U. S. Steel Košice, s.r.o.


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/1/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200004
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7018200004.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnom spore žalobcu: U. S. Steel Košice, s.r.o., so sídlom Vstupný areál
U. S. Steel, Košice, IČO: 36 199 222, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Dr. Michaela
Stessl, advokátka, s.r.o., so sídlom Suché mýto 1, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1412085/2017 zo dňa 25.10.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zrušil rozhodnutie Mesta B. č. MK/B/2017/061619/MK/
B/2017/00213109/09 zo dňa 30.06.2017, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z nehnuteľnosti
za zdaňovacie obdobie 2011 v celkovej výške 940 082,74 EUR a vec vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že rozhodnutie Mesta
B. ako prvostupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné, nakoľko odôvodnenie rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti - nie je v ňom
uvedený spôsob stanovenia základu dane (a za ktoré nehnuteľnosti bol rozdiel na dani z nehnuteľnosti
vyrubený a konkrétny výpočet). Správca dane v ňom iba odkázal na Tabuľku č. 1: “Zoznam objektov za
daň z nehnuteľností“ a Tabuľku č. 2: “Zoznam všetkých objektov (objekty - pôvodná daňová povinnosť
a objekty - daňová povinnosť za sporné územie) za daň z nehnuteľnosti“, ktoré nie sú neoddeliteľnou
súčasťou predmetného rozhodnutia (a správca dane ich odvolaciemu orgánu v rámci postúpeného
spisového materiálu ani nepredložil). Správca dane zároveň nad rámec v odôvodnení rozhodnutia citoval
ustanovenie § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., ktoré sa aplikuje na prípad určenia dane podľa
pomôcok (čo nie je predmetný prípad). Žalovaný mal za to, že v odvolaním napadnutom rozhodnutí
odkaz na oddeliteľné prílohy (tabuľky, alebo napr. protokol o daňovej kontrole) zákonom stanovenú
povinnosť nenahrádza. Z pripojeného spisového materiálu nie je zrejmé ani to, na základe čoho bol
rozdiel dane vyrubený inak, ako daňový subjekt uviedol v tabuľkách predložených správcovi dane v
rámci vyrubovacieho konania dňa 16.03.2017. Zároveň zaviazal Mesto B. ako prvostupňový správny
orgán, aby v ďalšom konaní vyhodnotilo získané kontrolné zistenia a dôkazy a vychádzalo pri vydaní
rozhodnutia z výsledkov získaných v tomto ďalšom konaní.

2. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V žalobe popísal skutkový stav, keď po vydaní Nálezu
Ústavného súdu SR č. k. II.ÚS 65/2010-49 vyzvalo Mesto B. žalobcu výzvou zo dňa 05.1.2011
na podanie daňového priznanie k dani z nehnuteľnosti na rok 2011 za nehnuteľnosti, ktoré boli s
účinnosťou od 01.01.2009 odčlenené z katastrálneho územia Ž. do katastrálneho územia P. aby do
31.01.2011. Žalobca však požadované daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti nepodal, nakoľko z
odpovede Správy katastra B.I. - G. adresovanej právnemu zástupcovi žalovaného sa konštatuje, že



nálezom Ústavného súdu SR sa nerozhodovalo o určení predmetnej hranice, a preto nie je možné
vykonať zmenu katastrálnej hranice v katastri nehnuteľností, čo žalobca Mestu B. oznámil istom zo
dňa 28.01.2011. Listom zo dňa 24.03.2011 Mesto B. oznámilo žalobcovi výkon daňovej kontroly dane
z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie rokov 2009 až 2011 so začiatkom dňa 13.04.2011, o začatí
ktorej spísalo Mesto B. zápisnicu č. B/2011/141215/00190986. Dňa 06.06.2011 Mesto B. vyhotovilo
protokol o daňovej kontrole č. B/2011/141215/00202122, v ktorom vyčíslilo rozdiel daňovej povinnosti
k dani z nehnuteľnosti za kalendárne roky 2009 až 2011 za nehnuteľností žalobcu nachádzajúce sa v
katastrálnom území P. vo výške 2 826 917,04 EUR. Mesto B.Š. vydalo dňa 30.06.2011 rozhodnutie č.
B/2011/141215/B/2011/00206703-09, ktorým bolo žalobcovi vyrubených 964 947,92 EUR ako daňová
povinnosť za daň z nehnuteľností na predmetné nehnuteľnosti za rok 2011. Proti tomuto rozhodnutiu
sa žalobca odvolal. Žalovaný následne rozhodnutím zo dňa 31.09.2011 prerušil konanie o odvolaní
do obdŕžania právoplatného rozsudku NS SR vo veci odvolania Mesta B. voči rozsudku KS v KE
sp. zn.: 6Sp/18/07 zo dňa 22.11.2007 vydaného po náleze Ústavného súdu SR a vo veci pokračoval
po doručení tohto rozsudku tým, že vydal rozhodnutie č. k. I/223/16611-123044/2011/999535-r zo
dňa 24.11.2011, ktorým bolo citovaného rozhodnutie Mesta B. zrušené a vrátené na ďalšie konanie.
Konanie bolo prerušené po dobu 64 dní. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žiadosť o
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, kde MF SR vydalo dňa 08.06.2012 rozhodnutie
č. MF/016183/2012-722, ktorým zrušilo rozhodnutie žalovaného č. I/223/16611-123044/2011-999535-
r zo dňa 24.11.2011 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný následne oznámením
č. 102050381813598-1101903/2012/5306 oznámil žalobcovi prerušenie odvolacieho konania po
rozhodnutí MF SR až do doby doručenia meritórneho rozhodnutia vo veci sporu žalobcu: Mesta B.
proti žalovanému: Správa katastra B. - G.. Podľa žalobcu toto prerušenie formou oznámenia nespĺňa
náležitosti § 61 ods. 3 Daňového poriadku a teda keďže nejde o rozhodnutie, daňové konanie nebolo
prerušené. Dňa 10.08.2016 nadobudol právoplatnosť rozsudku NS SR č. k. 4Sžr/32/2016 zo dňa
08.06.2016 a na základe tejto skutočnosti žalovaný zaslal žalobcovi rozhodnutie č. 1789538/2016 zo
dňa 15.12.2016, v ktorom zrušil dodatočný platobný výmer Mesta B. č. I/11/081674-02/09/265416,
B/2011/141215/B/2011/00206703-09 zo dňa 30.06.2011 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Mesto B. vo veci konalo a rozhodnutím č. MK/B/2017/061619/MK/B/2017/00213109/09 zo dňa
30.06.2017, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 19.07.2017, vyrubilo žalobcovi sumu 940 082,74 EUR
ako rozdiel dane z nehnuteľnosti za rok 2011. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal, o ktorom
odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

3. V žalobe žalobca namietal to, že žalovaný porušil zákon tým, že konal po zániku práva vyrubiť daň
a v konaní vzniesol námietku preklúzie. Má za to, že toto právo vyrubiť daň zaniklo podľa § 69 ods.
1 a 2 Daňového poriadku, nakoľko uplynulo 5 rokov od začatia plynutia tejto lehoty, resp. od úkonu
smerujúceho na vyrubenie dane. Konanie bolo prerušené podľa žalobcu len pod dobu 64 dní - od
24.09.2011 do 24.11.2011, neskôr v období rokov 2012 až 2016 žiadny orgán nerozhodol o prerušení
daňového konania tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 61 Daňového poriadku. Lehota pre zánik práva
vyrubiť daň v zmysle ust. § 69 ods. 1 Daňového poriadku pre Mesto B.Š. uplynula dňa 31.12.2016 a
vzhľadom na prerušenie konania po dobu 64 dní tak lehota na vyrubenie dane z nehnuteľnosti uplynula
dňa 03.03.2017. Žalobca ďalej namietal nesprávne zistený skutkový stav veci, nesprávne aplikovanie
príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov, má za to, že konaním žalovaného došlo k
porušeniu práv a právom chránených záujmov žalobcu a konaním žalovaného boli porušené základné
princípy pri správe daní, ako aj princíp právneho štátu a právo na ochranu majetku garantované Ústavou
SR.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.03.2018 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú
a navrhol ju zamietnuť. Poukázal na skutkové okolnosti ktoré predchádzali vydaniu napadnutého
rozhodnutia. Zotrval na tom, že správcom dane z nehnuteľnosti za nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
spornom území v zdaňovacom období roku 2011 bolo Mesto B.. Pokiaľ ide o zánik práva vyrubiť daň,
nesúhlasil s námietkou žalobcu. Uviedol, že úkonom smerujúcim na vyrubenie dane bolo doručenie
protokolu o daňovej kontrole, ktorým bol deň jeho prerokovania. Poukázal na prerušenie konania o
odvolaní. Podľa neho konanie bolo prerušené od 11.10.2017 do 17.10.2016. Pokiaľ ide o námietku
dvojitého zdanenia, k tejto žalovaný uviedol, že v predmetnej veci rozhodol o odvolaním napadnutom
rozhodnutí Mesta B. v rámci svojich kompetencií v súlade s platnou legislatívou s obsahom rozhodnutí
štátnych orgánov, právoplatných k dátumu rozhodujúcemu na vyrubenie dane z nehnuteľností, t.j. k 01.
januáru príslušného zdaňovacieho obdobia a s ohľadom na to, že predmetné rozhodnutie na zdaňovacie
obdobie roku 2011 vydal vecne a miestne príslušný správca dane - Mesto B.. Poukázal aj na to, že



netvrdí a ani nikdy netvrdilo, že správcom dane z nehnuteľností v zdaňovacom období roku 2011 by
okrem Mesta B. mala byť aj zároveň Obec P..

5. Žalobca v replike podrobnejšie rozviedol svoju argumentáciu k jednotlivým žalobným bodom aj s
poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

6. Žalovaný v duplike taktiež uviedol svoju obsiahlejšiu argumentáciu k svojmu vyjadreniu k žalobe.
Zároveň poukázal na to, že Mesto B. po doručení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného v ďalšom konaní už vydalo dňa 05.01.2018 rozhodnutie č. MK/B/2018/051311/MK/
B/2018/00000704/09 zo dňa 05.01.2018, žalobcovi doručené elektronicky dňa 07.01.2018, ktorým
žalobcovi vyrubilo rozdiel dane z nehnuteľnosti na zdaňovacie obdobie roku 2011 v sume 940 081,192
EUR, voči ktorému sa žalobca odvolal podaním zo dňa 06.02.2018, ktoré bolo postúpené žalovanému
dňa 05.03.2018.

7. Podaním zo dňa 22.02.2019 doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.02.2019 žalovaný súdu oznámil,
že rozhodnutím Ministerstva financií SR č. MF/007663/2019-77 zo dňa 21.01.2019 s vyznačením
jeho právoplatnosti dňa 05.02.2019 Ministerstvo financií SR vyhovelo protestu prokurátora č. Kd
257/18800-12 zo dňa 10.12.2018 a rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 234869/2018
zo dňa 25.04.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Mesta B. č. MK/B/2018/051311/MK/
B/2018/00000704/09 zo dňa 05.01.2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z nehnuteľnosti
za zdaňovacie obdobie roka 2011 v sume 940 081,192 EUR a ktoré je predmetom žaloby pod sp.
6S/60/2018, zrušilo a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

8. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 09.06.2021, ktoré vykonal a na ktorom
rozhodol v prítomnosti zástupcu žalobcu. Žalovaný svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní riadne a
včas písomne ospravedlnil a to podaním zo dňa 08.06.2021. Na pojednávaní žalobca zotrval na podanej
žalobe.

9. Podľa ust. § 98 ods. 1 písmeno g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej len SSP) správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

10. Podľa ust. § 7 písmeno e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy
a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať
za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

11. Správny súd má za to, že v tomto prípade žalobou napadnuté zrušujúce rozhodnutie žalovaného č.
1412085/2017 zo dňa 25.10.2017 je rozhodnutím, ktoré nemôže byť predmetom súdneho prieskumu,
a preto súd žalobu podľa ust. § 98 ods. 1 písmeno g) SSP odmietol. Súd poukazuje na to, že
zrušujúce rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu je svojou povahou rozhodnutím,
ktoré nezakladá pre žalobcu práva a povinnosti s konštitutívnymi účinkami, a preto ním ani žalobca
nemohol byť ukrátený na svojich právach. Ide tu o rozhodnutie procesnej povahy podľa § 7 písmeno
e) SSP, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu, nakoľko napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa len „zrušené“ a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu
na nové konanie a rozhodnutie a účastníci administratívneho konania majú naďalej možnosť domáhať
sa ochrany svojich práv v jeho rámci. Súd v tomto poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn.: 2Sžf/76/2015
z 14.12.2016 s ktorým právnym názorom sa v plnom rozsahu stotožňuje.

12. O práve na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaného ust. § 170 písmeno b)
SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.



V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).