Záhradnícke a rekreačné služby


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/202/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112227297
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112227297.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej, v právnej veci
navrhovateľa Záhradnícke a rekreačné služby so sídlom Švermova 45, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00
183 075 zastúpeného Lion Law Partners, s.r.o., so sídlom Komenského 14/A, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 862 461, proti odporcovi EXIMA, spol.s.r.o. so sídlom Lazovná 42, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 31 622 666, zastúpenému advokátkou JUDr. Katarínou Barinovou, Rudlovská cesta 47, 974 01
Banská Bystrica, o zaplatenie 6.092,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/121/2013-191 zo dňa 26. februára 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/121/2013-191 zo dňa 26. februára 2015
potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 219,20 Eur na účet
právnej zástupkyne odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím okresný súd zamietol návrh navrhovateľa a zaviazal ho nahradiť odporcovi
trovy konania vo výške 365,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.014,55 Eur.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia istiny
6.092,98 Eur z titulu vykonaných prác na základe objednávky odporcu zo dňa 30.3.2012. Jednalo sa
o výrub stromov a drevín na parcele č. XXXX/XXX v katastrálnom území Y.. Cenu vykonaných prác
navrhovateľ vyfakturoval faktúrou č. 44012054 splatnou dňa 5.7.2012 v sume 6.092,98 Eur vrátane
DPH. Odporca faktúru navrhovateľovi vrátil ako nedôvodnú dňa 27.6.2012, pričom dlh v zmysle faktúry
neuhradil. Navrhovateľ si preto uplatnil svoj nárok na súde a žiadal priznať aj 9 % úrok z omeškania
ročne z dlžnej istiny od 6.7.2012 do zaplatenia.

Odporca považoval návrh navrhovateľa za nedôvodný z dôvodu, že medzi účastníkmi konania nikdy
nedošlo k dohode o cene objednaných prác, ani k dohode spôsobu určenia ceny týchto prác. Z tohto
dôvodu tvrdil, že k uzatvoreniu zmluvy o dielo medzi sporovými stranami nedošlo. Taktiež odporca
uviedol, že navrhovateľ k vystavenej faktúre priložil prílohu a prehľad rozpočtových nákladov v eurách,
ktorý dokument je datovaný ku dňu 5.3.2012, t.j. viac ako tri týždne pred objednaním prác zo strany
odporcu. Tento dokument sa stal odporcovi známy až v čase doručenia predmetnej faktúry vystavenej
dňa 21.6.2012, a ktorý tvorí prílohu k návrhu. Odporca tiež spochybňoval jednotlivé položky uvedené
v prehľade rozpočtových nákladov a uplatnil si vzájomnú pohľadávku do výšky uplatňovaného nároku
navrhovateľom, ktorá spočíva vo vydaní bezdôvodného obohatenia, ktorú získal navrhovateľ na úkor
odporcu tým, že všetku drevnú štiepku, ktorú navrhovateľ vyprodukoval spracovaním vyrúbaných



stromov a drevín pochádzajúcich z pozemku vo vlastníctve odporcu si navrhovateľ ponechal, a to napriek
tej skutočnosti, že táto drevná štiepka je vlastníctvom odporcu. Poukázal tiež na to, že z vyúčtovania
za vykonané práce predloženého navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ požaduje okrem iného aj
úhrady položky drvenie konárov štiepkovaním v objeme 220 m3. Táto položka sa však nakoniec v
dokumente, ktorá tvorila prílohu spornej faktúry z neznámych dôvodov nenachádzala. Odporca tiež tvrdil,
že navrhovateľ okrem faktúry vystavenej odporcovi, vystavil faktúru aj spoločnosti Möbelix SK, s.r.o.
so sídlom v Bratislave, ktorá sa spolupodieľala na financovaní výrubu stromov a drevín na pozemku
odporcu. Dôvodom bola tá skutočnosť, že táto spoločnosť si v blízkosti pozemku odporcu otvárala svoju
predajňu a výrub stromov a drevín bol realizovaný na základe jej podnetu. Z vyúčtovania vyhotoveného
navrhovateľom priloženého k faktúre pre Möbelix SK, s.r.o. je zrejmé, že navrhovateľ tejto spoločnosti
fakturoval drvenie konárov štiepkovaním v objeme 280 m3, teda drevná štiepka tvorila objem 500 m3,
ktorej cena podľa informácií odporcu je zhruba 40,-Eur za 1 tonu štiepky .

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými v spisovom materiáli a zistil, že dňa 9.2.2012
spoločnosť Möbelix SK, s.r.o., so sídlom Rožňavská 32, Bratislava, doručila na Mestský úrad v Banskej
Bystrici žiadosť o vydanie súhlasu na výrub drevín podľa Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody
a krajiny a Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny v platnom znení, týkajúcich sa drevín nachádzajúcich sa na pozemku v k. ú. Y.,
parcelné číslo XXXX/XXX, v ktorom uviedol, že sa jedná o pozemok vo vlastníctve Slovenskej správy
ciest. Dôvodom žiadosti bola úprava susedného pozemku pred novopostaveným objektom, pričom
rozsah výrubu mal byť prejednaný pri miestnom šetrení. Z dôvodu, že uvedená žiadosť neobsahovala
predpísané náležitosti v zmysle zákona č. 543/2002, Mesto Banská Bystrica podaním zo dňa 28.
02. 2012 pod č. OVZ ZP 39062/2012 vyzvalo spoločnosť Möbelix SK, s.r.o., Bratislava na doplnenie
žiadosti a zároveň oznámilo prerušenie konania. V predmetnej výzve Mesto Banská Bystrica žiadalo
spoločnosť Möbelix SK, s.r.o. o podrobnú špecifikáciu drevín, ktoré sa majú vyrúbať, najmä ich druh,
počet, zdravotný stav, obvod kmeňa meraný vo výške 130 cm nad zemou alebo tesne pod miestom
jeho rozkonárenia, ak túto výšku nedosahuje a v prípade krovín plošnú výmeru krovitého porastu, kópiu
katastrálnej mapy s vyznačením miesta rastu drevín, ako i výpis z listu vlastníctva pozemkov, na ktorých
dreviny rastú, vydaný správou katastra. Preto dňa 14. 03. 2012 sa uskutočnilo miestne šetrenie na mieste
samom, o čom svedčí zápis zo dňa 14. 03. 2012, ktorého sa zúčastnil na základe plnej moci od konateľa
odporcu X.. Y. U.. Spoločnosť Möbelix SK, s.r.o., Bratislava, takisto za účelom splnenia podmienok
pre výrub stromov žiadala od Slovenskej správy ciest, ako i od spoločnosti odporcu stanovisko k
výrubu stromov a náletových drevín na parcele KNC XXXX/XXX, ktorého vlastníkom bol žalovaný. Dňa
27. 02. 2012 spoločnosť odporcu udelila súhlasné stanovisko k výrubu stromov a náletových drevín
na parcele KNC XXXX/XXX , v ktorom si zároveň určila podmienky, ktoré bol povinný Möbelix SK,
s.r.o., Bratislava pri výrube dodržať. Jednalo sa o tieto podmienky. Pred faktickým uskutočnením výrubu
stromov, náletových drevín a vyčistením parcely bude spoločnosti EXIMA predložený k nahliadnutiu
originál súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody na realizáciu týchto aktivít Vašou spoločnosťou
Möbelx SK, s.r.o. vydaného v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z., z ktorého si odporca zhotoví fotokópiu. Po
druhé - výrub stromov, náletových drevín, vyčistenie a odstránenie drevnej hmoty z parcely sa uskutoční
na celej ploche parcely KN-C XXXX/XXX,
k. ú.- Y.. Po tretie - výrub stromov, náletových drevín a vyčistenie a odstránenie drevnej hmoty z
parcely sa v rozsahu uvedenom pod bodom 2/ uskutoční na náklady spoločnosti Möbelix SK, s.r.o. bez
následného regresného nároku voči vašej spoločnosti. Konateľ odporcu dňa 14. 03. 2012 vystavil pre
spoločnosť Möbelix SK, Rožňavská 32, Banská Bystrica plnú moc na zastupovanie spoločnosti EXIMA
v konaní č.OVZ ZP 39062/2012- konanie ohľadne výrubu stromov a náletových drevín na parcele K-
NC XXXX/XXX, k. ú. Y. pri súčasnom dodržaní podmienok, ktoré sú uvedené v bodoch 1, 2, 3, totožné
ako boli uvedené v súhlasnom stanovisku k výrubu stromov zo strany odporcu zo dňa 27. 02. 2012,
a ktorá bola doplnená o bod 4, a to, že spoločnosť Möbelix SK, Rožňavská 32, Banská Bystrica na
svoje náklady bez následného regresného nároku voči spoločnosti odporcu splní povinnosť požadovanú
Mestom Banská Bystrica, a to náhradnú výsadbu v rozsahu a za podmienok určených Mestom Banská
Bystrica. Spoločnosť Möbelix si takisto súhlasné stanovisko k výrubu a orezaniu drevín vyžiadalo i od
Slovenskej správy ciest, ktorá bola vlastníkom pozemku parcelné číslo KNC XXXX/XXX, k. ú. Y.. Dňa
19. 03. 2012 Mesto Banská Bystrica vydalo rozhodnutie pod č. OVZ ZP 39062/2012, ktoré sa stalo
právoplatným dňa 12. 04. 2012, ktorým Mestom Banská Bystrica udelilo súhlas žiadateľovi na výrub
drevín tak, ako je to špecifikované v petite tohto rozhodnutia, a to po doložení Mestom vyžadovaných
dokladov od žiadateľa (Möbelix SK, s.r.o.) - výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 29. 02. 2012, listu
vlastníctva č. XXXX zo dňa 29. 02. 2012, na základe súhlasných stanovísk k výrubu drevín spoločnosti



EXIMA s.r.o., zo dňa 27. 02. 2012, súhlasného stanoviska Slovenskej správy ciest zo dňa 25. 01.
2012, po uhradení správneho poplatku a po poslednom doplnení žiadosti zo dňa 16. 03. 2012. Ďalej v
rozhodnutí je v odôvodnení uvedené, že dňa 14. 03. 2012 bola vykonaná za účasti žiadateľa, vlastníkov
pozemkov, zástupcu správneho orgánu a zástupcu správcu mestskej verejnej zelene ZAaRES miestna
ohliadka, ktorou bolo zistené, že sa jedná o náletové dreviny, ktoré svojou druhovou skladbou nevhodne
zahustili pôvodnú sadovnícku kompozíciu z líp a platanov. Mali sa zmladiť kroviny a odstrániť dreviny,
ktoré budú následne nahradené novými hodnotnými drevinami. Zároveň bolo stanovené zrealizovať
náhradnú výsadbu tak, ako je to uvedené v článku III výroku tohto rozhodnutia. Vo výroku II Mesto
Banská Bystrica uložilo žiadateľovi povinnosť výrub uskutočniť v čase vegetačného pokoja v termíne
od 01. 10. do 31. 03., nepoškodiť pri výrube zostávajúce okolité dreviny a všetky zvyšky drevnej hmoty
odstrániť následne po realizácií výrubu a s ostatným odpadom vzniknutým výrubom, naložiť v zmysle
platných právnych predpisov o nakladaní s odpadom.

Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchmi svedkov a mal za preukázané, že medzi účastníkmi
konania nedošlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka, keďže z výpovedí navrhovateľa z a ním navrhnutých svedkov a na základe vyjadrenia
konateľa odporcu, respektíve X.. Y. U., ktorý je spoločníkom spoločnosti odporcu, nebol dostatočne
určený predmet záväzkov medzi navrhovateľom a odporcom, t.j. predmet záväzku navrhovateľa vykonať
práce pre odporcu i s uvedením rozsahu týchto prác, a to vzhľadom na dodatok č. 1 zo dňa 28. 03.
2012 vystavený konateľom odporcu pre spoločnosť Möbelix SK, s.r.o., Bratislava k pôvodne vystavenej
plnej moci zo dňa 14. 03. 2012, v zmysle ktorého sa mal výrub stromov, náletových drevín a vyčistenie
uskutočniť len na tej časti parcely KNC XXXX-XXX k. u. Y., ktorá bola vo vlastníctve odporcu, ktorá
priamo hraničila s parcelou, ktorá je vo vlastníctve spoločnosti Möbelix SK, s.r.o. Obsah tohto dodatku
k plnej moci musel byť navrhovateľovi známy, čo vyplýva i z výpovede svedka H.. Q. B., ktorý potvrdil
vedomosť o vystavení dodatku č. 1 k udelenej plnej moci pre spoločnosť Möbelix vo veci výrubu stromov
a náletových drevín, ako aj to, že bol žiadateľom o výrub stromov adresovaný Mestu Banská Bystrica,
ktorému následne mesto i udelilo súhlas v zmysle svojho rozhodnutia zo dňa 19. 03. 2012. Z obsahu
predmetnej objednávky, ktorú podpísal za odporcu spoločník X.. Y. U., rozsah prác, ktoré mal vykonať
žalobca nevyplýva a to i vzhľadom na vedomosť navrhovateľa o obsahu dodatku č. 1 k udelenej plnej
moci odporcom pre spoločnosť Möbelix,, ako i vzhľadom na vedomosť H.. Q. B. o tej skutočnosti, že
X.. Y. U. nie je konateľom odporcu, a ktorému bol konateľom odporcu vydané iba splnomocnenie za
účelom zúčastnenia sa miestneho šetrenia, t. j. zistenia presného počtu stromov a drevín, ktoré majú byť
predmetom výrubu. Toto splnomocnenie neobsahovalo oprávnenie X.. Y. U. uzatvárať zmluvné vzťahy s
tretími osobami, respektíve dohadovať cenu prác, respektíve spôsob jej ručenia. Z výsluchu svedkov (H..
Q. B., X.. Y. U., H.. E. O., H.. B.) súd nemal preukázaný ani predmet záväzku odporcu uhradiť cenu prác
vykonaných navrhovateľom, respektíve dohodu o spôsobe jej určenia, jej splatnosť a nemal preukázané
ani dojednanie účastníkov konania ohľadne nakladania so štiepkou, ktorá vznikla drvením konárov
po výrube stromov nachádzajúcich sa na pozemku vo vlastníctve odporcu, ako i preukázania obsahu
ďalších povinností, ktoré by mali byť predmetom záväzku sporových strán. Na základe týchto skutočností
potom mal súd za to, že zmluvný vzťah v súlade s ustanovením § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka
medzi účastníkmi konania nevznikol, a to aj s poukazaním na tú skutočnosť, že navrhovateľ začal s
prácami /výrubom/ ešte pred vystavením objednávky odporcom , ktorej záväznosť odporcu namietal.
Súd pritom konštatoval vzhľadom i na vyjadrenie navrhovateľa, že obsah prác, ktoré mal vykonať podľa
jeho tvrdenia pre odporcu, nespadá pod ustanovenie § 536 a nasledujúceho Obchodného zákonníka.

Navrhovateľ si nárok v zmysle ním vykonaných prác a vystavenej faktúry č. 44012054 vystavenej dňa
21. 06. 2012 v sume 6 092,98 Eur uplatnil i z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mal získať
odporca vykonaním prác navrhovateľom na jeho pozemku v zmysle rozhodnutia mesta Banská Bystrica.

Súd takisto posúdil tento nárok navrhovateľa za nedôvodný, keďže odporca nemal záujem o výrub
stromov na svojom pozemku. Tento záujem o výrub stromov a drevín, ktoré na nachádzali na pozemku
vo vlastníctve odporcu mala spoločnosť Möbelix SK s.r.o., Bratislava, čo vyplýva i z predloženej
žiadosti o výrub stromov na celom pozemku patriacom odporcovi doručenej Mestskému úradu dňa
09. 02. 2012. V prospech tejto spoločnosti sa vykonalo miestne šetrenie dňa 14. 03. 2012, ktorá
spoločnosť i na základe výzvy Mesta doplnila svoju pôvodnú žiadosť a v prospech ktorej Mesto
Banská Bystrica svojim rozhodnutím zo dňa 19. 03. 2012 udelilo súhlas na výrub stromov a drevín vo
vlastníctve odporcu.Odporca vyjadril s výrubom stromov na jeho pozemku súhlas za splnenia podmienok
ním stanovených spoločnosti Möbelix SK, s.r.o. Spoločnosť Möbelix SK, s.r.o., Bratislava podmienky



dané vlastníkom pozemku, na ktorom mala táto spoločnosť záujem stromy a dreviny vyrúbať, tieto
akceptovala , pričom jednou z podmienok bola aj povinnosť znášať náklady za výrub stromov a drevín
a za vyčistenie pozemku spoločnosťou Möbelix SK, s.r.o. z celej plochy odporcu. V zmysle rozhodnutia
Mesta Banská Bystrica výrub stromov a drevín z celej plochy pozemku vo vlastníctve odporcu vykonal
navrhovateľ v prospech spoločnosti Möbelix SK, s.r.o., z ktorého dôvodu mal súd potom za to, že
spoločnosť Möbelix SK, s.r.o., Bratislava je tým subjektom, ktorý získal na úkor navrhovateľa obohatenie,
keďže za ním požadované práce v zmysle rozhodnutia mesta navrhovateľovi uhradil len časť nákladov.

Keďže okresný súd súd nemal v zmysle podaného žalobného návrhu preukázaný nárok navrhovateľa,
súd návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania, a to znaleckým dokazovaním ohľadne ceny
vykonaných prác navrhovateľom, vykonaním ohliadky miesta za účelom zistenia množstva štiepky
a určenia jej hodnoty, zamietol. Takisto okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že bližšie
neuvádzal skutočnosti uvádzané účastníkmi konania týkajúce sa uplatnenej vzájomnej pohľadávky
odporcu voči nároku navrhovateľa, týkajúce sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške hodnoty
štiepky získanej navrhovateľom pri výrube stromov na pozemku vo vlastníctve odporcu, ktorú
pohľadávku si odporca uplatnil len do výšky nároku uplatneného žalobcom. Súd nárok uplatnený
navrhovateľom v celom rozsahu zamietol, a preto ohľadne uplatnenej pohľadávky zo strany odporcu
ďalšie dokazovanie nevykonal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov
konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor v sume 365,50 Eur a z trov
právneho zastúpenia v sume 2.014,55,-Eur.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd prvého
stupňa oprel svoje hodnotiace úsudky o formalistické a z kontextu celkovej dôkaznej situácie vytrhnuté
úvahy, ktoré nevyplynuli z obsahu vykonaného dokazovania. Hoci v odôvodnení napadnutého rozsudku
pomerne podrobne zachytáva a konštatuje zistený skutkový stav, rozsah vysvetľujúcej argumentácie
nie je možné považovať za postačujúci na zrozumiteľné a presvedčivé zdôvodnenie, ktoré by zároveň
zohľadňovalo všetky špecifiká rozsiahleho a členitého skutkového stavu zisteného v konaní pred
súdom. Prvostupňový súd teda nesprávne zistil skutkový stav veci. Poukázal na výpoveď H.. Q. B.
na pojednávaní dňa 23.1.2014, ktorý potvrdil, že k podstatnej zmene skutkovej situácie došlo počas
miestneho šetrenia dňa 14.3.2012, kde za účasti všetkých zainteresovaných subjektov postrehol a
vnímal, že odporca sa po dohode so zástupcami spoločnosti Möbelix SK, s.r.o. rozhodol podielať na
nákladoch do výšky jednej polovice. Svedok H.. E. O. na pojednávaní dňa 16.6.2014 vysvetlil, že pokyn
na rozdelenie fakturácie dostal od svojho nadriadeného H.. B. práve v deň 14.3.2012. Z predloženej
e-mailovej komunikácie je možné zistil, že už dňa 14.3.2012 o 13.14 hod. H.. B. poslal H.. O. správu,
ktorá obsahuje cenové ponuky na obe časti plochy, čo jednoznačne potvrdzuje zmenu oproti pôvodnému
stavu, keď existovala jedna cenová ponuka na celú plochu, ktorá sa mala vyčistiť a ktorú mal znášať v
celom rozsahu Möbelix SK s.r.o. Dňa 15.3.2012 o 8.46 hod. H.. O. ten istý e-mail poslal na vedomie
H.. B. a X.. Y. U. a týmto momentom je preukázané, že odporca mal k dispozícií cenovú ponuku
navrhovateľa, takže neobstojí hodnotiaci záver súdu, že k uzavretiu zmluvného vzťahu nemohlo dôjsť
pre nedostatok zmluvného dojednania o cene. Taktiež z obsahu e-mailovej správy a porovnaním ods. 2
textu pôvodného znenia splnomocnenia zo dňa 14.3.2012 možno nepochybne dôjsť k záveru, že došlo
k zúženiu predmetu splnomocnenia vo vzťahu k spoločnosti Möbelix SK, s.r.o. len na tú časť parcely
4053/302, ktorá hraničí s pozemkom Möbelix. Textom dodatku č. 1 z 28.3.2012 k splnomocneniu zo
dňa 14.3.2012 bol jednoznačne potvrdený obsah dohody zo dňa 14.3.2012. Na základe uvedeného
je neudržateľná obrana odporcu, že text splnomocnenia zo dňa 14.3.2012 sa dodatkom č. 1 zo dňa
28.3.2012 v otázke financovania nezmenil. Bola by to pravda, keby dňa 30.3.2012 o 12.17 hod. X.. U.
neposlal objednávku, z ktorej vyplynulo, že tak urobil na základe ústneho dohovoru s H.. B., pretože
objednávka spoločnosti Möbelix SK, s.r.o. voči navrhovateľovi bola evidentne zo skoršieho obdobia a
objednávkou odporcu zo dňa 30.3.2012 bola deklarovaná zmena pôvodných pomerov a dohôd tak, ako
vyplynula z miestneho zisťovania zo dňa 14.3.2012.

Navrhovateľ tiež namietal, že X.. U., ako právne vzdelaná osoba musel vedieť o právnych dôsledkoch
svojho konania, keď objednávku podpísal za H.. U., ako konateľa spoločnosti odporcu, kde X.. U.
pripojil svoj podpis v zastúpení. Podľa názoru navrhovateľa by bolo v rozpore s poctivým obchodným
stykom vkladať marginálne formálne nedostatky na ťarchu navrhovateľa. Podľa názoru navrhovateľa je



obrana odporcu neudržateľná, pretože odporca na svoje tvrdenia neuniesol bremeno tvrdenia i dôkazné
bremeno.

Odvolateľ tiež poukázal na svedeckú výpoveď H.. X.T. na pojednávaní dňa 23.10.2014, ktorý potvrdil
a vysvetlil, že k zmene dohody ohľadne financovania došlo dňa 14.3.2012 z iniciatívy X.. U., ktorý
sám navrhol rozdelenie fakturácie 50 : 50, pretože ostatná časť pozemku vo vlastníctve odporcu
sa nenachádzala pred nákupným domom Möbelix SK, s.r.o., takže vo vzťahu k tejto časti pozemku
Möbelix SK, s.r.o. nemal záujem na vyčistení. Podľa výpovede H.. B. mal odporca požiadavku na
umiestnenie reklamných bilbordov na tej časti pozemku, ktorá tesne súvisela s nákupným domom,
pričom táto skutočnosť bola potvrdená predložením listinného dôkazu - nájomnej zmluvy zo dňa 1.7.2012
uzatvorenej medzi odporcom a spoločnosťou Möbelix SK, s.r.o., pričom súd tento dôkaz žiadnym
spôsobom nevyhodnotil, ani nekomentoval.

Navrhovateľ tiež uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že z počiatku mal navrhovateľ
vyčistiť celú plochu pozemku XXXX/XXX , avšak na miestnom zisťovaní dňa 14.3.2012 došlo k
podstatnej zmene v otázke zaplatenia ceny prác pre navrhovateľa tak, že ich nebude v celom rozsahu
znášať Möbelix SK, s.r.o., ale podelí sa o ne rovným dielom s odporcom. Táto dohoda zakladá zmluvný
vzťah účastníkov tohto konania a zakladá zároveň voči odporcovi pozíciu pasívne vecne legitimovaného
účastníka. Prvostupňový súd nevysvetlil, prečo a s akým úmyslom odporca objednávku vystavil a dospel
k extrémnemu záveru, že neexistuje subjekt, ktorý by mal za práce zaplatiť. Takéto uvažovanie súdu je
v okolnostiach prípadu nutné chápať ako formalistické a bez opory vo vykonanom dokazovaní. Takúto
rozhodovaciu činnosť súdu je potrebné hodnotiť ako nepreskúmateľnú, svojvoľnú a teda za arbitrárny
spôsob rozhodovania.

Odvolateľ tiež tvrdil, že prvostupňový súd vec nesprávne posúdil. Uviedol, že súd pristúpil k
alternatívnemu posúdeniu požadovaného plnenia titulom bezdôvodného obohatenia, avšak súd
nesprávne hodnotil zmenu pôvodne dohodnutých podmienok, ktorá sa uskutočnila na miestnom šetrení
dňa 14.3.2012 v rozpore s obsahom vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že subjektom, ktorý
sa mal obohatiť na úkon navrhovateľa bola spoločnosť Möbelix SK, s.r.o. Súd pri tom jednoznačne
neuviedol, na úkor koho sa táto spoločnosť mala bezdôvodne obohatiť, preto z predchádzajúceho textu
odôvodnenia rozsudku možno iba usudzovať, že to podľa súdu malo byť na úkor navrhovateľa, hoci
tento menovanej spoločnosti s prihliadnutím na obsah redukujúcej dohody zo dňa 14.3.2012 uzavretej
medzi spoločnosťou Möbelix SK, s.r.o., a odporcom žiadne plnenie neposkytol. Za plnenie navrhovateľa
je možné považovať poskytnutie prác odporcovi, ako majiteľovi pozemku. Bezodplatnosť takto prijatého
plnenia vo vzťahu k oprávnenému subjektu je podstatou obohatenia sa odporcu, absencia povinnosti
odporcu za takto prijaté plnenie zaplatiť je podstatou bezdôvodnosti tohto obohatenia.

Podľa názoru odvolateľa nesprávna a neakceptovateľná je aj právna argumentácia súdu v otázke
nevykonania ďalšieho dokazovania navrhnutého navrhovateľom s odôvodnením, že súd toto
dokazovanie nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ je toho názoru, že sa jedná
o skutkové informácie dôležité tak pre právne posúdenie obrany odporcu, ako aj pre právne posúdenie
výšky uplatňovaného ( bez ) zmluvného plnenia.

Navrhovateľ zároveň v odvolaní poukázal na to, že ak súd pri odôvodnení rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza k tomu, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné, svojvoľné a arbitrárne, pričom poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, ako
aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Keďže prvostupňový súd sa neriadil zásadami a rozhodnutie
nedostatočne odôvodnil, tým nedošlo v rámci princípu rovnosti zbraní k spravodlivému súdnemu
procesu. Keďže nedostatky odôvodnenia rozhodnutia neumožňujú vykonanie nápravy v odvolacom
konaní, žiadal odvolateľ napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne a právne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov
odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 210,81 Eur + 8,39
Eur režijný paušál, teda celkom 219,20 Eur.

Odporca vo vyjadrení k odvolateľom namietanému nesprávnemu skutkovému zisteniu uviedol, že súd
správne vyhodnotil, že objednávka odporcu zo dňa 30.3.2012 nemôže byť pre odporcu záväzná,



nakoľko, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, bola podpísaná neoprávnenou osobou, čo
navrhovateľovi bolo známe. Taktiež z vykonaného dokazovania vyplynulo, že objednávka nebola
vystavená z iniciatívy odporcu, ale na žiadosť navrhovateľa. Tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú z
výpovedí svedkov H.. Q. B., zamestnanca navrhovateľa, ako aj X.. Y. U., syna konateľa odporcu, a to
na pojednávaní konanom dňa 23.1.2014.

Odporca tiež poukázal na denník vykonaných prác, ktorý viedol navrhovateľ, a z ktorého vyplynulo,
že k výkonu podstatnej časti prác navrhovateľom na pozemku odporcu došlo skôr, než bola sporná
objednávka vôbec vystavená. Zároveň zo samotnej objednávky vystavenej X.. Y. U. dňa 30.3.2012
vyplýva, že sa ňou mal objednať výrub stromov a drevín na celej parcele odporcu, teda nielen
na polovici parcely. Obsah objednávky teda nesvedčí tvrdeniam navrhovateľa uvedeným v odvolaní
voči rozsudku, že objednávka odporcu bola prirodzeným dôsledkom dohody odporcu a spoločnosti
Möbelix SK, s.r.o. o tom, že každá z týchto spoločností bude uhrádzať náklady na výrub na jednej
polovici parcely rozdelenej opticky na dve polovice na miestnom zisťovaní dňa 14.3.2012. Podľa
názoru odporcu výpoveďami H.. Q. B. a X.. Y. U. bolo bez akýchkoľvek pochybností vysvetlené,
prečo vlastne k vystaveniu objednávky došlo, preto neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že otázka prečo
a s akým úmyslom odporca objednávku vystavil, ostala súdom nevysvetlená. Obsahom objednávky
nebol žiadny súhlasný prejav odporcu týkajúci sa ceny prác vykonaných navrhovateľom a navrhovateľ
nepredložil v prvostupňovom konaní žiaden dôkaz o tom, že by sa s odporcom na cene prác dohodol.
Prvostupňový súd teda nemohol na základe výsledkov vykonaného dokazovania pripísať predmetnej
objednávke význam zakladajúci právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, ktorého obsahom
mal výrub a vyčistenie polovice pozemku vo vlastníctve navrhovateľa tak, ako sa snaží v odvolaní
vyhodnotiť vykonané dokazovanie navrhovateľ. Danú objednávku prvostupňový súd správne na základe
vykonaného dokazovania vyhodnotil a takémuto hodnoteniu nie je možné nič vyčítať.

Odporca zároveň uviedol, že ďalšie tvrdenia navrhovateľa prednesené v prvej časti jeho odvolania sa
neopierajú o zistený skutkový stav.

Odporca taktiež tvrdí, že v konaní nebolo preukázané, že vystaveniu objednávky predchádzali viaceré
rokovania aj za účasti spoločnosti Möbelix SK, s.r.o. tak, ako tvrdí v odvolaní navrhovateľ, ba práve
naopak z predložených písomných dôkazov a svedeckých výpovedí vyplynulo, že celá akcia výrubu a
vyčistenia pozemku vo vlastníctve odporcu bola vyvolaná len na podnet spoločnosti Möbelix SK, s.r.o.,
len v jej záujme, pričom sa mala uskutočniť len na jej náklady. Táto spoločnosť bola zároveň jediná, ktorá
komunikovala s navrhovateľom o rozsahu prác, ich cene a termíne vykonania prác. Odporca tiež tvrdí,
že z predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva to, že v zmluvnom vzťahu sa nachádza navrhovateľ a
spoločnosť Möbelix SK, s.r.o., nie však navrhovateľ a odporca. Z tejto e-mailovej komunikácie nevyplýva
akýkoľvek záujem odporcu na výrube a vyčistení pozemku, nie to ešte akýkoľvek jeho záväzok voči
navrhovateľovi. Absenciu dojednania sporových strán o cene prác súd z vykonaného dokazovania
správne a jednoznačne vyhodnotil, keď konštatoval túto skutočnosť, ako preukázané skutkové zistenie.

V súvislosti s e-mailovou komunikáciou zo dňa 15.3.2012, ktorú navrhovateľ priložil k odvolaniu, odporca
uviedol, že poukazuje na ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p., nakoľko sa táto e-mailová komunikácia zo
dňa 15.3.2012 medzi H.. O. a X.. U. v súdnom spise v rámci prvostupňového konania nenachádza.

Celá konštrukcia tzv. uzatvárania zmluvy prednesená navrhovateľom v odvolaní je len účelovým
pospájaním nesúvisiacich skutkových okolností, nemôže byť však považovaná za proces uzatvárania
a už vôbec nie uzatvorenia akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom. Súd z
vykonaných dôkazov nemohol dospieť k tvrdeniam prednášaným navrhovateľom v odvolaní, nakoľko
tieto sú tak vykonštruované, že by bolo porušením zásad hodnotenia dôkazov zakotvených v ustanovení
§ 132 O.s.p., keby súd k takýmto skutkovým záverom prednášaným navrhovateľom z vykonaného
dokazovania dospel.

Ku konštatovaniu navrhovateľa, že vykonanému dokazovaniu nezodpovedá hodnotiaca úvaha súdu a
že nebol dostatočne určite stanovený predmet zmluvného plnenia, odporca uviedol, že sa s hodnotiacou
úvahou súdu plne stotožňuje. Uviedol, že bol to práve navrhovateľ, na ktorom ležalo dôkazné bremeno
preukázania existencie a obsahu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami. Navrhovateľ toto
dôkazné bremeno neuniesol predovšetkým v otázke dojednania a o cene prác, ktoré mal navrhovateľ pre
odporcu vykonať. Vzhľadom na obsah objednávky, o ktorú navrhovateľ opiera svoj nárok, navrhovateľ



neuniesol dôkazné bremeno ani v otázke dojednania o rozsahu prác, ktoré mal navrhovateľ pre odporcu
vykonať.

Čo sa týka časti odvolania ohľadne otázky bezdôvodného obohatenia odporcu, odporca považuje text
odvolania v tejto časti za nezrozumiteľný. Podľa názoru odporcu z neho nevyplýva, čo vlastne konkrétne
navrhovateľ rozhodovaniu súdu v tejto otázke vyčíta.

Odporca tiež konštatoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne a právne správne.
Odôvodnenie rozhodnutia je zrozumiteľné a vyčerpávajúce. Odôvodnením rozhodnutia prvostupňový
súd v plnej miere naplnil zásady zakotvené v § 157 ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia rozsudku
prvostupňového súdu je možné jednoznačne vyvodiť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov,
ako sa vo veci vyjadril odporca, tak isto sa v ňom nachádza vysvetlenie skutočností, ktoré súd považoval
za preukázané, a ktoré nie a taktiež je z neho zrejmé a jednoznačne vyplývajúce, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, i to, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy. Následne súd vec správne právne posúdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu
podľa ustanovenia § 219 ods. 1,2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si návrhom podaným dňa 6.11.2012 uplatnil
proti odporcovi právo na zaplatenie 6.092, 98 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 6.7.2012 do
zaplatenia. Svoj návrh oprel o objednávku odporcu zo dňa 30.3.2012, na základe ktorej navrhovateľ
vykonal výrub stromov a drevín na parcele č. XXXX/XXX v k.ú. Y.. Navrhovateľ tvrdil, že konkrétne
rozsah prác bol koordinovaný so spoločnosťou Möbelix SK, spol.s.r.o. Navrhovateľ vystavil odporcovi
faktúru č. 44012054, splatnú dňa 5.7.2012, znejúcu na sumu 6.092,98 Eur s DPH, ktorej zaplatenie je
predmetom sporu. Okresný súd dňa 30.4.2013 vydal platobný rozkaz, proti ktorému odporca v zákonnej
lehote podal odôvodnený odpor, ktorým žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. V
podanom odpore odporca okrem námietok k uplatnenému návrhu vzniesol svoju vzájomnú pohľadávku
do výšky navrhovateľom žalovanej istiny podľa § 98 O.s.p., čo je podľa tohto zákonného ustanovenia
klasifikované, ako obrana odporcu proti návrhu navrhovateľa. Odporca tvrdil, že vzájomná pohľadávka
spočíva v nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získal navrhovateľ na úkor odporcu tým,
že všetku drevnú štiepku, ktorú navrhovateľ vyprodukoval spracovaním vyrúbaných stromov a drevín
pochádzajúcich z pozemku vo vlastníctve odporcu si ponechal, a to aj napriek skutočnosti, že táto drevná
štiepka je vlastníctvom odporcu. Odporca tvrdil, že navrhovateľ spolu získal drevnú štiepku v objeme
500 m3, čo predstavuje 250 ton drevnej štiepky, pričom podľa informácie odporcu je priemerná výkupná
cena 40,-Eur/1 tona štiepky, čo pri danom množstve drevnej štiepky predstavuje sumu 10.000,-Eur.

Prvostupňový súd po rozsiahlom dokazovaní predloženými listinnými dôkazmi, ako aj výsluchmi svedkov
dospel k záveru, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol. Keďže
vykonaným dokazovaním dospel okresný súd k záveru, že nárok navrhovateľa nie je oprávnený,
zamietol ďalšie návrhy navrhovateľa na vykonanie dokazovania. Prvostupňový súd tiež na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľovi nevzniklo právo na zaplatenie žalovanej
sumy ani titulom bezdôvodného obohatenia, a to aj napriek tomu, že navrhovateľ v priebehu konania
tvrdil, že pokiaľ by nevzniklo právo na zaplatenie ceny výrubu stromov a drevín, odporca sa na jeho
úkor bezdôvodne obohatil v rozsahu prác ktoré vykonal, a preto mu uplatnený nárok vznikol minimálne
týmto právnym titulom.

Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho
koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

Podľa § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka, ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných
spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

Podľa § 13 ods. 3 Obchodného zákonníka, podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich
pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania,
okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon
zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.



Podľa § 27 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný register je verejný zoznam zákonom ustanovených
údajov (ďalej len "zapísané údaje"), ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín (ďalej len
"zbierka listín").

Podľa § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka, zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich
zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa,
keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže,
že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto
údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby
preukážu, že o nich nemohli vedieť.

Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac
konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak
spoločenská zmluva neurčuje inak.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa § 269 ods. 3 Obchodného zákonníka, dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou
strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od
vôle jednej strany. Ak má chýbajúcu časť zmluvy určiť súd alebo určitá osoba, vyžaduje sa, aby dohoda
mala písomnú formu, a platí obdobne § 291.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Preskúmaním veci sa odvolací súd plne stotožnil s právnym názorom, ako aj záverom súdu prvého
stupňa, že objednávka vystavená odporcom pre navrhovateľa dňa 30.3.2012 nemôže odporcu
zaväzovať, následkom čoho nedošlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu zmluvného vzťahu podľa
§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Odvolací súd uvádza, že predmetnú objednávku zo dňa 30.3.2012 za odporcu podpísal X.. Y. U.,
ako spoločník spoločnosti odporcu, pričom sa nejedná o osobu, ktorá by bola konateľom spoločnosti
odporcu. V zmysle § 133 Obchodného zákonníka je oprávnenou osobou konať za spoločnosť s
ručením obmedzeným len konateľ spoločnosti, čo v danom prípade bol H.. V. U.. Pokiaľ teda on osobne
nepodpísal objednávku zo dňa 30.3.2012, čo v priebehu konania bolo preukázané, že túto objednávku
za neho podpísal jeho syn X.. Y. U., nemôže ísť o úkon zaväzujúci spoločnosť odporcu. V zmysle
§ 13 ods. 1 Obchodného zákonníka za právnickú osobu koná vždy štatutárny orgán, alebo za ňu koná
zástupca. V konaní však nebolo preukázané, že X.. Y. U. bol zástupcom odporcu, ba práve naopak bolo
preukázané, že X.. Y. U. bol splnomocnený zo strany konateľa odporcu len za zastupovanie na miestnej
obhliadke, ktorá sa uskutočnila dňa 14.3.2012. Odvolací súd teda zastáva názor, že nemohlo dôjsť k
platnému uzatvoreniu zmluvy medzi účastníkmi konania.

Odvolací súd zároveň dopĺňa, že sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že napadnutý rozsudok nie je
riadne odôvodnený, teda nepreskúmateľný. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd vykonal
dostatočné obšírne dokazovanie, vyhodnotením dokazovania dospel k správnym právnym záverom a
v napadnutom rozsudku sa dostatočným spôsobom vysporiadal s dôkazmi a následne ich správne
vyhodnotil.

Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že navrhovateľ musel vedieť o tom, že oprávnenie na výrub stromov a
drevín má len spoločnosť M?belix SK, s.r.o. Bratislava, ktorý subjekt žiadal Mestský úrad v Banskej



Bystrici o udelenie súhlasu s výrubom. Ako bolo preukázané v rámci prvostupňového konania súhlasné
rozhodnutie na výrub bolo Mestom Banská Bystrica, a to rozhodnutím č. OVZ ZP 39062/2012 zo dňa
19.3.2012 dané žiadateľovi M?belix SK, s.r.o. Bratislava a nie odporcovi, ako vlastníkovi pozemku, na
ktorom sa mal výrub uskutočniť. Práve naopak, v rámci konania o vydanie rozhodnutia bolo zo strany
odporcu stanovené, ktoré podmienky musí spoločnosť žiadateľa, t.j. M?belix SK, s.r.o. Bratislava splniť,
aby odporca s týmto výrubom súhlasil. Jednou z podmienok bola aj skutočnosť, že spoločnosť M?
belix SK, s.r.o. Bratislava bude výrub uskutočňovať na vlastné náklady a spoločnosť odporcu sa na
týchto nákladoch nebude podieľať. V tejto súvislosti odvolací súd zastáva názor, že odporca vôbec nebol
oprávnený akýmkoľvek spôsobom uskutočniť výrub, nakoľko nemal podľa zákona č. 543/2012 Z.z. a
Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z. súhlas mesta na výrub drevín. Tieto skutočnosti museli byť teda
navrhovateľovi zrejmé, nakoľko bez predloženia rozhodnutia mesta o výrube by vôbec nesmel výrub
drevín a stromov uskutočniť. Taktiež bolo jednoznačne v priebehu konania preukázané, že rozsah výrubu
aj na parcele odporcu určoval poverený pracovník spoločnosti M?belix SK s.r.o. Bratislava. Navrhovateľ
bol teda povinný pred začatím vykonávania prác vstúpiť na celý rozsah výrubu do zmluvného vzťahu so
spoločnosťou M?belix SK, s.r.o. Bratislava, ktorý bol žiadateľom o tento výrub a zároveň mal na takúto
činnosť súhlas kompetentného orgánu. Neobstojí teda tvrdenie navrhovateľa, že dodatočne sa zmenili
podmienky a odporca pristúpil k dohode so spoločnosťou M?belix SK, s.r.o. Bratislava, že polovicu
nákladov za výrub stromov a drevín bude hradiť zo svojho.

Vzhľadom na takto zistený skutkový a právny stav prvostupňový súd postupoval správne, keď v konaní
nepripustil ďalšie dokazovanie, a to nariadením znaleckého dokazovania ohľadne ceny prác vykonaných
navrhovateľom, lebo vykonávanie takéhoto dokazovania by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania, keďže odporca sa nemohol bezdôvodne obohatiť, keďže on vôbec nebol žiadateľom o výrub
drevín a stromov. Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd neodňal navrhovateľovi možnosť konať pred
súdom tým, že by mu neumožnil vykonať dokazovanie na preukázanie svojho nároku. Takýto dôkaz by
bol nadbytočný, nakoľko na právnom posúdení veci by nič nezmenil.

Nakoľko sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ako aj jeho odôvodnením,
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p., ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby v sume 210,81 Eur - vyjadrenie k odvolaniu ( § 13a
ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ) a režijný paušál v sume 8,39 Eur ( § 16 ods. 3 Vyhlášky ).

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné