Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoPr/10/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220204643
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220204643.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Z.. H. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. Q.
XXX/X, M., zastúpeného Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava,
proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1,
Bratislava, IČO: 00 212 008, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24. septembra 2020, č.k. 16Cpr/23/2020-44, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamieta.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým pozastavil
účinnosť pracovnoprávneho úkonu - personálneho rozkazu č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX o prepustení
zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, daného zo strany
zamestnávateľa Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom
Šagátova 1, Bratislava, IČO: 00 212 008, zamestnancovi Z.. H. X., Q.. XX.XX.
XXXX, U. Q. XXX/X, M., a to do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní žalobcu
zo dňa 16.07.2020 proti tomuto personálnemu rozkazu č. XXX. Vo zvyšnej časti návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovanému uložil povinnosť v plnom rozsahu nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia,
samostatným uznesením. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listín zistil,
že žalobca ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže v presne neurčenom čase zverejnil na
sociálnej sieti A. komentár svoje vyjadrenie k protipandemickým opatreniam v súvislosti s vírusovým
ochorením Covid-19 a navrhol, aby vo vnútri ústavu ostali len tí, ktorí sa podieľajú na výrobe rúšok,
dezinfekčných prostriedkov a výrobkov pre potreby ústredného krízového štábu. Navrhol, aby sudcovia
pojednávali prostredníctvom telemostu a aby sa obojky ESMO dali na nohy ľuďom v karanténe a
nezneužívali sa mobilní operátori na sliedenie občanov. V dôsledku tohto vyjadrenia prebehol dňa
26.03.2020 na Generálnom riaditeľstve Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave pohovor so
žalobcom, za prítomnosti ďalších príslušníkov zboru, a to gen. Z., R.. Y., R.. T. G. J.. N., na ktorom
generálny riaditeľ zboru žalobcu upozornil, že ako príslušník zboru je povinný dodržiavať služobnú
disciplínu a v prípade, že zistí nedostatky, je povinný ich oznámiť najskôr bezprostredne nadriadenému.
Podľa záznamu z pohovoru žalobca oponoval zvýšeným hlasom, skákal do reči, odvolával sa na ústavu,
na čo mu bolo opätovne vysvetlené, že ako príslušník zboru musí zvoliť inú vhodnú formu a spôsob
prezentácie. Žalobca pôsobil rozrušene, odbočoval od témy, zvyšoval hlas a neprimerane gestikuloval
smerom ku generálnemu riaditeľovi. Následne bol viackrát generálnym riaditeľom upozornený na
dodržiavanie pravidiel služobnej zdvorilosti, na čo žalobca reagoval podráždene a zvýšeným hlasom.
Následne dňa 27.03.2020 bola podaná žiadosť o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia
žalobcu v súlade s RGR č. 50/2015 o psychologickej činnosti v Zbore väzenskej a justičnej stráže,



zo záverov ktorého vyplýva, že žalobca nespĺňa podmienky duševnej spôsobilosti na výkon štátnej
služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže, pričom mu bola odporučená odborná starostlivosť s
dôrazom na psychoterapeutické a v prípade potreby aj psychiatrické vedenie. Uvedené závery boli
žalobcovi oznámené 03.07.2020, kedy bol zároveň personálnym rozkazom generálneho riaditeľa č.
242 zo dňa 03.07.2020 prepustený s odkazom na § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z.
zo služobného pomeru v štátnej službe z dôvodu záverov služobného klinického psychológa zo dňa
10.06.2020. Generálny riaditeľ personálnym rozkazom zo dňa 03.07.2020 oznámil žalobcovi skončenie
služobného pomeru vedúceho odborného referenta špecialista III orgán dozoru ZVJS pre BOZ.
Žalobca dňa 03.07.2020 oznámil inšpektorátu práce nekalú praktiku, ktorá podľa jeho názoru spočívala
v tom, že na základe jeho oznámenia zo dňa 26.03.2020 adresovaného ministerke spravodlivosti,
týkajúceho sa zanedbania povinnosti jeho nadriadených, bol podrobený psychologickému vyšetreniu,
na základe ktorého bol následne prepustený. Uviedol, že predmetné psychologické vyšetrenie mu
bolo avizované v čase jeho práceneschopnosti a až po tom, ako podal sťažnosť na generálneho
riaditeľa; výsledok psychologického posúdenia mu bol oznámený až dňa 03.07.2020 a o odporúčaniach
uvedených v závere posúdenia nebol jeho služobný lekár vôbec uzrozumený. Dňa 16.07.2020 podal
žalobca proti personálnemu rozkazu o jeho prepustení odvolanie z dôvodov, že z rozkazu nebolo
zrejmé, či generálny riaditeľ dodržal postup podľa rozkazu č. 21/2020, čím zdôvodnil potrebu vykonania
kontrolného psychologického vyšetrenia, či boli doložené všetky požadované prílohy k vykonaniu
vyšetrenia, na základe akých skutočností komisia dospela k záveru, že nespĺňa podmienky duševnej
spôsobilosti a taktiež namietal procesné pochybenia. Inšpektorát práce dňa 07.08.2020 vydal potvrdenie
o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu - personálneho rozkazu č. XXX M. D. XX.XX.XXXX,
a to až na dobu 30 dní odo dňa doručenia tohto potvrdenia žalobcovi a zároveň bo žalobca poučený
o možnosti podať na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenej lehote, čím sa doba
pozastavenia účinnosti predmetného personálneho rozkazu predĺži až do nadobudnutia právoplatnosti
súdneho rozhodnutia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325
ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 333 C.s.p., § 192 ods. 1 písm. c/, § 242 ods. 1,
7, § 243 ods. 2, 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, § 1 ods. 1 písm. a/,
§ 12 ods. 1, 2, 4, 5, 6 zákona č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a
o zmene a doplnení niektorých zákonov a dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery
medzi žalobcom a žalovaným v záujme zabránenia vzniku škody v prípade zrušenia predmetného
personálneho rozkazu odvolacím správnym orgánom a považoval za účelné po nevyhnutnú dobu
zachovať daný stav, a to navrhovaným pozastavením účinnosti personálneho rozkazu generálneho
riaditeľa č. 242, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, bez odkladného účinku. Poukázal na to, že i keď
s podaným odvolaním zákon nespája odkladný účinok, tento bol dosiahnutý tým, že Inšpektorát práce
Bratislava dňa 07.08.2020 pozastavil účinnosť personálneho rozkazu generálneho riaditeľa na dobu
30 dní od doručenia potvrdenia s tým, že táto lehota sa z dôvodu podaného neodkladného opatrenia
predĺžila do vykonateľnosti rozhodnutia súdu o navrhovanom neodkladnom opatrení, tzn. do dňa jeho
doručenia (§ 332 C.s.p.). Uviedol, že medzi stranami pretrváva stav právnej neistoty, ktorý je riešený v
prebiehajúcom správnom konaní - o odvolaní žalobcu proti spornému personálnemu rozkazu, ktorý stav
právnej neistoty môže byť vyriešený výlučne v tomto správnom konaní, prípadne v súdnom správnom
konaní na základe žaloby podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku. Potreba bezodkladnej
úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným, spočívajúca v zachovaní súčasného právneho stavu,
a to dočasným pozastavením účinnosti predmetného personálneho rozkazu vyplýva aj zo skutočnosti,
že súd týmto zároveň „nadviazal“ na predchádzajúce rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava o
dočasnom pozastavení účinnosti personálneho rozkazu do doby vykonateľnosti rozhodnutia súdu v
zmysle § 12 ods. 6 zákona č. 54/2019 Z.z., ktorým sa sledovala ochrana žalobcu ako oznamovateľa
závažnej protispoločenskej činnosti, avšak citované ustanovenie umožňuje predĺžiť pozastavenie
účinnosti personálneho rozkazu len do momentu nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o
neodkladnom opatrení. Vyhovel preto návrhu žalobcu a účinnosť personálneho rozkazu č. XXX M.
XX.XX.XXXX pozastavil tak, aby od momentu vykonateľnosti tohto rozhodnutia bol zachovaný daný
stav až do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté o odvolaní proti predmetnému personálnemu rozkazu a
z toho dôvodu pozastavenie účinnosti personálneho rozkazu časovo ohraničil do doby nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní žalobcu zo dňa 16.07.2020 proti personálnemu rozkazu. Keďže
žalobca žiadal pozastavenie účinnosti personálneho rozkazu bez časového obmedzenia, vo zvyšnej
časti návrh žalobcu zamietol. Žalobcovi neuložil podľa § 336 ods. 1 C.s.p. podať vo veci samej žalobu,
keďže nie je zrejmé akým spôsobom bude rozhodnuté v odvolacom správnom konaní a sporná vec
nespadá do právomoci súdov podľa § 3 C.s.p., ale do právomoci správnych súdov podľa §



6 a nasl. Správneho súdneho poriadku za predpokladu, že žalobca v rámci správneho konania vyčerpá
všetky riadne opravné prostriedky, ktoré mu osobitné predpisy umožňujú. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť podľa § 391 ods. 1 C.s.p. Odvolanie
odôvodnil nesplnením základných procesných podmienok, najmä namietal rozhodovanie vecne a
miestne nepríslušného súdu; nesprávne právne posúdenie veci a vady, ktoré môžu mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že žalovaný je z povahy svojej činnosti a podľa § 1 zák. č. 4/2001
Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov ozbrojeným bezpečnostným
zborom, ktorý plní najmä úlohy na úseku zabezpečenia výkonu trestu odňatia slobody a výkonu väzby,
a teda je orgánom štátnej správy. Napadnuté uznesenie je v rozpore s právnou úpravou služobného
pomeru uvedenou v zákone č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov, v ktorom je upravené celé konanie vo veciach služobného pomeru, tým aj konanie o
prepustení z dôvodu duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby v zbore. Právo podať opravný
prostriedok proti rozhodnutiu o prepustení poskytuje ochranu príslušníkovi zboru v prípade, že s
takýmto rozhodnutím nesúhlasí a pri jeho využití je zabezpečené preskúmanie takéhoto rozhodnutia
druhostupňovým orgánom. Druhostupňové rozhodnutie je zároveň pri uplatnení ďalšieho zákonného
postupu preskúmateľné v správnom súdnictve. Vzhľadom na to je vylúčená právomoc a kauzálna
vecná príslušnosť podľa § 23 C.s.p. okresného súdu, ktorá vyplýva z ust. § 14 Zákonníka práce,
podľa ktorého spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov
prejednávajú a rozhodujú súdy, v spojení s čl. 1 a § 3 C.s.p., podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú
súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú
iné orgány. Žalobca využil svoje právo na podanie opravného prostriedku - odvolania, v dôsledku čoho
konanie o prepustení zo služobného pomeru pokračuje a personálny rozkaz č. XXX nie je právoplatný,
a preto napnuté uznesenie považuje za predčasné a v rozpore so zásadou prekážky už začatého
konania (litispendencia), pretože v tej istej veci v súčasnosti koná ministerstvo v rámci odvolacieho
konania. Podanie odvolania proti personálnemu rozkazu nemá odkladný účinok, a teda personálny
rozkaz č. XXX bol vykonateľný dňa XX.H. XXXX. Inštitút pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho
úkonu možno použiť v prípade pracovnoprávnych vzťahov upravených v Zákonníku práce, prípadne v
zákone č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov, avšak prepustenie podľa § 192
ods. 1 písm. c/ Zákona o štátnej službe z dôvodu, že podľa posudku služobného klinického psychológa
nie je žalobca duševne spôsobilý na výkon štátnej služby v zbore, je špecifickým rozhodnutím v
rámci konania vo veciach služobného pomeru, ktoré sa riadi prísne ustanoveniami Zákona o štátnej
službe. Zároveň tento zákon nepozná inštitút opätovného zaradenia oznamovateľa do výkonu štátnej
služby z dôvodu rozhodnutia civilného súdu či iného orgánu. Nestotožnil sa ani so záverom súdu
prvej inštancie, že medzi stranami pretrváva stav právnej neistoty a namietal, že po podaní odvolania
žalobcom nasleduje Zákonom o štátnej službe upravené konanie obdobné správnemu konaniu, v rámci
ktorého má žalobca garantované preskúmanie rozhodnutia o ukončení služobného pomeru orgánom
druhej inštancie, ktorý je nadriadený žalovanému, taktiež existuje možnosť preskúmania celého procesu
v rámci správneho súdnictva a v prípade zrušenia personálneho rozkazu orgánom druhej inštancie,
žalobcovi budú priznané všetky náležitosti podľa Zákona o štátnej službe, a to spätne až ku dňu
skončenia služobného pomeru a nemôže byť teda žalobca v stave právnej neistoty vzhľadom na
to, že v jeho prípade konajú kompetentné orgány, a to podľa platných zákonov. Poukázal na to, že
Zákon o štátnej službe v § 196 ods. 1 upravuje jediný prípad, v ktorom možno zaradiť príslušníka
opätovne do výkonu štátnej služby, a to ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší
rozhodnutím služobného úradu v rámci autoremedúry, rozhodnutím druhostupňového orgánu alebo
rozhodnutím súdu. Ak by aj Zákon o štátnej službe umožňoval zaradenie žalobcu do výkonu štátnej
služby de jure, de facto by toto ustanovenie nebolo možné realizovať z dôvodu, že
žalobca stále nie je na základe posudku služobného klinického psychológa duševne spôsobilý na
výkon štátnej služby. Nesplnenie podmienok uvedených v § 14 ods. 1 písm. d/ Zákona o štátnej
službe, medzi ktoré patrí aj duševná spôsobilosť, nemožno v danom prípade obchádzať aj vzhľadom
na špecifiká výkonu povolania príslušníka zboru, ktorý v istých prípadoch prichádza do kontaktu
s osobami obvinenými resp. odsúdenými, alebo je povinný nosiť zbraň, čo je v zmysle zistenia
uvedeného v posudku klinických psychológov priamo vylúčené. Vzhľadom na nedostatok duševnej
spôsobilosti žalobcu vykonávať funkciu v zbore, je vylúčené trvanie jeho služobného pomeru, a teda
aj pozastavenie účinnosti personálneho rozkazu č. 242. Ďalej uviedol, že duševná nespôsobilosť na
výkon štátnej služby žalobcu nebola preukázaná jedným psychologickým posudkom, ale komplexným



posúdením, v rámci ktorého realizovali psychologické vyšetrenie štyri osoby s dlhoročnou praxou, a
to tri psychologičky so skúsenosťami z psychodiagnostickej a psychoterapeutickej praxe, zaradené
do zoznamu súdnych znalcov Ministerstva spravodlivosti SR pre odbor psychológia, odvetvie klinická
psychológia dospelých a štvrtou osobou bol lekár so špecializáciou v odbore psychiatria, čo je zárukou
vhodne zvolených psychodiagnostických metód za účelom odhalenia reálneho obrazu duševného stavu
posudzovaného v súlade s internými normami zboru. Psychologické vyšetrenie žalobcu bolo realizované
s časovým odstupom 19 dní od agresívneho výstupu, ktorý bol jedným z dôvodov na pochybnosti o
psychickej spôsobilosti, bolo realizované v dvoch etapách, pričom každý člen komisie mal s menovaným
individuálne sedenie; etapovitosť vyšetrenia zvyšuje reálnosť záveru. Všetci vyšetrujúci dospeli k
zhodnému stanovisku. Žalovaný v prípade záveru odborne spôsobilých osôb o duševnej nespôsobilosti
menovaného na výkon štátnej služby, nemá inú možnosť, ako postupovať v zmysle § 192 ods. 1 písm.
c/ Zákona o štátnej službe. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
2Sžo/28/2011 zo dňa 19.10.2011. V návrhu na vydanie uznesenia žalobca neuviedol žiadny konkrétny
dôvod údajnej zaujatosti odbornej komisie, okrem všeobecnej konštatácie, že členovia komisie sú
podriadený generálnemu riaditeľovi zboru. V zmysle Zákona o štátnej službe má duševnú spôsobilosť
posudzovať práve služobný psychológ, ktorý v podmienkach zboru vždy bude vo vzťahu podriadenosti
ku generálnemu riaditeľovi zboru, avšak osoby, ktoré boli členmi uvedenej komisie, nevykonávajú štátnu
službu na generálnom riaditeľstve zboru, ale v iných služobných úradoch, s príslušnými nadriadenými.
V zmysle interných noriem nemá komisia povinnosť doručovať záver kontrolného psychologického
vyšetrenia všeobecnému lekárovi daného príslušníka, a teda ani v tomto prípade nedošlo k porušeniu
všeobecne záväzných, ani interných noriem zboru.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100% žalobcovi. S poukazom na §
2 písm. e/ zák. č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, namietal, že aj služobný pomer je pracovnoprávnym vzťahom v zmysle
zák. č. 55/2017 Z.z. a je teda možné využiť inštitút pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu
aj v služobnom pomere podľa zák. č. 73/1998 Z.z. Správne podľa jeho názoru súd prvej inštancie
konštatoval, že žalobca sa nachádza v stave právnej neistoty, keďže bol prepustený bez istoty toho,
že bude vzatý späť do služobného pomeru a i keď sa domnieva, personálne rozkazy žalovaného
sú nezákonné, neboli ešte zrušené, žalobcove prepustenie trvalo a nemal adekvátny príjem. Je preto
nutné pozastaviť účinnosť pracovnoprávneho úkonu, aby mohol žalobca aj naďalej vykonávať pracovnú
činnosť vyplývajúcu zo služobného pomeru a za túto dostávať plnohodnotný plat. I keď v prípade
zrušenia personálnych rozkazov by došlo ku kompenzácii žalobcu, v súčasnej ťažkej dobe nie je možné
čakať na príjem niekoľko mesiacov, resp. rokov. Zároveň bez pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho
úkonu musel by si hľadať iné zamestnanie a v prípade zrušenia personálnych rozkazov by nastala
komplikovaná situácia, kedy by už mal nové zamestnanie a zároveň by sa mohol vrátiť do pôvodného.
K námietkam žalovaného, týkajúcim sa jeho prípadného opätovného zaradenia do výkonu štátnej
služby, uviedol, že zákon č. 73/1998 Z.z. nevylučuje, aby došlo k pozastaveniu pracovnoprávneho
úkonu - prepusteniu, a podľa jeho názoru samotné kontrolné psychologické vyšetrenie je nezákonné a
bolo vykonané len na základe toho, že žalobca oznámil protispoločenskú činnosť. Ďalej uviedol, že
prvé kontrolné psychologické vyšetrenie malo byť nariadené už na deň 27.03.2020, avšak z dôvodu
jeho práceneschopnosti sa vyšetrenie nerealizovalo, neboli mu poskytnuté podklady vypracované pre
psychológov ZVJS k prvému plánovanému vyšetreniu a v žiadosti o kontrolné psychologické vyšetrenie
ku dňu 14.04.2020 neboli predložené relevantné tvrdenia nadriadeného a údaje boli vyznievajúce v jeho
neprospech. Nebolo mu po jeho ústnej žiadosti umožnené nahliadnuť k žiadosti o vykonanie kontrolného
psychologického vyšetrenia zo strany klinických psychológov napriek tomu, že sa nejedná o utajovanú
skutočnosť. Považuje za otázne, prečo GR ZVJS skúmalo, kto a ako z prítomných členov komisie
posúdil jeho duševný stav, keď v závere z kontrolného psychologického vyšetrenia nie je uvedené
jednohlasné odsúhlasenie jeho nespôsobilosti na výkon štátnej služby príslušníka ZVJS, pričom podľa
§ 9 ods. 5 RGR č. 21/2020 o psychologických činnostiach v Zbore väzenskej a justičnej stráže záver
kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka ZVJS o duševnej spôsobilosti na výkon štátnej
služby zašle klinický psychológ nemocnice v písomnej forme nadriadenému, ktorý požiadal o kontrolné
psychologické vyšetrenie príslušníka ZVJS. Podľa jeho názoru z odvolania žalovaného nie je zrejmé,
akým spôsobom nemali byť splnené procesné podmienky a ktorá konkrétna vada mala mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
4. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v medziach
uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho



pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
dôvodné.
5. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia správne súd prvej inštancie považoval za dostatočne osvedčené, že žalobca bol personálnym
rozkazom generálneho riaditeľa č. XXX M. D. XX.XX.XXXX prepustený zo služobného pomeru v štátnej
službe z dôvodu, že podľa záveru psychologického posúdenia nebol duševne spôsobilý na výkon štátnej
služby, čo podľa § 192 ods. 1 písm. c/ predstavovalo dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru,
pričom proti uvedenému personálnemu rozkazu podal odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté
a odkladný účinok podaného odvolania, i keď nenastáva zo zákona, bol v danom prípade dosiahnutý
tým, že Inšpektorát práce Bratislava dňa 07.08.2020 pozastavil účinnosť napadnutého personálneho
rozkazu generálneho riaditeľa na dobu 30 dní od doručenia potvrdenia inšpektorátu práce s tým, že táto
lehota sa z dôvodu podaného neodkladného opatrenia predĺžila do momentu vykonateľnosti rozhodnutia
súdu o navrhovanom neodkladnom opatrení.
6. Odvolací súd po zhodnotení relevantných skutočností vzťahujúcich sa na vec však, na rozdiel od
súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že zistené skutočnosti ani z dôvodu pretrvávania stavu právnej
neistoty, ktorý môže byť vyriešený výlučne v správnom konaní o odvolaní žalobcu proti personálnemu
rozkazu, neodôvodňujú dočasnú úpravu pomerov medzi stranami navrhnutým neodkladným opatrením.
Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha pozastavenia účinnosti
personálneho rozkazu č. XXX M. D. XX.XX.XXXX o prepustení zo služobného
pomeru v štátnej službe príslušníka ZVJS, odôvodnil najmä skutočnosťami predchádzajúcimi jeho
prepusteniu, a to svojím vyjadrením na sociálnej sieti Facebook na stránke ZVJS, obsahujúcim kritiku
činnosti nadriadeného generálneho riaditeľa ZVJS a jeho oznámením cez online internetovú aplikáciu
„napíšte pani ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej“ sťažnosti na možné zanedbávanie povinností
nadriadených ZVJS, na základe čoho bol so žalobcom vykonaný dňa 26.03.2020 pohovor s generálnym
riaditeľom ZVJS a dňa 27.03.2020 bola vydaná žiadosť o vykonanie kontrolného psychologického
vyšetrenia príslušníka ZVJS, ktoré bolo vykonané v dňoch 14.04.2020 a 21.05.2020 so záverom z
kontrolného psychologického vyšetrenia zo dňa 10.06.2020, že žalobca nespĺňa podmienky duševnej
spôsobilosti na výkon štátnej služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže. Uvedené skutočnosti
boli predmetom oznámenia nekalej praktiky Inšpektorátu práce Bratislava žalobcom listom zo dňa
03.07.2020, na základe ktorého Inšpektorát práce Bratislava dňa 07.08.2020 vydal potvrdenie o
pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu - personálneho rozkazu č. XXX M. D. XX.XX.XXXX
na dobu 30 dní odo dňa doručenia tohto potvrdenia žalobcovi. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami žalobca v návrhu odôvodnil najmä poukazom na uvedené rozhodnutie Inšpektorátu
práce Bratislava, ktorým pozastavil účinnosť pracovno-právneho úkonu žalovaného.
7. Odvolací súd však dospel k záveru, že pri posudzovaní potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami nemožno vychádzať len z potvrdenia vydaného Inšpektorátom práce Bratislava podľa
osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v zák. č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej
činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Citovaný zákon v ust. § 12 ods. 1 až 6 umožňuje
pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu, s ktorým oznamovateľ nesúhlasí v prípade, ak sa
oznamovateľ domnieva, že v súvislosti s oznámením bol voči nemu urobený pracovnoprávny úkon, a to
za splnenia týmto zákonom stanovených podmienok, ktorými je dodržanie stanovenej lehoty na podanie
žiadosti o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu a skutočnosť, že zamestnávateľ
v primeranej lehote určenej úradom nepreukáže, že pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť
s oznámením. Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu podľa tohto zákona trvá 30 dní od
doručenia potvrdenia oznamovateľovi, pričom ust. § 12 ods. 6 cit. zákona umožňuje oznamovateľovi
počas tejto lehoty podať na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že doručením tohto
návrhu na súd sa trvanie pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu predlžuje do nadobudnutia
vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu. Žalobca v súlade s cit. ustanovením podal návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia a nedôvodne preto žalovaný v odvolaní namieta, že v danej veci
je vylúčená právomoc a kauzálna vecná príslušnosť okresného súdu a taktiež, že inštitút pozastavenia
účinnosti pracovnoprávneho úkonu je možné len v prípade pracovnoprávnych vzťahov upravených
Zákonníkom práce. Podľa § 2 písm. e/ cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie pracovnoprávnym
vzťahom pracovný pomer, obdobný pracovný vzťah, štátnozamestnanecký pomer alebo služobný
pomer. Z uvedeného je zrejmé, že inštitút pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu v zmysle cit.
ustanovení sa vzťahuje aj na služobný pomer upravený Zákonom o štátnej službe.
8. Pre nariadenie neodkladného opatrenia súdom na základe návrhu podaného podľa § 12
ods. 6 cit. zákona však nepostačuje len splnenie týmto zákonom stanovených podmienok pre vydanie
potvrdenia úradom o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu na 30 dní od doručenia potvrdenia



oznamovateľovi (dodržanie stanovenej lehoty na podanie žiadosti a nepreukázanie zamestnávateľom,
že pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením), ale potrebné je skúmať splnenie
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, stanovených Civilným sporovým poriadkom. V
zmysle § 324 a nasl. C.s.p. základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je
existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo obavy, že vykonanie
exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň
základných skutočností pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
9. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha pozastavenia účinnosti
personálneho rozkazu č. 242 zo dňa 03.07.2020 o prepustení zo služobného pomeru v štátnej službe
príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. v
znení neskorších predpisov z dôvodu, že podľa posudku služobného klinického psychológa zo dňa
10.júna 2020 nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Proti tomuto personálnemu rozkazu
podal žalobca odvolanie s odôvodnením, že toto rozhodnutie považuje za nezákonné, pretože neboli
splnené zákonné podmienky na jeho vydanie; považuje ho za nepreskúmateľné, keď nie je z neho
zrejmé, či bol dodržaný postup v zmysle Rozkazu č. XX/XXXX, taktiež nie je zrejmé, čím zdôvodnil
nadriadený odvolateľa vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia a či boli doložené všetky
požadované prílohy k vykonaniu vyšetrenia a tiež na základe akých skutočností dospela komisia k
záveru o tom, že nespĺňa podmienky duševnej spôsobilosti. Záver o duševnej nespôsobilosti na
výkon štátnej služby žalobca považuje za účelový a skutočným dôvodom takéhoto postupu služobného
orgánu je podľa žalobcu to, že si dovolil kritizovať činnosť nadriadeného generálneho riaditeľa ZVJS.
Zároveň žalobca žiadal o nové kontrolné psychologické vyšetrenie v rámci odvolacieho konania.
Správnosť postupu služobného orgánu z hľadiska týchto žalobcom uvedených námietok v jeho odvolaní,
bude predmetom posúdenia v odvolacom konaní príslušným druhostupňovým orgánom, s následnou
možnosťou jeho preskúmania aj v súdnom správnom konaní na základe podanej žaloby podľa
ustanovení Správneho súdneho poriadku. V odvolacom konaní sa druhostupňový orgán vysporiada
aj so žiadosťou žalobcu o nové kontrolné psychologické vyšetrenie. V danom štádiu však podľa
záveru z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka zboru zo dňa 10.06.2020 žalobca nespĺňa
podmienky duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže, ktorá
skutočnosť je zákonným dôvodom v zmysle § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. na prepustenie
žalobcu zo služobného pomeru. Z ďalších predložených listinných dôkazov vyplýva, že žiadosti o
vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu predchádzal pohovor generálneho riaditeľa
ZVJS so žalobcom za prítomnosti ďalších príslušníkov zboru, počas ktorého bol žalobca generálnym
riaditeľom upozorňovaný na povinnosť dodržiavať služobnú disciplínu, bol upozornený na nevhodne
zvolenú formu pokiaľ ide o zverejňovanie príspevku na sociálnej sieti s tým, aby zachovával služobný
postup a so svojimi návrhmi sa obracal na bezprostredne nadriadeného, pričom počas pohovoru žalobca
oponoval zvýšeným hlasom, skákal do reči, pôsobil rozrušene, často odbočoval od témy, zvyšoval
hlas, neprimerane gestikuloval smerom ku generálnemu riaditeľovi zboru, bol značne popudlivý,
reagoval impulzívne. Žalobca v predloženom odvolaní spochybňuje správnosť postupu nadriadeného
pri nariadení a vykonaní jeho kontrolného psychologického vyšetrenia a namieta účelovosť
záveru tohto vyšetrenia o jeho duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby, avšak tieto svoje tvrdenia
neosvedčil dostatočným spôsobom tak, aby bolo možné považovať za osvedčený jeho nárok, ktorému
žiada poskytnúť dočasnú ochranu, ktorým nárokom je v konečnom dôsledku trvanie jeho služobného
pomeru v štátnej službe príslušníka ZVJS až do rozhodnutia o jeho odvolaní proti personálnemu rozkazu.
Tento nárok žalobcu ani vzhľadom na skutočnosti ním uvedené, ktoré predchádzali jeho prepusteniu
zo štátnej služby predmetným personálnym rozkazom, nemožno považovať za dostatočne osvedčený
len na základe podaného odvolania žalobcom proti personálnemu rozkazu, a to najmä vzhľadom na
záver z kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu zo dňa 10.06.2020, podľa ktorého nespĺňa
zákonom stanovené podmienky pre výkon tejto štátnej služby, keď jednou z týchto zákonom stanovených
podmienok je aj duševná spôsobilosť. Pri posudzovaní osvedčenia nároku žalobcu, ktorému žiada
poskytnúť ochranu, je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné prihliadnuť aj na špecifiká výkonu tejto
štátnej služby, na ktoré poukázal aj žalovaný vo svojom odvolaní, spočívajúce v tom, že v
istých prípadoch príslušník zboru prichádza do kontaktu s osobami obvinenými resp. odsúdenými alebo
je povinný nosiť zbraň a pod. Okrem toho podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na uvedený záver
z kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu, ktorý je zákonným dôvodom na jeho prepustenie,
nemožno považovať za dostatočne osvedčené ani tvrdenie žalobcu, že skutočný dôvod jeho prepustenia



bol iný, a to jeho kritika činnosti nadriadeného, keď s touto kritikou by prípadne mohlo súvisieť len
nariadenie kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu, ktoré samotné však nebolo dôvodom jeho
prepustenia; s touto kritikou však nemá príčinnú súvislosť záver vyšetrenia žalobcu, ktorým bol dôvodom
jeho prepustenia.
10. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že dočasná úprava pomerov medzi
stranami je potrebná v záujme zabráneniu vzniku škody v prípade zrušenia predmetného personálneho
rozkazu odvolacím správnym súdom, pretože v takomto prípade budú priznané žalobcovi všetky
náležitosti podľa Zákona o štátnej službe, a teda nemožno považovať za osvedčenú ani hrozbu ujmy
žalobcovi na jeho právach.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388
C.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal úspech v konaní, náhradu trov konania nepriznal, pretože
mu v konaní trovy nevznikli.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).