Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže


Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 19Cpr/27/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118206344
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2021:2118206344.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu H. F.Č., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX P., právny zástupca: slc partners s.r.o., IČO: 47 246 634, so
sídlom Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru
väzenskej a justičnej stráže, IČO: 00 212 008, so sídlom Šagátová 1, 813 04 Bratislava, o určenie, že
úraz je pracovným úrazom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresný súd v Trnave dňa 27.07.2018 sa žalobkyňa domáhala určenia, že
úraz, ktorý sa stal dňa 11.04.2018 je pracovným úrazom a náhrady trov konania. Spis bol postúpený na
prejednanie veci tunajšiemu súdu dňa 18.09.2018.

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 30.10.2009 pracovnú zmluvu na pozíciu
odborný referent archívu zboru väzenskej a justičnej stráže kancelárie generálneho riaditeľa zboru,
s miestom výkonu práce v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov. Dňa 11.04.2018 o 14:00 došlo v priestoroch
žalovaného - objektu č. 36 administratívna budova k úrazu žalobkyne, keď sa na ceste do bufetu
pošmykla na mokrej podlahe a spadla, pričom si zranila pravé koleno. Po návšteve nemocnice jej
bola daná ortéza a vystavené potvrdenie o práceneschopnosti od 11.04.2018. Svedkom úrazu bol
X.. K. H. a bol vyhotovený aj úradný záznam. Žalobkyňa si uplatnila v Sociálnej poisťovni úrazový
príplatok, na základe žiadosti však Sociálna poisťovňa oznámila, že neeviduje oznámenie poistnej
udalosti a záznam o registrovanom pracovnom úraze. K poškodeniu zdravia žalobkyne došlo v priamej
súvislosti s plnením pracovných úloh. Naliehavý právny záujem je daný, že bez rozhodnutia súdu
Sociálna poisťovňa nemôže vydať rozhodnutie o úrazovej dávke. Predložila nasledovné listiny, ktoré
žiadala vykonať ako dôkaz: Dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 29.12.2017, Evidencia -
opis deja úrazu, lekárska správa zo dňa 18.04.2018, 11.04.2018, 30.05.2018, 03.07.2018, 22.06.2018,
12.04.2018, popis pracovnej činnosti, Pracovná zmluva zo dňa 30.10.2009, Oznámenie o predĺžení
lehoty zo dňa 12.06.2018, Oznámenie zo dňa 06.07.2018, Úradný záznam zo dňa 12.04.2018, záznam
o priebehu rehabilitačnej starostlivosti, Zisťovanie podkladov k pracovnému úrazu zdravotnej poisťovne
zo dňa 09.07.2018.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 27.11.2018, pričom uviedol, že so žalobou
nesúhlasí, lebo o pracovný úraz nejde. Do 31.12.2017 bol archív zboru účelovým zariadením a
nachádza sa v ústave Leopoldov. Žalobkyňa sama uviedla, že úraz sa jej stal cestou do bufetu.
Žalovaný nevidí priamu súvislosť cesty do bufetu s plnením pracovných úloh. Poukázal aj na to, že



žalobkyňa sa nenachádzala na svojom pracovisku, nakoľko chodba, kde došlo k úrazu je pracoviskom
iného zamestnávateľa. Mokrá podlaha bola v danom čase riadne označená výstražnou tabuľou s
nápisom „Pozor! Mokrá podlaha“. Vo veci bol vykonaná inšpekcia, pričom zo záznamu o vykonanej
inšpekcie práce vo veci poškodenia zdravia zo dňa 12.10.2018 vyplynulo, že poškodená nebola vedúcim
pracovníkom a plnenie jej pracovných úloh si nevyžadovalo opustenie priestorov archívu. Pracovníci
archívu majú v zmysle nariadenia o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na
pracovisko zabezpečený prístup k pitnej vode, pričom dôvod opustenia pracoviska žalobkyňou bolo
zakúpenie minerálnej vody v bufete. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Predložil žurnalizovaný spis, ktorým eviduje listiny týkajúce sa predmetnej veci.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 30.10.2009 súd zistil, že ju uzavreli žalobkyňa ako zamestnankyňa
a žalovaný ako zamestnávateľ na pracovnú pozíciu referent referátu správy registratúry úseku
administratívy organizačno-právneho oddelenia. Z Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa
29.12.2017, ktorú uzavreli žalobkyňa ako zamestnankyňa a žalovaný ako zamestnávateľ vyplynulo,
že dohodnutý druh práce je: odborný referent archívu zboru väzenskej a justičnej stráže kancelárie
generálneho riaditeľa zboru a deň nástupu do práce dňa 01.11.2009. Pracovný pomer bol dohodnutý
na dobu neurčitú. Z popisu pracovnej činnosti okrem iného vyplynulo, že žalobkyňa preberá písomnosti
do archívu, spracováva, eviduje a sprístupňuje archívne dokumenty, spravuje a zodpovedá za archívne
fondy, vybavuje pridelenú archívnu agendu, poskytuje informácie oprávneným osobám, zodpovedá
za pridelený inventár, zabezpečuje donášania a odosielanie poštových zásielok. Zo Záznamu zo dňa
31.01.2018 je zrejmé, že žalobkyňa bola ako zamestnankyňa oboznámená a vyškolená o predpisoch o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri výkone štátnej služby.

6. Z listiny Evidencia - opis deja úrazu, dátum a čas vzniku úrazu 11.04.2018 o 14:00 vyplynulo, že je
písaný rukou a podpísaný žalobkyňou, pričom uvádza: „V deň úrazu som pri ceste do bufetu pošmykla
na mokrej podlahe (čerstvo umytej) a spadla. Pri páde som si udrela pravé koleno.“ Zo Zápisnice o
podaní informácií a vysvetlenia k vzniku poškodenia zdravia zo dňa 25.10.2018 súd zistil, že žalobkyňa
uviedla, že : „Pred vznikol poškodenia zdravia som išla do bufetu za účelom zakúpenia minerálnej vody.
Na otázku, či účel, za ktorým išla do bufetu vyplýval z plnenia pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s ich plnením uviedla, že: nie.“. Zápisnicu spísal a podpísal H.. R. - inšpektor orgánu dozoru zboru a
podpísala ju aj žalobkyňa a p. H. - zástupkyňa zamestnancov pre bezpečnosť.

7. Z Úradného záznamu zo dňa 12.04.2018 spísaného vedúcou archívu ZVJS - H.. H.. F. súd zistil,
že dňa 11.04.2018 o 14:05 jej zamestnankyňa archívu - žalobkyňa oznámila, že pri ceste do bufetu sa
pošmykla a spadla. Zo Zápisnice o podaní informácií a vysvetlenia k vzniku poškodenia zdravia zo dňa
25.10.2018 súd zistil, že p. F. na otázku, či pri vzniku poškodenia zdravia žalobkyne táto vykonávala
činnosti, ktoré jej vyplývali z pracovných úloh, uviedla, že nie. Na otázku, či spozorovala v minulosti
používanie bezpečnostného označenia vyjadrujúceho nebezpečenstvo pošmyknutia uviedla, že nie,
nepoužívalo sa, označenie zaznamenala až od úrazu žalobkyne.

8. Z písomného vyjadrenia svedka úrazu p. H. vyplynulo, že v daný deň šiel po chodbe a všimol si mokrú
podlahu. Oproti nemu išla žalobkyňa a šmykla sa na mokrej podlahe. Zdvihol ju zo zeme a prenechal
veliteľovi zmeny F.. R..

9. Z písomného vyjadrenia F.. J.. H. R. vyplynulo, že schádzal zo schodov v administratívnej budove.
Pri žalobkyni bol X.. H., ktorý ho požiadal, aby pri nej zostal, lebo musel služobne odísť. Následne jej
pomohol dostať sa na jej pracovisko, kde si ju prevzala vedúca archívu p. F.. Zo Zápisnice o podaní
informácií a vysvetlenia k vzniku poškodenia zdravia zo dňa 25.10.2018 súd zistil, že p. R. na otázku, či
m vedomosť o dôvode pohybu žalobkyne po chodbe uviedol, že má pocit že išla do bufetu.

10. Zo správy o vyšetrení príčin a okolností vzniku poškodenia zdravia č. GR ZVJS-170-1/127-2018
vydanej žalovaným dňa 25.04.2017 vyplynulo, že priestor kde sa stal úraz slúži ako komunikačná chodba
pokrytá linoleom, v čase vzniku úrazu bola chodba označená výstražnou žltou tabuľou. Zo šetrenia úrazu
vyplynulo záver, že úraz nie je pracovným úrazom, lebo k nemu neprišlo pri plnení pracovných úloh.



11. Zo Záznamu o výsledku vykonanej inšpekcie práce vo veci poškodenia zdravia vydaného dňa
12.11.2018 súd zistil, že ho vypracovali podpísaní: generálny riaditeľ ZVJS, zástupca orgánu dozoru
zboru a zástupkyňa zamestnancov pre bezpečnosť - p. H.. Zo záveru vyplynulo, že poškodenie zdravia
bolo spôsobené na pracovisku iného zamestnávateľa a nedošlo k nemu pri plnení pracovných úloh a
teda sa nepovažuje za pracovný úraz.

12. Z listiny Sociálnej poisťovne - Oznámenie zo dňa 06.07.2018 adresovanej žalobkyni vyplynulo, že
zamestnávateľ oznámil, že neeviduje pracovný úraz a súčasne žalobkyňa bola vyzvaná na preukázanie
podania určovacej žaloby na súd.

13. Z Výzvy na vrátenie neoprávnene vyplatených náležitostí zo dňa 12.12.2019, ktorú adresoval
žalovaný žalobkyni vyplynulo, že na základe zistenia, že úraz zo dňa 11.04.2018 nebol pracovným
úrazom, pristúpil žalovaný ku kráteniu dovolenky, pričom bola žalobkyni neoprávnene vyplatená náhrada
mzdy, na vrátenie ktorej bola vyzvaná.

14. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne zo dňa 12.04.2018 súd zistil, že
je dôvod je zaznačený: pracovný úraz. Na pojednávaní dňa 09.11.2020 žalovaná k dokladu o
dočasnej práceneschopnosti uviedla, že ako príslušníci nemajú možnosť výberu lekára, ale žalobkyňa
ako zamestnankyňa archívu túto možnosť mala a mala aj vlastného všeobecného lekára, čiže je
pravdepodobné, že tento vychádzal pri náleze ako aj vystavovaní PN z informácii, ktoré mu poskytla
žalobkyňa.

15. Na pojednávaní dňa 04.12.2019 bola vypočutá žalobkyňa, ktorá uviedla, že jej kancelária sa
nachádza v tej istej budove, kde sa stal úraz, od dverí archívu, kde pracuje sa úraz stal asi 5 metrov,
hneď na chodbe. V ten deň bola na ceste na WC a chcela ísť aj do bufetu ale ten už bol zavretý, zatvára
sa o 14:00 hod., takže tam ísť ani nemohla. Hneď na druhý deň ako spadla za ňou prišiel zamestnanec
žalovaného a chcel aby popodpisovala listiny, mal to nachystané a hustil do nej, aby sa vyjadrila, mala
bolesti a v tej chvíli ani nevedela čo má povedať. Tak povedala prvé čo ju napadlo, že si išla kúpiť vodu,
ani by ju len nenapadlo, že žalovaný to nebude považovať za pracovný úraz. Keď vyšla z kancelárie
žiadnu tabuľu nevidela, podľa jej vedomostí sa bezpečnostné opatrenia začali robiť až po jej úraze, aj
tabuľky sa začali nakupovať v tomto období. Koleno mala zlomené, ale neoperovali ju, mala ho v ortézach
a bola na PN. Na úseku, kde pracuje, pracuje ešte pani Č., R. a F., ale každá majú svoju kanceláriu.
Keď sa jej stal úraz bol tam pán H. a pán R., na iných ľudí si nespomína, že by to videli. Pracovný pomer
ukončila dohodou k 31.08.2019. Krátená dovolenka z dôvodu PN jej nebola. Bolo jej povedané, že z
dôvodu pracovného úrazu. Povedala jej to pani F. - vedúca, na jej podnet sa na toto dotazovala a z
GRZVJS jej bolo odpísané, že sa dovolenka nekráti z dôvodu pracovného úrazu. Na otázku, že uviedla,
že po úraze bol vyvíjaný nátlak, prečo potom v zápisnici z 25.10.2018 s väčším časovým odstupom
uviedla to isté, že si išla zakúpiť minerálnu vodu, žalobkyňa vypovedala, že už ani nevedela, čo má
uviesť, neustále od nej chceli aby podpísala toto a tamto, aj sa bála, súvislosti si neuvedomila. Na otázku
prečo nenamietala, že išlo o plnenie pracovných úloh a zotrvávala na vyjadreniach, že išlo o zakúpenie
minerálnej vody vypovedala, že sa bála, ani nič nevypovedala, iba to podpísala, má za to, že bol na
ňu vyvíjaný nátlak.

16. Na pojednávaní dňa 04.12.2019 k upresneniu miesta úrazu žalovaný uviedol, že ide o budovu,
kde sa nachádza na prízemí archív, okolo 8, možno aj viac kancelárii, ide o režimové pracovisko, kde
majú prístup zamestnanci archívu a bádatelia, nie je to verejne prístupné miesto. Osoby, ktoré tam chcú
vstúpiť, prídu a zazvonia na zabezpečené dvere a zamestnanci archívu prídu otvoriť. Žalobkyňa uvedené
potvrdila. Žalovaný namietol, že úraz sa stal až za zabezpečenými dverami, nejde teda o priestory
archívu. Žalobkyňa nesúhlasila, lebo z tých zabezpečených dverí vychádzala pri plnení pracovných úloh
a tvrdí, že nie je možné si to vykladať tak, len keď vyjde z jej kancelárie, je to úraz a za zabezpečenými
dverami už nie.

17. Žalovaný dňa 07.01.2020 doložil do spisu mapu poschodia budovy, v ktorej je zaznačená kancelária
žalobkyne, kancelária vedúcej archívu, zabezpečené dvere vstupu do archívu, miesto úrazu, toalety a
vstup do bufetu.

18. Na pojednávaní dňa 09.11.2020 súd vypočul svedkyňu C. F., ktorá bola vedúca žalobkyne,
pracovisko je súčasťou Generálneho riaditeľstva v Bratislave, miesto výkonu služby v Leopoldove. Mali



kanceláriu asi tak 15 m od seba. Súd dal svedkyni k nahliadnutiu plán poschodia, ktorá na mape označila
svoju kanc. ako miestnosť A - 113. Na deň keď sa stal úraz si spomína. Bolo to 2,5 roka dozadu, ale
pamätám si okolo 14:00 hod, pani F. vyšla z archívu. Každý kto chce vyjsť z archívu prechádza okolo
jej kancelárie, máva otvorené dvere. Po nejakých 5 minútach niekto klopal na dvere, bol to kolega R.,
ktorý doviedol žalobkyňu s tým, že spadla a pomáhal jej pri chôdzi. Na chvíľku si sadla u nej v kancelárii,
dala jej pohár vody, lebo jej prišlo zle. Poradila jej, aby išla domov, keď sa necíti dobre. Potom pre ňu
prišiel manžel. Zamestnankyne jej nemuseli nahlasovať, kam idú keď opúšťajú pracovisko, mohla ísť
do bufetu, na WC, alebo vybavovať pracovné veci. O tom kam išla sa nebavili, iba o tom, že si udrela
koleno a necíti sa dobre. To je všetko. Dnes už bufet v budove nie je, možno už aj 1 rok, ale vtedy, keď
tam bol spomína si, že fungoval od 05:45 hod približne do 14:30 hod. Po nahliadnutí do spisu č.l. 58
uviedla, že úradný záznam zo dňa 12.04.2018 spísala ona, bolo to na druhý deň po úraze, v tento deň
žalobkyňa v práci nebola, ale vnútorné predpisy jej ukladajú spísať úradný záznam. Ak je tam uvedené,
že žalobkyňa oznámila, že bola na ceste do bufetu, tak jej to tak určite musela povedať. Na otázku, či
mala žalobkyňa od nej nejaký pokyn, aby išla vybavovať pracovné záležitosti v tom čase, keď sa stal
úraz, uviedla, že nie.

19. Na pojednávaní dňa 09.11.2020 súd vypočul svedka K. H., ktorý vypovedal, že žalobkyňu pozná, boli
kolegovia, u žalovaného pracuje ako vodič pre ÚVTOS Leopoldov a tú istú pozíciu zastával aj keď sa stal
žalobkyni úraz. Na ten deň si spomína, išiel z jeho pracoviska na chodbe - majú miestnosť vodičov. Po
nahliadnutí do č.l. 133 mapa priestorov, svedok uviedol, že za týmto nákresom ešte poschodie pokračuje
a tam sú ich priestory, vpravo od nákresu. Išiel po chodbe smerom doľava a žalobkyňa prichádzala z
opačnej strany z archívu a tam sa stal ten úraz. On to videl, bol pri schodoch, spadla asi tak 2 -3 m od
neho. Pomáhal jej vstať, mala poranené koleno. Potom videl, že prichádza po schodoch vedúci zmeny.
Ponáhľal sa za nadriadeným, tak mu potom žalobkyňu prenechal a odišiel. Rozprávali sa o tom, že
či ju niečo bolí. Značky, že podlaha je klzká nevie či tam boli, nevšimol si to vôbec. Údržbu priestorov
zabezpečujú odsúdení. Oni umývajú aj podlahu, vždy ich má na starosti jeden z príslušníkov z ústavu,
vždy si ich vyzdvihne a povie im čo majú robiť.

20. Na pojednávaní dňa 09.11.2020 súd vypočul svedka H. R., ktorý uviedol, že vykonáva funkciu
inšpekcie práce. Žalobkyňu nepozná, ani sa s ňou v rámci výkonu práce nestretával, aj keď nie je
vylúčené, že ju stretol v práci. Jeho zamestnávateľom je Generálne riaditeľstvo ZVJS. Na to, že žalobkyni
sa stal úraz, si spomína. Po nahliadnutí do listiny č.l. 84. uviedol, že na listinu si spomína, je to záznam
o výpovedi žalobkyne pri výkone inšpekcie. Listinu spísal on. Pani H., ktorá je podpísaná, bola prítomná
pri podaní výpovede. Listinu spísal na základe podnetu na vykonanie inšpekcie práce zameranom na
plnenie si povinností, na základe tohto generálny riaditeľ vydal poverenie a súčasťou inšpekcie je aj
podanie vysvetlení ku konkrétnemu úrazu. Boli vypočuté osoby, ktoré boli prítomné: žalobkyňa, pani F.,
pán H. atď. Mali sme k dispozícii zasadačku v ústave bola prítomná pani H., ktorá vykonáva funkciu
zástupkyne zamestnancov pre bezpečnosť, je aj predsedníčkou odborovej organizácie. Žalobkyni dal
priestor, aby sa vyjadrila. A následne jej dával otázky. K vyhotoveniu záznamu prišlo tak, že bol spísaný
do počítača, následne ho išiel vytlačiť, dal ho k dispozícii žalobkyni, aby si ho mohla prečítať, či tam
chce niečo doplniť a potom pristúpili k jeho podpísaniu. Na otázku, či mal pocit, že žalobkyňa bola pri
podaní vysvetlenia v strese, že bol vyvíjaný nejaký nátlak, vypovedal, že nie, pri vypracovaní záznamu
to bolo celý čas v jej prítomnosti a zaznamenávalo sa, čo ona uviedla. Bolo jej to dané aj na prečítanie
a mohla to aj zmeniť aj doplniť. Mne pani Kováčová nikdy neuviedla, že by bol na ňu vyvíjaný nátlak, či
už skôr alebo v čase šetrenia úrazu. Na otázku, čo uviedla žalobkyňa ako účel, kam išla, vypovedal, že
uviedla, že išla do bufetu a na jeho doplňujúcu otázku uviedla, že išla zakúpiť minerálnu vodu.

21. Podaním doručeným súdu dňa 17.12.2020 žalovaný predložil Zmluvu o nájme nebytových priestorov
zo dňa 03.11.2016 a výpoveď zmluvy nájomcom, z ktorých súd zistil, že prevádzka predajne (bufetu)
v priestoroch ÚVTOS Leopoldov bola od 03.11.2016 do 31.07.2018, pričom prevádzková doba bola do
14:30 hod.

22. Na pojednávaní dňa 14.04.2021 bol vypočutý svedok H. R., ktorý vypovedal, že pracuje na oddelení
ochrany pre ÚVV Leopoldov. Spomína si na žalobkyňu aj na ten deň, keď spadla. On jej potom pomáhal
a odviedol ju k jej priamej nadriadenej. Nespomína si, že by sa o niečom rozprávali, iba povedal jej
nadriadenej, že by mala o tom spísať záznam a uviesť to do knihy úrazov. Na otázku, či si pamätá čo
uviedla žalobkyňa keď spadla, vypovedal, že povedala, že išla do bufetu. Na otázku, či spomínala aj že



by išla na WC, uviedol, že to nevie. Na otázku, či si spomína, že by tam bola tabuľa, ktorá označuje, že
podlaha bola umytá, vypovedal, že to si nepamätá. Ponáhľal sa.

23. Na pojednávaní dňa 14.04.2021 bola vypočutá svedkyňa K. A., ktorá vypovedala, že je odborný
referent centrálnej evidencie v ÚVV Leopoldov, má na starosti aj odsúdených, ktorí vykonávajú
upratovanie v administratívnej budove. Pre ÚVV Leopoldov pracuje od roku 2001, o úraze sa dozvedela
iba z počutia, nebola prítomná. Na otázku ako často sa umývala chodba, kde došlo k úrazu, uviedla, že
umývajú ráno a potom poobede. Dáva sa tam výstražné značenie. Na otázku súdu, ako to bolo v deň s
výstražným značením, svedkyňa odpovedala, že nevie o tom, že v ten deň to bolo inak, tabuľa sa dáva
dole a potom sa posunie na úsek, ktorý sa poumýva. Na otázku, či si spomína, že by otváracie hodiny
bufetu boli identické, alebo sa menili, uviedla, že boli rovnaké. Otváracie hodiny boli aj dodržiavané.
Na otázku, či bola svedkyňa oslovená niekým, aby skontrolovala, či boli v ten deň dodržané z hľadiska
bezpečnosti pokyny, vypovedala, že bola oslovená bezpečnostným technikom, ale už si nespomína s
odstupom času čo riešili.

24. Na pojednávaní dňa 14.04.2021 bola vypočutá svedkyňa L. H., ktorá uviedla, že pracuje na pozícii
zástupkyňa zamestnancov pre BOZP a predsedníčka organizácie odborového zväzu pri GRZVJS od
roku 2013. Na žalobkyňu si spomína, vie o tom, že sa jej stal úraz. Bola privolaná, keď sa prešetroval
tento úraz až neskôr po úraze. Bola ako zástupkyňa zamestnancov prítomná preto, aby dohliadla na
to, aby na zamestnancov nebol kladený nátlak alebo podsúvané informácie. Bola pri vypočutí svedkov
úrazu aj pri vypočutí žalobkyne a nezistila, že by bolo niečo v neporiadku. Žalobkyni boli určite kladené
otázky, ona na ne odpovedala, kolega si odpovede zapisoval do notebooku, potom jej to dal prečítať a
podpísať. Nenadobudla dojem, že by žalobkyňa bola pod nejakým psychickým tlakom. Uviedla, že v ten
deň keď sa jej stal úraz išla do bufetu po vodu. Žalobkyňa mala dostatočný čas na prečítanie zápisnice.
Na otázku, či žalobkyňa spomínala aj cestu na toaletu, vypovedala, že nie, pokiaľ si spomína, hovorila
o ceste do bufetu. Nespomína si, že by žalobkyňa namietala niečo pri podpise zápisnice, že by tam bolo
niečo uvedené nesprávne alebo niečo chýbalo.

25. Podľa § 148 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), zamestnanci majú právo
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich
z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami.
Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb,
ktorých sa ich činnosť týka.

26. Podľa § 177 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné
podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí
nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

27. Podľa § 178 ods. 1 ZP, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života,
zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

28. Podľa § 195 ods. 1 ZP, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú
zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

29. Podľa § 195 ods. 2 ZP, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym
a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

30. Podľa § 195 ods. 6 ZP, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce
z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak
sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

31. Podľa § 220 ods. 1 ZP, plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich
z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je
predmetom pracovnej cesty.



32. Podľa § 220 ods. 2 ZP, v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné
na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej
skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie
v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané
na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej
súvislosti s plnením pracovných úloh.

33. Podľa § 220 ods. 2 ZP, ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie
pracovných úloh.

34. Predmetom sporu bolo určenie, že úraz, ktorý sa stal žalobkyni dňa 11.04.2018 o 14:00 následkom
pošmyknutia sa na mokrej podlahe je pracovným úrazom. Žalobkyňa tvrdila, že k úrazu došlo pri plnení
pracovných úloh, žalovaný namietal, že úraz sa nestal na pracovisku žalobkyne a o plnenie pracovných
úloh nešlo.

35. Zákonník práce za pracovný úraz výslovne považuje poškodenie zdravia zamestnanca spôsobené
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi (prípadne ak sa úraz stal pre plnenie
pracovných úloh), a to náhlym pôsobením vonkajších vplyvov. V danom prípade nebolo sporné, že k
úrazu žalobkyne došlo následkom pošmyknutia sa na mokrej podlahe. Spornou skutočnosťou bolo, či
žalobkyňa v čase úrazu opustila svoju kanceláriu a bola na ceste za účelom plnenia pracovných úloh,
alebo nie, ďalej či k úrazu došlo na pracovisku žalobkyne a či žalovaný pri údržbe priestorov nezanedbal
dodržať predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

36. K spornej skutočnosti, či žalobkyňa v čase úrazu opustila svoju kanceláriu a bola na ceste za
účelom plnenia pracovných úloh, súd vykonal dokazovanie a dospel k záveru, že v danom prípade
o plnenie pracovných úloh nešlo. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že v daný deň
bola na mieste úrazu čerstvo umytá podlaha, pričom túto údržbu vykonávajú odsúdení pod dohľadom
povereného pracovníka. Už v žalobe žalobkyňa uviedla, že sa na ceste do bufetu pošmykla na mokrej
podlahe a spadla, pričom si zranila pravé koleno. Z listinných dôkazov - Evidencia - opis deja úrazu,
dátum a čas vzniku úrazu 11.04.2018 o 14:00 vyplynulo, že je písaný rukou a podpísaný žalobkyňou,
pričom uvádza: „V deň úrazu som pri ceste do bufetu pošmykla na mokrej podlahe (čerstvo umytej) a
spadla. Pri páde som si udrela pravé koleno.“ Zo Zápisnice o podaní informácií a vysvetlenia k vzniku
poškodenia zdravia zo dňa 25.10.2018 súd zistil, že žalobkyňa uviedla, že : „Pred vznikol poškodenia
zdravia som išla do bufetu za účelom zakúpenia minerálnej vody. Na otázku, či účel, za ktorým išla do
bufetu vyplýval z plnenia pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ich plnením uviedla, že: nie.“.
Zápisnicu spísal a podpísal H.. R. - inšpektor orgánu dozoru zboru a podpísala ju aj žalobkyňa a p.
H. - zástupkyňa zamestnancov pre bezpečnosť. Až na pojednávaní dňa 04.12.2019 žalobkyňa zmenila
svoju argumentáciu a uviedla, že v ten deň bola na ceste na WC a chcela ísť aj do bufetu ale ten
už bol zavretý, zatvára sa o 14:00 hod., takže tam ísť ani nemohla. Je nepochybné, že zamestnanci
majú počas pracovnej doby aj právo na prestávky v práci, odpočinok a jedenie. Plnením pracovných
úloh sú všetky úkony zamestnanca, ktoré sú potrebné na vykonanie pracovných úloh, tieto úkony musia
spĺňať charakteristiku potrebnosti. V ust. § 220 ods. 2 Zákonník práce vymedzuje, že úkonmi pri plnení
pracovných úloh nie sú - stravovanie a cesta na stravovanie a späť bez ohľadu na to, či sa stravovanie
zamestnancov uskutočňuje v objekte zamestnávateľa alebo mimo objektu zamestnávateľa. Súd mal v
danom prípade za to, že cesta žalobkyne za účelom zakúpenia minerálnej vody v bufete je takisto cestou
na stravovanie. Zmenu argumentácie žalobkyne v tom smere, že spočiatku tvrdila, že išla do bufetu (v
Zázname opisu deja úrazu, Zápisnici zo dňa 25.10.2018, ako aj samotnej žalobe) a neskôr začala tvrdiť,
že išla na WC (výsluch na pojednávaní dňa 04.12.2019), súd považoval za účelovú.

37. Skutočnosť, že žalobkyňa v čase úrazu nevykonávala úkony súvisiace s plnením pracovných úloh
a účel jej cesty nebol spätý s plnením pracovných úloh vyplynula aj z výpovedí svedkov. Z výsluchu C.
F. vyplynulo, že ak je v zázname uvedené, že žalobkyňa oznámila, že bola na ceste do bufetu, tak jej
to tak určite musela povedať. Na otázku, či mala žalobkyňa od nej nejaký pokyn, aby išla vybavovať
pracovné záležitosti v tom čase, keď sa stal úraz, uviedla, že nie. Z výsluchu H. R. takisto vyplynulo, že
žalobkyňa povedala, že išla do bufetu. Svedkyňa L. H., ktorá bola prítomná pri spisovaní zápisnice so
žalobkyňou potvrdila, že žalobkyňa uviedla, že v ten deň keď sa jej stal úraz, išla do bufetu po vodu.
Žalobkyňa mala dostatočný čas na prečítanie zápisnice.



38. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že bol na ňu vyvíjaný nátlak, hneď na druhý deň ako spadla za ňou prišiel
zamestnanec žalovaného a chcel aby popodpisovala listiny, mal to nachystané a hustil do nej, aby sa
vyjadrila, mala bolesti a v tej chvíli ani nevedela čo má povedať. Uviedla aj to, že sa bála a že povedala
prvé, čo jej napadlo. Súd sa preto v rámci dokazovania zaoberal aj otázkou, či na žalobkyňu bol vyvíjaný
nátlak, alebo či bola nútená v bolestiach podpisovať listiny, ktoré si vopred nemohla ani prečítať. Uvedené
tvrdenia žalobkyne sa nepotvrdili. Z výsluchu svedka H. R., ktorý vykonáva funkciu inšpekcie práce
vyplynulo, že žalobkyňu nepozná, ani sa s ňou v rámci výkonu práce nestretával, aj keď nie je vylúčené,
že ju stretol v práci. Záznam o výpovedi žalobkyne spísal on. Pani H., ktorá je podpísaná, bola prítomná
pri podaní výpovede. Listinu spísal na základe podnetu na vykonanie inšpekcie práce zameranom na
plnenie si povinností, na základe tohto generálny riaditeľ vydal poverenie a súčasťou inšpekcie je aj
podanie vysvetlení ku konkrétnemu úrazu. Boli vypočuté osoby, ktoré boli prítomné: žalobkyňa, pani
F., pán H. atď. Mali k dispozícii zasadačku v ústave bola prítomná pani H., ktorá vykonáva funkciu
zástupkyne zamestnancov pre bezpečnosť, je aj predsedníčkou odborovej organizácie. Žalobkyni dal
priestor, aby sa vyjadrila. A následne jej dával otázky. K vyhotoveniu záznamu prišlo tak, že bol spísaný
do počítača, následne ho išiel vytlačiť, dal ho k dispozícii žalobkyni, aby si ho mohla prečítať, či tam
chce niečo doplniť a potom pristúpili k jeho podpísaniu. Na otázku, či mal pocit, že žalobkyňa bola pri
podaní vysvetlenia v strese, že bol vyvíjaný nejaký nátlak, vypovedal, že nie, pri vypracovaní záznamu
to bolo celý čas v jej prítomnosti a zaznamenávalo sa, čo ona uviedla. Bolo jej to dané aj na prečítanie
a mohla to aj zmeniť aj doplniť. Jemu pani F. nikdy neuviedla, že by bol na ňu vyvíjaný nátlak, či už skôr
alebo v čase šetrenia úrazu. Uvedené potvrdila aj svedkyňa L. H., ktorá uviedla, že pracuje na pozícii
zástupkyňa zamestnancov pre BOZP a predsedníčka organizácie odborového zväzu pri GRZVJS od
roku 2013. Na žalobkyňu si spomína, vie o tom, že sa jej stal úraz. Bola privolaná, keď sa prešetroval
tento úraz až neskôr po úraze. Bola ako zástupkyňa zamestnancov prítomná preto, aby dohliadla na
to, aby na zamestnancov nebol kladený nátlak alebo podsúvané informácie. Bola pri vypočutí svedkov
úrazu aj pri vypočutí žalobkyne a nezistila, že by bolo niečo v neporiadku. Žalobkyni boli určite kladené
otázky, ona na ne odpovedala, kolega si odpovede zapisoval do notebooku, potom jej to dal prečítať
a podpísať. Nenadobudla dojem, že by žalobkyňa bola pod nejakým psychickým tlakom. Uviedla, že
v ten deň keď sa jej stal úraz išla do bufetu po vodu. Žalobkyňa mala dostatočný čas na prečítanie
zápisnice. Nespomína si, že by žalobkyňa namietala niečo pri podpise zápisnice, že by tam bolo niečo
uvedené nesprávne alebo niečo chýbalo. Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že
žalobkyňa pri podaní informácií k úrazu pod nátlakom nebola a mala možnosť si zápisnicu si riadne
prečítať, prípadne aj doplniť alebo opraviť. Výsluch svedkov súd považoval za dôveryhodný, nakoľko z
ich funkcií alebo vzťahu k žalobkyni nevyplýva, že by podaním nepravdivých informácií mohli pre seba
získať akýkoľvek prospech alebo že by boli motivovaní negatívnymi emóciami k žalobkyni. K tvrdeniu
žalobkyne, že prvotný záznam bol spisovaný keď mala bolesti súd uvádza, že žalobkyňa uviedla totožné
skutočnosti aj v zápisnici dňa 25.10.2018, t.j. niekoľko mesiacov po úraze.

39. Pokiaľ ide spornú skutočnosť, ktorú namietal žalovaný, a to že úraz sa stal na pracovisku iného
zamestnávateľa, tu súd konštatuje, že na to, aby úraz bol pracovným úrazom nemá vplyv priestorová
limitácia pracoviska zamestnanca. Z popisu pracovnej činnosti žalobkyne okrem iného vyplynulo, že
žalobkyňa preberá písomnosti do archívu, zodpovedá za pridelený inventár, zabezpečuje donášania a
odosielanie poštových zásielok. Je teda zrejmé, že pri výkone práce sa žalobkyňa môže pohybovať aj
mimo svojho pracoviska, napr. pri zabezpečení odosielania zásielok. Z uvedeného pohľadu bolo teda
bezpredmetné, či sa úraz stal pred alebo až za zabezpečenými dverami archívu. Podstatné bolo naopak
to, či sa žalobkyňa v čase úraze nachádzala na danom mieste pri plnení pracovných úloh, pričom na
základe vyššie uvedeného súd prijal záver, že tomu tak nebolo.

40. Pokiaľ ide o namietanú skutočnosť, že v potvrdení o dočasnej práceneschopnosti žalobkyne bolo
zaškrtnuté, že ide o pracovný úraz, súd uvádza že toto zaznačenie nemá pre klasifikáciu úrazu záväzný
charakter, nakoľko išlo o posúdenie dôvodu práceneschopnosti zo strany ošetrujúceho lekára na základe
informácií podaných žalobkyňou, pričom určenie, že ide o pracovný úraz je v kompetencii súdu.

41. Pokiaľ ide o spornú skutočnosť, či žalovaný dodržal predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci a umytá podlaha bola riadne označená výstražnými tabuľami, súd vypočul svedkyňu K.
A., ktorá je odborný referent centrálnej evidencie v ÚVV Leopoldov a má na starosti aj odsúdených, ktorí
vykonávajú upratovanie v administratívnej budove. Na otázku ako často sa umývala chodba, kde došlo
k úrazu, uviedla, že umývajú ráno a potom poobede. Dáva sa tam výstražné značenie. Na otázku súdu,
ako to bolo v deň s výstražným značením, svedkyňa odpovedala, že nevie o tom, že v ten deň to bolo



inak, tabuľa sa dáva dole a potom sa posunie na úsek, ktorý sa poumýva. Z vykonaného dokazovania sa
nepotvrdilo tvrdenie žalobkyne, že by sa výstražné tabule začali nakupovať až po úraze žalobkyne, súd
preto porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany žalovaného
konštatovať nemohol.

42. V rámci argumentácie právneho zástupcu žalobkyne, tento poukazoval aj na judikát R 11/1976,
podľa ktorého o pracovný úraz ide aj v prípade, ak vodič vozidla po prejdení určitej etapy cesty odstaví
vozidlo a ide sa občerstviť do hostinca, pričom na ceste z vozidla alebo späť utrpí úraz. Tu súd dáva do
pozornosti, že predmetný judikát reflektuje právnu úpravu platnú v čase jeho vydania, a to podľa zák. č.
65/1965 Zb. (Zákonník práce), ktorý však v tom čase vymedzoval negatívnym spôsobom pracovný úraz
nasledovne: pracovným úrazom nie je úraz, ktorý sa pracovníkovi prihodil na ceste do zamestnania a
späť (§ 190 ods. 3). Právna úprava týkajúca sa toho, či stravovanie je alebo nie je možné považovať
za úkon pri plnení pracovných úloh v Zákonníku práce v tom čase absentovala. V danom prípade však
súd aplikuje právnu normu platnú v čase, keď k úrazu došlo, teda nebol dôvod odchýliť sa od ust. § 220
ods. 2 ZP v platnom znení.

43. Na základe vyššie uvedeného súd prijal záver, že k úrazu žalobkyne nedošlo za podmienok podľa
§ 195 ods. 2 ZP a žalobu v celom rozsahu zamietol. (výrok I.)

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Žalovaný bol v konaní úspešný, súd preto podľa § 255 ods. 1 CSP rozhodol tak, že má právo na
náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% (výrok II)

47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,



g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).