Obec Veľké Zálužie


Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/65/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118206332
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4118206332.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcu: Obec Veľké Zálužie, Obecná
955, Veľké Zálužie, IČO: 00 308 595, zastúpený advokátkou: Mgr. Ľudmila Krajinčáková Blahová, so
sídlom Jána Hollého 1468/1, Veľké Zálužie, proti žalovanej: Mgr. M. Y., narodená XX.X.XXXX, bytom N.
XXXX, S. R., o zaplatenie 6300 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 6.300 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaná je povinná vydať mu bezdôvodné
obohatenie 7.201,6627 eur, ktoré u nej vzniklo tým, že jej vyplatil pri skončení jej pracovného pomeru
odstupné vo výške 6 násobku jej priemerného mesačného zárobku t.j. 6.582,15 eur, na základe dohody
ktorá je v časti odstupného neplatná pre obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi, pretože podľa
vtedy platnej právnej úpravy nebolo možné dohodnúť odstupné v iných prípadoch, ako bolo taxatívne
ustanovené v zákonníku práce. Žalovaná bola k nemu v pracovnom pomere na základe pracovnej
zmluvy z 3.3.2003 a bola aj prednostka Obecného úradu na základe vymenovacieho dekrétu z 3.1.2007,
pričom pracovný pomer s ňou bol skončený dohodou z 20.12.2010, dňom 26.12.2010. Žalovaná nebola
dobromyseľná, pretože vedela alebo musela predpokladať, že jej vyplatené odstupné nepatrí, čo vyplýva
z toho, že v pôsobnosti prednostu obecného úradu je okrem iného aj riadenie personálneho a mzdového
úseku a z toho vyplývajúca znalosť Zákonníka práce. Žalovanej ako zamestnankyni bol okrem toho
poskytnutý mobilný telefón a keď išla na materskú dovolenku prestala vykonávať svoju prácu zaplatil
v roku 2009 za poskytnuté telefónne služby 252,7805 eur v roku 2010 zaplatil 366,7414 eur. K žalobe
pripojil dohodu o skončení pracovného pomeru z 20.12.2010, pracovnú zmluvu z 3.3.2003, vymenovací
dekrét z 3.1.2007, výzvu z 16.1.2012, výpisy z účtu, osvedčenie o zvolení za starostu z 29.11.2010,
faktúry a v priebehu konania organizačný poriadok žalobcu účinný od 1.1.2010, dohodu o skončení
pracovného pomeru z Ing. L. B., PhD. z 20.12.2010, dohodu o zrušení dohody o skončení pracovného
pomeru s O. U. z 30.12.2010, dohodu o skončení pracovného pomeru s O. U. z 20.12.2010 a z
30.12.2010, prehľad odpracovaných rokov žalovanej, zoznam pracovníkov z 7.8.2012, podrobný výpis
hovorov, protokol o výsledku kontroly, dodatok k zmluve o pripojení, zmluvu o pripojení a výpis z
obchodného registra.

2. Žalovaná žalobu namietala s odôvodnením, že dohoda o odstupnom bola uzavretá v súlade so
Zákonníkom práce, mobilný telefón odovzdala žalobcovi a namietla aj premlčanie časti tohto nároku.
Predložila súdu osvedčenie o zvolení za poslanca z 29.11.2010, výplatnú pásku za december 2010 a
údaje o zápočte rokov.



3. Žalobca vzal v priebehu konania z dôvodu vznesenej námietky premlčania späť žalobu v časti
622,3065 eur ako rozdielu nesprávne vypočítaného vyplateného odstupného 6582,15 eur a skutočne
vyplateného 6300 eur a poplatku za telefónne služby do marca 2010. Súd prvej inštancie uznesením z
6.8.2012 č.k. 10C/33/2012-136 konanie v časti o zaplatenie 622,3065 eur právoplatne zastavil a v tejto
časti rozhodol aj o trovách konania.

4. O žalobe súd prvej inštancie rozhodol prvý krát rozsudkom z 22.5.2013 č.k. 10C/33/2012-80 tak,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 6300 eur v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že dohoda o vyplatení odstupného bola v tejto časti neplatná, pretože bola v rozpore
s § 76 ods. 1 Zákonníka práce a žalovaná musela vedieť, že jej vyplatené odstupné nepatrí a preto
nemohla byť dobromyseľná, čomu nasvedčujú aj okolnosti, za ktorých sa uzatvárali dohody o skončení
pracovného pomeru a aj to, že odstupné sa vyplácalo mimo výplatného termínu. V časti nároku na
zaplatenie ceny služieb za používanie mobilného telefónu žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení. Proti rozsudku v jeho vyhovujúcej časti podala odvolanie žalovaná. Rozsudok v zamietajúcej
časti nadobudol právoplatnosť.

5. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil rozsudkom z
9.4.2014 č.k. 5Co/281/2013-244 tak, že žalobu zamietol s odôvodnením, že dohoda o odstupnom
je prejavom autonómnej vôle zmluvných strán, ktorý neodporuje § 76 ods. 1 Zákonníka práce, resp.
ostatným pracovnoprávnym predpisom a pretože žalovaná nebola vysokoškolsky vzdelaná v oblasti
práva nemohla byť nedobromyseľná v otázke prijatia odstupného. Proti rozsudku podal dovolanie
žalobca.

6. Dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu uznesením z 29.11.2016 č.k. 5Cdo/377/2014-285 zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že hoci podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce si mohli zmluvné
strany dohodnúť aj vyššie odstupné, ale žalovaná vykonávala práce vo verejnom záujme a preto
bolo potrebné na pracovnoprávny vzťah aplikovať zákon č. 552/2003 Z.z., kde je v §13b stanovená
maximálna hranica odstupného a nepriamo aj špecifická podmienka poskytnutia odstupného nad rámce
stanovený Zákonníkom práce, ktoré ustanovenie je kogentné a nepripúšťa odchýlky. Dovolací súd
vytýkal odvolaciemu súdu aj to, že nevenoval žiadnu pozornosť ostatným okolnostiam uzatvárania
dohody o skončení pracovného pomeru, na ktoré žalobkyňa poukazovala a ktoré posudzoval súd prvej
inštancie a uspokojil sa iba s jej nedostatočnou znalosťou žalovanej so Zákonníkom práce, pričom
neposudzoval ani jej znalosti zákona č. 552/2003 Z.z..

7. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti následne zrušil uznesením
z 26.2.2018 č.k. 5Co/27/2017-298 s tým, že aj súd prvej inštancie na daný právny vzťah neaplikoval
zákon č. 552/2003 Z.z..

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe v zostávajúcej časti trval, pričom uviedol
že žalobca nemal kolektívnu podnikovú zmluvu.

9. Žalovaná na pojednávaní namietala, že odstupné prijala v dobrej viere, pretože dohodu o skončení
pracovného pomeru vypracovala advokátska kancelária s výnimkou výšky, ktorú ponechali na zváženie
starostovi a zastupujúca prednostka ju s advokátskou kanceláriou konzultovala a preto mala za to, že je
v súlade so zákonom. O vyplatenie odstupného mimo výplatného termínu nežiadala. Dohodu o skončení
pracovného pomeru uzavrela 26.12.2010, nový starosta sa ujal funkcie 28.12.2010. V čase skončenia
pracovného pomeru nebola odvolaná z funkcie prednostky. Zákon č. 552/2003 Z.z. si prečítala, ale v
prípade pochybností sa radila s personalistkou a inšpektorátom práce. Domnievala sa, že si myslím že
žalobca nemal kolektívnu podnikovú zmluvu.

10. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a vykonal dokazovanie
listinami, ktoré predložili, výsluchom zástupcu žalobcu, žalovanej a svedkov, z ktorého považoval za
preukázané nasledovné skutočnosti:

11. Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec uzavreli 3.3.2003 pracovnú zmluva na
dobu neurčitú. Dňa 3.1.2007 bola žalovaná vymenovaná do funkcie prednostky Obecného úradu Veľké
Zálužie. Dňa 27.11.2010 bola žalovaná zvolená za poslanca Obecného zastupiteľstva vo S. R.. Žalobca
nemal kolektívnu podnikovú zmluvu. Podľa § 9 jeho organizačného poriadku prednosta obecného úradu



plní najmä nasledovné úlohy: priamo riadi pracovníkov jednotlivých oddelení úradu, riadi, organizuje
a kontroluje činnosť obecného úradu, zostavuje pracovné náplne priamo riadením pracovníkov, plní v
rozsahu poverenia starostu úlohy v oblasti pracovnoprávnych vzťahov pracovníkov obce. Žalobca a
žalovaná uzavreli 20.12.2010 dohodu o skončení pracovného pomeru žalovanej k žalobcovi. Pracovný
pomer skončil dňom 26.12.2010. Žalovaná bola v tom čase stále prednostkou Obecného úradu Veľké
Zálužie. Žalobca sa v čl. I bod 1.3. dohody zaviazal zaplatiť žalovanej vo výplatnom termíne odstupné vo
výške 6 násobku jej priemerného mesačného platu. Žalobca vyplatil žalovanej mimo výplatného termínu
27.12.2010 sumu 6300 eur. Dňa 20.12.2010 boli uzavretá aj dohoda o skončení pracovného pomeru
medzi žalobcom a Ing. L. B., PhD., ktorej pracovný pomer skončil dňom 26.12.2010, v ktorej sa žalobca
zaviazal vyplatiť jej odstupné vo výške dvoj násobku jej priemerného mesačného zárobku. A s O. H.,
ktorej pracovný pomer mal skončiť 31.12.2010 a žalobca sa jej zaviazal vyplatiť odstupné vo výške 6
násobku jej priemerného mesačného zárobku. Dňa 30.12.2010 bola spísaná dohoda o zrušení tejto
dohody, ktorá bola nahradená novou, podľa ktorej sa pracovný pomer skončil 31.12.2010. Najvyšší
kontrolný úrad SR vykonal od 4.6.2012 do 13.8.2012 kontrolnú akciu hospodárenia s finančnými
prostriedkami a nakladania s majetkom v obci S. R., v ktorom okrem iného konštatoval, že výplata
odstupného žalovanej bola vyplatená mimo výplatného termínu, čo nebolo v súlade s bodom 1 Dohody
a ďalej, že touto výplatou žalobca umožnil sa žalovanej bezdôvodne sa obohatiť. Svedok M. O.,
starosta žalobcu do 27.10.2010 uviedol, že dohody o skončení pracovného pomeru vypracovávala
advokátska kancelária JUDr. O., obsah dohody dávala prednostka, výška odstupného sa dopisovala po
vypracovaní dohôd advokátskou kanceláriou a o výške rozhodoval on. Svedkyňa Ing. L. B., prednostka
Obecného úradu Veľké Zálužie od 16.2.2009 do 26.12.2010 uviedla, že vzory dohôd vypracovala
advokátska kancelária JUDr. O. a odstupné sa malo dopisovať podľa dohody so zamestnávateľom.
Svedkyňa V. A., zamestnankyňa žalobcu uviedla, že dohody z advokátskej kancelárie boli dopĺňané a
prepracované. Svedok JUDr. O. O. uviedol, že vypracoval všeobecný vzor dohody, kde sa mali dopĺňať
údaj o odstupnom. Svedok Ing. O. N. uviedol, že výšku odstupného určoval starosta.

12. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, tento zákon sa
vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú štátne
orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o
právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.

13. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 552/2003 Z.z., zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi uvedenému v § 1 ods. 2 pri výkone práce vo verejnom
záujme, ako aj štatutárny orgán, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi. Verejný záujem
podľa tohto zákona je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom
alebo väčšine občanov. U zamestnancov zamestnávateľa, ktorými sú právnické osoby podľa § 1 ods.
2 písm. c), výkon práce vo verejnom záujme je aj plnenie povinností zamestnancov v záujme týchto
právnických osôb podľa Obchodného zákonníka.

14. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z.z., na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis 2) neustanovuje
inak. Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sú pracovnoprávne
vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby podľa § 3 ods. 1 Zákonníka práce.

15. Podľa § 13b písm. b) zákona č. 552/2003 Z.z., v podnikovej kolektívnej zmluve možno dohodnúť
zvýšenie odstupného najviac o dvojnásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku.

16. Podľa § 1 ods. 6 Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky
zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný
pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo
ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

17. Podľa § 76 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí
pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že
zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť
vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného
pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný



pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej
trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

18. Podľa § 76 ods. 5 Zákonníka práce, odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného
pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa
zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

21. Podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor
zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie
vydať.

22. Podľa § 222 ods. 2 Zákonníka práce, bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 222 ods. 3 Zákonníka práce, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí
úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné
najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

24. Podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce, vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od
zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy
nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

25. V konaní nebolo sporné, že žalovaná bola v pracovnom pomere k žalobcovi od 3.3.2003 do
26.12.2010 a od 3.1.2007 bola vymenovaná za prednostku jeho obecného úradu, v ktorej funkcii
bola aj v čase skončenia jej pracovného pomeru. Žalovaná pri skončení pracovného pomeru teda
vykonávala práce vo verejnom záujme a preto je potrebné na tento pracovnoprávny vzťah aplikovať
primárne ustanovenia zákona č. 552/2003 Z.z. a len subsidiárne Zákonník práce a to aj vzhľadom na
právny názor súdov vyššieho stupňa, ktorým je súd prvej inštancie pri rozhodovaní viazaný. V súlade
s týmto právnym názorom nič nebránilo uzatvoreniu dohody, ktorou boli rozšírené dôvody poskytnutia
odstupného nad rámec tohto ustanovenia podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákonníka práce. V konaní
nebolo sporné ani to, že žalobca vyplatil žalovanej na základe dohody o skončení pracovného pomeru
uzavretej 20.12.2010 mimo jej výplatného termínu odstupné vo výške šesťnásobnú jej priemerného
mesačného platu t.j. 6300 eur. Kým Zákonník práce v prípade odstupného stanovuje podmienky
poskytnutia a minimálnu výšku nároku zamestnanca, zákon č. 522/2003 Z.z. ustanovením § 13b písm. b)
zákona č. 522/2003 Z.z. stanovuje maximálnu hranicu tohto nároku a nepriamo aj špecifickú podmienku
odstupného nad rámce stanovený Zákonníkom práce a to existenciu platnej podnikovej kolektívnej
zmluvy, ktoré ustanovenie je kogentné a nepripúšťa odchýlky. V konaní nebolo sporné, že žalobca
nemal podnikovú kolektívnu zmluvu. Zvýšenie odstupného preto nemohlo byť dojednané v súlade s
§ 13b písm. b) zákona č. 522/2003 Z.z.. Dohoda o vyplatení šesťmesačného odstupného obsiahnutá
v dohode o skončení pracovného pomeru je preto rozpor so zákonom neplatná podľa § 39 a § 41
Občianskeho zákonníka. Žalovaná je podľa § 222 Zákonníka práce povinná vydať bezdôvodne prijaté
odstupné žalobcovi. Žalobca má však podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce právo požadovať vrátenie
neprávom vyplatených súm od žalovanej iba ak by vedela alebo musela z okolností predpokladať, že
ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené a preto súd skúmal, či takéto okolnosti existovali.
Žalovaná sa v konaní bránila tým, že odstupné prijala v dobrej viere, pretože dohodu o skončení
pracovného pomeru vypracovala advokátska kancelária s výnimkou výšky, ktorú ponechali na zváženie
starostovi a zastupujúca prednostka ju s advokátskou kanceláriou konzultovala a preto mala za to, že
je v súlade so zákonom. O vyplatenie odstupného mimo výplatného termínu nežiadala. V konaní bolo
preukázané, že advokátska kancelária vypracovala vzory dohôd, ale podľa vyjadrenia svedkov, nešlo o
konkrétne dohody s konkrétnymi zamestnancami, ale iba o ich vzory, kde sa mali dopĺňať, okrem iného,



aj údaje o výške odstupného. Súd v súlade s právnym názorom vyššieho stupňa venoval pozornosť aj
ostatným okolnostiam uzatvárania dohody o skončení pracovného pomeru. V konaní bolo preukázané,
že žalovaná pracovala u žalobcu v pozícii vedúcej personálneho útvaru a aj prednostky jeho obecného
úradu a preto okrem Zákonníka práce mala poznať a podľa jej vyjadrenia aj poznala zákon č. 552/2003
Z.z.. Musela vedieť, že žalobca nemá kolektívnu podnikovú zmluvu a preto musela vedieť, že odstupné
nebolo dohodnuté platne. Odstupné bolo okrem toho vyplatené krátko pred nástupom novozvoleného
starostu, v rozpore so znením dohody mimo výplatného termínu. Z všetkých uvedených dôvodov mal
súd za to, že žalovaná vedela alebo musela z týchto okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne
určené a preto je žaloba žalobcu v časti o zaplatenie 6300 eur podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce
dôvodná. Súd preto rozhodol, že žalovaná je povinná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie 6.300
eur, ktoré jej bolo podľa výplatnej pásky vyplatené v takejto výške, pričom daň z tohto príjmu 1.197 eur
jej bola vrátená za daňové priznanie za rok 2010.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a v konaní úspešnejšiemu žalobcovi
priznal proti neúspešnejšej žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 91,50 % (95,75-4,25=91,50).
Pretože o náhrade trov konania v zastavujúcej časti bolo právoplatne rozhodnuté, súd posudzoval
úspech a neúspech iba v zostávajúcej časti 6579,36 eur. Žalobca bol v tejto časti úspešný v rozsahu
95,75 % (6300 eur z 6579,36 eur) a žalovaná bola úspešná v rozsahu 4,35 % (279,35 eur z 6579,36
eur). O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 266 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.