Obec Veľké Zálužie


Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/33/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112210092
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4112210092.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Obec Veľké Zálužie, Obecná 955, 951 35 Veľké
Zálužie, IČO: 00 308 595, zast. JUDr. Dagmar Danóciovou, advokátkou so sídlom Hodálova 2, Nitra,
proti odporcovi: Mgr. T. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX, F. S., zast. JUDr. Sylviou Čápekovou,
advokátkou so sídlom Počašie 30, 951 41 Lužianky, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, o zaplatenie sumy
7.201,6627 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 6.300 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 22.3.2012 sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým žiadal zaviazať
odporcu na zaplatenie sumy 7.201,6627 eur a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca
pracoval u navrhovateľa ako prednosta Obecného úradu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 3.3.2003
a vymenovacieho dekrétu zo dňa 3.1.2007. Pracovný pomer s odporcom bol skončený dohodou o
skončení pracovného pomeru zo dňa 20.12.2010, dňom 26.12.2010. V bode 1.3 dohody sa navrhovateľ
zaviazal zaplatiť odporkyni pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume 6 násobku jej priemerného
mesačného zárobku po výplatnom termíne. Odstupné vo výške 6.582,15 eur bolo odporkyni zaplatené
prevodom na jej účet dňa 27.12.2010, mimo výplatného termínu. Uviedol v návrhu, že dohoda je v časti
o odstupnom neplatná, pretože ide o právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Poukázal na to, že podľa vtedy platnej právnej
úpravy nebolo možné dohodnúť odstupné v iných prípadoch, ako bolo taxatívne ustanovené v zákonníku
práce. Tým, že odporca prijal odstupné došlo u neho k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa.
Poukázal aj na to, že odporkyňa nebola dobromyseľná, pretože vedela, alebo musela predpokladať,
že vyplatené odstupné jej nepatrí. Táto skutočnosť vyplynula jednak z toho, že v pôsobnosti prednostu
obecného úradu je okrem iného aj riadenie personálneho a mzdového úseku a z toho vyplývajúca
znalosť Zákonníka práce.

V návrhu ďalej poukázal na to, že odporkyni bol poskytnutý mobilný telefón č. XXXX XXX XXX, ktorý
bola oprávnená používať v súvislosti s výkonom práce. Odporkyňa nastúpila na materskú dovolenku
20.4.2009 a napriek tomu naďalej využívala služobný mobilný telefón. Za tieto služby zaplatil navrhovateľ
v roku 2009 sumu 252,7805 eur a v roku 2010 sumu 366,7414 eur.

Navrhovateľ, vypočutý ako účastník konania uviedol, že po skončení pracovného pomeru s odporkyňou
nedošlo k zrušeniu funkcie prednostky, resp. k organizačnej zmene v dôsledku, ktorého by bola táto



funkcia kumulovaná. Uviedol ďalej, že po skončení pracovného pomeru nastúpila nová prednostka
s rovnakým fondom pracovného času aj oprávneniami. Odporkyňa skončila pracovný pomer počas
materskej dovolenky, v tomto období bola spísaná dohoda o skončení pracovného pomeru aj s p.
A., ktorá bola dcérou bývalého starostu, ktorá pôvodne tiež mala v dohode uvedený 5 mesačných
odstupných, ale táto ešte v čase jeho nástupu pracovala a na jeho výzvu sa dohodli, že jej odstupné
vyplatené nebolo. Zrealizovali to tak, že pôvodná dohoda zrušila a vypracovala nová dohoda, kde už
nebolo uvedené odstupné.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že vykonaným dokazovaním a to najmä listinným dôkazmi bolo
preukázané, že sa odporkyňa bezdôvodne obohatila a že nemohla byť dobromyseľná, že jej vyplatená
suma za odstupné patrí. Obohatila sa aj za používanie mobilného telefónu počas materskej dovolenky.
Výška bezdôvodného obohatenia predstavuje odstupné 6.300 eur a ďalej poplatok, ktorý obec platila
mobilnému operátorovi za obdobie od 1.4.2010 do 31.12.2010 vo výške 279,3654 eura. Tieto skutočnosti
sú preukázané jednak dohodou o skončení pracovného pomeru, výpismi z účtu navrhovateľa, ktoré
preukazujú, že odstupné bolo vyplatené v takejto výške a mimo výplatného termínu. Poukázala najmä na
výpoveď svedka L., ktorý potvrdil, že k dohode nepredchádzala žiadna organizačná zmena. Podnet na
skončenie pracovného pomeru uviedol po obojstrannej dohode a súvisel s ukončením jeho volebného
obdobia. V konaní bolo preukázané, že síce vzorové dohody vypracoval JUDr. L., ale odstupné a
jeho výška bola doplnená na obecnom úrade. Aj svedkyňa Y. a U. potvrdili, že v čase vypracovania
dohody bola odporkyňa prítomná na obecnom úrade a rokovala so starostom. Svedkyňa U. uviedla,
že boli vypracované tri dohody, pričom dve z nich boli opravované a to u p. C. a odporkyne. Aj z
tohto vyplýva, že odporkyňa riešila so starostom výšku odstupného, ktoré jej bolo vyplatené vo výške 6
mesačnej priemernej mzdy, o ktorej vedela, že jej nepatrí. Dobromyseľnosť v tomto prípade súd môže
preukázať okolnosťami, ktoré sa prejavujú navonok, pretože ide o psychický vnútorný stav príslušného
subjektu. Túto skutočnosť preukazujeme tým, že odporkyňa pracovala ako prednostka a okrem iného
jej náplňou práce bola personálna a mzdová agenda, ktorá predpokladala znalosť Zákonníka práce. Z
okolností a vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporkyňa mala záujem ukončiť pracovný
pomer do nástupu novozvoleného starostu obce, čo vyplynulo aj z výpovede svedka L.. Poukázala
na rozsudok NS SR, že pokiaľ nie je zamestnanec dobromyseľný, je povinný bezdôvodné obohatenie
vydať. Po právnej stránke zdôvodnila nárok navrhovateľa podľa ust. § 76 ods. 1 Zák. práce účinného
v čase uzavretia dohody, ktorý umožňoval vyplatiť odstupné len pri dvoch výpovedných dôvodoch.
Toto tvrdenie nasvedčuje aj prijatá novela Zák. práce, zák. č. 257/2011 Z.z., kde bol do § 76 doplnený
odsek 8, ktorý umožňoval. dohodnúť odstupné aj z iných dôvodov. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 279,3654 eur, tohto sa domáhajú vzhľadom na to, že odporkyňa používala mobilný
telefón a to číslo XXXX XXX XXX počas materskej dovolenky a platby hradila obec. Preukázali to
jednak zoznamom, v ktorom bol tento telefón pridelený odporkyni s tým, že tento neužíval žiadny iný
zamestnanec. Žiadala, aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu a priznal navrhovateľovi náhradu trov
konania.

Odporkyňa, vypočutá ako účastníčka konania potvrdila, že v dohode o skončení pracovného pomeru
mala 6 mesačné odstupné, išlo o dohodu so starostom ako štatutárom. Na začiatku decembra bola
PN a z toho dôvodu bola dohoda vypracovaná až 20.12.2010. Poprela, že odstupné bolo do dohody
dopisované na jej podnet a rovnako poprela, že žiadala vyplatenie odstupného mimo výplatný termín.
Počas materskej dovolenky mobilný telefón nevyužívala. Potvrdila, že počas výkonu funkcie vykonávala
v rámci náplne práce aj agendu personálnu a mzdovú uvádza a bola priamym nadriadeným tohto útvaru.
Dohodu o odstupnom považovala v súlade so Zákonníkom práce a toto im odobril aj právnik JUDr. L.,
s ktorým obec mala dohodu. Pani Y. dala JUDr. L. vypracovať vzorové dohody, v ktorých bolo uvedené
aj odstupné, pričom výška odstupného sa upravovala po dohode so starostom. Uviedla, že považuje
žalobu zo strany navrhovateľa za osočovanie a ohováranie svojej osoby. Začiatkom roka bola vykonaná
na obecnom úrade kontrola z Inšpektorátu práce, ktorej prednosta predložil dohodu a inšpektori uviedli,
že je všetko v poriadku. Žaloba bola podaná ako reakcia na jej podnet podaný na prokuratúru na starostu
obce. Považovala výšku odstupného za adekvátnu odpracovaným rokom.

Uviedla, že mobilný telefón so SIM kartou, ktorý bol funkčný odovzdala osobne starostovi p. L.. Mala u
seba ešte nefunkčný aparát bez SIM karty, nový starosta trval na jeho odovzdaní a preto ho odovzdala
Mgr. C.. Tvrdenie navrhovateľa, že používala telefón počas mojej MD, sa nezakladá na pravde. Rovnako
zotrvala na svojom vyjadrení, že p. C. odovzdala pokazený telefón, teda prázdny aparát bez SIM karty,
nakoľko túto už odovzdala predtým L.. Mala dva telefónne aparáty, lebo prvý sa po roku používania



pokazil a tento pokazený odovzdávala C.. Telefón číslo XXXX XXX XXX používala len v čase
výkonu svojej funkcie, počas materskej dovolenky toto číslo nepoužívala. Na tvrdenie navrhovateľa, že
z telefónneho čísla bolo volané jej rodinným príslušníkom viedla, že na obecnom úrade pracovala jej
matka, sestra a počas zimných mesiacov aj jej brat, takže sa mohlo volať aj z tohto titulu. Odporkyňa
uviedla, že bola listom obce z 5.1.2011 vyzvaná na vrátenie mobilného telefónu, ktorý 10.1.2011 vrátila,
nefunkčný, bez SIM karty. Tvrdila, že odovzdala Nokiu s funkčnou SIM kartou. Podľa nej bola SIM karta
bola vymenená 22.12.2010 a to práve k telefónu Nokia, ktorý odovzdala starostovi L.. Svedkovi C.
odovzdala pokazený telefón Samsung, ktorý bol pokazený od roku 2007 bez SIM karty. Poukázala ďalej,
že z výpisov, ktoré predložil navrhovateľ je zrejmé, že už 30.12.2010 obec používala telefón, ktorý
odovzdala p. L., teda nemohlo ísť o telefón, ktorý odovzdala až 10.1.2011. U. U. je jej brat a B. U. je
jeho manželka.

Právny zástupca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že v čase skončenia pracovného
pomeru s odporcom sa právne vzťahy spravovali novým Zákonníkom práce, zák. č. 311/2001
Z.z., v znení účinnom do 31.12.2010. Poukázal na ust. § 1 ods. 6 Zákonníka práca, podľa
ktorého v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky
zamestnanca výhodnejšie, ako to upravuje tento zákona alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento
zákona alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení
nevyplýva, že sa o nich nemožno odchýliť. Uviedol, že aj keď pri dohode o skončení pracovného pomeru
podľa § 60 Zákonníka práca nie je výslovne uvedené, že odstupné prináleží, nie je takáto dohoda
medzi zamestnávateľom a zamestnancom v rozpore s akýmkoľvek ustanovením Zákonníka práce.
Dohoda o odstupnom nebola v rozpore s účelom a ani so Zákonníka práce ako celkom, lebo poskytla
odporkyni výhodnejšie podmienky, ako ich upravuje Zákonník práce. Navrhovateľka nežiadala vyplatiť
odstupné vopred mimo výplatného termínu. Na výške odstupného sa navrhovateľka dohodla s p. L.,
vtedajším starostom navrhovateľa. Poukázal na to, že znenie dohody konzultovala p. Y. s advokátskou
kanceláriou JUDr. L., ktorý jej potvrdil, že ide o dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom,
pričom Zákonníka práce takúto dohodu nezakazuje. Dohodu uzavrela v dobrej viere, že neodporuje
zákonu a zo všetkých okolností bola presvedčená, že vyplatená suma odstupného jej patrí. Uviedol,
že navrhovateľ nepreukázal, že by navrhovateľka nebola dobromyseľná. Namietala, že jej celá výška
odstupného v sume 6.300 eur vyplatená nebola, lebo pred jej vyplatením jej bola zrazená daň z
príjmu vo výške 1.197 eur. Vrátením celej sumy 6.300 eur by sa bezdôvodne obohatil na jej úkor
navrhovateľ. K nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia za užívanie mobilného telefónu počas
materskej dovolenky za obdobie od apríla 2010 do decembra 2010 uviedol, že návrh je nedôvodný.
Navrhovateľ nepreukázal, že by bola skutočne používala mobilný telefón s číslom XXXX XXXXXX.
Mobilný telefón odovzdala starostovi obec. Skutočnosť, že z mobilného telefónu bolo volané jej rodinným
príslušníkom ešte nedokazuje, že telefón používala navrhovateľka. Uviedol, že na pravde sa nezakladá
ani tvrdenie svedka p. C., že mu odovzdala navrhovateľka začiatkom roka 2011 fungujúci telefón so
SIM kartou, lebo z vykonaného dokazovania je zrejmé, že SIM karta k spornému mobilnému číslu
navrhovateľa bola menená dňa 22.12.2010. Poukázala na ust. § 17 ods. 3 Zákonníka práce, podľa
ktorého neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu. Domnienky navrhovateľa o
tom, že navrhovateľka musela predpokladať, že jej vyplatená suma odstupného nepatrí, nemá oporu v
zisteniach, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Žiadala priznať náhradu trov konania.

Svedok T. L., uviedol, že vykonával funkciu starostu obce F. S. do 27.12.2010, kedy vo večerných
hodinách bolo obecné zastupiteľstvo a 28.12.2010 odovzdal úrad B. Q.. Potvrdil, že v tom čase bol
skončený pracovný pomer s odporkyňou, ktorá bola v tom čase na materskej dovolenke, s Ing. Y..
Pracovný pomer bol skončený dohodou a neprechádzalo mu žiadne rozhodnutie o organizačnej zmene.
Dohody o skočení pracovného pomeru dala vypracovať Ing. Y., Dr. Ďuranovi teda vypracovávala ich
kancelária advokáta JUDr. L.. Obsah dohody dávala prednostka, k akému dňu sa má pracovný pomer
skončiť. Výšku odstupného dopisovali do týchto dohôd až po vypracovaní ich znenia advokátkou
kanceláriou, o ich výške rozhodol on, pričom odporkyni dal 6 mesačné odstupné, pretože pracovala
u nich dlho a dobre a Ing. Y. dvojmesačné odstupné. Odstupné bolo zaslané odporkyni na jej účet
27.12.2010. Potvrdil, že odporkyňa mala pridelený služobný telefón mobilný, ktorého typ ani číslo
uviesť nevedel, tento mobilný telefón so SIM kartou mu odovzdala odporkyňa pri nástupe na materskú
dovolenku. Záznam písomne nerobili a tento telefón s týmto istým číslom následne odovzdal p. Y.,
ktorá ho tiež mala možnosť využívať ako služobný telefón. Poprel, že by ho bola odporkyňa požiadala
o odstupné vo výške, ako bolo uvedené v dohode. Výplatný termín na obecnom úrade bol okolo 10. v
mesiaci, ale odstupné bolo vyplatené skôr, pričom takto konal preto, že to chcel vyriešiť pokiaľ bol vo



funkcii, takto postupoval aj jeho predchodca pri nástupe do funkcie. Uviedol, že odporkyňa pracovala na
obecnom úrade od roku 2007 a vykonávala funkciu prednostky. Potvrdil, že sa radil s ekonómom obce
Ing. Q., a ten mu povedal, že odstupné môže byť vyplatené aj toho 27.12.2010. Potvrdil, že v čase, kedy
bola odporkyňa na materskej dovolenke tam pracovali jej rodinní príslušníci, matka a sestra odporkyne
pracovali v centre voľného času a teda boli zamestnancami obce.

Svedok Ing. I. Y., PhD., uviedla, že vykonávala funkciu prednostu Obecného úradu Veľké Zálužie
od 16.2.2009 do 26.12.2010, bola prijatá na zastupovanie odporkyne. V čase, kedy končil funkciu
starosta L. dala vypracovať dohody o skončení pracovného pomeru a to jej, odporkyni a L. A.. U
nej a odporkyne z dôvodu, že boli zvolené za poslankyne obecného zastupiteľstva, ktorá funkcia
je nezlučiteľná s pracovným pomerom k obci. Dohody vypracovala advokátska kancelária JUDr. L.,
konkrétne JUDr. B., ktorá im vypracovala vzor s tým, že do tohto mali doplniť mená, dátum ukončenia
pracovného pomeru. Uviedla, že predtým konzultovali s kanceláriou najvhodnejší a najjednoduchší
spôsob ukončenia pracovného pomeru. Pokiaľ išlo o odstupné toto ostalo otvorené a malo sa dopísať
po dohode so zamestnávateľom. Bolo im povedané, že zákon neobmedzuje výšku odstupného a je
možné dať odstupné po dohode so starostom obce. Pokiaľ ide o výšku odstupného, toto bolo vecou
dohody, ona sa so starostom dohodla na dvoj mesačnom odstupnom vzhľadom na dĺžku vykonávania
funkcie. Odstupné bolo vyplácané skôr, než vo výplatnom termíne na pokyn ekonóma, ktorý uviedol, že
odstupné sa môže vyplatiť do 3 dní od skončenia pracovného pomeru. Ďalej uviedla, že do 16.2.2009
vykonávala funkciu zástupcu starostu a teda titulom funkcie mala pridelený služobný mobilný telefón.
Z dôvodu, že jej známi a aj ostatní poznali jeho číslo, tak ho aj ďalej využívala. Uviedla, že odporkyňa
pravdepodobne odovzdala mobilný telefón starostovi a ten ho odovzdal jej aj s kľúčmi. V telefóne bola
aj SIM karta, lebo tento telefón bol následne požičaný aj iným zamestnancom na úrade, napr. keď sa
pokazil ich mobilný telefón. O tomto sa neviedli žiadne písomné záznamy, dôverovali si. Svedkyňa
potvrdila, že v čase skončenia ich pracovného pomeru nedošlo k organizačnej zmene.

Svedok J. U., zamestnankyňa navrhovateľa uviedla, že pracuje na Obecnom úrade Veľké Zálužie od
októbra 2009 doposiaľ. Uviedla, že v súvislosti s ukončením funkcie starostu L. došlo k ukončeniu
pracovného pomeru niektorých zamestnankýň a to troch zamestnankýň, kde začiatkom decembra
pripravovala podklady pre dohody o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zák. práce. Išlo o vtedajšiu
prednostku Ing. Y. odporkyňu a M. A.. Tieto dohody pripravovala advokátska kancelária JUDr. L.. Dohody
sa jej dostali asi v polovici mesiaca do rúk už podpísané, kde bolo uvedené dvojmesačné odstupné u
všetkých troch zamestnankýň. Následne prišiel za ňou ekonóm Ing. Q. a dve z nich si vyžiadal späť a to
p. A. a odporkyne s tým, že sa tam bude meniť výška odstupného. Povedal jej, že sa o tom Ing. Y. nesmie
dozvedieť. Po vykonanej zmene sa jej dostali dohody A. a odporkyne so 6 mesačným odstupným. Pokiaľ
ide o vyplatenie odstupného, príkaz dával v tom čase ekonóm a dal ho k 27.12.2010. Nebolo bežné,
že sa vyplácalo odstupné mimo výplatný termín. Potvrdila, že pri skončení pracovného pomeru týchto
troch zamestnankýň nedošlo u navrhovateľa k žiadnej organizačnej zmene. Potvrdila, že do dohôd
nič nedopisovala, dostala ich na stôl už podpísané. Podľa názoru svedkyne boli tieto vypracované v
Advokátskej kancelárii JUDr. L.. Dohody, okrem Ing. Y. boli dopĺňané a prepracované. Potvrdila, že v
čase zmeny znenia dohody bola prítomná odporkyňa na úrade a rokovala so starostom.

Svedok L. C., uviedol, že vykonával funkciu prednostu obecného úradu od 28.12.2010 do 30.4.2011,
nastupoval do svojej pracovnej pozície po voľbách. K vyplácaniu odstupnému sa vyjadriť nevedel. Ďalej
uviedol, že s odporkyňou riešil vrátenie mobilného telefónu, ktorý mala mať pridelený ako služobný
telefón, čo bolo začiatkom roku 2011. Potvrdil, že odporkyňa priniesla na úrad mobilný telefón, ktorý zistil,
že funguje, bola v ňom aj SIM kata. Žiadny preberací protokol po odovzdaní telefónu nevypracovali,
odporkyňa mu ho odovzdala, nevedel, aké číslo telefónu bolo pridelené tejto SIM karte.

Svedok JUDr. L. L. potvrdil, že v čase starostovania p. L. v Obci F. S. mal s obcou uzatvorenú dohodu
o poskytovaní právnych služieb s mesačnou paušálnou odmenou. Potvrdil, že prišla požiadavka o
vypracovanie vzorových dohôd o skončení pracovného pomeru, teda nešlo o konkrétny vzor dohody o
skončení, ale o všeobecný vzor, kde sa mali dopĺňať údaje o zamestnancovi, odkedy končí pracovný
pomer, dôvody a pokiaľ išlo o odstupné, uvádzali, že otázka odstupného je možné riešiť dohodou a teda
že môže byť riešené výhodnejšie než určuje Zákonník práce. Úlohou bola poverená jeho koncipientka
JUDr. B., ktorá komunikovala aj s klientom, ale konzultovala veci aj s ním a to najmä vypracovania
vzorovej dohody o skončení pracovného pomeru. Nevedel si spomenúť, či upozorňovali klienta, že
odstupné je možné dohodnúť len v určitých prípadoch, ktoré ustanovoval zákon.



Svedok Ing. L. Q. uviedol, že bol v pracovnom pomere s Obcou Veľké Zálužie asi od roku 2009 do
apríla 2011 vo funkcii ekonóma. O situácii v súvislosti s ukončením pracovného pomeru s odporkyňou
a s p. Y. a A. nebol informovaný, dozvedel sa, že si tieto veci riešil starosta aj s pomocou právnika
obce, takže to chcel mať riadne právne ošetrené. Výšku odstupného určoval starosta. Potvrdil, že so
starostom p. L. hovoril o tom, že by mali odchádzajúcim zamestnancom vystaviť do 3 dní od skončenia
pracovného pomeru zápočtový list, evidenčný dôchodkový list a riešili aj otázku vyplatenia odstupného.
On sám príkaz na vyplatenie odstupného nemohol dať, ale potvrdil, že starostovi povedal, že môže
byť vyplatené aj mimo výplatného termínu. Nevidel však znenie dohôd o skončení pracovného pomeru,
z ktorých vyplývalo niečo iné. S týmito dohodami robili tajnosť. Poprel tvrdenie svedkyne U., že by bol
vyzdvihol dohody a nahradil ich novými.. Potvrdil, že mal od starostu podklady na základe ktorých účtoval
faktúry od T - mobile, ktoré jednotlivé čísla boli určené jednotlivým funkciám teda aj odporkyňa ako
prednosta mala mobilný telefón a tento sa jej preplácal. Nevedel uviesť, koľko bolo mobilný telefónov,
ktoré obec preplácala, ale so starostom vždy prechádzali faktúry a telefónne čísla, dávali pozor, aby
nebol prešvihnutý limit. Nemohli byť preplácané hovory telefónov, ktoré neboli vedené na obec. Potvrdil,
že brat odporkyne v tom čase bol dodávateľom internetu a to aj obci aj materskej škôlke, vystavovali
mesačné faktúry, resp. preplácali. Ďalej sestra odporkyne pracovala pre obec na dohodu v Centre voľné
času a jej matka v hlavnom pracovnom pomere v Centre voľného času v obci.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil listinné dôkazy
a to dohoda o skončení pracovného pomeru s odporkyňou, pracovná zmluva medzi navrhovateľom
a odporcom, menovací dekrét prednostu na odporcu, výpis z účtu navrhovateľa, osvedčenie o zvolení
starostu obce, faktúry T - Mobile, organizačný poriadok navrhovateľa, osvedčenie o zvolení odporkyne
za poslanca, výplatná páska odporkyne, dohoda o skončení pracovného pomeru s Ing. Y., dohoda o
skončení pracovného pomeru s L. A., zrušenie dohody s L. A., dohoda o skončení pracovného pomeru
s L. A., zoznam užívateľov služobných mobilných telefónov, výpisy pre mobilné tel. číslo XXXX XXX
XXX, údaje pre zápočet odporkyne pre účely PN, protokol o výsledku kontroly, správa Slovak Telecomu,
dodatky k zmluvám o pripojení, výpis z obchodného registra spoločnosti P & A Computers s.r.o. a zistil
tento skutkový a právny stav:

Dňa 3.3.2003 bola spísaná pracovná zmluva medzi zamestnávateľom - navrhovateľom a zamestnancom
- odporcom na dobu neurčitú. Dňa 3.1.2007 bola odporkyňa vymenovaná do funkcie prednostky
Obecného úradu Veľké Zálužie. Podľa organizačného poriadku navrhovateľa - § 9, prednosta
obecného úradu plní najmä nasledovné úlohy: priamo riadi pracovníkov jednotlivých oddelení úradu,
riadi, organizuje a kontroluje činnosť obecného úradu, zostavuje pracovné náplne priamo riadením
pracovníkov, plní v rozsahu poverenia starostu úlohy v oblasti pracovnoprávnych vzťahov pracovníkov
obce.

Dňa 20.12.2010 bola medzi navrhovateľom a odporcom podpísaná dohoda o skončení pracovného
pomeru podľa § 60 Zákonníka práce, ktorým došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou dňom
26.12.2010. Navrhovateľ sa zaviazal zaplatiť odstupné v sume 6 násobku jeho priemerného mesačného
platu a to vo výplatnom termíne. Podľa výpisu z účtu navrhovateľa je preukázané, že dňom 27.12.2010
bola v prospech odporcu pripísaná suma 6.582,15 eur.

Dňom 27.11.2010 bola odporkyňa zvolená za poslanca Obecného zastupiteľstva vo Veľkom Záluží.
Podľa výplatnej pásky odporcu za mesiac december 2010 jej bolo vyplatené odstupné vo výške 6.300
eur.

Dňa 20.12.2010 boli spísané aj ďalšie dohody o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka
práce a to s Ing. I. Y., PhD., ktorej pracovný pomer skončil dňom 26.12.2010 a navrhovateľ sa zaviazal
vyplatiť jej odstupné vo výške dvoj násobku jej priemerného mesačného zárobku; ďalšia dohoda bola
spísaná s L. A., ktorej pracovný pomer mal skončiť 31.12.2010 a navrhovateľ sa zaviazal vyplatiť jej
odstupné vo výške 6 násobku jej priemerného mesačného zárobku. Dňa 30.12.2010 bola spísaná
dohoda o zrušení dohody o skončení pracovného pomeru s L. A., ktorou účastníci predchádzajúcu
dohodu zrušili a nahradili ju novou, podľa ktorej sa pracovný pomer zamestnanca skončil 31.12.2010.
Nová dohoda o skončení pracovného pomeru s L. A. bola spísaná 30.12.2010, podľa ktorej sa pracovný
pomer zamestnanca skončil 31.12.2010.



Najvyšší kontrolný úrad SR vykonal od 4.6.2012 do 13.8.2012 kontrolnú akciu hospodárenia s
finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom v obci F. S., v ktorom okrem iného konštatoval,
že výplata odstupného bývalej prednostke obce bola vyplatená mimo výplatného termínu, čo nebolo
v súlade s bodom 1 Dohody a ďalej, že výplatou odstupného umožnila obec bezdôvodné obohatenie
zamestnankyni.

Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, zák. č. 311/2001 v znení účinnom v čase uzavretia dohody skončení
pracovného pomeru, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 39 Obč. zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia
zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo
právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne
ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa § 17 ods. 3 Zákonníka práce, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak
neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda,
je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa § 76 ods. 1 ZP, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou
z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil
vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume
najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u
zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného
mesačného zárobku.

Podľa § 76 ods. 5 ZP, odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom
výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s
uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.

Podľa § 222 ods. 1 ZP, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa
zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

Podľa § 222 ods. 2 ZP, bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 222 ods. 3 ZP, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný.
Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že
obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 222 ods. 6 ZP, vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca
požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne
určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba bola v časti vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 6.300 eur podaná dôvodne. Súd poukazuje na to, že v čase spísania dohody o
skončení pracovného pomeru, ktorej nepredchádzala žiadna organizačná zmena, čo nebolo v konaní
sporné a potvrdili to všetci účastníci a svedkovia, právna úprava umožňovala priznanie odstupného len v
taxatívne uvedených prípadoch . Preto súd považoval dohodu o vyplatení šesťmesačného odstupného
odporkyni za neplatný právny úkon - v tejto časti, pretože jeho znenie bolo v rozpore so zákonom.



Súd potom skúmal aj to, či neplatnosť právneho úkonu v tomto prípade môže byť na ujmu odporcu, ak
neplatnosť nespôsobil sám. Odporkyňa pracovala v pozícii vedúcej personálneho útvaru a riadila obecný
úrad aj v zmysle dodržiavania ustanovení Zákonníka práce, a teda musela vedieť, že jej odstupné nepatrí
a napriek tomu ho prijala. Odporkyňa sa bránila tým, že o výške odstupného rozhodol starosta obce
a vzory dohôd vypracoval právnik, s ktorým mala obec dohodnutú spoluprácu ohľadom poskytovania
právnych služieb. V konaní bolo preukázané, že skutočne advokátska kancelária JUDr. L. vypracovala
vzory dohôd, ale podľa vyjadrenia svedkov, nešlo o vypracovanie konkrétnych dohôd s konkrétnymi
zamestnancami, ale o vzory, kde sa mali dopĺňať, okrem iného, aj údaje o výške odstupného. Súd sa
nestotožnil s tvrdením právnej zástupkyne odporcu o tom, že v pracovnoprávnych vzťahoch možno
upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie, ako to upravuje
tento zákona alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákona alebo iný pracovnoprávny predpis
výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa o nich nemožno odchýliť. Súd
má za to, že obec hospodári s rozpočtovými prostriedkami obce a preto nemôže ani starosta obce
hospodáriť s týmito prostriedkami inak, ako v súlade so zákonom a zvýhodňovať svojich zamestnancov
tým, že im poskytne odstupné v prípadoch, v ktorých to zákon neumožňoval. Pretože práve znalosť
Zákonníka práce bola predpokladom, aby odporkyňa dostatočne odborne a fundovane zastávala svoj
post prednostky obecného úradu, je podľa názoru súdu nevyhnutné predpokladať, že musela vedieť,
že jej vyplatené odstupné nepatrí a preto nemohla byť dobromyseľná. Nasvedčujú tomu aj okolnosti, za
ktorých sa uzatvárali dohody o skončení pracovného pomeru, okrem iného aj s odporkyňou, ktoré sa
riešili ešte pred nástupom novozvoleného starostu obce a dokonca sa odstupné v rozpore so znením
dohody, vyplácalo mimo výplatného termínu. Aj tento samotný fakt dokresľuje situáciu, za akej prevzala
odporkyňa neprávom vyplatené odstupné, pričom zvolený postup bol podmienený tým, že nastupoval
novozvolený starosta obce, a v záujme predídenia prehodnoteniu podpísaných dohôd s odstupným /
napr. u p. A./ a stopnuté vyplatenie odstupného, bolo toto vyplatené mimo výplatného termínu. I keď
v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by bol starosta obce prerobil dohodu s odporkyňou na
jej podnet, i tak má súd za to, že odporkyňa pri prijatí odstupného nemohla byť vzhľadom na všetky
okolnosti dobromyseľná.

Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie je objektívne vzniknutý stav
obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Odporkyňa získala
bezdôvodné obohatenie plnením z neplatného právnemu úkonu, lebo súd riešil otázku platnosti
dojednania vyplatenie šesťmesačného odstúpenia ako otázku predbežnú a dospel k názoru, že v tejto
časti je dohoda uzavretá s odporkyňou neplatná pre jej rozpor s ust. § 76 ods. 1 Zákonník práce /
účinného v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru/. Odporkyňa je povinná vydať takto
získané bezdôvodné obohatenie a to vo výške 6.300 eur, ktoré jej aj podľa jej výplatnej pásky bolo
vyplatené v takejto výške, pričom daň z tohto príjmu 1.197 eur jej bola vrátená za daňové priznanie za
rok 2010.

Pokiaľ išlo o vrátenie sumy, ktorú platil navrhovateľa za používanie mobilného telefónu, ktorý pôvodne
bol odporkyni ako prednostke pridelený a to aj počas jej materskej dovolenky, v tejto časti súd žalobu
zamietol, lebo navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Z výpovedí svedkov vyplynulo,
že na obecnom úrade neviedli žiadnu evidenciu pridelených mobilných telefónov, lebo si dôverovali.
Svedok L. potvrdil tvrdenie odporkyne, že mu telefón pri nástupe na materskú dovolenku odovzdala,
čo navrhovateľ spochybňoval a predkladal súdu výpisy z účtu čísla telefónu, ktorý mal byť pridelený
odporkyni a to XXXX XXXXXX v čase jej čerpania materskej dovolenky. Preukazoval skutočnosť,
že odporkyňa počas doby, keď čerpala materskú dovolenku z telefónu telefonovala svojim rodinným
príslušníkom. V konaní však bolo preukázané, že aj matka, aj sestra odporkyne pracovali v Centre
voľného času a teda existoval pracovný dôvod na to, aby z telefónu bolo volané aj na ich čísla. Brat
odporkyne bol tiež v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom ohľadom dodávky internetu a teda tiež bol dôvod
volať aj jeho zo služobných dôvodov. Svedok C. uviedol, že odporkyňa na výzvu súdu odovzdala mobilný
telefón jemu a tento bol aj so SIM kartou. Pretože svedecké výpovede sa líšili a neexistoval žiadny
listinný dôkaz preukazujúci prevzatie a odovzdanie mobilného telefónu, má súd za to, že navrhovateľ
svoje tvrdenie o tom, že platil náklady za užívanie telefónu odporkyňou počas jej materskej dovolenky,
nepreukázal a preto súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol / vo výške 279,3562 eur/.

O náhrade trov konania súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.