Mesto Štúrovo


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/5/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418204500
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4418204500.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: K. C., Námestie slobody 1, 943
01 C., IČO: 00 309 303, zastúpeného: JUDr. Jaroslav Paták, advokát so sídlom F. Rákocziho 60, 943
01 C., proti žalovanému: J. betónové výrobky, s.r.o., so sídlom Berek 2, 943 60 Nána, IČO: 36 542 105,
o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
26. septembra 2019 č.k. 14C/20/2018-118, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému
určenia, že žalovaný je výlučným vlastníkom v žalobnom návrhu špecifikovaných nehnuteľností.
Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil
ustanoveniami § 137 písm. c), d), § 193 Civilného sporového poriadku.
1.2. Zistil, že Rozhodnutím mesta C. zo dňa 08.10.2012 bolo nariadené vlastníkovi stavby - žalovanému
odstránenie stavby číslo X s pôdorysnými rozmermi 24,6X m krát X4,08 m na pozemku v k.ú. C., parcely
registra C KN číslo XM. XM.. a stavby číslo X s pôdorysnými rozmermi XX,70 m krát X3,9X m na
pozemku v k.ú. C., parcely registra C KN číslo M a M Na odvolanie žalovaného bolo citované rozhodnutie
mesta C. zo dňa 08.X0.X0XX zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, a to
rozhodnutím Obvodného úradu Nitra zo dňa M V rozhodnutí Obvodný úrad Nitra uviedol, že žalovaný
musí stavebnému úradu relevantnými dokladmi preukázať, že je stavebníkom, prípadne vlastníkom
stavieb a pokiaľ nevie preukázať svoje vlastníctvo je vo veci príslušný konať súd na návrh žalovaného o
určenie vlastníctva prípadne na návrh mesta C., aby sa vedelo konať vo veci. Na základe žiadosť žalobcu
mu bolo zaslané usmernenie Okresného úradu Nitra, podľa ktorého stavebný úrad po vydaní rozhodnutia
o odvolaní mal vyzvať žalovaného na preukázanie vlastníctva na základe LV alebo kúpnopredajnej
zmluvy; v opačnom prípade má stavebný úrad vyzvať žalovaného na predloženie žiadosti na súd
o určenie vlastníctva na predmetnú stavbu a súčasne mu určiť lehotu na predloženie tejto žiadosti.
Pokiaľ by žalovaný týmto spôsobom nepostupoval, má stavebný úrad vo veci nepovolených stavieb
konať z vlastného podnetu v súlade so zákonom. Na žiadosť žalobcu Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky oznámilo Stavebnému úradu C., že v prípade stavby bez
príslušného povolenia stavebného úradu alebo v rozpore s ním, kedy nie je možné určiť vlastníka
na základe listu vlastníctva, je možné na určenie vlastníka stavby vychádzať zo zmlúv, rozhodnutí
štátnych orgánov a iných skutočností súvisiacich so stavbou. Stavebný úrad je povinný ako podklad
použiť aj iné vykonané dôkazy ako napr. záznamy, výpovede svedkov, znalecké posudky. Žalobca
listom zo dňa 0X.XX.X0X7, doručeným dňa XX.XX.X0X7, vyzval žalovaného, aby najneskôr v lehote



do 3X.XX.X0X7 právne relevantnými dokumentmi preukázal, že je vlastníkom dvoch nepovolených
stavieb nachádzajúcich sa na pozemkoch s novovytvorenými parcelnými číslami M M M a M Ďalším
listom zo dňa 07.0X.X0X8, doručeným dňa X4.0X.X0X8, vyzval žalovaného, aby v lehote najneskôr do
X5.0X.X0X8 podal žalobu na príslušnom súde o určenie jeho vlastníckeho práva k predmetným stavbám.
X.3. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 5C/87/X0X3 súd prvej inštancie zistil,
že žalobca Z. F. sa domáhal voči žalovanému J. betónové výrobky, s.r.o., vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 39.000 eur. Dôvodom bolo užívanie pozemku zapísaného na LV č. XXXX pre
katastrálne územie C. ako parcela číslo M zastavané plochy a nádvoria o výmere X963 mX, žalovaným
bez právneho dôvodu. Podľa LV č. XXXX pre katastrálne územie C. vlastníkom stavby so súpisným
číslom XXX na parcele číslo M a M je žalovaný v celosti. Podľa znaleckého posudku č. X/M zo dňa
M znalca Ing. C. D., vypracovaného na objednávku ORPZ Nové Zámky, OOPZ C., stavba s.č. XXX sa
nachádza na dvoch parcelách registra „C“ a to na parcele číslo M zastavané plochy a nádvoria o výmere
X469 mX (LV k danej nehnuteľnosti nezaložený) a na parcele číslo M zastavané plochy a nádvoria o
výmere X963 mX (stavba leží na parcele evidovanej na LV číslo XXXX). Zo znaleckého posudku č. 5/
X0X5 zo dňa X8.05.X0X5 znalca Ing. N. C., vplýva záver, že žalovaný J. betónové výrobky, s.r.o., užíva
nehnuteľnosti zapísané na LV číslo XXXX k.ú. C. ako parcela číslo M zastavané plochy a nádvoria
o výmere X804 mX, parcela číslo M zastavané plochy a nádvoria o výmere X6X6 mX, parcela číslo
M zastavané plochy a nádvoria o výmere X963 mX a parcela číslo M zastavané plochy a nádvoria o
výmere X706 mX. Doplnením č. X znaleckého posudku 37/X0X5 znalca Ing. E. D. bola určená hodnota
nájmu nehnuteľností označených v znaleckom posudku znalca Ing. N. C., ktoré sú označené ako diel 4
o výmere X35 mX z parcely číslo M, diel číslo M o výmere X7X mX z parcely číslo M a diel číslo XX0
o výmere X963 mX z parcely číslo M, za roky X0X0, X0XX, X0XX vo výške XX.300 eur. Rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5C/87/M-3X4 zo dňa 08.09.X0X7 právoplatným dňa 08.0X.X0X8,
okrem iného bola žalovanému J. betónové výrobky, s.r.o. bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (Z.
F.) sumu XX.300 eur.
X.4. Zaoberal sa otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení podľa §
X37 písm. c) CSP, keďže predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - stavieb
bez súpisného čísla, bližšie vymedzených v žalobnom návrhu, v prospech žalovaného. Konštatoval,
že žalobca odôvodnil existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho
práva v prospech žalovaného tým, že na základe všetkých predložených dôkazov má byť jednoznačne
zrejmé, že bez takéhoto určenia by naďalej bolo ohrozené žalobcovo právo a neisté by malo zostať jeho
právne postavenie v súvislosti s výkonom jeho zákonných práv a povinností a tento stav podľa žalobcu
nie je možné iným účinnejším právnym prostriedkom odstrániť. S touto argumentáciou žalobcu sa
nestotožnil, naopak mal za to, že žalobca na ním požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem.
Konštatoval, že rozhodnutie o vyhovení žalobe a určení vlastníckeho práva žalovaného by nebolo
spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu alebo toto postavenie aspoň ustáliť. Dôvody žalobcu
na existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení považoval za príliš všeobecné,
neurčité a bez spojitosti ku konkrétnym okolnostiam veci. Navrhovaná určovacia žaloba nevytvára
právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu. Pokiaľ aj žalobca plní svoje povinnosti vyplývajúce z
jeho postavenia stavebného úradu a je viazaný rozhodnutím Obvodného úradu Nitra zo dňa X0.0X.M a
usmernením Okresného úradu Nitra zo dňa XX.07.X0X4, súd je viazaný len rozhodnutiami uvedenými
v § X93 CSP. Rozhodnutie Obvodného úradu Nitra, usmernenie Okresného úradu Nitra alebo pokyn
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR medzi rozhodnutia pre súd záväzné nepatria,
a preto nimi viazaný nie je. Ak by bolo žalobe navrhovaným spôsobom vyhovené, predstavovalo by
to len čiastkové riešenie problému a z pohľadu stavebného konania, len jeden z podkladov pre ďalší
priebeh stavebného konania. Spornosť veci by sa tak súdnym rozhodnutím pri navrhovanom určovacom
žalobnom petite neriešila s konečnom platnosťou, ani by nedošlo k vytvoreniu pevného právneho
základu pre právny vzťah účastníkov sporu. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca
na požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby.
Rešpektujúc uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 06.X0.X0X7 sp.zn. II. ÚS 590/X0X7 neskúmal
a nerozhodoval o veci z hľadiska hmotného práva potom, čo zistil nedostatok naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení.
X.5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § X6X ods. X a § X55 ods. X CSP, pretože
žalovaný mal vo veci plný úspech. Žalovanému však v konečnom dôsledku nárok na náhradu trov
konania priznaný nebol, pretože mu žiadne trovy nevznikli.



X.X. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil, že v zmysle ustanovenia § 365 ods. X
písm. h) CSP vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci.
X.X. V odvolaní poukázal na obsah dôvodov napadnutého rozsudku. Tvrdil, že zo skutkových okolností
opísaných v žalobe je zrejmé, že podaná žaloba je jediným účinným a správnym procesným nástrojom
ochrany práva žalobcu, zvolenie iného typu žaloby v tejto veci, napr. žaloby na plnenie, nie je dôvodné,
a neboli splnené podmienky ani na zriadenie vecného bremena, resp. na dodatočnú legalizáciu stavby.
Poukázal na R X7/X97X a tvrdil, že súd prvej inštancie, hoci z neho vychádzal, nezohľadnil správny
význam českého slova „zejména“ v slovenskom jazyku, čo má byť „najmä“ a nie „spravidla“. Tvrdil, že z
ustanovenia § X37 písm. c) CSP, je zrejmé, že naliehavý právny záujem nie je viazaný striktne na osobu
žalobcu, ale je formulovaný všeobecne, preto nie je správne podľa zužovať ponímanie naliehavosti
právneho záujmu len vo vzťahu k osobe žalobcu. Namietal, že prvoinštančný súd oprel rozhodnutie
aj o skutkový stav z konkrétnej veci (str. 9) a jeho porovnanie so skutkovým stavom v prejednávanej
veci, pričom takúto argumentáciu považoval za právne irelevantnú. Poukázal na rozsudok NS SR X
Cdo 69/X003, citovaným aj v uznesení Ústavného súdu SR č. I. ÚS 85/X0X9-X7 a tvrdil, že uvedené
rozhodnutia dopĺňajú a objektivizujú pohľad na ponímanie naliehavého právneho záujmu, a to hlavne pre
spravodlivé rozhodovanie v predmetnej veci. Tvrdil, že pozitívne rozhodnutie vo veci by založilo možnosť
žalobcovi uplatniť a realizovať vlastné zákonné práva a povinnosti, vyplývajúce z podrobného opisu
skutkového stavu v podanej žalobe, čo by súčasne odstránilo aj jeho neistotu v právnom postavení, v
súvislosti s realizáciou jeho zákonných práv a povinností. Úzkostlivým a formalistickým prístupom súdu
v prejednávanej veci došlo k porušeniu zásady, zakotvenej v článku X CSP, tým, že súd nerozhodol plne
v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, keďže túto nezohľadnil v plnom
relevantnom rozsahu vo vzájomných súvislostiach a opieral sa len o ním vybrané súdne rozhodnutia,
čím nedošlo k spravodlivému rozhodnutiu v tejto veci. Zamietnutím žaloby v predmetnej veci sa postup
súdu dostal do antagonistického postavenia vo vzťahu k postupu iných štátnych orgánov a znemožnil
výkon zákonných práv a povinností žalobcu v správnom konaní, čím nepriamo „legitimizoval nepovolenú
stavbu“.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 36X ods. X CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
X CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ XX9 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
X CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. X CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako stavebný úrad už v roku X0XX nariadil žalovanému
odstránenie stavby číslo X s pôdorysnými rozmermi X4,6X m krát X4,08 m na pozemku v k.ú. C., parcely
registra C KN číslo M, M M a stavby číslo X s pôdorysnými rozmermi XX,70 m krát X3,9X m na pozemku
v k.ú. C., parcely registra C KN číslo M a M Na odvolanie žalovaného bolo uvedené rozhodnutie v roku M
zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že žalovaný musí stavebnému
úradu relevantnými dokladmi preukázať, že je stavebníkom, prípadne vlastníkom stavieb a pokiaľ nevie
preukázať svoje vlastníctvo je vo veci príslušný konať súd na návrh žalovaného o určenie vlastníctva
prípadne na návrh mesta C., aby sa vedelo konať vo veci. Rovnaké usmernenie v roku X0X4 dali
žalobcovi aj Okresný úrad Nitra v roku X0X4 a Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky. Tieto orgány však za prioritné považovali na určenie vlastníka stavby vychádzať
zo zmlúv, rozhodnutí štátnych orgánov a iných skutočností súvisiacich so stavbou, záznamov, výpovedí
svedkov, znaleckých posudkov. Žalovaný na výzvy žalobcu z roku X0X7 a X0X8 nereagoval.

7.X. V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia vlastníctva žalovaného k stavbe bez
súpisného čísla nachádzajúcej sa na pozemkoch parcela č. XM. o výmere XXX mX a parcela č. XM.
o výmere X36 mX v katastrálnom území C., a k stavbe bez súpisného čísla nachádzajúcej sa na
pozemkoch parcela č. M o výmere X34 mX a parcela č. M o výmere X70 mX v katastrálnom území



C., v súlade s Geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotovenom dňa M O. D., autorizačne overeným
dňa XX.XX.X0X4 Ing. Z.om V. a úradne overeným Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor
dňa 04.XX.X0X4 pod číslom XX80/X4. Dôvodil potrebou odstránenia uvedených stavieb, ktoré boli
vyhotovené bez stavebného povolenia, čo zistil pri vykonávaní štátneho stavebného dohľadu. Tvrdil, že
vlastníkom pozemku s parcelným číslom M je O. D., vlastníkom pozemku s parcelným číslom M je Z.
F., vlastníkom pozemku s parcelným číslom M je Slovenský pozemkový fond a mesto C. a vlastníkom
pozemku s parcelným číslom M je Z. F.. Mal za to, že výlučným vlastníkom stavieb je žalovaný, a to s
poukazom na predložené listinné dôkazy a spis Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 5C/87/M.
7.X. žalovaný sa k žalobe nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil a v priebehu celého konania bol
pasívny.
7.3. Súd prvej inštancie žalobu zamietol dôvodiac nedostatkom naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Na odvolanie žalobcu je rozsudok súdu prvej inštancie predmetom skúmania
odvolacím súdom.

8. Podľa § X37 písm. c) Civilného sporového poriadku (CSP), žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

9. Odvolací preskúmal napadnutý rozsudok z hľadiska odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie
rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Súd prvej
inštancie považoval v danej veci za rozhodujúce vyriešiť otázku danosti naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení podľa § X37 písm. c) CSP. Konštatoval, že rozhodnutie o vyhovení
žalobe by nebolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu alebo toto postavenie aspoň ustáliť.
Predstavovalo by to len čiastkové riešenie problému a len jednej z podkladov pre ďalší priebeh
správneho konania. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca na požadovanom určení nemá
naliehavý právny záujem, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby. Odvolací súd sa s uvedeným záverom
v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd považoval za vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže
žalovaný bol v priebehu konania pasívny a je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli. Zároveň odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke
odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil.
Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov rozsudku
súdu prvej inštancie ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. X CSP).

X0.X. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že
základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, je právny záujem
žalobcu, ktorý musí mať naliehavý charakter (§ X37 písm. c) časť vety pred bodkočiarkou CSP).
Ide teda o záujem, ktorý má význam po právnej stránke. „Samotná dôvodnosť skutkových právnych
tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu
právny význam, teda, či sporové súdne konanie bude užitočné alebo naopak zbytočné. Súdne konanie
môžeme chápať aj ako určitú službu poskytovanú štátom žalobcovi za účelom ochrany jeho práv, preto
je dôvodné zisťovať, či má pre žalobcu zmysel.“ (C. M., F. S., D. J., K. S., D. J., T. M. a kol. P.
sporový poriadok. Komentár. Praha: S. H. Beck, X0X6, s. 500). X0.X. Naliehavý právny záujem
na určení je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez
tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Pre naplnenie zákonného predpokladu, ktorým je
danosť naliehavého právneho záujmu, musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nie je možné iným
právnym prostriedkom odstrániť. Naliehavosť nie je daná, ak žalobca má k dispozícii iný spôsob ochrany
tvrdeného práva. Určovacia žaloba teda nie je na mieste tam, kde sa vzťahy medzi subjektmi práva a
povinností majú vyriešiť zákonom stanoveným postupom.
X0.3. Hoci pri určovacích žalobách týkajúcich sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
je naliehavý právny záujem spravidla daný potrebou zosúladenia skutočného stavu so zápisom
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, a teda zapísania vlastníckeho práva žalobcu na základe
pozitívnej určovacej žaloby do katastra nehnuteľností, v danej veci o takýto prípad nejde. Z tvrdení
žalobcu totiž vyplýva, že sporné stavby boli postavené (dokončené) bez stavebného povolenia, preto už
v minulosti nariadil ich odstránenie rozhodnutím, ktoré bolo zrušené z dôvodu, že nebolo preukázané



vlastníctvo žalovaného k nim. V súlade s názorom nadriadeného orgánu v zrušujúcom rozhodnutí, ako
i v súlade s usmernením ústredného orgánu, zisťoval vlastníctvo k sporným stavbám a vykonával rôzne
úkony, na základe ktorých dospel k jednoznačnému záveru, že výlučným vlastníkom sporných stavieb
je žalovaný. Jeho záver potvrdilo aj konanie vedené na Okresnom súde Nové Zámky sp.zn. 5C/87/
M, na ktoré rovnako poukázal. Vychádzajúc zo žalobcom uvádzaných a preukazovaných skutkových
okolností, odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý
právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva, keďže má k dispozícii iný spôsob ochrany
svojho práva plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z jeho postavenia stavebného úradu, a to postupovať
podľa zákona č. 50/X976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a zákona
č. 7X/X967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

XX.X. Podstatou odvolania žalobcu bolo tvrdenie, že podaná žaloba je jediným účinným a správnym
procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, zvolenie iného typu žaloby v tejto veci, napr. žaloby na
plnenie, nie je dôvodné, a neboli splnené podmienky ani na zriadenie vecného bremena, resp. na
dodatočnú legalizáciu stavby. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožnil, keďže vyplýva z jeho
mylnej predstavy, že iným spôsobom (rozumej bez súdneho rozhodnutia) nemôže splniť svoje povinnosti
stavebného úradu. Žalobca síce nekonkretizoval o aké povinnosti ide, ale z predložených listín vyplýva,
že zrejme tým myslel odstránenie stavieb postavených bez stavebného povolenia, ohľadom ktorých už
v žalobe tvrdí, že svojim vlastným šetrením zistil, že ich výlučným vlastníkom je žalovaný. Potom naozaj
nie je zrejmé, z akého právneho dôvodu žalobca, ako orgán štátnej správy, potrebuje rozsudok o určení
vlastníctva, teda čím je daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení.
XX.X. Odvolací súd sa nestotožnil ani zo spochybňovaním súdom prvej inštancie aplikovaného
rozhodnutia R X7/X99X. Žalobca totiž v žalobe zdôvodnil existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení rovnakými dôvodmi, ktoré súd prvej inštancie citoval z uvedeného judikátu, to tým,
že „bez takéhoto určenia by bolo ohrozené žalobcovo právo a neisté jeho právne postavenie v súvislosti s
výkonom jeho zákonných práv a povinností“. Potom nie je zrejmé aký iný dôvod pri použití slova „najmä“
a nie slova „spravidla“ by mal prichádzať do úvahy.
XX.3. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie žalobcu, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie
je viazaný striktne na osobu žalobcu, ale je formulovaný všeobecne, preto nie je správne zužovať
ponímanie naliehavosti právneho záujmu len vo vzťahu k osobe žalobcu. K tomu poukazuje napríklad
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 3X.03.X0X0 sp.zn. 8Cdo/30X/X0X9, podľa ktorého veriteľ
má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalovaného, ktorý je jeho dlžníkom. V
danej veci však súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca nemá naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, nie však z dôvodu určenia v prospech žalovaného, ale z dôvodu že
rozhodnutie o vyhovení žalobe by nebolo spôsobilé ovplyvniť alebo ustáliť právne postavenie žalobcu.
Ako správne uviedol súd prvej inštancie predstavovalo by to len čiastkové riešenie problému a len
jeden z podkladov pre ďalší priebeh správneho konania. Rovnako odvolací súd nespochybňuje závery
rozhodnutia NS SR X Cdo 69/X003 a uznesenia Ústavného súdu SR č. I. ÚS 85/X0X9-X7. Avšak
nestotožňuje sa s tvrdením žalobcu, podľa ktorého pozitívne rozhodnutie vo veci by založilo žalobcovi
možnosť uplatniť a realizovať vlastné zákonné práva a povinnosti, vyplývajúce z podrobného opisu
skutkového stavu v podanej žalobe, čo by súčasne odstránilo aj jeho neistotu v právnom postavení, v
súvislosti s realizáciou jeho zákonných práv a povinností. Podľa názoru odvolacieho súdu má žalobca
pre realizáciu svojich práv dostatočný právny rámec v zákone č. 50/X976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a v zákone č. 7X/X967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok). Stavebný zákon mu určuje práva a povinnosti a správny poriadok mu umožňuje konať, v
rámci konania dokazovať (ohliadať, vypočúvať, ustanovovať znalcov, zaobstarávať si potrebné listiny),
vykonané dokazovanie vyhodnocovať a rozhodovať. Má rovnako široké možnosti doručovania, a to či
už známym alebo neznámym účastníkom konania.

XX. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. X CSP potvrdil.

X3. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § X6X ods. X v spojení s
ustanovením § 396 ods. X CSP. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli. Postupoval tak v súlade s čl. X7 základných princípov CSP, zakotvujúcim
procesnú ekonómiu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa X8.0X.X0X8, sp.zn.
7Cdo/X4/X0X8).



Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).