Mesto Stará Turá


Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/62/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516206923
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3516206923.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej,
v spore žalobcu: B. E., bytom M. 6, XXX XX O., proti žalovanému: Mesto Stará Turá, ul. SNP 1/2, Stará
Turá, IČO: 00 312 002, o žalobe o obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom č. k. 7C/389/2016-64 zo dňa 12. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu na obnovu konania
vedeného na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 7C/34/201zamietol a výrokom II.
žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca
sa podaným návrhom zo dňa 10.07.2016 označeným ako „Dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v
Trenčíne pod sp.zn.COIl061/2013-330 3581201v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom zo dňa 02.09.2013 č. k. 7C/34/2011 a žiadosť o obnovu konania pre závažné porušenie
základných ľudských práv zaručených v Ústave SR“ domáhal o.i. povolenia obnovy konania vedeného
na tamojšom súde pod sp. zn. 7C/34/2011. Návrh na povolenie obnovy konania bol zapísaný do
súdneho oddelenia 7C pod sp. zn. 7C/389/2016 dňa 22.08.2016. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že
Krajským súdom v Trenčíne bolo porušené jeho právo na spravodlivý rozsudok, keď bez nariadenia
odvolacieho pojednávania potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, čím boli
porušené základné ľudské práva a právo na spravodlivý rozsudok. Zdôraznil, že rozhodnutie vychádza
z nepravdivého tvrdenia znalca, že na p.č. XXXX/XX sa nenachádzajú pieskovisko a preliezačky, ktoré
boli vybudované na mieste, kde na p.č. XXXX stála stodola zakreslená aj v katastrálnej snímke, ktorú
okresný súd odmietol rešpektovať. Súd nevyhodnotil fotodokumentáciu detského ihriska, z ktorej je
evidentné, že preliezky boli odstránené pred príchodom znalca a pieskovisko je aj v súčasnosti viditeľné
na snímke. Od
r. 1987 Mesto Stará Turá zabraňuje žalobcovi v užívaní p.č. XXXX a od roku 1996 závažnou trestnou
činnosťou, zneužívaním právomoci verejného činiteľa vedome nakladá nepravdivými tvrdeniami o
vyvlastnení parcely a zaplatení. Podľa potreby mení tvrdenia
o užívaní viac ako 10 rokov. V konaní pred súdom nebolo vyhodnotené odkopanie viac ako 300
m3 zeme z parcele, tiež sa súd nezaoberal odstránením stodoly. Nebolo vyhodnotené zasahovanie
do vlastníckych práv p.č. XXXX rozdelením na pč.XXXX/ XX a XXXX/XX žalovaným - zhotovenie
geometrického plánu v roku 1995 bez vlastníckych práv na p.č. XXXX. Súd nechal bez povšimnutia



zápis oddelenej p.č XXXX/XX v pozemkovej mape kat. úradu a zápisu vo výkaze výmer v roku 1996.
Na podnet žalovaného v rozpore so zákonom došlo
k pozmeňovaniu úradnej listiny katastrálnym úradom a odmietnutiu zápisu právoplatného dedičského
rozhodnutia D 27/88. Žalovaný sa od roku 1987 vyhýba povinnosti odkúpiť alebo uviesť do pôvodného
stavu p.č. XXXX. Nezákonným postupom žalovaného
a neodmietnutím nepravdivých tvrdení súdom žalovaný viac ako 29 rokov bráni žalobcovi
v užívaní p.č. XXXX. Na základe právoplatných dedičských rozhodnutí D 148/79 po B. E. nar. XXXX a
D27/88 po K. E. zomr. XXXX je žalobca právoplatným spoluvlastníkom p.č. XXXX o výmere 2557m2. V
roku 1987 žalovaný bez vlastníckych práv na p.č XXXX, bez vedomia vlastníkov vykonal na súkromnom
pozemku búracie práce stodoly, vyrúbal väčšie množstvo ovocných a úžitkových stromov a z dôvodu
nivelačných úprav odkopal viac ako 300m3 zeminy, čím sa dopustil trestného činu neoprávneného
nakladania
s cudzím majetkom a zamedzenie užívania vlastníkom. Trestné oznámenie spísané na OOVB Stará
Turá v roku 1987 bolo riešené vyšetrovateľom PZ s tým, že MsNV po precenení odkúpi p.č. XXXX a
uvedenú činnosť je žalobca povinný strpieť. Napriek povinnosti odkúpiť
p.č. XXXX, cenová ponuka po roku 1996 nebola doručená. V roku 1996 žalovaný odstúpil od
majetkoprávneho vysporiadania p.č. XXXX. V archíve sa našli doklady o právoplatnom vyvlastnení a
zaplatení. Po tomto dátume došlo v réžii T.. C. - primátora žalovaného,
k závažnej trestnej činnosti. P.č. XXXX o výmere 2557m2 nebola K. E. XXXX-XXXX právoplatne
vyvlastnená ani zaplatená. Dôsledkom dokladovo nepodložených tvrdení bol 19.03.1999 katastrálnym
úradom zrušený LV č. XXX pre B. E. a odmietnutý zápis vlastníckych práv katastrom podľa D 27/ 88.
V konaní NM-C/643/2001 dňa 12.04.2006 je uvedené, že p.č. XXXX bola právoplatne vyvlastnená a
zaplatená, menovaný nemohol zdediť uvedené nehnuteľnosti, nakoľko právni predchodcovia v čase
smrti uvedené nehnuteľnosti nevlastnili. Žalovaný sa pokúšal získať p.č.XXXX do bezodplatného
vlastníctva a za vedome nepravdivé tvrdenia nebol vyvodený trestnoprávny postih prokuratúrou. Na p.č.
XXXX tak došlo preukázateľne bez vlastníckych práv k stavbe nehnuteľností, vydaní právoplatného
stavebného povolenia bez vedomia vlastníkov, k odkopaniu viac ako 300m3 zeminy, zbúraniu stodoly
výrubu väčšieho množstva ovocných a úžitkových stromov. Ako ďalší dôkaz o nezákonnej manipulácii
s p.č.XXXX žalovaným v súčinnosti s katastrálnym úradom je pozmeňovanie úradnej listiny D 27/88
a rozdelenie p.č. XXXX bez vlastníckych práv
k nehnuteľnosti na p.č.XXXX/XX a p.č.XXXX/XX. Pričom podľa vyšetrovateľa údajne na
p. č.XXXX/XX sa preukázalo vlastnícke právo žalovaného. Uvedené rozdelenie p.č. XXXX je
v rozpore so zákonom. Rozdelenie je možné len na základe vlastníckych práv
k nehnuteľnosti. Keďže podanie žalobcu neobsahovalo náležitosti žaloby na obnovu konania, tak podľa
§ 129 ods. 1 CSP, § 132 CSP a § 406 CSP súd prvej inštancie vyzval žalobcu uznesením č. k.
7C/389/2016-15 zo dňa 19.09.2017 na odstránenie (doplnenie) žaloby
o obnovu konania. Žalobca dňa 16.10.2017 doručil súdu prvej inštancie písomné doplnenie návrhu.
Uviedol, že pre závažné porušenie základných ľudských práv zaručených v Ústave SR žiada o
obnovu uvedeného konania. Krajským súdom v Trenčíne bolo porušené žalobcove právo na spravodlivý
rozsudok, keď bez nariadenia odvolacieho pojednávania potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom. Boli porušené jeho základné ľudské práva, právo na spravodlivý rozsudok, § 237f
a § 241 konanie je postihnuté vadou, ktorá má za následok nesprávne posúdenie vo vec. Ďalej uviedol,
že ako laik mal byť súdom informovaný o možnosti dovolania na Najvyšší súd. Nakoľko v konaní a
rozhodnutí súdu prvej inštancie je to už druhé rozhodnutie, vydané v rozpore so zákonom, akceptované
Krajským súdom. Vzhľadom na uvedené žalobca podal sťažnosť na postup súdu, ktorú najvyšší súd
klasifikoval ako dovolanie a vrátil na nové konanie pre závažné porušenie zákona. Namietal, že súd
prvej inštancie odmietol vykonanie dôkazov žalobcu: neprizvanie T.. W. k svedeckej výpovedi, ktorá má
vedomosť o problematike od r. 1996 (aj skôr), odmietol porovnať snímky z katastrálnej mapy, na ktorej
je evidovaná stodola
a súčasný stav, odmietol dôkaz z r. 1987, kde sa žalovaný prihlásil na katastrálnom úrade ako
užívateľ. Žalovaný nebol doposiaľ postihnutý za odstránenie detského ihriska, ktorého zamerania sa
sám dožadoval, pred príchodom súdneho znalca - marenie úradného výkonu
a zničenie dôkazu v priebehu konania. Zároveň súd nerozporoval tvrdenie žalovaného, že žalobca p.č.
XXXX nikdy neužíval ani na nej nevykonával stavebnú činnosť, s preukázanou stavebnou činnosťou na
p.č. XXXX, zbúraním stodoly, odkopaním viac ako 300m3 zeminy
z dôvodu nivelačných úprav pre žeriav a sklad panelov. Rovnako tvrdenie žalovaného, že žalobca p.č.
XXXX nikdy nepotreboval ani nepotrebuje, odporuje vedomej trestnej činnosti



T.. C.. Žalobca zdôraznil, že z priloženej fotodokumentácie je dokázané, že odvodňovací žľab tvorí
hranicu medzi p.č. lXXX/XX a p.č. XXXX/XX a približne 10 m k bytovému domu je ešte p.č. XXXX.
Žalobca nikdy netvrdil, že bytový dom stojí na ich pozemku, ale bol porušený zákon, keď neboli
k stavebnému konaniu prizvaní. Žalobca priložil k návrhu snímky - dôkazy, ktorých vyhodnotenie
súdom bolo v rozpore so zákonom odmietnuté. K žalobe na obnovu konania sa písomne vyjadril
žalovaný, ktorý uviedol, že podanie žalobcu považuje za žiadosť o obnovu konania vo veci vedenej
na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod č.k. 7C/34/2011. Následne súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie oboznámením sa s dokumentáciou a obsahom spisu Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom 7C/34/2011 a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav. Rozsudkom č.k.
7C/34/2011-289 zo dňa 02.09.2013, Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vo výroku I. konanie o
časti návrhu, ktorým sa žalobca domáhal investícií na parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX pre k. ú. A. E. a
uvedenia do pôvodného stavu z roku 1982, zastavil. Vo výroku II. návrh žalobcu, ktorým sa domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi za neoprávnenú držbu, užívanie a disponovanie
nehnuteľností, v súčasnosti vedenými Katastrálnym úradom G. M. nad Z., zapísaných na LV č. XXXX,
pre k. ú. A. E., ako parc. č. XXXX/XX
o výmere 1994 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 563 m2, (pôvodne parc. č. XXXX o výmere 2557 m2)
platbu vo výške stanovenej súdom odo dňa 21.02.2009, t.j. spätne za obdobie 2 rokov od podania žaloby
až do odstránenia neoprávneného stavu, zamietol. Vo výroku III. návrh žalobcu, ktorým sa domáhal
uloženia povinnosti žalovanému odstrániť stavby parkoviska
a ihriska na pozemku parc. č. XXXX/Xa a XXXX/XX (pôvodne de iure parc. č. XXXX) na náklady toho,
kto stavbu zriadil a navrátenie predmetných nehnuteľností, v súčasnosti vedenými Katastrálnym úradom
G. M. nad Z., zapísaných na LV č. XXXX, pre k. ú. A. E., ako parc. č. XXXX/XX o výmere 1994 m2 a
parc. č. XXXX/XX o výmere 563 m2, (pôvodne parc. č. XXXX o výmere 2557 m2) a investície na nich do
pôvodného stavu z roku 1982, zamietol. Vo výroku IV. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania právneho zástupcu žalovaného M.. C. Z., advokáta so sídlom v E., B. 2, vo výške
107,91 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku V. štátu náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací
súd, rozsudkom č.k. 4Co/1061/2013-330 zo dňa 30.04.2016, rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom v napadnutej zamietajúcej časti vo výrokoch II., III. a vo výroku IV. o náhrade trov konania potvrdil
a zároveň uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania k rukám
právneho zástupcu žalovaného B.. C. Z. vo výške 71,48 Eur, do 3 dní. Citujúc ust. § 397 a § 414 CSP súd
prvej inštancie v súdenej veci uzavrel, že žaloba žalobcu nebola podaná dôvodne a nie je možné obnovu
konania povoliť, pretože žalobca neuplatnil žiaden z dôvodov taxatívne vymedzených v ust. § 397 CSP.
Zdôraznil, že žalobca netvrdil žiadne nové skutočnosti, ani nepredložil žiadne nové rozhodnutia, či
dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol uplatniť v pôvodnom konaní. K žalobe o obnovu konania pripojil
a neskôr aj doplnil nasledovné listinné prílohy: Rozhodnutie štátneho notárstva Bratislava - vidiek
v Bratislave D 27/88 zo dňa 27.10.1988, časť z Uznesenia Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom
č. k. 1Pn 72/11-10 zo dňa 03.05.2011, výpis z katastra nehnuteľností z LV č. XXX, časť Rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/226/2009-256, časť zápisnice
z pojednávania pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom, kópia z pozemkovej mapy parc. č.
XXXX k. ú. A. E., fotodokumentácia. Všetky listinné dôkazy, ktoré žalobca pripojil k žalobe o obnovu
konania a v ďalších doplneniach, sa nachádzajú v spise tamojšieho súdu 7C/34/2011, niektoré žalobca
doložil aj opakovane, čo napokon aj on sám potvrdil, keď v žalobe o obnovu konania uviedol, že „dôkazy
neboli akceptované súdom“ a poznámkou „odporca má všetky dôkazy v spisoch z konania“. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že
v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7C/34/2011 zo dňa 02.09.2013
sudkyňa podrobne uviedla, ktoré dôkazy vykonala, a taktiež zdôvodnila, ktoré
z navrhovaných dôkazov nevykonala. Medzi nimi aj svedeckú výpoveď T.. W., ktorú v žalobe o obnovu
konania navrhol ako dôkaz žalobca. Tento dôkaz už bol žalobcom navrhnutý v pôvodnom konaní
a sudkyňa zdôvodnila v predmetnom rozsudku, prečo dôkaz nevykonala. To znamená, že nejde o
novonavrhnutý dôkaz žalobcu, nakoľko bol žalobcom navrhnutý už v pôvodnom konaní. Žalobca žiadny
iný dôvod obnovy konania podľa ust.
§ 397 CSP v podanej žalobe ani ďalších podaniach neuplatnil. Súd prvej inštancie preto podanú žalobu
na obnovu konania sp.zn. 7C/34/2011 ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, súd priznal žalovanému náhradu
trov konania v plnom rozsahu (100 %), o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozsudku, a to samostatným uznesením.



2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol v ňom, že
spochybňuje rozhodnutie súdu prvej inštancie pre procesné pochybenia, ktoré hraničí s trestnoprávnou
zodpovednosťou. Zdôraznil, že Stavebný zákon je platný ako pre žalovaného, tak aj pre súd prvej
inštancie. Ďalej uviedol, že Najvyšší súd SR jeho sťažnosť z 04.03.2016 na postup Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 4Co/1061/2013-330 zo dňa 09.03.2016 označil za dovolanie, a preto nie je oprávnený
konať Krajský súd v Trenčíne. Žiadal, aby odvolací súd v súlade so zákonom posúdil postup súdu
prvej inštancie pri posudzovaní nepravdivých tvrdení žalovaného, že: 1. Stavali v súlade s územným
plánom 1978 - klamstvo, malo tam stáť predškolské zariadenie, nikde nepostavené, 2. Nikdy žalovaný
nepotreboval p.č. XXXX a ani na nej nebola vykonávaná stavebná činnosť - klamstvo. Žalovaný na
pč. XXXX preukázateľne stavebnú činnosť vykonával (zbúranie stodoly, výrub ovocných a úžitkových
stromov, odbagrovanie a odcudzenie viac ako 300 m3 zeminy, postavenie detského ihriska). V roku 1995
bol vykonaný posledný náznak zákonnosti, keď došlo k vytvoreniu plánu na odkúpenie 563 m2 z p.č.
XXXX. V roku 1997 bolo štatutárom žalovaného, vyšetrovateľom nadprap. E. a riaditeľom Pozemkového
úradu
T.. C. vedome vydané nepravdivé tvrdenie o právoplatnom vyvlastnení a zaplatení za p.č. XXXX
bez doloženia akceptovateľných dokladov s tým, že p. E. si neuplatnil reštitučný nárok. Doklady s
nepravdivými tvrdeniami boli zaslané na katastrálny úrad, bol v rozpore so zákonom zrušený list
vlastníctva pre K. E. a bol vyvíjaný nátlak na Notársky úrad JUDr. Jankovej na zmenu vlastníckych práv
k p.č. XXXX v D-27/88 v prospech žalovaného. Po obnovení listu vlastníctva na p. E. došlo v rozpore
so zákonom k pozmeňovaniu úradnej listiny a katastrálny úrad odmietol zapísať p.č. XXXX v súlade
s konaním D 27/88. V súčasnosti žalovaný so sudkyňou vťahujú do konania problematiku bytového
domu, čím je odvedená pozornosť od predmetu žaloby. Bez vedomia vlastníkov p.č. XXXX, bez účasti
v stavebnom konaní a možnosti vyjadriť sa k nemu, bol žalovaným spáchaný trestný čin. Žalobca
namietal, že súd prvej inštancie hrubo porušil jeho základné ľudské právo na spravodlivý rozsudok.
Žalovaný odmieta uviesť p.č. XXXX do pôvodného stavu a sprístupniť príjazd. Vrcholom arogancie
bolo odstránenie detského ihriska žalovaným pred príchodom súdneho znalca, ktorého zamerania sa
žalovaný domáhal. Napriek predmetu žaloby sa znalec ani súd nezaoberal odstránením stodoly a
odkopaním zeminy. Tieto pochybenia súdu sú neakceptovateľné. V konaní súdu prvej inštancie sp.zn.
7C/34/2011 došlo k dohode medzi žalovaným, znalcom a súdom. Vzhľadom na vážne porušenie zákona
žalovaným v konaní súdu prvej inštancie sp.zn. 7C/34/2011 pri vyporiadaní p.č. XXXX o výmere 2.574
m2, nová p.č. XXXX/XX a p.č. XXXX/XX žalobca navrhol, aby odvolací súd uložil žalovanému v zmysle
Stavebného zákona č. 50/1976 Zn., § 58, § 59, § 34 uviesť vec do pôvodného stavu a sprístupniť
príjazdovú cestu. Zároveň požadoval, aby bola žalovanému uložená povinnosť za neoprávnené
užívanie, držbu a poškodzovanie cudzej veci p.č. XXXX o výmere 2.557 m2 finančnú náhradu odo
dňa 21.02.2009 až do odstránenia neoprávneného stavu. Výšku náhrady navrhol, aby určil súd. V
doplnenom odvolaní zo dňa 18.10.2019 ďalej žalobca okrem rovnakých dôvodov odvolania uvedených
v odvolaní (zo dňa 11.08.2019) uviedol, že viac ako 30 rokov sa nemal možnosť vyjadriť ku konaniu
žalovaného, ktorý nie je vlastníkom vlastníckych práv k p.č. XXXX, a to k výstavbe 8-podlažného
bytového domu. Sudkyňa súdu prvej inštancie v r. 2013 svoje rozhodnutie odôvodňuje rozhodnutím
č.k. 5C/23/2008-231 v r. 2006. Ďalej žalobca namietal, že sudkyňa neakceptuje predložené dôkazy o
užívaní p.č. XXXX žalovaným, potvrdené prokurátorom zo dňa 03.05.2011, v ktorom prokurátor uviedol,
že z obsahu zabezpečených dôkazov je zrejmé, že žalovaný pozemok
p.č. XXXX, patriaci rodine E., užíva bez kompenzácie od obdobia komunizmu. Súd prvej inštancie preto
konal v rozpore so zákonom, čím bol spáchaný trestný čin. Žalobca v závere odvolania zdôraznil,
že nevyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti vyšetrovateľmi polície a súdov je porušením zákona
(trestným činom). Uviedol, že všetky dôkazy boli predložené v predošlých konaniach. K odvolaniu priložil
porušenie zákona v r. 2000-2010 súdom prvej inštancie a odvolacím súdom, na ktoré sa sudkyňa
odvolávala v r. 2013.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359
a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380



ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania
v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

6. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil
správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, keď žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania s poukazom na ním
citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami
§ 220 ods. 2 CSP.

7. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v
konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm.
a) CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v
konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných
právach
a o procesných povinnostiach.

8. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či
jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného
postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom.
Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného
práva na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR okrem zákonov
aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Takéto
pochybenie odvolací súd v konaní nezistil.

9. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom
prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán
prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá
veta CSP. V súlade so závermi uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, odvolací súd
poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

10. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia
s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s
uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia
rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné
a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí
všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho
súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. Odvolací súd vychádzal zo záverov
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde
k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie
odôvodnenia nižšieho súdu.

11. Vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že predpokladom toho, aby súd pripustil obnovené konanie
vo veci, ktoré už raz právoplatne rozhodol, je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok
uvedených v príslušných ust. § 397 až § 408 CSP. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok,



ktorý má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia a vzhľadom
na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu stranám sporu, je jeho prípustnosť
vo viacerých smeroch obmedzená. Zákonné ust. § 397 písm. a) až f) CSP pripúšťa obnovu konania proti
právoplatnému rozsudku súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou z procesných
vád vymenovaných v písmenách, resp. z niektorého expressis verbis vymieneného zákonného dôvodu.

12. Žalobca založil dôvody odvolania na tvrdení, že súd prvej inštancie neprihliadol na dôkazy, ktoré už
boli predložené v predošlých konaniach a zamietnutím povolenia obnovy konania porušil základné právo
žalobcu na spravodlivý rozsudok. Odvolacie námietky žalobcu nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

13. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je potrebné uviesť, že tak za pôvodného procesno-
právneho predpisu, a to Občianskeho súdneho poriadku ako aj Civilného sporového poriadku návrh
(žaloba) na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti právoplatnému
rozhodnutiu súdu. Nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť je jedno
zo záruk právnej istoty. Pre zásah do týchto právoplatných rozhodnutí formou mimoriadnych opravných
prostriedkov, ktorými sú obnova konania a dovolanie práve so zreteľom na mimoriadnosť týchto
opravných prostriedkov platia určité obmedzenia v porovnaní s odvolaním, ktoré sú vyjadrené zákonnou
úpravou. K týmto obmedzeniam patrí nielen vyjadrená subjektívna a objektívna lehota, ale aj zákonné
podmienky prípustnosti žaloby - návrhu na obnovu konania.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci, odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie ako aj dôvodov
odvolania konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol.
Odvolací súd súhlasí so závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pretože súd
prvej inštancie dostatočne, argumentačne i právne zdôvodnil prečo žalobu na obnovu konania v
danej veci s poukazom na konkrétne predošlé právoplatné rozhodnutie okresného súdu zamietol ako
podanú nedôvodne. Odvolací súd konštatuje, že práve z dôvodu presvedčivého odôvodnenia rozsudku
nepovažuje za potrebné opakovane uvádzať totožné skutočnosti a právne argumenty, ktoré už vo svojom
rozhodnutí obsiahol súd prvej inštancie. Dôvody a právne úvahy uvádzané v napadnutom rozsudku sú
vecne správne, sú dostatočné, argumentačne presvedčivé a právne správne posúdené a vyhodnotené.

15. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami
(I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

16. V zhode s okresným súdom je aj odvolací súd toho názoru, že všetky dôvody, ktoré žalobca uvádza
vo svojom návrhu na obnovu konania ako aj dôkazy, ktoré predložil boli uplatnené už v priebehu
samotného konania, ktorého obnovu navrhuje. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že obligatórna
podmienka prípustnosti obnovy konania nie je splnená, nakoľko všetky vyššie uvádzané skutočnosti a
dôkazy už existovali v pôvodnom konaní
a žalobca, ktorý navrhuje obnovu konania o ich existencii vedel a tieto navrhol, či predložil.

17. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že mal byť poučený v rozhodnutí odvolacieho súdu o možnosti podať
dovolanie voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčíne 4Co/1061/2013-330 zo dňa 30. apríla 2015 bolo vydané za platnosti a účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý túto povinnosť odvolaciemu súdu neukladal. Pokiaľ žalobca tvrdil, že vo veci
nepodával návrh na povolenie obnovy konania ale dovolanie, odvolací súd z obsahu pripojeného spisu
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 7C/34/2011 zistil, že súd prvej inštancie opakovane



vyzýval žalobcu na odstránenie vád jeho podania. Dňa 04.04.2017 bol žalobca vypočutý na Okresnom
súde Nové Mesto nad Váhom, bol riadne poučený v zmysle ust. § 130 CSP, § 428 CSP, § 429 CSP,
pričom výslovne do zápisnice pred súdom prvej inštancie uviedol, že jeho podania zo dňa 29.02.2016
založené na č.l. 340 a č.l. 360 súdneho spisu myslel ako žiadosť o povolenie obnovy konania. Ako
„dovolanie“ ich označil na odporučenie Najvyššieho súdu, avšak žiadne jeho podanie nie je dovolaním.

18. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP.

19. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne
správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a s použitím analógie v odvolacom konaní úspešnému
žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní
žiadne nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa
§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom
(§ 429 ods. 1 CSP).