Obec Prašník


Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 11C/152/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510208592
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2510208592.18

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobcov: 1/ U. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX XX W., 2/ F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX
XX W., obaja zastúpení: JUDr. Katarína Galová, advokátka, so sídlom E. Belluša 10, 921 01 Piešťany
proti žalovanému: Obec Prašník, so sídlom 922 11 Prašník 93, IČO: 00 312 894, zastúpený: JUDr. Jozef
Urban, advokát, so sídlom Komenského 24, 921 01 Piešťany o určenie hranice medzi pozemkami takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že hranica medzi pozemkom parc. CKN č. XXXX, o výmere 777m2, zastavané plochy a
nádvoria, zapísaná na LV č. XXX Okresného úradu F., katastrálny odbor, v podielovom spoluvlastníctve
žalobcov, a pozemkom parc. CKN č. XXXX/X, o výmere 3657m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaná
na LV č. XXXX Okresného úradu F., katastrálny odbor, vo výlučnom vlastníctve žalovaného, oba
pozemky nachádzajúce sa v k. ú. F., obec F., okres F., prechádza lomovými bodmi č. 1 a 2 určenými
Vytyčovacím náčrtom G.. G. W., znalcom, č. plánu 11C/152/2010 zo dňa 29.09.2017, ktorý je súčasťou
Znaleckého posudku č. 13/2017, vyhotoveného znalcom G.. G. W., lomové body ktoré sú vytýčené v
teréne v zmysle protokolu o vytýčení hranice zo dňa 21.09.2017, ktorý je súčasťou Znaleckého posudku
č. 13/2017, vyhotoveného znalcom G.. G. W. a označené v teréne múrom, klincom.

II. Vytyčovací náčrt číslo plánu 11C/152/2010 zo dňa 29.09.2017, ktorý bol vyhotovený a autorizačne
overený G.. G. W., znalcom, Q. XX, XXX XX S., ktorý je súčasťou Znaleckého posudku č. 13/2017,
vyhotoveného znalcom G.. G. W., tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

III. Žalobcovia 1/ a 2/ majú n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Znalkyňa G.. G. W. má n á r o k na znalečné voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu dňa 23.07.2010, v znení po pripustení zmeny petitu
žaloby uznesením č. k. 9C/152/2010 - 226 zo dňa 05.03.2018 vyhláseným na pojednávaní domáhali,
aby súd určil, že hranica medzi pozemkom parc. CKN č. XXXX, o výmere 777m2, zastavané plochy a
nádvoria, zapísaná na LV č. XXX Okresného úradu F., katastrálny odbor, v podielovom spoluvlastníctve
žalobcov, a pozemkom parc. CKN č. XXXX/X, o výmere 3657m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaná
na LV č. XXXX Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor, vo výlučnom vlastníctve žalovaného, oba
pozemky nachádzajúce sa v k. ú. F., obec F., okres F., prechádza lomovými bodmi č. 1 a 2 určenými
Vytyčovacím náčrtom G.. G. W., znalcom, č. plánu 11C/152/2010 zo dňa 29.09.2017, ktorý je súčasťou
Znaleckého posudku č. 13/2017, vyhotoveného znalcom G.. G. W., lomové body ktoré sú vytýčené v
teréne v zmysle protokolu o vytýčení hranice zo dňa 21.09.2017, ktorý je súčasťou Znaleckého posudku
č. 13/2017, vyhotoveného znalcom G.. G. W. a označené v teréne múrom, klincom. Znalecký posudok
č. 13/2017 je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Zároveň sa domáhali náhrady trov konania.



2. Žaloba bola pôvodne podaná žalobcom 1/. Žalobu žalobca 1/ odôvodnil tým, že je spoluvlastníkom
nehnuteľností zastavané plochy a nádvoria o výmere 777 m2, parc. č. XXXX a domu súp. č. XXX
na parcele č. XXXX, vo veľkosti podielu 4/8, zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie F., obec
F.. Spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam žalobca 1/ nadobudol dedením a darovaním. Predmetné
nehnuteľnosti boli v minulosti opatrené pletivovým oplotením. Po tom, čo žalobca nahradil pletivové
oplotenie na jeho pôvodnom mieste oplotením vymurovaným, žalovaný namietal, že oplotenie zasahuje
do pozemku parc. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, obec F., katastrálne územie F., ktorý je v jeho
vlastníctve a požiadal o zameranie oplotenia. Podľa geometrického plánu č. 253/2004, ktorý vypracoval
Geo - H a J, s. r. o., so sídlom Vajanského ul. č. 1976, vybudované murované oplotenie zasahuje
do parcely XXXX tak, ako to tvrdí žalovaný. Týmto zameraním bol od pozemku žalovaného parc. č.
XXXX oddelený pozemok s novým parc. č. XXXX/X a žalovaný navrhol žalobcovi, aby si tento pozemok
previedol kúpou do vlastníctva. Nakoľko žalobca je presvedčený, že vybudované oplotenie od nepamäti
stojí presne na hranici pozemkov a vykonaným zameraním došlo k zmenšeniu výmery jeho pozemku
o 55 m2, požiadal o zameranie inú oprávnenú osobu. Podľa Záznamu podrobného merania zmien
č. 359, ktoré vykonal geodet Milan Kollár, Dubovany 243, IČO: 34 663 819, vybudované oplotenie
stojí na pozemku žalobcu, vytvorenie novovzniknutého pozemku parc. č. XXXX/X nie je potrebné.
Nakoľko vykonané zamerania a určenia hraníc pozemkov sú diametrálne odlišné, postavenie žalobcu
je právne neisté v tom, akú rozlohu má pozemok v jeho spoluvlastníctve, aký je priebeh hranice medzi
pozemkami, či má vybudované oplotenie zbúrať a postaviť na dosiaľ spornej hranici pozemku, alebo
má od žalovaného odkúpiť novovzniknutý odčlenený pozemok, čo odôvodňuje jeho naliehavý právny
záujem na určení hranice.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 27.07.2011. Vo vyjadrení
uviedol, že trvá na svojom stanovisku, že vybudované murované oplotenie pozemku žalobcu zasahuje
do pozemku parc. č. XXXX, ktorý je vo vlastníctve žalovaného, nakoľko je niekoľkonásobne širšie
ako pôvodné pletivové oplotenie. V snahe vzniknutú situáciu vyriešiť, žalovaný zadal vypracovanie
geometrického plánu na oddelenie pozemku, so zámerom oddelený pozemok, na ktorom sa nachádza
murované oplotenie, žalobcovi odpredať. Geometrický plán vypracovala spoločnosť Geo - H a J., s. r.
o., so sídlom Vajanského 1976, Piešťany. Geometrický plán č. 253/2004 bol vypracovaný oprávnenou
osobou a úradne overený podľa zákona. Starosta obce a tiež poslanci obecného zastupiteľstva obce
Prašník nemajú dôvod pochybovať o údajoch uvedených tak v geometrickom pláne č. 253/2004, ako
aj vo vytyčovacom náčrte č. 46/2005.

4. Súd vo veci samej vyhlásil dňa 07.05.2014 rozsudok č. k. 11C/152/2010 - 51, ktorým žalobu zamietol
a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

5. Na základe žalobcom podaného odvolania vec preskúmal Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením č.
k. 24Co/511/2014 - 65 zo dňa 24.06.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

6. Súd prvej inštancie riadiac sa intenciami odvolacieho súdu vo veci opätovne riadne konal a rozhodol.

7. Uznesením č. k. 11C/152/2010 - 78 zo dňa 29.03.2016, právoplatným dňa 21.04.2016, súd pripustil,
aby do konania vstúpil žalobca 2/.

8. Žalobca 1/ pri výsluchu uviedol, že pozemok bol zameraný geodetom asi v roku 1975, na základe toho
postavil plot z tyčiek a pletiva. Potom aby mal súkromie, plot zväčšil, základ posunul do svojho pozemku,
postavil betónový základ niekedy v roku 1995-1996, možno 2000. Na základe sťažnosti p. S. Obecný
úrad dal vymerať súdnym geodetom p. U. túto parcelu, ktorý našiel rozdiel v hornom bode, ktorý susedí
s p. S., asi 1,70 až 1,80 m. S týmto žalobca 1/ nesúhlasil, tak si to dal vymerať najskôr tomu istému
geodetovi p. U., ktorý mu povedal, že sa to tam nedá presne vymerať, aby to dal na súd. Na základe
toho to dal vymerať ďalšiemu geodetovi p. O., ktorý zistil, že žalobca 1/ má plot na svojej parcele a na
parcele v hornom bode je na hranici, nie je tam žiadny rozdiel 1,70 až 1,80 m, možno najviac 20 cm.
Nehnuteľnosti nadobudol v roku 2001 v rámci dedičského konania po otcovi aj so svojím bratom. Spory
začali až po postavení betónového plotu. Po vymeraní geodetom p. U. sa výmera jeho pozemku zmenšila
o cca 55 m2. Obecný úrad mu ponúkal odpredaj pozemku, ale keďže nedošlo zo strany Obecného úradu



následne k predloženiu kúpno-predajnej zmluvy, tak k odpredaju nedošlo. Žalobca 1/ za odpredaj toho
pozemku aj zaplatil Obecnému úradu, túto čiastku mu nevrátili.

9. Žalovaný uviedol, že prevod sa neuskutočnil, nakoľko nebola zo strany žalobcu 1/ splnená podmienka,
a síce odstránenie štrkového vyvýšeného násypu od plota, ďalej tiež p. G. S. nesúhlasil so zámenou
pozemkov medzi žalovaným a ním. Je pravdou, že žalobca 1/ zaplatil 4.250,- Sk úradníčke pred
podpisom kúpnej zmluvy v roku 2005. Nevedel však uviesť, z akého dôvodu neboli žalobcovi 1/ peniaze
vrátené.

10. Na základe zhodného návrhu strán bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie.

11. Právna zástupkyňa žalobcov nemala voči znaleckému posudku žiadne námietky. K námietke
žalovaného, že vytyčovací náčrt príloha P7 posudku nebol ani kontrolovaný a ani overený, uviedla, že
zákon č. 215/1995 Z. z. v ustanovení § 9 uvádza, že v prípade vytyčovania hranice dokumentácia nemusí
byť úradne overená a táto dokumentácia sa iba zaznamenáva v katastri.

12. Právny zástupca žalovaného namietal znalecký posudok. Vo vyjadrení doručenom súdu v
elektronickej podobe bez autorizácie dňa 06.12.2017, dodatočne doplneným v písomnej podobe dňa
07.12.2017 uviedol, že znalkyňa jednostranne v prospech žalobcov v posudku vytýka, že podľa
vytyčovacieho náčrtu 218/2004 došlo pri určení hranice o zmenšenie výmery pozemku o 52 m2. Pri
vytyčovacom náčrte v znaleckom posudku však zmenšuje výmeru pozemku žalovaného o neznámu
plochu. Keďže znalkyňa zrekonštruovala tvar pozemku, ktorý polohovo umiestnila v teréne, pričom
zachovala výmeru parcely a homogenitu územia, a teda „umiestnila obrázok“ pozemku do zobrazenia v
mape určeného operátu v snahe zachovať pôvodnú výmeru pozemku (na úkor pozemku obecného), v
takomto prípade posúva a deformuje geometrické určenie lomových bodov hraníc pozemkov (vytyčovací
náčrt č. 218/2004). Taktiež postup, kde prioritne znalkyňa zachováva výmeru pozemku, je v rozpore so
znením § 3 ods. 4 Katastrálneho zákona č. 162/1996 Z. z. V tomto spore je sporným priebeh hranice
medzi p. č. XXXX, XXXX/X a X vo vlastníctve (spoluvlastníctve) žalobcov a p. č. XXXX/X vo vlastníctve
Obce F. a nie len priebeh hranice medzi p. č. XXXX vo vlastníctve (spoluvlastníctve) žalobcov a p. č.
XXXX/X vo vlastníctve Obce F. ako to rieši znalkyňa v znaleckom posudku. Vo vyjadrení ďalej uviedol,
že z vytyčovacieho náčrtu 218/2004 je zrejmé, že pôvodná stavba na pozemku p. č. XXXX v k. ú.
F. bola zmenená (dostavbou bez stavebného povolenia) a presiahla pôvodnú hranicu pozemku p. č.
XXXX a tiež p. č. XXXX/X. Nový tvar stavby (doposiaľ nezanesenej do katastra nehnuteľností) je zrejmý
aj z vytyčovacieho náčrtu znalkyne, prílohy P7 znaleckého posudku. Žalobcovia zrealizovali, zrejme v
záujme ochrany stavby presahujúcej hranicu ich pozemku, nové oplotenie pozemku a to bez splnenia
ohlasovacej povinnosti, bez súhlasného vyjadrenia vlastníkov susediacich pozemkov a susediacich
nehnuteľnosti ako dotknutých účastníkov.

13. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného doplnil, že vytyčovacím náčrtom znalkyňa značne
zúžila prechod po obecnej komunikácii na parc. č. XXXX/X. V znaleckom posudku znalkyňa riešila len
priebeh hranice medzi parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X, ale v zmysle žalobného návrhu je sporná aj
hranica medzi parč. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X. Celý spor vychádza zo susedských
sporov, žalovaný je stále ochotný pristúpiť k zmieru odpredaním časti pozemku žalobcom tak, ako bolo
aj pôvodne dohodnuté, obecným zastupiteľstvom schválené, ale napokon nedošlo k uzavretiu zmluvy
a žalobca podal žalobu na súd. Žalovaný sa pridržiava geometrického plánu zhotoviteľa GEO - H a J,
s. r. o..

14. Právna zástupkyňa žalobcov k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného uviedla, že žaloba od
počiatku smerovala k určeniu hranice medzi parc. č. XXXX a pôvodne parc. č. XXXX, teraz č. XXXX/
X, teda nie medzi parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X vo vzťahu k susediacej parcele č. XXXX. Podotkla, že
parc. č. XXXX/X je v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, spor sa však tejto parcely nedotýka.
Žalobca 1/ murované oplotenie vymuroval na pôvodnom jestvujúcom oplotení, čiže nedošlo k polohovo
novému vybudovaniu oplotenia.

15. Žalobca 1/ uviedol, že nový múr vybudoval presne v mieste, v akom viedlo pôvodne pletivové
oplotenie. Svoju stavbu plotu umiestnil do pozemku z tohto titulu, že obecná komunikácia bola úzka a
bez uvedeného oplotenia sa mu znečisťoval pozemok.



16. Súd vyzval znalkyňu, aby sa vyjadrila k námietkam žalovaného.

17. Po doručení písomného vyjadrenia znalkyne, právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol,
že podľa jeho názoru znalkyňa na žiadnu z položených otázok neodpovedala konkrétnym spôsobom.
Celý znalecký posudok spochybnil vzhľadom na použitú metódu. Poukázal na posledný odsek
vyjadrenia znalkyne, z ktorého vyplýva, že neboli zamerané všetky dostupné identické body. Bol použitý
nesprávny postup pri rekonštrukcii hranice. Ďalej namietal, že znalkyňa mala použiť Inštrukciu č.
984420I/93.

18. Právna zástupkyňa žalobcov zotrvala na tvrdení, že plot je vo vnútri pozemku žalobcov a stav
vytvorený znaleckým posudkom zodpovedá aj mapám. Žalobcom ide zároveň o správnosť meraní, aby
nedošlo k množeniu sporov do budúcna v danej lokalite, čo by sa mohlo stať, ak by sa pripustili závery
meraní G.. U..

19. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami a prednesmi žalobcu 1/ a žalovaného,
prednesmi právnych zástupcov strán sporu, vykonal dokazovanie listinami, fotografiami, výsluchom
strán sporu, znaleckým posudkom znalkyne G.. G. W., znalkyne z odboru Geodézia a kartografia,
odvetvie: Geodézia č. 13/2017 zo dňa 29.09.2017, písomným vyjadrením znalkyne, výsluchom
znalkyne, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

20. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom F. pre k. ú. F. súd zistil, že žalobcovia
1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi (každý v 1-ici) nehnuteľností v k. ú. F., okres a obec F., a to parcely
registra C, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 777 m2 a rodinného domu súp. č.
XXX, postaveného na parcele č. XXXX.

21. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom F. pre k. ú. F. súd zistil, že žalovaný
je výlučným vlastníkom nehnuteľností v k. ú. F., okres a obec F., a to parcely registra C, parc. č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3657 m2.

22. Podľa vytyčovacieho náčrtu hranice medzi pozemkami p. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X,
XXXX, vyhotoveného Geo - H a J, s. r. o., so sídlom Vajanského ul. 1976, Piešťany, IČO: 36 243 175,
vyhotoveného a autorizačne overeného G.. F. U. dňa 27.04.2005, prevzatého do štátnej dokumentácie
pod číslom 235/05, má parc. č. XXXX výmeru 725,4 m2.

23. Zo záveru znaleckého posudku č. 13/2017 znalkyne G.. G. W., znalca z odboru Geodézia a
kartografia, odvetvie: Geodézia, vypracovaného dňa 29.09.2017 súd zistil, že znalkyňa na základe
preštudovania všetkých podkladov, získaných na Okresnom úrade F., katastrálny odbor ako aj
zapožičaného súdneho spisu v rámci obhliadky sporom dotknutého miesta vytýčila sporný úsek hranice
(lomové body 1 a 2). Vytyčovací náčrt a protokol o vytýčení tvoria prílohu P7 a P8 tohto znaleckého
posudku. Murovaný plot, vybudovaný v spornom úseku hranice sa nachádza na pozemku žalobcov.
Maximálny presah plotu do pozemku žalovaných je do 0,15m, čo nepresahuje maximálnu dovolenú
odchýlku v zmysle Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009
Z. z. V samotnom posudku znalkyňa uviedla, že grafickým podkladom pre evidovanie nehnuteľností v
k. ú. F. je nečíselná vektorová katastrálna mapa, ktorá vznikla na podklade pôvodnej katastrálnej mapy
vyhotovenej v mierke 1 : 2880. G.. U. vo vytyčovacom náčrte č. 46/2005, ktorým vytýčil hranice medzi
pozemkami C KN parc. č. XXXX/X a XXXX, určil súradnice lomových bodov hranice transformáciou
bodov získaných digitalizáciou grafického podkladu mapy určeného operátu cez identické bod. Vo
Vytyčovacom náčrte č. 218/2004, ktorým bola vytýčená hranica s pozemkom C KN parc. č. XXXX
(teraz XXXX/X), boli súradnice lomových bodov pozemku C KN parc. č. XXXX (body XXX-XX, XXX-
XX) vypočítané prepočtom pôvodného poľného náčrtu z r.1899 cez zamerané identické body - rohy
stavieb. Pri vytyčovaní lomových bodov hraníc pozemkov sa používajú vždy ako základ tie podklady,
z ktorých sa dá poloha jednotlivých bodov určiť čo najpresnejšie. G.. U. vo Vytyčovacom náčrte č.
218/2004 zrekonštruoval pôvodné meranie z r.1899, ale spodnú časť pozemku vytyčoval na základe
mapy (Vytyčovací náčrt č. 46/2005). Použitím rôznych metód výpočtu súradníc lomových bodov hranice
pozemku C KN parc. č. XXXX tak došlo k deformácii tvaru parcely - ako vidno aj v prílohe P5 (sútlač
určenia hranice podľa G.. U. a katastrálnej mapy). Dokladom tejto deformácie je aj fakt, že výmera
pozemku je pri takomto určení hranice 52 m2 menšia ako uvádza zápis na LV. Q. evidencii katastrálneho
odboru Okresného úradu F. sa nachádza Poľný nákres pre geometrický plán č. 762-0145-74, na



podklade ktorého boli vytýčené hranice pozemku C KN parc. č. XXXX v čase jeho nadobudnutia
žalobcami (LV č. XXX - titul nadobudnutia D 1961/71 - 43/74). Lomové body hranice pozemku síce
nie sú určené v súradniciach, ale podľa omerných mier znalkyňa zrekonštruovala tvar pozemku, ktorý
polohovo umiestnila na základe zamerania polohopisných prvkov v teréne, pričom ostala zachovaná
výmera parcely ako aj homogenita územia. Výsledkom je vytyčovací náčrt s protokolom o vytýčení.
Lomové body predmetného úseku hranice boli vytýčené a zastabilizované v teréne.

24. Vytyčovacím náčrtom vyhotoveným znalkyňou G.. G. W., Q. XX, XXX XX S., vyhotoveným a
autorizačne overeným G.. G. W. dňa 29.09.2017, bola vytýčená hranica medzi pozemkami parc. č. XXXX
a XXXX/X, mapový list č. N. R.-XX-T..

25. Podľa Protokolu o vytýčení hranice medzi pozemkami zo dňa 21.09.2017 boli lomové body hranice
pozemkov v prírode označené múrom a klincom. Na mieste bol účastný okrem znalkyne iba žalobca 1/.

26. Znalkyňa sa k námietkam žalovaného vyjadrila v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa
08.02.2018. Vo vyjadrení uviedla, že hranicu vytyčovaného pozemku - parcela C KN parc. č. XXXX v
k. ú. F.Í. určovala na podklade platnej katastrálnej mapy a umiestnila do vektorovej nečíselnej mapy,
ktorej platnosť bola vyhlásená v r. 2003 pri spracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. F..
Vektorová katastrálna mapa sa po prevzatí do katastra stáva katastrálnou mapou v elektronickej podobe.
Nečíselná vektorová katastrálna mapa vzniká vektorizáciou na podklade nečíselnej katastrálnej mapy -
v tomto prípade katastrálna mapa v mierke 1: 2880 - mapový list N.-R. -XXdi. Je pravda, že v zmysle
Smernice Úradu geodézie, kartografie a katastra S 74.20.73.43.00 na vyhotovovanie geometrických
plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov sa na vytyčovanie hraníc prednostne použijú tie podklady, v
ktorých sú originálne údaje o súbore lomových bodov alebo mapy, ktoré z nich boli vyhotovené alebo
ich presné kópie. Vytyčovanie hraníc pozemku sa vykonáva: a) z priamo meraných mier, ktoré sa
nachádzajú v meračských náčrtoch a zápisníkoch, b) z mier vypočítaných zo súradníc podrobných bodov
v S-JTSK, alebo v miestnom súradnicovom systéme, c) podľa mapy z kartometricky získaných prvkov. Ak
je podkladom na vytýčenie hranice pozemku meračský náčrt a možno obnoviť meračskú priamku, poloha
východiskových bodov sa overí zaisťovacími mierami. Meračské body musia byť overené aspoň troma
zaisťovacím mierami od pevných bodov, ktorými sú jednoznačne identifikovateľné body vo zvolenom
podklade a v teréne. V prípade použitého náčrtu z roku 1899 bola meračská priamka zrekonštruovaná na
základe z nej meraných bodov a nie meračských - teda východiskových bodov, čo nemôžeme považovať
za rekonštrukciu pôvodného merania. Presnosť ortogonálnej metódy je vymedzená práve presnosťou
určenia východiskových bodov meračskej priamky. Zhodnotením dostupných podkladov znalkyňa preto
zvolila určenie hranice na podklade katastrálnej mapy ako platného operátu pre evidenciu nehnuteľností.
Vychádzala pritom z bodov z Vytyčovacieho náčrtu č. 46/2005 č.1-3, ktorých polohu overila v teréne a
ktoré tvoria spodnú stranu pozemku. Ich poloha je určená na základe transformácie katastrálnej mapy.
Omerné miery slúžia na overenie správnosti vytýčenia. Nakoľko omerné miery z poľného náčrtu pre
geometrický plán č. 762-0145-74, ktorý bol vyhotovený v čase nadobudnutia pozemku do vlastníctva
žalobcov, zodpovedali znázorneniu pozemku C KN parc. č. XXXX v platnej katastrálnej mape, použila ich
pri rekonštrukcii predmetnej hranice. Ohľadom presnosti merania treba uviesť aj fakt, že medzi metódami
merania ako aj meračskými prístrojmi v minulosti (v čase tvorby príslušnej mapy) a v súčasnosti je z
hľadiska historického vývoja značný rozdiel. Z uvedeného dôvodu je potrebné pri vytyčovaní hraníc
prihliadať na všetky dané okolnosti, čo sa pri vypracovávaní znaleckého posudku snažila dodržať. Je
pravdou, že pri rekonštrukcii polohového určenia pozemkov z katastrálnej mapy použitím väčšieho
počtu identických bodov, by bola poloha určovanej hranice presnejšia, ale pre tento účel by bolo
potrebné vykonať rozsiahlejšie meranie, aby sa určila poloha lomových bodov aj okolitých pozemkov
a na základe výsledkov zosúladiť stav súboru geodetických a popisných informácii platného operátu
katastra nehnuteľností. Uviedla, že v prípade, ak súd uzná za potrebné opätovné posúdenie a overenie
predmetnej hranice, je možné vypracovať doplnenie znaleckého posudku formou dodatku so zameraním
všetkých dostupných identických bodov ako aj podrobnou analýzou presnosti.

27. Znalkyňa pri výsluchu uviedla, že sa pridržiava výsledku znaleckého posudku. Zamerala sa hlavne
na posúdenie toho, či existujúci plot medzi pozemkom žalobcov a žalovaného, teda obcou, leží na
vlastníckej hranici, pričom vychádzala z platného mapového operátu ako aj zo skôr vyhotoveného
vytyčovacieho náčrtu na časť hranice pozemku žalobcov, ktorý bol vyhotovený 27.04.2005 G.. U.B.,
ktorého zameranie v teréne aj overila. Tak isto našla na katastrálnom odbore Okresného úradu F.Y.
poľný nákres z roku 1974, vyhotovovaný bol pre geometrický plán č. 762014574. Bol robený práve



na vytýčenie vlastníckej hranice pozemku č. XXXX. Keďže sú na ňom uvedené omerné miery, tieto
použila tak isto pri určovaní vlastníckej hranice, ktoré vlastne súhlasia aj s hranicami z katastrálnej mapy.
Nezrovnalosť možno spočívala v tom jej vyjadrení, že sa to dalo určiť presnejšie, ale vyplýva to z toho,
že pri vytyčovaní hraníc mapy z mierky 1:2880 tá presnosť je veľmi nízka. Keby sa zameralo celé okolie
identických bodov, stavby aj ploty existujúce, dala by sa mapa presnejšie natransformovať. Znalkyňa
vychádzala primárne z bodov z vytyčovacieho náčrtu G.. U.. Výsledok tej transformácie mapy závisí od
počtu a kvality vybraných identických bodov. Výsledok podľa zistenia znalkyne je, že jestvujúci plot leží
na vlastníckej hranici pozemku č. XXXX. Na otázku súdu, či by rozsiahlejšie meranie použitím väčšieho
počtu identických bodov mohlo viesť k zmene záveru znalkyne, znalkyňa uviedla, že by sa to zmenilo
radovo v centimetroch. Nevedela presne povedať koľko. Ale výsledok, že plot je na vlastníckej hranici, by
sa nezmenil. Na otázky ďalej uviedla, že pokiaľ žalovaný namietal, že primárne chcela zachovať výmeru
pozemku, s vyjadrením o výmere súhlasí, avšak to použila len ako kontrolnú informáciu. Ak spomínala,
že počet identických bodov mohol byť vyšší, tam vychádzala z platných podkladov z katastrálneho
odboru Okresného úradu F.. K námietke žalovaného ohľadom ním uvádzanej inštrukcie uviedla, že
nevie, čo konkrétne z tej inštrukcie myslel. Na otázku žalovaného, či vonkajšia alebo vnútorná hranica
plota leží na vlastníckej hranici pozemkov, znalkyňa uviedla, že plot nejde rovno, ako určila vlastnícku
hranicu dvomi bodmi priamo, ale plot je postavený lomeno. Za určujúce brala stred plota. Vyšlo, že
najväčšia odchýlka bola do 15 cm, čo by zasahoval múr do cesty. Vlastnícku hranicu vytyčovala ako
priamku. Je tam nakreslený priebeh plotu, ktorý je lomený, ale vlastnícka hranica je rovná. Uviedla, že
neubrala z obecného. Presne sú zachované miery podľa pôvodného vytyčovacieho náčrtu. Vychádzala
z dĺžok z poľného nákresu aj z dĺžok mapy, ktoré sedia s tým, čo vytýčila. Na otázku právnej zástupkyne
žalobcov, či počet identických bodov, ktoré použila pri svojom postupe, považuje za súladné s legislatívou
a za dostačujúce na to, aby splnila úlohu určiť hranice, uviedla, že áno. Robí geometrické plány aj
vytyčovacie náčrty a ten počet bodov sa líši podľa toho, aká je dostupnosť identických bodov v teréne.

28. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného
predpisu.

29. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

30. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že žaloba žalobcov je v celom rozsahu dôvodná a preto súd žalobe vyhovel.

31. Predmetom konania bolo určenie priebehu hranice medzi susednými pozemkami strán sporu parc.
č. XXXX v podielovom spoluvlastníctve žalobcov na jednej strane a parc. č. XXXX/X vo vlastníctve
žalovaného na strane druhej, keď sporný bol priebeh hranice medzi pozemkami a skutočnosť, či
vybudované murované oplotenie pozemku žalobcov zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalovaného,
teda či existujúce oplotenie vo vlastníctve žalobcov v spornej časti hranice sa nachádza na parcele
žalobcov č. XXXX alebo na parcele žalovaného č. XXXX/X.

32. V predmetnom spore ide vo svojej podstate o spor o ochranu vlastníckeho práva. Ak došlo k
porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj
návrhom na určenie hranice medzi jeho pozemkom a pozemkom susediacim, lebo v takomto prípade
ide o určenie, komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha. Z okruhu určujúcich
návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi spornými
pozemkami, lebo v takomto prípade ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a
„určenie hranice“ treba považovať za spôsob, ktorým účastník konania vyjadril, že mu ide o určenie,
ktorá časť zo spornej plochy patrí tomu - ktorému vlastníkovi susediacich pozemkov. V danom spore je
sporným priebeh hranice pozemkov a k zásahu do vlastníckeho práva vlastníka susedného pozemku
malo dôjsť posunutím oplotenia resp. jeho postavením čiastočne na vedľajšom pozemku. Podstatou je
preto vyriešenie otázky vlastníctva k spornej ploche pozemku.

33. Predmetom konania bola žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý
právny záujem, preto bolo povinnosťou súdu sa v prvom rade vysporiadať s tým, či žalobcovia majú



na vyhlásení takéhoto určovacieho rozsudku naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je
procesným predpokladom prípadnej úspešnosti, či neúspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny
záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný
podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý
právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby
(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 8.8.2009 sp. zn. 3Cdo/300/2008).

34. Po 15. apríli 2004 sa v dôsledku zrušenia ustanovení katastrálneho zákona o určovaní priebehu
hranice správou katastra rozoznávajú v rámci určovania hraníc pozemkov dve situácie: 1. priebeh
hranice medzi vlastníkmi pozemkov nie je sporný, 2. priebeh hranice je sporný a to bez ohľadu na to, či
došlo alebo nedošlo zároveň aj k zásahu do vlastníckeho práva suseda. V druhom prípade ide v podstate
o prípad petitórnej ochrany vlastníckeho práva, ktorá ochrana sa poskytuje na základe návrhu vlastníka
susedného pozemku, do ktorého práva sa malo zasiahnuť. Žaloba o určenie hranice pozemkov je teda vo
svojej podstate vlastníckou žalobou, pričom jednou zo základných hmotnoprávnych podmienok úspechu
v súdnom konaní je preukázanie vlastníckeho práva k pozemku, ktorého sa žaloba týka. Vzhľadom na
to, že žaloba o určenie hranice pozemkov je druhom určovacej žaloby, žalobcovia musia uviesť a v
konaní i preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu. Naliehavým právnym záujmom by mala
byť v prvom rade ochrana porušeného vlastníckeho práva a potreba zaznačenia hranice pozemkov do
katastra nehnuteľností a jej vytýčenie v teréne.

35. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zaťažuje
žalobcov. Žalobcovia špecifikovali naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby tým, že
po postavení murovaného oplotenia boli vykonané rozdielne zamerania, na základe ktorých boli odlišne
určené hranice pozemkov. Právne postavenie žalobcov je tak právne neisté, nakoľko žalovaný žiadal,
aby si žalobcovia odkúpili novovzniknutý pozemok, zameraný spoločnosťou Geo - H a J, s. r. o. do svojho
vlastníctva. V súdenom spore mal súd za to, že na určení hranice medzi pozemkami strán sporu (parc. č.
XXXX a parc. č. XXXX/X v k. ú. F.) že na určení hranice medzi pozemkami (predmetnými parcelami v k.
ú. F.) je daný naliehavý právny záujem, preto sa súd ďalej zaoberal meritom veci. Ak je priebeh hranice
sporný, hranicu medzi pozemkami určuje súd a to bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo zároveň aj k
zásahu do vlastníckeho práva. Súčasťou sporu o priebeh hranice je aj spor o vlastníctvo k určitej ploche.
K zásahu do vlastníckeho práva vlastníka pozemku môže v praxi dôjsť posunutím hranice.

36. Predmetom sporu bolo vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv, teda určenie hranice, ktorým
strany sporu žiadali určiť, ktorá časť zo spornej parcely patrí tomu - ktorému vlastníkovi susediacich
pozemkov. Išlo teda o spor o ochranu vlastníckeho práva podľa vyššie citovaného ustanovenia § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na určenie hranice pozemkov je potrebný technický podklad. Súd vo
veci nariadil na základe zhodného návrhu strán znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a
kartografie, odvetvie geodézia. Znalkyňa určila priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX a parc.
č. XXXX/X vo vytyčovacom náčrte, ktorý je súčasťou jej znaleckého posudku. Znalecký náčrt súd pripojí
k tomuto rozsudku.

37. Otázka sporná medzi stranami sporu, t. j. či murované oplotenie pozemku žalobcov zasahuje
do pozemku vo vlastníctve žalovaného, bola zodpovedaná znaleckým posudkom, podľa ktorého sa
murovaný plot, vybudovaný v spornom úseku hranice, nachádza na pozemku žalobcov. Maximálny
presah plotu do pozemku žalovaného je do 0,15m, čo nepresahuje maximálnu dovolenú odchýlku
v zmysle Vyhlášky č. 461/2009 Z. z.. Nejasnosť, ktorá vyplynula z následného vyjadrenia znalkyne,
že použitím väčšieho počtu identických bodov by bola poloha určovanej hranice presnejšia, ale pre
tento účel by bolo potrebné vykonať rozsiahlejšie meranie, aby sa určila poloha lomových bodov aj
okolitých pozemkov, bola úplne odstránená výsluchom znalkyne. Akékoľvek pochybnosti o správnosti
záverov znaleckého posudku, ktoré nastolila samotná znalkyňa vo svojom písomnom vyjadrení, boli
vyvrátené výpoveďou znalkyne. Výsluchom znalkyne boli jednoznačne potvrdené závery znaleckého
posudku, keď znalkyňa uviedla, že jestvujúci plot leží na vlastníckej hranici pozemku parc. č. XXXX a
ani rozsiahlejšie meranie použitím väčšieho počtu identických bodov by nič nezmenilo na výsledku, že
plot je na vlastníckej hranici. Počet identických bodov, ktoré použila pri svojom postupe, bol dostačujúci
na určenie hranice.

38. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že k zásahu do vlastníckeho práva
žalovaného posunutím hranice zo strany žalobcov vybudovaním murovaného oplotenia nedošlo. Na



základe vykonaného znaleckého dokazovania, o správnosti ktorého súd nemal dôvod pochybovať, súd
určil priebeh hranice medzi pozemkami strán sporu parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X, nachádzajúcimi
sa v k. ú. F. tak, že hranica medzi dotknutými pozemkami prechádza lomovými bodmi č. X a X určenými
Vytyčovacím náčrtom G.. G. W., znalcom, č. plánu 11C/152/2010 zo dňa 29.09.2017, ktorý je súčasťou
Znaleckého posudku č. 13/2017, vyhotoveného znalcom G.. G. W., keď lomové body ktoré sú vytýčené v
teréne v zmysle Protokolu o vytýčení hranice zo dňa 21.09.2017, ktorý je súčasťou Znaleckého posudku
č. 13/2017, sú označené v teréne múrom, klincom.

39. Vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov a všetkého, čo v konaní vyšlo najavo, aplikujúc
zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na danú vec, súd rozhodol o určení priebehu hranice medzi
spornými pozemkami tak, že túto hranicu určil v súlade s vytyčovaním náčrtom znalkyne, ktorý je
súčasťou znaleckého posudku a ktorým určil priebeh hranice medzi spornými pozemkami.

40. Záverom súd uvádza, že navrhované dokazovanie doplnením znaleckého posudku formou dodatku,
rovnako ani kontrolné znalecké dokazovanie súd nevykonal, nakoľko nejasnosti ohľadom znaleckého
posudku boli úplne odstránené výsluchom znalkyne a ďalšie dokazovanie súd považoval za nadbytočné
a nehospodárne. Súd už ďalšie dokazovanie vo veci nepripustil, keďže pri určovaní hraníc pozemku
boli k dispozícii všetky doterajšie zamerania a pre ich spornosť bola hranica medzi pozemkami určená
znaleckým posudkom. Takýto dôkaz súd v konaní považoval za zásadný a hodnoverný. Spochybňovanie
znaleckého posudku žalovaným súd nezobral do úvahy.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalobcom 1/ a 2/, ktorí boli v konaní plne úspešní, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

44. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, v súvislosti s ktorým bolo stranám uložené, aby
zložili preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania, a to každá strana v
sume 300,- Eur. Znalkyňa si vyúčtovala odmenu v celkovej výške 605,- Eur. Nakoľko žalobcovia boli
v konaní plne úspešní, súd rozhodol o nároku na náhradu znalečného ustanovenej znalkyne tak, že
znalkyňa G.. G. W. má nárok na jeho náhradu voči žalovanému v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní o tom,
kto a v akom rozsahu je povinný nahradiť znalečné znalkyni, je rozhodujúci výsledok konania. Žalovaný
bol v konaní procesne neúspešný, preto je povinný nahradiť znalkyni znalečné.

45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto



konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.