Obec Prašník


Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 8Cpr/5/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513204376
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2513204376.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v právnej veci navrhovateľky: S. T., L..
XX.XX.XXXX, J. XXX XX G. XX, zastúpená Ing. Štefanom Kahúnom, nar. 25.09.1965, bytom 922 11
Prašník 456 proti odporkyni: Obec Prašník, IČO: 00 312 894, 922 11 Prašník 93, právne zastúpený
advokátkou Mgr. Zuzanou Jedličkovou, Royova 9, 921 01 Piešťany o zaplatenie sumy 2.691,47 eur s
príslušenstvom, o vyplatenie osobného príplatku v sume 1.536,43 eur s príslušenstvom a o povinnosti
zrušiť oznámenie o výške a zložení platu z 30.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o uloženie povinnosti odporkyni zrušiť Oznámenie o výške a zložení platu zo dňa
30.10.2012 sa zastavuje.

Návrhy sa zamietajú.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 893,33 eur, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právnej zástupkyne odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 1.3.2013 domáhala zaplatenia sumy
2.691,47 eur s príslušenstvom z titulu nevyplatenej odmeny dohodnutej podľa pracovnej zmluvy z
21.7.2010, vyplatenia osobného príplatku za obdobie od 1.11.2012 do zaplatenia a uloženia povinnosti
odporkyni zrušiť oznámenie o výške a zložení platu zo dňa 30.10.2012 ako aj náhrady trov konania.

V odôvodnení návrhu uviedla, že u odporkyne pracuje na základe pracovnej zmluvy od 1.9.2010 ako
kuchárka, pričom podľa bodu 3 pracovnej zmluvy za túto prácu bol určený funkčný plat platobným
výmerom, v ktorom jej bol určený vo výške 487,50 eur, pričom bol zložený z tarifného platu vo výške
367,50 eur a osobného príplatku vo výške 120 eur. Podľa bodu 4 pracovnej zmluvy sa odporkyňa
zaviazala k platu určenému platobným výmerom vyplácať navrhovateľke dohodnutú odmenu vo výške
120 eur za upratovanie. Odporkyňa dohodnutú odmenu za upratovanie navrhovateľke nevyplácala od
1.9.2010 do 31.10.2012. Navrhovateľka podala v tejto veci aj podnet na Inšpektorát práce Trnava, ktorý
v protokole a dodatku č. 1 konštatuje, že odporkyňa porušila ustanovenie § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka
práce. Odporkyňa sa zo závermi protokolu vysporiadala tak, že navrhovateľke predložila dodatok č. 1 k
pracovnej zmluve, ktorým od 1.11.2012 vypustila bod 4 z pracovnej zmluvy a navrhovateľke 30.10.2012
predložila nové oznámenie o výške a zložení platu, kde jej bez odôvodnenia odňala osobný príplatok.

Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 28.3.2014 za prítomnosti všetkých účastníkov a ich
zástupcov pripustil rozšírenie návrhu v časti uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke osobný



príplatok za obdobie od 01.11.2012 do 28.03.2014 v sume 1.536,43 eur spolu s úrokom z omeškania v
sume 56,73 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka v priebehu konania so súhlasom odporkyne zobrala svoj návrh späť v časti uloženia
povinnosti odporkyni zrušiť oznámenie o výške a zložení platu zo dňa 30.10.2012 z dôvodu, že
medzičasom bolo vydané nové oznámenie o výške a zložení platu.

Odporkyňa žiadala návrhy v ostatných častiach ako nedôvodné zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výpoveďou a písomnými podaniami navrhovateľky, výpoveďou a písomnými
podaniami odporkyne, výpoveďou svedkýň W.. X. I. a C.. N. Y., pracovnou zmluvou z 21.07.2010,
oznámením o výške a vložení platu z 31.08.2010, žiadosťou o doplatenie dohodnutej odmeny z
22.03.2012, písomnou komunikáciou medzi účastníkmi, sťažnosťou na inšpektorát práce Trnava a ich
oznámeniami, protokolom z inšpektorátu práce Trnava s dodatkom č. 1, oznámením o výške a zložení
platu z 31.10.2012, dohodou o vykonaní práce z 31.10.2012 a z 05.11.2012, námietkou k oznámeniu
o výške a zložení platu, výplatnými páskami navrhovateľky od odporkyne, dokladmi o dochádzke
navrhovateľky, pracovnou zmluvou s Tesco s výplatnými páskami, pracovným poriadkom odporkyne a
zistil tento skutkový stav veci:

Odporkyňa zastúpená starostkou W.. X. I. uzavrela s navrhovateľkou dňa 21.7.2010 pracovnú zmluvu od
1.9.2010 na dobu neurčitú na pozíciu kuchárka s miestom výkonu práce v školskej jedálnu pri MŠ a ZŠ
Prašník, v rozsahu pracovnej doby 37,5 hod/týždenne, s platom určeným platobným výmerom. V zmysle
bodu 4 pracovnej zmluvy si zmluvné strany dohodli ďalšie dojednania, a to že k platu určenému výmerom
bude vyplatená každý mesiac dohodnutá odmena 120 eur za upratovanie v priestoroch Materskej školy
Prašník.

Dňa 31.8.2010 starostka obce Prašník podpísala oznámenie o výške a zložení funkčného platu, v ktorom
určila navrhovateľke funkčný plat v zmysle zákona č. 553/2003 Z.z. a Nariadenia vlády SR č. 341/2004
Z.z. v 3. platovej triede v 12. stupni s účinnosťou od 1.9.2010 zložený z tarifného platu vo výške 367,50
eur a osobného príplatku vo výške 120 eur, teda spolu 487,50 eur.

Z výplatných pások navrhovateľky od septembra 2010 do januára 2012 vyplýva, že priemerný čistý
mesačný príjem navrhovateľky bol 400,89 eur, pričom jej okrem základného tarifného platu bola
vyplácaná suma 120 eur ako ostatné platby.

Navrhovateľka žiadosťou zo dňa 22.3.2012 požiadala odporkyňu o doplatenie dohodnutej odmeny za
upratovanie vo výške 120 eur mesačne od 1.9.2010.

Odporkyňa dňa 22.5.2012 navrhovateľke oznámila, že dohodnutá odmena bola navrhovateľke priznaná
ako osobný príplatok, keďže išlo o práce nad rámec pracovných povinností kuchárky.

Navrhovateľka sa sťažnosťou zo dňa 9.8.2012 obrátila na Inšpektorát práce Trnava, ktorý o výsledku
šetrenia dňa 4.10.2012 vypracoval protokol o tom, že z predložených dokladov zistil, že odporkyňa od
vzniku pracovného pomeru, teda od 1.9.2010 nedodržiava ostatné pracovné podmienky dohodnuté
v bode č. 4 pracovnej zmluvy tým, že navrhovateľke neposkytuje dohodnutú odmenu 120 eur za
upratovanie v priestoroch Materskej školy Prašník. Zamestnávateľ svojím konaním porušil ustanovenie
§ 47 ods. 1, písm. a) Zákonníka práce. Inšpektor nariadil odporkyni zistené nedostatky odstrániť.

Odporkyňa sa listom zo dňa 9.10.2012 vyjadrila k protokolu o výsledku šetrenia s tým, že osobný
príplatok v sume 120 eur bol navrhovateľke odporkyňou priznaný výlučne z dôvodu a za účelom
naplnenia dojednania obsiahnutého v bode č. 4 pracovnej zmluvy, teda finančného ohodnotenia za
upratovanie v priestoroch materskej školy. V danom období žiadny zamestnanec nemal priznaný osobný
príplatok. S navrhovateľkou bola dohodnutá odmena 120 eur za upratovanie vo forme osobného
príplatku. K veci žiadala odporkyňa vypočuť vtedajšiu starostku W.. X. I..



Dodatkom č. 1 zo dňa 6.11.2012 k protokolu Inšpektorát práce Trnava zotrval na svojom pôvodnom
závere uvedenom v protokole zo dňa 4.10.2012 a vypočutie vtedajšej starostky nevykonal.

Navrhovateľka a odporkyňa dňa 30.10.2012 uzavreli dodatok č. 1 k pracovnej zmluve uzavretej
21.7.2010, v zmysle ktorého dňom 1.11.2012 vypustili bod č. 4 z pracovnej zmluvy.

Dňa 30.10.2012 starosta odporkyne navrhol odobratie osobného príplatku navrhovateľke od 1.11.2012,
nakoľko dôvodom jeho priznania bol bod č. 4 pracovnej zmluvy a keďže dodatkom č. 1 bol tento bod
z pracovnej zmluvy vypustený a na vykonávanie upratovania bude uzavretá dohoda o vykonaní práce,
došlo k zmene podmienok.

Dňa 30.10.2012 odporkyňa vydala oznámenie o výške a zložení platu - kuchárka pre navrhovateľku, v
zmysle ktorého s účinnosťou od 1.11.2012 určila navrhovateľke platovú tarifu v 3. platovej triede v 12.
platovom stupni vo výške 367,50 eur.

Navrhovateľka k oznámeniu o výške a zložení platu zo dňa 30.10.2012 vzniesla písomnú námietku k
odňatiu osobného príplatku v sume 120 eur, ktorý jej bol dovtedy vyplácaný, pričom nepozná dôvody,
ktoré viedli k jeho odňatiu.

Dňa 5.11.2012 uzavrela navrhovateľka s odporkyňou dohodu o vykonaní práce na upratovanie v
materskej škole od 5.11.2012 do 30.6.2013 v rozsahu 2 hodín v pracovných dňoch od 14.30 hod do
16.30 hod s dohodnutou odmenou 3,55 eur na hodinu.

Navrhovateľke na základe pracovnej zmluvy z 4.9.2008 vznikol týmto dňom pracovný pomer u
spoločnosti Tesco Stores SR, a.s., pričom jej priemerný čistý mesačný príjem v období od 1.1.2010 do
31.7.2010 bol 388,36 eur mesačne.

Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že s bývalou starostkou odporkyne, s pani Jurčovou sa dohodli, že
bude u odporkyne pracovať ako kuchárka, pričom jej uviedla aj nástupný plat podľa tabuliek, pričom ona
v tom čase bola zamestnaná s priemerným čistým príjmom 380 až 400 eur mesačne, na čo jej starostka
uviedla, že jej tento plat dorovná, avšak nepovedala presne o akú sumu, a s tým, aby nebola stratová
a aby nešla z lepšie plateného miesta na horšie. Hlavnou činnosťou navrhovateľky bolo pracovať ako
kuchárka, pričom starostka ju požiadala, aby okrem toho vykonávala aj upratovacie práce za odmenu
100 eur a po krátkom čase navrhla v rámci rokovaní odmenu 120 eur. Túto dohodu spísali ihneď vo forme
pracovnej zmluvy, ktorú podpísali 21.07.2010 s nástupom do práce od 01.09.2010. Navrhovateľka potom
dala výpoveď v predchádzajúcom zamestnaní. Platový výmer z 31.08.2010 jej nikto nedal, až 01.12.2011
videla platový výmer a tento jej bol aj odovzdaný. Dovtedy nevedela o presnom zložení platu. Hoci
dostávala výplatné pásky, kde bol uvedený tarifný plat a ostatné platby, tomuto nerozumela a nevedela
si to z nich vyrátať, preto zo začiatku výšku platu nerozporovala. Po obdržaní platového výmeru sa radila
so svojim zástupcom a ten jej povedal, že by jej mal byť osobný príplatok doplatený, nakoľko platby sa
týkali dvoch rozdielnych činností. V marci 2012 sa prvý krát písomne obrátila na odporkyňu zo žiadosťou
o doplatenie osobného príplatku a následne medzi nimi prebehla písomná komunikácia. Navrhovateľka
sa obrátila aj na inšpektorát práce. V súčasnosti je naďalej zamestnaná u odporcu na základe pôvodnej
pracovnej zmluvy s dodatkom č. 1 z 31.10.2012. Dňa 30.10.2012 bolo navrhovateľke oznámené nové
zloženie platu a 5.11.2012 s odporkyňou uzavrela dohodu o vykonaní práce na upratovanie v materskej
škole. Vo vzťahu k platu navrhovateľky boli medzičasom vydané ďalšie oznámenia o výške a zložení
platu.

Navrhovateľka doplnila, že osobný príplatok jej bol priznaný asi preto, že prácu vykonávala dobre. Než
1.9.2010 nastúpila k odporkyni, pracovala dva roky v Tescu, predtým rok u odporkyne v materskej škole
na dobu určitú, predtým šesť rokov opatrovala jej mamu a ešte predtým pracovala v materskej škole
21 rokov.

Pracovné úlohy navrhovateľke ako kuchárke zadávala pani V. a ako upratovačke pani Š., ktoré boli aj
jej nadriadenými pre danú prácu. Starosta odporkyne jej žiadne úlohy nezadával. Mzdu jej určovala
ekonómka pani I.. Ohľadom platových výmerov sa obrátila len na starostu.



Navrhovateľka doposiaľ žiadne napomenutie nedostala. V roku 2011, 2012 a 2013 dostala finančnú
odmenu. Čistý príjem u odporkyne mala navrhovateľka asi o 18 až 20 eur vyšší ako keď pracovala v
Tescu.

Zástupca navrhovateľky uviedol, že nie je možné, aby zamestnávateľ dojednané upratovanie v
priestoroch materskej školy posudzoval ako vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností
vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce kuchárky a dohodnutú odmenu 120 eur priznal zamestnancovi
ako osobný príplatok. Argument odporkyne, že vyplácal odmenu za upratovanie vo forme osobného
príplatku, nemožno akceptovať, nakoľko osobný príplatok je súčasťou funkčného platu. Zástupca
navrhovateľky poukázal na skutočnosť, že právne úkony treba vykladať nie len podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale predovšetkým podľa vôle strán právneho úkonu ako aj účelu, ktorý týmto právnym
úkonom strany sledovali. Navrhovateľka sa so starostkou odporkyne dohodla, že za prácu kuchárky jej
vypočíta plat v porovnateľnej výške s platom v Tescu a k tomu jej bude vyplatená odmena za upratovanie
120 eur. Zamestnávateľ môže už pri uzatváraní pracovnej zmluvy priznať vo výnimočných prípadoch
osobný príplatok napríklad ak zamestnanec u zamestnávateľa predtým pracoval a zamestnávateľ pozná
jeho kvality. Navrhovateľka pre odporkyňu pracovala 21 rokov, pričom poslednú pracovnú zmluvu mala
z roku 2007. Pracovnú zmluvu pre navrhovateľku pripravila odporkyňa, preto pochybnosti pri vykladaní
pojmov v nej použitých treba brať na ťarchu odporkyne. Navrhovateľke nebolo oznámenie o výške a
zložení platu z 31.8.2010 doručené, preto sa navrhovateľka skôr nedomáhala doplatenia rozdielu v plate.

K odňatiu osobného príplatku zástupca navrhovateľky uviedol, že sám starosta navrhol a následne
rozhodol o odobratí osobného príplatku oznámením o výške a zložení platu z 30.10.2012, pričom
priamym nadriadeným navrhovateľky je vedúca školskej jedálne pani Fajnorová.

Starosta odporkyne vo výpovedi uviedol, že dňa 28.12.2010 nastúpil do funkcie, pričom spočiatku
neriešil platové pomery zamestnancov. Osobný príplatok u odporkyne nemá ani riaditeľka materskej
školy ani učiteľky. Starosta nevedel, že navrhovateľke nebol doručený platobný výmer. Navrhovateľka si
mohla z výplatnej pásky vypočítať, koľko mala mať príjem a nie je pravdepodobné, že by si 13 mesiacov
nevšimla, že dostáva o 120 eur mesačne v hrubom menej. Okrem toho je navrhovateľka zaradená do
vyššej platovej triedy ako jej patrí. Upratovanie navrhovateľka vykonávala v rámci dohodnutej pracovnej
doby.

Z pracovnej zmluvy navrhovateľky bol vypustený bod 4 z dôvodu, aby sa predišlo prípadným ďalším
sporom.

Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že so závermi Inšpektorátu práce Trnava vyjadrenými v
protokole a jeho dodatku nesúhlasia a pre súd nemôžu byť tieto závery záväzné, nakoľko spory medzi
zamestnancom a zamestnávateľom o nárokoch z pracovnoprávnych vzťahoch sú príslušné rozhodovať
súdy. Medzi navrhovateľkou a odporkyňou došlo pri uzatváraní pracovnej zmluvy k dohode o výške
platu kuchárky v zmysle tabuľky stupnice platových taríf podľa platových tried a platových
stupňov v zákone č. 553/2003 Z.z. a súčasne k dohode o odmene 120 eur za upratovanie, ktoré
navrhovateľka vykonávala v rámci určenej pracovnej doby. V pracovnej zmluve bola dohodnutá odmena
120 eur za upratovanie k platu určenému výmerom, však v pracovnej zmluve nebolo uvedené ani medzi
účastníkmi dohodnuté, že odmena bude vyplácaná k funkčnému platu. V pracovnej zmluve nebolo
bližšie špecifikované k akému platu, či funkčnému, či tarifnému bola odmena za upratovanie dohodnutá.

K nároku navrhovateľky na doplatenie osobného príplatku od 1.11.2012 právna zástupkyňa uviedla, že
osobný príplatok je nenárokovou časťou platu a rozhodnutie o osobnom príplatku je plne v kompetencii
zamestnávateľa. Odporkyňa ako zamestnávateľ s účinnosťou od 1.11.2012 oznámením o výške a
zložení platu zo dňa 30.10.2012 rozhodla o odobratí osobného príplatku navrhovateľke v súlade so
zákonnom č. 553/2003 Z.z..

Svedkyňa W.. X. I. vo výpovedi uviedla, že pôsobila ako starostka odporkyne. V roku 2010 v materskej
škole riešili potrebu zabezpečenia jej prevádzky, nakoľko sa tam často menili zamestnanci a s riaditeľkou
pani Y. sa dohodli, že oslovia navrhovateľku, ktorá už pred tým v roku 2007 v materskej škole pracovala
na dobu určitú jeden rok. Presne si už nepamätá ako kontaktovali navrhovateľku, ale v lete 2010 sa



s navrhovateľkou dohodla, že nastúpi do materskej školy od septembra 2010, pričom v tom čase bola
navrhovateľka zamestnaná a musela dať výpoveď. V rámci rokovania sa dohodli, že navrhovateľka
bude robiť kuchárku a súčasne aj upratovať v rámci pracovného pomeru, nakoľko nechcela upratovanie
dohodnúť osobitne napríklad formou dohody o vykonaní práce. Súčasne starostka chcela redukovať
počet zamestnancov, nakoľko sa znížil počet detí v materskej škole, preto chcela miesto kuchárky a
upratovačky obsadiť jednou osobou, keďže sa znížil objem ich práce. Pri rokovaní si dohodli aj výšku
tarifného platu, ktorý je závislý podľa tabuliek a podľa zaradení do príslušnej triedy, a v rámci pracovnej
zmluvy si dohodli aj odmenu za upratovanie. S navrhovateľkou nebol pri rokovaní dohodnutý osobný
príplatok, tento zamestnancom priznávali vždy až po 3 mesiacoch od vzniku pracovného pomeru.

Svedkyňa doplnila, že pri príprave oznámenia o výške a zložení funkčného platu z 31.8.2010 mala v
počítači určitý vzor, do ktorého vpísala dohodnutú odmenu za upratovanie do položky osobný príplatok,
pričom v jej úmysle nebolo osobitne priznať navrhovateľke osobný príplatok, nakoľko tento sa prvý
krát priznáva až po troch mesiacoch. S navrhovateľkou bolo dohodnuté, že za prácu kuchárky bude
poberať tarifný plat podľa platovej triedy, ktorá sa mení a za upratovanie bude mať fixnú odmenu
tak, ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve. Navrhovateľka bola pri uzatváraní pracovnej zmluvy
oboznámená s výškou platu a už pri dohadovaní o výške odmeny za upratovanie táto bola prispôsobená
výške tabuľkového platu, avšak nevie, či bola navrhovateľke uvedená presná výška tarifného platu.
Navrhovateľka si počas jej funkčného obdobia nenárokovala na doplatenie žiadnej sumy ani nenamietala
údaje uvedené vo výplatnej páske. Vo vzťahu k navrhovateľke nebol podaný návrh na priznanie
osobného príplatku.

Svedkyňa C.. N. Y. vo výpovedi uviedla, že navrhovateľku pozná ako bývalú kolegyňu, nakoľko bola
u odporkyne zamestnaná. Najskôr pôsobila ako učiteľka, neskôr ako riaditeľka v materskej škole. S
prácou kuchárky v materskej škole nebola spokojná a poznala navrhovateľku, ktorá dobre varila, a
bola milá k deťom, preto aj starostke navrhla, že by na túto pozíciu oslovili navrhovateľku. Pamätá
si, že navrhovateľku oslovila, či by mala záujem pracovať ako kuchárka v materskej škole a táto po
rozmyslení uviedla, že s tým súhlasí, hoci mala prácu v Tescu, avšak pri tomto pracovnom pomere
mala prácu v mieste bydliska. Navrhovateľka mala robiť kuchárku na plný úväzok a mala aj upratovať,
ale nevie na aký úväzok. Ohľadom obsadenia miesta kuchárky, sa rozprávala zo starostkou, ktorá
uviedla, že pre nedostatok finančných prostriedkov budú obsadzovať miesto kuchárky aj upratovačky
jedným zamestnancom a keď oslovila ohľadom tohto navrhovateľku, tá s tým súhlasila. O plate sa s
navrhovateľkou nerozprávala.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len Zákonník práce), pracovnoprávne
vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých
sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa § 18 Zákonníka práce, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je
uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

Podľa § 43 ods. 1, písm. a) až d) Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so
zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,

b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),



c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa § 1 ods. 1, písm. b) zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje odmeňovanie
niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme u zamestnávateľov, ktorými sú obce.

Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 553/2003 Z.z., zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť zamestnancovi
výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy, pri zmene druhu práce alebo pri
úprave funkčného platu.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z.z., zamestnancovi na ocenenie mimoriadnych osobných
schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných
povinností možno priznať osobný príplatok až do sumy zodpovedajúcej ustanovenému limitu; to sa
nevzťahuje na zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g). Osobný príplatok sa určí
pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z., o priznaní osobného príplatku podľa odseku 1, jeho zvýšení,
znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho
zamestnanca.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka v priebehu konania zobrala svoj návrh v časti o uloženie povinnosti
odporkyni zrušiť Oznámenie o výške a zložení platu zo dňa 30.10.2012 späť, súd v zmysle § 96 ods. 1
O.s.p. so súhlasom odporkyne, konanie v tejto časti zastavil.

Z vykonaného dokazovania ohľadom ďalších dvoch nárokov navrhovateľky súd vyvodil právny záver,
že tieto nároky nie sú dôvodné.

Navrhovateľka sa domáhala zaplatenia sumy 2.691,47 eur s príslušenstvom z titulu nevyplatenej
odmeny dohodnutej podľa pracovnej zmluvy z 21.7.2010. Vo vzťahu k tomuto nároku navrhovateľky
mal súd preukázané, že pracovná zmluva medzi navrhovateľkou a odporkyňou bola uzavretá dňa
21.7.2010, čomu uvedený deň predchádzala dohoda medzi W.. X. I., vtedajšou starostkou obce Prašník
ako zamestnávateľom a navrhovateľkou ako zamestnankyňou o podstatných náležitostiach pracovnej
zmluvy, ktorou sa zakladal pracovný pomer navrhovateľky u odporkyne. Uvedeného rokovania nebol
nikto okrem starostky a navrhovateľky prítomný. Z výpovede svedkyne C.. N. Y. mal súd preukázané, že
navrhovateľku oslovila s tým, či by mala záujem o miesto kuchárky a súčasne upratovačky v materskej
škole, avšak s navrhovateľkou o konkrétnych pracovných podmienkach nehovorili. Navrhovateľka
napriek tomu, že mala v tom čase prácu v Tescu túto ponuku zvažovala, najmä s ohľadom na skutočnosť,
že išlo o prácu v mieste bydliska.

Navrhovateľka v konaní tvrdila, že sa so starostkou odporkyne dohodla, že za prácu kuchárky jej vypočíta
plat v porovnateľnej výške s platom v Tescu, kde vtedy dosahovala priemerný čistý plat okolo 400 eur a
k tomu jej bude vyplatená odmena za upratovanie 120 eur, pričom osobný príplatok bol navrhovateľke
určený práve na dorovnanie k platu v predchádzajúcom zamestnaní a zamestnávateľ jej ho mohol
určiť, lebo v tom čase poznal jej pracovné kvality, nakoľko u obce už pracovala. Tieto navrhovateľkou
tvrdené skutočnosti neboli potvrdené žiadnymi inými vo veci vykonanými dôkazmi a ohľadom týchto
tvrdení navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno. Naopak z výpovede W.. X. I., vtedajšej starostky
obce Prašník vyplynulo, že pre znížený počet detí v materskej škole sa rozhodli miesto kuchárky
a upratovačky obsadiť len jedným zamestnancom, ktorý by znížený objem práce zvládal. V rámci
rokovania sa starostka obce s navrhovateľkou dohodla, že navrhovateľka bude robiť kuchárku a súčasne
aj upratovať v rámci pracovného pomeru, pričom za prácu kuchárky jej mal byť vyplácaný tarifný plat
závislý o príslušných tabuliek v zákone a za upratovanie si dohodli odmenu v sume 120 eur mesačne,
čo aj upravili v bode č. 4 pracovnej zmluvy. Starostka uviedla, že pri rokovaní nebol s navrhovateľkou



dohodnutý osobný príplatok, nakoľko tento priznávali zamestnancom až po 3 mesiacoch. Skutočnosť,
že v oznámení o výške a zložení platu z 31.8.2010 starostka uviedla osobný príplatok v sume 120
eur, vysvetlila tým, že pri príprave tohto oznámenia mala v počítači určitý vzor, do ktorého vpísala
dohodnutú odmenu za upratovanie do položky osobný príplatok, pričom v jej úmysle nebolo osobitne
priznať navrhovateľke osobný príplatok. Ani listinné doklady nepreukazujú navrhovateľkine tvrdenia
ohľadom dohody o mzdových podmienkach v čase uzatvárania pracovnej zmluvy. Okrem toho ak by
bola navrhovateľka presvedčená, že si dohaduje mzdu za pozíciu kuchárky tak, aby mala obdobný
plat v čistom ako u predchádzajúceho zamestnávateľa, musela by ihneď pri prvej výplate zistiť, že s
ohľadom na dohodnutú odmenu za upratovanie 120 eur mesačne, by mal byť jej čistý príjem takmer
o 100 eur vyšší ako u predchádzajúceho zamestnávateľa, keďže v Tescu dosahovala čistý príjem
okolo 388 eur mesačne a u odporkyne okolo 400 eur mesačne, čo je len o 12 eur viac. Uvedená
skutočnosť skôr preukazuje okolnosť, že medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu došlo k dohode
o výške mzdy s ohľadom na tarifný tabuľkový plat kuchárky a odmeny za upratovanie tak, aby súčet
týchto súm predstavoval pre navrhovateľku čistú mzdu v porovnateľnej výške ako u predchádzajúceho
zamestnávateľa, čo podporuje aj skutočnosť, že obe pracovné pozície mala navrhovateľka vykonávať
v rámci jedného pracovného úväzku a základného pracovného času.

Pracovná zmluva je dvojstranným právnym úkonom, pričom na jej platnosť musia byť splnené tak
kritéria ustanovené špeciálnym právnym predpisom (Zákonníkom práce), ako aj kritériá ustanovené na
platnosť právneho úkonu všeobecne (Občianskym zákonníkom). V zmysle Zákonníka práce musí platne
uzavretá pracovná zmluva obsahovať predpísané podstatné náležitosti, teda deň nástupu do práce,
druh práce, miesto výkonu práce a mzdové podmienky, pričom v zmysle Občianskeho zákonníka musí
byť takýto právny úkon aj určitý a zrozumiteľný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri uzatváraní
pracovnej zmluvy došlo medzi zmluvnými stranami k určitej a zrozumiteľnej dohode o mzdových
podmienkach, nakoľko tvrdenia navrhovateľky ohľadom ňou uvádzanej formy dohody z vykonaného
dokazovania potvrdené neboli. Navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadom ňou
tvrdených skutočností vzťahujúcich sa k dohode zmluvných strán pracovnoprávneho vzťahu o mzdových
podmienkach. Z výpovedí svedkov aj z listinných dokladov vyplýva, že ohľadom mzdových podmienok
došlo medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu k dohode o výške mzdy navrhovateľky z daného
pracovného pomeru, čo zahŕňalo tak prácu kuchárky ako aj upratovačky, v porovnateľnej sume
so mzdou u predchádzajúceho zamestnávateľa, čo v konečnom dôsledku preukazuje okolnosť, že
navrhovateľka predmetnú prácu zvažovala, nakoľko bola v mieste jej bydliska a pri obdobnom príme ako
u predchádzajúceho zamestnávateľa, bola pre ňu táto práca výhodnejšia, i keď vykonávala dva druhy
práce. Súd v danom prípade vykladal prejav vôle účastníkov pracovnoprávneho vzťahu tak, aby to so
zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedalo dobrým mravom. Aj z logického posúdenia
priebehu dohody o mzdových podmienkach vyplýva, že cieľom odporkyne ako zamestnávateľa, bolo
presvedčiť navrhovateľku, aby ponúknutú prácu prijala aj za cenu určenia jej mzdy v porovnateľnej
výške ako mala u predchádzajúceho zamestnávateľa, a teda navýšenia tabuľkovo určeného platu, a že
cieľom navrhovateľky bolo dosiahnuť, aby sa jej mzda oproti predchádzajúcemu zamestnaniu neznížila,
pričom výhodou bolo miesto výkonu práce v mieste jej bydliska. Za danej situácie by nebolo ani logicky
vysvetliteľné správanie odporkyne, ktorým by navrhovateľke ešte o sumu 120 eur zvyšovala príjem,
najmä za situácie, že cieľom odporkyne bolo dosiahnuť úsporu pracovníkov aj mzdových prostriedkov
a pozíciu kuchárky a upratovačky vzhľadom na znížený objem práce riešiť jedným pracovníkom.

K oznámeniu o výške a zložení funkčného platu zo dňa 31.8.2010 podpísaného vtedajšou starostkou
odporkyne, ktorá s navrhovateľkou uzatvárala aj pracovnú zmluvu, treba uviesť, že ide o jednostranný
právny úkon štatutárneho orgánu odporkyne, ktorý treba posudzovať nie len podľa jazykového
vyjadrenia, ale predovšetkým podľa vôle toho, kto daný právny úkon urobil ako aj účelu, ktorý týmto
právnym úkonom sledoval, pričom treba zohľadňovať to, že ide o jednostranný právny úkon. V tomto
smere jednoznačne z výpovede svedkyne W.. X. I., vtedajšej starostky odporkyne, vyplynulo, že v jej
úmysle nebolo osobitne priznať navrhovateľke osobný príplatok, ale do oznámenia o výške a zložení
platu určeného aj pre účtovníčku, chcela doplniť výšku dohodnutej odmeny za upratovanie v sume 120
eur, a keďže oznámenie vyplňovala do uloženej predlohy v počítači, dohodnutú sumu za upratovanie
uviedla do položky osobného príplatku. Teda tento právny úkon vtedajšej starostky treba jednoznačne
vykladať s ohľadom na jej vôľu a čo týmto úkonom chcela dosiahnuť, teda pre účtovníčku odporkyne
uviesť zložku dohodnutej odmeny za upratovanie v danom oznámení. Keďže ide o jednostranný právny
úkon, súd pri jeho posudzovaní zohľadňoval len vôľu toho, kto tento právny úkon urobil a čo ním sledoval.
Navrhovateľka pritom v konaní ani netvrdila, že by jej bol sľúbený, či dohodnutý osobný príplatok ihneď



po vzniku pracovného pomeru. Naopak svedkyňa W.. X. I. jednoznačne potvrdila, že jej vôľou nebolo
priznať navrhovateľke osobný príplatok. Skutočnosť, že navrhovateľke bolo oznámenie o výške a zložení
platu z 31.8.2010 doručené až v decembri 2011, je síce porušením povinností zamestnávateľa v zmysle
§ 4 ods. 7 zákona č. 553/2003 Z.z., avšak v tom smere, že zamestnávateľ bol povinný písomne oznámiť
zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu už pri uzatvorení pracovnej zmluvy, teda 21.7.2010,
keďže presná výška platu nebola v pracovnej zmluve výslovne určená, hoci z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že k dohode ohľadom tejto náležitosti prišlo.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd návrh navrhovateľky na zaplatenie sumy 2.691,47 eur s
príslušenstvom z titulu nevyplatenej odmeny za upratovanie zamietol, nakoľko v konaní bolo
preukázané, že odmena vo výške 120 eur mesačne bola navrhovateľke k tarifnému platu vyplácaná,
hoci bola v oznámení o výške a zložení platu z 31.8.2010 označená ako osobný príplatok.

Navrhovateľka sa domáhala aj vyplatenia bezdôvodne odňatého osobného príplatku za obdobie
od 1.11.2012 do zaplatenia spolu s úrokom z omeškania, pričom súd uznesením vyhláseným na
pojednávaní dňa 28.3.2014 za prítomnosti všetkých účastníkov a ich zástupcov pripustil rozšírenie
návrhu v časti uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke osobný príplatok za obdobie od
01.11.2012 do 28.03.2014 v sume 1.536,43 eur spolu s príslušenstvom.

Vo vzťahu k osobnému príplatku treba uviesť, že v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z.z. je tento
nenárokovou zložkou platu a je plne v kompetencii zamestnávateľa rozhodnúť o tom, či zamestnancovi
prizná osobný príplatok alebo mu ho odníme. Ani priznaním osobného príplatku sa nezakladá nárok
naň v tom smere, že by zamestnávateľ nemohol rozhodnúť o jeho znížení, či odňatí, resp. že by takéto
zníženie či odňatie muselo byť podmienené neuspokojivým plnením pracovných povinností alebo by
muselo byť osobitne odôvodňované nejakými skutočnosťami.

V danom prípade však s ohľadom na vykonané dokazovanie vo vzťahu k nároku navrhovateľky na
doplatenie odmeny za upratovanie bolo preukázané, že vôľou zamestnávateľa nebolo oznámením o
výške a zložení platu z 31.8.2010 rozhodnúť o priznaní osobného príplatku navrhovateľke, ale do
oznámenia zapracovať dohodnutú odmenu za upratovanie 120 eur mesačne, pričom neexistuje ani
písomný návrh príslušného vedúceho zamestnanca na priznanie osobného príplatku navrhovateľke.
Okrem toho starostka obce potvrdila, že najskôr sa osobný príplatok zamestnancom priznával po
3 mesiacoch a hoci navrhovateľka už u obce pracovala, ani sama netvrdila, že jej bol zo strany
zamestnávateľa sľúbený osobný príplatok ihneď od vzniku pracovného pomeru. Písomnosť zo
dňa 30.10.2012, ktorou starosta odporkyne navrhol odobratie osobného príplatku navrhovateľke od
1.11.2012, nakoľko dôvodom jeho priznania bol bod č. 4 pracovnej zmluvy, pričom dodatkom č. 1 bol
tento bod z pracovnej zmluvy vypustený a na vykonávanie upratovania bude uzavretá dohoda o vykonaní
práce, čím došlo k zmene podmienok, nemožno s ohľadom na vykonané dokazovanie považovať za
písomný návrh vedúceho zamestnanca na odobratie osobného príplatku v zmysle § 10 ods. 2 zákona
č. 553/2003 Z.z., nakoľko o priznaní osobného príplatku nebolo ani rozhodnuté. Túto písomnosť možno
považovať za oznámenie, resp. vysvetlenie toho, prečo nebude od 1.11.2012 navrhovateľke suma 120
eur vyplácaná, pričom týmto dôvodom bolo uzavretie dodatku č. 1 k pracovnej zmluve dňa 30.10.2012,
v zmysle ktorého dňom 1.11.2012 vypustili bod č. 4 z pracovnej zmluvy, kde práve bola dohodnutá
odmena za upratovanie. Navrhovateľka u odporkyne zostala v pracovnom pomere v pozícii kuchárky,
pričom ohľadom upratovania účastníci uzavreli dňa 5.11.2012 dohodu o vykonaní práce s dohodnutou
odmenou 3,55 eur za hodinu v rozsahu práce 2 hodín v pracovných dňoch. V danom prípade nemožno
ani hovoriť o odobraní osobného príplatku, nakoľko nevyplácanie sumy 120 eur od 1.11.2012 k tarifnému
platu bolo spojené s vypustením dodatku č. 4 pracovnej zmluvy z 21.7.2010.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd návrh navrhovateľky na zaplatenie sumy 1.536,43 eur s
príslušenstvom z titulu nevyplateného osobného príplatku od 1.11.2012 do 28.3.2014 zamietol, nakoľko
osobný príplatok navrhovateľke nebol priznaný ani od 1.9.2010, preto jej ani nevzniklo právo na jeho
vyplatenie za žalované obdobie. Okrem toho ako súd uviedol, na osobný príplatok nie je právny nárok
a je na rozhodnutí zamestnávateľa či ho prizná či odoberie. Nárok na vyplatenie osobného príplatku
by vznikol, keby bolo rozhodnuté o jeho priznaní, ale nebol by vyplácaný, a to až do doby, kedy by o
odobratí osobného príplatku nerozhodol zamestnávateľ.



Ďalej si súd dovoľuje poukázať, že závermi prijatými v protokole Inšpektorátu práce Trnava zo dňa
4.10.2012 a v jeho dodatku č. 1 zo dňa 6.11.2012 sa súd osobitne nezaoberal, nakoľko výsledkami
šetrenia nie je súd viazaný. Okrem toho v zmysle § 14 Zákonníka práce spory medzi zamestnancom
a zamestnávateľom o nárokoch z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy a v danej
veci mal súd k dispozícii rovnaké podklady, ktoré podľa výsledkov vykonaného dokazovania náležite
vyhodnotil.

Súd na záver uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ktorá si trovy konania
uplatnila a tieto v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku aj vyčíslila, pričom mala vo veci
plný úspech, priznal súd náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva proti navrhovateľovi.

Trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vyčíslila právna zástupca odporkyne v celkovej
sume 960,56 eur, z ktorej jej súd priznal sumu 893,33 eur.

Právna zástupkyňa odporkyne určila tarifnú odmenu za úkony vykonané do 28.3.2014 z výšky
peňažného plnenia pri začatí poskytovania právnych služieb, teda zo žalovanej sumy nevyplatenej
odmeny 2.691,47 eur a žalovaných úrokov z omeškania do 28.2.2013 v sume 301,89 eur, čo je spolu
suma 2.993,36 eur, pričom výška odmeny by bola 121,17 eur, a zo žalovanej sumy nevyplateného
osobného príplatku od 1.11.2012 do 11.2.2013 vo výške 302,36 eur a žalovaných úrokov z omeškania
do 28.2.2013 vo výške 3,26 eur, čo je spolu 305,62 eur, pričom výška odmeny by bola 24,90 eur. Za
úkony vykonané od 28.3.2014 právna zástupkyňa odporkyne určila tarifnú odmenu zo žalovanej sumy
nevyplateného osobného príplatku po rozšírení návrhu vo výške 1.536,43 eur a žalovaných úrokov z
omeškania vo výške 56,73 eur, čo je spolu 1.593,16 eur, pričom výška odmeny by bola 71,37 eur.

S poukazom na ustanovenie § 10 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. sa za tarifnú hodnotu považuje
výška peňažného plnenia, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby,
pričom odmena sa určí z peňažnej pohľadávky, čo je v danom prípade suma 2.691,47 eur pri nároku z
nevyplatenej odmeny a suma 302,36 eur pri nároku z nevyplateného osobného príplatku do 28.3.2014 a
suma 1.536,43 eur od 28.3.2014, pričom citovaná vyhláška neustanovuje, že sa tarifná odmena určuje aj
z príslušenstva pohľadávky, preto súd priznal odmenu len z výšky pohľadávky a nie aj z jej príslušenstva.

Tarifná odmena bola určená z predmetu sporu v zmysle § 10 ods. 1, § 13 ods. 3 Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. do 28.3.2014 v sume 119,51 eur (odmena 111,21 eur z hodnoty 2.691,47 eur + 8,30 eur,
čo je 1/3 z 24,90 eur z hodnoty 302,36 eur) a od 28.3.2014 v sume 135 eur (odmena 111,21 eur z
hodnoty 2.691,47 eur + 23,79 eur, čo je 1/3 z 71,37 eur z hodnoty 1.536,43 eur).

Súd odporkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 893,33 eur za úkony právnej
služby vykonané v zmysle § 10 ods. 1, § 13 ods. 3, § 13a Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume
829,93 eur (dňa 7.10.2013 prevzatie a príprava zastúpenia á 119,51 eur, dňa 28.10.2013 písomné
vyjadrenie k žalobe á 119,51 eur, dňa 29.10.2013 účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez
pojednávania á 29,88 eur, dňa 13.12.2013 účasť na pojednávaní á 119,51 eur, dňa 4.3.2014 písomné
vyjadrenie k veci samej k stanovisku zástupcu navrhovateľky á 119,51 eur, dňa 4.3.2014 účasť na
pojednávaní á 119,51 eur, dňa 28.3.2014 účasť na pojednávaní á 135 eur a dňa 17.6.2014 účasť na
pojednávaní, kde bol len vyhlásený rozsudok á 67,50 eur) a za režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume 63,40 eur (4 úkony v roku 2013 á 7,81 eur a 4 úkony v roku
2014 á 8,04 eur).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)