Obec Rabča


Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 2C/46/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817204572
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5817204572.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcov: 1/ L. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. P. Č.. XXX, 2/ U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. P. XXX, zastúpení
splnomocneným zástupcom: JUDr. Jozefom Polákom, advokátska kancelária so sídlom Aleja Slobody
1890/50, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Obec Rabča, Hlavná 426, 029 44 Rabča, IČO: 00 314
838, zastúpený splnomocneným zástupcom: Mgr. Igor Palider, advokát, so sídlom Zubrohlava 215, v
konaní o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd u r č u j e, že žalobcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi pozemkov, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre
obec a k.ú. E. ako parcela CKN č. XXXXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 77m2, CKN parcela
č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 70m2, CKN parcela č. XXXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 65 m2, CKN parcela číslo XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 58m2 a CKN parcela č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 64m2, v podiele
7/12 v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

II/ Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100%, ktoré budú
vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou , doručenou súdu 20. 10. 2017 žalobcovia žiadali, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný je evidovaný ako výlučný vlastník
pozemkov, vo vzťahu ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníctva. Žalobcovia boli titulom kúpnej zmluvy,
na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod č. V 1527/95,
zaevidovaní do katastra nehnuteľností ako vlastníci pozemkov, ktoré sú špecifikované vo výrokovej časti
rozsudku, v podiele 7/12. Sporné pozemky však boli na základe vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho
práva zaevidované dňa 12. 9. 2011 na žalovaného ako výlučného vlastníka. Žalovaný totiž vo vyhlásení
o vydržaní vlastníckeho práva, ktoré uskutočnil formou notárskej zápisnice dňa 12. 7. 2011 vyhlásil, že
splnil podmienky stanovené zákonom a stal sa vlastníkom pozemkov titulom vydržania. Žalobcovia sú
názoru, že súčasný evidenčný zápis žalovaného ako vlastníka v katastri nehnuteľností je v rozpore s
právnym stavom, pretože oni sú ďalej spoluvlastníkmi pozemkov v podiele 7/12. K vyhláseniu o vydržaní
vlastníckeho práva totiž žalobcovia nikdy neudelili súhlas podľa § 63 písm. a/ Notárskeho poriadku
účinného v čase spísania vyhlásenia o vydržaní, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva ( žalovaného )
výhrady. Takéto vyjadrenie žalovanému, ani notárovi nikdy nepodpísali. Vzhľadom na to, že zo strany
žalovaného nedošlo k splneniu podmienok oprávnenej držby tak, ako to účelovo tvrdil žalovaný pred
notárom, čoho dôkazom je, že žalobcovia boli evidovaní ako vlastníci v katastri nehnuteľností, boli známi
vlastníci a ich podiely boli uvedené, pričom žalovanému nikdy neudelili potvrdenie podľa § 63 Notárskeho
poriadku, takéto potvrdenie ani nie je súčasťou spisu, týkajúceho sa notárskej zápisnice, na základe



ktorej bol žalovaný zaevidovaný ako vlastník do katastra nehnuteľností, vlastníkmi pozemku v podiele
7/12 sú žalobcovia 1/ a 2/.

2. Súd vo veci vykonal oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná.

3. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 63 Notárskeho poriadku účinného ku dňu 12. 7. 2011 osvedčenie vyhlásenia o vydržaní
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa
vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať

a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, 6) najmä okolnosti
odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá
1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto
osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
výhrady,
2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku
vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,
3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu
6a) alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, 6b) že nemá k vzniku
vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,

b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností,

c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníctva k pozemkom,
ktoré sú špecifikované vo výrokovej časti I/ rozsudku a to na tom skutkovom základe, že kúpou
nadobudli vlastníctvo k týmto pozemkom v podiele 7/12 a boli aj zaevidovaní ako vlastníci do katastra
nehnuteľností. Ako vlastníci v podiele 7/12 boli zaevidovaní ešte ku dňu 12. 7. 2011, kedy žalovaný
uskutočnil vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, na základe ktorého
bol žalovaný zaevidovaný do katastra nehnuteľností ako výlučný vlastník pozemkov. Žalovaný sa
proti žalobe bránil tým, že splnil podmienky nadobudnutia vlastníctva vydržaním a zápisu do katastra
nehnuteľností titulom vyhlásenia o vydržaní, pretože dotknuté pozemky už viac ako 100 rokov užíva
ako miestnu komunikáciu a obec už od roku 1964 vystupuje ako vlastník tejto komunikácie. Ďalej
žalovaný tvrdil, že žalobcovia mu udelili súhlas na vyhlásenie o vydržaní, a to formou kúpnej zmluvy,
ktorú podpísali, datovanej dňa 15. 5. 2008.

5. Súd konštatuje, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že žalobcovia 1/ a 2/ boli ku dňu 12. 7.
2011 evidovaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci dotknutých pozemkov v podiele 7/12, na základe
kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod
číslom V 1527/95. Nie je tiež sporné, že v súčasnosti je ako výlučný vlastník dotknutých pozemkov
evidovaný žalovaný, a to na základe vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva zo dňa 12. 7. 2011.
Sporné medzi stranami ostalo, či žalovaný splnil podmienky vydania osvedčenia vyhlásenia o vydržaní
vlastníckeho práva podľa § 63 Notárskeho poriadku, pretože žalobcovia tvrdili, že žalovaný k vyhláseniu



nedoložil ich písomné vyjadrenie, že nemajú výhrady k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaným,
podľa § 63 Notárskeho poriadku.

6. Súd z pripojeného spisu notára JUDr. Vladimíra Štastného zistil, že žalovaný dňa 12. 7. 2011 formou
notárskej zápisnice sp. zn. N 195/2011, NZ 25411/2011, NCRIs 26045/2011 uskutočnil vyhlásenie o
vydržaní vlastníckeho práva okrem iných aj k dotknutým pozemkom. V tomto vyhlásení žalovaný uviedol,
že obec E. nadobudla pozemky na základe kúpnej zmluvy od spoluvlastníkov, resp. ich právnych
nástupcov, ktorá uvedené pozemky užíva na základe dávnej a reálnej deľby uskutočnenej za účelom
vytvorenia miestnych komunikácií; od uvedenej doby tieto nehnuteľnosti užíva ako svoje vlastné,
nepretržite, nerušene, dobromyseľne, bez zásahov pôvodných vlastníkov, ich dedičov, resp. tretích osôb
až doteraz a vykonáva k nim práva prislúchajúce vlastníkovi a ku dňu 12. 7. 2011 nadobudla obec E.
vlastnícke právo vydržaním. V tomto vyhlásení tiež žalovaný uviedol, že k nemu prikladá vyjadrenia
obce E. a osôb, ktoré sú evidované ako vlastníci dotknutých pozemkov v katastri nehnuteľností ( medzi
nimi aj žalobcov 1/ a 2/ ), ktorí vyhlásili, že osvedčením vyhlásenia o nadobudnutí vlastníckeho práva
vydržateľom - obcou E., sa necítia dotknutí na svojich právach. Z obsahu tohto spisu súd zistil, že takéto
vyjadrenie žalobcov 1/ a 2/ neobsahuje. Žalovaný tvrdil, že žalobcovia toto vyjadrenie podľa § 63 písm.
a/ bod 1. Notárskeho poriadku dali žalovanému v rámci kúpnej zmluvy, datovanej 15. 5. 2008, ktorá je
založená v spise, týkajúcom sa notárskej zápisnice. Žalobcovia potvrdili, že túto kúpnu zmluvu podpísali,
no popreli, že by ňou dali žalovanému vyjadrenie podľa § 63 písm. a/ bod 1. Notárskeho poriadku.
Súd toto tvrdenie žalobcov akceptuje. Kúpnu zmluvu, datovanú 15. 5. 2008, ktorá je založená v spise
notára JUDr. Vladimíra Šťastného, ktorý v prospech žalovaného spísal notársku zápisnicu, nie je možné
považovať za vyjadrenie evidovaného vlastníka podľa § 63 písm. a/ bod 1 Notárskeho poriadku. Z textu
tejto zmluvy ani náznakom takéto vyjadrenie nevyplýva - prejavy vôle účastníkov tejto zmluvy smerujú
výlučne k prevodu vlastníckeho práva k pozemkom kúpou, nie vydržaním - vydržanie vlastníckeho
práva sa v nej ani nespomína. Súd tiež súhlasí so stanoviskom žalobcov, že táto kúpna zmluva je
neplatná, pretože neobsahuje podstatnú náležitosť - kúpnu cenu, ktorá nie je dohodnutá dostatočne
určitým spôsobom tak, aby bolo zrejmé, čo kupujúci od toho - ktorého predávajúceho kupuje a za akú
kúpnu cenu. Každopádne, na základe tejto kúpnej zmluvy nebol žiadnym z účastníkov tejto zmluvy ani
podaný návrh na vklad vlastníckeho práva ( toto medzi stranami ani nebolo sporné ), preto platí, že
účastníci od nej odstúpili.

Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že kúpna zmluva, datovaná 15. 5. 2008, ktorá sa nachádza v
spise, týkajúcom sa vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva, nie je vyjadrením evidovaných vlastníkov
podľa § 63 písm. a/ bod 1. Notárskeho poriadku, pretože takéto vyjadrenie vôbec neobsahuje, k
vyhláseniu o vydržaní vôbec nebolo predložené a preto osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho
práva v prospech žalovaného vôbec nemalo byť vydané.

Pokiaľ žalovaný tvrdil, že vlastníctvo k pozemku nadobudol vydržaním, toto nebolo preukázané,
Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní dňa 29. 10. 2018 uviedol, že kúpna zmluva,
ktorú uvádza vo vyhlásení o vydržaní ako právny titul dobromyseľnej držby, je práve kúpna zmluva,
datovaná 15. 5. 2008. Táto zmluva však nemôže byť titulom oprávnenej držby žalovaného, pretože
žalovaný na jej základe ani nepodal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a
to napriek tomu, že v čl. VIII. tejto zmluvy je uvedené, že „ kupujúca nadobudne vlastnícke právo
k prevádzaným nehnuteľnostiam povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností do
katastra nehnuteľností Správou katastra v Námestove „ . Žalovaný si bol teda vedomý, že vecno-právne
účinky zmluva nadobudne až rozhodnutím o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, nemohol byť
teda dobromyseľný v tom, že mu právo patrí. Od uzavretia tejto kúpnej zmluvy navyše ani neprešla
vydržacia doba 10 rokov, pretože žalobcovia podali žalobu už dňa 20. 10. 2017. Žalovaný teda nemohol
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Medzi sporovými bola sporná tiež skutočnosť samotného
užívania, keď žalobcovia 1/ a 2/ tvrdili, že pozemky len čiastočne slúžia ako miestna komunikácia a
čiastočne ich užíva ich syn ako súčasť dvora svojho rodinného domu.

Súd preto dospel k záveru, že vzhľadom na to, že žalovaný nepreukázal, že by vlastnícke právo k
dotknutým pozemkom nadobudol vydržaním, zatiaľ čo žalobcovia preukázali, že ho nadobudli kúpnou
zmluvou, súd ich žalobe vyhovel.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalobcom 1/ a 2/, ktorí
boli v konaní úspešní.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.