Mesto Poltár


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/70/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612220523
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6612220523.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodno-právnej veci navrhovateľa Mesto Poltár,
Železničná 489/1, 987 01 Poltár, IČO: 00 316 342, právne zast. JUDr. Iveta Bračoková, advokátka so
sídlom Nám republiky č. 26, 984 01 Lučenec proti odporcovi SUZI plus, s.r.o., Železničná 461/10, 987 01
Poltár, IČO: 44 970 854, v konaní o zaplatenie 5.819,44 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/39/2013-206 zo dňa 5. decembra 2013, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

?

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/39/2013-206 zo dňa 5. decembra 2013 z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.819,44
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.819,44 Eur od 01.04.2012 do zaplatenia
a zároveň odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania.

Prvostupňový súd v odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal zaplatenia
sumy 5.819,44 Eur s prísl. na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 18.12.2009, v
zmysle ktorej odporca užíval nebytové priestory bývalého hotela Krištáľ vo vlastníctve navrhovateľa a
vykonával podnikateľskú činnosť. Vzhľadom k tomu, že odporca si v postavení nájomcu neplnil svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o nájme, nájomný pomer bol ukončený výpoveďou z nájmu ku
dňu 31.03.2013. Navrhovateľ eviduje voči odporcovi titulom dlžného nájomného pohľadávku vo výške
5.819,44 Eur.

Prvostupňový súd ďalej v svojom rozhodnutí uviedol, že odporca si v konaní uplatnil voči navrhovateľovi
nárok na náhradu škody vo výške 300 Eur, ktorá mu vznikla v dôsledku poruchy vodovodného zariadenia,
pohľadávku vo výške 2.219 Eur v dôsledku toho, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva uzatvoril
prevádzku z dôvodu chýbajúceho lapača tukov a škrobu, ktorý tam podľa tvrdenia prenajímateľa mal
byť od začiatku. Okrem toho odporca uviedol, že so súhlasom prenajímateľa vymenil na budove
plastové okná, pričom tak vznikla pohľadávka vo výške 4.500 Eur, ktorú si započítal oproti pohľadávke
prenajímateľa na nájomnom. Na základe vyššie uvedeného si nájomca uplatnil voči prenajímateľovi
pohľadávky z titulu náhrady škody, opráv a výmeny okien vo výške 7.019 Eur.

Prvostupňový súd odôvodnil napadnuté rozhodnutie tým, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné,
že navrhovateľ ako prenajímateľ a odporca ako nájomca uzavreli zmluvu o prenájme nebytových
priestorov v zmysle ktorej bolo povinnosťou odporcu ako nájomcu uhrádzať nájomné. Odporca si
formou obrany uplatnil proti právu navrhovateľa práva na zaplatenie hodnoty investícii, ktoré uskutočnil
jednak formou výmeny plastových okien na predmetnom objekte, ako aj z dôvodu stavebných úprav.



Prvostupňový súd v tejto súvislosti uviedol, že nájomca môže v zmysle zákona a zmluvy uskutočňovať
úpravy na predmete nájmu jedine so súhlasom prenajímateľa. Z vykonaného dokazovania vyplýva,
že nájomca vykonával stavebné úpravy bez súhlasu prenajímateľa a naviac bez rozhodnutia v
stavebnom konaní, ktorým by sa tieto úpravy povolili. Z uvedeného dôvodu mal prvostupňový súd
za to, že predmetné stavebné úpravy boli uskutočňované odporcom vo vzťahu k navrhovateľovi bez
právneho dôvodu. Investície odporcu voči navrhovateľovi by sa preto mali vysporiadať podľa zásad
o vyrovnaní bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ v konaní vzniesol námietku premlčania, preto
sa súd zaoberal časovým aspektom vzniku práva odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z
pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že odporca sa musel dozvedieť najneskôr splatnosťou faktúry
spoločnosti L - LAND, s.r.o. a to dňom 02.01.2010 a splatnosťou faktúry dodávateľa P. W. - V. K.
PLAST, dňa 16.01.2010 o tom, že mu vzniklo bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k navrhovateľovi
a kto za takéto bezdôvodné obohatenie zodpovedá. Návrh na začatie konania bol podaný dňa
29.11.2012, pričom odporkyňa si uplatnila právo zápočtom zo dňa 03.01.2013 v odpore proti platobnému
rozkazu. V čase jednostranného zápočtu ktorý si odporkyňa uplatnila, bolo však už jej právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané, keďže premlčacia lehota začala plynúť najneskôr dňa
02.01.2010, resp. 16.01.2010 a právo si uplatnila až 03.01.2013 po uplynutí dvojročnej subjektívnej
premlčacej lehoty.

K námietke odporcu, že dňa 08.06.2011 doručila navrhovateľovi list, kde si uplatnila právo na náhradu
škody vo výške 300 Eur, ktorá jej vznikla v dôsledku poruchy vodovodného zariadenia, prvostupňový
súd uviedol, že odporkyňa žiadnym iným spôsobom nepreukázala vznik škody a právo na jej náhradu
si uplatnila až započítacím prejavom obsiahnutým v odpore proti platobnému rozkazu. Dôkazné
bremeno vo vzťahu k uplatnenému právu na náhradu škody neuniesla, pretože nepreukázala existenciu
predpokladov vzniku škody, ani skutočnú výšku škody.

K obrane odporcu, ktorý si proti pohľadávke navrhovateľa započítal pohľadávku vo výške 2.219
Eur v dôsledku toho, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva uzatvoril prevádzku odporcu z
dôvodu chýbajúceho lapača tukov a škrobu prvostupňový súd uviedol, že zo strany odporcu sa vo
vzťahu k Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva jedná o tzv. deliktuálu zodpovednosť, za ktorú
prenajímateľ zodpovednosť nenesie.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý
navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na
nové prejednanie, alebo ho zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcovi neprizná
náhradu trov konania. Odporca v odvolaní namietol, že prvostupňový súd posúdil investície odporcu do
prenajatej nehnuteľnosti ako bezdôvodné obohatenia na strane odporcu, pričom právo na jeho vydanie
sa premlčiava v dvojročnej subjektívnej lehote, ktorá odporcovi začala plynúť splatnosťou faktúr. V tejto
súvislosti odporca uviedol, že jednostranne započítal svoje pohľadávky listom z 08.06.2011 (porucha
vodovodu) a listom zo dňa 25.07.2011 (uzatvorenie prevádzky), zároveň započítal svoje pohľadávky v
rámci súdneho konania v odpore, ako aj v písomných a ústnych vyjadreniach. Pokiaľ by však aj pripustil,
že urobil započítací prejav v rámci súdneho konania, domnieva sa, že nemožno na námietku premlčania
prihliadnuť. Uviedol, že ako vyplýva z cit. § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka, prípadnú námietku
premlčania vzájomnej pohľadávky môže účastník úspešne uplatniť len vtedy, keď vzájomná pohľadávka
bola premlčaná už v čase, keď sa pohľadávky stretli. Podľa názoru odporcu pohľadávka na vydanie
bezdôvodného obohatenia z investícii do cudzej nehnuteľnosti v sume 2.567,80 Eur sa stala splatnou
a premlčacia lehota začala bežať 16.01.2010.

Odporca ďalej uviedol, že prvostupňový súd nesprávne posúdil začatie plynutia premlčacej lehoty
pri pohľadávke na náhradu škody súvisiacej s poruchou na potrubí a namietol výšku trov právneho
zastúpenia priznaných žalobcovi. V doplnení odvolania odporca uviedol, že nakoľko sa jedná o
obchodnoprávny vzťah, mala by sa na posúdenie premlčania vzťahovať 4 ročná premlčacia doba. K
odvolaniu pripojil rozhodnutie Okresného súdu Lučenec 13C/134/2013 a poukázal na nejednotnosť v
rozhodovacej činnosti prvostupňového súdu.



Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 30.12.2013 a uviedol, že počiatok
subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže k dátumu
splatnosti, ako je to pri začiatku všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Obč. zákonníka, ale k inej
skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa obohatil. K vzniku bezdôvodného obohatenia teda nemohlo dôjsť skôr, ako splatnosťou faktúr.
Odporca do začatia konania na súde nikdy nežiadal navrhovateľ o súhlas s investíciami do vecí
navrhovateľa a po vykonaní týchto investícii nikdy nežiadal navrhovateľa o ich započítanie v takom
rozsahu, ako prezentoval na pojednávaní v prejednávanej veci. Navrhovateľ tiež uviedol, že nájomný
vzťah s odporcom bol uzavretý od 01.01.2010. V čase investovania do cudzej veci bola nájomcom
objektu fyzická osoba Z. D. - živnostníčka, ktorá robila investície do cudzej veci a v samotnom konaní
odporca nepredložil žiadny dôkaz o postúpení pohľadávky spočívajúcej vo vykonaných investíciách
tak, ako to následne vyplýva z fakturácie. Z. D. ku dňu ukončenia nájmu k 31.12.2009 mala všetky
pohľadávky voči prenajímateľovi vyrovnané. Navrhovateľ vo vyjadrení navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia

§ 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 214 ods.2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je podané dôvodne.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že uznesením č. 10/2009 zo dňa 27.08.2009 mestské
zastupiteľstvo v Poltári na svojom zasadnutí schválilo prenájom nebytových priestorov hotela Krištáľ
pre Z. D., Z. XXX/XX, na obdobie 10 rokov. Na základe návrhu Z. D. zo dňa 12.10.2009 mestské
zastupiteľstvo v Poltári na svojom zasadnutí dňa XX.XX.XXXX prijalo po prejednaní uznesenie č.
13/2009, v ktorom schválilo zmenu právnej formy z fyzickej na právnickú osobu pre nájomnú zmluvu
nebytových priestorov reštaurácie Krištáľ pre Z. D.. Navrhovateľ a odporca následne uzavreli dňa
18.12.2009 Zmluvu o nájme nebytových priestorov a o odmene za služby spojené s užívaním nebytových
priestorov podľa zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, na dobu určitú od
01.01.2010. V zmysle prílohy č. 2 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zmluvné strany vypracovali
zoznam stavebných úprav na prenajatých nebytových priestoroch a zakúpenie hnuteľných veci v
zariadení Krištáľ, ktoré má vykonať nájomca na vlastné náklady bez nároku na finančné vyrovnanie,
pričom sa strany dohodli, že medzi stavebné úpravy na prenajatých nebytových priestoroch, bude
po vzájomnej dohode medzi prenajímateľom a odporcom zaradená aj výmena okien za plastové.
Výpoveďou doručenou odporcovi dňa 28.12.2011 vypovedal navrhovateľ nájom nebytových priestorov
z dôvodu, že odporca si neplní povinnosti vyplývajúce z uvedenej nájomnej zmluvy neuhradením
nájomného a poškodzovaním majetku mesta. Podľa nájomnej zmluvy výpovedná lehota 3 mesiace
začala plynúť dňa 01.01.2012. Podľa záznamu založeného na č.l. 87, spísaného dňa 15.02.2011 v
kancelárii prednostu Mestského úradu Y.. K. W. na základe zaslaného predvolania ohľadom vzniknutých
nedoplatkov za prenájom nebytových priestorov je uvedené, že „D. súhlasí s úhradou nedoplatku vo
výške 2.819,44 Eur na dve splátky, február - marec 2011 (uznáva ich)“.

Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) účinného v čase uzavretia nájomnej zmluvy,
sa zmluvy medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona,
a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú príslušnými ustanoveniami o tomto
zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Bezdôvodné obohatenie je osobitným inštitútom práva, ktoré je ťažiskovo upravené v ust. § 451 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý vymedzuje podstatu tohto inštitútu a predpoklady uplatnenia nároku
z bezdôvodného obohatenia. Úprava Občianskeho zákonníka sa subsidiárne aplikuje aj v prípade
obchodnoprávnych vzťahov, pokiaľ ide o podstatu a vymedzenie bezdôvodného obohatenia. Ohľadom
plynutia premlčacej doby však Obchodný zákonník obsahuje osobitné ustanovenia v § 391 a nasl.,
pričom táto úprava je špeciálna a pre obchodnoprávne vzťahy výlučná. Premlčanie je v Obchodnom
zákonníku upravené komplexne a táto úprava má prednosť pred úpravou premlčania v Občianskom



zákonníku. Preto aj plynutie premlčacej doby v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré vzniklo v obchodnoprávnom vzťahu, podlieha právnej regulácii Obchodného zákonníka, takže jeho
dĺžka je v zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka štvorročná. Aplikácia ust. § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v zmysle ktorej právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, je z uvedených dôvodov
v prejednávanej veci vylúčená. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. M Obdo V 2/2000, publikovaného ako R 34/2002, ako aj na nález Ústavného súdu IV.
ÚS 214/04 zo dňa 31.12.2005, podľa ktorého posudzovanie bezdôvodného obohatenia sa bude riadiť
Občianskym zákonníkom, ale premlčanie práv z tohto bezdôvodného obohatenia bude podliehať iným
pravidlám ako tým, ktoré platia v režime Obč. zákonníka. Z oboch citovaných rozhodnutí je zrejmé, že
prvostupňový súd nesprávne aplikoval § 107 ods. 1 Obč. zákonníka na posúdenie dĺžky premlčacej
lehoty ohľadom práva, ktoré odporca uplatnil vzhľadom na tvrdené bezdôvodné obohatenie na strane
navrhovateľa.

Pokiaľ odporca namieta nesprávne rozhodnutie o výške trov konania, o trovách konania bude
rozhodovať prvostupňový súd opätovne v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

Na základe týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.
s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní prvostupňový súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotí obranu odporcu a rozhodne,
či je prípustné vykonať započítanie odporcom tvrdenej pohľadávky z bezdôvodného obohatenia proti
pohľadávke uplatňovanej v konaní navrhovateľom proti odporcovi. V tejto súvislosti bude prvostupňový
súd vyhodnocovať predovšetkým otázku, či sú naplnené predpoklady na započítanie pohľadávok
z pohľadu ich vzájomnosti, keďže ako vyplynulo z doterajšieho dokazovania, výmena plastových
okien, rovnako ako práce s tým súvisiace boli vykonané v mesiaci október 2009, teda v čase kedy
nájomná zmluva medzi navrhovateľom a odporcom ešte uzavretá nebola. Zo spisového materiálu
nevyplýva z akého dôvodu odporca uhrádzal plnenie, ktoré si uplatňuje ako bezdôvodné obohatenie
proti navrhovateľovi (cenu okien a cenu stavebných prác). Prvostupňový súd sa tiež bude zaoberať
tým, čo predstavuje súčasť bezdôvodného obohatenia a vyhodnotí, či je to cena materiálu, alebo
aj cena rekonštrukčných prác a to vzhľadom na predchádzajúce dohody a vyjadrenia účastníkov
zmluvného vzťahu. V prípade ak prvostupňový súd dospeje k záveru, že na strane navrhovateľa prišlo k
bezdôvodnému obohateniu v určitom rozsahu a že sú splnené predpoklady na započítanie vzájomných
pohľadávok, bude aplikovať štvorročnú premlčaciu lehotu, ktorá sa vzťahuje na uplatnenie nároku z
bezdôvodného obohatenia v prípade obchodnoprávnych vzťahov.

Podľa § 224 ods. 3 O. s. p. o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.