Mesto Turany


Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17C/42/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716205017
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5716205017.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobkyne: E.
L., A.. XX.XX.XXXX, S. W. H. XX, XXX XX F., Š. E. X. F. N.: AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so
sídlom Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin, IČO: 50 157 892, proti žalovanému: Mesto Turany, so
sídlom Osloboditeľov 83/91, 038 53 Turany, IČO: 00 316 962, právne zastúpenému: AK JUDr. Silvia
Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, v konaní o zaplatenie
15.041,19 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na 100 % - nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 5.5.2016 domáhala zaplatenia sumy 15.041,19 € ,
pričom žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v katastrálnom území Turany,
zapísaných na LV č. XXXX a to parcely č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX. Na LV v časti
C - ťarchy je uvedené u všetkých troch parciel vecné bremeno vo verejnom záujme, v zmysle
Zákona č. 66/2009 Z.z., v prospech obce Turany. Žalovaný je vlastníkom stavieb - miestnych
a účelových komunikácií, nachádzajúcich sa na vyššie vymedzených pozemkoch, vo vlastníctve
žalobkyne. Žalovaný, ako verejnoprávny subjekt využíva pozemky vo vlastníctve žalobkyne, na účely
umiestnenia komunikácií, pričom žalobkyni neplatí za užívanie pozemkov žiadnu náhradu. Žalobkyňa
ako vlastníčka pozemkov je obmedzená v užívaní pozemkov existenciou cudzej stavby a preto má nárok
na finančnú náhradu vo forme opakovaných platieb počas celej doby obmedzovania jej vlastníckeho
práva a to vo výške trhového nájomného. Žalobkyňa si uplatňuje finančnú náhradu za obdobie od
1.5.2014 do 1.5.2016 a to z dôvodu, že v zmysle Znaleckého posudku č. 21/2016 vypracovaného
Ing. Ivanou Kňazovickou Dovalovskou bola stanovená všeobecná hodnota nájmu za pozemok parc. č.
XXXX/XX Y. XXXX/XX vo výške ročného nájmu 1,745 za m2/1 rok. Jedná sa o porovnateľné pozemky
s parcelami vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa teda požaduje náhradu za užívanie pozemkov v jej
výlučnom vlastníctve, za vyššie uvedené obdobie v celkovej sume 15.041,19 €.

2. Súd vo veci rozhodol dňa 4.8.2016 platobným rozkazom, voči ktorému v zákonnej lehote podal odpor
žalovaný a uviedol, že návrh považuje za neurčitý vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si uplatňuje nárok
na základe dvoch rôznych titulov a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia a titulom náhrady za
vecné bremeno. Žalovaný nespochybňuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemkov, avšak v
čase keď tieto nehnuteľnosti žalobkyňa nadobudla na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 30.6.2008, tak
stavby na jej pozemkoch už boli postavené a využívané vo verejnom záujme občanmi mesta. Uvedené
nehnuteľnosti teda žalobkyňa kupovala s vedomím, že sa tam nachádzajú komunikácie vo vlastníctve



mesta. Vecné bremeno vzniklo dňom účinnosti Zákona č. 66/2009 Z.z. dňom 1.7.2009 a od tohto
obdobia žalovaná nijakým spôsobom neriešila vo vzťahu k mestu náhradu za zriadené vecné bremeno.
Naopak mesto už v minulosti malo snahu tieto veci riešiť, čo žalobkyňa neakceptovala. Žalovaný nič
neužíva bez právneho titulu, pretože vecné bremeno vzniklo zo zákona a vo verejnom záujme. Zákon
č. 66/2009 Z.z. neupravuje odplatu za zriadenie vecného bremena. Preto žalovaný má za to, že vecné
bremeno zo zákona vzniká bezodplatne. Tiež žalovaný vzniesol námietku premlčania, nakoľko od vzniku
vecného bremena uplynula doba viac ako 7 rokov. Prvý krát mohla žalobkyňa žiadať náhradu v roku
2009. Žalovaný zdôraznil, že uvedenú situáciu mal snahu riešiť ešte s predchádzajúcim vlastníkom
nehnuteľností. Jednal so správcom konkurznej podstaty Drevina štátny podnik Sučany. Ani jedna z
ponúk nebola v konečnom dôsledku realizovaná.

3. K odporu sa písomne vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že v žalobnom návrhu opísala rozhodujúce
skutočnosti po skutkovej stránke s tým, že je povinnosťou súdu uplatnený nárok posúdiť bez ohľadu
na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený alebo je uvedený
nesprávne. Žalobkyňa uviedla, že požaduje bezdôvodné obohatenie a jeho výpočet považuje za správny
vo výške obvyklého nájomného, v danom mieste a čase za porovnateľný pozemok. Pokiaľ ide o Zákon č.
66/2009 Z.z., tento síce neupravuje otázku náhrady za zriadenie vecného bremena, ale ani ju nevylučuje.
Niet žiadnej zákonnej prekážky na to, aby vlastníkovi trpiaceho pozemku zastaveného pozemnou
komunikáciou súd priznal primeranú náhradu. Pokiaľ ide o premlčanie žalobkyňa zdôraznila, že záznam
vecného bremena bol vykonaný až v roku 2015.

4. K vyjadreniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že navrhuje, aby sa súd oboznámil
s ním predloženým znaleckým posudkom, ktorý spracoval T... G.. Ľ. M. F.. a určil všeobecnú hodnotu
práv a závad vo výške 1.890,- € s tým, že zdôraznil, že žalobkyňa, aj keby mala nárok na jednorazovú
odplatu, tak trvá na námietke premlčania.

5. Dňa 4.4.2017 súd konanie zastavil a vec postúpil Okresnému úradu Martin s tým, že o finančnej
náhrade podľa §2 ods.2 a § 3 ods.3 zák.č. 66/2009 Z.z.za obmedzenie vlastníckeho práva, rozhoduje
v rámci konania o nariadení pozemkových úprav podľa § 5 ods.4 zák.č. 300/1991 Z.z. okresný úrad.
Krajský súd v Žiline v rámci konania o odvolaní žalobkyne uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie s konštatovaním, že podľa žaloby možno jednoznačne ustáliť, že o nárok podľa § 3
ods.3 zák.č. 66/2009 Z.z. v predmetnom konaní nejde a o tomto nároku prebieha samostatné konanie
na okresnom úrade.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný právna a
skutkový stav veci.

7. Obidve strany sporu v priebehu konania dva krát požiadali o odročenie s tým, že majú snahu sa
mimosúdne vysporiadať. V končenom dôsledku k mimosúdnemu vysporiadaniu nedošlo a následne
na nariadenom pojednávaní žalobca zopakoval tvrdenia uvádzané v žalobe, ako aj v písomných
vyjadreniach.

8. Rovnako žalovaný odkázal na svoje písomné vyjadrenia, zdôraznil, že žalobkyňa kupovala pozemky v
čase, keď už tam cesta stála, teda vedela, že kupuje pozemky a vedela, že je obmedzená na vlastníkom
práve. Zákonodarca v týchto veciach, aj vlastníkov pozemkov oslobodil od platenia dane, to znamená,
že časť kompenzácie už majú. Žalovaný uviedol, že má za to, že sa jednalo v prípade kúpy uvedených
pozemkov o špekulatívny záujem, pretože aj mesto sa uchádzalo u správcu konkurznej podstaty o kúpu
týchto nehnuteľností, bohužiaľ správca to predal, to znamená, že žalovaný v minulosti už prejavoval
záujem o nadobudnutie týchto pozemkov do vlastníckeho práva a preto sa celá kúpa zo strany žalobkyne
javí ako špekulatívna. Pokiaľ ide o vecné bremeno, nejedná sa o povolenie vkladu ale len o zápis a
právo na náhradu si mohla žalobkyňa uplatniť prvý krát v roku 2009. Toto právo sa premlčuje v trojročnej
premlčacej lehote.

9. V reakcii na vyjadrenie žalovaného žalobkyňa uviedla, že síce kupovala pozemky, keď tam už cesta
stála ale nebola skolaudovaná a išlo podľa jej názoru o čiernu stavbu. Bol rozporovaný žalobkyňou aj
zápis do katastra ale prokuratúra sa vyjadrila, že všetko je v poriadku.



10. Právna zástupkyňa žalovaného v reakcii na vyjadrenie žalobkyne uviedla, že právny predchodca
žalobkyne, spoločnosť Triplet, nadobudla uvedené pozemky už v čase, keď tam komunikácia stála. O
tejto komunikácii vedel aj Triplet, aj žalobkyňa. Komunikáciu užívajú všetci turanci a nevidí dôvod teraz
namietať, žeby išlo o čiernu stavbu.

11. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 66/2009 Z.z. účinného od 1.7.2009, ak nemá vlastník stavby ku dňu
účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom
záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech
vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie
pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú
podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný
celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis
nehnuteľností, ku ktorým vznikol v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

12. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 66/2009 Z.z., vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihladí len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav veci, súd rozhodol tak
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie sumy, ktorá je
predmetom žaloby, tento sa odvíjal od toho, že žalobkyňa vlastní nehnuteľnosti, na ktorých bolo zo
zákona, vo verejnom záujme zriadené vecné bremeno. Pokiaľ bolo spochybnené to, že či vôbec daný
vzťah sa riadi Zákonom č. 66/2009 tak súd vychádza z LV č.XXXX, ktorý je verejnou listinou, kde sa
uvádza, že všetky vecné bremená, ku každej jednej parcele boli zriadené v zmysle tohto zákona. Teda
došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobkyne k pozemku tým, že na pozemku žalovaný postavil
a je vlastníkom komunikácie a preto bolo zriadené podľa zákona č. 66/2009 Z.z. vecné bremeno vo
verejnom záujme.

16. Súd je toho názoru, že finančná náhrada za zriadenie zákonného vecného bremena určite vlastníkovi
pozemku, ktorý je obmedzený na svojom vlastníckom práve prislúcha. Vychádza súd jednak z čl. XI
ods. 4 listiny, jednak z čl. XX., ods. 4 Ústavy SR. Potom vo vzťahu k tomu nároku k otázke, či je
finančná náhrada jednorazová alebo ide o opakované plnenie, súd vychádza z rozhodnutia NS SR
sp. zn. 7Cdo/26/2014 a rovnaký názor vyslovil NS SR aj vo svojom rozhodnutí 3Cdo/49/2014, kde
sa uvádza, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom
osoby, ktorý je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká in rem,
vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku, bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva.
Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne u každého nového vlastníka zaťaženého pozemku.
Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a teda nemá charakter
opakovaného plnenia. Potom, ak je náhrada jednorazová, tak vo vzťahu k premlčaniu dovolací súdu
uvádza, že peňažná náhrada za užívanie nehnuteľnosti podlieha premlčaniu v zmysle ust. § 100 a
nasl. Občianskeho zákonníka a premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.
Predmetné právo sa mohlo prvý raz vykonať v deň účinnosti zákona. Zákon č. 66/2009 Z.z. nadobudol
účinnosť 1.7.2009. Ďalej vo vzťahu k tomu, že žalobkyňa nebola prvou nadobúdateľkou pozemkov, tak
súd konštatuje, že v rozhodnutí NS SR sp.zn. 3Cdo/49/2014 sa uvádza, že bez ohľadu na to, či vlastník
pozemku, ktorému k dátum účinnosti zákona vzniklo právo na jednorazovú náhradu za vecné bremeno
vzniknuté ex lege v zmysle tohto zákona, túto náhradu uplatnil alebo neuplatnil, resp. či mu náhrada bola
alebo nebola vyplatená, súčasnému vlastníkovi tohto pozemku, teda vlastníkovi následnému, nepatrí
právo na nejakú ďalšiu náhradu za pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckeho práva. Súd je však toho
názoru, že toto rozhodnutie NS SR nie je aplikovateľné na daný prípad, pretože žalobkyňa, ako vyplýva
z LV nadobudla uvedené nehnuteľnosti kúpnou zmluvou od spoločnosti Triplet, v roku 2008, teda pred
účinnosťou tohto zákona a v tom čase jej patrilo bezdôvodné obohatenie, ale nie nárok v zmysle tohto



zákona, takže v tomto zmysle sa názor vyslovený NS SR v rozhodnutí sp.zn.3Cdo/49/2014 na súdený
prípad nevzťahuje.
Práve žalobkyňa si mala dňom účinnosti zákona č.66/2009 Z.z. uplatniť nárok na náhradu za
obmedzenie svojho vlastníckeho práva zákonným zriadením vecného bremena v troj ročnej premlčacej
dobe. Žalobkyňa si však v rámci trojročnej premlčacej lehoty právo na náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva neuplatnila a teda súd právo považuje za premlčané. Vzhľadom k tomu bola žaloba
zamietnutá.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal nárok na 100 %
náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.