Mesto Poprad


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/115/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8702899967
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8702899967.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcov: 1. AUTODIELY SLOVAKIA
TEAM, s.r.o., Karpatská 80/8, 058 01 Poprad, IČO: 36 483 656, právne zastúpeného JUDr. Tiborom
Bašistom, advokátom so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35507128, 2. FORCE FINANCE
LTD., Suite 7007 10 Great Russell Street, Londýn, WC1B 3BQ, Spojené Kráľovstvo Veľkej Británie
a Severného Írska, IČO: 9848648, právne zastúpeného spoločnosťou BDO Legal s. r. o., Mostová 2,
811 02 Bratislava, IČO: 51 803 330, proti žalovanému: Mesto Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3,
058 01 Poprad, IČO: 00 326 470, právne zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.,
Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029,za účasti intervenienta CENTRUM SLUŽIEB,
s.r.o., Strážske námestie 3291/28, 058 01 Poprad IČO: 36 501 816, právne zastúpeného JUDr. Milanom
Sivým, advokátom so sídlom Nám. sv. Egídia 3006/116, 058 01 Poprad, IČO: 37947095, o zaplatenie
443.755,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu 1 a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad, č.k. 7C/218/2002-1915 z 11. júla 2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 sumu 114.025,65 eur istiny
s 12,5 % úrokom z omeškania od 09.12.2003 do zaplatenia.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2 sumu 139.364,68 eur istiny
s 12,5 % úrokom z omeškania od 09.12.2003 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti vo vzťahu k obom žalobcom mení rozsudok tak, že žalobu zamieta.

Mení rozsudok vo výroku o splatnosti pohľadávky vo vzťahu k obom žalobcom tak, že žalovaný je
povinný priznané sumy zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo sporových strán a intervenient nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 199.689,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 17,6% ročne zo sumy 199.689,93 eur od 17.5.2000 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 244.065,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 17,6% ročne zo sumy 244.065,47 eur od 17.5.2000 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.



III. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 232.357,43 eur od
17.5.2000 do zaplatenia zastavuje.

IV. Žalobca 1/ má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,07% a žalobca 2/ má
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,19%.

V. Intervenient na strane žalovaného nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. V podstatnej časti odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že predmetom tohto konania je náhrada škody
a ušlého zisku, ktorých nárokov sa voči žalovanému pôvodne domáhal žalobca O., O..U..L...

3. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove 13Co/6/06-291 zo dňa 08.02.2007 bolo určené, že základ
žalobného nároku je opodstatnený. Odvolací súd v tomto rozhodnutí poukázal na správne zistenie
skutkového stavu súdom prvého stupňa. Nárok žalobcu na náhradu škody a ušlého zisku mal žalobcovi
vzniknúť z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným dojednaných v Zmluve o výstavbe
podkrovných bytov a nebytových priestorov v nadstavbe, uzavretej podľa § 21 a § 22 zák.č. 182/1993
Z.z. dňa 05.05.1997. Na základe preskúmania zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo
dňa 05.05.1997 odvolací súd v rozsudku konštatoval, že zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré
sú uvedené v § 21 a v § 22 cit. Zákona, preto určil, že zmluva je platná ako celok. Zároveň v
rozhodnutí poukázal na to, že na účinnosť zmluvy bol potrebný zápis do katastra nehnuteľností, pričom
účastníci zmluvy si v čl. XI/2 dohodli, že žalovaný, t.j. Mesto Poprad ako vlastník požiada o registráciu
zmluvy odbor katastra Okresného úradu Poprad do 7 dní od jej podpísania. Zmluva bola podpísaná
dňa 05.05.1997. Medzi účastníkmi tohto konania nebolo sporné, že žalovaný registráciu tejto zmluvy
príslušný odbor katastra do 7 dní od jej podpísania nepožiadal, naopak, návrh na vklad zmluvy na
zápis do katastra nehnuteľností podal žalobca, i keď mu to zo zmluvy nevyplývalo. Na základe tohto
návrhu bolo vkladové konanie prerušené a nakoniec zastavené rozhodnutím Okresného úradu Poprad,
katastrálneho odboru zo dňa 27.03.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2000. Zo spisu tiež
vyplynulo, že žalovaný listom zo dňa 17.05.2000 od zmluvy zo dňa 05.05.1997 odstúpil. Odvolací súd
poukázal na ustanovenie § 47 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak zákon ustanovuje,
že v zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak sa
do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci
od zmluvy odstúpili. Zákon č. 182/1993 Z.z. v ustanovení § 21 ods. 3 pre účinnosť zmluvy predpokladá
zápis do katastra nehnuteľností. Teda ak zmluva bola uzavretá dňa 05.05.1997 a do troch rokov od jej
uzavretia, t.j. do 05.05.2000 nebol podaný úspešný návrh na jej vklad do katastra nehnuteľností, týmto
dňom platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Pokiaľ až listom zo dňa 17.05.2000 žalovaný od zmluvy
odstúpil, takéto odstúpenie už nemôže byť účinné, pretože smeruje proti zmluve, ktorá bola už zrušená
odstúpením ku dňu 05.05.2000. V čl. XII/2 zmluvy sa účastníci dohodli, že ak niektorá zo zmluvných
strán poruší niektoré z ustanovení tejto zmluvy, resp. od zmluvy odstúpi, je povinná nahradiť druhej
strane náhradu škody a ušlý zisk. Keďže žalovaný ako vlastník nepožiadal do 7 dní od podpísania
zmluvy o jej registráciu, týmto svojim konaním porušil čl. XI/2 zmluvy, preto je povinný nahradiť druhej
strane náhradu škody a ušlý zisk. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol, že základ
žalobného nároku je opodstatnený.

4. Súd prvej inštancie sa v konaní ako s prejudiciálnou otázkou vyporiadal s tým, či súčasný právny
nástupca pôvodného žalobcu O. O..U..L.. je vecne aktívne legitimovaný. Za týmto účelom skúmal, či
všetci právni nástupcovia pôvodného žalobcu v nepretržitom rade, až po terajšieho žalobcu vrátane,
boli aktívne legitimovaní, t.j. či boli nositeľmi práv a povinností, ktoré si uplatnil pôvodný žalobca. Preto
súd skúmal zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi pôvodným žalobcom a M.-F. O..U..L..
ako postupníkom dňa 02.01.2007 (č.l. 395 spisu). Došiel k záveru, že postupovaná pohľadávka bola
určito individualizovaná, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo podľa zmluvných dojednaní dňom jej
podpísania, t.j. 02.01.2007. Následne bola táto pohľadávka zmluvne postúpená na postupníka W. B.
(č.l. 1043 spisu) dňa 18.04.2010 a W. B. ako postupcom dňa 18.04.2010 na žalobcu K. Q.. Skutočnosť,
že v zmluve o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi postupcom M.-F. O..U..L.. a postupníkom W.
B. je mylne uvedený dátum uzatvorenia predchádzajúcej zmluvy o postúpení pohľadávky ako deň
02.05.2007, ktorá však bola uzatvorená 02.01.2007 a v zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej
medzi postupcom W. B. a žalobcom K. Q. ako postupníkom, v ktorej bol mylne uvedený dátum
predchádzajúcej zmluvy o postúpení pohľadávok ako deň 18.10.2010, ktorá však bola uzatvorená dňa
18.04.2010, nespôsobuje podľa súdu prvej inštancie neplatnosť týchto zmlúv o postúpení s poukazom na



skutočnosť, že postupovaná pohľadávka v nich bola jednoznačne vymedzená zmluvnými dojednaniami,
na základe ktorých pôvodný žalobca a jeho právni nástupcovia uplatnili svoj nárok v tomto konaní. Keďže
ide o sporové konanie a tieto skutočnosti žalovaný, ani intervenient na strane žalovaného nenamietali,
súd ich s poukazom na zásadu kontradiktórnosti konania považoval za nesporné. Chyba v písaní
spočívajúca v dátume predchádzajúcej zmluvy o postúpení nemôže podľa súdu spôsobiť neplatnosť
zmluvy ako takej, lebo podstatné sú obligatórne náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, teda aby
postupovaná pohľadávka bola jednoznačne, určito a nezameniteľne v každej nasledujúcej zmluve o
postúpení pohľadávky individualizovaná, k čomu nepochybne došlo. Intervenient na strane žalovaného
odvodzoval nedostatok vecnej aktívnej legitimácie od zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi O.
O..U..L.. ako postupcom a C.-Q. O..U..L.. ako postupníkom, ktorá však bola v zmysle § 457 OZ zrušená
dodatkom účastníkov tejto zmluvy zo dňa 03.09.2004, pričom každý z účastníkov bol povinný vrátiť
druhému účastníkovi všetko, čo podľa nej dostal, t.j. postupca sa stal opätovne nositeľom pohľadávky
a nemohol si ju aj naďalej uplatňovať v tomto konaní a následne ju postúpiť na iný subjekt a zároveň
bol povinný vrátiť postupníkovi odplatu, ktorú za postúpenú pohľadávku z dôvodu následného zrušenia
zmluvy o postúpení pohľadávok dostal.

5. Právny zástupca žalobcu 1 oznámil súdu zmenu označenia žalobcu, pričom uviedol, že v dôsledku
rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti došlo k zmene označenia žalobcu z K. Q. O..U..L..
na AUTODIELY SLOVAKIA TEAM, s.r.o. a z týchto dôvodov žiadal, aby žalobca bol v ďalšom konaní
označovaný pod týmto novým menom. Ďalej žalobca žiadal o pribratie ďalšieho účastníka konania
na strane žalobcu z dôvodu, že spoločnosť AUTODIELY SLOVAKIA TEAM dňa 09.02.2016 uzatvorila
zmluvu o postúpení časti pohľadávky medzi obchodnou spoločnosťou AUTODIELY SLOVAKIA TEAM
ako postupcom a obchodnou spoločnosťou FORCE FINANCE LTD. so sídlom Suite 7007, 10 Great
Russell Street, Londýn, WC1B 3BQ, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska ako
postupníkom, na základe ktorej došlo k postúpeniu časti pohľadávky, ktorá je predmetom súdneho
konania voči Mestu Poprad vo výške 55% z celkovej výšky pohľadávky spolu s príslušenstvom na
spoločnosť FORCE FINANCE. K tomuto predložil súdu potrebné dokumenty, súhlas so vstupom do
konania, plnomocenstvo pre SKLEGAL s.r.o., oznámenie o postúpení pohľadávky Mestu Poprad dňa
09.02.2016. Súd prvej inštancie na základe uvedených skutočností uznesením 7C/218/2002-1792 zo
dňa 06.03.2017 pripustil vstup spoločnosti FORCE FINANCE LTD. do konania na strane žalobcu.

6. Súd prvej inštancie sa ako ďalšou zaoberal námietkou žalovaného a intervenienta spočívajúcou v
nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcov na základe zmluvy uzatvorenej dňa 11.03.2013 medzi
právnym predchodcom žalobcu 1 - spoločnosťou K. Q. na jednej strane a fyzickými osobami O. V., M.
I., W.. D. S. X. W.. B. S. na strane druhej. Námietku žalovaného a intervenienta nepovažoval súd prvej
inštancie za dôvodnú.

7. Z predložených čestných vyhlásení jednotlivých účastníkov predmetnej zmluvy mal súd preukázané,
že každý z týchto účastníkov dňa 11.03.2013 uzavrel spolu so spoločnosťou K. Q. O..U..L.., toho času
AUTODIELY SLOVAKIA TEAM s.r.o. a ostatnými účastníkmi zmluvu, ktorá upravovala niektoré práva
a povinnosti zmluvných strán týkajúcich sa pohľadávky spoločnosti AUTODIELY SLOVAKIA TEAM
s.r.o. voči Mestu Poprad, ktorá je predmetom súdneho konania. Zmluva bola zmluvnými stranami
uzatváraná výlučne za účelom úpravy podielov, akými sa jednotlivé zmluvné strany podieľali a ďalej
mali podieľať na úhrade a financovaní nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky spoločnosti
AUTODIELY O. D. O..U..L.. v súdnom konaní, vrátane trov právneho zastúpenia a trov súdneho konania
a zároveň sa uvedenými podielmi a stanovenou prioritou jednotlivých nárokov zmluvné strany mali
podieľať aj na rozdelení prípadného výťažku pohľadávky, ktorý by bol dlžníkom zaplatený spoločnosti
AUTODIELY SLOVAKIA TEAM s.r.o. ako veriteľovi a majiteľovi predmetnej pohľadávky. Úmyslom
zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy nebolo rozdelenie predmetnej pohľadávky a ani jej prevod, resp.
postúpenie na ktorúkoľvek inú zmluvnú stranu, pričom takéto rozdelenie alebo čiastočné postúpenie
predmetnej pohľadávky nebolo ani žiadnou zo zmluvných strán navrhované pred uzavretím zmluvy a
ani žiadna zo zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy neprejavila záujem nadobudnúť od spoločnosti
AUTODIELY SLOVAKIA TEAM s.r.o. časť predmetnej pohľadávky. Zmluva bola uzavretá s vedomím a
vôľou zmluvných strán, aby spoločnosť AUTODIELY SLOVAKIA TEAM s.r.o. ostala aj naďalej jediným
veriteľom z predmetnej pohľadávky voči dlžníkovi a na návrh účastníka O. V. bolo zo strany ostatných
zmluvných strán odsúhlasené postúpenie časti predmetnej pohľadávky na tretiu osobu, a to FORCE
FINANCE LTD.



8. Z predložených listinných dôkazov ako aj z predloženej zmluvy mal súd preukázané, že sa jedná o
atypickú zmluvu a nejedná sa pritom o zmluvu o postúpení pohľadávky alebo jej časti, kde by následne
dochádzalo k strate aktívnej legitimácie terajšieho žalobcu. Z obsahu zmluvy v čl. 3 vyplynulo, že
zmluvné strany sa dohodli, že v prípade uspokojenia pohľadávky budú majetkové práva jednotlivých
účastníkov uspokojené podľa ich vzájomnej dohody. Táto zmluva obsahuje určitú odkladaciu podmienku,
pričom sa jedná o usporiadanie ich vzájomných vzťahov v prípade uspokojenia predmetnej pohľadávky.
Túto zmluvu možno vykladať ako nepomenovanú zmluvu, ktorá by však nespôsobila vznik samostatného
záväzku, čo vyplýva aj z predložených čestných vyhlásení jednotlivých účastníkov zmluvy. Súd mal
z jednotlivých listinných dôkazov preukázané, že súčasný žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 01.05.2011. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva to,
že by jednotliví účastníci chceli postúpiť alebo nadobudnúť pohľadávku čo i len čiastočne na fyzické
osoby, ktoré sú tam uvedené. Z predmetnej zmluvy vyplýva len skutočnosť, že fyzické osoby by mali
mať po tom, ak by pohľadávka v prospech žalobcu 1/ bola priznaná, majetkové práva na následnom
prerozdelení priznanej sumy žalobcovi 1/. Súd mal za to, že aktívna legitimácia žalobcov je daná.

9. Po vyriešení otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcov sa súd prvej inštancie zaoberal
opodstatnenosťou samotnej výšky nároku. Súd prvej inštancie, viazaný aj právnym názorom vysloveným
v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove v predmetnom spore rozhodujúcom o medzitýmnom rozsudku,
teda o danosti základu nároku, zameral dokazovanie v ďalšom konaní na určenie samotnej výšky
škody a ušlého zisku. K námietke žalovaného týkajúcej sa spoluzavinenia právneho predchodcu žalobcu
na vzniku škody z dôvodu, že žalobca nemohol realizovať svoj stavebný zámer vlastným zavinením,
keďže mu neboli vydané príslušné stavebné rozhodnutia a právne účinky zmluvy zo dňa 05.05.1997
medzitým pominuli priamo zo zákona, súd prvej inštancie konštatoval, že jediným oprávneným v zmysle
čl. XI zmluvy požiadať o registráciu tejto zmluvy na príslušnej evidencii nehnuteľnosti bol žalovaný,
ktorý tak neurobil. Zdôraznil, že zo strany žalovaného dochádzalo neustále k zmenám podmienok
a novým požiadavkám na realizáciu zámeru žalobcu, kedy napr. v rozpore so zmluvou v záväznom
stanovisku zo dňa 14.05.1998 nesúhlasil s realizovaním prestavby domu služieb na účely bývania a
naopak, v následnom záväznom stanovisku z 26.10.1999 súhlasil, avšak pripomienkami k projektovej
dokumentácii a stanoviskom zo dňa 19.12.2000 vyjadril, že nemá záujem na uzatvorení zmluvy na
nadstavbu objektu, z čoho vyplynula bezpredmetnosť dopracovania predložených pracovných návrhov
projektovej dokumentácie. Mal za to, že ak by právny predchodca žalobcu pokračoval v ďalších
prípravných prácach na stavbe a zvyšoval svoje náklady na ich realizáciu, tak by sa tým zvyšovala
škoda na strane právneho predchodcu žalobcu v prípade zmarenia tejto investície. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu, a teda ani žalobcovia ani čiastočne nezavinili zmarenie
investície, teda nepodieľali sa na žalovanej škode a ušlom zisku. Pre úplnosť uviedol, že nie je možné
prisvedčiť žalovanému a intervenientovi, že právny predchodca žalovaného sám zavinil zmarenie svojej
investície tým, že nezabezpečil vydanie územného rozhodnutia a následne stavebného rozhodnutia, na
základe ktorých by sa výstavba realizovala. Zo žalobcom predloženého dôkazu, ktorým je rozhodnutie
Okresného úradu v Poprade, odbor životného prostredia o zastavení územného konania jasne vyplýva,
že dôvodom na zastavenie územného konania bolo najmä to, že právny predchodca žalobcu nepredložil
stavebnému úradu doklad, ktorým by osvedčoval svoj právny vzťah (vlastnícke právo alebo iné právo)
k nehnuteľnostiam dotknutým výstavbou. V prípade, ak by však žalovaný neporušil svoju povinnosť
podať návrh na registráciu zmluvy o výstavbe na príslušnej evidencii nehnuteľností, je zrejmé, že právny
predchodca žalobcu by bol schopný právny vzťah k daným nehnuteľnostiam riadne stavebnému úradu
preukázať a zabezpečiť vydanie územného, aj stavebného povolenia.

10. Súd prvej inštancie mal za preukázanú priamu škodu uplatnenú žalobcom, a to jednotlivými faktúrami
a dokladmi o ich úhrade. K tvrdeniu žalovaného, že v prejednávanej veci nie je možné stanoviť
výšku ušlého zisku konštatoval, že škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá
nastala alebo sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi. Hradí sa aj iná škoda, ušlý zisk, ktorá je v podstate ušlým majetkovým
prospechom, spočíva v zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré nenastalo a ktoré by bolo
možné, keby nedošlo ku škodovej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný bez vecí (Sbírka
soudních rozhodnutí a stanovisek NS ČR R 55/1971).

11. Odkazom na ustanovenie § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka poukázal súd prvej
inštancie na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej sa ušlým ziskom rozumie ujma spočívajúca v tom,
že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, ako sa



to dalo očakávať vzhľadom na pravidelný beh veci. Z tohto pohľadu je nepochybne ušlým ziskom aj
akákoľvek strata zisku či odmeny, ktorú možno odškodniť, ak škodová udalosť znemožnila poškodenému
vykonávať činnosť vedúcu k dosiahnutiu zisku, ktorý mu podľa zmluvy náleží (v súdenom prípade zmluvy
o budúcich zmluvách o odpredaji bytov) a ktorého by sa mu iste dostalo v prípade, ak by škodová
udalosť nenastala. Nie je podstatné, ako je tento majetkových prospech vyplývajúci zo zmluvných
vzťahov definovaný a štruktúrovaný. Možno prisvedčiť žalobcovi, že strata na výnosoch, po odpočítaní
predpokladaných nákladov, predstavuje v dôsledku nemožnosti právneho predchodcu žalobcu obstáť
svojim zmluvným záväzkom (bez ohľadu na mieru podnikateľského rizika plynúceho zo zmluvných
dojednaní účastníkov ako aj pôvodného žalobcu a záujemcov o kúpu bytu, resp. prenájom nebytových
priestorov v nadstavbe) ušlý zisk, ktorý v rozsahu, v akom je v príčinnej súvislosti so zavineným
protiprávnym konaním žalovaného predpokladá jeho zodpovednosť za škodu.

12. Súd z dôvodu, že stanovenie výšky predpokladaného ušlého zisku žalobcu je výsostne odbornou
otázkou, o ktorej nie je oprávnený ako o odbornej otázke rozhodnúť sám, nariadil znalecké dokazovanie
a na jeho vykonanie ustanovil znalkyňu Y.. B. B., ktorá súdu predložila znalecký posudok č. 18/2009.
V zmysle uvedeného znaleckého posudku predstavovala skutočná škoda sumu 971.000,- Sk a ušlý
zisk 12.787.007,- Sk, t.j. celková škoda bola zistená znalcom vo výške 13.758.007,- Sk, čo v prepočte
predstavuje 456.682 eur.

13. Okrem vyššie uvedeného znaleckého posudku strany predložili súdu znalecké posudky resp.
odborné vyjadrenia. Žalobca predložil znalecký posudok Y.. A. M. č. 5/2007, žalovaný predložil odborné
vyjadrenie Y.. S. S. a intervenient predložil znalecký posudok znaleckej organizácie Interaudit Trenčín
č. 3/2010.

14. Na účely spôsobu hodnotenia znaleckých posudkov predložených stranami sporu súd preskúmal,
či predložené znalecké posudky je možné považovať za súkromné znalecké posudky v zmysle § 209
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

15. Znalecké posudky, resp. odborné vyjadrenia predložené stranami sporu pre absenciu doložky podľa
§ 209 ods. 2 CSP hodnotil súd prvej inštancie len ako listinné dôkazy.

16. Súd prvej inštancie preto pri hodnotení dôkazov mal za to, že zo znaleckého posudku súdom
ustanoveného znalca Y.. B. B. ako aj výpovede tejto znalkyne a jej písomného stanoviska je potrebné
dospieť k záveru, že celková škoda spôsobená žalovaným pôvodnému žalobcovi je vo výške 456.682 eur
ku dňu 05.05.2000, ktorý bol ustálený ako moment vzniku škody v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho
súdu.

17. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkami žalovaného a intervenienta na strane žalovaného, že
vykonané ocenenie nie je správne. K tomuto uviedol : „... súd v znaleckom posudku súdom ustanoveného
znalca nezistil také nedostatky, ktoré by mohli viesť k nariadeniu kontrolného posudku, keď znalec
v posudku spoľahlivo zistil výšku skutočnej škody ako aj výšku ušlého zisku tak, že vyčíslil rozdiel
očakávaných výnosov žalobcu z predaja bytových a nebytových priestorov a rozpočtových nákladov na
výstavbu. Posudky predložené stranami sporu nevyvracajú vecnú správnosť posudku znalca pribraného
súdom. K námietke žalovaného a intervenienta, že súdom ustanovený znalec nesprávne určil hodnotu
očakávaných výnosov právneho predchodcu žalobcu, keď tieto určil ako možný výnos z predaja bytov
v r.2002 (t.j. obdobie, v ktorom mala byť podľa odôvodneného názoru znalca ukončená výstavba a
teda aj speňaženie novopostavených bytov) a nie na základe zmlúv o budúcich zmluvách o nadstavbe
uzavretých medzi právnym predchodcom žalobcu a budúcimi vlastníkmi bytov v r.1998-1999, súd
uvádza, že metodika súdom pribratého znalca je logická a odôvodnená. Neobstojí argument žalovaného,
že právny predchodca nemôže byť považovaný za developera, ale len za obstarávateľa stavby,
keďže neuzatváral so svojimi klientmi kúpne zmluvy, ale zmluvy o nadstavbe, na základe ktorých
mali jeho klienti nadobudnúť vlastnícke právo k bytom na základe kolaudačného rozhodnutia. Ani v
prípade uzatvorenia zmluvy o nadstavbe medzi klientom a investorom nemožno investora považovať
len za osobu, ktorá vykonáva len stavebné práce na nadstavbe, ale za osobu, ktorá celý stavebný
projekt pripravila, organizovala a zabezpečila jeho realizáciu vrátane organizácie predaja projektu resp.
jednotlivých bytov konečným užívateľom. Zmluvy o budúcich zmluvách nemohli slúžiť ako podklad pre
výpočet očakávaných príjmov z projektu, keďže je zrejmé, že tieto zmluvy boli pripravované právnym
predchodcom žalobcu vrátane ich cenotvorby s ohľadom na pôvodne pripravovaný projekt nadstavby,



ktorý oproti konečnému projektu počítal len s výstavbou bytov o rozlohe takmer dvojnásobnej (3.705
m2 podľa projektu Y.. X.. L.) oproti konečnému stavu projektu (2.076 m2 podľa projektu vypracovaného
BDprojekt). Zároveň je možné konštatovať, že cena bytu predávaného len podľa projektu v štádiu
pred vydaním príslušných územných a stavebných povolení je samozrejme nižšia ako cena bytu
dokončeného alebo v pokročilom štádiu výstavby, keďže takáto cena zohľadňuje aj možnosť investora
financovať výstavbu z prostriedkov odplat prijatých od klientov. V predmetnom prípade bol jednak
pôvodný projekt nadstavby v zmysle rokovaní žalobcu a žalovaného zmenený a jednak boli všetky
zmluvy o budúcich zmluvách na výstavbu bytov zrušené a prijaté zálohy klientom vrátené tak, že k
rozhodnému dňu - 5.5.2000 nemal právny predchodca žalobcu uzatvorenú žiadnu zmluvu o budúcej
zmluve o výstavbe bytov. Súd preto uzatvára, že projekt právneho predchodcu žalobcov podľa prvotnej
projektovej dokumentácie Y.. X.. L. a s uzatvorenými zmluvami o budúcich zmluvách už nebol aktuálny
za daných podmienok. Súdom stanovená znalkyňa preto postupovala správne, ak výpočet ušlého zisku
opierala o zmarenú príležitosť tento zisk dosiahnuť, pričom vychádzala z termínu škodovej udalosti k
obdobiu v r.2000, ku ktorému hodnotila sled ďalších časových udalostí, ktoré by nastali po danom termíne
a takto stanovila vecne predpokladaný ušlý zisk. To znamená, že by nasledovala výstavba a následne
predaj bytov. Zmluvy o budúcich zmluvách znalkyňa nehodnotila, keďže už boli nepoužiteľné. Výpočty,
ktorý znalkyňa urobila, sú vyjadrením predpokladov, ktoré by sa v súvislosti s dosiahnutím cieľa dali
očakávať v časovom slede pri zohľadnení príčiny, ktorá spôsobila zmarenie tohto cieľa. Súd uzatvára,
že na preukázanie výšky škody je metóda stanovenia a tvorby budúcej reálnej ceny výstavby znalcom
vypočítaným rozpočtom podľa projektovej dokumentácie vzhľadom na vec a dostupné podklady logická
a mala by byť smerodajná.“

18. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku,
keďže znalecký posudok znalkyne Y.. B. B. považoval za dostatočný pre rozhodnutie o uplatnenom
nároku na náhradu škody. Taktiež nepripustil vykonanie ďalšieho dôkazu spočívajúce v predložení
odborného posudku žalovaným, k predloženiu ktorého dôkazu žiadal žalovaný poskytnúť dostatočne
dlhý čas na jeho vypracovanie. Takýto návrh totižto bol prednesený žalovaným asi pred štyrmi rokmi
a za celé toto obdobie svoj záväzok predložiť odborný posudok nesplnil, preto poskytnutie dlhodobej
žiadanej lehoty vyhodnotil súd prvej inštancie ako nehospodárne. Súd prvej inštancie zamietol aj návrh
na vykonanie dôkazu výsluchom všetkých pôvodných klientov právneho predchodcu žalobcu, t.j. osôb,
s ktorými právny predchodca žalobcu uzatvoril zmluvy o budúcich zmluvách o výstavbe bytov v rokoch
1998 a 1999 na preukázanie skutočnosti, či vrátene zálohy klientom boli krátene o manipulačný poplatok
vo výške 1.500,- Sk. Skonštatoval, že ak by aj boli všetky vrátené zálohy krátene o uvedený manipulačný
poplatok, teda celkovo o 995,- eur, tak vykonanie takého dôkazu považoval za právne irelevantné, keďže
manipulačný poplatok slúžil k úhrade administratívnych a režijných nákladov spojených s vykonaním
daného úkonu s tým, že uvedené náklady museli byť právnym predchodcom žalobcu vynaložené, pričom
ako škoda tieto neboli uplatnené v predmetnom spore.

19. V súlade s ustanovením § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal súd prvej inštancie žalobcom úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne
od 17.05.2000, teda odo dňa žiadaného žalobcami napriek tomu, že v predchádzajúcom rozhodnutí
krajský súd ustálil, že dňom vzniku škody je deň 05.05.2000. Žalobcovia však nepristúpili k zmene žaloby
v zmysle jej rozšírenia, preto bol úrok priznaný od uvedeného dátumu.

20. Uznesením Okresného súdu Poprad, č.k. 7C/218/2002-252 z 24.03.2006, právoplatným 12.05.2006
bolo zastavené konanie v časti o zaplatenie 7.000.000,- Sk, teda 232.357,43 eur v dôsledku späťvzatia
žaloby v tejto časti. Uznesením o zastavení konania však nebolo rozhodnuté o príslušných úrokoch z
danej sumy, čo súd prvej inštancie napravil výrokom pod bodom III preskúmavaného rozhodnutia.

21. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a priznal žalobcom 1 a 2 náhradu trov konania v percentuálnom rozsahu zodpovedajúcom ich pomeru
úspechu vo vzťahu k pôvodne žalovanej sume 676.112,83 eur.

22. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výrokom I a
II, ktorými bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcom istinu spolu s úrokom z omeškania,
odvolanie žalovaný. Namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov poukazom na to, že od
vydania medzitýmneho rozsudku dňa 24.03.2006 došlo k viacnásobnému postúpeniu pohľadávky, ktorá
je predmetom sporu, teda na strane žalobcu sa vystriedali spoločnosti O. O..U..L.., ktorá bola žalobcom



do 15.11.2007, spoločnosť M.-F. O..U..L.., ktorá bola stranou sporu od 15.11.2007 na základe zmluvy
o postúpení zo dňa 02.01.2007, W. B., ktorý sa stal žalobcom na základe zmluvy o postúpení zo
dňa 18.04.2010, spoločnosť K. Q. O..U..L.. (dnes AUTODIELY SLOVAKIA TEAM, s.r.o.) na základe
zmluvy o postúpení zo dňa 18.04.2010 a konečne FORCE FINANCE LTD, ktorá sa stala žalobcom
2 na základe zmluvy o postúpení zo dňa 09.02.2016 v rozsahu 55 % pohľadávky. Dňa 18.03.2013
však spoločnosť K. Q. O..U..L.., ktorá mala v tom čase disponovať celou pohľadávkou, previedla jej
časť na ďalšie štyri fyzické osoby, a to O. V., M. I., W.. D. S.Y. X. W.. B. S.. Po uzavretí tejto zmluvy
sa podľa odvolateľa pohľadávky rozdelili medzi piatich veriteľov tak, že spoločnosť K. Q. O..U..L..
(teraz AUTODIELY SLOVAKIA TEAM, s.r.o.) získala 20,30 % pohľadávky, O. V. 36,77 % pohľadávky,
M. I. spolu 26,14 % pohľadávky, W.. D. S. 8,11 % pohľadávky a W.. B. S. 8,68 % pohľadávky, čo
spolu predstavuje 100 % pohľadávky. Obdobným spôsobom si zmluvné strany rozdelili aj príslušenstvo
pohľadávky. Právny názor súdu prvej inštancie, že zmluva, ktorou došlo k rozdeleniu pohľadávky nie
je zmluvou o postúpení pohľadávky považoval žalovaný za nesprávny. Zdôraznil, že každý právny
úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu, čo znamená, že zmluva nemusí byť označená ako
„zmluva o postúpení“ a zmluvné strany nemusia byť označené ako postupník a postupca. Dôležité
je, aký účel strany sledovali pri jej uzatváraní. Do pozornosti odvolacieho súdu dal žalovaný to, že v
zmluve sa úplne jednoznačne uvádza, že všetci účastníci zmluvy majú v pohľadávke majetkové práva
vo vymedzenom rozsahu, teda zmluvné strany chceli touto zmluvou dosiahnuť stav, kedy každá z nich
bude mať vlastnú časť pohľadávky vo vymedzenom rozsahu. Keďže právo na zaplatenie peňažnej sumy
je právom na deliteľné plnenie, niet právnej prekážky, aby toto právo bolo postúpením rozdelené medzi
viacerých postupníkov (oprávnených). O úmysle postúpiť pohľadávku podľa žalovaného svedčí aj ďalšia
zmluva - Dohoda o urovnaní medzi manželmi V. a bratmi S. zo dňa 18.03.2013, ktorá sa týka pôžičky,
ktorá s predmetom konania síce nesúvisí, ale predmetom urovnania je preukázateľne aj povinnosť
bratov S. po vrátení pôžičky zo strany V. previesť na O. V. pohľadávku špecifikovanú v zmluve zo dňa
18.03.2013. Je tak evidentné, že O. V. poskytol svoju časť pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania
ako zabezpečovací prevod práva zabezpečujúci pôžičku, čo znamená, že O. V., ale aj bratia S. túto
časť pohľadávky skutočne nadobudli. Žalovaný namietal, že súd nevykonal navrhovaný výsluch svedka
V. bezdôvodne, hoci len výsluchom svedkov sa dala zistiť ich skutočná vôľa pri uzatváraní zmluvy.
Poukazom na zásadu nemo plus iuris odvolateľ zdôraznil, že nikto nemôže previesť právo vyplývajúce z
pohľadávky, ak sám nie je veriteľom. Po uzavretí zmluvy dňa 18.03.2013 tak ostala žalobcovi 1 len časť
pohľadávky vo výške 2,30 %, ktorou mohol platne disponovať. Žalobca 1 však 09.02.2016 previedol na
žalobcu 2 55 % celkovej pôvodnej pohľadávky, teda o 34,70 % viac, než mu ostalo po predchádzajúcom
prevode. Vzhľadom k tomu je celá zmluva o postúpení medzi žalobcom 1 a žalobcom 2 neplatná
minimálne v časti 34,70 % z dôvodu porušenia zásady nemo plus iuris, ale v skutočnosti v celom
rozsahu, nakoľko sa uvedeným pochybením stala zmluva neurčitou. Medzitýmny rozsudok bol vydaný
ešte voči pôvodnému žalobcovi - spoločnosti O. O..U..L.., teda z procesného hľadiska bolo ustálené,
že žalovaný spôsobil pôvodnému žalobcovi škodu porušením zmluvnej povinnosti. Aktívnu legitimáciu
hmotnoprávnych a procesných nástupcov však súd pri vydaní a potvrdení medzitýmneho rozsudku
neskúmal, keďže v čase jeho vydania k nástupníctvu ešte nedošlo. Otázka platnosti, či neplatnosti
postúpenia však musí byť predmetom následného súdneho prieskumu, keďže nový žalobca získal
aktívnu legitimáciu len vtedy, ak získal hmotnoprávny nárok. Tak ako pôvodný žalobca, aj nový žalobca
musí preukázať, že mu nárok z hmotnoprávneho hľadiska naozaj svedčí. To, či pohľadávku vôbec
nadobudol žalobca 2 a v akom rozsahu ju nadobudol žalobca 1, musia žalobcovia preukázať bez ohľadu
na medzitýmny rozsudok. Vzhľadom na uvedené žalovaný vyslovil názor, že súd mal žalobu zamietnuť
v celom rozsahu voči žalovanému 2 a minimálne v rozsahu 79,75 % voči žalovanému 1.

23. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu žalovaný poukázal na znalecké posudky a odborné
stanoviská predložené v predmetnom spore, ktoré vyčíslili škodu takto:
- znalecký posudok Y.. M. z odboru ekonómie a manažmentu, odbor účtovníctvo, daňovníctvo,
personalistika č. 5/2007 na sumu 825.777,- eur;
- odborné stanovisko Y.. O. z odboru ekonómie a manažmentu, odbor účtovníctvo, daňovníctvo,
personalistika č. 9/2009 na sumu 32.232,- eur;
- znalecký posudok Y.. B. z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností
č. 18/2009 na sumu 457.000,- eur;
- znalecký posudok Y. D., O.. O. U..L.. z odboru ekonómie a manažmentu, odbor účtovníctvo,
daňovníctvo, personalistika č. 3/2010 na sumu 118.790,- eur;
- odborný posudok Y.. S. z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností
č. 145/2012 na sumu 87.335,- eur.



24. Žalovaný poukázal aj na stanovenie priemernej ceny bytu a ceny nájmu odborným posudkom Ing.
Rodáka z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností č. 1/2007, podľa
ktorého priemerná cena nájmu bytu v rokoch 2000 - 2007 bola od 55,50 eur do 87,33 eur/m2 a na
odborný posudok Y.. D. z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností
č. 36/2009, podľa ktorého priemerná cena bytu bola 847,04 eur/m2.

25. Nevysporiadanie sa so všetkými posudkami (s výnimkou posudku Y.. B.) poukazom na § 209 ods.
2 CSP považoval žalovaný za nesprávne. Všetky posudky totižto boli vykonané do roku 2012, teda
štyri roky pred prijatím Civilného sporového poriadku, ktorý zaviedol pre súkromné znalecké posudky
doložku. Vyžadovať znaleckú doložku k posudkom vypracovaným za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku považoval žalovaný za procesne neprípustné. Ak súd mal v úmysle prijať takýto záver, tak
podľa odvolateľa mal strany sporu na to upozorniť a zabrániť tak vydaniu prekvapivého rozhodnutia.
Strany by tak mali možnosť vyžiadať od znalcov doplnenie znaleckých doložiek. Zároveň upozornil na
to, že všetci znalci vypracovali svoje posudky pre účely súdneho konania, čo z ich znenia vyplýva, teda
boli si vedomí trestnoprávnych následkov nepravdivého znaleckého posudku. Poukázal na rozdielnosť
všetkých posudkov, ktoré vyčíslili škodu od sumy 32.232,- eur po sumu 825.777,- eur, čo znamená,
že na tak zásadnom rozpore nie je možné postaviť spravodlivý rozsudok. Ak chcel súd prvej inštancie
založiť svoje rozhodnutie na posudku Y.. B., tak bolo jeho povinnosťou odôvodniť, v čom sú ostatné
posudky nesprávne. Nepovažoval za správne vybrať si posudok Y.. B. len z dôvodu, že tento bol
nariadený súdom. Zdôraznil, že najneskôr od roku 2014 je daná správnosť posudku Y.. S.. Zdôraznil, že
pre odstránenie špecifikovaných pochybností navrhol v konaní pred súdom prvej inštancie aj kontrolné
znalecké dokazovanie, ktorý návrh však súd prvej inštancie zamietol.

26. Žalovaný v ďalšej časti odvolania namietal nesprávnosť znaleckého posudku Y.. B. aj z dôvodu,
že táto počítala ušlý zisk z predaja bytov, ktorý je však vyšší ako zisk zo stavebnej činnosti. Pôvodný
žalobca však byty nemienil predávať, ale stavať. Jednotlivý záujemcovia o byty sa s pôvodným žalobcom
dohodli, že im obstará výstavbu bytov, teda pôvodný žalobca mal mať tržbu zo stavebnej činnosti a nie
z predaja. Taktiež namietal správnosť podkladov pre výpočet ceny bytov, ktoré nezodpovedali dobovým
podmienkam. Y.. B. si na zistenie ceny bytov objednala stanovisko Y.. D., ktorému dodala typové zmluvy
z rokov 2005 až 2008, teda 11 rokov od uzavretia zmluvy o výstavbe a 8 rokov od súdom určeného
vzniku škody. V súvislosti s pochybeniami znalkyne poukázal žalovaný na časti znenia posudku, ktoré
podľa žalovaného diskvalifikuje celý znalecký posudok, ale aj osobu znalkyne. Znalkyňa sama uvádza,
že reálny čas predaja bytov by mal byť rok 2002, no keďže nemala možnosť dostať sa k cenám bytov v
tomto období, vychádzala z cien z úplne iného obdobia. Žalovaný zdôraznil, že ceny bytov od roku 2002
do roku 2008 vzrástli o 255 %, keďže cena bytu v roku 2002 na území SR bola 592,- eur/m2 a v roku 2008
1.511,- eur/m2. Žalovaný spochybnil tvrdenie znalkyne, že nemá odkiaľ vziať typové zmluvy na dané
obdobie, keďže asi niet inej komodity, pri ktorej existujú tak ľahko dostupné údaje o cenách a ich vývoji
ako sú byty. Do pozornosti dal údaje Národnej banky Slovenska s uvedením internetovej stránky, ktorá
pravidelne sleduje vývoj cien nehnuteľnosti z dôvodu poskytovania hypotekárnych sadzieb. Znalecký
posudok Y.. B. považoval žalovaný za nepreskúmateľný a irelevantný k meritu veci.

27. Žalovaný nesúhlasil ani s priznaným úrokom z omeškania. Zdôraznil, že na to, aby sa dlžník so
záväzkom na náhradu škody dostal do omeškania, musí byť jeho záväzok splatný čo do výšky. Záväzok
z náhrady škody považoval za mimozmluvný záväzok, pri ktorom dlžník spravidla výšku svojho záväzku
v deň vzniku škody nepozná. Pohľadávka sa preto v takomto prípade stáva splatnou, keď ju možno
uplatniť na súde. Dôležité je však poskytnúť dlžníkovi možnosť plniť dobrovoľne a až potom ju možno
žalovať. Uplatňovanie úroku z omeškania odo dňa vzniku škody považoval žalovaný v hrubom rozpore
s dobrými mravmi. Zdôraznil, že výška škody nebola známa ani žalobcovi, čo jasne vyplýva z petitu
žaloby, ktorý žiadnu výšku škody neobsahoval. Výška škody bola poškodeným určená až dodatočne
odhadom a doplnením žaloby. Poukázal na to, že odvolací súd pri rozhodovaní medzitýmnym rozsudkom
určil ako deň vzniku škody deň 05.05.2000, avšak neurčil prvý deň omeškania, nakoľko sa týmto vôbec
nezaoberal. Ak teda v roku 2002 ešte ani len poškodený nepoznal výšku svojho nároku, nie je zrejmé,
ako mohol byť dlžník v omeškaní už dva roky predtým, teda od roku 2000. Poukázal zároveň na to, že
ak by dobrovoľne plnil pohľadávku uplatnenú v doplnenej žalobe, tak by zaplatil v prepočte 676.112,-
eur, teda o 232.356,61 eur viac ako bolo určené znaleckým posudkom, z ktorého súd prvej inštancie pri
rozhodovaní vychádzal. Z uvedeného vyplýva, že najskôr sa žalovaný mohol dozvedieť o výške svojho
dlhu dňom doručenia znaleckého posudku Y.. B., lebo práve na jeho základe súd vo veci rozhodol. Až na



jeho základe mohol žalovaný po prvý krát dobrovoľne plniť správnu sumu, ak sa vychádza z predpokladu,
že posudok je skutočne vecne správny. Posudok Y.. B. bol doručený žalovanému dňa 15.07.2009, teda
tento deň je najskorším dňom omeškania s plnením. Zdôraznil, že úrok za obdobie od 17.05.2000 do
15.07.2009 predstavuje sumu približne 702.907,- eur, čo je suma, ktorá takmer dvojnásobne presahuje
istinu. Rozhodnutie súdu vo vzťahu k úrokom z omeškania považoval v hrubom rozpore s ustálenou
súdnou praxou, ktorá nikdy nepriznáva omeškanie škodcu odo dňa vzniku škody, ale vždy až od doby,
kedy bola výška ustálená, škodcovi známa a bola mu poskytnutá možnosť plniť dobrovoľne. Žalovaný
nemohol byť v omeškaní dva roky pred podaním žaloby a sedem rokov predtým, než bola znalcom
určená.

28. Žalovaný porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadol v odmietnutí vykonať výsluch svedkov
V. a I. o aktívnej vecnej legitimácii žalobcov a vykonať kontrolné znalecké dokazovanie o výške škody.
Súčasne došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci vo vzťahu k obsahu zmluvy zo dňa 18.03.2013,
teda v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcov a vo vzťahu k určeniu prvého dňa omeškania. Súd
prvej inštancie tiež nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy vzťahujúce sa k stanoveniu výšky škody
odbornými a znaleckými posudkami. Mal za to, že došlo k naplneniu odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b/, h/, f/ CSP, preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

29. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca 1 podaním z 10.07.2019. Skutočnosti uvádzané
žalovaným v odvolaní považoval za právne irelevantné. Stotožnil sa v celom rozsahu s rozsudkom súdu
prvej inštancie s dôrazom na to, že súd prvej inštancie v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami
rozhodol, tieto správne vyložil a zaoberal sa v dostatočnom rozsahu každou potrebnou okolnosťou
a skutočnosťou, ktorá bola v konaní zistená. Dôvody odvolania žalovaného považoval za účelové a
irelevantné s tým, že tieto v podstate iba opakujú jeho vyjadrenia prednesené pred súdom prvej inštancie.
Mal za to, že súd prvej inštancie sa jednoznačne a dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného
týkajúcimi sa nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcov. Za nedôvodné považoval aj tvrdenie
žalovaného o nedostatkoch znaleckého dokazovania a určenia lehoty omeškania. Zdôraznil, že samotný
žalovaný v konaní nepredložil kontrolný znalecký posudok k posudku Y.. B. a neurobil tak aj napriek
jeho vyjadreniam o realizácii takéhoto dôkazu, teda namietal závery znaleckého posudku bez toho, aby
svoje tvrdenia oprel o kontrolný znalecký posudok. Takýto postup žalovaného považoval žalobca 1 za
neodborný, účelový a špekulatívny. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I a II potvrdiť
ako vecne správny.

30. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril aj žalobca 2 podaním z 23.07.2019. Mal za to, že súd prvej
inštancie sa v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre
rozhodnutie vo veci samej, svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil a založil
na skutočnostiach, ktoré sú obsahom súdneho spisu. K namietanému nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie poukázal žalobca 2 na to, že žalovaný iba opakuje svoju argumentáciu prednesenú v
prvoinštančnom konaní, s ktorou sa súd náležite vysporiadal. Poukazom na ustanovenie § 37 ods.
1, § 35 ods. 1, 2, § 40 a § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka zdôraznil, že zmluva uzavretá dňa
11.03.2013 neobsahuje žiadne ustanovenia, podľa ktorého by pohľadávka mala byť postúpená. Ide o
zmluvu nepomenovanú, ktorou zmluvou sa strany dohodli, akým spôsobom sa jednotlivé zmluvné strany
mali podieľať na úhrade a financovaní nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky žalobcom 1
v súdnom konaní a následne na rozdelení prípadného výťažku z pohľadávky, ktorý by bol dlžníkom,
teda žalovaným zaplatený žalobcovi 1 ako veriteľovi a majiteľovi predmetnej pohľadávky. Zo zmluvy
jasne vyplýva, že strany sa dohodli na pomere ich uspokojenia len pre prípad, ak žalobca 1 obdrží čo
aj len čiastočnú úhradu svojej pohľadávky od žalovaného, čo znamená, že predmetná zmluva môže
zakladať výlučne oprávnenie zmluvných strán požadovať vydanie plnenia voči žalobcovi 1, avšak v
žiadnom prípade nie voči žalovanému. O. V., M. I., W.. D. S. X. W.. B. S. tak žiadna pohľadávka voči
žalovanému na základe predmetnej zmluvy nevznikla a ani ju nenadobudli. Skutočná vôľa zmluvných
strán bola súdu vysvetlená prostredníctvom čestných vyhlásení zmluvných strán a osobným vysvetlením
právneho zástupcu žalobcu 1 podanom na pojednávaní dňa 29.05.2018, ktorý bol zároveň jednou zo
zmluvných strán uvedenej zmluvy. Do pozornosti odvolacieho súdu dal skutočnosť, že prednesený názor
potvrdzuje aj to, že žiadna zo zmluvných strán zmluvy neoznámila postúpenie pohľadávky dlžníkovi,
teda žalovanému a ani nikdy sa voči žalovanému nedomáhala úhrady časti pohľadávky, ktorá by mu
mala byť podľa názoru žalovanému postúpená. Vo vzťahu k dohode o urovnaní, ktorou argumentoval
žalovaný na podporu svojho názoru, žalobca 2 uviedol, že táto dohoda nikdy nenadobudla účinky a



pokiaľ by aj bola účinná, tak by to nič nemenilo na uvedených skutočnostiach. Na základe uvedenej
zmluvy nadobudli W.. B. S. a W.. D. S. práva na budúce plnenie voči žalobcovi 1. V žiadnom prípade sa
nejednalo o prevod pohľadávky voči žalovanému, ale výlučne len o prevod nárokov voči žalobcovi 1 pre
prípad, že by jeho pohľadávka voči žalovanému bola uspokojená a tento by tak bol povinný na základe
zmluvy vydať časť prijatého plnenia W.. B. S. X. W.. D. S..

31. K namietaným nedostatkom dokazovania a hodnotenia znaleckého posudku Y.. B. žalobca 2 uviedol,
že hodnoteniu znaleckých posudkov nepodliehajú odborne znalecké závery z hľadiska ich správnosti,
ale súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám
logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Poukázal na to, že súkromný znalecký
posudok, teda znalecký posudok predložený stranou sporu nie je v sporovom konaní žiadnou novinkou
a tento poznal aj Občiansky súdny poriadok, v zmysle ktorého platilo, že v prípade, ak niektorá zo
sporových strán predložila vlastný znalecký posudok, súd takýto posudok vždy hodnotil len ako listinný
dôkaz, teda rovnako ako v zmysle § 209 ods. 2 CSP je v súčasnosti hodnotený súkromný znalecký
posudok neobsahujúci doložku. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaného, že v danom prípade súd
vyžadoval, aby posudky obsahovali znaleckú doložku podľa § 209 ods. 2 CSP, ale súd len správne
konštatoval, že pre absenciu doložky môže tieto posudky hodnotiť len ako listinné dôkazy. Takýmto
postupom teda nebol žalovaný znevýhodnený. Zároveň zdôraznil, že žalovaný mal možnosť kedykoľvek
počas konania doložku podľa § 209 ods. 2 CSP obstarať. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom
vysvetlil, prečo považoval závery znaleckého posudku Y.. B. za správne a prečo sa s nimi stotožnil.
Keďže mal za to, že rozhodné skutočnosti boli preukázané týmto znaleckým posudkom, je logické, že
nepovažoval za potrebné vyhodnocovať iné listinné dôkazy.

32. K námietke žalovaného, že znalecký posudok nesprávne vychádzal zo simulovaných tržieb za predaj
a nie zo simulovaných tržieb za stavbu žalobca 2 poukázal na bod 37 rozsudku, v ktorom to bolo
jasne vysvetlené. Trval na tom, že právny predchodca žalobcu bol subjekt, ktorý celý investičný projekt
nadstavby bytov pripravil, vrátane zabezpečenia potrebnej projektovej dokumentácie, zabezpečoval
inžiniersku činnosť nevyhnutnú k vydaniu potrebných verejných povolení, záujemcov o kúpu bytov
aktívne a sám vyhľadával a následne by zabezpečil prostredníctvom stavebne firmy aj zrealizovanie
stavebnej časti projektu a jeho kolaudáciu. Je preto nepochybné, že právny predchodca žalobcov bol
klasickým developerom, ktorého zisk by predstavovali tržby z predaja bytov a nielen tržby zo stavebnej
činnosti v užšom zmysle slova. Z uvedeného dôvodu nemôže obstáť odborný posudok Y.. S., na ktorý sa
žalovaný odvoláva a ktorý vychádzal z nesprávne stanovenej metodológie, keď uvažoval so stanovením
ušlého zisku ako marže stavebnej spoločnosti vykonávajúcej stavebné práce. Žalobca 2 poukázal na
to, že žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepredložil ani jediným dôkazom o tom,
že prístup k údajom týkajúcim sa cien bytu je naozaj taký jednoduchý ako tvrdí. Pozornosť upriamil
na to, že znalkyňa vo svojom posudku uviedla, že na adekvátne posúdenie týchto skutočností využila
konzultáciu s iným znalcom, čo znamená, že pri vypracovaní posudku vychádzala z hodnoverných a
overených údajov.

33. K námietkam žalovaného týkajúcim sa nesprávne priznaných úrokov z omeškania žalobca 2 uviedol,
že výška škody je žalovanému dlhodobo známa a pokiaľ by mal záujem plniť, tak túto mohol už
dávno uhradiť, čím by sa vyhol plateniu úrokov z omeškania a ich navyšovaniu. Pokiaľ sa menila
výška škody na základe znaleckého posudku Y.. B., tak táto skutočnosť podľa žalobcu 2 nemá
žiadny vplyv na to, že žalovanému objektívne vznikla povinnosť škodu nahradiť a mohol tak urobiť
kedykoľvek dobrovoľne. Poukázal na medzitýmny rozsudok, ktorý ustálil, že splatnosť pohľadávky
právneho predchodcu žalobcov nastala a premlčacia lehota začala plynúť dňa 05.05.2000. Žalovaný
sa objektívne dostal s plnením svojej povinnosti do omeškania, preto bol správne priznaný aj úrok z
omeškania. Žalobca 2 navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

34. Podaním z 02.07.2019 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril intervenient. S odvolaním žalovaného
vyslovil súhlas v celom rozsahu s tým, že dôvody uvedené v odvolaní si osvojil. Navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

35. Odvolanie proti výroku IV rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca 1. Navrhol rozsudok v tejto
časti zmeniť a priznať žalobcovi 1 náhradu trov konania proti žalovanému za úkony právnych služieb
realizovaných do 09.02.2016 v rozsahu 100 % a za úkony realizované od 09.02.2016 v rozsahu 45
% a žalobcovi 2 priznať právo na náhradu trov konania za úkony právnych služieb realizovaných od



09.02.2016 v rozsahu 55 %. Navrhol priznať žalobcovi 1 tiež náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 45 % a žalobcovi 2 v rozsahu 55 %. Namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je odvolacím dôvodom podľa § 365
ods. 1 písm. f/ CSP. Poukázal na ustanovenie § 470 ods. 1, § 255 ods. 1, 2 CSP. Uviedol, že bola
podaná žaloba na zaplatenie sumy 20.368.575,- Sk s príslušenstvom, avšak ešte pred začatím konania
vo veci samej došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby o sumu 7.000.000,- Sk, vo vzťahu ku ktorej
sume bolo konanie zastavené a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.05.2006. Od 09.11.2004 teda
prebiehalo na súde prvej inštancie konanie o zaplatenie 12.368.575,- Sk, ktorej sumy sa týkali všetky
úkony po dobu 14 rokov odo dňa čiastočného späťvzatia žaloby až po prvé konečné rozhodnutie vo
veci. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vydal rozhodnutie o trovách konania podľa pomeru úspechu vo veci
a neprihliadol na to, že všetky úkony vo veci boli realizované po čiastočnom späťvzatí žaloby, resp. po
čiastočnom zastavení konania, tak jeho rozhodnutie je nesprávne. Dá sa teda povedať, že u žalobcu boli
realizované takmer všetky úkony pri hodnote sporu, ktorá bola plne priznaná napadnutým rozhodnutím
súdu. Znamená to, že žalobca mal v konaní plný úspech vo veci. Počas konania došlo k postúpeniu časti
pohľadávky na žalobcu 2 a medzi žalobcom 1 a žalobcom 2 došlo k dohode, že žalobca 1 si bude voči
žalovanému uplatňovať nárok na náhradu trov konania za úkony realizované do 09.02.2016, kedy došlo
k čiastočnému postúpeniu pohľadávky žalobcu 1 na žalobcu 2 a za úkony realizované po 09.02.2016 si
bude uplatňovať náhradu trov konania v rozsahu 45 %. Napadnutou časťou výroku však bola žalobcovi
2 priznaná náhrada trov konania aj za obdobie, kedy žalobcovi 2 nemohli vzniknúť žiadne trovy konania,
pretože pred 09.02.2016 nebol účastníkom konania a nemôže si tak uplatňovať voči žalovanému za
uvedené obdobie náhradu trov konania, ale za toto obdobie má byť priznaná náhrada trov konania iba
žalobcovi 1.

36. Žalovaný k vyjadreniam žalobcov 1 a 2 repliku a vyjadrenie k odvolaniu žalobcu 1 nepredložil.
Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu 1 nepredložil ani žalobca 2.

37. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
CSP, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 279
a nasl. CSP a po nariadení odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a zopakovaní dokazovania
ako aj vyjadrení strán sporu v súlade s § 384 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je čiastočne dôvodné.

38. Súd prvej inštancie v predmetnom spore správne posúdil aktívnu legitimáciu žalobcov. Z obsahu
spisu nepochybne vyplýva, že odvolacia námietka žalovaného v tomto smere nie je dôvodná. Zmluvou
zo dňa 11.03.2013 nedošlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti K. Q. O..U..L.. na fyzické osoby O.
V., M. I., W.. D. S. X. W.. B. S.. Vychádzajúc z obsahu zmluvy je potrebné dospieť k záveru, že zmluvné
strany si vzájomne upravili práva a povinnosti k existujúcej pohľadávke pre prípad jej právoplatného
prisúdenia, čo vyplýva zo znenia čl. III bod 1 až 3 zmluvy, v zmysle ktorého:
„1. Účastníci tejto zmluvy sa dohodli, že v prípade uspokojenia Pohľadávky a to čo aj len čiastočne,
majetkové práva účastníkov zmluvy uspokojené nasledovne:
a) v prvom poradí budú uspokojené majetkové práva týchto účastníkov zmluvy a to v plnom rozsahu
alebo pomerne podľa veľkosti ich percentuálnych podielov uvedených v čl. II bod 2. tejto zmluvy na
výťažku pohľadávky: - čl. II. bod 2. písm. a). - čl. II. bod 2. písm. b), - čl. II. bod 2. písm. c), - čl. II. bod
2. písm. d), - čl. II. bod 2. písm. e), - čl. II. bod 2. písm. f),
b) v druhom poradí budú uspokojené majetkové práva týchto účastníkov zmluvy a to v plnom rozsahu
alebo pomerne podľa veľkosti ich percentuálnych podielov uvedených v čl. II. tejto zmluvy na výťažku
pohľadávky: - čl. II. bod 3. písm. a), - čl. II. bod 3. písm. b), - čl. II. bod 3. písm. c), - čl. II bod 3. písm.
d), - čl. II. bod 3. písm. e), - čl. II. bod 4.,
c) v treťom poradí budú uspokojené ostatné majetkové práva týchto účastníkov zmluvy a to v rozsahu
prípadného zostatku vymoženej a uspokojenej Pohľadávky pomerne podľa veľkosti ich percentuálnych
podielov uvedených v čl. II. bod 2. tejto zmluvy
2. Účastníci tejto zmluvy prehlasujú, že všetky oprávnené osoby majúce majetkové práva na Pohľadávke
sú povinné až do času uspokojenie Pohľadávky a to pomerne alebo v celom rozsahu prispievať podľa
veľkosti ich podielov uvedených v čl. II. tejto zmluvy: - čl. II. písm. a), - čl. II. písm. b), - čl. II. písm. c), -
čl. II. písm. d), - čl. II. písm. e), - čl. II písm. f), na všetky náklady spojené s uplatňovaním Pohľadávky
na príslušnom súde a jej následnom vymáhaní.



3. Majiteľ pohľadávky prehlasuje, že bez písomného súhlasu všetkých oprávnených v 1./ až 4./ rade
nepostúpi práva a povinnosti z Pohľadávky, ako aj samotnú Pohľadávku na tretiu osobu a ani ju nezaťaží,
resp. nezriadi ku nej iné práva tretích osôb.“

Uvedená zmluva nespĺňa náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka), a to tak pri použití gramatického, či logického výkladu. Taktiež zmluva obsahuje odkaz
na § 51 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie
je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Odvolací
súd nemá pochybnosť, že cieľom takejto dohody bolo stanoviť jasné pravidlá vysporiadania vzťahov
spoločníkov zainteresovaných subjektov.

39. Odvolací súd, vzhľadom na závery prijaté v tomto rozhodnutí, vyhodnotil námietku žalovaného
týkajúcu sa nesprávnosti znaleckého posudku Y.. B. a nesprávneho posúdenia predložených odborných
stanovísk, resp. znaleckých posudkov ako listinných dôkazov ako dôvodnú.

40. Krajský súd ako odvolací súd pred rozhodnutím o odvolaniach vyzval výzvou z 19.06.2020 strany
sporu na zaujatie stanoviska k zmluvám o uzavretí budúcich zmlúv o výstavbe bytov s dôrazom na tam
uvádzanú cenu m2 plochy a celkovú výmeru zastavanej plochy špecifikovanej pôvodným žalobcom v
zmysle § 384 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

41. Podaním z 27.07.2020 žalobca 1 poukázal na to, že ku dňu vzniku škody, ktorý deň bol ustálený na
05.05.2000 nemal žalobca uzavretú žiadnu zmluvu o budúcej zmluve o výstavbe bytu, ktoré by mohli
byť relevantné pre výpočet ušlého zisku k momentu vzniku škody. Zároveň poukázal na to, že pôvodný
žalobca nezapočítal do ušlého zisku aj nebytové priestory, ktoré boli súčasťou projektu a ktoré pôvodný
žalobca nechcel predávať, o čom svedčí skutočnosť, že na takéto priestory nebola uzavretá žiadna
zmluva o výstavbe, resp. o budúcom predaji. Zisk z nájmu za obdobie rokov 2000 až 2007 by pritom
predstavoval sumu 648.811,- eur.

42. K výzve odvolacieho súdu sa žalobca 2 a žalovaný nevyjadrili.

43. Odvolací súd nariadil odvolacie pojednávanie v súlade s § 385 ods. 1 CSP za účelom zopakovania
dokazovania majúc za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zároveň
s poukazom na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní
pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového
stavu z 22.01.2021 vyzval strany sporu na oznámenie, či súhlasia s pojednávaním v ich neprítomnosti.
Vo výzve ich oboznámil so zamýšľaným rozsahom zopakovania dokazovania. Podaním z 09.02.2021
oznámil zástupca intervenienta, že vzhľadom na práceneschopnosť nie je spôsobilý zúčastniť sa
pojednávania. Zástupca žalovaného sa vyjadril, že pojednávania sa chce zúčastniť. Následne odvolací
súd listom z 18.02.2021 oznámil stranám sporu, že pojednávanie v súlade s § 1 ods. 2 citovanej
vyhlášky sa uskutoční, keďže predmetná vec neznesie odklad. Listom z 18.02.2021 oznámil intervenient
odvolaciemu súdu, že žiada odročiť pojednávanie na nový termín, kedy predpokladá možnú účasť svojho
právneho zástupcu. Zástupca žalobcu 1 listom z 19.02.2021 vyjadril súhlas s pojednávaním v jeho
neprítomnosti. Odvolací súd vykonal odvolacie pojednávanie, ktorého sa zúčastnil zástupca žalovaného
pri dodržaní všetkých epidemiologických opatrení. Mal za to, že zástupcovi intervenienta nič nebránilo
pojednávania sa zúčastniť v osobe substitúta, preto jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel.

44. Na odvolacom pojednávaní dňa 23.02.2021 odvolací súd v súlade s § 384 ods. 1 CSP zopakoval
dokazovanie prečítaním podstatných častí listín :
- sprievodnej správy Štúdie nadstavby Domu služieb pre bytové účely v Poprade vypracovanej Y.. X..
M. L.K. 10.12.1997 z prílohy č. 1 spisu;
- sprievodnej správy k projektu pre stavebné povolenie od spoločnosti BB PROJEKT z júna 1999,
podľa ktorej bodu 2 nadstavba Domu služieb v Poprade mala predstavovať 21 novovzniknutých bytov
o úžitkovej ploche 1 632,33 m2 a 19 kancelárii o celkovej ploche 642,64 m2; bodu 8 termín zahájenia
výstavby bol 07/1999 a termín ukončenia výstavby 10/2000; bodu 9 predpokladaný náklad stavby bol
8.000.000,-Sk; príloha č. 1 spisu;
- výkresovej dokumentácie projektu pre stavebné povolenie od spoločnosti BB PROJEKT z júna 1999,
časť „architektúra“, výkresy č. 102, 103, 104 a 105 - tabuľky miestností; príloha č. 1 spisu;
- záväzného stanoviska Mesta Poprad z 26.10.1999 z č.l. 204 spisu;



- zmlúv uzavretých podľa § 50a Občianskeho zákonníka o uzavretí budúcich zmlúv o výstavbe bytu
medzi pôvodným žalobcom - spoločnosťou O. O..U..L.. M. a stavebníkmi z prílohy č. 2 spisu a z č.l.
1309 a nasl. spisu;
- znaleckého posudku Y.. B. B. č. 18/2009 z č.l. 623 až 629 spisu.

Na odvolacom pojednávaní žalovaný zopakoval svoje tvrdenia uvádzané v odvolaní a v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie. Zároveň v prípade uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť určitú
sumu, požiadal o predĺženie jej splatnosti.

45. Na základe zopakovania vyššie uvedených dôkazov dospel odvolací súd k týmto skutkovým
zisteniam.

46. Sprievodná správa k Štúdii nadstavby Domu služieb pre bytové účely v Poprade vypracovaná Y..
X.. M. L.K. 10.12.1997 v bode 8 uvádza úžitkovú plochu nadstavby 2 897 m2 a predpokladané náklady
výstavby vo výške 43.455.000,-Sk. Táto štúdia počítala iba s výstavbou bytov a nie aj s výstavbou
nebytových priestorov.

47. Podľa záväzného stanoviska žalovaného z 26.10.1999 predložená projektová dokumentácia
spracovaná spoločnosťou BB PROJEKT v júni 1999 rieši nadstavbu dvoch podlaží nad Domom služieb
v Poprade v rozsahu novonavrhovaných bytov 18 s celkovou úžitkovou plochou 1 383,76 m2 a
kanceláriami v počte 24 s celkovou plochou 824,26 m2, čo spolu predstavuje 2 208,02 m2.

48. Z predložených zmlúv uzavretých v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka o uzavretí budúcej
zmluvy o výstavbe bytu medzi pôvodným žalobcom - spoločnosťou O. O..U..L.. M. a stavebníkmi bolo
nesporne preukázané, že tieto zmluvy boli uzatvárané v roku 1998 a 1999, pričom čas výstavby mal trvať
18 mesiacov, teda predpoklad ich ukončenia bol plánovaný na rok 2000, 2001 (čl. 1309 a nasl. spisu,
príloha č. 2 spisu). Vychádzajúc aj zo znenia žaloby žalobca svoj nárok na ušlý zisk zdôvodňoval cenou
bytu za m2 vo výške 16.000,- Sk, ktorá cena je totožná, resp. blízka cene uvedenej v zmluvách o budúcej
výstavbe bytov. Podľa predložených zmlúv v prílohe č. 2 spisu v počte 24 bola cena za 1 m2 určená v
rozsahu od 14.545,50 Sk do 16.960,- Sk s DPH, čo v priemere predstavuje sumu 15.752,75 Sk. Odvolací
súd vylúčil z tohto prepočtu cenu bytu u záujemcu Y.. M. S., kde táto bola dohodnutá sumou 11.200,-
Sk/m2 ako extrémne odchyľujúcu sa od všetkých ostatných dohodnutých cien. Nezohľadnil ani ceny
určené v odbornom posudku Y.. S. S. č. 145/2012, kde sa nachádzajú údaje zo zmlúv o výstavbe v počte
20 (č.l. 1316, 1317 spisu), keďže v prílohe č. 2 spisu sa nachádzajú zmluvy v počte 24, čo znamená,
že do priemernej ceny 1 m2 bytov vypočítanej týmto znalcom neboli zahrnuté všetky dohodnuté ceny.
Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že podľa posledného záväzného stanoviska žalovaného malo
byť postavených iba 18 bytov. Keďže nebolo reálne určiť, ktoré byty, pre ktorých záujemcov mali byť
v obmedzenom počte postavené, pristúpil odvolací súd k zjednodušenému prepočtu priemernej ceny
bytov vychádzajúc z rozpätia cien.

49. Odvolací súd dospel k záveru, že stanovenie predpokladaného zisku žalobcov sa musí odvíjať od
uzavretých zmlúv o budúcej výstavbe bytov, keďže pôvodný žalobca mohol počítať výlučne so ziskom,
ktorý z predaja na základe takto uzavretých zmlúv získa. Takýto záver v súdenom spore má nepochybne
logický základ v dôkazoch tvoriacich obsah súdneho spisu a je aj v zhode so skutkovými tvrdeniami
pôvodného žalobcu v žalobe. Pre takýto záver nie je rozhodujúce, že pôvodný žalobca bol v dôsledku
právnych krokov žalovaného nútený od zmlúv o uzavretí budúcich zmlúv o výstavbe odstúpiť, teda došlo
k ich zrušeniu. Práve zmarenie podnikateľského plánu konaním žalovaného bolo dôvodom nenaplnenia
uvedených zmlúv, čo znamená, že pre následné spravodlivé usporiadanie zaniknutých záväzkových
vzťahov sú tieto zmluvy rozhodujúcim dôkazom.

50. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd uznal za dôvodnú námietku žalovaného vzťahujúcu
sa k nesprávnosti výpočtu ušlého zisku žalobcov porovnaním predajných cien bytov v rokoch 2005 až
2008, ako to vyjadrila v znaleckom posudku Y.. B.. Takéto porovnanie, vzhľadom na neustále pohybujúci
sa trh s nehnuteľnosťami, ale predovšetkým na predpokladané ceny bytov uvedené už v zmluvách o
budúcej výstavbe bytov, vyhodnotil odvolací súd ako neprípustné. K reálnemu odpredaju bytov malo
dôjsť v rokoch 2000 a 2001, preto v tomto smere je znalecký posudok Y.. B. nepoužiteľný.



51. Okrem ceny prepočítanej na m2 bolo rozhodujúcim stanoviť celkovú plánovanú zastavanú plochu,
jej rozdelenie na plochu bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov čo najpresnejšie, keďže
listinné dôkazy tvoriace súčasť spisu obsahujú v tomto smere rozdiely. Podľa sprievodnej správy Y.. X..
M. L. z 10.12.1997 úžitková plochu nadstavby mala byť 2 897 m2. Celková plocha určená na výstavbu
bola v zmluvách o budúcich zmluvách o výstavbe vo veľkosti 3 705 m2. Podľa sprievodnej správy k
projektovej dokumentácii spoločnosti BB PROJEKT z júna 1999 novovzniknuté byty v počte 21 mali
byť zastavané na ploche 1 632,33 m2 a nebytové priestory (kancelárie) v počte 19 na celkovej ploche
642,64 m2 (spolu 2 274,97 m2). Sprievodná správa neobsahuje výmeru spoločných priestorov. Podľa
záväzného stanoviska žalovaného z 26.10.1999 malo byť postavených 18 bytov o celkovej ploche 1
383,76 m2 a 24 kancelárii o ploche 824,26 m2 (spolu 2 208,02 m2), teda došlo k zmene v počte
bytov z 21 na 18 a u nebytových priestorov z počtu 19 na 24. Ani v týchto výmerách nie sú zahrnuté
spoločné priestory. Podľa grafickej (výkresovej) časti projektu spoločnosti BB PROJEKT (príloha č. 1
spisu) premietnutej znalkyňou Y.. B. do prílohy č. 2 znaleckého posudku (č.l. 623 až 629 spisu) plocha
bytov bola určená na 1 328,32 m2, nebytových priestorov na 748,13 m2 a spoločných priestorov bytov
ako aj nebytových priestorov na 476,60 m2. Plánovaná zastavaná plocha nadstavbou podľa tejto časti
znaleckého posudku tak celkovo predstavovala 2 553,05 m2. Posledná uvedená výmera všetkých
priestorov bola najpodrobnejšia, vychádzala z grafickej časti projektu spoločnosti BB PROJEKT, v ktorej
boli premietnuté aj zmeny podľa záväzného stanoviska žalovaného. Preto odvolací súd pri prepočte
zisku zobral za základ celkovú výmeru 2 553,05 m2, v rozdelení na charakter priestorov.

52. Na tomto mieste sa žiada uviesť, že odvolací súd neuveril tvrdeniu žalobcu 1, že pôvodný žalobca mal
v úmysle nebytové priestory prenajímať, keďže takúto skutočnosť v konaní pred súdom prvej inštancie
neuvádzal a takýto zámer nebol ani premietnutý v prvotných dokladoch týkajúcich sa výstavby. Odvolací
súd vychádzal z toho, že všetky postavené priestory mal pôvodný žalobca v úmysle predať, čomu
nasvedčuje aj samotné znenie žaloby. Preto odvolací súd nerozlišoval pri prepočte ušlého zisku medzi
cenou m2 na byt a cenou m2 na kanceláriu. Mal za to, že lukratívne priestory blízko centra mesta
by boli žiadanými nielen pre účely bývania, ale aj podnikania. Pri tomto závere vychádzal odvolací
súd zo všeobecne známych skutočností. Preto pri cene nebytových priestorov - kancelárii odvodzoval
odvolací súd svoje závery z rovnakej ceny m2 ako pri cene bytov, teda zo sumy 15.752,75 Sk. Zároveň
odvolací súd samostatne prepočítal cenu spoločných priestorov bytov a nebytových priestorov v rozsahu
476,60 m2 sumou 5.660,40 Sk/m2, vychádzajúc z ceny takto určenej na spoločné priestory v zmluvách
o výstavbe.

53. Odvolací súd sa musel vysporiadať aj s výškou predpokladaných nákladov výstavby, ktoré by bol
pôvodný žalobca nesporne vynaložil. Po ich odrátaní je možné uvažovať o zisku, ktorý by boli žalobcovia,
resp. predtým pôvodný žalobca dosiahol, pokiaľ by zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu povinnosti
vyplývajúcej zo zmluvy uzavretej 05.05.1997.

54. Pri výpočte predpokladaného zisku sa odvolací súd oprel o prvotné vyčíslenie predpokladaných
nákladov výstavby pôvodným žalobcom v podaní zo 14.04.2003 (č.l. 40), ktorým špecifikoval všetky
svoje nároky. Odvolací súd považoval za rozhodujúcu sumu, ktorú v rámci nákladov na výstavbu uviedol
pôvodný žalobca vo výške 29.442.462,- Sk k zastavanej ploche 2 615 m2. Keďže odvolací súd pri výmere
plánovanej zastavanej plochy vychádzal z dôkazov uvedených vyššie, teda z výmery 2 553,05 m2, tak
ponížiť náklady predpokladané pôvodným žalobcom zo sumy 29.442.462,- Sk na sumu 28.744.943,10
Sk (29.442.462 Sk : 2 615 m2 = 11.259,06 Sk/m2 x 2 553,05 = 28.744.943,10 Sk). V tejto časti rozsudku
je potrebné poukázať aj na pôvodnú sumu rozpočtu uvádzanú pôvodným žalobcom v zmluvách so
záujemcami o byty, v ktorých rozpočet na 3 705 m2 odhadoval na sumu 45.111.734,-Sk, čo pri prepočte
na výmeru 2 553,05 m2 by predstavovalo sumu 31.085.698,40 Sk. Hoci ide o rozdiel v rozpočtoch vo
výške 2.340.755,30 Sk, odvolací súd vychádzal z rozpočtu, ktorý tvorí prílohu spresnenia žaloby (č.l.
47 až 61 spisu), ktorý je podrobnejší a tak aj presnejší. Rozpočet 45.111.734,- Sk nebol podrobnejšie
špecifikovaný.

55. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd pristúpil k vlastnému prepočtu zisku.

56. Plocha bytov a nebytových priestorov z celkovej plochy 2 553,05 m2 predstavuje 2 076,45 m2 (1
328,32 m2 + 748,13 m2). Pri cene 15.752,75 Sk/m2 by celková cena týchto priestorov bola 32.709.797
Sk (15.752,75 Sk x 2 076,45 m2). Pri cene 5.660,40 Sk/m2 spoločných priestorov bytov a nebytových
priestorov z plochy 476,60 m2 by celková cena týchto priestorov bola 2.697.746,60 Sk (5.660,40 Sk



x 476,60 m2). Spolu predpokladaný zisk za odpredaj bytov a nebytových priestorov by bol v sume
35.407.543,60 Sk.

57. Zo sumy 35.407.543,60 Sk odrátal odvolací súd náklady výstavby vo výške 28.744.943,10 Sk, čím
dostal výsledku sumu predpokladaného zisku, v súdenom spore premietnutého do ušlého zisku vo výške
6.662.600,50 Sk.

58. Žalobcovia okrem ušlého zisku sa v predmetnom spore domáhajú aj náhrady škody predstavujúcej
skutočné náklady vynaložené pôvodným žalobcom a vyčíslené odborným stanoviskom Y.. O. (č.l. 548
spisu). Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný vo svojom odvolaní tento nárok nespochybnil konkrétnymi
odvolacími námietkami, preto odvolací súd považoval túto časť žalovaného nároku za nespornú.
Skutočne vynaložené náklady v sume 971.037,-Sk .

59. Náhrada škody po zrátaní ušlého zisku a skutočných nákladov vynaložených pôvodným žalobcom
je 7.633.637,50 Sk (6.662.600,50 + 971.037), čo po prepočte na konverzný kurz 30,126 predstavuje
sumu 253.390,34 eur. Žalobca 1 vlastní pohľadávku pôvodného žalobcu v rozsahu 45%, čo zo sumy
253.390,34 eur predstavuje sumu 114.025,65 eur a žalobca 2 vlastní pohľadávku v rozsahu 55%, čo
zo sumy 253.390,34 eur predstavuje sumu 139.364,68 eur. V uvedenom rozsahu bol žalobcom nárok
priznaný a v prevyšujúcej časti bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

60. Odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného, že pôvodný žalobca mal mať tržbu zo
stavebnej činnosti a nie z predaja bytov, či nebytových priestorov ako nedôvodnú. Z obsahu zmluvy
uzavretej medzi pôvodným žalobcom a žalovaným dňa 05.05.1997 z Čl. I bod 4 vyplýva, že „po
ukončení výstavby a kolaudačnom konaní bytových jednotiek a nebytových priestorov v nadstavbe
objektu, uvedeného v Čl. I ods. 1, 2 prejde na stavebníka vlastníctvo bytových jednotiek a nebytových
priestorov a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach objektu a
na prislúchajúcom pozemku podľa pomeru podlahových plôch novopostavených bytových jednotiek
a nebytových priestorov.“ Dohodnutý prechod vlastníctva predmetu výstavby na zhotoviteľa stavby
(pôvodného žalobcu) nepripúšťa posúdenie pôvodného žalobcu iba ako staviteľa, ku ktorému účelu by
žalovanému stačilo uzavrieť zmluvu o dielo. Prechod vlastníctva a s tým spojená dispozícia s predmetom
vlastníctva vytvorili priestor pre ďalšie záväzkové vzťahy pôvodného žalobcu s tretími osobami, vo
vzťahu ku ktorým už pôvodný žalobca vystupoval ako staviteľ, čo však nič nemení na charaktere
právneho vzťahu medzi pôvodným žalobcom a žalovaným.

61. S poukazom na uvedené odvolací súd pristúpil k čiastočnému potvrdeniu rozsudku v súlade s § 387
ods. 1 CSP, nárok žalobcov prepočítal a tento priznal v znení uvedenom vo výroku tohto rozsudku. V
ostatnej časti bol rozsudok súdu prvej inštancie zamietnutý formou zmeny rozsudku podľa § 388 CSP.

62. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

63. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

64. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolateľom, že žalobcom nepatrí aj úrok z omeškania a ak
áno, tak až od času, kedy bol žalovanému doručený znalecký posudok Y.. B., na základe ktorého
žalobca upravil žalobu. V tomto smere nie je možné ani prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalobcom
patrí úrok z omeškania od 17.05.2000. Žalobca v predžalobnej výzve z 08.08.2001 (č.l. 21 spisu)
nešpecifikoval svoj nárok na náhradu škody konkrétnym vyčíslením. Toto podanie je možné posúdiť
len ako výzvu na hľadanie riešení v dôsledku právnych krokov žalovaného. Ani žaloba podaná na
súd 26.02.2002 nie je určitá; petit žaloby neobsahuje sumu, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha. Až
podaním doručeným súdu 14.04.2003 a žalovanému dňa 08.12.2003 pôvodný žalobca konkretizoval
jednotlivé nároky vyčíslením žiadanej sumy a domáhal sa od žalovaného zaplatenia celkovej sumy
20.368.575,-Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 17.05.2000 do zaplatenia. Do dňa doručenia



žaloby s presným vyčíslením škody žalovaný nevedel, akých nárokov a v akej výške sa žalovaný
voči nemu domáha, preto do uvedeného dňa sa žalovaný s prípadným plnením nemohol dostať do
omeškania. Po doručení spresnenia žaloby však žalovaný možnosť dobrovoľného plnenia mal. V
prípade pochybnosti žalovaného o správnosti žiadanej výšky škody žalovanému nič nebránilo dať si
vyhotoviť analýzu a v zmysle takejto analýzy aj plniť, prípadne plniť v prospech žalobcu aspoň časť
žiadaného nároku a dohodnúť sa s ním na postupe pri vyčíslení skutočnej škody, vrátene ušlého zisku.
Takáto ústretovosť žalovaného však v konaní nebola preukázaná. Preto bolo dôvodné priznať žalobcom
aj úrok z omeškania, avšak nie od podania žaloby či predžalobnej výzvy, ale odo dňa nasledujúceho po
dni, v ktorom žalovaný získal vedomosť o žiadanej výške škody, ktorý deň nastal 09.12.2003.

65. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu 09.12.2003, výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

66. Ku dňu 09.12.2003 bola výška úrokov z omeškania 12,5 %, preto v takejto výške odvolací súd priznal
žalobcom úroky z omeškania a vo vzťahu k zvyšku tohto uplatneného nároku bola žaloba zamietnutá.

67. Odvolací súd vyhovel zároveň žiadosti žalovaného a splatnosť priznanej sumy predĺžil na tri mesiace.

68. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

70. Odvolací súd rozhodol o trovách celého konania v súlade s § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods.
2 CSP. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch sporových strán vyslovil, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

71. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).