Mesto Trebišov


Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10Cb/6/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7921201661
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2023:7921201661.10

Uznesenie
Okresný súd Trebišov v spore žalobcu: Mesto Trebišov so sídlom M. R. Štefánika 862/204, 075 01
Trebišov, IČO: 00 331 996, konajúci PhDr, A. B., právne zastúpeného: Prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc.,
so sídlom Rázusova 13, 040 01 Košice, IČO: 31 946 011, proti žalovanému: PRIEMYSELNÝ PARK
TREBIŠOV, s.r.o., so sídlom Škultétyho 1880/7, 075 01 Trebišov, IČO: 31 602 355, právne zastúpeného:
JUDr. Michaela Šterbáková, Kováčska 40, 040 01 Košice, IČO: 35541369, v konaní o určenie existencie
nájomného práva, o späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 04.05.2021 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal určenia existencie
nájomného práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX C. B. XXXX nachádzajúcich sa v
katastrálnom území A. a trov konania voči žalovanému.

2. Podaním doručeným súdu dňa 06.03.2023 (č. l. 340-341) žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť
a žiadal konanie zastaviť. Podanie odôvodnil tým, že argumentácia žalobcu v tomto konaní smeruje
(smerovala) k tomu, že Nájomná zmluva, a teda i nájomné právo žalobcu, trvá až do 27.02.2023,
zhodne s trvaním Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 07.09.2005. Uvedená
argumentácia bola zohľadnená nariadením neodkladného opatrenia, ktoré vydal Okresný súd Trebišov
uznesením zo dňa 28.05.2021, sp. zn. 4Cb/4/2021. Ku dňu 27.02.2023 neodkladné opatrenie zaniklo a
nakoľko konajúci súd do dnešného dňa nerozhodol a platnosť a účinnosť Nájomnej zmluvy sa skončila,
zobral žalobca žalobu o určenie existencie nájomného práva v celom rozsahu späť. Navrhol, aby súd
priznal náhradu trov konania žalobcovi, pretože späťvzatie predmetnej žaloby o určenie existencie
nájomného práva bolo vyvolané objektívnou skutočnosťou - skončením Nájomnej zmluvy, nie na základe
subjektívneho rozhodnutia žalobcu. Platí teda, že v čase jej podania dňa 03.05.2021, až do 27.02.2023,
bola žaloba o učenie existencie nájomného práva dôvodná, preto ťarcha náhrady trov konania nemôže
zaťažiť žalobcu. Žalobca alternatívne navrhol, aby konajúci súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej
zo strán sporu.

3. Žalovaný k späťvzatiu žaloby žalobcom zo dňa 28.03.2023 uviedol (č. l. 348-349), že so späťvzatím
žaloby nesúhlasí, zastáva názor, že práve z dôvodov, že žaloba žalobcu nebola dôvodná od samého
začiatku, a išlo len o využitie „benefitu“ vo forme neodkladného opatrenia, ktorým žalobca „vyriešil“ svoj
problém súvisiaci s Nájomnou zmluvou, žalovaný tvrdí, že je to žalobca, kto procesne zavinil zastavenie
konania. Žalobca nesprávne uvádza vo svojom späťvzatí, že ... „platnosť a účinnosť Nájomnej zmluvy
sa skončila“. V skutočnosti len uplynul čas (27.2.2023) na ktorý bol žalovaný povinný strpieť výkon
nájomného práva žalobcu podľa neodkladného opatrenia, ktoré vydal Okresný súd Trebišov dňa
28.05.2021, sp. zn. 4Cb/4/2021. Žalovaný s takým späťvzatím nesúhlasí, pretože žaloba nebola



meritórne prejednaná. V zmysle § 256 ods. 1 CSP žalovaný žiada, aby mu súd priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

4. Žalobca k nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby uviedol (č. l. 354-355), že žalovaný vo svojom
podaní nevyjadril ani súhlas ani nesúhlas so späťvzatím žaloby. Žalovaný v podaní uviedol len to, že je
potrebné zamietnuť žalobu a žiadal náhradu trov konania vo výške 100%. Nakoľko však vôľa žalovaného
smeruje k ukončeniu konania, ako aj s poukazom na absenciu dôvodov, pre ktoré by konajúci súd
nemal pripustiť späťvzatie žaloby, vyplýva z podania žalovaného, že nemá záujem na pokračovaní v
konaní, dokazovaní, prejednaní a rozhodovaní o merite veci, a teda so späťvzatím žaloby súhlasí. Ak
by aj žalovaný nesúhlasil so späťvzatím žaloby a zastavením konania, súdu v podaní neuviedol žiadne
vážne dôvody, pre ktoré by súd nemal späťvzatie žaloby pripustiť a následne zastaviť konanie. Na
rozhodnutie súdu o nepripustení späťvzatia žaloby má totiž vo všeobecnosti vplyv len kvalifikovaný
nesúhlas žalovaného (písomný nesúhlas žalovaného s uvedením dôvodov závažného charakteru). V
tomto štádiu konania obe strany deklarujú nedôvodnosť žaloby, a to dokonca z rovnakého dôvodu -
neexistencie nájomného práva. Rozdiel je len v tom, že kým žalobca tvrdí, že neexistencia nájomného
práva nastala po dátume 27.02.2023, žalovaný tvrdí, že neexistencia nájomného práva nastala pred
týmto dátumom.

5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže
vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Na ozrejmenie právnej stránky veci súd uvádza, že záver o zastavení konania na základe späťvzatia
žaloby je síce viazaný na súhlas druhej strany sporu, avšak zároveň sa vyžaduje, aby prípadný nesúhlas,
ak sa má stať príčinou nepripustenia späťvzatia žaloby súdom, bol podložený vážnymi dôvodmi.
Zákon bližšie nestanovuje čo možno považovať za vážne dôvody na strane druhého účastníka. S
prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu a k povahe uplatňovaného nároku je preto treba
vždy zvážiť, či nesúhlas so späťvzatím žaloby je založený na právnom či inom (napr. morálnom,
procesne ekonomickom a pod.) záujme žalovanej strany, odôvodňujúcim požiadavku, aby o žalobe bolo
meritórne rozhodnuté i napriek nedostatku vôle žalobcu (osoby oprávnenej inak disponovať návrhom
na začatie konania) a pokračovať v spore. Tento záujem je daný najmä v mimosporovom konaní, ak
ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu; v sporovom konaní je tento záujem na pokračovaní
sporu daný najmä v konaniach, ktorých výsledkom je rozhodnutie majúce povahu tzv. iudicium duplex
(napr. konanie vyporiadanie BSM, konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva)
alebo vtedy, ak má meritórne rozhodnutie význam pre právne postavenie žalovanej strany. To však platí
len za predpokladu, že doposiaľ nedošlo k platnému mimosúdnemu vyriešeniu veci dohodou strán či
k dobrovoľnému splneniu uplatneného nároku žalovaným (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu
ČR zo dňa 25.7.2003, sp. zn. 26Cdo/682/2003 alebo zo dňa 26. 11. 2014, sp. zn. 22Cdo/2149/2014).

9. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že zmyslom civilného sporového konania je predovšetkým ochrana
práv a právom chránených záujmov strán (čl. 1 Základných princípov, § 3 CSP) zabezpečovaná
autoritatívnymi rozhodnutiami súdu. Pokiaľ sa v konaní, v ktorom sa rozhoduje o uložení povinnosti k
požadovanému plneniu zistí, že požadované plnenie bolo už poskytnuté alebo zaniklo z iného právneho
dôvodu, odpadá samotná podstata sporu a rozhodovanie súdu nemôže viesť k predpokladanému účelu;
za tejto situácie musí súd žalobu (pokiaľ ju žalobca nevezme späť) zamietnuť bez ohľadu na to, nakoľko
je, alebo aspoň bol, uplatnený nárok odôvodnený. Ak teda vezme žalobca svoju žalobu späť preto, že
uplatňované právo zaniklo uplynutím doby, na ktoré bolo dohodnuté, stráca spor z pohľadu oboch strán i
z pohľadu čl. 1 Základných princípov a § 3 CSP svoje opodstatnenie a akékoľvek dôvody, ktoré žalovaný
uvedie k zdôvodneniu svojho nesúhlasu so späťvzatím žaloby, nemôžu byť považované za vážne.

10. V posudzovanej veci sa žalobca žalobou doručeniu súdu dňa 04.05.2021 domáhal určenia existencie
nájomného práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX C. B. XXXX nachádzajúcich sa v
katastrálnom území A..



11. Pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby súd vychádzal z toho, že právo disponovať so žalobou má vo
všeobecnosti výlučne žalobca. V tomto prípade žalobca svojím späťvzatím prejavil voči súdu vôľu, aby
sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. Súd urobil záver, že sú dané podmienky na pripustenie
späťvzatia žaloby, pričom námietky žalovaného v jeho stanovisku nepovažoval za relevantné. Nebol
daný dôvod na pokračovanie v konaní, pretože právo vyplývajúce z nájomnej zmluvy uzatvorenej
medzi stranami sporu v konečnom dôsledku zaniklo ešte pred rozhodnutím súdu uplynutím doby dňa
27.02.2023, a skutočnosť, že podľa názoru žalovaného len uplynul čas, na ktorý bol žalovaný povinný
strpieť výkon nájomného práva žalobcu podľa neodkladného opatrenia, nemá už teraz žiadny právny
význam pre rozhodnutie o žalobe. Preto súd dôvody na pokračovanie v konaní prezentované žalovaným
nepovažoval za vážne, a tak v súlade s citovaným ustanovením procesného predpisu späťvzatie žaloby
pripustil a konanie zastavil.

12. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že žalobca sa dôvodne žalobou doručenou Okresnému
súdu Trebišov dňa 04.05.2021 domáhal svojho práva o určenie existencie nájomného práva
k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXXX nachádzajúcich sa v kat. území A., nakoľko
žalovaný v postavení žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.06.2021 domáhal voči
žalobcovi v postavení žalovaného v konaní vedenou pod sp. zn. 17Cb/6/2021 vypratania predmetných
nehnuteľností (konanie ešte nie je právoplatne skončené, pozn. súdu) vo vzťahu ku ktorým žalobca
Mesto Trebišov v tomto konaní žiadal určiť existenciu nájomného vzťahu.

13. Súd preto tak, ako to už uviedol vyššie na nesúhlas žalovaného neprihliadal aj s poukazom na
citované ustanovenie § 146 ods. 1 CSP, veta druhá, ktoré znie, že na nesúhlas žalovaného so späťvzatím
žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu
podľa § 168 alebo pojednávanie. V prejednávanej veci došlo k späťvzatiu žaloby skôr než sa začalo
predbežné prejednanie sporu či pojednávanie, preto súd konanie zastavil.

14. Vo všeobecnosti platí, že o náhrade trov konania rozhoduje súd na základe pomeru úspechu strany
v spore (§ 255 CSP). Túto zásadu dopĺňa zásada zodpovednosti za zavinenie; ak jedna procesná strana
zaviní zastavenie konania, vzniká jej povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania(§ 256
CSP). V súvislosti so zastavením konania sa zavinenie posudzuje len z procesného hľadiska, a nie
podľa ustanovení hmotného práva, lebo potom by šlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej
a súd by sa po zastavení konania ďalej zaoberal tým, či nárok bol uplatnený dôvodne. Len v prípade,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať (§ 257 CSP).

15. Súd ustálil, že pri posudzovaní dôvodu späťvzatia žaloby výlučne z procesného hľadiska s
prihliadnutím na obsah spisu bol daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, a teda na rozhodnutie
o nepriznaní náhrady trov konania protistrane stranou, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. V
predmetnom spore žalobca vzal žalobu späť výlučne z dôvodu, že uplynutím dojednanej doby nájmu
došlo ku skončeniu práva z predmetnej nájomnej zmluvy, a z toho dôvodu už nebol daný právny dôvod
na pokračovanie v konaní o určenie existencie nájomného práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV
č. XXX C. B. XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území A.. Vzhľadom na to súd tieto skutočnosti
považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto určil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 363 ods. 1 CSP).



Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (ust. § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.