Obec Čičava


Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Cpr/4/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204066
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816204066.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobkyne V. L., O..
XX.XX.XXXX, V. Č. XXX zastúpenej JUDr. Jozefom Čorbom, PhD., advokátom, AK Žižkova 39, Košice,
IČO: 420 988 15 proti žalovanému: Obec Čičava, so sídlom Čičava 26, IČO: 00 332 305 zastúpený JUDr.
Petrom Rychnavským, advokátom, AK Rázusova 111/19, Vranov n/T o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni zo dňa 21.03.2016
žalovaným je neplatné a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa dňa 24.05.2016 podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo dňa31.12.2014 u žalovaného a určenia, že pracovný pomer žalobkyne ako
zamestnanca u žalovaného ako zamestnávateľa aj naďalej trvá. Domáhala sa zároveň aj náhrady mzdy
ako aj náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.02.2015 uzatvorenej
so žalovaným ako zamestnávateľom vykonávala prácu upratovačky. Listom č. S2016/00267 zo dňa
21.03.2016, ktorý bol žalobkyni doručený 24.03.2016, žalovaný žalobkyni oznámil okamžité skončenie
jej pracovného pomeru dojednaného zmluvou zo dňa 02.02.2015 z dôvodu závažného porušenia
pracovnej disciplíny, ktorý podľa žalovaného mal spočívať v tom, že si žalobkyňa neplní pracovné
povinnosti spočívajúce v upratovaní priestorov Obecného úradu s. č. XX v Čičave, čo údajne
mal žalovaný zistiť kontrolou na pracovisku - priestory Obecného úradu s. č. XX v Čičave a v
evidencii dochádzky zamestnancov v termíne od júla 2015 do 14.03.2016. Žalobkyňa listom „Okamžité
skončenie pracovného pomeru - nesúhlas a trvanie na ďalšom zamestnávaní“ zo dňa 25.03.2016
odmietla porušenie pracovnej disciplíny, okamžité skončenie svojho pracovného pomeru považovala
za nezákonné a trvala na ďalšom zamestnávaní. Žalobkyňa naďalej trvá na skutočnosti, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného je nezákonné a nedôvodné, keďže odmieta,
že by z jej strany došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny v období od júla 2015 do
14.03.2016 a to z uvedených dôvodov: Žalobkyňa v prvom rade uvádza, že žalovaný jej zaslal
okamžité skončenie jej pracovného pomeru bez toho, aby jej umožnil akokoľvek sa k dôvodom
okamžitého skončenia jej pracovného pomeru vyjadriť, pričom až do času okamžitého skončenia
jej pracovného pomeru nikdy nebola zo strany žalovaného upozorňovaná (ani ústne) na akékoľvek
porušenie pracovnej disciplíny z jej strany. Žalobkyňa uvádza, že miestom výkonu jej práce sú viaceré
pracoviská zamestnávateľa, na ktorých dohodnutú prácu vykonávala podľa pokynov jej zamestnávateľa.
Pred nástupom do pracovného pomeru ani počas jeho trvania nikdy nebola zo strany zamestnávateľa



informovaná ani nijako upozornená, že na každom pracovisku je povinná evidovať svoj príchod a odchod
z tohto pracoviska, a zamestnávateľ to od nej rovnako nikdy nevyžadoval. O tejto skutočnosti (povinnosti
sa zapisovať pri príchode a odchode sa žalobkyňa dozvedela iba z okamžitého skončenia jej pracovného
pomeru, keďže nikdy nebola ani oboznámená s pracovným poriadkom zamestnávateľa (ak takýto
poriadok má). Súčasne ale dodáva, že bez ohľadu na zapisovanie príchodov a odchodov svoju prácu
riadne vykonávala. Nie je pravdou, že by si neplnila povinnosť upratovať priestory obecného úradu v
budove v obci Čičava, súp. č. XX. Ide len o subjektívne a ničím nepodložené tvrdenie Y. X., ktorý podpísal
list označený ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“. Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.03.2016 bolo realizované neoprávnenou osobou - poslancom
obecného zastupiteľstva obce Čičava - Y. X.. Dňa 05.03.2016 sa v obci Čičava uskutočnilo miestne
referendum o odvolaní starostky obce, na základe výsledkov ktorého došlo k odvolaniu starostky v obci
Čičava. V čase pred uskutočnením miestneho referenda v obci Čičava poverením zo dňa 29.02.2016
ustanovila starostka obce za svojho zástupcu odo dňa 01.03.2016 do skončenia funkčného obdobia
poslanca obecného zastupiteľstva obce Čičava - pána U. Y.. V zmysle § 13b ods. 1 zák. č. 369/1990
Zb. Zákona o obecnom zriadení platí, že starostu zastupuje zástupca starostu, ktorého spravidla na
celé funkčné obdobie poverí zastupovaním starosta do 60 dní od zloženia sľubu starostu; ak tak
neurobí, zástupcu starostu zvolí obecné zastupiteľstvo. Zástupca starostu môže byť len poslanec. Ak
obec má viac ako 20 000 obyvateľov, starosta môže poveriť zastupovaním dvoch zástupcov starostu,
pričom určí ich poradie. Starosta môže zástupcu starostu kedykoľvek odvolať. Ak starosta odvolá
zástupcu starostu, poverí zastupovaním ďalšieho poslanca do 60 dní od odvolania zástupcu starostu.
V zmysle § 13b ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb. Zákona o obecnom zriadení platí, že ak zanikne mandát
starostu pred uplynutím funkčného obdobia [§ 13a ods. 1 písm. c) až i) <https://www.slov-lex.sk/pravne-
predpisy/SK/ZZ/1990/369/20150701>], plní úlohy starostu v plnom rozsahu zástupca starostu; ak sú
poverení zastupovaním dvaja zástupcovia starostu, plnia tieto úlohy v poradí, v ktorom boli poverení
za zástupcov starostu. Zastupovanie sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. S ohľadom na
výsledok miestneho referenda v obci by mal poslanec U. Y. vykonávať v obci mandát starostu v plnom
rozsahu až do zloženia sľubu novozvoleného starostu obce, čo mu však nie je obecným zastupiteľstvom
umožnené, a táto osoba ako v zmysle zákona starostkou obce poverený zástupca má znemožnený
výkon funkcie, na výkon ktorej bol riadne a v zmysle zákona starostkou obce poverený. Napriek
tomu poslanci obecného zastupiteľstva na zasadnutí obecného zastupiteľstva evidentne protiprávne
dňa 06.03.2016 za zástupcu starostky obce zvolili poslanca obecného zastupiteľstva pána Y. X., ktorý
aj v súčasnosti úrad odmieta odovzdať riadne zákonne poverenému zástupcovi starostky - pánovi
Y.. Poverený zástupca starostky dňa 09.03.2016 Okresnej prokuratúre X. O. Z. doručil podnet na
preskúmanie zákonnosti poverenia zástupcu starostky obce Čičava zo dňa 29.02.2016, v ktorom celú
vzniknutú situáciu opisuje a uvádza, že mu nie je umožnené riadne plniť úlohy v obci z pozície
zastupujúceho starostu, na ktoré bol dňa 29.02.2016 riadne a v zmysle zákona starostkou obce
poverený. V súčasnosti tak poslanec Y. X. mocensky a protiprávne na základe neplatného poverenia
obecného zastupiteľstva vykonáva funkciu starostu a neoprávnene koná v mene obce Čičava ako
jej štatutárny orgán, pričom súčasne znemožňuje výkon tejto agendy a mandátu riadne starostkou
poverenému zástupcovi - pánovi Y.. Svojím konaním porušuje nie len ustanovenia zákona o obecnom
zriadení, ale podľa všetkého sa dopúšťa sa aj zneužívania právomoci. Poslancovi Y. X., teda nemohol
platne vzniknúť mandát zástupcu starostu, napriek tomu si túto funkciu protiprávne uzurpuje, čím
podľa názoru žalobkyne zneužíva svoje postavenie a právomoci, pričom v obci protiprávne realizuje aj
úkony, na ktoré ako poslanec obecného zastupiteľstva nie je oprávnený. Tieto úkony rovnako nemožno
považovať za platné, keďže sú realizované neoprávnenou osobou, ktorá ako poslanec obecného
zastupiteľstva prekračuje svoje právomoci. Jedným z oprávnení starostu obce ako štatutárneho orgánu
(v tomto prípade zástupcu starostu obce) je ukončenie pracovného pomeru so zamestnancami obce.
S ohľadom na skutočnosť, že riadne povereným zástupcom starostu obce je pán U. Y. a nie poslanec
obecného zastupiteľstva Y. X., okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou podpísané
týmto poslancom nemožno považovať za súladné so zákonom. Okrem vyššie uvedeného však podľa
žalobkyne ani nenastali dôvody na okamžité skončenie jej pracovného pomeru. Žalobkyňa opakovane
zdôrazňuje, že zo strany zamestnávateľa nikdy (ani len ústne) nebola upozornená na akékoľvek
porušenie jej pracovnej disciplíny a pred nástupom do pracovného pomeru ani počas jeho trvania nikdy
nebola zo strany zamestnávateľa informovaná ani nijako upozornená, že na každom pracovisku je
povinná evidovať svoj príchod a odchod z tohto pracoviska, a zamestnávateľ to od nej rovnako nikdy
nevyžadoval, napriek tomu však svoju prácu vždy riadne a v súlade s pracovnou zmluvou vykonávala.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je navyše potrebné považovať za mimoriadny spôsob
skončenia pracovného pomeru v prípade, že nie je možné použiť iný, menej razantný spôsob skončenia



pracovného pomeru. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je,
že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu. Napriek tomu, že Zákonník práce nevymedzuje,
čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, a toto porušenie je treba vždy
skúmať individuálne v závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu, toto závažné porušenie
pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať a pokiaľ ide o zamestnanca, musí byť zavinené
aspoň z nedbanlivosti. Žalobkyňa však v uvedenom prípade svoju pracovnú disciplínu neporušila,
keďže svoju prácu vykonávala na pracoviskách v súlade s pokynmi svojho nadriadeného, ktorý ju
o povinnosti evidovať príchody a odchody nikdy neinformoval, neoboznamoval a ani neupozorňoval,
čím v konaní žalobkyne absentuje základný predpoklad na konštatovanie závažného porušenia jej
pracovnej disciplíny, a tým je zavinenie. Navyše súdna prax považuje za závažné porušenie pracovnej
disciplíny najmä tieto prípady: dlhotrvajúcu neospravedlnenú absenciu, výkon práce pre seba, prípadne
iné osoby v pracovnom čase, ublíženie na zdraví, nerešpektovanie príkazov nadriadených, odmietnutie
podrobenia sa skúške alkoholom, resp. vyšetrenia alkoholu a iných omamných látok v pracovnom
čase, zistenie alkoholu po skúške alkoholového testu alebo vyšetrenie alkoholu a iných omamných
látok u zamestnancov v pracovnom čase, nástup na pracovisko pod vplyvom alkoholu, prijímanie
darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania, zavinené porušovanie bezpečnostných
predpisov a pod. alebo zamestnanec rozkráda alebo úmyselne poškodzuje majetok zamestnávateľa, či
také konanie zamestnanca, ktorý úmyselne použil v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa
poznatky a informácie získané pri práci pre zamestnávateľa. U žalobkyne preukázateľne nedošlo ani k
jednému zo zmienených prípadov, a ak by sa žalovaný aj odvolával na porušenie pracovnej disciplíny
u žalobkyne uvedeným konaním, určite neboli v danom prípade naplnené kvalifikačné predpoklady
závažného porušenia pracovnej disciplíny. Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny
závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu. Pričom by sa malo prihliadať nielen k osobe zamestnanca,
k pracovnej pozícii, ktorú zastáva, k miere zavinenia, spôsobu porušenia pracovnej disciplíny, ale
aj k času a situácii, v ktorom došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ môže bližšie
konkretizovať prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny vo svojom vnútornom predpise. Súd
však pri rozhodovaní o platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je právne viazaný
takýmto vymedzením to strany zamestnávateľa. (Barancová, H. Zákonník práce. Komentár. 2. vydanie.
Praha: C. H. Beck, 2012, s. 479. ISBN 978-80-7400-416-2) Rozsudok Najvyššieho súdu SR v 3
Cdo/173/2006 zo dňa 01.09.2007:Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm.
b) ZP vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca a to aj z nedbanlivosti a musí
dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného teda vyplýva,
že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom platne len vtedy, ak
zamestnanec porušil svoje povinnosti z pracovného pomeru, ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení
všetkých rozhodujúcich okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie
intenzity porušenia pracovnej disciplíny podľa vyššie uvedeného i ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
SR teda ovplyvňuje aj osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností,
situácia, v ktorej k porušeniu došlo a dokonca aj dôsledky porušenia pre zamestnávateľa (napríklad či
konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu). Preto vzhľadom na žalovaným namietané
porušenie pracovnej disciplíny a doterajšie riadne plnenie pracovných úloh zo strany žalobkyne by
ani žalovaný nemohol konštatovať porušenie pracovnej disciplíny v intenzite závažného porušenia.
Žalobkyňa si nie je vedomá porušenia pracovnej disciplíny na pracovisku, pričom súčasne dodáva, že
ak by aj pripustila dôvody uvádzané žalovaným, určite v zmysle žalovaným namietaného porušenia
pracovnej disciplíny nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, čo by
eventuálne žalovaného oprávňovalo okamžite s ňou skončiť pracovný pomer. Na podklade vyššie
uvedeného, žalobkyňa považuje okamžité skončenie jej pracovného pomeru za nezákonné, keďže zo
strany žalobkyne preukázateľne nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny (a v namietanom
konaní žalobkyne absentuje zavinenie) a predovšetkým s ohľadom na to, že s ňou okamžite ukončila
pracovný pomer neoprávnená osoba, ktorá nie je spôsobilá v obci vykonávať uvedené úkony, keďže nie
je riadne zvoleným, resp. ustanoveným štatutárnym orgánom obce.

3. Žalovaný so žalobu s podstate súhlasil. Uviedol, že voči vyhoveniu žalobe nemajú výhrady.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi, a to pracovnou
zmluvou z 2.2.2015, pracovnou náplňou z 2.2.2015, okamžitým skončením pracovného pomeru zo
dňa 13.10.1977, odpoveďou žalobkyne zo dňa 25.03.2016, podnetom na preskúmanie zákonnosti
z 09.03.2016, dohodou o zmene pracovnej zmluvy, vyjadrením žalovaného zo dňa 26.10.2016 a
výsluchom žalobkyne.



5. Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav vecí:

6. Z predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 02.02.2015 súd zistil, že žalobkyňa pracovala u žalovaného
ako upratovačka na dobu určitú do 31.01.2016 a následne v zmysle dohody zo dňa 30.04.2015 sa
pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú.

7. Z pracovnej náplne zo dňa 02.02.2015 vyplýva, že pracovnou náplňou žalobkyne bolo upratovanie v
materskej škole, upratovanie v kancelárii Obecného úradu v budove s.č. XX a budove č. XX, upratovanie
kultúrneho domu, doručovanie obecnej pošty občanom a ostatné práce podľa príkazu starostky obce.
Z pracovnej náplne a ani z pracovnej zmluvy nevyplýva, v akom časovom rozpätí mala žalobkyňa
vykonávať jednotlivé práce v jednotlivých budovách ani ich postupnosť.

8. Z dohody zo dňa 30.04.2005 bol pracovný pomer u žalobkyne zmenený z doby určitej na dobu
neurčitú.

9. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 21.03.2016 vyplýva, žalovaný žalobkyni
oznámil, že kontrolou vykonanou na pracovisku - priestory Obecného úradu v Čičave a tiež v evidencií
dochádzky zamestnancov v termíne od júla 2015 do 14.03.2016 zistili, že si dlhodobo neplní svoje
pracovné povinnosti spočívajúce v upratovaní priestorov obecného úradu, ktorá povinnosť jej vyplýva z
pracovnej zmluvy. Týmto zvlášť hrubým spôsobom porušila pracovnú disciplínu. Na základe uvedeného
s ňou okamžite končia pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Pracovný pomer skončí
doručením tohto okamžitého skončenia. Okamžité skončenie bolo predložené zástupcovi zamestnancov
- zamestnaneckému dôverníkovi, spolu so žiadosťou o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného
pomeru dňa 16.03.2016. Zamestnanecký dôverník do 18.03.2016 neprerokoval so zamestnávateľom
toto okamžité skončenie a preto v zmysle § 74 poslednej vety ZP platí, že k prerokovaniu došlo.

10. Z odpovede žalobkyne na okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25.03.2016 okrem
iného vyplýva, že s okamžitým skončením nesúhlasí a trvá na tom, aby ju naďalej zamestnávali.
Doposiaľ nikdy nebola zamestnávateľom upozornená ani ústne, ani písomne na akékoľvek porušenie
pracovnej disciplíny. Prácu vykonávala podľa pokynov nadriadeného. Nikdy nebolo zamestnávateľom
oboznámená, ani žiadnym spôsobom upozornená na to, že na každom pracovisku si má evidovať
príchod a odchod z pracoviska. Do dnešného dňa nebola zamestnávateľom preukázateľne oboznámená
s pracovným poriadkom, pokiaľ ho zamestnávateľ má, aby sa s ním mohla riadiť. Žiadnym spôsobom
neporušila pracovnú disciplínu a okamžité skončenie pracovného pomeru je nedôvodné a nezákonné.
Taktiež poukázala na to, že okamžité skončenie jej pracovného pomeru zo dňa 21.03.2016 je vystavené
Y.R. X., neoprávnenou osobou, nie štatutárnym zástupcom žalovanej obce a podpísané tiež Y. X.,
neoprávnenou osobou, v zastúpení neoprávnenej osoby a preto toto okamžité skončenie pracovného
pomeru je v rozpore so Zákonníkom práce.

11. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa robila to, čo jej hovorila pani starostka, a kde sa má
pohybovať. Ráno išla upratovať do škôlky, tam sa zapisovala na príchod. Keď jej volala, že má ísť na
obecný úrad, išla na obecný úrad. Tam upratovala sálu a všetko ako sú záchody, chodby, komunitné
centrum. Potom mala doručiť listy pre poslancov. Nikdy nevedela, že na obecnom úrade je nejaká kniha,
kde sa má zapisovať ohľadom príchodu a odchodu. Keď upratovala v komunitnom centre, prišiel za ňou
pán X. a povedal jej, že ak manžel neprestane hovoriť o ňom, že nie je právoplatný zástupca starostu, že
ju dá vyhodiť z práce a že vyhodí z práce aj manžela. Neprešiel ani týždeň a dostala doporučený dopis, že
ukončil s ňou pracovný pomer a že hrubo porušila povinnosti, no nevie čo. Čo sa týka náplne, žalobkyňa
na dotaz súdu, či mala nejako písomne alebo ústne usmernenie ako má jej pracovná doba pozostávať,
ako má vykonávať práce, rozpis vzhľadom na to, že išlo o upratovanie rôznych samostatných budov,
žalobkyňa uviedla, že mala písomne. Čo sa týka samotného výkonu práce, bolo jej to povedané ústne,
a to tak, že najskôr si má zobrať škôlku, nakoľko deti do škôlky chodili o pol siedmej. Tam bola do
desiatej. O desiatej išla na obecný úrad, tam bola hodinu. Potom išla na starý úrad. Následne sa vrátila
na obecný úrad, na nový obecný úrad, pretože tam bola starostka. Tam si brala doporučené dopisy pre
poslancov. Vrátila sa naspäť do škôlky, kde bola do tretej a tam ukončila prácu. Keď išla domov, brala
si ešte 10 minút a roznášala doporučené listy. Na dotaz, či sa to opakovalo rovnako každý deň, uviedla,
že zhruba áno. Niekedy však neboli doporučené listy ale roznášala iné dokumenty, napr. pre občanov,
napr. ohľadom daní.



12. Žalobkyňa na otázku svojho právneho zástupcu, či odkedy pracovala pre žalovaného, bola niekedy
ústne alebo písomne upozorňovaná na porušenie pracovnej disciplíny, žalobkyňa uviedla, že nie, nikdy.

13. Podľa ust. § 13 ods. 3 Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na
škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na
pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný
za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie
trestného stíhania.

14. Podľa ust. § 59 ods.1 písm. c) Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť
okrem inoho aj okamžitým skončením.

15. Podľa ust. § 68 ods. 1Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

16. Podľa ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť
pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty
rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

17. Podľa ust. § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

18. Podľa ust. § 79 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

19. Podľa ust. § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám,
g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú
pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu
alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so
súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu
bankového spojenia.



20. Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo
vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené
zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku
práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti
doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý.
Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku (§ 38 ods.
1 Zákonníka práce).

21. Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec
alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi
alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo
opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec
alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne ( § 38 ods. 4 Zákonníka práce ).

22. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce zakotvuje
ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru a vychádzajúc zo závažnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru pre oboch účastníkov, by sa v praxi mal uplatňovať len vo výnimočných
prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca zamestnával počas
výpovednej doby. Okamžité skončenia pracovného pomeru je jednostranný právny úkon smerujúci ku
skončeniu pracovného pomeru okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia druhému účastníkovi.
Zároveň je však potrebné, aby zamestnávateľ dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil
v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa dozvie o dôvode zakladajúcom možnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru, teda lehota začína plynúť okamihom, keď zamestnávateľ
zistil dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, t.j. keď tento dôvod zistí ktorýkoľvek z
nadriadených zamestnancov. Lehoty na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru sú
hmotnoprávne a prekluzívne, ich márnym uplynutím zaniká právo na uplatnenie okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Ak sa zamestnávateľ v priebehu dvojmesačnej prekluzívnej lehoty dozvedel
o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru a svoje právo nevyužil, nemôže už okamžité
skončenie uplatniť v rámci jednoročnej objektívnej lehoty.

23. Závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je jedným
z dôvodov pre ktorý môže zamestnávateľ so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer. Ide
o výnimočný spôsobom skončenie pracovného pomeru a treba prihliadať na všetky viaceré okolnosti
konkrétneho prípadu pretože zákonník práce nedefinuje to, čo treba rozumieť pod hrubým porušením
pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom len
vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za
také závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával .
Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny vo všeobecnosti sa musí prihliadnuť na osobu
zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj k práci, pri pnení pracovných úloh, čas
a situáciu za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a
intenzitu porušenia konkrétnych pracovných povinnosti zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej
disciplíny pre zamestnávateľa a to či svojim konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu.
24. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny je treba považovať také úmyselne konania zamestnanca,
ktorý v rozpore so záujmami zamestnávateľa využil respektíve zneužil informácie získané počas trvania
pracovného pomeru v neprospech doterajšieho zamestnávateľa. Vyžaduje sa zavinené konanie a musí
dosahovať určitý stupeň intenzity je potrebné prihliadať na všetky vyššie uvedené okolnosti prípadu.

25. Na základe vykonaného dokazovania, tak ako je to vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že žaloba,
pokiaľ sa týka určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, je dôvodná. Tvrdenia
žalobkyne v žalobe o dôvodoch neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru boli podľa súdu
preukázané.

26. Súd pre úplnosť poukazuje, že dospel po prejednania veci k záveru, že žalobkyňa sa nedopustila
žiadaného závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalovaný túto skutočnosť žiadaným spôsobom v
konaní nepreukázal v rozsahu, aby mohol byť použitý § 68 odst. 1 písm. b) Zákonníka práce.

27. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa ako zamestnankyňa pracovala u žalovaného od 02.02.2015
až do okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom nepretržite ako upratovačka.



28. Na základe písomnosti zo dňa 21.03.2016 označenej ako okamžite skončenie pracovného pomeru
žalovaný ako zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou ako zamestnancom
z dôvodu zvlášť hrubého porušovania pracovnej disciplíny. To, v čom konkrétne malo zvlášť hrubé
porušovanie pracovnej disciplíny pozostávať v tejto listine zamestnávateľ - žalovaný neuviedol, tieto
dôvody žiadnym konkrétnym nezameniteľným spôsobom nekonkretizoval. V písomnosti uviedol len
to, že ide o dlhodobé neplnenie pracovných povinnosti, no akých, nie ja tam uvedené. Žalobkyňa
si toto oznámenie prevzala podľa jej následného vyjadrenia dňa 24.03.2016, čo žalovaný vo svojom
vyjadrení nespochybnil a ani nepreukázal opak. Žalobu podala dňa 24.05.2016, teda včas v zmysle
vyššie citovaných ustanovení Zákonníka práce. Taktiež je splnená podmienka o tom, že následne včas
oznámila zamestnávateľovi svoj nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru listom zo dňa
25.03.2016 a tiež ho požiadala o ďalšie zamestnávanie.

29. Žalovaný ako zamestnávateľ ako dôvod pre okamžité skočenia pracovného pomeru so žalobkyňou
uviedol to, že žalobkyňa ako zamestnankyňa zvlášť hrubo porušila pracovnú disciplínu, no v písomnosti
označenej ako okamžité skončenie pracovného ich vôbec žiadaným spôsobom, tak ako mu to ukladá
Zákonník práce, nešpecifikoval a neuviedol.

30. Okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle zákonníka práce musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi,
inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Tieto náležitosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného ako zamestnávateľa v danom prípade, čo sa týka
presnej špecifikácie hrubého porušenia základných práv a povinnosti zamestnanca žalovaným ako
zamestnávateľom neboli v danom prípade splnené (nie je zrejmé v čom boli porušené pracovné
povinnosti určené v upratovaní priestorov obecného úradu a ani to, kedy presne sa tak stalo, je tam
uvedení širšie časové obdobie), čo v danom prípade zakladá v zmysle citovaných zákonných ustanovení
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.

31. Na základe uvedeného mal súd za to, že žaloba žalobkyne ohľadom neplatnosti skončenia
pracovného pomeru je plne dôvodná.

32. Keďže žalobkyňa s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasila, čo oznámila žalovanému
ako svojmu zamestnávateľovi a v zákonných lehotách svoj nárok uplatnila aj na súde v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami, súd žalobe ako dôvodnej pokiaľ sa jedná o určenie, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.03.2016 v zmysle vyššie uvedeného ako dôvodnej vyhovel.

33. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Keďže súd žalobe vyhovel, žalobkyňa bola úspešná v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené, súd
v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol o nároku žalobkyne voči žalovanému na náhradu
trov konania v pomere úspechu, t.j. 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Pre úplnosť súd poukazuje, že súd nezistil existenciu žiadnych dôvodov hodných osobitného
zreteľa na nepriznanie trov v zmysle ust. § 257 CSP. Právny zástupcu žalovaného ktorý navrhol o
trovách konania rozhodnúť v zmysle tohto ustanovenia ničím a nijako tieto dôvody nekonkretizoval a
súd žiaden takého dôvody nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je
určené, kto ho robí , ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.



V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.