Obec Čičava


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/63/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200643
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8021200643.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci
žalobkyne A. B., bytom C. C. XXX, právne zastúpenej JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, Hlavná
č.61, Prešov, proti žalovanej Obci Čičava, IČO: 00 332 305, 093 01 Čičava, v konaní o žalobe proti
inému zásahu orgánu verejnej správy takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Správnou žalobou zo dňa 4. apríla 2016 o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej moci
požiadala žalobkyňa správny súd, aby v zmysle § 250v Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 1.
júla 2016) rozsudkom vyhlásil miestne referendum o odvolaní starostky obce Čičava, uskutočnené dňa
5. marca 2016 za neplatné; ďalej zrušil výsledok miestneho referenda o odvolaní starostky obce Čičava,
uskutočneného dňa 5. marca 2016 a žalovanú zaviazal zdržať sa akýchkoľvek zásahov, znemožňujúcich
žalobkyni riadny výkon mandátu starostky obce Čičava na základe výsledku komunálnych volieb zo dňa
15. novembra 2014 a umožniť žalobkyni riadne vykonávať mandát starostky obce Čičava a napokon
žalovanú zaviazal povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy konania.

Z dôvodov správnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa bola v komunálnych voľbách dňa 15.novembra 2014
zvolená za starostku obce Čičava a mandátu sa ujala dňa 22. decembra 2014.

Ako opakovaný zásah orgánu verejnej správy do práv (po neúspešnom referende zo dňa 28. novembra
2015 na základe petície občanov zo dňa 2. októbra 2015) žalobkyňa vyhodnotila žalovanou opakovane
vyhlásené miestne referendum o odvolaní starostky dňa 5. marca 2016 na základe petície občanov
zo dňa 28. januára 2016, napriek tomu, že na to znova neboli splnené zákonné podmienky v zmysle
§ 13a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Takýto postup žalovanej považuje žalobkyňa za
šikanózny výkon pôsobnosti v oblasti verejnej správy zo strany žalovanej, ktorá dvakrát v priebehu troch
mesiacov vyhlásila konanie miestneho referenda o tej istej otázke, t.j. o odvolaní žalobkyne z funkcie
bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky. Na miestnom referende dňa 5. marca 2016 sa zúčastnilo
zo 768 oprávnených voličov 411 voličov, t.j. išlo o 53,52 % účasť, pričom za odvolanie hlasovalo 367
voličov, proti odvolaniu bolo 42 voličov. O splnenie zákonnej podmienky platnosti referenda vzhľadom
na počet oprávnených voličov v obci tak rozhodlo iba 27 hlasov. Na základe výsledkov došlo k
odvolaniu žalobkyne z postu starostky, čím jej od toho dňa nebolo umožnené vykonávať mandát
starostky. Žalobkyňa výsledky referenda spochybnila a tvrdí, že k samotnému vyhláseniu referenda
došlo nezákonným spôsobom a nezákonne bol vedený tiež celý priebeh.



Ako jeden z dôvodov uviedla žalobkyňa nedoručenie petície občanov riadnym spôsobom žalovanej ako
príslušnému orgánu verejnej moci, s poukazom na ustanovenia § 4a ods.5 a § 5 ods.1,3 a 4 zákona
č. 85/1990 Zb. o petičnom práve. Pokiaľ ide o petíciu na vyhlásenie miestneho referenda, príslušným
orgánom verejnej moci je pritom obec, nie obecné zastupiteľstvo, ktoré nemá právnu subjektivitu s je len
orgánom obce. Následne táto petícia nebola riadne prekontrolovaná a overená v súlade s postupom
podľa § 11a ods. 3 Zákona o petičnom práve, či spĺňa zákonom požadované náležitosti, t.j. či je
platná. Nebolo preverené, či osoby, ktoré petíciu podpísali, boli oprávnenými voličmi obce Čičava, nebol
preverený počet podpisov, resp. skutočnosť, či osoby, ktorých podpis je na petícii, skutočne mali záujem
podpísať petíciu o vyhlásenie miestneho referenda o odvolaní starostky a či nedošlo k podvodom a
ovplyvňovaniu voličov v súvislosti so zbieraním podpisov v rámci petičnej akcie. Vzhľadom na to, že
jedna petícia vo veci bola žalovanému doručená dňa 27. januára 2016 a následne dňa 28. januára 2016
bola doručená druhá petícia rovnako o odvolaní žalobkyne, nie je z konania žalovanej zrejmé, ktorá z
nich mala byť predmetom prerokovania na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 28. januára 2016.
Následne bolo schválené uznesenie č. 2G/2016, ktorým bolo vzaté na vedomie konštatovanie komisie
na preberanie petície a uznesením č. 2H/2016 bolo vyhlásené miestne referendum o odvolaní žalobkyne
z funkcie starostky s určením termínu na 5. marec 2016.

Miestne referendum bolo vyhlásené napriek skutočnosti, že obec Čičava nemá schválené platné
všeobecné nariadenie obce, ktoré by upravovalo podrobnosti organizácie miestneho referenda. Túto
skutočnosť skonštatovala aj Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou v rámci vybavenia podnetu na
preskúmanie zákonnosti VZN obce Čičava o organizácii miestneho referenda sp.zn. Pd/94/15/7713-8
zo dňa 14. decembra 2015.

Uskutočnenie miestneho referenda v obci Čičava dňa 5. marca 2016 bez splnenia podmienok, určených
zákonom, je preto podľa žalobkyne zásahom do jej ústavného práva na riadny a nerušený výkon
verejnej funkcie, do ktorej bola riadne zvolená. Žalobkyňa poukázala na to, že rovnako pri samotnom
miestnom referende dochádzalo k ovplyvňovaniu oprávnených voličov, aby sa referenda zúčastnili, aby
tak bola splnená zákonná hranica pre platnosť referenda. Žalobkyňa uviedla, že disponuje zvukovou
nahrávkou preukazujúcou, že poslanec obce D. E. ponúkal v rómskej osade finančnú odmenu za účasť
v miestnom referende a za hlasovanie za odvolanie starostky, žalobkyne. V priebehu referenda členovia
miestnej okrskovej volebnej komisie navštívili s prenosnou volebnou schránkou rómsku osadu bez
predchádzajúcej žiadosti voličov o takúto formu účasti na referende a mali tam vyzývať na hlasovanie,
čo možno považovať za formu nátlaku na voličov, čím došlo k hrubému porušeniu princípov demokracie
a k zásahu do slobodného prístupu k volebnému právu. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL ÚS 100/07 zo dňa 17. septembra 2008 a na rozpor s § 24
ods. 7 zákona č. 180/07 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva. Miestne referendum považuje
žalobkyňa z uvedených dôvodov za zmanipulované, nezákonné a v rozpore s princípmi právneho štátu a
demokracie. Následne, po uskutočnení miestneho referenda došlo v súvislosti so zverejnením výsledkov
miestneho referenda k porušeniu § 11a ods. 8 a § 13 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení, keďže k zverejneniu výsledkov miestneho referenda došlo už v deň jeho konania, cca o 21.45
hod. obecným rozhlasom a nie na úradnej tabuli obce po prejedaní na riadne zvolanom zasadnutí
obecného zastupiteľstva, čo má za následok neplatnosť zverejnenia výsledkov miestneho referenda.
Vo vzťahu k okolnostiam konania miestneho referenda podala žalobkyňa dňa 6. marca 2016 trestné
oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu.

K námietke nerešpektovania riadne povereného zástupcu starostky a porušovaniu zákona, žalobkyňa
poukázala na skutočnosť, že ešte pred konaním miestneho referenda poverením zo dňa 29. februára
2016 ustanovila za svojho zástupcu odo dňa 1. marca 2016 poslanca obecného zastupiteľstva A. D..
Po miestnom referende došlo zo strany obecného zastupiteľstva k porušeniu § 13b ods. 1, 4 Zákona
o obecnom zriadení a za zástupcu starostky bol zvolený D. E., ktorý odmietol odovzdať túto funkciu
ustanovenému zástupcovi A. D. a v rozpore so zákonom od toho času vykonával mandát starostu obce a
konal v mene obce Čičava ako jej štatutárny orgán. Svojim konaním porušuje nielen ustanovenia zákona
o obecnom zriadení, ale dopúšťa sa aj zneužívania svojho mandátu a páchania trestného činu.



Žalobkyňa sa tak správnou žalobou domáha vyhlásenia neplatnosti miestneho referenda, konaného
dňa 5. marca 2016, zrušenia výsledkov tohto miestneho referenda a uloženia povinnosti žalovanej
zdržať sa akéhokoľvek konania, spôsobujúceho zásahy do riadneho výkonu mandátu žalobkyne, keďže
vyhlásením miestneho referenda za neplatné mandát žalobkyne stále trvá.

Písomným podaním zo dňa 8. septembra 2016 žalobkyňa navrhla doplnenie dokazovania a na tieto
účely predložila súdu list písaný pánom F. G., adresovaný vyšetrovateľovi Národnej kriminálnej
agentúry Prezídia PZ, v ktorom popisuje protiprávnosť miestneho referenda zo dňa 5. marca 2016 ako
i protiprávnu situáciu v obci Čičava. Tiež žalobkyňa predložila upovedomenie o začatí trestného stíhania
zo dňa 5. mája 2016 pre prečin volebnej korupcie podľa § 336a ods.1, 3 písm. a/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 j/ Trestného zákona a pre prečin volebnej korupcie podľa § 336a ods.2 písm. a/
Trestného zákona , vedené pod ČVS: PPZ-287/NKA-PK-VY-2016. Napokon navrhla ako svedka vypočuť
pána A. H..

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16. mája 2016 navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť
a žalovanej priznať právo na náhradu trov konania. V prvom rade poukázala na otázku sporného
zastupovania žalovanej v tomto konaní, vzhľadom na tvrdenia žalobkyne o tom, že funkciu starostu v
súčasnosti má vykonávať A. D. a nie D. E.. V tejto súvislosti k námietke žalobkyne o postavení A. D. ako
zástupcu obce žalovaná poukázala na to, že A. D. nie je účastníkom tohto konania a práva žalobkyne,
resp. ich porušenie sa netýka toho, kto v súčasnosti vykonáva funkciu zastupujúceho starostu.

Žalovaná poukázala na konanie vedené správnym súdom pod sp. zn. 4S/5/2016, v ktorom sa žalobkyňa
domáha totožného nároku a navrhla preto konanie začaté neskôr zastaviť pre prekážku litispendencie
v zmysle § 83 v spojení s § 104 ods. 1 O.s.p.

Vo vzťahu k obsahu podanej žaloby a tam uvedeným tvrdeniam žalovaná ďalej poukázala na uznesenie
Obvodného oddelenia PZ Vranov nad Topľou zo dňa 7. apríla 2016 ČVS: ORP-167/VT-V-2016
a výpoveď žalobkyne zo dňa 30. marca 2016 ako svedkyne, v ktorej uviedla, že výsledky miestneho
referenda zo dňa 5. marca 2016 akceptuje v plnom rozsahu. V správnej žalobe pritom tvrdí niečo
úplne odlišné. Toto je podľa žalovaného dôvod na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Ďalej Zákon o
obecnom zriadení neustanovuje limit pre možnosť vykonania miestneho referenda o tej istej otázke, ak
boli splnené podmienky na jeho vykonanie. Petícia bola žalovanej doručená riadne A. H., obyvateľom
obce dňa 28. januára 2016 a bola následne riadne overená, čo do obsahu, formálnych náležitostí,
počtu platných podpisov, a to poslancami určenými obecným zastupiteľstvom. Petícia zo dňa 27.
januára 2016 obsahovala formálne chyby a poslanci sa jej preto ďalej nevenovali. Podkladom pre
vyhlásenie miestneho referenda bola v zásade petícia z 28. januára 2016. K existencii resp. neexistencii
všeobecne záväzného nariadenia o organizácii miestneho referenda poukázala žalovaná na VZN č.
4/2015, vyvesená na úradnej tabuli obce dňa 6. júla 2015 a zvesené dňa 22. júla 2015.

Písomným podaním zo dňa 25. augusta 2016 žalovaná oznámila súdu vyhlásenie volieb starostov obce,
rozhodnutím predsedu Národnej rady SR, zverejnené v Zbierke zákonom pod č. 160/2016 Z.z., ktoré
sa v obci Čičava uskutočnili dňa 5. novembra 2016.

Žalobkyňa v stanovisku zo dňa 21. novembra 2016 k vyjadreniu žalovaného vo veci súhlasila so
žalovaným v tom, že je potrebné ustáliť kto bude v konaní vystupovať v mene obce. Žalobkyňa navrhla
úpravu petitu žaloby tak, aby korešpondoval s novými procesnými predpismi, pričom podľa nej nejde o
zmenu žaloby. Navrhla, aby správny súd vyhlásil miestne referendum o odvolaní starostky obce Čičava,
uskutočnené dňa 5. marca 2016 za neplatné. Zároveň aby správny súd zrušil výsledok miestneho
referenda o odvolaní starostky obce Čičava, uskutočnené dňa 5. marca 2016 a aby určil, že žalobkyni
funkcia starostky obce Čičava naďalej trvá. V tejto súvislosti poukázala žalobkyňa na znenie zákona



č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, účinného od 1. júla 2016, ktorý v § 325 a nasl. upravil
osobitný druh konania o preskúmanie zániku funkcie starostu obce, primátora obce, starostu mestskej
časti a predsedu samosprávneho kraja, s odkazom na § 491 ods. 1, 2 S.s.p.

Vo vzťahu k veci samej, reagujúc na vyjadrenie žalovanej vo veci, žalobkyňa opakovane poukázala na
rozdiel medzi doručením a prejednaním petície, pričom petícia zo dňa 28. januára 2016 nebola riadne
doručená v zmysle zákona, keďže mala byť doručená obci a mala tak byť evidovaná na podateľni obce.
Vyhlásenie žalovanej, že petícia zo dňa 27. januára 2016 mala formálne chyby, a preto sa ňou ďalej
nezaoberali, nie je postačujúce bez toho, aby bol žalovanou spísaný formálny záznam, z ktorého malo
byť zrejmé, či poslanci mestského zastupiteľstva nepostupovali svojvoľne. Celkový priebeh zasadnutia
obecného zastupiteľstva dňa 28. januára 2016 svedčí tomu, že nemohlo dôjsť k riadnemu a dôkladnému
prejednaniu petície, predovšetkým pre krátkosť času, kedy sa malo obecné zastupiteľstvo venovať jej
prevereniu. Žalobkyňa trvá na tom, že u žalovanej neexistuje všeobecne záväzné nariadenie obce
o podrobnostiach organizácie miestneho referenda (uznesenie obecného zastupiteľstva č. 2H/2016 o
vyhlásení miestneho referenda nie je totožné s VZN obce v zmysle Zákona o obecnom zriadení), a teda
miestne referendum dňa 5. marca 2016 nebolo vykonané legálne, na podklade platného VZN. V tejto
súvislosti poukázala na obsah upozornenia prokurátora OP Vranov nad Topľou č. Pd 26/16/7713-5.

Správny súd vo veci rozhodol uznesením sp.zn. 2S/12/2016 zo dňa 16. januára 2017, ktorým žalobu
zamietol a nepriznal účastníkov náhradu trov konania podľa § 167 ods.1 a § 168 S.s.p. Správny súd
skonštatoval, že žalovaná vyhlásila miestne referendum na základe petície občanov v zmysle 11a ods. 1
v spojení s § 13 ods. 3 písm. a/ bod 1/ Zákona o obecnom zriadení a postup žalovanej v tomto smere teda
nemožno považovať za nesúladný so zákonom, t.j. nemožno konštatovať, že išlo o nezákonný postup,
resp. zásah žalovanej. Taktiež konanie žalovanej, ktoré predchádzalo miestnemu referendu, nemožno
považovať za taký postup, ktorý by sa dal považovať za nezákonný, išlo o postup podľa príslušných
ustanovení Zákona o obecnom zriadení. Žalobkyni sa pri tom v konaní nepodarilo preukázať, čo má byť
považované za nezákonný zásah žalovanej, vykonaný priamo proti jej osobe. Rovnako nepreukázala,
akým konkrétnym konaním žalovanej mali byť porušené subjektívne práva žalobkyne, t.j. že boli splnené
zákonné podmienky na definovanie postupu žalovanej ako nezákonného zásahu v zmysle príslušných
ustanovení O.s.p., zákona účinného v čase, kedy k tomuto nezákonnému zásahu malo dôjsť. Správny
súd vo vzťahu k žalobe skonštatoval, že podanej žalobe v zmysle žalobkyňou formulovaného petitu
nie je možné vyhovieť, pretože nemá právomoc vysloviť, že uskutočnené miestne referendum resp.
jeho výsledky sú nezákonné. Správny súd nemá možnosť uložiť žalovanej výrokom rozhodnutia takúto
povinnosť, keďže Zákon o obecnom zriadení neumožňuje žalovanej takýto postup v zmysle žalobného
návrhu a výrok takéhoto rozhodnutia by tak nebol vykonateľný. Správny súd dospel k záveru, že vo veci
nie sú splnené podmienky konania podľa druhej hlavy štvrtej časti S.s.p. a podaná žaloba nie je dôvodná.

Na podklade žalobkyňou podanej kasačnej sťažnosti proti uzneseniu správneho súdu rozhodol
po preskúmaní tejto Najvyšší správny súd SR uznesením zo dňa 27. septembra 2021 č.k.
1Sžk/8/2017-250 o zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátení veci krajskému súdu na ďalšie konanie.

Podľa kasačného súdu, dôvodnosť kasačnej námietky žalobkyne spočívala v nedostatočnom
odôvodnení rozhodnutia správnym súdom, z ktorého nebolo možné zistiť, akým spôsobom správny súd
postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci. Správny súd, podľa záverov
kasačného súdu rezignoval na odôvodnenie svojho rozhodnutia, keď sa obmedzil len na skratkovitú
formuláciu záveru bez toho, že by čo i len naznačil, čo ho k tomuto záveru (vo vzťahu k obsahu žaloby)
viedlo. Správny súd pri tom zároveň konštatoval, že závery správneho súdu nemusia byť nevyhnutne
nesprávne.

V súvislosti s predmetom konania, na základe sťažnosti žalobkyne, rozhodol o namietanom porušení
základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodou voľbou svojich
zástupcov podľa § Čl.30 ods.4 Ústavy SR a podľa Čl. 21 ods.4 Listiny základných práv a slobôd miestnym
referendom o odvolaní starostky obce Čičava, konaným dňa 5. marca 2016, Ústavný súd SR uznesením



č.k. III. ÚS 605/2017-28 zo dňa 10. októbra 2017, ktorým sťažnosť žalobkyne zamietol pre neprípustnosť
ako predčasnú v zmysle zásady ratio temporis, keďže v danom čase žalobkyňou neboli vyčerpané všetky
opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré má sťažovateľ k dispozícii.

Správnym súd, po vrátení mu veci kasačným súdom, opätovne preskúmal relevantné okolnosti, týkajúce
sa správnej žaloby žalobkyne a namietaného porušenia jej práv nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy – žalovaným.

Podľa § 491 ods. 1,2 S.s.p., upravujúceho postup správneho súdu, účinného od 1. júla 2016, ak
nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na
konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia
tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

Správna žaloba o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, podaná v čase platnosti
príslušných ustanovení piatej hlavy zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.), účinného do 30. júna 2016, je ďalej v zmysle prechodných ustanovení § 491 a nasl. S.s.p.
správnym súdom posudzovaná podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v spojení
s ustanoveniami druhej hlavy štvrtej časti Správneho súdneho poriadku ako konanie o žalobe proti inému
zásahu orgánu verejnej správy.

Podľa § 250v ods. 1 O.s.p., zákona účinného v čase podania žaloby, fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti
nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti
zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 55 ods. 3 S.s.p., každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

Po rekodifikácii procesného práva je správne súdnictvo upravené s účinnosťou od 1. júla 2016 v
samostatnom právnom predpise, ktorým je zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (S.s.p.).

Z uvedených ustanovení vyplýva, že rozhodnutia, postupy a zásahy orgánov územnej samosprávy
podliehajú správnemu prieskumu zásadne bez ďalších vymedzení, pričom pri týchto rozhodnutiach,
postupoch a zásahoch je potrebné skúmať, či práva a povinnosti rozhodnutím, postupom alebo
zásahom dotknuté, majú verejnoprávnu podstatu. Zákonnosť postupu žalovaného, ktorého dôsledkom
bolo odvolanie žalobkyne z funkcie starostky a ktorý predstavuje možný zásah do jej práv a právom
chránených záujmov, v okolnostiach konkrétneho prípadu, je aj s ohľadom na svoju verejnoprávnu
povahu v zásade spôsobilá byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, či už podľa
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku alebo nastupujúceho Správneho súdneho poriadku.

Nezákonným zásahom orgánu verejnej správy ďalej netreba rozumieť len faktické úkony (napr. pri
výkone administratívnych rozhodnutí) alebo procesné postupy, ale aj také výsledky rozhodovacích
procesov vo verejnej správe, ktoré nemajú povahu individuálneho aktu aplikácie práva, lebo nie sú
výsledkom správneho konania (I. ÚS 483/2015, III. ÚS 105/2013, III. ÚS 114/2013). Tieto zásahy nie sú
z preskúmavacej právomoci všeobecných súdov vylúčené.



Podľa § 2 ods. 1,2 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ S.s.p. iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný
pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu
verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 252 ods. 1,2 S.s.p. žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Žalobca sa
môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy,
ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je
dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

Podľa § 254 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená
na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo
zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. Podľa § 255 S.s.p.
žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.

Podľa § 262 ods. 1 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1
uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu
povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný
je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v
inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená. Podľa ods. 2 vo
výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, označenie alebo opis
iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou obnoviť stav pred zásahom, ak
táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred
zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže
správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred
zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný. Podľa ods. 3 ak žalovaný po uplynutí
určenej lehoty bezdôvodne v inom zásahu pokračuje alebo napriek uloženej povinnosti bezdôvodne
neobnovil stav pred zásahom, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred
rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko od orgánu verejnej správy nadriadeného
žalovanému. Podľa ods. 4 ak žalovaný správnemu súdu preukáže splnenie zákazu pokračovať v inom
zásahu a obnovenie stavu pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená, správny súd konanie
uznesením zastaví.

Cieľom právnej úpravy vo vzťahu k nezákonnému zásahu (resp. inému zásahu) orgánu verejnej správy
je, aby sa osoba, do práv ktorej sa zasiahlo nezákonným postupom správneho orgánu, mohla pred
súdom domáhať účinnej súdnej ochrany. Zákonnými náležitosťami žaloby je preto tvrdenie, že žalobcove
práva boli porušené nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím. Takýto
zásah ako aj rozsah porušenia jeho práv musí byť konkretizovaný. Namietaný zásah musí smerovať



priamo proti osobe žalobcu a musí trvať, resp. objektívne musí hroziť jeho opakovanie. Správny súd nie je
oprávnený zrušiť takýto nezákonný zásah orgánu verejnej moci, ktorý sa už stal, môže však správnemu
orgánu autoritatívne zakázať, aby v porušovaní práv žalobcu pokračoval, resp. ak je to možné, aby
odstránil negatívne dôsledky a obnovil stav pred týmto zásahom.

Z návrhu, po doplnení zo dňa 21. novembra 2016 je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha toho, aby správny
súd vyhlásil miestne referendum o odvolaní starostky obce Čičava uskutočnené dňa 5. marca 2016
za neplatné. Zároveň aby správny súd zrušil výsledok miestneho referenda o odvolaní starostky obce
Čičava uskutočnené dňa 5. marca 2016 a aby určil, že žalobkyni funkcia starostky obce Čičava naďalej
trvá.

V časti zmeny formulácie petitu žaloby s odkazom na § 325 S.s.p., v ktorej sa žalobkyňa domáha
rozhodnutia o trvaní jej funkcie starostky obce Čičava, správny súd konštatuje neprípustnosť takejto
zmeny petitu, resp. doplnenia tohto uvedeným spôsobom, keďže pri posudzovaní zákonnosti miestneho
referenda zo dňa 5. marca 2016 nemožno postupovať v zmysle právneho predpisu, ktorý v danom
čase neexistoval a nebol účinný ani v čase podania žaloby (ku dňu 5. aprílu 2016). Správny súd ďalej
nemá procesným poriadkom vytvorený zákonný priestor na „prekvalifikovanie“ žaloby, berúc na zreteľ
vyslovene prejavenú vôľu žalobkyne v rámci dispozičnej zásady v rozsahu obsahu podanej správnej
žaloby.

Podľa § 11 ods. 4 písm. f/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo
rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené vyhlasovať miestne referendum
o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce a zvolávať zhromaždenie obyvateľov obce.

Podľa § 11a ods. 1 písm. b/, c/ Zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne
referendum, ak ide o odvolanie starostu (§ 13a ods. 3), petíciu skupiny obyvateľov obce aspoň 30%
oprávnených voličov.

Podľa § 11a ods. 3,4, 5,6,7, 8 Zákona o obecnom zriadení v platnom znení, petíciu podľa odseku 1 písm.
c/ overujú aspoň traja poslanci určení obecným zastupiteľstvom, ktorí nemôžu byť členmi petičného
výboru, a starosta; starosta neoveruje petíciu podanú podľa § 13a ods. 3 písm. a/. Ak petícia spĺňa
náležitosti ustanovené osobitným zákonom 2a/ a ak ide o rozdelenie obce, aj náležitosti podľa odseku
2, obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum tak, aby sa uskutočnilo do 90 dní od doručenia
petície obci; to platí aj v prípade petície podľa § 13a ods. 3 písm. a/. Obecné zastupiteľstvo môže
vyhlásiť miestne referendum aj pred rozhodnutím o ďalších dôležitých veciach samosprávy obce (§ 4).
Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum podľa odseku 1 písm. a/, b/, d/ a e/ a odseku 4 tak,
aby sa uskutočnilo do 90 dní od schválenia uznesenia o vyhlásení miestneho referenda. Po vyhlásení
miestneho referenda obecné zastupiteľstvo bezodkladne zriadi na hlasovanie a sčítavanie hlasov
komisiu pre miestne referendum a určí lehotu na jej prvé zasadnutie. Obec najneskôr 15 dní pred dňom
konania miestneho referenda zverejní oznámenie o vyhlásení miestneho referenda na úradnej tabuli
obce a na webovom sídle obce, ako aj iným spôsobom, ktorý určí obecné zastupiteľstvo. Oznámenie
o vyhlásení miestneho referenda obsahuje a) dátum schválenia uznesenia obecného zastupiteľstva
o vyhlásení miestneho referenda alebo dátum doručenia petície, b) otázku alebo otázky, ktoré sa
obyvateľom obce predkladajú na rozhodnutie, c) miesto, dátum a čas konania miestneho referenda, d)
spôsob úpravy hlasovacieho lístka. Výsledky miestneho referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila
aspoň polovica oprávnených voličov 12) a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných
hlasov účastníkov miestneho referenda. Obec vyhlási výsledky miestneho referenda do troch dní od
doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce.

Podľa § 13a ods. 3 písm. a/ Zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo vyhlási miestneho
referenda o odvolaní starostu, ak o to petíciou požiada aspoň 30% oprávnených voličov.



Podľa § 13a ods. 1 písm. f/ Zákona o obecnom zriadení mandát starostu zaniká vyhlásením výsledku
miestneho referenda o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu.

Procesná správna úprava rozoznáva dva typy žalôb, uplatniteľných proti inému zásahu, a to jednak
negatórnu žalobu (§ 252 ods. 1 S.s.p.) a určovaciu (§ 252 ods. 2 S.s.p.). Podstatou negatórnej
zásahovej žaloby je domáhanie sa ochrany pred trvajúcim alebo hroziacim, opakujúcim sa iným
zásahom. Negatórny charakter tejto ochrany vyplýva z úpravy rozhodnutia správneho súdu v § 262 ods.
1 S.s.p., v zmysle ktorého takáto žaloba smeruje k uloženiu zákazu orgánu verejnej správy pokračovať
v napadnutom inom zásahu. Negatórna zásahová žaloba môže mať aj čiastočnú reštitučnú povahu
spočívajúcu v tom, že ak je to možné, má žalovaný obnoviť stav pred iným zásahom. Z ustanovenia § 252
ods. 1 S.s.p. a contrario súčasne vyplýva, že musí ísť o neskončený zásah, za ktorý sa považuje trvajúci
(prebiehajúci) iný zásah a iný zásah, ktorého následky trvajú a vykonaný iný zásah, u ktorého hrozí
jeho opakovanie. Zákon pre podanie určovacej zásahovej žaloby proti už skončenému (odznelému)
inému zásahu zákon ustanovuje dva predpoklady, a to jej subsidiaritu k negatórnej zásahovej žalobe
a reparačnú alebo inú ochrannú povahu. Určovaciu zásahovú žalobu tak možno podať len vtedy, ak
sa iný zásah už skončil a počas jeho trvania nebolo možné podať negatórnu zásahovú žalobu. Pod
nemožnosťou podania žaloby počas trvania iného zásahu treba v zmysle dôvodovej správy rozumieť
najmä objektívnu nemožnosť spočívajúcu v dĺžke a okolnostiach zásahu. Takouto prekážkou nebude
možné rozumieť pasivitu alebo nezáujem žalobcu chrániť svoje subjektívne práva. Predpokladom
uplatnenia určovacej zásahovej žaloby je preukázanie, že rozhodnutie správneho súdu o jej vyhovení
je dôležité pre náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu (viď. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M.,
Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. ....).

Žalobkyňa iný zásah orgánu verejnej správy podľa § 252 S.s.p., konkrétne postup pri vyhlasovaní
referenda zo dňa 5. marca 2016, vzhliadla v jeho nezákonnosti, vrátane rozporov pri doručovaní petície
občanov, nesplnení podmienok podľa § 13a Zákona o obecnom zriadení a tým v porušení jej práva
zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo v zmysle čl.30 Ústavy SR a práva prístupu za rovnakých
podmienok k voleným a iným verejným funkciám (čl. 30 Ústavy SR).

Správny súd, preskúmaním správnej žaloby proti inému zásahu podľa § 252 ods. 1 S.s.p., berúc
na zreteľ predovšetkým spôsob konkrétneho formulovania žalobného petitu, ktorým sa žalobkyňa
domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov, znemožňujúcich jej
riadny výkon mandátu starostky, považoval za nepochybné, že žalobkyňa podala negatórnu žalobu.
Touto negatórnou žalobou sa tak mohla domáhať ochrany pred trvajúcim iným zásahom a jeho
následkami alebo ochrany v prípade existencie hrozby opakovania tvrdeného iného zásahu orgánu
verejnej správy. Z konštatovaných skutočností je však zrejmé, že žalobkyňou identifikovaný iný zásah –
vyhlásenie referenda v roku 2016, bol ukončený zánikom jej mandátu starostky v dôsledku úspešného
referenda po vyhlásení výsledkov tohto v súlade s § 11a ods.8 v spojení s § 13a ods.1 písm. f/
Zákona o obecnom zriadení. Tak došlo tiež k ukončeniu iného zásahu, nejednalo sa teda o podanie
negatórnej správnej žaloby proti trvajúcemu a prebiehajúcemu inému zásahu či zásahu, ktorého
následky trvali ani o zásah u ktorého hrozilo jeho opakovanie. Pokiaľ teda v čase podania správnej
žaloby zákonným spôsobom preukázateľne došlo vyhlásením výsledkov miestneho referenda o odvolaní
starostky k zániku jej mandátu, žalobkyňa nebola oprávnená uplatňovať svoje nároky negatórnou
žalobou. Žalobkyňa bola oprávnená predkladať pripomienky a dôkazy, spochybňujúce zákonnosť
postupu žalovaného a porušenie práv prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní. Pochybenie
žalobkyne, spočívajúce v tom, že správnou žalobou nenapadla trvajúci iný zásah, v čase trvania tohto
nemožno odstrániť ani kvalifikáciou správnej žaloby podľa § 252 ods. 2 S.s.p. ako určovacej zásahovej
žaloby. Určovacia zásahová žaloba má totiž vo vzťahu k negatórnej žalobe subsidiárny charakter a túto
možno podať za predpokladu, že počas trvania iného zásahu nebolo možné podať negatórnu zásahovú
žalobu.

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 5. marca 2016 sa v obci Čičava uskutočnilo miestne referendum
o odvolaní starostky. Toto referendum bolo na základe skutočnosti, že sa na ňom zúčastnilo 411



(53,52 %) oprávnených voličov, pričom za odvolanie starostky hlasovalo 367 voličov, evidované ako
úspešné a vyhlásením výsledkov miestneho referenda predsedníčkou okrskovej referendovej komisie
za zverejnenia Zápisnice okrskovej referendovej komisie pre miestne referendum o priebehu a výsledku
hlasovania v miestnom referende zo dňa 5. marca 2016, zanikol mandát starostky (§ 11a ods. 8 v spojení
s § 13a ods. 1 písm. f/ Zákona o obecnom zriadení). Hlasovanie obyvateľov obce, ktoré sa uskutočnilo v
roku 2016, bolo vyhlásené uznesením na zasadnutí obecného zastupiteľstva obce dňa 6. marca 2016,
ktoré týmto aprobovalo splnenie zákonných podmienok. Obyvateľom, ktorí sa na hlasovaní zúčastnili
a prejavili svoju vôľu, tak vzniklo legitímne očakávanie, že výsledok tohto postupu povedie k zmene
štatutárneho zástupcu obce.

V súvislosti so žalobnými námietkami je v tomto konaní potrebné vyriešiť otázku, či v súvislosti s
miestnym referendom došlo zo strany žalovanej k takému konaniu, priamo vo vzťahu k žalobkyni,
aby ho bolo možné považovať za nezákonný zásah v zmysle príslušných ustanovení O.s.p., t.j.
právneho predpisu účinného v čase podania žaloby (resp. po 1. júli 2016 analogicky za iný zásah podľa
príslušných ustanovení S.s.p.). V rámci správneho súdnictva možno preskúmať postup žalovanej len
v rozsahu zákonnosti postupu v zmysle ustanovení Zákona o obecnom zriadení, ktorý je hmotnoprávnym
predpisom upravujúcim postupy a konanie žalovanej a jej orgánov pri výkone samosprávy obce.

K rozsahu preskúmavacej právomoci súdu v správnom súdnictve správny súd konštatuje, že
preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe, t.j. v medziach žalobných bodov, keďže v správnom súdnictve sa uplatňuje
spomínaná dispozičná procesná zásada iudex ne eat utra petita partium, ktorá v praxi znamená,
že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže
teda preskúmať rozhodnutie nad rámec vymedzený žalobcom v žalobe. Zo žaloby musí byť zrejmé,
v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať
na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na
konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím
alebo postupom správneho orgánu porušené. Keďže je konanie v správnom súdnictve koncentrované,
žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná
a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom,
ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pod zásahom v zmysle ustanovenia § 252 ods. 1 S.s.p. vo
všeobecnosti judikatúra rozumie veľké množstvo faktických činností orgánov verejnej správy, ku ktorým
sú rôznymi zákonmi oprávnené. Ide o úkony neformálne, pre ktoré môžu a nemusia byť stanovené
pravidlá, ako napr. faktické pokyny, bezprostredné zásahy pri ohrození, na zjednanie nápravy a pod.
Okrem neformálnosti samotného zákazu je neformálne i donútenie v prípade nerešpektovania pokynu,
či príkazu. Zásah možno definovať ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného zásahu,
pokynu alebo donútenia zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného.
Zásahy súvisia väčšinou s výkonom správnej činnosti, ktorú správna náuka označuje ako správny
dozor (napr. autoritatívne úkony príslušníkov polície, vojenskej polície, či iných vojakov, príslušníkov
väzenskej justičnej stráže, príslušníkov colnej správy, strážnikov obecnej polície, ale aj úkony úradných
osôb pri výkone štátneho a stavebného dohľadu, daňové kontroly, atď.). V zmysle konštantnej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky návrh proti inému zásahu nemôže byť považovaný za náhradu
žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu a nie je v procesnej dispozícií účastníka konania určiť, či
podá návrh na ochranu proti inému zásahu, resp. žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia či
opatrenia orgánu verejnej správy. Je potrebné zdôrazniť, že na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia
má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, neprebehlo pri ňom žiadne formalizované
a administratívne konanie a je výsledkom okamžitého bezprostredného uplatnenia oprávnenia orgánu
verejnej správy namieste samom. Nemožno tiež opomenúť, že samotný prieskum zákonnosti postupu
správneho orgánu v rámci správneho konania je už súčasťou prieskumu zákonnosti rozhodnutia, resp.
opatrenia orgánu verejnej správy, a preto nie je možné v rámci konania o ochrane pred iným zásahom
preskúmavať zákonnosť správneho konania, ktoré predchádza vydaniu administratívneho rozhodnutia
resp. opatrenia.



Správny súd tak konštatuje, že žalovaná vyhlásila miestne referendum vecne správne na základe petície
občanov v zmysle 11a ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 písm. a/ bod 1/ Zákona o obecnom zriadení. Postup
žalovanej v tomto smere teda nemožno považovať za nesúladný so zákonom, t.j. nemožno konštatovať,
že išlo o nezákonný postup, resp. zásah žalovanej. Žalovaná postupovala podľa Zákona o obecnom
zriadení spôsobom prijatie petície, vyhlásenie a uskutočnenie miestneho referenda s následkom zániku
mandátu starostky, odvolanej v súlade s výsledkami hlasovania občanov. Žalobkyni sa v správnom
súdnom konaní nepodarilo preukázať, čo konkrétne má byť považované za nezákonný zásah žalovanej,
vykonaný priamo proti jej osobe. Rovnako nepreukázala, akým konkrétnym konaním žalovanej mali byť
porušené subjektívne práva žalobkyne, t.j. že boli splnené zákonné podmienky na definovanie postupu
žalovanej ako nezákonného zásahu v zmysle príslušných ustanovení O.s.p., zákona účinného v čase,
kedy k tomuto nezákonnému zásahu malo dôjsť.

Správny súd vo vzťahu k žalobe vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatuje, že podanej žalobe v
zmysle žalobkyňou formulovaného petitu nie je možné vyhovieť. Správny súd nemá právomoc vysloviť,
že uskutočnené miestne referendum resp. jeho výsledky sú nezákonné a de facto neplatné. Správny
súd poukazuje na to, že v zmysle § 262 S.s.p. (analogicky § 250v ods. 4 O.s.p.) súd môže v konaní
o nezákonnom zásahu (resp. inom zásahu) uložiť povinnosť zakázať pokračovať žalovanému orgánu
verejnej správy v tomto zásahu, resp. obnoviť stav pred zásahom. Vzhľadom na príslušné ustanovenia
Zákona o obecnom zriadení vo vzťahu k miestnemu referendu a k právomociam žalovanej správny súd
konštatuje, že nemá možnosť uložiť žalovanej výrokom súdneho rozhodnutia takúto povinnosť, ktorú
Zákon o obecnom zriadení z hľadiska následnej vykonateľnosti neumožňuje.

Správny súd tiež vychádzal z konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej žalobu proti inému zásahu orgánu
verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. f/ S.s.p. nemôže byť považovaná za náhradu správnej žaloby
podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, t.j. žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy. Správny súdny poriadok totiž striktne rozlišuje a pojmovo vymedzuje v citovanom
ustanovení § 3 ods. 1 jednotlivé predmety prieskumu v správnom súdnictve a spája s nimi odlišné
procesné prostriedky právnej ochrany (§ 6 ods. 2 S.s.p.). Žalobca je vždy povinný zvoliť jeden žalobný
typ, vymedzený v Správnom súdnom poriadku a nemôže jednotlivé žalobné typy navzájom zamieňať
alebo v žalobe spájať.

Správny súd preto dospel k záveru, že vo veci nie sú splnené podmienky konania podľa druhej hlavy
štvrtej časti S.s.p. a podaná žaloba nie je dôvodná, preto z vyššie uvedených dôvodov podľa § 261
S.s.p. podanú žalobu zamietol.

Vo vzťahu ku konaniu, vedenému tunajším súdom pod sp. zn. 4S/5/2016, totožných účastníkov
o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobkyňa domáhala toho,
aby správny súd zakázal žalovanej vyhovieť petícii za vyhlásenie miestneho referenda v obci Čičava
o odvolaní starostky - žalobkyne a aby správny súd zakázal žalovanej uskutočniť toto miestne
referendum, týkajúcej sa tak postupu žalovanej predtým, ako došlo k miestnemu referendu dňa 5. marca
2016, správny súd konštatuje, že v danej veci došlo k zastaveniu konania o predmetnej správnej žalobe
podľa § 99 písm. a/ S.s.p. na základe späťvzatia správnej žaloby žalobkyňou uznesením zo dňa 3.
januára 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 8. marcom 2017.

Napokon, právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozhodnutí reagoval na každý
argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý
je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (Ruiz Torija v. Španielsko,
rozsudok ESĽP z roku 1994). Správny súd sa, vzhľadom na skutočnosť, že ďalšie uplatnené žalobné
námietky nemali relevantný význam pre rozhodnutie, v súlade so záujmom na hospodárnosti správneho
súdneho konania, týmito už nezaoberal.



O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p. v znení príslušného
výroku rozhodnutia. Neúspešná žalobkyňa nemá právo na náhradu vynaložených trov konania.
Žalovanému správnemu orgánu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že
u neho nie je splnená podmienka, aby šlo o osobitný, výnimočný prípad na to, aby náhradu trov bolo
možné od druhej strany spravodlivo požadovať.

Senát správneho súdu dospel k záveru v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia (§ 443 ods. 1 S.s.p.) na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom,
okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.