Obec Zámutov


Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Obdo/13/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201275
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Marková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8815201275.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: FLOW-RMT, s. r. o. Prešov, so sídlom Športová 7,
Prešov, IČO: 36 482 650, zastúpeného JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom, so sídlom Štefánikova
18, Humenné, proti žalovanej: Obec Zámutov, so sídlom Zámutov 434, IČO: 00 332 968, zastúpenej:
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s. r. o., so sídlom Ulica 1. mája 1246,
Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, o zaplatenie 14.991,60 eura s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Cb/25/2015, o dovolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 27. februára 2018, č. k. 3Cob/43/2017-246, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom z 12. apríla 2017, č. k. 7Cb/25/2015-199, Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej tiež „súd
prvej inštancie“) žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu
100% a zároveň žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 67,50 eura v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby
súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 14.991,60 eura z dôvodu, že na základe
zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo 4. februára 2014 nadobudol žalobca pohľadávku, ktorú mala
spoločnosť Harcek a spol., s. r. o. voči obci Zámutov ako dlžníkovi. Postúpenie časti pohľadávky bolo
žalovanej oznámené dňa 20. októbra 2014, pričom žalobca bol ako postupník od 4. februára 2014
vlastníkom pohľadávky, ktorá vznikla z titulu neuhradenej faktúry č. XXXXX s dátumom vyhotovenia 24.
júla 2014 a dátumom splatnosti 22. septembra 2013 na sumu 14.991,60 eura.

3. Súd prvej inštancie po vyhodnotení dokazovania mal za preukázané, že žalobca žalovanú pohľadávku
nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou Harcek a spol., s. r. o.
ako postupcom zo 4. februára 2014. Ďalejmal za preukázané, že žalovanej bolo oznámené postúpenie
pohľadávky doručením oznámenia dňa 20. októbra 2014, ktoré bolo evidované pod denníkovým
číslom číslo XXX/XXXX. Podľa zoznamu uhradených pohľadávok, ktoré preložila žalovaná, uhradila pre
spoločnosť Harcek a spol., s. r. o. celú dlžnú pohľadávku, a to aj v rámci exekučného príkazu, ktorý
jej bol doručený, a to predtým, než jej bolo dňa 20. októbra 2014 doručené oznámenie o postúpení
pohľadávky. Výška pohľadávky spoločnosti Harcek a spol., s. r. o. voči obci Zámutov a preukázané
úhrady žalovanej, ktorá pre spoločnosť Harcek a spol., s.r.o. vykonala, preukazujú, že dlh žalovanej
voči spoločnosti Harcek a spol., s. r. o. bol uhradený v celom rozsahu, a to pred doručením oznámenia
žalobcu o postúpení pohľadávok. Tieto pohľadávky spoločnosti Harcek a spol., s. r. o. a úhradu záväzkov
žalovanou žalobca ani nespochybnil. K tvrdeniu žalobcu, že k oznámeniu postupcu o postúpení
pohľadávky dlžníkovi došlo na obecnom úrade Zámutov dňa 7. februára 2014 súd prvej inštancie uviedol,



že z vykonaného dokazovania mal za to, že v danom prípade takéto ústne oznámenie pohľadávky, ktoré
by spĺňalo náležitosti jasného jednostranného právneho úkonu o postúpení pohľadávky urobené nebolo.

4. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove (ďalej tiež „odvolací súd“) rozsudkom z 27. februára
2018, č. k. 3Cob/43/2017-246, rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalovanej priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj
celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre
vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, z ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožnil. Uviedol, že žalobca v odvolaní nepoukázal na žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa
súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Zhodne so súdom prvej inštancie bol toho
názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by k oznámeniu o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou
Harcek a spol., s. r. o. ako postupcom na postupníka spoločnosť FLOW-RMT s. r. o. Prešov zo 4. februára
2014 došlo 7. februára 2014, a to ústnou formou v zasadačke obecného úradu obce Zámutov, kde
bol prítomný vtedajší starosta obce. K písomnému oznámeniu o postúpení pohľadávky došlo dňa 20.
októbra 2014, teda v čase, kedy už pohľadávka neexistovala. Súd prvej inštancie sa vyjadril k záverom,
ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, vysvetlil na ktoré zistenia neprihliadol a z akých dôvodov,
pričom odvolací súd na tieto závery odkázal. Konštatoval, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom
pre rozhodnutie súdu prvej inštancie má oporu v dostatočne vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie
vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli, skutkové závery založil na logickom
vyhodnotení dôkazov. Odvolací súd tak dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie,
že žaloba o zaplatenie žalovanej istiny nie je dôvodná.

6. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval
z ust. § 421 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež „C. s. p.“).
Prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. dovolateľ vymedzil
tak, že poukázal na rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. R 119/2003 a R 42/2002. Mal za to, že v uvedenom konaní sa súd
prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd odklonili rozhodovacej prace dovolacieho súdu a nesprávne
právne vec posúdili, nakoľko v tomto konaní bola žalobcom vymáhaná postúpená pohľadávka, ktorej
postúpenie bolo dlžníkovi - žalovanej relevantne oznámené ústne bez zbytočného odkladu po postúpení
pohľadávky zo strany postupcu. Z § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre dlžníka
je právne významná tá skutočnosť, či mu bolo postupcom oznámené postúpenie pohľadávky. Pokiaľ
sa tak stalo, je dlžník povinný splniť svoj dlh tretej osobe - označenému postupníkovi, aj v prípade,
keby zmluva o postúpení nebola platná. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu, z ktorého vyplýva, že v tomto prípade nedošlo k ústnemu oznámeniu pohľadávky dlžníkovi tak
ako uvádza žalobca, ale až dňa 20.októbra 2014, kedy žalovanej bolo doručené písomné oznámenie o
postúpení pohľadávky. S týmto tvrdením dovolateľ nesúhlasil a poukázal na to, že zákon nestanovuje
osobitnú formu a náležitosti platného oznámenia o postúpení pohľadávky, teda môže byť vykonané
aj ústne. Pre jeho platnosť sa vyžaduje len splnenie základných náležitostí platného právneho úkonu,
a to je jeho jasnosť, zrozumiteľnosť a určitosť. Mal za to, že tieto náležitosti splnené boli, nakoľko
aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že postúpenie pohľadávky bolo starostovi obce Zámutov
oznámené pri podpisovaní Zmlúv o postúpení pohľadávok na jednotlivých subdodávateľov, pričom každý
z nich mu oznámil svoju pohľadávku. Bol toho názoru, že ústne oznámenie o postúpení pohľadávky
žalovanej obci bolo dostatočne určité, nakoľko žalovaná už z predloženého súpisu vykonaných prác
a faktúr v rámci zmluvného vzťahu so spoločnosťou Harcek a spol., s. r. o. mala vedomosť o výške
postupovanej pohľadávky a aj o postupníkovi a rovnako každý z postupníkov starostovi obce svoju
pohľadávku oznámil. Skutočnosť, že si žalovaná nevyhotovila z týchto oznámení písomný zápis a
poradie pohľadávok nemôže byť v tomto prípade na ťarchu žalobcu. Na základe uvedeného navrhol, aby
dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne
navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že dovolací súd zmení rozsudok súdu prvej inštancie a
žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej.

7. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedla, že dovolanie považuje za procesne neprípustné,
pretože dovolateľ v dovolaní neuviedol právnu otázku od ktorej sa mal odvolací súd odkloniť od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Uviedla tiež, že v prejednávanej veci nie je možné



aplikovať závery vyplývajúce rozhodnutia R 119/2003. Poukázala na to, že žalobca nepreukázal, že by
sa na stretnutí so starostom obce malo oznamovať žalovanej obci postúpenie pohľadávok v zákonom
požadovanom rozsahu (aká suma sa postupuje a aké poradie si určujú jednotliví subdodávatelia).
Záverom žalovaná konštatovala, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu považuje za
správny, vydaný na základe správneho vyhodnotenia dostatočného dokazovania a vychádzajúci zo
správneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby dovolací súd podľa § 447 písm. c/ C. s. p. dovolanie
žalobcu odmietol, resp. podľa § 448 C. s. p. dovolanie zamietol a priznal žalovanej nárok na náhradu
trov dovolacieho konania.

8. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že vyriešením právnej otázky, pri ktorej sa odvolací
súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu mal na mysli otázku postupovania a
následného oznamovania postúpenej pohľadávky a za týmto účelom boli v podanom dovolaní uvedené
rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré rozoberali problematiku postupovania pohľadávky. V uvedenom
konaní sa súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu a nesprávne právne vec posúdili, nakoľko v tomto konaní bola žalobcom vymáhaná
postúpená pohľadávka, ktorej postúpenie bolo žalovanej relevantne oznámené ústne bez zbytočného
odkladu.

9. Žalovaná sa k replike žalobcu ďalej nevyjadrila.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.“), po
zistení, že dovolanie podal včas riadne zastúpený dovolateľ, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie
vydané (§ 424 C. s. p.), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§
443 C. s. p.), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

11. V zmysle § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.

12. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu (písm. a/); ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (písm.
b/) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. c/).

13. Žalobca v rozhodovanej veci vyvodzoval prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1
písm. a/ C. s. p. Pre dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. platí, že ho možno odôvodniť iba tým,
že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod
sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v
čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Pokiaľ dovolateľ nevymedzí
ním tvrdený dovolací dôvod uvedeným spôsobom, je to dôvodom pre odmietnutie dovolania podľa
ustanovenia § 447 písm. f/ C. s. p. Podľa ustanovenia § 447 písm. f/ C. s. p. dovolací súd odmietne
dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie dôvody nie sú
vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435.

14. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa opiera o § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., by mal dovolateľ: a/
konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť
(a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím
súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto
otázka správne riešená. Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté
spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu
právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. (porovnaj
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 203/2016, 2 Cdo 54/2018, 3 Cdo 6/2017, 3 Cdo 67/2017,
4 Cdo 95/2017, 7 Cdo 140/2017).

15. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne,
umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie
odvolacieho súdu, a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe



dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne
(§ 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p.).

16. Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť
rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické
otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani
otázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Prípustnosť dovolania nezakladá ani všeobecná
nespokojnosť dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu (resp. jeho právnymi závermi).

17. Za otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a pri riešení ktorej sa odvolací
súd mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolateľ v podstate označil
otázku, či ústne oznámenie dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez zbytočného odkladu po postúpení
pohľadávky vyvoláva právne účinky oznámenia o postúpení pohľadávky v zmysle ust § 526 Občianskeho
zákonníka. Dovolateľ v dovolaní tvrdil odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
konkrétne poukázal na rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003 a R 42/2002. Dovolací súd konštatuje, že napriek
uvedenému dovolanie žalobcu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. prípustné nie je.

18. Ako už dovolací súd vyššie uviedol, právna otázka položená dovolateľom v dovolaní musí byť
zásadná pre rozhodnutie vo veci, čo znamená, že od jej vyriešenia záviselo rozhodnutie súdu v spore.
Dovolateľom položená právna otázka uvedené kritérium nespĺňa a jej formulácia opomína základné
závery rozhodujúce pre právne úvahy odvolacieho (i prvoinštančného) súdu. Pre záver o tom, že ide
o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej a pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je
rozhodujúci subjektívny názor sporovej strany, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale
významný je výlučne záver najvyššieho súdu rozhodujúceho o dovolaní.

19. Z rozhodnutia odvolacieho súdu (bod 15 rozsudku odvolacieho súdu) ako aj z rozhodnutia súdu
prvej inštancie (bod 45 rozsudku súdu prvej inštancie) výslovne vyplýva (a dovolateľ to napokon aj
sám uvádza v dovolaní), že súdy nižších inštancií svoje rozhodnutia založili na tom, že z vykonaného
dokazovania nevyplynulo - v konaní nebolo preukázané, že by k oznámeniu o postúpení pohľadávky
medzi spoločnosťou Harcek a spol., s. r. o. a žalobcom zo 4. februára 2014 došlo 7. februára 2014,
a to ústnou formou v zasadačke Obecného úradu obce Zámutov. Súdy nižších inštancií sa vo svojich
rozhodnutiach nezaoberali otázkou právnych účinkov ústneho oznámenia o postúpení pohľadávky
dlžníkovi. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že v čase, kedy bolo žalovanej doručené písomné
oznámenie o postúpení pohľadávky (20. októbra 2014), už pohľadávka spoločnosti Harcek a spol.,
s. r. o. neexistovala, pričom žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia ústneho
oznámenia o postúpení pohľadávky 7. februára 2014 žalovanej. Žalobcom nastolená právna otázka tak
v riešenej veci nemôže priniesť zmenu záverov konajúcich súdov a jej riešenie v kontexte vykonaného
dokazovania nemôže dovolateľovi priniesť pozitívny výsledok v spore a jeho právne postavenie sa
nezmení.

20. V tejto súvislosti je potrebné záverom uviesť, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý
by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v
dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť
a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané
dôkazy, pretože (na rozdiel od prvoinštančného a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť
vykonávať dokazovanie - viď ustanovenie § 442 C. s. p. („dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil odvolací súd“). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení
urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že prípade dovolania žalobcu nedošlo
k naplneniu podmienok pre prípustné a dôvodné dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. Preto
najvyšší súd jeho dovolanie odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
prípustné podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p.



22. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262
ods. 2 C. s. p.).

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.