Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/77/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116223536
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116223536.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr.
Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: International Medicine Studies, s.r.o.,
Mlynské Nivy 73, Bratislava, IČO: 35 954 477, zast. MGr. Štefanom Jakabom, advokátom, Nerudova 9,
Košice, proti žalovanému: Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Komenského ul.č.
73, Košice, IČO: 00 397 474, zast. JUDr. Ladislavom Scholczom, advokátom, Krmanova 16, Košice, o
určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I
č.k. 26Cb/85/2016-664 z 2.12.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške
100%.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.
26Cb/90/2009 žalobca sa domáhal, aby súd určil, že odstúpenie žalovaného od Zmluvy o pristúpení k
záväzku a Zmluvy o spolupráci z 9.1.2006 uskutočnené listom z 27.11.2007 je neplatné. Zároveň žiadal
priznať náhradu trov konania.

3. Žalobca (pod pôvodným obchodným menom INTRADE INVESTMENTS, s.r.o.) uviedol, že
09.01.2006 uzavrel so žalovaným Zmluvu o pristúpení k záväzku a zmluvu o spolupráci, Dodatok č. 1
zo 4.10.2006 a Dodatok č. 2 z 19.10.2007, predmetom ktorej je činnosť žalobcu ako sprostredkovateľa,
ktorý za odplatu zabezpečuje pre žalovaného zahraničných študentov, ktorí majú záujem študovať na
Univerzite veterinárskeho lekárstva (UVL). Listom z 27.11.2008 žalovaný odstúpil od zmluvy (žalobcovi
bol list doručený dňa 04.12.2008), z dôvodu, že je omeškanie so zaplatením školských poplatkov za
druhý semester školského roku 2007/2008 v celkovej výške 325 300 USD v lehote do 29.6.2008, nakoľko
žalobca údajne nesplnil svoj záväzok ani v dodatočnej lehote 7 dní poskytnutej upomienkou zo dňa
18.8.2008. V zmysle čl. VIII ods. 2 Zmluvy (zmenený dodatkom č. 2) UVL zašle návrh kalkulácie
školských poplatkov za príslušný semester podľa počtu a stavu zapísaných študentov a v zmysle
čl. VII ods. 1 Zmluvy pre žalobcu na schválenie a to najneskoršie do 15. apríla za príslušný letný
semester (t.j. druhý semester školského roku uvedený v liste). Žalobca sa k návrhu kalkulácie vyjadrí
písomne bez zbytočného odkladu, pričom pokiaľ s kalkuláciou nebude súhlasiť, obe strany sa zaväzujú
riešiť vzniknutý rozpor vzájomným rokovaním. Ďalej podľa uvedeného ustanovenia, na podklade
odsúhlasenej kalkulácie UVL vyhotoví účtovný doklad - faktúru za letný semester akademického roka do
30. apríla (daného roku) celkovú sumu vo výške 50% zo školských poplatkov za príslušný akademický
rok. Splatnosť školských poplatkov je stanovená na vystavených faktúrach. Žalovaný vystavil prvú



faktúru na školské poplatky za letný semester 2007/2008 dňa 15.06.2008 (s dátumom splatnosti
29.06.2008). Podľa žalobcu bola táto faktúra vystavená v rozpore so zmluvou (čl. VIII. ods. 2), nakoľko
kalkulácia, ktorá bola podkladom vystavenia faktúry nebola odsúhlasená a znela na slovenskú menu
a nie na menu USD (ako to vyžadovala zmluva). O týchto skutočnostiach mal svedčiť aj e-mail
zamestnankyne žalobcu p. A., zo dňa 29.05.2008 zaslaný zodpovednej pracovníčke žalovaného p. C..
Kalkulácia poplatkov za letný semester 2007/2008 bola odsúhlasená až dňa 26.08.2008, o čom svedčí
e-mail p. C. (pracovníčky žalovaného) zo dňa 26.08.2008, ku ktorej priložila novovystavenú faktúru č.
3080000574 na školské poplatky za letný semester 2007/2008 (ktorá sa líši v sume od pôvodnej faktúry),
ktorá nahradila pôvodnú faktúru, avšak obsahovala pôvodný dátum vystavenia 15.06.2008 s dátumom
splatnosti 29.06.2008. Z uvedeného e-mailu je zrejmé, že táto nová faktúra nemohla byť vystavená
15.06.2008, ale že bola vystavená až dňa 26.08.2008, kedy bola e-mailom doručená žalobcovi. Vo
faktúre č. 3080000574 („novej faktúre“) je uvedené, že táto faktúra za školské poplatky za letný semester
2007/2008 je splatná už dňa 29.06.2008, t.j. ešte pred dňom jej doručenia žalobcovi (ešte pred jej
vystavením). Podľa žalobcu je neprípustné, aby táto faktúra bola splatná skôr, než bola doručená
žalobcovi. Nakoľko v zmysle zmluvy bol povinný žalobca platiť žalovanému školské poplatky na
základe faktúr (ktoré vychádzali z odsúhlasených podkladov), nemohla byť táto faktúra splatná pred
jej doručením žalobcovi, t.j. pred 26.08.2008. Z uvedeného vyplýva, že upomienka žalovaného zo dňa
18.08.2008, ktorú žalovaný uviedol v liste ako skutočnosť, ktorou poskytol žalobcovi dodatočnú lehotu 7
dní na úhradu školských poplatkov za letný semester 2007/2008, je bezpredmetná, nakoľko pohľadávka
na úhradu školských poplatkov za letný semester 2007/2008 ešte ani nebola ani nemohla byť splatná.
Podľa žalobcu nová faktúra ďalej obsahuje nesprávny údaj o sume, ktorá má byť zaplatená, nakoľko
žalobca dňa 12.5.2008 uhradil žalovanému preddavok na školské poplatky za letný semester 2007/2008
vo výške 100 000 USD ako gesto dobrej vôle pred tým, než došlo k odsúhlaseniu podkladov na určenie
tejto sumy. Táto skutočnosť vyplýva i z listu žalovaného zo dňa 31.12.2008. Žalobca uviedol, že čl. VII
ods. 1 zmluvy (v znení dodatku č. 1; úprava podľa dodatku č. 2 sa vzťahuje až na školské poplatky od
začatia šk. roku 2008/2009) určuje školské poplatky, ktoré majú byť uhrádzané žalovanému a ktoré
uhrádza za sprostredkovaných študentov žalobca. Článok VII ods. 2 zmluvy určuje maximálnu cenu,
ktorú si žalovaný môže uplatniť od sprostredkovaných študentov (v spojení s čl. VIII ods. 1 zmluvy).
V zmysle čl. VII ods. 3 zmluvy rozdiel medzi poplatkami prijatými žalobcom od sprostredkovaných
študentov (čl. VII ods. 2 zmluvy) a poplatkami zaplatenými žalobcom žalovanému (čl. VII ods. 1 zmluvy)
predstavuje províziu za sprostredkovanie študentov. Osobitný spôsob provízie je uvedený v čl. VII ods.
6 zmluvy (pri opakovaní ročníka študentom). Žalovaný však v rozpore so zmluvou začal prijímať školské
poplatky za rok 2008/2009 od študentov, ktorých sprostredkoval pre žalovaného žalobca, čím žalobcovi
bolo znemožnené uplatniť si právo na províziu za sprostredkovanie štúdia za školský rok 2008/2009. Z
uvedeného dôsledku žalobcovi vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 84 700 USD a 50.000,00
eur. Túto skutočnosť uznal i žalovaný v liste zo dňa 31.12.2008. Žalobca poukázal na ust. § 346 ods. 1, §
345 ods. 2 a § 349 ods. 2 Obchodného zákonníka v súvislosti s tým, že žalovaný vo svojom liste, ktorým
odstúpil od zmluvy uviedol, že odstupuje od zmluvy preto, lebo žalobca nezaplatil školné poplatky za
letný semester 2007/2008 do 29.06.2008. Mal za to, že nakoľko „nová faktúra“ bola vystavená až dňa
26.08.2009, kedy došlo k odsúhlaseniu podkladov na výpočet školských poplatkov za letný semester
2007/2008 v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy, žalobca nemohol splniť svoju povinnosť v
danom termíne. Hoci čl. VIII ods. 2 zmluvy uvádza, že splatnosť školských poplatkov bude stanovená na
vystavených faktúrach (t.j. splatnosť faktúr sa určuje podľa vôle žalovaného), táto splatnosť však nemôže
byť pred vystavením a doručením faktúry žalobcovi, nakoľko žalobca sa až doručením faktúry dozvie,
že má plniť záväzok v určitej výške žalovanému. V danom prípade išlo teda o nemožnú povinnosť, a
teda v zmysle § 37 ods. 2 zák. č. 40/1946 Zb. (Občiansky zákonník), v znení neskorších predpisov išlo
o neplatné určenie dátumu splatnosti. Taktiež upomienka žalovaného zo dňa 18.08.2008 je neplatný
právny úkon, nakoľko žalovaný vyzýval žalobcu na zaplatenie školských poplatkov za letný semester
2007/2008, ktoré ešte neboli a ani nemohli byť splatné. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca
nemohol porušiť svoju povinnosť zaplatiť školské poplatky do 29.06.2008, ba dokonca žalovaný ani
neposkytol žalobcovi dodatočnú primeranú lehotu na splnenie záväzku. Tvrdil, že z vyššie uvedených
dôvodov odstúpenie od zmluvy listom nie je platné a túto skutočnosť oznámil žalovanému listom zo
dňa 19.12.2008. Žalobca uviedol, že listom zo dňa 18.11.2008 (ďalej len „Započítací prejav“) započítal
svoje pohľadávky voči žalovanému (pohľadávky vo výške 84 700 USD a 50.000,00 eur) voči pohľadávke
žalovaného voči žalobcovi vo výške 215 000 USD (t.j. pohľadávky na základe novej faktúry). Započítací
prejav bol doručený do sféry dispozície žalovaného 01.12.2008, kedy bol uložený na pošte (nakoľko ho
nikto za žalovaného neprevzal). Započítací prejav bol prevzatý žalovaným dňa 02.12.2008, čím však
nie je dotknuté doručenie započítacieho prejavu dňom 01.12.2008.



4. Žalovaný nesúhlasil s návrhom žalobcu, navrhol ho zamietnuť a žiadal priznať náhradu trov
konania. Uviedol, že faktúry pre žalobcu vystavoval v slovenských korunách aj v iných prípadoch.
Tieto žalobca akceptoval a fakturované čiastky uhradil. Mal za to, že vrátenie predmetnej faktúry je
potrebné posudzovať ako obštrukciu zo strany žalobcu, ktorý hľadal zámienky na neuhradenie svojich
záväzkov. S ohľadom na výhrady žalobcu a na jeho žiadosť bola mu doručená prepracovaná faktúra,
ktorá obsahovala údaje popísané žalobcom v žalobe. Žalovaný postupoval tak preto, lebo pôvodná
faktúra bola zaúčtovaná u neho do 30.06.2008, do obdobia účtovnej uzávierky a bola už vykázaná
daňovým orgánom a Ministerstvu školstva SR v príslušných výkazoch. Z týchto dôvodov nebolo možné
zrealizovať storno pôvodnej faktúry. Ide však len o účtovnú operáciu, ktorá nemá právnu relevanciu na
povinnosť žalobcu fakturovanú sumu zaplatiť. V zmysle čl. VIII bod 2 zmluvy o pristúpení k záväzku
a zmluvy o spolupráci zo dňa 09.01.2006 v znení dodatkov, bola splatnosť poplatkov určená tak, ako
bude stanovená na vystavených faktúrach. Z uvedeného je zrejmé, že v zmluve nie je určená splatnosť
záväzku. Je taktiež pravdou, že pri striktnom posudzovaní prepracovanej faktúry je v nej uvedený
zlý dátum splatnosti. Z uvedeného je zrejmé, že čas plnenia školských poplatkov za druhý semester
školského roka 2007/2008 nie je určený. To však neznamená, že žalobca nebol povinný svoj záväzok
plniť, ako sa mylne domnieva vo svojej žalobe, pričom poukázal na ust. § 340 Obchodného zákonníka.
Čas kedy mal žalobca zaplatiť školské poplatky za druhý semester školského roka 2007/2008 nebol
určený, a preto mal zaplatiť bez zbytočného odkladu potom, čo ho na to žalovaný vyzval. Je nepochybné,
že žalovaný vyzval žalobcu na plnenie záväzkov listom zo dňa 18.08.2008 a za výzvu na plnenie možno
považovať aj tzv. novú faktúru, ktorú žalobca podľa vlastného tvrdenia prevzal 26.08.2008. Najneskôr
odo dňa 26.08.2008 mal teda žalobca splniť svoje záväzky bez zbytočného odkladu. O tom, že žalobca
si uvedomoval existenciu svojej povinnosti zaplatiť pohľadávku žalovanému svedčí aj jeho konanie, keď
časť pohľadávky započítal. Napriek vykonanému započítaniu nebola pohľadávka žalovaného uhradená
úplne a žalobca doposiaľ dlhuje žalovanému titulom školských poplatkov za druhý semester školského
roka 2007/2008 nemalú čiastku. S poukazom na čl. VIII body 7 zmluvy o pristúpení k záväzku a zmluvy
o spolupráci z 9.1.2006 nebolo zo strany žalovaného potrebné postupovať v zmysle ust. §§ 345 a 346
Obchodného zákonníka, teda nebol povinný žalobcu vyzývať na splnenie jeho zmluvných záväzkov a
ani určovať mu lehotu na dodatočné plnenie. Z tohto dôvodu je polemika žalobcu o tom, kedy mu bola
doručená písomnosť žalovanej zo dňa 18.08.2008 právne irelevantná. Žalovaný mal za to, že v čase
keď využil svoje zmluvne dohodnuté právo a od zmluvy o pristúpení k záväzku a zmluvy o spolupráci
zo dňa 09.01.2006 odstúpil, žalobca nepochybne nemal uhradený svoj záväzok voči žalovanému a jeho
omeškanie trvalo viac ako 45 dní. Vzhľadom na uvedené žaloba je vecne nesprávna a neopodstatnená.

5. Uznesením č.k. 26Cb/90/2009-57 zo 7.6.2009 Okresný súd Košice I nariadil predbežné opatrenie,
ktorým uložil žalovanému do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o určenie neplatnosti odstúpenia
od zmluvy zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým bude porušovať exkluzivitu žalobcu podľa čl. IX
zmluvy o pristúpení k záväzku a zmluvy o spolupráci (v znení jej dodatkov) uzavretej dňa 9.1.2006.
Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Cob/128/2009-90 zo 7.10.2009 zmenil uznesenie okresného
súdu tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Uviedol, že žalobca nepredložil dôkaz
a ani to netvrdil, že faktúru č. 3080000574 z 18.6.2008 znejúcu na slovenskú menu riadne a včas
reklamoval. Lehota splatnosti uvedená vo faktúre bola 11 dní a žalobca netvrdil, že fakturovanú sumu v
lehote splatnosti uhradil i keby uvedenú lehotu počítal od obdržania prepracovanej faktúry na menu USD.

6. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 26Cb/90/2009-327 z 5.4.2011 žalobu zamietol a žalovanému
priznal náhradu trov konania. Rozsudkom č.k. 3Cob/196/2011-435 z 26.7.2012 Krajský súd v Košiciach
z dôvodu podania odvolania žalobcom rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. Na základe podaného dovolania žalobcom Najvyšší súd SR uznesením
č.k. 4Obdo/59/2012-479 z 30.4.2013 rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Cob/164/2013-506 z 30.3.2015 zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. S poukazom na ust. § 152 ods. 5 vyhl.č. 543/2005 Z.z. veci bola pridelená nová spisová značka
26Cb/85/2016.

8. Po zrušení rozsudku krajským súdom bolo úlohou súdu prvej inštancie a) vysporiadať sa s otázkou,
ktorú faktúru a v akej lehote mal žalobca uhradiť (na základe čoho súd dospel k záveru, že lehota
splatnosti faktúry na menu USD je 11 dní); b) vysporiadať sa s otázkou reklamácie faktúr; c) posúdiť



otázku konania žalovaného v súlade so zásadami poctivého obchodného styku s poukazom na
správanie sa žalovaného po nástupe nového vedenia v roku 2007.

9. V súvislosti s uvedenými otázkami poukázal na vyjadrenie žalobcu, ktorý argumentáciu žalovaného
vo vzťahu k určeniu lehoty splatnosti faktúry a fakturačnej meny považuje za irelevantnú. K vzniku
záväzku žalobcu voči UVL zaplatiť školné poplatky museli byť splnené nasledovné podmienky: a) oboma
stranami bez akýchkoľvek pochybností odsúhlasená kalkulácia, b) vystavenie faktúry UVL na základe
odsúhlasenej kalkulácie na menu USD, c) určenie lehoty splatnosti UVL vo faktúre. Mal za to, že tvrdenie
žalovaného o tom, že v zmluve nebol určený čas plnenia, neobstojí. Zmluvné strany si dohodli čas
plnenia, ktorý bol ponechaný na voľbu UVL s odkladacou podmienkou rozhodnou pre začiatok plynutia
času plnenia, ktorou bolo doručenie riadne vystavenej faktúry žalovaným žalobcovi znejúcej na menu
USD. Nesprávne určenie dátumu splatnosti na novej faktúre (na menu USD) zakladajúcej nemožnosť
plnenia vzhľadom na čas doručenia, nemožno stotožniť s neplatnosťou zmluvy v časti určenia lehoty
plnenia alebo s neurčením času plnenia v zmluve. Žalovaný nesplnil túto odkladaciu podmienku. Tvrdil,
že medzi zmluvnými stranami bola jednoznačne dohodnutá fakturačná mena USD, o čom svedčia e-
mailové správy zo 16.01.2008 a 26.08.2008. Poukázal aj na to, že konanie žalovaného po 01.02.2007
(po nástupe nového vedenia), ako to vyplýva aj z vykonaného dokazovania, napĺňalo všetky definície
šikany. Sústavné obštrukcie, odmietanie komunikácie so zmluvným partnerom a zámerné vyvolávanie
právnej neistoty smerovalo k tomu, aby žalovaný výkonom svojho práva znevýhodnil žalobcu a spôsobil
mu ujmu odstúpením od zmluvy. Nerealizovaním obchodného zámeru žalobcu v dôsledku činnosti
žalovaného sa mu zabránilo v dosiahnutí návratu investovaných finančných prostriedkov. Mal za to,
že vo vzťahu ku konaniu žalovaného v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku je potrebné
preskúmať celú dobu spolupráce IMS a UVL. Žalobca dobrovoľne pristúpil k záväzku vo výške 618
000 USD a zaviazal sa túto pohľadávku žalovaného uhradiť. Žalobca sa týmto konaním dostal do
stavu kedy poskytol vopred významnú časť svojho plnenia, pričom vzájomné plnenie žalovaného malo
spočívať vo využívaní služieb žalobcu počas dohodnutého obdobia tak, aby sa žalobcovi investované
finančné prostriedky vrátili, k čomu však už z dôvodu napadnutého odstúpenia od zmluvy nedošlo.
Tvrdil, že žalobca počas celej doby trvania zmluvy so žalovaným aktívne spolupracoval a plnil si svoje
záväzky. Uviedol, že žalobca reklamoval vystavenú faktúru č. 3080000574 vystavenú na menu SKK,
čoho dôsledkom bolo vystavenie novej faktúry na menu USD. Mal za to, že doručenie riadne vystavenej
faktúry znejúcej na menu USD s riadnymi, možnými dátumami splatnosti je v zmysle zmluvy odkladacou
podmienkou vzniku nároku žalovaného na zaplatenie školných poplatkov a nie je prípustné, aby sa
takéto zmluvné dojednanie kvalifikovalo ako výzva na plnenie. Ak žalovaný túto odkladaciu podmienku
nesplnil, nemôže sa na ňu odvolávať a odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie školného. Na preukázanie
skutočnosti, že zmluva uzavretá medzi IMS a UVL bola štandardnou zmluvou predložil súdu zmluvu
uzavretú s Lekárskou fakultou UPJŠ a zmluvu uzavretú s Varšavskou univerzitou. Z týchto je zrejmé,
že zmluva s UVL je pre univerzitu výhodná. K namietanej oneskorenej úhrade záväzkov zo strany IMS
uviedol, že žalobca svoje záväzky splnil. Skutočnosť, že žalovaný namieta týždňové a dvojtýždňové
omeškanie s platbami po 10 rokoch od ich uskutočnenia je právne bezvýznamná vo vzťahu k predmetu
konania. Do 19.04.2016 žalovaný nenamietal, že by sa takéto konanie považovalo za porušenie zmluvy.
Poukázal na to, že právo je možné uplatniť len v lehote 4 rokov, inak sa premlčí. Navyše z listu Prof. K..
I. PhD. zo dňa 18.05.2007 vyplýva, že žalovaný bol spokojný so spoluprácou so žalobcom.

10. Žalovaný ku skutočnostiam, ktoré mal po zrušení rozsudku preveriť súd prvej inštancie uviedol,
že na faktúre č. 3080000574 je uvedený dátum vyhotovenia 18.06.2008 a splatnosť 29.06.2008.
Rozdiel medzi oboma dátumami je 11 dní. Pokiaľ žalobca tvrdil, že faktúru prevzal dňa 02.09.2008
bolo na ňom, aby ju v lehote 11 dní zaplatil alebo jej obsah namietal. Mal teda za to, že žalobcovi
bola doručená riadna faktúra. Žalobca netvrdil, že fakturovanú sumu v lehote splatnosti uhradil, i keby
uvedenú lehotu počítal od obdržania prepracovanej faktúry na menu USD. Tvrdil, že nárok žalobcu
uplatnený v konaní by mohol obstáť len v prípade, ak by preukázal, že zaplatil fakturovanú sumu v lehote,
ktorú by počítal od obdržania prepracovanej faktúry. To však žalobca nikdy netvrdil ani nedokazoval,
lebo fakturovanú pohľadávku neuhradil. Vo svojom liste zo dňa 18.11.2008 pritom sám svoj dlh uznal a
zaviazal sa ho zaplatiť v najbližších dňoch. Podstatou a predmetom sporu je tá skutočnosť, že v čase,
keď žalovaný využil svoje zmluvné oprávnenie a svojím listom zo dňa 27.11.2008, ktorý bol žalobcovi
doručený dňa 04.12.2008, od zmluvy o pristúpení k záväzku a zmluvy o spolupráci zo dňa 09.01.2006
odstúpil, žalobca nepochybne nemal uhradený svoj záväzok voči žalovanému a jeho omeškanie trvalo
oveľa viac ako 45 dní. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že nevedel presnú výšku
svojho záväzku. Túto skutočnosť žalobca v žalobe neuviedol a ak by toto tvrdenie malo byť pravdivé,



žalobca by bol reklamoval výšku fakturovanej sumy, čo však nikdy neurobil. Tvrdil tiež, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že by faktúru vystavenú na menu SKK
právne účinným spôsobom reklamoval. V konaní nebol označený ani vykonaný žiaden dôkaz, ktorý
by túto skutočnosť preukázal. Mal tiež za to, že výkon práva zo strany žalovaného - odstúpenie od
zmluvy nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca bol totiž nepochybne v
omeškaní s plnením svojich zmluvných záväzkov a práve toto jeho konanie bolo v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku. Žalovaný v súlade so zmluvou len reagoval na porušenie záväzkov zo
strany žalobcu. K námietke správania sa žalovaného po nástupe nového vedenia uviedol, že UVL
bol Ministerstvom školstva SR zaviazaný upraviť zmluvu o spolupráci, ktorá bola v rozpore s platnými
právnym stavom. Z uvedeného žiadalo nové vedenie UVL úpravu zmluvy. Táto skutočnosť nemá súvis
s úkonom žalovaného, ktorým odstúpil od zmluvy. Žalovaný postupoval v súlade s čl. VII. bodom 7
zmluvy v znení dodatkov. V čase keď žalovaný využil svoje zmluvné oprávnenie a odstúpil od zmluvy
žalobca nepochybne nemal uhradený svoj záväzok voči UVL. Tvrdil tiež, že Krajský súd v Košiciach,
ani Najvyšší súd SR nevytkli nedostatočne zistený skutkový stav veci, ktorý je nezmenený. Mal za
to, že zo zmluvy ani jej dodatkov nevyplýva, že vznik práva žalovaného na plnenie od žalobcu je
viazaný na splnenie podmienok tak ako ich uvádza žalobca. Z textu bodu 2 čl. VIII. dodatku č. 2 k
zmluve je zrejmé, že na podklade odsúhlasenej kalkulácie vyhotoví UVL účtovný doklad, faktúru. Čo
aj žalovaný urobil. Žalobcovi vznikla povinnosť na plnenie a žalovanému právo na úhradu od žalobcu
dňom zápisu zahraničných študentov na jednotlivé formy štúdia a podpisom osobitnej zmluvy podľa
bodu 4 v spojení s bodom 5 (zaplatenie školského poplatku) článku VI. zmluvy v znení dodatku č.2.
Uviedol, že k zavŕšeniu odsúhlasenia kalkulácie za letný semester 2007/2008 došlo listom žalovaného zo
dňa 02.06.2008, obsahom ktorého bol prehľad študentov a poplatkov za štúdium v AJ od zahraničných
študentov, spolu so zapracovanými zmenami, ktoré navrhovala p. C., a to mailom zo dňa 29.05.2008.
Prílohu tvoril presný zoznam študentov a kalkulácia školských poplatkov v celkovej výške 325 300 USD,
ktorá bola zhodná s prepočtom vypracovaným zo strany žalobcu. K odsúhlaseniu kalkulácie školských
poplatkov za letný semester akademického roka 2007/2008 teda nesporne medzi účastníkmi došlo. Dňa
18.06.2008 vyhotovil žalovaný faktúru č. 3080000574 s lehotou splatnosti 29.06.2008, na ktorej okrem
iného bola uvedená aj suma na plnenie v mene USD (325 300 USD). To znamená, že aj z pôvodnej
faktúry nepochybne plynula výška úhrady, ktorú mal žalobca realizovať, a to nielen v mene SKK,
ale aj v mene USD. Z uvedeného vyplýva, že konanie žalobcu v rozhodnom období, ako aj v súčasnosti
bolo a je účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu svojej povinnosti. V zmluve uzavretej medzi IMS a UVL
nie je zakotvená povinnosť žalovaného vystavovať faktúry v mene USD. K šikanóznemu výkonu práva
zo strany žalovaného uviedol, že tieto tvrdenia žalobcu nemajú žiaden reálny základ. Univerzita využila
svoje právo odstúpiť od zmluvy, nakoľko žalobca si celkom jasne a preukázateľne neplnil svoje povinnosti
plynúce zo zmluvy. Poukázal aj na to, že žalobca sa v zmysle uzavretej zmluvy zo dňa 09.01.2006
zaviazal, že čiastku 100 000 USD zaplatí žalovanému do 5 pracovných dní po uzatvorení zmluvy. Podľa
účtovných dokladov zaplatil žalobca časť predmetnej sumy 75 400 USD dňa 25.01.2006, sumu 711
187,20 Sk dňa 01.02.2006 a celú sumu doplatil až dňa 14.12.2006, teda viac ako 11 mesiacov po lehote.
Na preukázanie týchto platieb žalovaný predložil súdu výpisy z účtov. Žalobca sa tiež zaviazal, že sumu
92 580 USD zaplatí do 15.12.2007, avšak podľa účtovných dokladov bola táto suma zaplatená až dňa
03.01.2008. Z uvedeného vyplýva, že žalobca porušoval svoje zmluvné povinnosti od počiatku existencie
zmluvného vzťahu. V zmysle zápočtu z 02.12.2009 žalobca uhradil žalovanému 223 200 USD, nakoľko
dňa 14.05.2008 bol už zaplatený preddavok vo výške 102 100 USD. Na preukázanie vyššie
uvedeného žalovaný predložil súdu výpis z účtu o úhrade 100 000 USD dňa 14.05.2008 a výpis z účtu
z 23.11.2007, podľa ktorého žalobca zaplatil žalovanému 319 850 USD, ktorá pozostáva z platby za
školské poplatky v sume 317 750 USD za zimný semester 2007/2008 a zo sumy 2 100 USD, ktorá bola
preplatkom zo strany IMS titulom platby za školské poplatky za zimný semester 2007/2008. Predmetná
čiastka 102 100 USD bola odrátaná od záväzku žalobcu voči žalovanému. Čiastku 223 200 USD
žalobca uhradil žalovanému v zmysle zápočtu z 02.12.2009. Pohľadávky žalobcu, ktoré sa započítali
predmetným zápočtom, boli pohľadávkami z titulu provízie za školský rok 2008/2009 a 2009/2010. Nie je
teda pravdivé tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že už dňa 02.12.2008 započítal svoje pohľadávky voči
žalovanému. Pohľadávky žalobcu voči žalovanému mohli teda vzniknúť až v roku 2009. To znamená, že
žalobca dlhoval žalovanému titulom školských poplatkov za letný semester 2007/2008 do 01.12.2009,
teda aj v čase odstúpenia od zmluvy sumu 223 200 USD. Žalobca teda v rozhodnom období vedel o
tom, že dlhuje a koľko dlhuje žalovanému.

11. Súd vykonal dokazovanie (Zmluvou o pristúpení k záväzku a zmluvou o spolupráci zo dňa 9.1.2006,
na základe ktorej sa žalovaný ako veriteľ a žalobca ako nový dlžník sa dohodli, že žalobca splní za



dlžníka v prospech žalovaného ako veriteľa finančný záväzok dlžníka voči UVL vo výške
612 580 USD; Zmluvou o spolupráci č. 197/2000/UVL zo dňa 27.07.2000 a jej dodatku č. 1 zo dňa
19.07.2004; Dodatkom č. 1 k zmluve o pristúpení k záväzku a zmluve o spolupráci zo dňa 04.10.2006;
Dodatkom č. 2 k zmluve o pristúpení k záväzku a zmluve o spolupráci zo dňa 19.10.2007; faktúrou č.
3080000574 zo dňa 18.06.2008; e-mailom X. C. zo dňa 26.08.2008 adresovaným A. C.; faktúrou č.
3080000574 zo dňa 18.06.2008; listom zo dňa 27.11.2008; listom zo dňa 19.12.2008; listom žalobcu
zo dňa 18.11.2008; podacím lístkom; listom žalovaného zo dňa 26.01.2009; Započítaním pohľadávok
z 31.12.2008; Zápočtom pohľadávok a záväzkov z 02.12.2009; listami žalovaného adresovaných
žalobcovi z dní 28.03.2008 a 02.05.2008; e-mailovou komunikáciou medzi A. C. a p. I. z dní 29.05.2008
a 24.04.2008; e-mailom A. C. adresovaného p. C. zo dňa 29.05.2008; listom žalovaného z 02.06.2008;
e-mailom A. C. zo 06.06.2008 (1:24 PM); e-mailom W. F. zo 06.06.2008 (1:42 PM); e-mailom ZG. C.
zo dňa 20.06.2008; faktúrou č. 3070000922 zo dňa 31.12.2007; výpisom z účtu žalovaného ku dňu
23.11.2007; penalizačnými faktúrami č. 156/2008 a 1/2006 ako aj upomienkami z dní 14.11.2006 a
18.08.2008; Zmluvou o pristúpení k záväzku a zmluvou o spolupráci s Lekárskou fakultou UPJŠ ako
aj zmluvu o spolupráci uzavretú s Waršavskou univerzitou, výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu
- Dr. Oz S., E. Q., a štatutárneho zástupcu žalovaného - T.. Y.. X. T. PhD., výsluchom svedkov -
Prof. Y.. C. Z. PhD., JUDr. L. C., Doc. Ing. I. I. CSc., X. C., Ing. A. C. ) a mal preukázané, že strany
si v nich jasne a zrozumiteľne upravili predmet zmluvy a teda aj práva a povinnosti, ktoré z nich pre
zmluvné strany vyplývajú. Jednou z povinností vyplývajúcich zo zmluvy pre žalobcu bolo uhrádzanie
školských poplatkov žalovanému. V článku VIII bod 2 zmluvy (v znení dodatkov) účastníci zmluvy
dohodli, že na základe odsúhlasenej kalkulácie školských poplatkov žalovaný vyhotoví účtovný doklad
- faktúru za príslušný semester. Splatnosť školských poplatkov mala byť stanovená na vystavených
faktúrach. Prípadné rozpory pri odsúhlasovaní kalkulácie školských poplatkov sa účastníci zaviazali
riešiť vzájomným rokovaním. V zmluve síce boli uvedené jednotlivé poplatky zo strany študentov v
menách USD a EUR, ale účastníci v nej nedohodli, v akej mene sa má vystaviť účtovný doklad (faktúra).
Mailovou komunikáciou nebolo možné meniť zmluvu. O tejto skutočnosti svedčí aj to, že boli uzavreté
dodatky č. 1 a 2 k zmluve, pričom o treťom dodatku sa rokovalo, ale k jeho uzavretiu nedošlo. Podľa čl.
IX. bodu 3 zmluvy, zmluvu bolo možné meniť iba v písomnej forme.

12. Žalobca nepreukázal súdu, že by reklamoval niektorú z predložených faktúr (č. 3080000574 z
18.06.2008 na menu SKK, resp. USD), alebo namietal skutočnosti a údaje v nich uvedené do podania
predmetnej žaloby na súd. Zo žiadneho predloženého e-mailu, ani listu žalobcu nevyplýva reklamácia
faktúr. Žiadosť o vystavenie faktúry na menu USD neznamená reklamáciu faktúry, nakoľko v zmluve
nebolo dohodnuté v akej mene sa má faktúra vystaviť. Je potrebné poznamenať, že aj predchádzajúca
faktúra bola vystavená v Slovenských korunách. Čo sa týka odpočítania preplatkov z predchádzajúceho
obdobia (2 100 USD a prípadných ďalších), tieto bolo možné si uplatniť aj následným zápočtom, čo
by bolo vzhľadom na dohodnutý spôsob fakturácie ako aj z účtovného hľadiska správnejšie. K takému
zápočtu nakoniec aj dňa 02.12.2009 došlo. Preddavok vo výške 100 000 USD aj keď nebol uvedený vo
faktúre (ani v opravenej), zaplatený bol, pričom úhradu žalovaný nepopieral, preto skutočnosť, či jeho
zaplatenie bolo alebo nebolo vo faktúre uvedené nie je rozhodujúce.

13. Z mailovej komunikácie zo 06.06.2008 a 20.06.2008 vyplýva, že výška platby za letný semester
2007/2008 musela byť medzi zmluvnými stranami odsúhlasená v období medzi 06.06.2008 a
20.06.2008. Faktúra za letný semester 2007/2008 teda mala a mohla byť vystavená v uvedenom období.
Faktúra č. 3080000574 na menu SKK, bola vystavená dňa 18.06.2008, to znamená že v rozhodnom
období. Keďže výška platby bola aj podľa A. odsúhlasená (e-mail p. C. z 20.06.2008), žalovaný bol
oprávnený vystaviť faktúru, a to aj napriek určitým „nezrovnalostiam“ uvádzaným menovanou. Tieto
mohli byť na základe dohody medzi účastníkmi zmluvy vyriešené v budúcnosti, tak ako to strany robili
aj v iných prípadoch, keď dochádzalo napr. k zmenám v štúdiu jednotlivých zahraničných študentov. O
tejto skutočnosti svedčí aj preplatok vo výške 2 100 USD a jeho vysporiadanie zápočtom z 02.12.2009.

14. Na základe e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu súd dospel k záveru, že najneskôr dňom
vyhotovenia faktúry č. 3080000574 (dňom 18.06.2008) v mene SKK bol návrh kalkulácie školských
poplatkov medzi účastníkmi konania odsúhlasený. Tento stav potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca výšku
vyčíslených školských poplatkov nereklamoval ani po doručení faktúry na slovenskú menu, ani po
doručení faktúry na menu USD a ani doposiaľ. Reklamácia nebola preukázaná žiadnym dôkazom a
žiadosť o zmenu meny na faktúre nie je možné považovať za reklamáciu, nakoľko fakturačná mena
nebola v zmluve dohodnutá.



15. Z e-mailu K.. A. C. zo dňa 28.07.2008 adresovaného pani Y. súd zistil, že K.. C. v ňom nežiadala
o vystavenie faktúry na menu USD, len sa pýtala, či by nemala byť vystavená na menu USD, pretože
ak by klesol kurz, mohla byť suma v slovenských korunách nižšia. Z uvedeného vyplýva, že faktúra č.
3080000574 s dátumom vyhotovenia 18.06.2008, splatná 29.06.2008 vystavená na slovenskú menu, v
ktorej bola uvedená aj výška plnenia v mene USD po prepočte zo slovenskej meny, bola vyhotovená
v súlade so zmluvou uzavretou medzi účastníkmi (v znení dodatkov) a po splnení dohodnutých
podmienok. Táto faktúra bola doručená žalobcovi dňa 20.06.2008, čo nebolo medzi účastníkmi konania
sporné. Žalobca teda vedel kedy a akú sumu má uhradiť na základe predmetnej faktúry žalovanému
a to aj s prihliadnutím na čiastočnú úhradu (na úhradu preddavku) vykonanú v máji 2008 žalobcom vo
výške 100 000 USD. Vykonanie úhrady záväzku v predmetnej časti nebola sporná medzi účastníkmi
konania. To, že žalovaný prepracoval faktúru č. 3080000574 a vystavil ju opätovne na menu USD s tým
istým dátumom vyhotovenia a splatnosti nemá vplyv na povinnosť žalobcu splniť svoj záväzok. Faktúru
č. 3080000574 vystavenú na menu USD je možné považovať za výzvu na splnenie záväzku zo strany
žalovaného žalobcovi, pričom žalobca bol povinný na základe nej plniť bez zbytočného odkladu po
jej doručení. Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že táto faktúra bola doručená žalobcovi dňa
02.09.2008.

16. V čl. VIII bod 7 zmluvy účastníci dohodli, že v prípade omeškania platby študijných poplatkov zo
strany žalobcu na účet žalovaného o viac ako 45 dní odo dňa stanoveného podľa čl. VIII bod 2a), 2b)
má žalovaný právo jednostranne odstúpiť od tejto zmluvy. V danom prípade ide o zmluvne dohodnuté
právo medzi účastníkmi na odstúpenie od zmluvy po splnení stanovených podmienok. Nie je teda
dôležité, či sa jedná o podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, ktoré zakladá právo
na odstúpenie od zmluvy. Je ale potrebné uviesť, že keď takéto právo na odstúpenie od zmluvy bolo
zakotvené v zmluve, malo by byť pre účastníkov zrejmé, že v prípade nesplnenia povinnosti, na ktoré
sa toto oprávnenie viaže, druhá strana nebude mať záujem na splnení povinnosti.

17. Žalobca faktúru č. 3080000574 vystavenú na slovenskú menu neuhradil v lehote splatnosti a je
nepochybné, že v čase odstúpenia od zmluvy bol v omeškaní s jej úhradou o viac ako 45 dní.

18. Žalobca neuhradil ani faktúru č. 3080000574 vystavenú na menu USD v lehote splatnosti, teda bez
zbytočného odkladu po jej doručení, ale ani v lehote splatnosti 11 dní uvedenej vo faktúre v zmysle
odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cob/128/2009-90 zo dňa 07.10.2009. Na
faktúre č. 3080000574 je uvedený dátum vyhotovenia 18.06.2008 a splatnosť 29.06.2008. Rozdiel
medzi oboma dátumami je 11 dní. Zrejme z toho vychádzal krajský súd pri určení lehoty splatnosti faktúry.

19. Teda žalobca bol v omeškaní s platbami študijných poplatkov o viac ako 45 dní, žalovaný od
zmluvy v súlade s ust. čl. VIII bod 7 zmluvy odstúpil a to listom zo dňa 27.11.2008 doručeným žalobcovi
dňa 04.12.2008. Žalobca tvrdil, že listom z 18.11.2008 doručeným žalovanému dňa 02.12.2008
započítal jednostranne svoje pohľadávky voči žalovanému (84 700 USD + 50 000 EUR) so záväzkami
voči žalovanému vo výške 223 200 USD. Žalobca nepreukázal súdu existenciu svojich pohľadávok
voči žalovanému v čase predmetného zápočtu ani ich výšku a splatnosť. Nepreukázal súdu ani
to, že predmetným zápočtom došlo k zániku celého jeho dlhu voči žalovanému. Navyše žalovaný
neuznal predmetný jednostranný zápočet. Žalobca predložil súdu aj list žalovaného zo dňa 31.12.2008
označený ako „započítanie pohľadávok“, na základe ktorého žalovaný ku dňu 31.12.2008 započítal svoju
pohľadávku vo výške 223 200 USD voči pohľadávke žalobcu vo výške 79 000 USD a 53 750 EUR.
Zo zápočtu záväzkov z 02.12.2009 podpísaného oboma účastníkmi súd zistil, že na základe vzájomnej
dohody si účastníci započítali vzájomné záväzky a pohľadávky, medzi ktorými bola aj pohľadávka
žalovaného voči žalobcovi vo výške 223 200 USD za školské poplatky za letný semester 2007/2008.

20. Keďže žalobca nepreukázal súdu, že by dňa 18.11.2008 mal pohľadávku voči žalovanému v plnom
rozsahu kryjúcu sa s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi (vo výške 223 200 USD) a keďže až dňa
02.12.2009 došlo na základe dohody účastníkov k započítaniu pohľadávky žalovaného vo výške 223
200 USD voči pohľadávkam žalobcu, súd mal za to, že doručením jednostranného zápočtu zo dňa
18.11.2008 žalovanému dňa 02.12.2008 (ani 01.12.2008 ako to tvrdí žalobca) nedošlo k zániku záväzku
žalobcu voči žalovanému z titulu neuhradenia školských poplatkov za letný semester 2007/2008.



21. Vzhľadom na vyššie uvedené v čase odstúpenia od predmetnej zmluvy žalovaným žalobca bol v
omeškaní s úhradou dlhu ( študijných poplatkov ) o viac ako 45 dní, a preto žalovaný mal právo od
zmluvy odstúpiť listom zo dňa 27.11.2008 doručeným žalobcovi dňa 04.12.2008.

22. Žalobca tiež tvrdil, že odstúpenie od zmluvy je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a zásadami
poctivého obchodného styku. K tomu je potrebné uviesť, že účastníci si právo na odstúpenie od zmluvy
dohodli v predmetnej zmluve, pričom táto dohoda samotná nie je v rozpore s dobrými mravmi, ani so
zásadou poctivého obchodného styku. Ako to vyplýva aj zo zmluvy, žalovaný nemal dobrú skúsenosť s
dodržiavaním zmluvných povinností zo strany spoločnosti International Medicine Study, Inc., k záväzku
ktorej žalobca pristúpil. Na základe uvedeného žalobca musel byť s tým uzrozumený, že v prípade
splnenia podmienok uvedených v čl. VIII bod 7 zmluvy žalovaný využije svoje právo a od zmluvy odstúpi.
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne zistené, že žalobca neuhradil riadne a včas študijné poplatky
žalovanému za letný semester 2007/2008. Už v máji 2008 žalovaný zaslal žalobcovi list o ukončení
zmluvy, ktorý neskôr považoval za bezpredmetný. Aj vzhľadom na túto skutočnosť žalobca musel
vedieť, že žalovaný bude trvať na dodržiavaní zmluvných povinností. Samotné odstúpenie od zmluvy
pri dodržaní účastníkmi dohodnutých podmienok nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi ani zásadami
poctivého obchodného styku. Žalovaným predloženými dôkazmi o omeškaní žalobcu s plnením svojich
povinností vyplývajúcich zo zmluvy (výpismi z účtu, upomienkami a pod.) bolo súdu preukázané, že
žalobca od začiatku zmluvného vzťahu si neplnil svoje záväzky zo zmluvy riadne a včas. Nemôže sa
teda dovolávať porušovania zásad poctivého obchodného styku, keď sám neplnil riadne a včas svoje
povinnosti. Žalovaný len využil svoje právo vyplývajúce zo zmluvy po tom, čo žalobca nesplnil svoju
povinnosť uhradiť školské poplatky riadne a včas.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 269 ods. 2, § 344,
§ 345, § 346, § 349, § 350, § 351, § 340, § 265 Obchodného zákonníka, ust. § 36, § 37, § 3 ods. 1,
§ 533 Občianskeho zákonníka, § 137 písm.c/ CSP) dospel súd prvej išntancie k záveru, že žaloba je
nedôvodná, a preto ju zamietol.

24. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 a § 262 CSP a keďže žalovaný mal v konaní plný
úspech, priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu.

25. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby Krajský súd v
Košiciach zmenil napadnutý rozsudok, žalobe vyhovel a určil, že odstúpenie žalovaného od zmluvy je
neplatné alebo aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie.

26. Odvolací dôvod založil na ust. § 365 ods. 1 písm.d/ CSP t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm.e/ t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; písm.f/ t.j. že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a h/ t.j., že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. Žalobca má za to, že napadnutý rozsudok ako aj samotný postup súdu pri hodnotení dôkazov a ich
posudzovaní je účelový, jednostranný a príliš formalistický, ktorý zohľadňuje len skutočnosti uvádzané
osobou žalovaného. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku zjednodušene hodnotil len skutočnosti
uvádzané žalovaným, na základe ktorých vyhovel návrhu žalovaného a žalobu žalobcu zamietol.

28. Žalobca opätovne poukázal na skutkovo významné udalosti vo veci samej, najmä zdôraznil, že v
období január 2006 až február 2007 bola bezproblémová spolupráca a dochádzalo k napĺňaniu účelu
zmluvy, pre ktorý bola uzatvorená.

- Dňa 9.1.2006 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o pristúpení k záväzku a zmluvy o spolupráci medzi
UVL a IMS (International Medicine Studies), ktorou sa žalobca zaviazal zaplatiť záväzok tretieho
subjektu vo výške 612.580 USD, s ktorým žalovaný predtým spolupracoval a ktorý vznikol z dôvodu
nezaplatených študijných poplatkov a z úrokov z omeškania spoločnosti, ktorej konateľom bol p. P.
P.. Žalobca sa zaviazal predmetný dlh iného subjektu splatiť žalovanému v troch splátkach, kde prvá
splátka vo výške 100.000 USD bola zaplatená do 5 dní od podpisu zmluvy v prospech žalovaného,
druhá splátka vo výške 92.580 USD bola zaplatená do 12.12.2007 a zvyšná časť mala byť zaplatená
v prospech žalovaného spôsobom dohodnutým v čl. III. ods. 1 písm.c/ zmluvy. Žalobca v súlade s



predošle uvedeným spôsobom plnil prevzatý záväzok v prospech žalovaného bez omeškania. Medzi
žalobcom a žalovaným žiadne problémy neboli a spolupráca, základom ktorej bola zmluva, prosperovala
k spokojnosti a výhodnosti oboch zmluvných strán. O uvedenej skutočnosti svedčí aj svedecká výpoveď
bývalého štatutára žalovaného (Prof. C. Z., MVDr., PhD.).

- Dňa 1.2.2007 - nástup nového vedenia UVL na čele so súčasným rektorom Univerzity, zaslanie návrhov
nových zmlúv, zhoršenie až odmietanie komunikácie zo strany UVL, začiatok obštrukcií, šikanózneho
uplatňovania práv a uvedenie do stavu úplne právnej neistoty zo strany UVL voči IMS, ktoré sú v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku.

- 18.5.2007 - oficiálny odporúčací/referenčný list adresovaný od UVL adresovaný IMS, v ktorom Prof. I.
I., PhD. vyjadruje nadmernú spokojnosť so spoluprácou s IMS.

- 16.1.2008 - email p. C. adresovaný UVL, v ktorom v súlade s dohodou zmluvných strán žiada
vystavovať faktúry v mene USD.

- 12.5.2008 - IMS vzhľadom na sústavné pokusy nového vedenia UVL o nájdenie dôvodov na
dosiahnutie zrušenia zmluvy a z toho vyplývajúce zhoršenie spolupráce a komunikácie medzi UVL a IMS
a na základe svojich vlastných predbežných kalkulácii a odhadov poukázala dňa 12.5.2008 preddavok
vo výške 100.000,00 USD za letný semester ako prejav dobrej vôle a prevenciu prípadných problémov s
UVL. IMS tak učinila napriek tej skutočnosti, že medzi zmluvnými stranami nebola schválená kalkulácia,
že jej nebola doručená faktúra s určenou lehotou splatnosti, ako prejav vôle plnenia svojich záväzkov
vyplývajúcich zo zmluvy a pokračujúcej spolupráce. UVL napriek tejto skutočnosti dňa 12.5.2008 doručila
IMS prvé „odstúpenie“ od zmluvy pod názvom „ukončenie zmluvného vzťahu“.

- 15.6.2008 - UVL vystavila faktúru na v zmluve nikde nedohodnutú menu SKK, pričom v čase jej
vystavenia ako aj v čase jej splatnosti (29.6.2008) predmetná kalkulácia stále nebola zmluvnými stranami
odsúhlasená.

- 21.8.2008 - napriek neschválenej kalkulácie a platieb a faktúre vystavenej na nedohodnutú menu, UVL
zaslala upomienku, ktorou IMS poskytla 7 dňovú lehotu na plnenie (list z 18.8.2008).

- 26.8.2008 - p. C. emailom potvrdila IMS, že UVL odstránila vadu faktúry spočívajúcu v mene SKK, t.j.
že UVL vystavila novú faktúru na dohodnutú menu USD.

- 27.8.2008 - UVL zaslala predmetnú faktúru poštou IMS.

- 2.9.2009 - IMS obdržala faktúru síce vystavenú na menu USD, avšak s nemožnými dátumami splatnosti
a plnenia.

- 18.11.2008 - IMS započítava svoju pohľadávku voči UVL.

- 2.12.2008 - UVL fyzicky prevzala započítací prejav a zároveň v ten istý deň zaslala IMS „odstúpenie
od zmluvy“, kde ako dátum vyhotovenia listu uviedla účelovo deň 27.11.2008. Až v tomto odstúpení
informoval žalovaný žalobcu, aby „prvé odstúpenie“, t.j. list s názvom „Ukončenie zmluvy“ považoval za
bezpredmetný.

- 4.12.2008 - IMS bolo doručené predmetné odstúpenie UVL.

29. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v
zrušujúcom uznesení sp.zn. 4Obdo/59/2012.

30. Žalobca v odvolaní poukázal na účelovosť postupu a konania žalovaného, ktorého jediným cieľom
bolo dosiahnuť akýmkoľvek spôsobom a za akúkoľvek cenu zrušenie zmluvy uzatvorenej so žalobcom.
V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolaciemu súdu výpovede zástupcov žalovaného (prof. Emil T. -
štatutárny zástupca UVL, JUDr. L. C. - právnička a kvestorka UVL, prof. I. I. - prorektorka UVL). Aj z
rozsiahlej výpovede p. Q. E. tiež podrobne a výstižne vyplýva, akému šikanóznemu konaniu malo IMS
čeliť a čelilo od nástupu nového vedenia žalovaného do funkcie. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení



rozsudku opäť vôbec nezaoberal a neposudzoval tieto časti svedeckých výpovedí UVL vo vzťahu k
obštrukčnému správaniu sa UVL, na ktoré IMS od začiatku konania poukazovala. Je zrejmé, že od
nástupu nového vedenia, t.j. od februára 2007 UVL nerešpektovala zmluvu ako celok, dokonca ju
považovala za neplatnú a aj podľa toho sa správala v zmluvnom vzťahu.

31. Zdôraznil, že v konaní predložil zmluvy s inými univerzitami uzatvorenými v danom čase, z
ktorých jednoznačne vyplýva, že obchodné podmienky spolupráce medzi IMS a UVL boli štandardné
a v žiadnom prípade nevýhodné pre UVL. Teda žalobca preukázal účelovosť a klamlivosť tvrdenia
predstaviteľov UVL, že zmluva bola pre nich od počiatku nevýhodná, pričom samotná UVL nikdy
nepomenovala a nedokázala ani vecne vysvetliť a podložiť ňou tvrdenú nevýhodnosť zmluvy.

32. Už v prvý deň zaslané nové návrhy zmlúv o spolupráci zo strany žalovaného, a to bez akejkoľvek
komunikácie alebo predchádzajúceho upozornenia boli v zjavnom rozpore s účelom a princípmi, na
ktorých spočívala platná a účinná zmluva. Žalovaný chcel v novom návrhu výrazne skrátiť dobu trvania
zmluvy ako aj časové obdobie exkluzivity. Žalobca sa snažil narastajúce napätie riešiť rokovaniami a
vzájomnou komunikáciou, ktorá však bola nemožná z dôvodu nesúčinnosti žalovaného. V prípade, ak by
žalobca akceptoval návrh zmluvy (dodatku) v znení zaslanom žalovaným, hospodársky účel, pre ktorý
zmluvu žalobca uzatvoril, by bol v plnom rozsahu zmarený.

33. Namiesto serióznych rokovaní žalobcovi bolo doručené od žalovaného prvé odstúpenie od zmluvy
dňa 12.5.2008, pričom samotný štatutár UVL potvrdil svojou svedeckou výpoveďou, že od tohto
momentu nepovažoval IMS za zmluvného partnera. Aj napriek tomuto odstúpeniu od zmluvy zo strany
žalovaného, žalobca sa neustále snažil riešiť situáciu vzájomnými rokovaniami, ktoré však vzhľadom
na správanie žalovaného boli takmer nemožné. Žalobca zaslal okrem iného niekoľko návrhov dodatku
k existujúcej zmluve, ktorý by zohľadňoval presmerovanie platieb študentov z účtu IMS na účet UVL.
Z žalobcovi neznámych dôvodov žalovaný odmietol uzatvorenie takéhoto dodatku k zmluve, resp. ak
by žalovaný takýto dodatok so žalobcom uzatvoril, stratil by možnosť a príležitosť naďalej vykonávať
obštrukcie a tým ukončiť existujúcu zmluvu, čo taktiež potvrdzuje účelné šikanózne konanie žalobcu
smerujúce k ukončeniu zmluvy akýmkoľvek, hoci aj protiprávnym spôsobom.

34. Podľa názoru odvolateľa súd tiež nezohľadnil skutočnosť, že žalobca od samotného začiatku
problémov s novým vedením žalovaného vyzýval a prosil žalovaného, aby ten nekonal jednostranne
a bez predchádzajúcej konzultácie so žalobcom v záležitostiach týkajúcich sa zmluvy. Žalovaný tieto
prosby žalobcu autoritatívne ignoroval a v rozpore so zmluvou začal zasielať zahraničným študentom
oznámenia, aby študijné poplatky už viac nezasielali na účet žalobcu, ale priamo na účet žalovaného.
Zarážajúca je skutočnosť, že žalovaný v oznámeniach žiadal od študentov, aby mu poukázali sumu
dohodnutú v zmluve ako študijný poplatok a nie sumu skutočného študijného poplatku, teda žalovaný
si jednostranne prisvojil aj výšku provízie prináležiacej žalobcovi a jej zaplatenie požadoval priamo od
študentov, bez toho, aby o tejto skutočnosti informoval žalobcu alebo mu výšku provízie poukázal. Takéto
svojvoľné konanie žalovaného bolo jednoznačne v príkrom rozpore so zmluvou a potvrdzuje skutočnosť,
že zámerom žalovaného bolo zmluvu ignorovať, čomu súd prvej inštancie svojim rozhodnutím dal právnu
legitimitu.

35. Je zrejmé, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal žalobcom namietaným obdobím od nástupu
nového vedenia UVL až do 4.12.2008, ktoré je poznačené nepoctivým, účelovým a obštrukčným
správaním sa žalovaného a to napriek tomu, že všetky tieto skutočnosti sú obsahom súdneho spisu.
Konajúci súd vôbec nevyhodnotil alebo neposudzoval „prvé“ odstúpenie od zmluvy, ktoré žalovaný
adresoval IMS, a ktoré je vo svetle výpovede rektora UVL v podstate definitívnym koncom seriózneho
zmluvného vzťahu medzi zmluvnými stranami a nastolením právnej neistoty zo strany UVL.

36. Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalovaný sa nesprával v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, nakoľko dohodnúť si v zmluve právo odstúpiť od zmluvy je v rozpore s
touto zásadou a že vzhľadom na to, že žalovaný nemal dobrú skúsenosť s dodržiavaním zmluvných
povinností zo strany subjektu, s ktorým spolupracoval pred uzatvorením zmluvy s IMS musel byť žalobca
uzrozumený s tým, že v prípade splnenia podmienok uvedených v čl. VIII. bod 7 zmluvy UVL od
zmluvy odstúpi. Súd v „novom“ rozsudku len doplnil, že „žalovaný už v máji 2008 zaslal žalobcovi
list o ukončení zmluvy, ktorý neskôr považoval za bezpredmetný.“ Súdom uvedená skutočnosť je
arbitrárna a nepresná, pretože žalovaný prvýkrát až doručením ďalšieho odstúpenia od zmluvy oznámil



žalobcovi, aby list z 12.5.2008 žalobca považoval za bezpredmetný. Dôvodom zaslania tohto listu
„Ukončenie zmluvy“ bola podľa UVL tá skutočnosť, že „zmluva je v rozpore s § 71 ods. 3 písm.) vo
väzbe na § 2 ods. 4 zák.č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách“, v zmysle ktorých podľa UVL študent
je povinný uhrádzať školné a poplatky spojené so štúdiom priamo vysokej škole. Teda zavádzajúci je
záveru súdu, že by „prvé skončenie“ zmluvného vzťahu zo strany UVL bolo v dôsledku porušovania
povinností zo strany žalobcu. Práve naopak, napriek tomu, že UVL namietaná skutočnosť nemôže
zakladať nárok na skončenie zmluvy, UVL šikanózne využilo túto zámienku na skončenie zmluvného
vzťahu a vystupňovanie šikanózneho konania voči IMS a zároveň tiež k uvedeniu IMS do väčšej právnej
neistoty ohľadne svojho zmluvného vzťahu a postavenia v ňom. Súd mal posudzovať aj toto „ukončenie
zmluvného vzťahu z mája 2008“ a vyhodnotiť ho v kontexte pokynu NS SR a jeho uznesenia, ktorým
boli skoršie rozsudky súdu prvej inštancie a Krajského súdu v Košiciach zrušené.

37. Podľa žalobcu výklad súdu prvej inštancie neobstojí a je len zjednodušujúcim, z kontextu vytrhnutým
a strikne formalistickým prístupom hodnotenia zásad poctivého obchodného styku. Je neprípustné, aby
konajúci súd bez náležitého odôvodnenia len jednostranne zhodnotil a aplikoval spôsob konania a
správania sa úplne iného subjektu v úplne inom zmluvnom vzťahu na konkrétny zmluvný vzťah v širšom
kontexte medzi žalobcom a žalovaným a tiež, aby vysvetľoval, že ukončenie zmluvného vzťahu z mája
2008 zo strany UVL bolo z dôvodu porušovania povinností zo strany žalobcu.

38. Žalobca zdôraznil, že tým, že Obchodný zákonník v § 265 všeobecne odkazuje na zásady poctivého
obchodného styku, tieto zásady majú v tomto prípade záväznosť. O zneužitie práva, tzv. šikanu ide
vtedy, ak „účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených záujmov a hospodárskeho cieľa
determinovaného obchodným záväzkom, ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť druhú zmluvnú
stranu a spôsobiť jej ujmu. Na takomto výkone práva nie je právny záujem...“.

39. Podľa žalobcu konanie žalovaného v období po 1.2.2007 t.j. nástupe nového vedenia žalovaného
tak, ako to vyplýva zo spisu a zo svedeckých výpovedí napĺňalo všetky uvedené definície šikany,
keďže sústavné obštrukcie, odmietanie komunikácie so zmluvným partnerom a zámerné vyvolanie
právnej neistoty nebolo realizáciou oprávnených záujmov žalovaného, ale išlo o snahu výkonom svojho
práva (v tomto prípade nasledujúceho odstúpenia od zmluvy) znevýhodniť žalobcu a spôsobiť mu
ujmu odstúpením od zmluvy a teda nerealizovaním jeho obchodného zámeru na návrat finančných
prostriedkov v tom čase už investovaných do zmluvného vzťahu úhradou častí prevzatého dlhu. Na
výkone takéhoto práva nemôže mať súd záujem.

40. Toto je podstata predmetného sporu, pretože akékoľvek formalistické posudzovanie správnosti
technických krokov pri vystavovaní/doručovaní faktúry musí byť vykladané v tomto kontexte a javí sa
zanedbateľným popri posudzovaní tejto najzávažnejšej otázky.

41. Je v rozpore so zásadou hodnotenia dôkazov, ak súd prvej inštancie vo vzťahu k zásade pocitového
obchodného styku a konania UVL vytrhne z kontextu obdobie, kedy žalobca vôbec nebol zmluvným
partnerom žalovaného a dá ho do súvislosti s „druhým“ odstúpením od zmluvy žalovaného, ktoré bolo
doručené žalobcovi dňa 4.12.2008 odignorujúc obdobie správania sa žalovaného k žalobcovi od r. 2007
až do 4.12.2008.

42. Totiž súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil pri zisťovaní skutkového stavu veci, že žalobca
dobrovoľne pristúpil k záväzku vo výške viac ako 612.580 USD a zaviazal sa túto nedobytnú
pohľadávku UVL uhradiť v prospech UVL, pričom jeho pohnútkou nebola žiadna spriaznenosť s
predchádzajúcim sprostredkovateľom štúdia, ale len snaha pomôcť žalovanému zabezpečiť nedobytné
finančné prostriedky na základe komerčne akceptovateľných predpokladov zapracovaných v zmluve,
čoho obchodným protipólom bola práve exkluzivita na obdobie platnosti zmluvy. Súd prvej inštancie pri
svojom výslovne formalistickom posudzovaní údajného porušenia zmluvy zo strany žalobcu nevzal pri
posudzovaní tohto právneho vzťahu do úvahy jeho synalagmatickosť spočívajúcu vo finančnom plnení
žalobcu žalovanému splatením časti prevzatého dlhu t.j. dostal žalobcu do stavu, že žalobca poskytol
významnú časť svojho zmluvného plnenia 612.580 USD „vopred“, pričom korešpondujúce vzájomné
plnenie zo strany žalovaného malo spočívať vo využívaní služieb žalobcu počas dohodnutého obdobia
tak, aby sa žalobcovi investované finančné prostriedky vrátili, avšak toto sa už z dôvodu napadnutého
odstúpenia od zmluvy nestalo. Súd svojim striktne formalistickým prístupom poskytol právnu ochranu
stavu, keď žalobca podstatnú časť svojho zmluvného plnenia splnil, avšak žalovaný si svoju povinnosť



(t.j. ponechať zmluvu v platnosti a konať v súlade s ňou) splniť nemusel, stačilo mu vyvolať zámerným
šikanóznym konaním stav, aby sa našiel pomerne nepodstatný dôvod k odstúpeniu od zmluvy, pričom
následne mu súd takéto konanie legitimizoval. Taktiež podľa názoru žalobcu súd nezohľadnil, že žalobca
počas celej doby trvania zmluvy aktívne spolupracoval s UVL a plnil si svoje záväzky zo zmluvného
vzťahu a snažil sa o zmierlivé riešenie sporu. Ignoroval a vôbec sa nevysporiadal s faktom, že jediným
cieľom žalovaného od nástupu nového vedenia bolo zrušenie zmluvy a navyše nebral ohľad na prvé
odstúpenie od zmluvy doručené žalobcovi 12.5.2008 a následné správanie sa žalovaného k zmluvnému
partnerovi. Žalobca od mája 2008, potom čo dobrovoľne ako prejav vôle a ochoty na pokračovaní v
spolupráci zaslal na účet žalovaného 100.000,00 USD až do 4.12.2008 pôsobil v absolútnej právnej
neistote ohľadne svojho zmluvného záväzku z dôvodu odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného,
pričom následne tento svoj prejav vôle žalovaný jednostranne negoval, a to opäť len odstúpením od
zmluvy.

43. Nie je pravdou, že žalobca nereklamoval žalovaným vystavenú faktúru č. 3080000574 vystavenú na
menu SKK a že túto skutočnosť v priebehu konania nepreukázal. Žalobca predmetnú faktúru reklamoval
u žalovaného, čoho dôsledkom bolo vystavenie „novej faktúry“ zo strany žalovaného na menu znejúcu na
USD, avšak v rozpore so zákonom s neplatnými dátumami vystavenia, splatnosti a plnenia. Vystavenie
faktúr v mene USD už požadovala v súlade s dohodou strán p. C., finančná riaditeľka žalobcu emailom z
16.1.2008. V tejto súvislosti žalobca poukázal na vyjadrenie p. K.. C. a má za to, že v priebehu konania sa
preukázalo, že žalobca reklamoval u UVL neperfektnú faktúru. Dôkazom toho je skutočnosť, že žalovaný
vystavil faktúru na menu USD a sám uznal, že zmluvné strany sa na tejto fakturačnej mene dohodli.
Je neprípustné, aby súd prvej inštancie prejudikoval dohodu strán o fakturačnej mene a ustálil záver, aj
napriek existujúcemu emailu p. C. z 26.8.2008, že žalovaným vystavená faktúra na menu USD je len
výzvou na plnenie a nie je prejavom vôle strán, ktorá vznikla na základe ich vzájomnej dohody. Vzhľadom
na uvedené žalobca zdôraznil, že žalovaný vedel, že faktúra bola zo strany žalobcu reklamovaná a
reklamáciu uznal pokiaľ vystavil a doručil novú faktúru na menu USD v súlade so zmluvou a dodatkom.
Nie je prípustné, aby súd prvej inštancie hodnotil inak vôľu a úmysel strán než ako je táto jednoznačne
preukázaná. Nikde v emaili p. C. sa nepíše a ani v liste, ktorým bola doručená faktúra na menu USD,
aby táto bola považovaná za výzvu na zaplatenie a teda IMS ju ani nemohlo považovať za výzvu.

44. Žalobca má za to, že ak by súd prvej inštancie hodnotil správanie žalovaného v komplexnosti vzťahov
a teda aj za obdobie od nástupu nového vedenia vrátane prvého odstúpenia od zmluvy, ustálil by, že
konanie žalovaného je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nepožíva právnu ochranu.

45. Žalobca je presvedčený, že v právnom štáte nie je možné ho účelovo trestať za neexistujúce
porušenie zmluvy a považovať zmluvu za ničotnú len z dôvodov, že personálne záujmy niektorých
členov vedenia sú zrejme v rozpore so záujmami UVL. Nie je tiež prípustné, aby súd ignoroval takýto
prístup žalovaného v prístupe k druhej zmluvnej strane v záväzkovom vzťahu a obmedzil sa na formálne
hodnotenie dôkazov a ich právne posúdenie. Kontinuita právnych vzťahov je dôležitým princípom
právneho štátu a dodržiavanie zmlúv napriek personálnym zmenám je jej súčasťou. Postup súdu, ktorý
akcentuje len formálne výklady právnych noriem pri zjednodušenom posudzovaní skutkového stavu veci,
ktorý popiera ideu materiálneho prvku, a teda aj materiálneho právneho štátu, je v konečnom dôsledku
postupom porušujúcim základné práva a slobody žalobcu, medzi ktoré patrí aj právo na podnikanie.

46. Podľa žalobcu, žalovaný svojim konaním v záväzkovom zmluvnom vzťahu so žalobcom účelovo a
vedome nastolil stav, ktorým vystavil žalobcu do pozície právnej neistoty. Žalovaný neposkytol žalobcovi
potrebnú a očakávanú súčinnosť, aby žalobca mohol svoje záväzky plniť a následne toto bezprávie
účelovo šikanóznym spôsobom využil vo svoj prospech s cieľom bez reálneho právneho dôvodu ukončiť
spoluprácu so žalobcom.

47. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu SR, III. ÚS 341/07 z 1.7.2008,
IV. ÚS 156/03, IV. ÚS 26/06 ako aj na Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. 1137/07.

48. Žalobca trvá na tom, že rozsudok nie je riadne odôvodnený a je arbitrárny a nezodpovedá
kritériám spravodlivého rozsudku, nakoľko vôbec nezohľadňuje a nezaoberá sa námietkami vznesenými
žalobcom a zároveň záväzným právnym názorom NS SR v danej veci, kde povinnosťou súdu bolo
posudzovať konanie žalovaného od obdobia nástupu nového vedenia až do 4.12.2008. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 114/2008 a sp.zn. I. ÚS 59/00).



49. Súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, na základe týchto skutkových zistení dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne právne posúdil predmetnú vec a teda rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcu súd nemal posudzovať faktúru
č. 3080000574 vystavenú na menu SKK ako právne relevantnú, nakoľko právne relevantnou a záväznou
mala byť faktúra vystavená na menu USD doručená žalobcovi dňa 2.9.2008. Svedčí o tom email p. C.
z 26.8.2008. Avšak takto vystavená faktúra nespĺňala zákonom predpísané náležitosti a nebola riadne
vystavená, nakoľko obsahovala nemožné dátumy plnenia, na čo žalobca žalovaného upozorňoval.

50. Samotné odôvodnenie súdu je zmätočné, rozporuplné a protirečivé. Na jednej strane sa súd striktne
odvolal na ustanovenia zmluvy a tvrdil, že strany si presne špecifikovali svoje práva a povinnosti, na
strane druhej sa zmienil o rozhodnom období a tvrdil, že faktúra mohla byť vystavená v tomto období,
a teda bola vystavená po ustálení kalkulácie 18.6.2008, pričom sám súd uznal, že ešte 20.6.2008 boli
medzi stranami nejasnosti ohľadne faktúry vystavenej na menu SKK.

51. Z predmetného odôvodnenia vôbec nie je zrejmé, prečo a ako sa súd ustálil, že žalovaný oprávnene
vystavil faktúru na menu SKK, prečo následne IMS malo považovať síce na správnu menu vystavenú
faktúru, avšak s nemožnými dátumami plnenia len za výzvu na plnenie, keď zo strany UVL takýto prejav
nikdy nebol učinený, t.zn. UVL považoval faktúru ako podklad na platenie a predpoklad na zaplatenie
a nie ako výzvu na zaplatenie už existujúcej faktúry.

52. Ďalej súd jednostranne, bez akéhokoľvek odôvodnenia, vyvodil záver, že žalobca až 2.12.2009
započítal svoju pohľadávku voči pohľadávke žalovaného. Žalobca preukázal, že dňa 18.11.2008
adresoval žalovanému jednostranný započítací prejav, ktorým započítal svoje pohľadávky proti
pohľadávkam žalovaného. Tento úkon bol žalobcom urobený v zákonom predpísanej forme a teda bol
platný a účinný v čase jeho uskutočnenia. V žiadnom prípade teda neobstojí tvrdenie súdu, že 2.12.2009
žalobca žalovanému dlhoval sumu 223.200,00 USD.

53. Žalobca taktiež nesúhlasí s tvrdením súdu, že žalobca bol v omeškaní s platbami študijných
poplatkov viac ako 45 dní, preto žalovaný odstúpil od zmluvy v súlade s čl. VIII. bod 7 zmluvy, nakoľko,
aby sa žalobca mohol dostať do omeškania s akýmikoľvek svojimi povinnosťami smerom k žalovanému,
najprv muselo žalovanému vzniknúť právo na plnenie. Toto právo v zmysle zmluvy malo vzniknúť na
základe riadne vystavenej faktúry. Žalobca má za to, že ak žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil
(teda nevystavil a nedoručil riadnu faktúru žalobcovi), právo na plnenie mu nemohlo vzniknúť. Ak
neexistuje subjektívne právo, ktoré by zakladalo povinnosť druhej zmluvnej strany na plnenie, nemôže
existovať ani povinnosť druhej zmluvnej strany plniť neexistujúci záväzok. Doručenie riadne vystavenej
faktúry znejúcej na menu USD s riadnymi, možnými dátumami splatnosti je v zmysle zmluvy odkladacou
podmienkou vzniku nároku žalovaného na zaplatenie školných poplatkov a nie je prípustné, aby takéto
zmluvné dojednanie súd kvalifikoval ako výzvu na plnenie. Ak žalovaný nesplnil v súlade so zmluvou túto
odkladaciu podmienku vzniku jeho nároku zaplatenia študijných poplatkov, nemôže sa na ne odvolávať
alebo pre ich nezaplatenie odstúpiť od zmluvy. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právny názor
vyslovený v rozsudku NS SR sp.zn. 3Obo/163/99 a má za to, že rozhodnutie NS SR zodpovedá
ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a súd prvej inštancie mal naň prihliadať, resp.
vysvetliť, prečo uvedené rozhodnutie aj napriek argumentácii a interpretácii žalobcu nevzal do úvahy
pri rozhodovaní. Preto sa žalobca domnieva, že jeho legitímne právo a očakávanie, že sa jeho spor
rozhodne spravodlivo bolo porušené.

54. Opätovne poukázal na to, že súd prvej inštancie mal posudzovať faktúru č. 3080000574 vystavenú
na menu USD ako doklad ne/zakladajúci právo žalovaného na plnenie zo strany žalobcu. Úlohou súdu
malo byť posúdenie perfektnosti tejto faktúry, nakoľko tá je hmotnoprávnym základom pre vznik práva
žalovaného na plnenie od žalobcu (čl. VIII bod 2 zmluvy). Avšak súd takýto postup nezvolil, pričom svoje
iné skutkové a právne posúdenie veci tiež dostatočne neodôvodnil. Ak by súd zvolil zákonný postup,
zistil by, že žalovaným vystavená faktúra na menu USD je doklad reflektujúci dohodu strán v zmysle
zmluvy, ktorý bol vystavený a doručený žalobcovi v rozpore so zmluvou a dohodou strán, a teda ide o
neplatný právny úkon. Na základe neplatného právneho úkonu nemôže vzniknúť žalobcovi povinnosť
a ani žalovanému právo a teda súd prvej inštancie mal určiť, že odstúpenie žalovaného od zmluvy je
neplatné.



55. Žalovaný vo vyjadrení tvrdí, že zmluvou o pristúpení k záväzku a zmluvou o spolupráci, v znení
dodatkov, upravili účastníci konania vzájomné práva a povinnosti, medzi ktorými bola upravená aj
povinnosť žalobcu uhrádzať školské poplatky žalovaného; účastníkmi konania bolo dohodnuté, že na
základe odsúhlasenej kalkulácie školských poplatkov žalovaný vyhotoví faktúru za príslušný semester,
pričom splatnosť mala byť určená na vystavených faktúrach; medzi účastníkmi konania nebolo zmluvne
dohodnuté, v akej mene sa majú faktúry vystavovať, pričom zmluvu bolo možné meniť iba v písomnej
forme a to dodatkom.

56. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o reklamácii faktúry č. 3080000574 z 18.6.2008,
splatnej 29.6.2008, vystavenej na menu SKK. Skutočnosť, že žalobca požiadal žalovaného, aby faktúru
vystavil na menu USD samo o sebe neznamená, že túto reklamoval. Z emailovej komunikácie zo
6.6.2008 a 20.6.2008 mal súd prvej inštancie za preukázané, že výška platby za letný semester
2007/2008 bola zmluvnými stranami odsúhlasená v období od 6.6.2008 do 20.6.2008 a je zrejmé, že fa.č.
3080000574 bola v tomto období vystavená a výška platby bola zo strany žalobcu (p. C.) odsúhlasená.
Odsúhlasenie výšky platby potvrdzuje aj to, že žalobca jej výšku nereklamoval, či už po jej doručení v
znení na menu SKK, rovnako tak USD, čo platí doposiaľ.

57. Z uvedeného mal súd nesporne a správne za preukázané, že fa.č. 3080000574 splatná 29.6.2008,
vystavená na menu SKK (v ktorej bol uvedený prepočet na menu USD) bola vyhotovená v súlade
so zmluvou, po splnení dohodnutých podmienok, t.j. z predmetnej faktúry vyplýva záväzok žalobcu
plniť žalovanému, pričom pre posudzovanie tejto povinnosti je nerozhodné, že žalovaný následne
vystavil dotknutú faktúru aj na menu USD. Faktom ostáva, že žalobca na základe tejto faktúry neplnil
svoje zmluvné povinnosti, dostal sa do omeškania, a táto skutočnosť, v zmysle zmluvy, založila právo
žalovaného na odstúpenie od zmluvy (čl. VIII. bod 7 zmluvy.

58. Čo sa týka lehoty splatnosti 11 dní, uvedené predstavuje rozdiel medzi dátumami vystavenia
(18.6.2008) a splatnosti (29.6.2008) uvedenými na faktúre.

59. Žalovaný zdôraznil, že zmeniť dátumy vystavenia a splatnosti už nebolo možné z účtovného
hľadiska, nakoľko pôvodná faktúra znejúca na menu SKK už bola zaúčtovaná u žalovaného do
30.6.2008, do obdobia účtovnej závierky, bola vykázaná daňovým orgánom a MŠ SR v príslušných
výkazoch. Aj napriek tomu, že storno faktúry vystavenej na menu SKK už nebolo možné vykonať,
podstatným je fakt, že jedná sa len o účtovnú operáciu, ktorá nie je relevantná pre povinnosť žalobcu
fakturovanú sumu zaplatiť.

60. Podľa žalovaného súd prvej inštancie správne vyhodnotil konanie žalobcu ako konanie, ktorým
nedošlo ku reklamácii pôvodnej faktúry znejúcej na menu SKK, a to či už pred začatím konania v
tejto právnej veci, resp. aj v jeho priebehu. Podstatnou je skutočnosť, že za reklamáciu nie je možné
považovať žiadosť žalobcu o vypracovanie faktúry v mene USD. Uviedol, že žalobcovi vystavoval faktúry
v mene SKK aj skôr, t.j. v období pred letným semestrom 2007/2008, a žalobca fakturované čiastky
zaplatil.

61. Ďalej žalovaný v plnom rozsahu poukázal na bod 7 čl. VIII. zmluvy kde účastníci konania, pre prípad
omeškania žalobcu s platbami poplatkov o viac ako 45 dní odo dňa ustanoveného podľa bodov 2a a 2b čl.
VIII. zmluvy dojednali právo žalovaného jednostranne odstúpiť od zmluvy, ktoré právo aj preukázateľne,
dôvodne využil. Výkon tohto práva nemožno spájať so zmenou vedenia u žalovaného, ale je dôsledkom
zrejmého porušenia zmluvných povinností žalobcom.

62. Súdom prvej inštancie bolo ustálené, že fa.č. 3080000574, ktorá bola vystavená na menu SKK,
bola vystavená v súlade so zmluvou, a na jej základe mal žalobca plniť, pričom zo skutkových okolností
plynie, že žalobca fakturovanú sumu neuhradil, pričom neuhradil v lehote splatnosti ani faktúru znejúcu
na menu USD a v čase odstúpenia od zmluvy bol v omeškaní viac ako 45 dní. Z vykonaného
dokazovania nepochybne vyplynulo, že dňa 2.12.2009 došlo na základe dohody účastníkov konania
k zápočtu vzájomných záväzkov a pohľadávok, medzi ktorými bola aj pohľadávka žalovaného voči
žalobcovi vo výške 223.200,00 USD za školské poplatky za letný semester 2007/2008. Dokazovaním
bolo jednoznačne zistené, že v čase odstúpenia žalovaného od zmluvy (27.11.2008, písomný prejav
doručený žalobcovi dňa 4.12.2008) bol žalobca v omeškaní so zaplatením školských poplatkov za letný
semester 2007/2008. Záväzok žalobcu zanikol až vzájomným zápočtom dňa 2.12.2009.



63. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že tvrdenia žalobcu o šikanóznom správaní sa žalovaného
sú nepravdivé a nemajú v spore žiadnu právnu relevanciu. Žalovaný len využil zmluvne dojednané právo
odstúpiť od zmluvy, ako sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu.

64. V závere žalovaný poukázal na obsah svojich doterajších podaní a prednesov, na ktorých trvá.

65. Má za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, zohľadnil závery odvolacieho
súdu formulované v uznesení sp.zn. 3Cob/164/2013-506 z 30.3.2015, v intenciách rozhodnutia NS SR
sp.zn. 4Obdo/59/2012 z 30.4.2013.

66. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania.

67. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

68. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

69. Žalobca odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP, t.j. že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

70. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

71. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

72. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal
do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej
inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska
závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia



dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní
dokazovania.

73. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

74. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.5.2018 o 10.15 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 200/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

75. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje
rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Prihliadol pri
tom na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad
uvedených v § 191 CSP.

76. Len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za
potrebné uviesť, že žalobca v odvolaní len opakuje svoje tvrdenia a závery, ktoré už prezentoval v
priebehu celého konania.

77. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal so všetkými pre správne
rozhodnutie dôležitými skutočnosťami i námietkami účastníkov.

78. Týka sa to tak splatnosti faktúry, jej reklamácie, odstúpenia od zmluvy žalovaným ale aj možného
konania žalovaného v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodný zákonník).

79. Treba poznamenať, že ani odvolací súd odstúpenie žalovaného od zmluvy, ktoré bolo účastníkmi
dohodnuté, nemohol posúdiť ako výkon práva, ktorý by bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, pretože zmena vo vedení žalovaného nie je podstatná, ale podstatný je jeho postup, ktorý bol v
súlade so zmluvou a príslušnými ustanoveniami zákona.

80. Napokon odvolací súd uvádza, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v plnom rozsahu
zodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP.

81. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

82. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má



nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

83. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).