Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/142/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104899148
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7104899148.4

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr.
Moniky Koščovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobkyne Univerzita veterinárneho lekárstva v
Košiciach, so sídlom v Košiciach, Komenského 73, IČO: 00 397 474, proti žalovanému T. I., narodenému
XX.XX.XXXX, bytom v N., J. 8, zastúpenému JUDr. Jánom Fečkom, advokátom, so sídlom v Košiciach,
Mäsiarska 61, o zaplatenie 681,29 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Košice I zo dňa 20.09.2012 č. k. 17C/351/2004-215

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví
uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 15,00 €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

2. Rozhodol tak o návrhu žalovaného, ktorý sa dostavil na pojednávanie dňa 05.09.2012, ktoré
bolo odročené z dôvodu neprítomnosti žalobkyne. Žalobkyňa svoju neúčasť neospravedlnila, pričom
predvolanie jej bolo doručené dňa 30.05.2012.

3. Citujúc ust. § 147a ods. 1,3,6 O.s.p. účinné v čase rozhodovania súdu dospel k záveru, že dôvod
odročenia súdneho pojednávania zavinila žalobkyňa, a preto je návrh žalovaného dôvodný.

4. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušil.

5. Potvrdila, že jej bolo predvolanie na pojednávanie na deň 05.09.2012 doručené dňa 30.05.2012,
pričom sa pojednávania nezúčastnila a svoju neúčasť neospravedlnila. Neúčasť na pojednávaní
žalobkyňa zistila až doručením uznesenia. Svoju neúčasť na pojednávaní odôvodnila tým, že termín
pojednávania si nevyznačila v plánovacom kalendári. Uviedla, že v žiadnom prípade nekonala účelovo
a s úmyslom nezúčastniť sa pojednávania a spôsobiť tak prieťahy v konaní. Dôvodom nevyznačenia
termínu pojednávania v plánovacom kalendári boli zdravotné problémy právneho zástupcu žalobkyne.
Poznamenala, že neúčasť na pojednávaní bola výsledkom náhody, za čo sa súdu aj žalovanému
ospravedlnila.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, napriek tomu, že mu bolo odvolanie doručené dňa
13.12.2012.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1



CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

8. Žalobkyňa podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie dňa 10.10.2012, t. j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

9. Odvolací súd prejednáva odvolanie v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej „CSP“), účinného od 1.7.2016.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

11. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Keďže odvolanie žalobkyne bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti ako
aj dôvody odvolania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania,
teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

13. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej
ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak
neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1,2 CSP), ako aj o potrebe ústavne
konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

14. Výrok uznesenia je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol účinný Občiansky súdny poriadok, ktorý upravoval
rozhodovanie o trovách konania zavinených niektorým z účastníkov, tzv. separátne trovy, v ust. § 147a.
Toto ustanovenie súd aj aplikoval v prejednávanej veci.

16. V zmysle ust. § 147a ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania, ak súd rozhodol o odročení
nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý
zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako
protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur.

17. V zmysle ust. § 147a ods. 3 O.s.p. účinného v čase rozhodovania, právo podľa odseku 1 vznikne
účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je
neospravedlnená neprítomnosť účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa odseku
2 vznikne účastníkovi, zastúpenému advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v
prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov
účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana.

18. V zmysle ust. § 147a ods. 6 O.s.p. účinného v čase rozhodovania, o práve podľa odsekov 1 a
2 rozhodne súd bez zbytočného odkladu na návrh. Toto rozhodnutie nemá vplyv na rozhodovanie o
náhrade trov konania.

19. Vyššie citované ustanovenie má za cieľ minimalizovať obštrukcie účastníkov a ich právnych
zástupcov v súdnom konaní, ktoré sa uskutočňuje najmä v podobe vyhýbania sa účasti na
pojednávaniach v súvislosti so zdravotnými dôvodmi, ako aj oneskorenými ospravedlneniami ich
neúčasti.

20. V tomto ustanovení zákonodarca zavádza sankčný mechanizmus, ktorý má účastníkov a ich
zástupcov odradiť od úmyselného spôsobovania obštrukcií v súdnom konaní, prípadne prinútiť k
včasnému oznamovaniu dôvodov na odročenie pojednávania.

21. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak dôjde k odročeniu nariadeného pojednávania na základe
žiadosti jedného účastníka, má druhý účastník vystupujúci ako protistrana, ktorý sa dostavil na



pojednávanie, právo požadovať od účastníka, kvôli ktorému bolo pojednávanie odročené, sumu 15 eur.
Dôvod odročenia pojednávania však musí byť na strane účastníka žiadajúceho o odročenie dôležitý, to
znamená taký, ktorý zavinil alebo ktorý je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila (choroba, neodkladné
pracovné povinnosti).

22. Rovnako má toto právo aj účastník, ktorý sa dostavil na pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu
neospravedlnenej neprítomnosti účastníka vystupujúceho ako protistrana.

23. Toto právo vznikne len za splnenia podmienky, že účastník nesplnil povinnosť podľa § 119 ods. 2
(oznámenie dôvodu odročenia pojednávania bez zbytočného odkladu a uvedenie všetkých náležitostí
žiadosti na odročenie pojednávania) alebo jeho žiadosť o odročenie pojednávania nebola súdu doručená
najneskôr tri dni pred termínom pojednávania.

24. Právo na zaplatenie sumy 15 € sa prekluduje (zanikne) v lehote 15 dní, ktorá začína plynúť odo
dňa, kedy sa malo uskutočniť pojednávanie, ktoré bolo odročené. Ide o procesnú lehotu, preto sa na jej
počítanie použijú pravidlá v zmysle § 57 OSP.

25. V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že žalobkyňa predvolanie na pojednávanie konané dňa
05.09.2012 prevzala 30.05.2012, na vytýčené pojednávanie sa nedostavila a svoju neúčasť riadne a
včas neospravedlnila.

26. Žalovaný sa dostavil na vytýčené pojednávanie na deň 05.09.2012, pričom dôvodom jeho odročenia
bola neospravedlnená neprítomnosť žalobkyne.

27. Nakoľko si žalovaný na vytýčenom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu trov za svoju účasť na
zmarenom pojednávaní, boli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 147a ods.1,3 O.s.p. účinného v
čase rozhodovania.

28. Bez právneho významu je preto dôvod neúčasti žalobkyne na pojednávaní a to nevyznačenie termínu
pojednávania v plánovacom kalendári, nakoľko zákon umožňuje rozhodnúť o týchto trovách aj v prípade,
ak neospravedlnená neúčasť žalobkyne bola výsledkom náhody, ktorá sa jej prihodila.

29. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvej inštancie (s ktorými sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje), odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).