Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/50/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114214220
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114214220.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu G. X., nar. X.X.XXXX, bytom N.,
T. X, zast. JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokátom, Košice, Mlynská 1, proti žalovanej Univerzite
veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, Komenského 73, IČO: 00397474, o zaplatenie 1.500,-
€ s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 39C/157/2014-165 zo 17.3.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a o
trovách konania si vymienil rozhodnúť osobitným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej ako užívateľovi
poľovného revíru v kat. území N., zaplatiť mu sumu 1.500,- € s 9,5 % úrokmi z omeškania od
16.7.2013 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej lesnou, prevažne diviačou a srnčou zverou
na poľnohospodárskych plodinách ním pestovaných na pozemkoch nachádzajúcich sa v N.. Žalobu
skutkovo odôvodnil tým, že poškodenie zistil dňa 16.7.2013 na zemiakovom poraste, sadbe zeleniny a
zrna, pričom poškodzovanie plodín prebiehalo aj počas mesiacov júl, august, september až do zberu
plodín, náhradu škody si uplatnil ústne komunikáciou so starostom Obce Rozhanovce, ako aj s p.
Y., kompetentným zástupcom žalovanej; vo veci náhrady škody komunikoval aj s p. Y. z účelového
zariadenia žalovanej, kde nahlasoval dátum vzniku škody a jej výšku, následne tiež písomne požiadal
o náhradu škody žiadosťou zo dňa 16.7.2013 adresovanou Lesnému hospodárstvu Poľovníckeho
združenia Rozhanovce a listom zo dňa 16.7.2013 adresovaným Obvodnému lesnému úradu v Košiciach,
a v predmetnej veci podal tiež trestné oznámenie na Obvodnom oddelení PZ Sever č.j. ČVS: ORP -
835/BI-2013. Žalobca uviedol, že chránil svoj majetok a to sadbu zemiakov, obilia, zeleniny a kvetov
ochrannými opatreniami, a to strašiakmi, ľudskými vlasmi, reprodukovanými zvukmi tranzistora, ako
aj sprejom proti zveri a v kritickom období dokonca aj strážením osobne. Žalovaná na jeho žiadosť
odpovedala listom č. 5564/2013-práv. z 22.10.2013, teda viac ako po 90 dňoch od jej prijatia, so
žiadosťou o jej doplnenie a jej odpoveď bola zamietavá po viac ako 120 dňoch od prijatia žiadosti o
odškodnenie, teda žalovaná nekonala včas a riadne, preto sa náhrady škody žalobca domáha podanou
žalobou.

3. Súd vykonal stranami sporu navrhnuté dokazovanie a právne vec posúdil podľa ust. § 69 ods. 1, 2, 5, 6
a 7, § 26 ods. 1 písm. l), § 70 ods. 1 písm. a), § 70 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. o poľovníctve“) a § 442 ods.



1 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Konštatoval, že zodpovednosť užívateľa poľovného revíru
za škodu na poľovných pozemkoch alebo plodinách na takýchto pozemkoch vysadených spôsobenú
užívaním poľovného revíru je podľa ust. § 69 zák. o poľovníctve ustanovená ako objektívna, čo znamená,
že užívateľ poľovného revíru za vzniknutú škodu zodpovedá bez ohľadu na zavinenie, teda aj vtedy, keď
svojim konaním alebo opomenutím škodu nezavinil. Užívateľ poľovného revíru je teda povinný nahradiť
škodu, ktorá bola v poľovnom revíri spôsobená výkonom práva poľovníctva na poľovných pozemkoch
alebo na poľných plodinách, ktorú spôsobila zver, ktorej chov a lov bol v poľovnom revíri plánovaný
alebo povolený. Postup užívateľa poľovných pozemkov pri uplatňovaní náhrady škody voči užívateľovi
poľovného revíru je upravený v ust. § 70 zák. o poľovníctve, z ktorého vyplýva, že užívateľ poľovného
pozemku je povinný prijať opatrenia na zabránenie škody spôsobenej zverou, pričom nesmie nimi zver
zraňovať a ak užívateľ takéto opatrenia neprijme, znižuje sa náhrada škody podľa miery zavinenia;
rovnaké opatrenia môže prijať užívateľ poľovného revíru. Súd v prvom rade skúmal, či žalobca nárok na
náhradu škody uplatnil ustanoveným postupom, v zákonom stanovenej subjektívnej 15- dňovej lehote,
najneskôr v objektívnej lehote 2 mesiacov odo dňa, kedy škoda vznikla. V tejto súvislosti poukázal na
znenie ust. § 19 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny
poriadok), použitie ktorého vo vzťahu k zákonu o poľovníctve vyplýva z ust. § 79 ods. 1 zákona o
poľovníctve. Súd dospel k záveru, že žalobca nesporne uplatnil nárok na náhradu škody písomnou
formou na príslušnom Obvodnom lesnom úrade ako aj na Lesnom hospodárstve PZ Rozhanovce a
ústne nárok uplatnil v zákonom stanovenej subjektívnej lehote na účelovom zariadení žalovanej pre
chov a choroby zveri, rýb a včiel v Rozhanovciach, a to žiadosťou, ktorá spĺňala zákonom stanovené
náležitosti, preto námietku žalovanej, že nárok na náhradu škody v zmysle ust. § 70 ods. 2 zák. o
poľovníctve zanikol, považoval za nedôvodnú. Podľa názoru súdu aj pokiaľ žalobca neuviedol opatrenia,
ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, nesplnenie tejto povinnosti nemôže mať za
následok zánik nároku na náhradu škody. Ust. § 70 ods. 2 zák. o poľovníctve totiž pre vznik nároku
na náhradu škody poškodeného ustanovuje tri podmienky, ktorými je nahlásenie škody v zákonnej
lehote, nahlásenie požadovanej výšky náhrady a uvedenie opatrení vykonaných na zabránenie týchto
škôd. Nesplnenie len jednej z týchto povinností nemôže byť dôvodom pre zánik nároku na náhradu
škody a opačný výklad by bol v rozpore s duchom zákona zohľadniac pritom, že nevykonanie opatrení
na zabránenie škody sa posudzuje aj z hľadiska spoluzodpovednosti za spôsobenú škodu v zmysle
pravidiel Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného súd mal za to, že prípadným neoznámením
opatrení, ktoré žalobca vykonal na zabránenie vzniku škôd, žalobcovi nezanikol nárok na náhradu škody
a ním ústne uplatnená žiadosť o náhradu škody spĺňala náležitosti stanovené zákonom. Po vyhodnotení
vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že je daná objektívna zodpovednosť žalovanej za škodu
spôsobenú na pozemkoch v poľovnom revíri v zmysle ust. § 69 zákona o poľovníctve, keď žalovaná
svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu ani nepopierala, dovolávala sa však spoluzodpovednosti
žalobcu za spôsobenú škodu z dôvodu, že nevykonal potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škôd.
Súd poukázal na to, že v konaní bolo povinnosťou žalobcu v súvislosti s jeho tvrdením o vzniku
škody uniesť dôkazné bremeno a preukázať aj výšku škody, ktorá mu vznikla na poľných plodinách
vysadených na poľnohospodárskom pozemku, nachádzajúcom sa v poľovnom revíri, žalobca však
v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a výšku škody vôbec nepreukázal. Účastnícku výpoveď
žalobcu na pojednávaní dňa 5.10.2015 súd posúdil ako rozporuplnú, keďže žalobca súdu nevedel
súdu presne uviesť, na akých konkrétnych plodinách a v ktorom období mu škoda vznikla, uviedol len,
že to bolo začiatkom júna r. 2013, prvýkrát boli rozryté len zemiaky (špecifikoval výšku poškodeného
porastu a približnú plochu) a následne škoda vznikla behom ďalších dvoch týždňov, z čoho nie je vôbec
zrejmé, kedy a aké konkrétne plodiny boli poškodené a v akej výške žalobcovi škoda vznikla. Žalobca
požadoval náhradu škody vo výške 1.500,- €, avšak vôbec nešpecifikoval, z čoho pozostáva táto suma
a ako dospel k tejto výške škody na jednotlivých plodinách, keď uviedol len, že u zemiakov a kukurice
použil cenu, za akú sa tieto plodiny predávali a pri ostatných plodinách to vôbec neuviedol, preto nie
je zrejmé, na akých plodinách škoda vznikla, v akej výške porastu, na akej ploche poľnohospodárskej
pôdy, aká bola nákupná cena a označené údaje súd považoval za nedostatočné vstupné údaje pre
určenie výšky škody. Pri stanovení výšky škody podľa názoru súdu nebolo možné vychádzať ani z
predloženej fotodokumentácie, z ktorej nie je zrejmé, akého obdobia sa týka a či sa vôbec jedná o
pozemok žalobcu. Žalobcom predložený znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať jeho brat A. X., nie je
možné použiť na stanovenie výšky škody v tomto konaní, pretože sa týka iba škody na zemiakoch, ktorá
vznikla bratovi žalobcu v období predchádzajúcom vzniku škody u žalobcu a z tohto znaleckého posudku
nie je možné ani presne špecifikovať, na akej ploche, akých plodinách, v akej výmere, príp. do akej
výšky porastu vznikla na týchto plodinách škoda žalobcovi. Takisto nebolo možné pre stanovenie výšky
škody použiť ani štatistické ukazovatele predložené žalobcom z dôvodu, že pre ich použitie chýbajú



vstupné údaje, akými sú druh plodiny, množstvo plodiny, výška porastu, na ktorej vznikla škoda, presná
výmeru pozemku, na ktorom škoda vznikla na pestovaných plodinách a nákupná cena týchto plodín.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
výšku škody, a následne preto ani nezisťoval mieru spoluzavinenia žalobcu na vzniku škody, teda či
v dostatočnej miere vykonal potrebné opatrenia na zabránenie jej vzniku, nakoľko to považoval za
nehospodárne a nadbytočné a z uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podľa ust. §
151 ods. 1 O.s.p. o trovách konania si súd vymienil rozhodnúť osobitným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku.

4. Rozsudok napadol žalobca včas podaným odvolaním, v ktorom za nesprávny považoval postup
súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov a výpovedí účastníkov konania, na základe ktorých súd
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytkol súdu, že neprihliadal na námietky a vyjadrenia
strán a nevzal do úvahy skutočnosti ním uvádzané v žalobe a žalovanou na pojednávaní a ich
súvislosť s výpočtom škody, čím nedostatočne zistil skutkový stav a napadnuté rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na predmet sporu, ktorým je nárok na náhradu škody,
vzniknutej žalobcovi na poľnohospodárskych plodinách v dôsledku nesprávneho užívania poľovného
revíru žalovanou, v rozpore s ust. § 26 ods. 1 písm. a), c), d), j), h), i), 1) a m) zák. o poľovníctve.
Uviedol, že zodpovednosť užívateľa poľovného revíru za škodu spôsobenú jeho nesprávnym užívaním
na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lesných
porastoch, podľa § 69 zákona o poľovníctve je ustanovená ako objektívna, čo znamená, že užívateľ
poľovného revíru za vzniknutú škodu zodpovedá bez ohľadu na jeho zavinenie, teda aj vtedy, keď
svojím konaním alebo opomenutím škodu nezavinil. Žalovaná v konaní potvrdila, že škodu uznáva,
svoju zodpovednosť nespochybnila, dovolávala sa však spoluzodpovednosti žalobcu (viď vyjadrenie
poverenej zamestnankyne žalovanej na pojednávaní dňa 9.6.2015, str. 5). Citoval ust. § 69 ods. 5,
6 zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a opísal dôvody uvedené súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Mal za to, že
postupoval pri uplatnení nároku na náhradu škody v súlade s ust. 70 zák. o poľovníctve, nahlásil
vzniknutú škodu v zákonom stanovenej lehote a súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody
uviedol výšku škody, ako aj opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie vzniku škôd. Podľa názoru žalobcu
dané a preukázané v konaní boli všetky predpoklady zodpovednosti žalovanej za vzniknutú škodu.
Žalobca uniesol dôkazné bremeno, hoci škodu a jej výšku preukázal len čiastočne, a to z objektívnych
dôvodov, pretože konkretizovať presnou výmerou plochu, na ktorej mal byť porast zemiakov zverou
poškodený bolo problematické, keďže zemiaky neboli poškodené na súvislej ploche. Plocha, na ktorej
boli zemiaky poškodené, mohla byť teda určená len odhadom. Poukazujúc na ust. § 442 ods. 1, 3
Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že žalovaná svojimi kompetentnými zamestnancami uznala
škodu v čase reálnej prehliadky terénu, vykonala o tom zápis, ktorý podľa vyjadrenia jej poverenej
zást. sa nachádza v evidencii žalovanej ako súčasť písomnej dokumentácie a fotodokumentácie. Na
základe takto uznanej škody ponúkla žalovaná žalobcovi hodnotu odškodnenia formou zveriny z nimi
ulovenej diviačej zveri (vyjadrenie svedka MVDr. Y. na pojednávaní 5.10.2015, str. 8), s čím však
žalobca nesúhlasil a požadoval ako náhradu obilniny - zrno, no s takou náhradou nesúhlasila žalovaná.
Podľa vyjadrenia svedka MVDr. H. Y. tento nad rámec zákonných ustanovení požadoval dokladovanie
škody znaleckým posudkom, ktorý dal v dobrej viere vyhotoviť žalobcov brat A. X. a znalecký posudok
bol aj súdu predložený. V danom prípade vznikla ujma na strane žalobcu predstavujúca ušlý zisk,
ktorý spočíva v zničenej úrode zemiakov, v tomto rozsahu sa nezvýšili majetkové hodnoty na jeho
strane, ktoré by bol dosiahol, keby ku škode nedošlo (§ 442 ods. 1, 3 OZ). Priemerná hektárová
úrodnosť konzumných zemiakov v r. 2013 zistená z údajov podľa znaleckého posudku č. 29/2013
znalca Ing. S. W., Y. XX, R., za posledné roky bola 18,49 t/ha a priemerná cena bola 254,- €/tona.
Ďalšiu škodu (na obilninách a zelenine, ako následná škoda v r. 2013), sa žalobca pokúšal určiť a
preukázať údajmi zistenými zo stránok Štatistického úradu SR a Národného poľnohospodárskeho a
potravinárskeho centra - Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva a cenníkov
osív poľnohospodárskych plodín spoločnosti TAJBA a.s, a Agrárnych trhových informácií Slovenska
vydavateľa PPA-ATIS Bratislava. Žalobca preto nesúhlasil so záverom súdu, že týmto sa mu nepodarilo
škodu preukázať a v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Podľa žalobcu súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho posúdenia veci a nemôže byť na jeho ťarchu, pokiaľ žalovaná nepreukázala
evidenciu fotodokumentácie spôsobených škôd a iných písomných záznamov, ktoré uvádza vo svojich
vyjadreniach, avšak ich súdu nedoložila. S poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. žalobca
predložil súdu ďalšie skutočnosti, a to e - mailovú komunikáciu svedka Ing. Z. Y., ktorú nemohol v čase
dokazovania uplatniť, pretože svedok v tom čase svoju neúčasť ospravedlňoval dlhodobou nemocou,



avšak svoje vyjadrenie zaslal Okresnému súdu Košice I k veci vedenej pod sp.zn. 38C 155/2014, v spore
žalobcu A. X. proti žalovanej o náhradu škody spôsobenej zverou na poľnohospodárskych plodinách
a zelenine v r. 2013 a žalobca sa o tejto skutočnosti dozvedel z listu Okresného súdu Košice I sp.
zn. 38C/155/2014 z 19.4.2016, doručeného dňa 2.5.2016. Na základe uvedených skutočností žalobca
navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok v celom rozsahu považuje za vecne a právne
správny, nakoľko vychádza zo správnych skutkových zistení a správneho právneho posúdenia veci a
skutočnosti uvedené v odvolaní považuje za irelevantné.

6. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca v podaní doručenom súdu 16.9.2016 (č.l. 194 - 195), v
ktorom zopakoval skutočnosti uvedené v odvolaní a zotrval na návrhu, aby odvolací súd rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Z
ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, však zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) v súlade s cit. prechodným ust. § 470 ods.
2 prvá veta CSP posúdil podmienky prípustnosti a dôvody podaného odvolania podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30.6.2016, teda v čase rozhodnutia
súdu prvej inštancie a podania odvolania žalobcom (31.5.2016), prejednal odvolanie ako podané
včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. d), e) a f) O.s.p. v spojení s ust.
§ 470 ods. 2 prvá veta CSP], s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v
zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a ním uplatnené
odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané, preto stotožňujúc sa zároveň aj so správnymi
dôvodmi rozsudku v celom rozsahu, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP
ako vecne správny potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.11.2018 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2.
posch., po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a
webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. uplatnil odvolacie dôvody upravené v ust. § 205 ods. 2 písm.
d), e) a f) O.s.p.

12. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. [od 1.7.2016 odvolací dôvod upravený v
ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP] je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia,
na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. (od 1.7.2016 ust. § 191 CSP), a to
vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, keď je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti



alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. § 132 a nasl. O.s.p. (od 1.7.2016 ust. § 191 a nasl., § 205 CSP).

13. Právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu, to zn. vyvodzuje zo skutkového
zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávne
právne posúdenie veci [odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., od 1.7.2016 prevzatá
úprava v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP] je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie); dochádza k nemu vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne
použiť alebo ak síce použil správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo aplikoval na zistený
skutkový stav, teda z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery
o právach a povinnostiach strán sporu.

14. Prípustnosť odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. je potrebné vnímať v spojitosti
s ust. § 205a O.s.p., z ktorého vyplýva, že skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie, sú pri odvolaní proti rozsudku spôsobilým odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich strana
sporu v konaní pred súdom prvej inštancie nemohla uplatniť (použiť) bez vlastnej viny (písm. d/).

15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcu uvedených v odvolaní a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, ním uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej
veci nie sú preukázané a rozsudok je vecne správny. Na základe skutočností uvedených v odvolaní
nemožno urobiť záver, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli nesprávne, nezodpovedajúce
vykonaným dôkazom alebo, aby súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, príp. vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo, alebo aby súd použil nesprávny
právny predpis alebo nesprávne interpretoval, príp. aplikoval použitý právny predpis. Súd prvej inštancie
vykonal stranami sporu navrhnuté dokazovanie a preskúmavané rozhodnutie spočíva na správnom
právnom posúdení prejednávanej veci, keďže súd použil správne právne normy (ust. § 442 ods. 1
a 3 Občianskeho zákonníka a relevantné ustanovenia zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktoré aj správne vyložil a na
zistený skutkový stav aplikoval. V intenciách správne zvolených právnych predpisov hodnotiac vykonané
dôkazy podľa ust. § 132 a nasl. O.s.p. a zásad ustálených v súdnej praxi, súd náležite posúdil a
logicky a presvedčivo vyhodnotil zistené skutočnosti a nesporné tvrdenia strán, zo zistených skutkových
okolností vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán a správne
rozhodol, pokiaľ podanú žalobu zamietol. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,
že žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno, pokiaľ ide o požadovanú výšku škody, lebo výsledky
sporovými stranami navrhnutých a súdom vykonaných dôkazov aj podľa názoru odvolacieho súdu
neumožňujú prijať záver o preukázaní výšky škody, ktorá bola (mala byť) žalobcovi v letných mesiacoch
r. 2013 spôsobená lesnou (voľne žijúcou) zverou na poľnohospodárskych plodinách pestovaných na
ním užívanom pozemku parc. č. XXXX/X v kat. území N..

16. Skutočnosti a námietky žalobcu obsiahnuté v podanom odvolaní nie sú opodstatnené, žalobca ich
namietal už v prvoinštančnom konaní, boli predmetom dokazovania i právneho posudzovania súdom
prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite, úplne, logicky a presvedčivo, v plnom súlade so zákonom
i relevantnou judikatúrou vysporiadal pri svojom rozhodovaní vo veci a v dôvodoch napadnutého
rozsudku. Žalobca ani v odvolaní neoznačil konkrétne údaje umožňujúce vyčíslenie výšky požadovanej
náhrady škody v podobe ušlého zisku vzniknutej na poľnohospodárskych plodinách a úrode a neobstojí
jeho argumentácia, že preukázať výšku škody, resp. špecifikovať a označiť dostatočné vstupné údaje
potrebné pre jej výpočet (na ktoré poukázal súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia), bolo
problematické, resp. to nebolo možné z objektívnych dôvodov, príp. že túto skutkovú okolnosť by mala
preukazovať (a dokladovať) žalovaná.

17. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd poukazuje na to, že v sporovom
konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej je zásadne vecou strán sporu tvrdiť rozhodujúce
skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť (navrhovať) dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná
povinnosť, dôkazné bremeno). Zákon ukladá strane povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Okruh
rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny



pomer strán. Táto právna norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré
musia byť ako rozhodujúce preukázané, a súčasne určuje aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti
na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich
existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel.
Jeho zmyslom je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané
určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie v spore, či už z dôvodu nečinnosti
strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v §
157 a § 132 ods. 1 CSP, resp. dostala sa do situácie dôkaznej núdze, alebo preto, že takáto skutočnosť
nemohla byť preukázaná vôbec. Zákon vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkami vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,
že tvrdenie strany sporu nebolo preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je nepriaznivé
rozhodnutie v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú
skutočnosť. Dôkazné bremeno je teda typicky inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej
núdzi.

18. Žalobca bol povinný v spore pravdivo a úplne uviesť (opísať) všetky rozhodujúce skutkové okolnosti
prípadu a označiť (predložiť) na ich preukázanie relevantné dôkazy, a to nielen vo vzťahu k základu
nároku, ale aj pokiaľ ide o výšku požadovanej náhrady škody v sume 1.500,- €, vo svojich tvrdeniach a
predkladaní (navrhovaní) dôkazov však nebol dôsledný a dostatočne aktívny, a dostal sa tak do situácie
dôkaznej núdze, v ktorej musel súd rozhodnúť v jeho neprospech. Odvolacie námietky a argumenty
žalobcu uvedené v odvolaní podľa posúdenia odvolacieho súdu nič nemenia na vecnej správnosti
rozsudku, nespochybňujú správnosť skutkových záverov (skutkových zistení) súdu prvej inštancie,
ním vykonaného hodnotenia vykonaných dôkazov alebo spôsobu právneho posúdenia prejednávanej
veci a neodôvodňujú iné rozhodnutie v danom spore v prospech žalobcu. Pokiaľ ide o žalobcom s
odvolaním predložené písomné vyjadrenie svedka Ing. Z. Y., doručované okresnému súdu elektronickou
formou (e-mailom) dňa 9.3.2016 v spore vedenom pod sp. zn. 38C/155/2014 - odhliadnuc od toho,
že vo vyjadrení sa ani neuvádzajú rozhodné skutočnosti preukazujúce výšku škody spôsobenej na
poľnohospodárskych plodinách voľne žijúcou zverou, náhradu ktorej žalobca požaduje od žalovanej,
podľa posúdenia odvolacieho súdu nejde o dôkaz, ktorý žalobca nemohol bez svojej viny označiť v
danom spore do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, spôsobilý privodiť pre žalobcu priaznivejšie
rozhodnutie, a preto nie sú splnené podmienky podľa ust. § 205a O.s.p. a nebolo možné na tento dôkaz
v odvolacom konaní prihliadať, preto nie je preukázaný ani žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p.

19. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že pri potvrdení preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie
vychádzal z právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 387 ods. 2 CSP, pričom v tejto súvislosti poukazuje
na rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 350/2009, II. ÚS 78/05, III.
ÚS 264/08 a IV. ÚS 372/08), ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
170/2005, v zmysle ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský
súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s
ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu
tvoria jeden celok, a preto v takomto prípade postačuje v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedziť sa
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a prípadne doplniť na zdôraznenie
jeho správnosti ďalšie dôvody, pokiaľ sa s podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní súd
prvej inštancie nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie,
ktorý sa náležite, správnym procesným postupom a v súlade so zákonom vysporiadal s podstatnými
tvrdeniami strán prednesenými v konaní a so všetkými rozhodujúcimi skutkovými okolnosťami v
odôvodnení preskúmavaného rozsudku, v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje
aj správnosť dôvodov rozsudku, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke, na ktoré v podrobnostiach
odkazuje.



21. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca podaným odvolaním nedôvodne uplatnil odvolacie dôvody
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), e) a f) O.s.p., ktoré v prejednávanej veci neboli preukázané, odvolací
súd poukazujúc na správne a zákonné dôvody obsiahnuté v odôvodnení rozsudku, napadnutý rozsudok
postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

22. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca vzhľadom na svoj neúspech v odvolacom
konaní nemá právo na náhradu trov a žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, avšak žiadne
trovy jej preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

23. Toto rozhodnutie prijal senát hlasovaním pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej



hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).