Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/81/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120293131
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:6120293131.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcov: 1/ A. A., narodená XX.XX.XXXX,
bytom B. C. XX, B., 2/ D. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. E. F. XX, B., 3/ G. A., narodený
XX.XX.XXXX, bytom B. C. XX, B., 4/. E. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XX, E., 5/ I. J., narodená
XX.XX.XXXX, bytom K. XX, B., 6/ G. D. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. XX, B., 7/ A. B., narodená
XX.XX.XXXX, bytom A. XX, B., 8/ A. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom K. XX, B., 9/ L. M., narodená
XX.XX.XXXX, bytom N. O. XX, E., P. Q., všetci zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. JCLic. R. A.,
E., S., so sídlom Južná trieda 28, Košice, IČO: 52 858 774 proti žalovanej: Univerzita veterinárskeho
lekárstva a farmácie v Košiciach, so sídlom Komenského 73, Košice, IČO: 00 397 474, zastúpenej
Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Murgašova 13, Košice, IČO: 47 256 206, o zaplatenie
571,20 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 25.
januára 2023, sp. zn. 42C/20/2020

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 25. januára 2023, č.k. 42C/20/2020-487 v
spojení s opravným uznesením zo dňa 18. apríla 2023 č. k. 42C/20/2020-538.

Žalobcovia majú proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 25. januára 2023
č.k. 42C/20/2020-487 v spojení s opravným uznesením zo dňa 18. apríla 2023 č.k. 42C/20/2020-538
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu vo výške 57,12 €, žalobcovi 2/ sumu vo výške 57,12
€, žalobcovi 3/ sumu vo výške 57,12 €, žalobcovi 4/ sumu vo výške 57,12 €, žalobcovi 5/ sumu vo výške
57,12 €, žalobcovi 6/ sumu vo výške 114,24 €, žalobcovi 7/ sumu vo výške 57,12 €, žalobcovi 8/ sumu
vo výške 57,12 € a žalobcovi 9/ sumu vo výške 57,12 €, žalobcovi 1/ s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy vo výške 57,12 € od 12.03.2020 do zaplatenia, žalobcovi 2/ s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy vo výške 57,12 € od 12.03.2020 do zaplatenia, žalobcovi 3/ s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy vo výške 57,12 € od 12.03.2020 do zaplatenia, žalobcovi 4/
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy vo výške 57,12 € od 12.03.2020 do zaplatenia,
žalobcovi 5/ s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy vo výške 57,12 € od 12.03.2020 do
zaplatenia, žalobcovi 6/ s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy vo výške 114,24 € od
12.03.2020 do zaplatenia, žalobcovi 7/ s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy vo výške
57,12 € od 12.03.2020 do zaplatenia, žalobcovi 8/ s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
vo výške 57,12 € od 12.03.2020 do zaplatenia, žalobcovi 9/ s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy vo výške 57,12 € od 12.03.2020 do zaplatenia a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku (výrok I.). Žalobcom voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti



tohto rozsudku (výrok II.). Opravný uznesením zo dňa 18. apríla 2023 súd opravil záhlavie rozsudku
v časti označenia žalovanej.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcov, ktorou sa domáhali zaplatenia sumy 571,20 € s príslušenstvom
na tom skutkovom základe, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú.
R., zapísanej na LV č. XXXXX parc. č. 5499/30, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 5996
m2, a to žalobca/kyňa 1/ až 5/ a 7/ až 9/ každý z nich vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/840,
t. j. 7,14 m2, žalobca 6/ vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/840 a 1/840 t. j. 14,28 m2. Žalovaná
uvedené nehnuteľnosti neoprávnene užíva, nakoľko sa na nich nachádza jazdecký areál, uplatňujú si
preto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 06.05.2018 do 06.05.2020 vo výške
ročného nájomného za predmetné pozemky 4 €/rok/m2.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi spornej
nehnuteľnosti v podieloch špecifikovaných v žalobe.

4. Zo znaleckého posudku č. 18 zo dňa 04.05.2020 vyhotoveného G. A. T., znalcom z odboru
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti pre účel uzatvorenia kúpnej resp.
nájomnej zmluvy k parcele č. 5499/30 metódou polohovej diferenciácie vyplýva, že nájom je vo výške
6,405 €/m2/rok. Zo znaleckého posudku č. 102/2016 zo dňa 28.06.2016 vyhotoveného G. U. M., znalcom
z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti pre účel stanovenia
všeobecnej hodnoty pozemkov a stanovenie všeobecnej hodnoty ročného nájmu k pozemku, parcela
5499/10, 5499/11, 6499/68-71 metódou polohovej diferenciácie vyplýva, že nájom je vo výške 1,223 €/
m2/rok. Zo znaleckého posudku č. 23/2021 zo dňa 15.03.2021 vyhotoveného G. V. D., znalcom z odboru
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti vo veci stanovenia všeobecnej
hodnoty nájmu za pozemok - parcela 5499/30 metódou polohovej diferenciácie vyplýva, že nájom je vo
výške 2,055 €/m2/rok. Porovnanie jednotlivých koeficientov sa v prehľadnej forme nachádza v podaní
žalovaného z 28.04.2021, čl. 261. Z Cenníka tovaru, práv a služieb žalovaného z 24.08.2021, pod
položkou 024 (čl. 432) vyplýva cena za prenájom voľných plôch, nespevnených na Jazdeckom areáli
UVLP za 1m2/rok mimo poľnohospodárskej pôdy vo výške 4,20 €. Z Cenníka tovaru, práv a služieb
žalovaného pre rok 2022, pod položkou 024 vyplýva cena za prenájom voľných plôch, nespevnených
na Jazdeckom areáli UVLP za 1m2/rok mimo poľnohospodárskej pôdy vo výške 4,83 €. Z Prevádzkovo-
bezpečnostného poriadku účelového zariadenia, čl. 1 vyplýva účel zriadenia pracoviska jazdeckého
areálu, ktorý je účelovým zariadením žalovaného, ako aj pravidlá vstupu a užívania priestorov.

5. Právne vec posúdil podľa ust. § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, § 671 ods. 1, § 123, § 136 ods. 1, § 139
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

6. Súd konštatoval spornosť aktívnej legitimácie z dôvodu, že žalovaná spochybnila vlastnícke právo
žalobcov aj z dôvodu, že žalobu podali minoritní spoluvlastníci v rozpore s ust. § 139 ods. 2 OZ. Zároveň
konštatoval spornosť, či žalovaná užíva pozemky bez právneho dôvodu a spornou bola aj výška náhrady
za užívanie. Žalovaná namietala, že žalobca 4/ si nemôže uplatniť svoj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 06.05.2018, ale až neskôr od právoplatnosti uznesenia o dedičstve po jeho
právnom predchodcovi a následne zápisu vlastníckeho práva k spornému pozemku.

7.1 Súd sa nestotožnil s námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko, ak na území
jazdeckého areálu existuje pozemok vo vlastníctve žalovanej, táto skutočnosť môže vzbudiť pochybnosť
ohľadom vlastníctva žalobcu k ich parcele, a neznamená to, že vlastníkom parcely, ku ktorej si v tomto
konaní nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovia uplatňujú, je žalovaná. Platí domnienka
správnosti údajov vyplývajúcich z katastra nehnuteľností, ktorá nebola v rámci konania žalovanou
vyvrátená. Z rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 41C/49/2014 vyplynulo, že sa týka iných
pozemkov, preto ho nie je možné aplikovať na pozemok, na ktorý sa predmet tohto sporu vzťahuje.
7.2 K obrane žalovanej, že žalobcovia sú iba minoritní spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti
a nepreukázali, že majú právo hospodárenia, súd uviedol, že predmetom sporu je nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia v rozsahu, ktorý prináleží jednotlivému spoluvlastníkovi každému zo
žalobcov. V prípade aktívnej solidarity môže ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov spoločnej veci, aj menšinový,
uplatniť samostatne pohľadávku voči dlžníkovi na súde. Vnútorné pomery medzi spoluvlastníkmi ako
spoluveriteľmi sa riadia právnym vzťahom na základe solidarity spoluvlastníkov. V tomto prípade však
žalobcovia nežiadajú viac, než zodpovedá ich podielu na spoločnej veci.



7.3 K argumentácii žalovanej, že neužíva celú parcelu a že ju môžu užívať aj žalobcovia, keďže areál
nie je uzamknutý a je voľne prístupný súd uviedol, že predmetný pozemok je nesporne súčasťou
jazdeckého areálu ako oploteného komplexu. V prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho
titulu k obohateniu žalovanej ako správcu či prevádzkovateľa objektu dochádza už na základe toho,
že žalovaná užíva celý areál, ktorého súčasťou sú zastavané plochy i voľné plochy. Žalobcovia preto
nemôžu realizovať svoje vlastnícke právo, nemôžu spornú nehnuteľnosť užívať, nedržia ju, nemajú k nej
neobmedzený prístup, nemôžu ju napr. prenajať.
7.4 Z prevádzkovo-bezpečnostného poriadku jazdeckého areálu ako účelového zariadenia žalovanej
vyplývajú pravidlá vstupu, užívania priestorov, ako i to, čo je účastníkom prevádzky zakázané, z čoho
tiež vyplynulo, že výkon vlastníckych oprávnení žalobcov nie je možný, preto je dôvodný nárok žalobcov
na vydanie bezdôvodného obohatenia.
7.5 Súd zamietol návrh na vykonanie ohliadky, keďže ohliadkou by nedošlo k zisteniu, kde sa sporná
parcela nachádza a aká je všeobecná hodnota nájmu tejto parcely. Súd nevykonal dokazovanie
kontrolným znaleckým posudkom znaleckého ústavu, keďže náklady na jeho zhotovenie značne
prekračujú predmet sporu a nebol zaplatený ani preddavok na toto dokazovanie. Súd zamietol návrh na
vykonanie dokazovania výsluchmi zástupcu rektora, kvestora, správcu, vo vzťahu k otázkam súvisiacim
s užívaním jazdeckého areálu a sporných pozemkov. Za nedôvodné považoval pripojenie spisu
Okresného súdu Košice II sp.zn. 41C/49/2014. Súd nevykonal dôkaz výsluchom vedúceho účelového
zariadenia p. E., pretože súd nepovažoval takýto prednes ani za návrh na vykonanie dokazovania, keďže
v kontradiktórnom konaní je vecou strany, aby navrhovala dôkazy, ak to považuje za potrebné a nie keď
to považuje za potrebné súd.
7.6 Súd sa nestotožnil s tvrdením, že žalobca 4/ nemôže požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia
za sporné obdobie. Konštatoval, že žalobca 4/ je univerzálnym právnym nástupcom svojho predchodcu,
prešli na neho všetky práva poručiteľa a teda i právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia
za žalované obdobie.
7.7 Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, súd posudzoval závery znalcov G. D. a G. T.
a konštatoval, že rozdielnosť záverov znaleckého dokazovania je z dôvodu odlišného stanovenia
jednotlivých koeficientov. Keďže ide o zodpovedanie odbornej otázky a kontrolný znalecký posudok
v spore nebol vyhotovený, súd sa nemohol prikloniť ani k jednému zo znaleckých posudkov. Mohol
vychádzať i z priemeru hodnôt nájmu zo znaleckých posudkov, ktorá je vo výške 4 €, čo je výška
porovnateľná s výškou nájmu obdobného pozemku podľa cenníka žalovanej.
7.8 Výšku bezdôvodného obohatenia súd stanovil na základe cenníka žalovanej. Pri ustálení výšky
bezdôvodného obohatenia, ktorá sa v zásade rovná výške nájomného, požadovaného v prípade, ak by
došlo k uzavretiu zmluvy o nájme, súd uviedol, že sa priklonil k výške nájmu, ktorú požaduje žalovaná
podľa cenníka za prenájom obdobného pozemku. Keďže výška požadovaného nájmu je 4,20 €/m2/rok,
súd považoval za primeranú výšku bezdôvodného obohatenia sumu uvedenú žalobcami a to 4 €/m2/
rok. Žalovaná neuniesla bremeno tvrdenia ohľadom konkrétnej výšky nákladov a ani bremeno dôkazu,
preto súd nemohol posúdiť, v akej výške sú tvrdené náklady a v čom spočívajú.
7.9 Priznané sumy titulom bezdôvodného obohatenia súd vyčíslil vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych
podielov jednotlivých žalobcov a to podielu 1/840 z 5996 m2 zodpovedá 7,14 m2 a bezdôvodné
obohatenia za takúto výmeru je násobené cenou 4 €/m2/rok, to sa rovná 28,56 € x 2 roky = 57,12 €,
v prípade žalobcu 6/ je to podiel 2/840, t. j. výmera 14,28 m2x4 €/m2/rok=57,12 €x2 roky = 114,24 €.
7.10 Zároveň súd priznal aj príslušenstvo, a to úrok z omeškania, ktorý žalobcovia žiadali priznať od
12.03.2020. Po citácii ust. § 517 ods. 1, 2 OZ, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SAR č. 87/1995 Z.z., § 563 a
§ 121 ods. 3 OZ súd konštatoval, že nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia je splatný,
keďže žalobcovia žiadosťou o zaplatenie peňažnej náhrady doručenej žalovanej dňa 09.03.2020 ju
vyzvali na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 09.03.2018 do 09.03.2020. Žalovaná
nepoprela doručenie uvedenej výzvy a dátum, odkedy žalobcovia žiadali priznať úroky z omeškania
nebol medzi stranami sporný. Výška úrokov z omeškania vyplývala zo základnej úrokovej sadzby ECB
platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 5% bodov. K argumentácii žalovanej, že žalobcovia ju
nevyzvali ohľadom celej žalovanej sumy k vydaniu bezdôvodného obohatenia, keďže jej výšku vypočítali
ako 3 €/m2/rok súd uviedol, že pre určenie splatnosti nároku je podstatné, že žalobcovia žalovanú vyzvali
na vydanie bezdôvodného obohatenia a konkrétna výška nie je právne významná.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP a žalobcom, ktorí boli v plnej miere
úspešní priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej. Súd nevzhliadol dôvody hodné
osobitného zreteľa v tomto spore.



9.1 Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu
zamietol, prípadne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalovaná napadnutý rozsudok považuje za nepreskúmateľný, nedostatočne odôvodnený, predčasný,
založený na nesprávnych skutkových zisteniach a na nesprávnom právnom posúdení veci.
9.2 Vo vzťahu k užívaniu spornej parcely súd bez relevantných dôvodov len s poukazom na prevádzkovo
bezpečnostný poriadok neakceptoval obranu žalovanej, že areál je prístupný širšej verejnosti, teda aj
samotným žalobcom. Žalovaná je dlhoročným správcom jazdeckého areálu a okrem prevádzky a údržby
objektu zodpovedá aj za bezpečnosť a ochranu zdravia a životného prostredia. Areál využívajú pre
plnenie svojich aktivít, rôzne súkromné, aj verejnoprávne subjekty, športové a neziskové organizácie,
školské zariadenia zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Košice, oddelenie jazdnej polície v Košiciach,
odboru kynológie a hipológie Prezídia Policajného zboru, ako aj ďalšie subjekty. Z uvedeného vyplýva,
že aj napriek oploteniu, ktoré je nevyhnutné z dôvodu ochrany a bezpečnosti je areál prístupný
širšej verejnosti, teda aj samotným žalobcom. Tí sa až doposiaľ nedomáhali svojich vlastníckych práv
k spornej parcele, nenamietali jej oplotenie, ani výkon správy a údržby zo strany žalovanej a ďalších
subjektov. Žalobcom nič nebránilo, aby v rozhodnom období využívali sporný pozemok v zmysle svojho
vlastníckeho práva. Žalovaná žalobcom v rozhodnom období žiadnym spôsobom nebránila, aby mohli
požívať práva, ktoré im patrili titulom vlastníckeho práva k pozemku. Zo skutočností, na ktoré žalovaná
poukázala vo svojich písomných, aj ústnych podaniach, ako aj z dôkazov vykonaných v danej veci
nepochybne vyplynulo, že žalobcovia neboli vylúčení z výkonu svojich vlastníckych oprávnení.
9.3 Vo vzťahu k námietke aktívnej legitimácie žalobcov žalovaná zastáva názor, že v zmysle § 139
ods. 2 OZ rozhodujú o hospodárení so spoločnou vecou spoluvlastníci majoritnou väčšinou počítanou
podľa veľkosti podielov. Žalobcovia, ktorí sú iba menšinovými spoluvlastníkmi spornej parcely tak nie sú
aktívne legitimovaní na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanej.
9.4 Žalovaná zároveň namietala výšku nároku, ktorý bol súdom priznaný. Poukázala na závery
znaleckých posudkov predložených v konaní, a to G. A. T. a G. V. D. a v súvislosti s predloženými
znaleckými posudkami uviedla, že oba znalecké posudky pri stanovení všeobecnej hodnoty predmetnej
parcely, ako aj pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu vychádzali z metódy polohovej diferenciácie.
Východisková hodnota je v oboch prípadoch stanovená zhodne v sume 26,56 €/m2, rozdiely pri
stanovení všeobecnej hodnoty predmetnej parcely vychádzajú z rozdielneho hodnotenia a odchýlneho
určenia hodnôt príslušných koeficientov. Žalovaná považuje za správne, logické a presvedčivo
odôvodnené použitie hodnôt príslušných koeficientov v zmysle znaleckého posudku G. D. č. 23/2021, čo
znalkyňa obhájila aj pri svojom výsluchu na pojednávaní. Súd však na argumenty žalovanej neprihliadol
a nenariadil ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré svojvoľne vyhodnotil ako nehospodárne a vo svojom
rozhodnutí jednostranne a bez náležitého odôvodnenia vychádzal len z návrhu žalobcov a cenníka
tovarov, prác a služieb poskytovaných žalovanou. Žalobcovia v konaní predložili vnútorný predpis č. 31,
ktorým bol vydaný cenník tovarov, prác a služieb poskytovaných žalovanou, účinný od 15.09.2019, kde
podľa položky 023 účtovala žalovaná za prenájom voľných plôch spevnených pri jazdeckom areáli sumu
10,30 €/m2 ročne a podľa položky 024 za prenájom voľných plôch nespevnených cenu 4,20 €/m2/ročne
a podľa aktualizovaného cenníka 4,83 €/m2/ročne. Súd tak na základe vnútorného predpisu žalovanej
vyhovel návrhu žalobcov v celom rozsahu, keď im priznal uplatnenú sumu 4 €/m2/ročne, ktorú považoval
za primeranú výšku bezdôvodného obohatenia. Žalovaná poukazuje na to, že podľa ustálenej súdnej
praxe je pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia rozhodujúca obvyklá cena nájmu v danom čase
a v danom mieste stanovená spravidla znaleckým posudkom, a teda nemôže byť v danom spore pre
súd smerodajný cenník žalovanej, ktorý je jej vnútorným predpisom, ktorý sa môže kedykoľvek meniť,
nie je všeobecne právne záväzný, nezakladá práva a povinnosti a cena za prenájom plôch jazdeckého
areálu je v ňom určovaná so zohľadnením nákladov, ktoré v súvislosti so správou, prevádzkou, údržbou
a strážením areálu žalovanej vznikajú. Žalobcovia predložením cenníka nepreukázali dôvodnosť výšky
bezdôvodného obohatenia, nakoľko zmluvná voľnosť strán je daná tým, že si strany môžu v zmysle
cenníka dohodnúť aj inú, ako obvyklú cenu nájmu v danom čase a danom mieste. Žalobcovia v tomto
smere neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko okrem cenníka nepredložili žiaden dôkaz preukazujúci
prenájom spornej nehnuteľnosti žalovanou, ani v tomto smere nenavrhli žiadne dokazovanie. Čo sa týka
priznaného príslušenstva, žalovaná sa nestotožnila so záverom súdu a v tejto časti rozhodnutie považuje
za arbitrárne a nepreskúmateľné, pretože vo výzve, ktorá jej bola doručená žalobcovia uplatňovali nárok
voči žalovanej za užívanie spornej parcely vo výške 3 €/m2/ročne.

10. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že napadnuté rozhodnutie je správne, riadne
odôvodnené a preskúmateľné. V súvislosti s odvolaním poukázali na rozhodnutia Krajského súdu



v Košiciach napr. sp.zn. 1Co/225/2018 a 2Co/1/2021, kde sa súd jednoznačne vyjadril, že už len
oplotenie a uzamknutie areálu predstavuje pre vlastníkov pozemku prekážku v užívaní ich majetku.
Čo sa týka vstupu do areálu, jeho pravidlá upravuje prevádzkovo bezpečnostný poriadok účelového
zariadenia jazdeckého areálu, ktorý schválila žalovaná, teda pravidlá vstupu a podmienky vstupu
upravuje žalovaná a to nie je v dispozícii žalobcov. Vstup majú iba oprávnené osoby, ktorým to umožní
žalovaná. Tieto skutočnosti boli preukázané listinnými dôkazmi a nič na tom by nezmenila výpoveď
rektora, kvestora, či vedúceho účelového zariadenia. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcov ako
minoritných vlastníkov, súd poukázal na to, že tvrdenia žalovanej v tomto smere sú v rozpore s doterajšou
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu a Ústavného súdu. K výške uplatneného nároku uviedli, že
žalobcovia pri podaní žaloby predložili a vychádzali zo znaleckého posudku G. T., ktorý stanovil výšku
nájmu 6,405 €/m2/ročne. Napriek tomu si žalobou uplatnili sumu 4 €/m2/ročne. V konaní preukázali
listinným dôkazom, a to samotným cenníkom žalovanej, že ona tieto nehnuteľnosti prenajíma za 4,20
€/m2/ročne, teda požaduje vyššie nájomné, než žiadali žalobcovia. Súd sa v tomto smere vysporiadal
so všetkými dôkazmi a samotná nespokojnosť žalovanej neznamená, že rozhodnutie nie je správne.
Znalecký posudok aj cenník žalovanej sú rovnocenné listinné dôkazy. Čo sa týka úroku z omeškania, súd
odôvodnil ich výšku a rozhodol v súlade so zákonom a nariadením vlády. Na základe uvedeného navrhli,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcom náhradu trov odvolacieho konania.

11. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na argumentácii uvedenej v odvolaní proti napadnutému
rozsudku.

12. Žalobcovia v odvolacej duplike zotrvali na vyjadrení k odvolaniu. Odvolacia duplika žalobcov bola
žalovanej doručená dňa 10.05.2023, ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

13. Krajský súd v Košiciach pred rozhodnutím o odvolaní vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k použitiu
ust. § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ktoré sa vzťahuje na danú vec vo väzbe na nárok
žalobcu 4/.

14. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k možnej aplikácii uvedeného ustanovenia uviedli, že žalovaná
vo svojom odvolaní neuviedla odvolaciu námietku, v zmysle ktorej by sa odvolací súd mal zaoberať
posúdením nároku žalobcu 4/ v súvislosti s nadobudnutím parcely na základe uznesenia 26D/1156/2018.
Žalobca 4/ ako dedič vstúpil smrťou poručiteľa do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celej ich šírke, teda
do všetkých práv i povinností, ktoré jeho smrťou nezanikli, takýmto je aj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

15. Žalovaná zotrvala na svojej námietke (vznesenej v priebehu sporu pred súdom prvej inštancie, nie
v odvolacom konaní – poznámka odvolacieho súdu), že žalobca 4/ nadobudol spoluvlastnícky podiel na
spornej parcele až na základe uznesenia Okresného súdu Prešov, sp. zn. 26D/1156/2018, Dnot 5/2019
zo dňa 06.05.2019, právoplatného 22.05.2019, teda k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu 4/
nemohlo dôjsť už od 06.05.2018, ale najskôr až od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o dedičstve.
Smrťou poručiteľa na neho automaticky neprešiel aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 06.05.2018 do 16.12.2018. Pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia nebola
predmetom dedičského konania a tak žalobca 4/ nebol aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia aj za obdobie 06.05.2018 do 16.12.2018. Zotrvala na tom, aby
odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.

16. Aj napriek skutočnosti, že odvolací súd vyzval strany sporu na vyjadrenie sa k možnej aplikácii ust.
§ 460 OZ, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v odvolaní neuviedla odvolaciu námietku, v zmysle
ktorej by mal odvolací súd posúdiť nárok žalobcu 4/ v súvislosti s nadobudnutím spornej parcely až na
základe dedičského rozhodnutia, odvolací súd predmetné ustanovenie v spornej veci neaplikoval.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP),) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.



18. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8. augusta 2023 o 9.05
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 1. augusta 2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

20. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP,
t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e/), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

21. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené žalovanou v odvolaní nie sú naplnené.

22. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, §
193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §
191 ods. 1,2 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, a neboli zistené žiadne
porušenia procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

25. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej
inštancie o vzniku nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane
žalovanej užívaním spornej parcely bez právneho dôvodu, záverom súdu o tom, že na strane žalobcov
je daná aktívna legitimácia v spore ako aj priznanou výškou bezdôvodného obohatenia v prospech
žalobcov.

26. Žalovaná v odvolaní v podstatnej časti už len opakuje argumenty uvádzané v konaní pred súdom
prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, a preto jej
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

27. Súd svoje úvahy, ako dospel k vyššie uvedeným záverom, teda k záveru, že na strane žalobcov
je aktívna vecná legitimácia, že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná
vydať ako aj ohľadne výšky bezdôvodného obohatenia, uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s
poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval. Tieto úvahy sú vecné, správne,
niet v nich žiadneho logického rozporu a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a na tomto
mieste ich neopakuje.

28. Podstatou odvolacích námietok žalovanej bolo nesprávne právne posúdenie priznanej náhrady
za bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že žalovaná neupiera žalobcom právo na užívanie ich



majetku, posúdenie aktívnej legitimácie žalobcov ako minoritných spoluvlastníkov, a výška priznaného
bezdôvodného obohatenia vrátane nároku na príslušenstvo.

29. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej
odvolací súd uvádza nasledovné:

30. Predmetom konania je zaplatenie sumy 571,20 € s príslušenstvom, ktorej sa žalobcovia domáhali
z dôvodu, že žalovaná užíva nehnuteľnosť v ich podielovom spoluvlastníctve (p.č. 5499/30, na LV
č. XXXXX, k.ú. R.) bez právneho dôvodu, keďže na predmetnej parcele (okrem iných) prevádzkuje
Jazdecký areál.

31. Za nedôvodnú považoval odvolací súd odvolaciu námietku žalovanej, že na strane žalobcov nie
je daná aktívna legitimácia, keďže sú iba minoritnými podielovými spoluvlastníkmi, a teda nemôžu
rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou.

32. Otázka aktívnej legitimácie spoluvlastníka bola rozhodovacou praxou dovolacieho súdu ustálená
a odvolací súd v prejednávanom spore nemal dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe.

33. Dovolací súd v rozhodnutí Cpj 8/72 zo dňa 08. marca 1973 vyslovil názor, že: „Spoluvlastník má
nepochybne právnu ochranu, pokiaľ ide o jeho spoluvlastnícky podiel. Môže teda uplatňovať nárok
na ochranu práv vyplývajúcich z jeho podielu. Môže sa domáhať napr. vydanie úžitkov veci (ich
primeranej časti), zákazu zásahov do užívania veci, poprípade odstránenia trvajúcich následkov zásahu.
Vo vzájomnom pomere spoluvlastníkov budú tieto žaloby kryté ustanovením § 139 OZ, v pomere k
tretím osobám pôjde o žaloby podľa § 132 (teraz § 126 OZ) alebo § 489 OZ (znenie do 31.12.1982 –
poznámka odvolacieho súdu). Okrem toho sa môže spoluvlastník aj určovacou žalobou za podmienok
ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. domáhať určenia, že mu prislúcha spoluvlastnícke právo a v akom
podiele. Aktívnu legitimáciu aj len jedného spoluvlastníka na podanie zapieracej (negatórnej) žaloby
pripúšťalo už rozhodnutie uverejnené pod č. 58/1957 Zbierky rozhodnutí čs. súdov“.

34. Odvolací súd zastáva názor, že predmetom sporu nie je rozhodnutie spoluvlastníkov o hospodárení
so spoločnou vecou, na ktorý prípad dopadá aplikácia ust. § 139 ods. 2 OZ. Aplikácia daného
ustanovenia je daná vtedy, ak spoluvlastníci vo vzájomnom vzťahu – vnútornom vzťahu medzi
sebou, rozhodujú o nakladaní so spoločnou vecou. Ak by predmetom sporu bola náhrada jedného
spoluvlastníka voči inému spoluvlastníkovi spoločnej veci, nárok spoluvlastníka by zasa vyplýval
z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ.

35. V prejednávanej veci sa však jednotliví spoluvlastníci domáhajú od tretej osoby náhrady za to,
že im je z jej strany bránené v užívaní nehnuteľnosti v ich podielovom spoluvlastníctve. Žalobu na
vydanie bezdôvodného obohatenia tak môžu podať spoluvlastníci, ktorí sú minoritní, ako hoc aj jediný
spoluvlastník, ak uplatňujú/uplatňuje nárok zodpovedajúci ich/jeho spoluvlastníckemu podielu, tak ako
to je aj v tu prejednávanej veci.

36. Posúdenie, či vznikol medzi sporovými stranami vzťah z bezdôvodného obohatenia závisí
od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy. Predpokladom zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie nie je totiž protiprávne konanie tohto, kto sa obohatil, ani jeho zavinenie,
postačuje objektívny stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva.

37. O plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide v prípade užívania
nebytových priestorov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu, oprávňujúceho tieto priestory
užívať. V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho
dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu patriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho
majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať
nebytový priestor. (Rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 52/2005 zo dňa 01. marca 2007).

38. Bezdôvodné obohatenie vzniká aj tomu, kto na úkor vlastníka dosiahol postavenie detentora
pozemku aj tým, že ho oplotil, uzamkol, urobil ho tak prístupným pre svoju potrebu, a nezaváži, ako
intenzívne ho využíva.



39. V prejednávanom spore nebolo spornou skutočnosťou, že sporný pozemok sa nachádza v areáli,
ktorý tvorí Jazdecký areál, pričom žalovaná je dlhoročným správcom jazdeckého areálu.

40. Žalovaná zastáva názor, že žalobcom v rozhodnom období nič nebránilo, aby mohli požívať práva,
ktoré im patria titulom vlastníckeho práva k pozemku.

41. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje a v plnom rozsahu poukazuje na závery súdu prvej
inštancie, vyslovené v bode 42. rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tomto mieste ich neopakuje.

42. Odvolací súd zdôrazňuje, že už len tým, že areál je oplotený a prístup iných osôb je regulovaný
prevádzkovo-bezpečnostným poriadkom Jazdeckého areálu, z ktorého vyplývajú pravidlá vstupu,
pravidlá užívania priestorov, ako aj to, čo je účastníkom prevádzky zakázané, uviedlo žalovanú do
postavenia detentora. Len samotné oplotenie a uzamknutie pozemku predstavuje prekážku pre
žalobcov v užívaní ich majetku a prístup na pozemok nebol predmetom tohto sporu zvlášť preto, že
žalovaná tvrdí, že im pozemok užívať nebráni.

43. Na strane žalovanej aj podľa názoru odvolacieho súdu tak vzniká bezdôvodné obohatenie, z dôvodu
plnenia bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 OZ, nakoľko vychádzajúc zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie ide o prípad užívania nehnuteľnosti – parc. č. 5499/30, LV č. XXXXX,
k.ú. R. bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu, oprávňujúceho túto parcelu užívať.

44. Odvolací súd sa stotožnil aj s výškou bezdôvodného obohatenia, tak ako ju ustálil súd prvej inštancie.

45. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie vychádzal iba z cenníka žalovanej, v ktorom je upravená
cena prenájmu aj nespevnených plôch.

46. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, nakoľko súd prvej inštancie mal
k dispozícii okrem cenníka žalovanej aj tri znalecké posudky, a to posudok G. T., predložený žalobcami,
kde bola výška nájmu sporného pozemku ustálená na 6,405 €/m2/rok, posudok G. M., kde bola výška
nájmu iných parciel na území Jazdeckého areálu na 1,223 €/m2/rok a posudok G. D., kde bola výška
nájmu sporného pozemku ustálená na 2,068 €/m2/rok 2018, 2,063 €/m2/rok 2019 a 2,055 €/m2/rok
2020.

47. Nakoľko žalovaná namietala závery posudku Ing. Škriaba a žalobcovia namietali závery posudku
G. M., súd na návrh žalovanej uložil žalovanej povinnosť zložiť preddavok na kontrolné znalecké
dokazovanie, ktorým by sa zistila správnosť tohoktorého posudku a ustálila výška obvyklého nájomného.
Nedôvodná je preto odvolacia námietka žalovanej, že súd nenariadil ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré
svojvoľne vyhodnotil ako nehospodárne. Žalovaná však preddavok na znalecké dokazovanie nezložila,
namiesto toho predložila ďalší znalecký posudok G. D., ktorého závery boli rozdielne oproti záverom
posudku G. T., z ktorého žalobcovia odvodzovali výšku uplatneného nároku a teda ani týmto znaleckým
posudkom nebola odstránená spornosť výšky uplatneného nároku.

48. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, vzhľadom na to, že odborná otázka bola v predložených
znaleckých posudkoch zodpovedaná rozdielne a nebol zložený preddavok na kontrolné znalecké
dokazovanie, výška ktorého by značne prevýšila predmet konania, súd mohol vychádzať aj z priemeru
hodnoty nájmu posudku Ing. Škriaba (6,405 €/m2/rok) a posudku G. D. (2,068 €/m2/rok 2018, 2,063 €/
m2/rok 2019 a 2,055 €/m2/rok 2020), kde by výška nájmu bola ustálená na sumu 4 €/m2/rok.

49. Súd nakoniec vychádzal z cenníka žalovanej, na základe ktorého prenajíma sporné nehnuteľnosti
a kde výška nájmu je 4,20 €/m2/rok.

50. Výška bezdôvodného obohatenia bola teda vzhľadom na zistený skutkový stav ustálená na základe
úvahy súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil skutkový stav, pričom úvaha súdu nevybočuje z rámca,
v rámci ktorého sa pohybovala výška obvyklého nájomného za spornú nehnuteľnosť v rozhodnom
období.



51. Vzhľadom na takto ustálený skutkový stav aj odvolací súd zastáva názor, že výšku 4 €/m2/rok (ktorú
si uplatnili žalobcovia) je možné považovať za výšku primeranú bezdôvodnému obohateniu, ktorú je
žalovaná povinná žalobcom vydať.

52. Vychádzajúc z ustálenej výšky bezdôvodného obohatenia rovnajúceho sa sume 4 €/m2/rok/, nárok
žalobcov 1/ až 5/, 7/ až 9/ predstavuje sumu 57,12 €, vychádzajúc z veľkosti ich spoluvlastníckeho
podielu 1/840 z 5996 m2, t. j. 7,14 m2 x 4 €/m2/rok = 28,56 €, za dva roky 57,12 €. Čo sa týka nároku
žalobcu 6/, vychádzajúc z veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu 1/840 a1/840 z 5996 m2, t. j. 14,28
m2 x 4 €/m2/rok = 57,12 €, za dva roky 114,24 €.

53. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o príslušenstve pohľadávky.

54. Ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka).

55. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že splatnosť pohľadávky môže byť
dohodnutá v zmluve, určená v právnom predpise alebo rozhodnutím súdu. Ak však čas plnenia nebol
určený žiadnym z týchto spôsobov, má právo určiť čas plnenia veriteľ. Vo všeobecnosti teda platí, že
splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi
stranami dohodnutá, určená právnym predpisom alebo súdnym rozhodnutím. Vyššie citované zákonné
ustanovenie ukladá dlžníkovi povinnosť plniť v deň nasledujúci potom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal.
Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto lehoty. Za výzvu
sa považuje aj návrh na začatie súdneho konania podaný veriteľom. V takomto prípade dlh sa stane
splatným v deň po doručení návrhu dlžníkovi. Ak dlžník nesplní svoj dlh nasledujúci deň po dni, kedy bol
na plnenie vyzvaný, resp. do konca lehoty poskytnutej veriteľom vo výzve na plnenie, bude v omeškaní
s plnením a veriteľovi vzniká právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ, ak
nie je dlžník podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

56. Keďže v Občianskom zákonníku pri nárokoch na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je
ustanovený čas splnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho,
že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň
potom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie, resp. do konca lehoty, ktorá mu bola vo výzve na plnenie určená.
Forma výzvy predpísaná pritom nie je, ale v záujme právnej istoty bude vhodné zachovať písomnú
formu. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu.
Dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale
deň po doručení tejto žaloby žalovanému (R 27/1977).

57. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pre určenie splatnosti nároku je
podstatné, že žalobcovia vyzvali žalovanú na plnenie – vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie
spornej nehnuteľnosti, a preto výška, ktorú vo výzve žiadali, nie je v tomto smere smerodajná, najmä
vzhľadom na to, že žalovaná následne neplnila žalobcom ani vo výške uvedenej vo výzve.

58. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

59. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalovaná neúspešná,
nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy odvolacieho
konania úspešným žalobcom. Odvolací súd preto priznal žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

60. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a



ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).