Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/9/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121204431
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2023:7121204431.5

Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobkyne: W.. Y. G., B.., I.. XX.X.XXXX, W. XXX/XX, XXX XX I.
N., zastúpená Marián Jusko, advokát, Račí potok 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Univerzita
veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, so sídlom Komenského 73, 041 81 Košice, IČO: 00
397 474, zastúpený Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO:
47 256 206, o antidiskriminačnej žalobe

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. P r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.6.2021 sa domáhala, aby súd rozhodol
nasledovne: 1. žalovaný výpoveďou zo zmluvy o ustajnení koňa doručenou žalovanej dňa 3.9.2020
porušil zásadu rovnakého zaobchádzania, 2. žalovaný je povinný zaplatiť jej sumu 10.000 EUR ako
reštitučný nárok/náprava protiprávneho stavu alebo ako satisfakčný nárok/primerané zadosťučinenie
do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, 3. žalovaný je povinný jej zaplatiť majetkovú ujmu vo
výške 2.000 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, 4. žalovaný je povinný do 7 pracovných
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku sa jej písomne ospravedlniť v nasledovnom znení: Univerzita
veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach sa ospravedlňuje W.. Y. G., B.. za diskrimináciu
spôsobenú konaním Univerzity veterinárneho lekára a farmácie v Košiciach spočívajúcom vo výpovedi
zo zmluvy o zabezpečovaní starostlivosti o koňa č. 67/2020, 5. žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi
trovy konania v celom rozsahu.

2. Súd oznámením zo dňa 19.12.2022 žalobkyňu upovedomil, že po predbežnom právnom posúdení
veci dospel k záveru, že žaloba je zjavne nedôvodná a preto v súlade s ust. § 138 CSP ju vyzval na
jej späťvzatie.

3. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 15.2.2023 vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť
a žiadala vrátiť súdny poplatok.

4. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca
môže vziať žalobu späť.

5. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa ust. § 146 ods. 1, 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas



žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

7. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv.
dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle,
ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).

8. Vzhľadom na nepochybný dispozičný úkon žalobkyne vo veci samej, ktorým vzala žalobu v celom
rozsahu späť pred prvým pojednávaním, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení konanie
zastavil.

9. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

10. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

11. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo ku skončeniu konania bez
meritórneho rozhodnutia, čo je i prípad daného sporu, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, vyjadrená v citovanom ustanovení § 256 ods.
1 CSP. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom
priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Procesné zavinenie sa
posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie,
ktoré vznikli po začatí súdneho konania. Pokiaľ jedna z procesných strán zaviní, že konanie muselo
byť zastavené, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem
procesného zavinenia je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne.
12. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP. Žalobkyňa vzala žalobu voči
žalovanej späť a z procesného hľadiska tak zavinila zastavenie konania pre späťvzatie žaloby. Úvahy o
tom, či si žalobkyňa bola alebo mohla byť vedomá bezdôvodnosti svojej žaloby sú z hľadiska použitia
citovaného ustanovenia bezpredmetné. Pohnútka žalobkyne vedúca k späťvzatiu žaloby ju nezbavuje
procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom
vyplývajúcim nie z hmotného ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je
nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného
k požiadavkám žalobcu. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom zavinení
zastavenia konania, t. j. strana sporu, ktorá podala žalobu a bez vecného rozhodnutia súdom zobrala
žalobu späť.

13. Keďže je nepochybné, že žalobkyňa tým, že vzala žalobu späť v celom rozsahu z procesného
hľadiska zavinila zastavenie konania, nárok na náhradu trov konania má tak žalovaný v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne až po právoplatnosti tohto uznesenia a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), ktoré sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).



Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).