Gymnázium Juraja Fándlyho, Školská 3, Šaľa


Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 19Cpr/7/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316217044
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Malovcová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2316217044.2

Uznesenie
Okresný súd Piešťany v spore žalobcu: O.. F.N. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX,
Š., zastúpený: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, so sídlom Nezábudková 22, Bratislava, proti
žalovanému: Gymnázium Juraja Fándlyho, IČO: 00 399 850, so sídlom Školská 3, Šaľa, o zaplatenie
5.182,50 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,06 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.09.2016, postúpenou Okresnému súdu Piešťany dňa 16.01.2017
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.182,50 Eur titulom odstupného
vo výške 5 funkčných platov a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca podaním zo dňa 29.05.2017, doručeným súdu dňa 02.06.2017, pred doručením žaloby
žalovanému, súdu oznámil, že dňa 04.11.2016 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 3.647,31 Eur, pričom
táto suma predstavuje žalovanú istinu - nezaplatené odstupné zo strany žalovaného. Vzhľadom na
uvedené žiadal žalobca pripustiť zmenu žalobného návrhu nasledovne: žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 3.647,31 Eur vo výške 5 % odo dňa 10.09.2016 do 04.11.2016,
spolu v sume 27,48 Eur a nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %.

3. Na výzvu súdu žalobca v podaní zo dňa 06.07.2017, doručenom súdu dňa 12.07.2017 uviedol, že sa
podanou žalobou domáhal zaplatenia odstupného v sume 5.182,50 Eur s úrokom z omeškania a trov
konania. Zo strany žalovaného bola žalobcovi po podaní žaloby vyplatená suma 3.647,31 Eur, pričom
táto suma predstavuje požadované nezaplatené odstupné po zdanení a odpočítaní odvodov. Žalobca
tiež uviedol, že vzhľadom na uvedené si žalovaný splnil voči žalobcovi povinnosť v rámci vyplatenia
odstupného, na ktoré mal žalobca zákonný nárok, a preto žalobca požiadal súd o pripustenie zmeny
žaloby, nakoľko žalobca si uplatňuje voči žalovanému naďalej nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
a trov konania.

4. Podľa § 141 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak zmena žaloby
nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení
zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143 ods. 2.

5. Podľa § 145 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

6. S poukazom na § 141 a § 145 ods. 3 CSP súd konal o zmenenej žalobe, zohľadniac čiastočné
späťvzatie žaloby.



7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.03.2018, doručeným súdu dňa 19.03.2018, keď
uviedol, že voči žalobcovi postupoval v súlade so Zákonníkom práce a jeho nárok na odstupné mu uhradil
v plnej výške vrátane úrokov z omeškania. K uplatneným trovám žalovaný uviedol, že ich priznanie
žalobcovi nepovažuje za opodstatnené a poukázal na to, že sú dané okolnosti hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania žalobcovi zastúpenému advokátom.
Za také výnimočné okolnosti považoval žalovaný charakter žalovaného, ktorý je gymnáziom, teda
strednou školou pôsobiacou vo sfére verejného záujmu, konkrétne v oblasti poskytovania výchovy a
vzdelávania. Svojou povahou je žalovaný rozpočtovou organizáciou zapojenou na rozpočet vyššieho
územného celku, teda na verejné zdroje. Z tohto dôvodu disponuje žalovaný obmedzeným rozpočtom
a limitovanými finančnými možnosťami. Žalovaný má k dispozícii účelovo viazané zdroje a prostriedky
určené predovšetkým na mzdy a bežnú prevádzku žalovaného v súvislosti so zabezpečením jeho
zákonného poslania, ktorým je poskytovanie výchovy a vzdelávania. Žalobcom uplatňované trovy
právneho zastúpenia považoval žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené za majúce sankčný charakter
voči žalovanému. Okolnosti, ktoré viedli k zaplateniu odstupného neskôr ako v septembri v r. 2016 boli
spôsobené preverovaním a zisťovaním správania sa žalobcu v posledné dni trvania jeho pracovného
pomeru v auguste 2016. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby súd náhradu trov konania
žalobcovi v súlade s § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal, alternatívne, aby súd náhradu trov
konania žalobcu znížil o 70 %.

8. Žalobca podaním zo dňa 22.03.2018, podaným osobne na súde dňa 27.03.2018, pred začatím
predbežného prejednania sporu ako aj pred začatím prvého pojednávania, vzal žalobu späť. Späťvzatie
žaloby odôvodnil tým, že žalovaný po podaní žaloby dňa 14.03.2018 uhradil žalobcovi dlžné úroky z
omeškania v sume 27,48 Eur. Nakoľko zastavenie konania preukázateľne zavinil žalovaný, keďže po
podaní žaloby došlo zo strany žalovaného na jednej strane k zaplateniu požadovanej istiny a následne aj
k zaplateniu požadovaných úrokov z omeškania, žiadal žalobca priznať náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

9. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 15.03.2018 sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 20.03.2018,
doručeným súdu dňa 28.03.2018, keď uviedol, že žalovaný sa pustil do súdneho sporu, pričom od
samého začiatku vedel, že sa jedná o súdny spor, ktorý žalovaný svojím konaním vyvolal. Žalobca
žalovanému riadne a včas doručil predžalobnú výzvu, na ktorú žalovaný reagoval spôsobom, ktorý sa od
takejto procesnej protistrany objektívne nedal očakávať, preto bola žaloba podaná dôvodne. Až na tomto
právnom základe vznikli trovy konania, ktoré sú dôvodné. Niet právneho dôvodu, aby súd postupoval
spôsobom ako navrhuje žalovaný.

10. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

11. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

12. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné
prejednanie sporu ako aj pojednávanie, súd podľa vyššie citovaných ustanovení konanie zastavil, a to
aj bez súhlasu žalovaného, ktorý v tomto prípade nebol potrebný.

14. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

15. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.



16. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh späť, musí sa súd zaoberať pri
rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, ktorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené.
Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva,
otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska
vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Podstatné teda je to, či sa žalobca
domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní
úspešný alebo nie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010).
Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán,
ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania uložená
rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil.

18. Keďže sporové konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby, pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania súd skúmal procesnú zodpovednosť na oboch procesných stranách. Žalobca sa
žalobou domáhal zaplatenia sumy 5.209,98 Eur (istina 5.182,50 Eur a úroky 27,48 Eur). Žalobca vzal
žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 3.674,79 Eur (istina 3.647,31 Eur a úroky 27,48 Eur) z dôvodu, že
žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobcovi predmetnú sumu. V danom prípade z procesného hľadiska
platí, že zastavenie konania v uvedenej časti zavinil žalovaný, čo predstavuje 70,53 % z uplatneného
nároku. Vo zvyšnej časti žalovanej sumy 1.535,19 Eur (5.182,50 Eur - 3.647,31 Eur) vzal žalobca žalobu
späť dôvodiac, že si žalovaný splnil voči žalobcovi povinnosť v rámci vyplatenia odstupného, na ktoré mal
žalobca zákonný nárok, keď mu uhradil sumu 3.647,31 Eur, ktorá predstavuje požadované nezaplatené
odstupné po zdanení a odpočítaní odvodov. Žalobca sa teda uplatneného nároku v sume 1.535,19 Eur
nedomohol, teda späťvzatie žaloby v tejto časti (29,47 % z uplatneného nároku) nemožno pričítať na
ujmu žalovaného. Vzhľadom na uvedené vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
41,06 % (70,53 % - 29,47 %).

19. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP je možná iba v prípade existencie zákonom bližšie
nešpecifikovaných výnimočných okolností a dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v
okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Použitie tohto ustanovenia
pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu výnimočné okolnosti
a dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.

20. Súd pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania vzal do úvahy okolnosti a povahu
predmetného sporu, keď sa jednalo o individuálny pracovnoprávny spor, v ktorom žalobca vystupoval
v pozícii zamestnanca, teda bol slabšou stranou sporu a žalovaný vystupoval ako zamestnávateľ. Súd
prihliadol aj na povahu strán sporu, keď žalovaný je rozpočtovou organizáciou zapojenou na rozpočet
vyššieho územného celku, keď súd postavenie žalovaného nepovažoval za takú skutočnosť, ktorá by
predstavovala dôvod hodný osobitného zreteľa umožňujúci žalobcovi, ktorý v konaní vystupoval ako
fyzická osoba, zamestnanec, teda slabšia strana sporu, náhradu trov konania nepriznať, resp. túto znížiť.

21. Súd po preskúmaní veci nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by podľa § 257 CSP
predstavovali dôvod hodný osobitného zreteľa umožňujúci výnimočne žalobcovi proti žalovanému
náhradu trov konania nepriznať, resp. sčasti nepriznať. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,06 %. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v tomto rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia; o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§
262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. a II. možno podľa § 357 písm. a) a písm. m) CSP podať odvolanie
v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.



Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.