Technické služby mesta Rimavská Sobota


Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8C/214/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916213252
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6916213252.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci žalobkyne: N. trvale
bytom A., štátny občan SR, zast. právnou zástupkyňou JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom
Zámocká 26, Bratislava, proti žalovanému: Technické služby Mesta Rimavská Sobota, IČO: 00410365,
so sídlom Športová 16, Rimavská Sobota, zast. splnomocneným zástupcom B. bytom P., štátny občan
SR, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,00 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobkyne sa z a m i e t a .

Žalovanému sa voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorého výška
bude vyčíslená v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podala na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala
zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 5.000,-- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, na
tom skutkovom základe, že žalovaný ako správcovská organizácia zastúpená vedúcou cintorína p. N. C.
navštívila žalobkyňu dňa 08.01.2016 vo večerných hodinách v mieste jej trvalého bydliska a oznámila jej
tú skutočnosť, že zo strany správcovskej organizácie došlo k duplicitnému uzavretiu nájmu na hrobové
miesto a to zároveň so žalobkyňou ako aj s p. L. Zo strany žalovaného išlo o neštandardné správanie,
keď vo večerných hodinách zo strany pracovníčky žalovaného v byte žalobkyne bol na žalobkyňu
vyvíjaný nátlak a vyhrážky týkajúce sa dopredu neúspešných možných sporov ohľadne užívacieho
práva na hrobové miesto s p. L. Žalobkyňa pri tejto návšteve konajúca v strese súhlasila s preložením
pozostatkov nebohého brata - E.. Na druhý deň došlo k exhumácii pozostatkov brata žalobkyne, kedy sa
žalobkyňa úplne náhodou nachádzala na cintoríne pri hrobe svojej nebohej dcéry a videla priebeh tejto
exhumácie, ktorý akt bol podľa nej vyslovene nedôstojný, keďže pri vyberaní truhly sa táto truhla rozpadla
a pozostatky jej nebohého brata vypadli na zem, kde ich pracovníci žalovaného zbierali do vreca. Postup
žalovaného pri exhumácii bol nezákonný, žalovaný ani neoznámil žalobkyni čas, kedy dôjde k exhumácii.
Žalovaný svojim konaním porušil ustanovenie § 19 ods.7,8, Zákona o pohrebníctve. Poukázala najmä na
to, že v dôsledku nesprávneho nehumánneho a nezákonného postupu zamestnancov došlo k zásahu do
sféry jej súkromného života, nepochybne došlo aj k traumatizujúcemu zásahu do jej osobnostnej sféry
a k zmene kvality jej života. V danom prípade sú predpoklady na priznanie jej uplatneného nároku na
nemajetkovú ujmu v peniazoch, pričom táto náhrada v sume 5.000,00 Eur nie je úplným odškodnením,
ale len odškodnením ujmy v citovej a kultúrnej oblasti.

2. Na pojednávaniach trvala na podanej žalobe a poukázala najmä na tú okolnosť, že žalobkyňa žila
v spoločnej domácnosti s bratom, ktorý bol starý mládenec, dochovala ho a vzhľadom k tomu, že sa
v čase, keď došlo k exhumácii jeho mŕtvoly, nachádzala na cintoríne, utrpela vážny zásah do svojej
psychiky, aj keď už bola v minulosti psychicky chorá, bola liečená, pretože v mladom veku jej zomrela



dcéra. Žalobkyňa ako i ďalší nájomníci platili za rovnaké hrobové miesto 14 rokov a potom ako bol na
toto hrobové miesto pochovaný brat žalobkyne, sú toho názoru, že žalovaný postupoval nehumánnym
spôsobom, keď po zistení, že na rovnaké hrobové miesto boli uzavreté dve rovnaké nájomné zmluvy,
došlo k exhumácii jeho pozostatkov, ktorej udalosti sa zúčastnila žalobkyňa a vzhľadom na jej psychický
stav, ktorý sa zhoršil ešte v čase, keď jej zomrela mladá dcéra, má aj v súčasnosti pre ňu následky, ktoré
môžu byť značne vykompenzované finančnou náhradou. Suma, ktorú navrhli zaplatiť žalobkyni titulom
nemajetkovej ujmy, nenahradí ujmu spôsobenú žalobkyni, avšak považujú ju za primeranú, vzhľadom na
následky, ktoré tento zásah spôsobil. Žalobkyňa následky vzhľadom na svoj predchádzajúci psychický
stav znáša ťažšie ako zdravý človek.

3. Žalobkyňa na pojednávaní k veci uviedla, že vo večerných hodinách prišla za ňou správkyňa cintorína
p. C. ktorá jej uviedla, že na hrobovom mieste, kde pochovala svojho brata, je už iný hrob, kde sú
pochovaní predkovia nejakých M., ktorí majú vysoké postavenie, hlásia sa ku hrobom a preto treba s tým
niečo urobiť. Ona nevedela, že budú pozostatky jej brata exhumovať, povedala jej správkyňa cintorína
len to, že urobia tak, aby bolo dobre, išli spolu do cintorína, kde jej dala správkyňa podpísať nejaký
papier a na druhý deň ráno, keď išla do cintorína k hrobu svojej dcéry, videla, že prevádzajú exhumáciu
pozostatkov jej brata. Tejto exhumácie sa zúčastnila, videla, ako vyberali truhlu, ktorá sa rozpadla, cítila
smrad. Následne navštívila M. psychiatričku, ktorá jej doporučila hospitalizáciu , ale ona do nemocnice
nešla. Prišla za ňou jej sestra, ktorá sa o mňa starala. Odvtedy je stále na liekoch, berie už 14 rokov
lieky G. Ďalej uviedla, že pracuje na dohodu v P. v E. pri balení tabaku, je už dôchodkyňa, nie je jej dobre
samej. Žije sama v činžiaku v jednoizbovom mestskom byte.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žalobkyne uviedol, že je nesporné, že v dôsledku
administratívnej chyby bývalej správkyne cintorína a to nevyznačením obsadenosti hrobového miesta
V. do evidencie pre nájomcu L. došlo následne k uzatvoreniu ďalšej nájomnej zmluvy na toto hrobové
miesto so žalobkyňou. Dňa XX.XX.XXXX zomrel brat žalobkyne, ktorý bol pochovaný do predmetného
hrobového miesta. V novembri roku 2015 nájomca L. zistil, že v hrobovom mieste je pochovaný niekto
iný a to podľa tabuľky s fotkou pripevnenou na náhrobnom pomníku. Vtedy sa zistilo, že na uvedené
hrobové miesto sú uzatvorené dve nájomné zmluvy. Po zistení tejto chyby bývalá správkyňa cintorína
navštívila v januári roku 2016 žalobkyňu, objasnila jej skutočnosti, týkajúce sa hrobového miesta a bez
akéhokoľvek nátlaku na žalobkyňu sa dohodli o premiestnení pozostatkov brata žalobkyne na hrobové
miesto, nachádzajúce sa oproti predmetného hrobového miesta. Zároveň sa dohodli, že všetky náklady
súvisiace s premiestnením pozostatkov bude hradiť správkyňa, ktoré na vlastné náklady prisľúbila
vybudovanie mramorového dvojhrobu a pomníka, k čomu aj došlo. V žiadnom prípade nesúhlasili s
tvrdením, že správkyňa vyvíjala počas tejto návštevy na žalobkyňu nátlak, resp. sa jej vyhrážala. Taktiež
nesúhlasili s tvrdením žalobkyne o tom, že o čase exhumácie nemala vedomosť, že sa v tom čase
nachádzala v cintoríne len náhodou, pretože do cintorína sa dostavila na základe predchádzajúcej
dohody so správkyňou cintorína. Po zahájení výkopových prác sa zistilo, že nie je možné vybrať truhlu v
celku a preto správkyňa so žalobkyňou išli do domu smútku za účelom vybratia novej truhly, ktorú taktiež
zakúpila správkyňa na svoje vlastné náklady. Na skutočnosti ohľadne priebehu exhumácie a správania
sa žalobkyne navrhli vypočuť ako svedkov pracovníkov žalovaného, ktorí vykonávali exhumáciu a
zároveň navrhli vyžiadať zdravotnú dokumentáciu týkajúcu sa psychického stavu žalobkyne. Ďalej
uviedli, že podľa ich zistení žalobkyňa trpela psychickými poruchami už aj pred touto udalosťou a sú
toho názoru, že žalobkyňa podala túto žalobu z jediného dôvodu, a to za účelom získania finančných
prostriedkov, ktoré sa jej nepodarilo získať svojim nátlakovým konaním od bývalej správkyne.

5. Na pojednávaní splnomocnený zástupca žalovaného sa v plnom rozsahu pripojil k svojmu písomnému
vyjadreniu, poukázal najmä na tú skutočnosť, že žalobkyňa v žiadnom prípade nemohla vidieť priebeh
exhumácie pozostatkov jej brata, vzhľadom k tomu, že v tom čase odišla do domu smútku s p. C.
vyberať truhlu, na tie okolnosti navrhli vypočuť svedkov, ktorých uviedli v písomnom vyjadrení. Vo svojom
záverečnom návrhu v žiadnom prípade neuznali nárok žalobkyne, navrhli žalobu v celom rozsahu
zamietnuť, poukázali najmä na správu, ktorú zaslala súdu ošetrujúca lekárka žalobkyne M. a na výsluchy
svedkov.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, jej právnej zástupkyne, splnomocneného
zástupcu žalovaného, výsluchom svedkov - pracovníkov žalovaného, ktorí vykonávali exhumáciu a
to L. oboznamením sa so žalobou, celým obsahom spisu XC/XXX/XXXX, vyjadrením žalovaného z
čl.15-16 spisu, vyjadrením žalobkyne k vyjadreniu žalovaného z čl.28 spisu, lekárskymi správami z



čl. 37, 43 a 45 spisu, dôkazmi z prílohovej obálky predloženými žalobkyňou a to zmluvou o nájme
hrobového miesta zo dňa 27.08.2003, uzavretou medzi žalovaným a žalobkyňou, dodatkom č. 1 k tejto
zmluve zo dňa 28.08.2007, dodatkom č. 2 zo dňa 12.12.2014, úmrtným listom E.o dňa XX.XX.XXXX,
dohodou o preložení pozostatkov a urobenie hrobov zo dňa 08.01.2016 medzi vedúcou cintorína N. a
žalobkyňou, uznesením ORPZ SR P. OO PZ SR P. zo dňa XX.XX.XXXX., ktorým bolo trestné oznámenie
žalobkyne odmietnuté, lekárskou správou zo psychiatrického kontrolného vyšetrenia žalobkyne zo dňa
XX.XX.XXXX a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa XX.XX.XXXX. zomrel brat žalobkyne, ktorý bol pochovaný v miestnom cintoríne v P. do hrobového
miesta V. ktoré mala v nájme sestra nebohého - žalobkyňa na základe zmluvy o nájme hrobového miesta,
uzavretej so žalovaným dňa XX.XX.XXXX. Nájomná zmluva spolu s jej dodatkami bola uzavretá do roku
2034. Z dôvodu evidenčnej chyby pracovníčky žalovaného došlo k uzavretiu dvoch nájomných zmlúv na
rovnaké hrobové miesto. Po zistení, že žalobkyňa pochovala svojho nebohého brata do predmetného
hrobového miesta, pracovníčka žalovaného dňa 08.01.2016 navštívila žalobkyňu a došlo k uzavretiu
dohody, ktorá má aj písomnú podobu, v zmysle ktorej sa vedúca cintorína dohodla so žalobkyňou na
preložení pozostatkov brata žalobkyne do druhého hrobu s tým, že sa zaviazala, že na tomto mieste
zabezpečí kompletné prerobenie hrobov podľa predstáv žalobkyne s tým, že bola dohodnutá doba
splnenia do konca mesiaca apríl roku 2016. Následne sa vykonala exhumácia pozostatkov nebohého
brata žalobkyne - E., ktorej sa zúčastnila aj žalobkyňa a podľa jej vyjadrenia, ako aj vyjadrenia jej
právnej zástupkyne, v dôsledku nesprávneho, nehumánneho a nezákonného postupu zamestnancov
žalovaného malo dôjsť k nezvratnému a nezvrátiteľnému zásahu do sféry jej súkromného života, k
traumatizujúcemu zásahu do jej osobnostnej sféry a k zmene kvality jej života. Podľa ich vyjadrenia
žalobkyňa musela navštíviť psychiatrickú ambulanciu, kde jej bola diagnostikovaná Epizóda ťažkej
depresie bez psychotických príznakov, pričom ani po uplynutí dlhšej doby jej zdravotný stav nie je
stabilizovaný, naďalej pretrvávajú depresívne poruchy a je v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti.
Nečakaným a šokujúcim konaním zamestnancov žalovaného malo dôjsť k závažnému zásahu do práva
na ochranu osobnosti žalobkyne, spočívajúcej v obmedzení jej súkromného a rodinného života a žiadna
z morálnych foriem zadosťučinenia podľa ustanovenia § 13 ods.1 O.z. nemôže pokryť jej ujmu a preto
žalobkyňa žiadala priznať nemajetkovú ujmu v peniazoch podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka,
keďže následky tohto zásahu do súkromia žalobkyne sú nereparovateľné a náhrada nemajetkovej ujmy v
peniazoch by mohla prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu. Aj keď konanie zamestnancov žalovaného
bolo spôsobené nedbanlivosťou pre žalobkyňu malo ísť o závažný zásah do jej súkromnej a osobnostnej
sféry, zakladajúci jej nárok podľa § 11 Občianskeho zákonníka. Táto náhrada v sume 5.000,00 Eur by
mala predstavovať len odškodnenie ujmy v citovej a kultúrnej oblasti, v oblasti udržiavania a rozvoja
medziľudských vzťahov a uspokojovania citových potrieb žalobkyne.

8. Žalovaný s tvrdeniami žalobkyne a jej právnej zástupkyne nesúhlasil. Na podporu svojich tvrdení
navrhol vypočuť svedkov - pracovníkov žalovaného, ktorí prevádzali exhumáciu pozostatkov nebohého
brata žalobkyne a preloženie týchto pozostatkov do iného hrobu, ako i navrhol vyžiadať zdravotnú
dokumentáciu ohľadne psychického stavu žalobkyne.

9. Vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že vykonávali exhumáciu pozostatkov brata žalobkyne, celá
exhumácia prebiehala tak, že najprv vykopali nový hrob a na druhý deň z pôvodného hotového hrobu
chceli premiestniť truhlu s pozostatkami do nového hrobu, avšak truhla bola už poškodená a preto
pozostatky nebohého premiestnili do patologického vaku a pomocou lana ho vytiahli von a preložili do
novej truhly, ktorú medzičasom zabezpečila správkyňa cintorína spolu so žalobkyňou. Následne túto
truhlu spolu s pozostatkami preložili do nového hrobu. Ďalej uviedli, že žalobkyňa sa v čase týchto
prác nachádzala pri hrobe svojej dcéry a vykrikovala rôzne veci. Neskôr po premeraní vzdialenosti za
účasti žalobkyne, ako i pracovníkov žalovaného bolo ustálené, že vzdialenosť, v ktorej sa nachádzala
žalobkyňa, od miesta exhumácie bola 6 metrov. Vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že žalobkyňa z tejto
vzdialenosti nemohla vidieť a ani nevidela pozostatky svojho brata.
10. Z vyžiadanej lekárskej správy od ošetrujúcej lekárky žalobkyne - M. psychiatra Všeobecnej
nemocnice v P. súd zistil, že žalobkyňa nebola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení, ambulantne
je liečená od roku 2003 pre depresívnu poruchu, teda nielen v súvislosti s exhumáciou brata, od
24.11.2003 do 02.11.2007 vôbec nechodila na kontrolné vyšetrenia, potom len občas na občasné
kontroly, od 11.11.2008 do 25.04.2014 sa taktiež nedostavila do psychiatrickej ambulancie, následne
bola ambulantne vyšetrená dňa 10.09.2014, potom 19.01.2016 a posledne dňa 08.11.2017. Pri
poslednej kontrole bolo zistené pretrvávanie chronickej depresívnej neurotickej symptomatiky a



bolo konštatované len situačné reaktívne parciálne zhoršenie pôvodnej symptomatiky, ktoré bolo
prechodného charakteru a nemá zásadný vplyv na vývoj a priebeh základného ochorenia, na ktoré sa
pacientka dlhodobo lieči a nie je v priamej kauzálnej súvislosti s uvedeným incidentom - exhumáciou
brata.

11. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

12. Podľa § 13 ods. 1,2,3, Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa ods.1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby,
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa ods.2, určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo.

13. Právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby je jedným zo základných ľudských práv zaručených a
chránených v článku 19. ods.1, Ústavy SR a v ustanoveniach § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti v zmysle § 13 ods.1,2, Občianskeho
zákonníka je neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať
nemajetkovú ujmu, spočívajúci buď v porušení, alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej
a morálnej jednote a príčinná súvislosť medzi týmto zásahom a neoprávnenosťou - protiprávnosťou
takéhoto zásahu. Žalobkyňa, na ktorej je dôkazné bremeno, bola povinná preukázať nielen samotnú
existenciu zásahu, jeho neoprávnenosť, jeho spôsobilosť privodiť jej ujmu, príčinnú súvislosť medzi
nedovoleným zásahom a vzniknutou ujmou, existenciu ujmy, ako i aby preukázala, že žalovaný je
subjektom jej tvrdeného zásahu.

14. Súd dospel k záveru, že k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne nedošlo.
Žalobkyňa vo svojej žalobe, ako i v priebehu konania tvrdila, že skutočnosť, že sa v čase, keď došlo k
exhumácii pozostatkov jej nebohého brata, nachádzala na cintoríne a videla priebeh tejto exhumácie,
spôsobila vážny zásah do svojej psychiky, aj keď už bola v minulosti psychicky chorá, bola liečená,
pretože v mladom veku jej zomrela dcéra, tento zásah mal vyvolať u nej také pocity, že musela navštíviť
svoju psychiatričku, ktorá jej doporučila hospitalizáciu, avšak ona do nemocnice nechcela ísť, pretože
sa nemôže pozerať na to, že sú tam ešte viac chorí ľudia ako je ona, zostala doma a starala sa o ňu jej
sestra, užívala liek Neurol, ktorý už užíva 14 rokov.

15. Vzhľadom na vykonané dokazovanie najmä na výsluchy strán sporu, výsluchy svedkov, ako aj
oboznámenie sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu, resp. boli zabezpečené zo strany
súdu, je súd toho názoru, že k takému zásahu (v zmysle ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka),
spôsobom, ako ho opísala žalobkyňa, do jej osobnostných práv konaním žalovaného nemohlo dôjsť
a v prípade, žeby aj došlo, nemôže sa jednať o zásah neoprávnený, vzhľadom k tomu, že sama
žalobkyňa podpísala dohodu, na základe ktorej k exhumácii pozostatkov jej nebohého brata došlo.
Počas konania nemal súd preukázané, žeby žalobkyňa podpisovala dohodu pod nátlakom resp.,
žeby nebola spôsobilá posúdiť následky svojho konania. Čo sa týka tvrdení žalobkyne o zhoršení
jej psychického stavu následkom tohto zásahu, ani tieto skutočnosti v priebehu konania súd nemal
preukázané, práve naopak, sama žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že žije sama, je
starobnou dôchodkyňou, pracuje na dohodu. Taktiež z predloženej lekárskej správy ošetrujúcou lekárkou
- psychiatričkou žalobkyne súd nemal preukázané, žeby vplyvom tohto zásahu malo dôjsť k zhoršeniu
psychického stavu žalobkyne, bolo konštatované len pretrvávanie chronickej depresívnej neurotickej
symptomatiky, žalobkyňa v posledných rokoch navštevovala psychiatrickú ambulanciu len sporadicky
a to týždeň po exhumácii pozostatkov jej brata, t.j. XX.XX.XXXX a následne len dňa 08.11.2017 po
pojednávaní v predmetnej veci, keď bolo toto pojednávanie za účelom vyžiadania správy od ošetrujúcej
lekárky - psychiatričky žalobkyne odročené.

16. Po vyhodnotení zistených skutočností súd považoval žalobu žalobkyne v plnom rozsahu za
nedôvodnú, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, žeby preukázala, že došlo k
neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv, žeby bol obmedzený jej súkromný a rodinný život a



ani skutočnosť, žeby došlo k zmene v kvalite jej života, tak ako to uvádzala v žalobe a v priebehu konania.
Žalobkyňa nepreukázala vznik iných nepriaznivých následkov, ani ich príčinnú súvislosť s neoprávneným
zásahom do práva na ochranu jej osobnosti, za ktoré by zodpovedal žalovaný. Súd je toho názoru,
že v súčasnosti už bývalá pracovníčka žalovaného - správkyňa cintorína, vyvinula dostatočné úsilie
preto, aby jej zavinením vzniknutý stav odstránila. Pre objektívne kritérium hodnotenia nemajetkovej
ujmy sa vylučuje, aby sa pre toto hodnotenie stali rozhodujúcimi len subjektívne pocity dotknutej fyzickej
osoby, t.j. negatívna individuálna, psychická reakcia. Vzhľadom na vyššie uvedené nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch je nedôvodný a z toho dôvodu súd žalobu žalobkyne v plnom rozsahu
zamietol.

17. Žalovaný mal vo veci plný úspech, a preto súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. mu priznal právo na
plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu v Rimavskej Sobote.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).