Stredná priemyselná škola dopravná, Študentská 23, Trnava


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoPr/3/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111202359
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2111202359.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcu: Bc. R. D., nar. X. G. XXXX,
bytom F., H. X, zastúpeného advokátom: JUDr. Dušan Kubáni, Teplická 121, Piešťany, proti žalovanej:
Stredná priemyselná škola dopravná Trnava, Študentská 23, Trnava, IČO: 00 491 861, o náhradu mzdy,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 29. októbra 2015 č. k. 13C/20/2011-530
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanej náhradu
iných trov konania vo výške 93,95 eur a náhradu trov právneho zastúpenia 16,46 eur, k rukám jej
právneho zástupcu. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2, § 146 ods. 2, § 151 ods. 1, 2, 3,
§ 224 ods. 4 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný
do 30. júna 2016). Vecne zdôvodnil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 13C/20/2011-405 z
24. októbra 2014, potvrdeným Krajským súdom v Trnave č. k. 9Co/162/2015-453 z 28. apríla 2015,
bola uložená povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy
548,10 eur od 11. marca 2009 do 30. decembra, 2012, ako i náhradu mzdy za mesiac február 2009
vo výške 140,34 eur spolu s príslušenstvom, náhradu mzdy za mesiace marec 2009 až júl 2009 vo
výške 688,44 eur (za každý mesiac) s príslušenstvom a v zostávajúcej časti žalobu o náhradu mzdy
zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania vyhradil samostatnému uzneseniu, v lehote do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (rozsudok nadobudol právoplatnosť 15. júna 2015). Súd prvej
inštancie konštatoval, že vzhľadom na výsledok konania bola prevažne úspešná v konaní žalovaná,
keďže žalobca sa celkovo domáhal nároku na náhradu mzdy za obdobie od 1. februára 2008 do 9. mája
2011, teda celkovo za 39 mesiacov a 9 dní, čo predstavovalo náhradu mzdy vo výške 26.849,16 eur (39
mesiacov x 688,44 eur), pomernú časť náhrady mzdy za 9 dní mesiaca máj 2011, ktorá činila 187,76
eur, spolu 27.036,92 eur. Vzhľadom na čiastočnú úhradu nároku žalobcu na náhradu mzdy žalovanou
v priebehu konania, za prvých 12 mesiacov od neplatného skončenia pracovného pomeru a ďalšiu
čiastočnú úhradu 548,10 eur, žalobca vzal v tejto časti žalobu späť a preto bolo konanie o zaplatenie
sumy 8.261,28 eur a 548,10 eur uzneseniami súdu prvej inštancie zastavené. V tejto časti o zaplatenie
sumy 8.809,38 eur zavinila zastavenie konania žalovaná. Na základe vyššie uvedených rozsudkov bol
žalobcovi priznaný nárok na náhradu mzdy za obdobie od februára 2009 do júla 2009 vo výške 3.582,54
eur (140,34 eur a 5x 688,44 eur). Žalobca bol tak úspešný v časti o zaplatenie sumy 12.391,92 eur
(8.809,38 eur a 3.582,54 eur). Úspech žalobcu predstavoval 45,83% a úspech žalovanej 54,17%. Pomer
úspechu a neúspechu mal za následok vznik nároku žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu



8,34%. Žalovaná si všaj v lehote troch pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
náhradu trov konania nevyčíslila. Z obsahu spisu vyplynulo len uplatnenie náhrady trov konania vo výške
197,38 eur, vyčíslených žalovanou ako odmena za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a písomné
vyjadrenie, 2x 91,28 eur a 2x režijný paušál 7,41 eur). Uznesením č. k. 13C/20/2011-201 z 11. novembra
2013 bol žalovanej vyrubený súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku (č. k. 13C/20/2011-187 zo 14.
novembra 2012), podľa položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 1.126,50 eur,
ktorý bol žalovanou uhradený. Inú náhradu trov konania žalovaná si neuplatňovala a trovy konania iným
spôsobom nevyčíslila, preto jej súd prvej inštancie mohol priznať len náhradu trov konania za zaplatený
súdny poplatok za odvolanie 1.126,50 a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 197,38 eur, po
zohľadnení pomeru úspechu a neúspechu v konaní, žalovanej bola priznaná náhrada iných trov konania
93,95 eur (8,34% zo sumy 1.126,50 eur) a náhrada trov právneho zastúpenia 16,46 eur (8,34% zo sumy
197,38 eur).

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na nové konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie vo veci samej rozsudok
Okresného súdu Trnava z 24. októbra 2014 sp. zn. 13C/20/2011-405 v časti nepriznania náhrady mzdy
a rozsudok Krajského súdu v Trnave z 28. apríla 2015 č. k. 9Co/162/2015-453 považuje za nesprávny
a preto podal dňa 8. júna 2015 proti rozsudku Krajského súdu v Trnave dovolanie (doručené súdu prvej
inštancie 9. júna 2015). Z toho dôvodu by bolo vhodné ohľadne rozhodnutia o trovách súdneho konania
a trovách právneho zastúpenia počkať, resp. prerušiť súdne konanie až do doriešenia súdneho konania
ohľadom podaného dovolania. V prípade akceptovania dovolacích dôvodov mohlo by dôjsť k poškodeniu
nárokov žalobcu. Žalobca preto navrhol zrušenie napadnutého uznesenia a prerušenie konania do doby
rozhodnutia o dovolaní žalobcu z 8. júna 2015 proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 28. apríla 2015
č. k. 9Co/162/2015-453.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Cdo 1294/2015-565 z 29. marca 2017
bolo zistené, že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozhodol o dovolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Trnave z 28. apríla 2015 č. k. 9Co/162/2015-453 tak, že dovolanie odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol tak, že žalovaná má nárok na takúto náhradu trov.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. mája 2017.

5. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 O. s. p., účinného do 30. júna 2016), po skonštatovaní,
že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci
po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa
tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a
dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných
princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré
začalo ale neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

8. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet.



9. Z obsahu spisu bolo zistené, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2017 č.
k. 5 Cdo 1294/2015-565 bolo dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 28. apríla 2015
č. k. 9Co162/2015-453 odmietnuté. Návrh žalobcu na prerušenie konania o odvolaní proti napadnutému
uzneseniu do doby rozhodnutia dovolacieho súdu (o podanom dovolaní) stratil svoje opodstatnenie už
z formálneho hľadiska (navrhovaná doba prerušenia konania už uplynula) a preto bol zamietnutý.

10. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý o náhrade trov konania
vecne správne rozhodol. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v súdnom konaní je poskytnúť
úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel
alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
súdom.

11. Súd prvej inštancie dôvodne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí (prípadne vysloví, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov). Výpočet pomeru úspechu a neúspechu strán konania nebol v
odvolaní namietaný, ako ani výška priznanej náhrady trov konania. Podľa § 387 ods. 1 O. s. p. odvolací
súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

12. Z dôvodu, že žalovaná bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 v spojení s §
255 ods. 1 CSP, jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že žalovanej
v odvolacom konaní preukázateľne trovy konania nevznikli, náhrada trov odvolacieho konania žalovanej
nebola priznaná.

13. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.