Stredná odborná škola gastronómie a cestovného ruchu, Levická 40, Nitra


Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6Cpr/8/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616206350
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4616206350.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobkyne: W.. C. M., L..
XX.XX.XXXX, J. Ž., G. XX/XX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom 949 01 Nitra,
Štefánikova 7, IČO: 36 868 876 proti žalovanému: Stredná odborná škola gastronómie a cestovného
ruchu, so sídlom Levická 4, 950 03 Nitra, IČO: 00 596 876, zast.: Legal Counsels s.r.o. so sídlom
Tallerova 10, 811 02 Bratislava, IČO: 36 364 606, o určenie, že pracovný pomer trvá takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa dňa 13.09.2016 podala na tunajšom súde žalobu o určenie, že pracovný pomer založený
pracovnou zmluvou zo dňa 17.03.2015 medzi ňou ako zamestnávateľom trvá. Žalobu podala z dôvodu,
že dňa 17.03.2015 uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu učiteľka teoretického
vyučovania s miestom výkonu práce L.. Pracovný pomer sa uzatvoril na dobu určitú počas zastupovania
dlhodobej PN W.N.. I.. Dňa 19.06.2015 odoslala štatutárna zástupkyňa žalovaného email, v ktorom jej
nariadila čerpanie dovolenky od 22.06.2015. Ako dôvod nariadenia tejto dovolenky riaditeľka uviedla,
že žalobkyňa neskoro oznámila svoju absenciu v práci z dôvodu návštevy lekára. Dňa 10.07.2015
odoslala email žalovanej škole s dopytom, dokedy má čerpať dovolenku resp. kedy ma nastúpiť do
práce. Dňa 15.07.2015 jej bol doručený list od žalovaného, v ktorom sa uvádza, že uvedený pracovný
pomer skončil k 30.06.2015 na základe ústnej dohody. Žalobkyňa dňa 10.08.2015 zaslala žalovanej
škole oznámenie, že trvá na ďalšom zamestnaní. Listom zo dňa 30.10.2015 žalobkyňa poukázala
na duplicitné doručovanie potvrdenia o zamestnaní, keď v mesiaci október 2015 jej žalovaný najskôr
doručil potvrdenie o zamestnaní od 17.03.2015 do 30.06.2015 a následne potvrdenie o zamestnaní od
17.03.2015 do 31.08.2015. Dňa 19.11.2015 jej bol zaslaný list žalovaným, v ktorom bolo poukázané na
skončenie pracovného pomeru k 31.08.2015.
Naliehavý právny záujem videla žalobkyňa v tom, že od 01.09.2015 je vedená v sociálnej poisťovni
aj zdravotnej poisťovni K., S..D.. ako dlžník na poistnom, pričom tento status si neprivodila sama, ale
vznikol svojvoľným konaním žalovaného, ktorý za ňu najprv ku dňu 30.06.2015 a následne po oprave
výkazov na jeseň 2015, k 01.09.2015 prestal platiť odvody. Naliehavosť právneho záujmu preukazuje
tým, že bola zaradená do zoznamu dlžníkov na zdravotnom poistnom ako aj tým, že konanie o poskytnutí
príspevku v nezamestnanosti bolo prerušené, pričom uvedené by sa nestalo, keby žalovaný prideľoval
žalobkyni práce v zmysle platnej pracovnej zmluvy aj po 31.08.2015.
V prípade žalobkyne nemožno hovoriť s určitosťou o tom, že pracovný pomer bol založený na dobu v
zmysle znenia pracovnej zmluvy, a to „pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú počas zastupovania
dlhodobej PN W.. I.“. Žalobkyňa nemohla pri podpise zmluvy jednoznačne vyvodiť, kedy sa jej pracovný
pomer skončí. Pracovný pomer na dobu určitú je opodstatnené uzatvoriť v prípade, že zamestnávateľ



dopredu vie, kedy sa tento pomer skončí. V danom prípade však žalovaná škola v čase podpisu zmluvy
nevedela, ako dlho bude W.. I. práceneschopná, pretože sa jednalo o dlhodobú práceneschopnosť. Už
len samotná dlhodobosť práceneschopnosti W.. I., ktorá bola práceneschopná od konca roku 2014, nie
je dostatočne určitým faktorom, ktorý by jasne determinoval uvedený pracovný pomer ako uzatvorenie
na dobu určitú. V tom čase W.. I. bola práceneschopná už zhruba polroka a nebolo možné presne určiť,
ako dlho tento jej stav ešte potrvá. Neobstojí tvrdenie, že určitosť doby pracovného pomeru podmieňuje
návrat W.. I. do zamestnania, pretože takáto podmienka nie je v pracovnej zmluvy nikde uvedená. Podľa
žalobkyne doba, na ktorú sa pracovný pomer uzatvoril nie je zrozumiteľná, jasná a určitá.

2. Žalovaný listom právneho zástupcu zo dňa 06.10.2016 navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu
zamietol. Ďalej uviedol, že celá argumentácia žalobkyne uvedená v žalobe sa opiera o skutočnosť,
že dojednanie pracovnej zmluvy na dobu určitú je neplatné z dôvodu jeho neurčitosti. Uvedenú
argumentáciu považuje za tendenčnú v záujme získať materiálny prospech na úkor žalovaného. V
zmysle konštantnej judikatúry ako aj komentárov k Zákonníku práce je zrejmé, že doba určitá môže
byť definovaná aj udalosťou, napríklad v praxi najčastejšie využívaným trvaním rodičovskej či materskej
dovolenky ako aj trvaním dlhodobej PN. Základná charakteristika pracovného pomeru na dobu určitú
spočíva v tom, že sa končí právnou udalosťou, uplynutím dojednanej doby bez toho, aby zamestnávateľ
uplatnil niektorý z taxatívne uvedených výpovedných dôvodov a následne jednostranne doručenou
výpoveďou ukončil pracovný pomer. Doba trvania pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú môže
byť dohodnutá nielen priamym časovým údajom, uvedením časového obdobia podľa týždňov, mesiacov,
či rokov, alebo dobou trvania určitých prác, ale aj na základe iných konkrétnym dátumom neohraničených
objektívne zistiteľných skutočností, o ktorých v skutočnej dĺžke účastníci pri uzatváraní pracovnej zmluvy
nemusia mať ani istotu, ktoré nepripúšťajú pochybnosti o tom, kedy pracovný pomer na dobu určitú
skončí uplynutím dojednanej doby. Určovacia žaloba má v súlade s konštantnou judikatúrou predbežný
charakter a má chrániť ohrozené práva jedného z účastníkov konania. Z ustálenej judikatúry súdov
jednoznačne vyplýva, že predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho
záujmu na určení na strane žalobcu a ten je v zásade daný vtedy, ak takýmto návrhom možno predísť
porušeniu práva alebo právneho vzťahu a naopak nie je na mieste tam, kde právny vzťah alebo právo
už porušené boli, nakoľko určovacia žaloba má povahu preventívnu. Zákonník práce nedáva možnosť
domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorý sa skončil uplynutím doby. Napriek tomu
žalobkyňa podala žalobu o určenie, že pracovný pomer trvá. Vo vyjadrení ďalej žalovaný poukazuje na
to, že Zákonník práce nedáva možnosť domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorý sa
skončil uplynutím doby. Napriek tomu žalobkyňa podala na súde žalobu o určenie, že pracovný pomer
trvá. Tiež poukázal na skutočnosť, že v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Žiar nad Hronom súdne
konanie vedené pod sp.zn. 5Cpr/1/2016, v ktorom žalobkyňa vystupuje rovnako v pozícii žalobcu.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že zo skutkového stavu
vyplýva, že v pracovnej zmluve nie je definovaný exaktný termín skončenia pracovného pomeru
vyjadrený kalendárnym dňom alebo mesiacom. Je preto na mieste požadovať také vyjadrenie
skončenia pracovného pomeru, ktoré je objektívne zistiteľné a nepripúšťa pochybnosti. Dlhodobá PN je
nepredvídateľná udalosť, ktorú nemôže predpokladať ani osoba postihnutá dlhodobou PN, a už vôbec
nie žalobkyňa. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa objektívne nemohla vedieť, kedy sa W.. I. vráti z
dlhodobej PN. Je teda zrejmé, že pracovný pomer nebol dohodnutý na dobu určitú s čím zákon spája
domnienku uzatvorenia pracovného pomeru na dobu neurčitú podľa § 48 ods.1 Zákonníka práce.

4. Žalovaný v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobkyne uvádza, že argumentácia žalobkyne nemá
racionálny základ a oporu v zákone. Podľa žalobkyne je v poriadku uzatvorenie pracovnej zmluvy na
dobu určitú ohraničenej rodičovskou či materskou dovolenkou, pretože Zákonník práce jasne určuje
v § 166 a nasl. presné výmery materskej resp. rodičovskej dovolenky. Uvedené tvrdenie žalobkyne
je absurdné, nakoľko ohraničenie trvania pracovného pomeru na dobu návratu zamestnankyne z
materskej, rodičovskej dovolenky neznamená, že zamestnankyňa zotrvá na takejto dovolenke po
maximálne prípustnú dobu v zmysle zákona. Zamestnankyňa môže do práce nastúpiť neskôr, ale aj
skôr. V prípade, ak zamestnankyňa oznámi návrat z materskej či rodičovskej dovolenky, pracovný
pomer zamestnanca zamestnaného na dobu určitú ohraničenú trvaním materskej alebo rodičovskej
dovolenky zamestnankyne sa končí, a to bez ohľadu na to, či zamestnankyňa zotrvala na materskej,
rodičovskej dovolenke po zákonom stanovenú maximálnu prípustnú dobu. Argument žalobkyne s
poukazom na ustanovenie § 48 ods.2 Zákonníka práce považuje za bezpredmetný, nakoľko pracovný



pomer žalobkyne u žalovaného netrval viac ako 2 roky a ďalej v tejto súvislosti poukazuje na znenie
ustanovenia § 48 ods.4 písm. a) Zákonníka práce.

5. Žalobkyňa sa pojednávania nezúčastnila, jej neúčasť ospravedlnil právny zástupca z pracovných
dôvodov, preto súd pojednával vo veci v neprítomnosti žalobkyne.

6. Štatutárna zástupkyňa žalovaného C.. S. G. vo svojej výpovedi uviedla, že je vo funkcii riaditeľky
žalovaného od roku 2009. Nie je jej jasné, prečo sa žalobkyňa domáha určenia, že pracovný pomer
trvá, keď bola u nich prijatá na dobu určitú do ukončenia PN pani Joanidisovej. So žalobkyňou boli
priateľky a táto ju oslovila emailom, že hľadá prácu. V tom čase prácu nemali a odpovedala jej, že keď
bude príležitosť, nie je problém. Akonáhle W.. I. nastúpila na PN a zistila, že PN bude dlhodobá, tak
usúdila, že je nevyhnutné niekoho prijať na odborné zastupovanie, pretože vyučuje odborné predmety.
Oslovila žalobkyňu nech príde do školy, že má pre ňu prácu a či je ochotná napriek tomu, že musí
dochádzať a predložila jej rozvrh hodín. Žalobkyňa jej povedala, že s tým nie je problém a že sa chce
zamestnať na dohodu. Akceptovala to napriek tomu, že žalobkyňu upozornila, že v dohode je veľa
nevýhod pre zamestnankyňu ako sú nároky na dovolenku a podobne. Potom prišla žalobkyňa za ňou
po určitom čase, že už môže mať pracovný pomer. Preto uzatvorili pracovnú zmluvu na dobu určitú na
dlhodobé zastupovanie PN konkrétnej osoby a to W.. O. I.. Na konci školského roku, keďže žalobkyňa
pracovala ako učiteľka jej navrhla, že nech si čerpá dovolenku a zbytok jej bude preplatený, pretože
počas prázdnin sa neučí a W.. I. jej oznámila, že v septembri 2015 určite nastúpi. So žalobkyňou sa o
tom priateľsky porozprávali a ona sa vyjadrila, že samozrejme, podpísala dovolenkový lístok a súhlasila
s tým, že dovolenka bude preplatená. Tak sa aj stalo, zbytok dovolenky žalobkyni preplatili a odhlásili
ju zo sociálnej a zdravotnej poisťovne. V júli 2015 jej prišiel email od žalobkyne, že kedy má nastúpiť
do práce na čo sa jej spýtala, že do akej práce, keďže dovolenka jej bola preplatená. Zrazu emailová
komunikácia medzi nimi prestala a začali si písať listy, pričom žalobkyňa niektoré neprevzala. Vyzvala
žalobkyňu, aby sa dostavila do školy za účelom porozprávania sa o tom, čo by asi mohla robiť. Žalobkyňa
sa nedostavila a osobne sa odvtedy nestretli. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa stále uvádzala vo svojej
písomnosti, že pracovný pomer trvá, obrátila sa na právnikov a uznala, že pochybila, keďže ústna dohoda
nie je platná , nakoľko ju začala rozporovať. Preto ku dňu nástupu W.. I. teda 31.08.2015 prepočítala
dovolenku, znovu uhradili všetky pohľadávky voči sociálnej, zdravotnej poisťovni a uhradili žalobkyni
mzdu akoby pracovala v mesiaci júl a august. Týmto si naivne myslela, že to bude ukončené, pretože
W.. I.Á. nastúpila 01.09.2015.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnej zástupkyne žalovaného C.. S. G., oboznámením sa
s obsahom dohôd o vykonaní práce, pracovných zmlúv, potvrdenia o dočasnej PN W.. O. I., ostatných
listinných dôkazov, spisu Inšpektorátu práce Nitra IPNR/IPNR-OPPV/KON/2016/1288 a zistil tento
skutkový stav:
7.1. Dňa 12.11.2014 uzatvorila žalobkyňa ako pracovník so žalovaným ako zamestnávateľom dohodu
o vykonaní práce s uvedením zamestnania: učiteľka, dojednaná pracovná úloha bola na zastupovanie
W.. I. počas dlhodobej PN. Vykonanie pracovnej úlohy bolo dohodnuté od 18.11.2014.
7.2. Dňa 17.12.2014 uzatvorila žalobkyňa ako pracovník so žalovaným ako zamestnávateľom dohodu
o vykonaní práce s uvedením zamestnania: učiteľka, dojednaná pracovná úloha bola na zastupovanie
W.. I. počas dlhodobej PN. Vykonanie pracovnej úlohy bolo dohodnuté od 01.01.2015.
7.3. Dňa 17.03.2015 uzatvorila žalobkyňa ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom
pracovnú zmluvu. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú počas zastupovania dlhodobej PN
W.. I.. Dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej bola žalobkyňa prijatá, bol „učiteľka teoretického
vyučovania“. Dohodnuté miesto výkonu práce bol Nitra.
7.4.Emailom zo dňa 19.06.2015 štatutárna zástupkyňa žalovaného žalobkyni nariadila čerpanie
dovolenky od 22.06.2015 s tým, že zostatok dovolenky bude žalobkyni preplatený.
7.5. Listom žalovaného zo dňa 15.07.2015 bolo žalobkyni oznámené skončenie pracovného pomeru k
30.06.2015 na základe ústnej dohody. Žalobkyňa listom zo dňa 10.08.2015 oznámila žalovanému, že
trvá na ďalšom zamestnávaní.
7.6.Listom právnej zástupkyne žalovaného I.. K. B., advokátky zo dňa 19.10.2015 bolo žalobkyni
oznámené, že jej pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 17.03.2015 dohodnutý na
dobu určitú počas zastupovania dlhodobej PN W.. I., skončil podľa § 59 ods.2 Zákonníka práce
uplynutím dohodnutej doby, t.j. dňom 31.08.2015, dokedy trvala pracovná neschopnosť zastupovanej
zamestnankyne W.. I.. Vzhľadom na nedorozumenia, ktoré vznikli z toho, že žalobkyňa poprela dohodu
s riaditeľkou školy o skoršom skončení pracovného pomeru ku dňu 30.06.2015, prehodnotil žalovaný



svoje pôvodné stanovisko a vykoná aj tomu zodpovedajúce úkony, vo vzťahu k sociálnej a zdravotnej
poisťovni a prepracuje potvrdenie o odpracovanej dobe, všetko s platnosťou k 31.08.2015.
7.7. Žalovaný listom zo dňa 09.11.2015 oznámil žalobkyni, že jej pracovný pomer u nich skončil podľa
§ 59 ods.2 Zákonníka práce uplynutím dohodnutej doby, t.j. dňom 31.08.2015, dokedy trvala pracovná
neschopnosť zastupovanej zamestnankyne W.. I..
7.8.Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra vyplýva, že žalobkyňa bola registrovaná v
informačnom systéme Sociálnej poisťovne pobočka Nitra u zamestnávateľa: Stredná odborná škola
gastronómie a cestovného ruchu, so sídlom Levická 4, 950 03 Nitra, IČO: 00 596 876 od 17.03.2015
do 31.08.2015.
7.9.Z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 24.08.2005 vyplýva, že žalovaný ako zamestnávateľ uzatvoril s W..
O.P. I. pracovnú zmluvu s dňom prijatia do pracovného pomeru 25.08.2005 s dohodnutým pracovným
pomerom na dobu neurčitú. Dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej bol zamestnanec prijatý je
„učiteľka teoretického vyučovania“. Miesto výkonu práce zamestnanca je Nitra.
7.10.Z potvrdenia o poberaní nemocenského, ošetrovného, na účely vylúčenia povinnosti platiť poistné
za obdobie od 03.11.2014 do 31.08.2015 týkajúceho sa W.. O. I. vyplýva vyplatenie nemocenskej dávky
s dátumom začiatku 13.11.2014 a s dátumom konca 31.08.2015. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti W.. O. I. vyplýva deň nástupu do zamestnania 02.09.2015.
7.11.Zo spisu Inšpektorátu práce Nitra IPNR/IPNR-OPPV/KON/2016/1288 súd zistil, že dňa 03.06.2016
bol vydaný protokol o výsledku inšpekcie kontrolovaného subjektu, ktorým bol žalovaný. Z protokolu
vyplýva, že boli zistené nedostatky pod bodom 1. - zamestnávateľ neprideľoval zamestnancovi W.. C.
M. t.j. žalobkyni v mesiaci júl a august 2015 prácu podľa pracovnej zmluvy, čím porušil ustanovenie §
47 ods.1 písm. a) Zákonníka práce. Bod 2.-zamestnávateľ nevydal zamestnancovi W.. C. M. potvrdenie
o zamestnaní, čím porušil ustanovenie § 75 ods.2 Zákonníka práce. Bod 3.-zamestnávateľ nedoručil
zamestnancovi W.. C. M., ktorého pracovný pomer skončil 31.08.2015, písomnosť týkajúcu sa skončenia
jeho pracovného pomeru. Bod 4.- zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi W.. C. M. plat a náhrady platu
za mesačné obdobie júl 2015 vo výplatnom termíne. Bod 5.- zamestnávateľ pri skončení pracovného
pomeru nevyplatil zamestnancovi W.. C. M., ktorej pracovný pomer skončil 31.08.2015 plat a náhrady
platu za mesačné obdobie august 2015 v deň skončenia pracovného pomeru. Bod 6. - zamestnávateľ
pri vyúčtovaní platu a náhrady platu za mesačné obdobie jún 2015, nevydal zamestnancovi W.. C. M.
doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách platu, o jednotlivých plneniach poskytovaných
v súvislosti so zamestnaním. Bod 7. - zamestnávateľ vykonal v mesiaci apríl 2015 ďalšiu zrážku
z platu, ktorá presahuje rámec zrážok, bez písomnej dohody so zamestnancom W.. C. M.. Bod 8.
- zamestnávateľ neoznámil čerpanie dovolenky zamestnancovi W.. C. M. v mesiaci jún a júl 2015
aspoň 14 dní vopred. Bod 9. - zamestnávateľ napriek tomu, že sa nejednalo o prácu vymedzenú
výsledkom zabezpečil plnenie svojich úloh uzatvorením dohody o vykonaní práce s W.. C. M. zo dňa
12.11.2014 a zo dňa 14.12.2014 s dohodnutou prácou „zastupovanie W.. I. počas dlhodobej PN“.
Súčasne bolo nariadené odstrániť zistený nedostatok v bode 3. bezodkladne najneskôr do 5 dní, prijať
opatrenia, aby nedostatky uvedené v ostatných bodoch sa v budúcnosti neopakovali. Ďalej bola uložená
zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin.
Listom žalovaného zo dňa 08.06.2016 bolo Inšpektorátu práce Nitra oznámené splnenie opatrení na
odstránenie nedostatkov.
8. Žalobkyňa určenie doby pracovného pomeru dohodnutej v pracovnej zmluve uzavretej na dobu určitú
dňa 17.03.2015 považuje za neurčité a má za to, že jej vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú, ktorý
trvá.
Podľa žalovaného niet pochýb, že pracovná zmluva bola dohodnutá na dobu trvania práceneschopnosti
a to na dobu určitú po dobu trvania PN W.. I.. Dohodnutá doba trvania pracovného pomeru bola zreteľne
ohraničená konkrétnou právnou skutočnosťou. A to dĺžkou trvania práceneschopnosti W.. I., ktorej PN
trvala do 31.08.2015 a pokiaľ išlo o jej nástup do zamestnania je všeobecne známe, že dňa 01.09. je
na území SR štátny sviatok. Podľa žalovanej nebol preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne na
určovacej žalobe.

9. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 48 ods. 1 až 4 písm. a) Zákonníka práce, Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak
nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej
zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný



pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý
písomne.
Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu
možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.
Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred
uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi
tými istými účastníkmi.
Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo
nad dva roky je možné len z dôvodu
a)zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky
bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej
neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo
odborovej funkcie.

11. Podľa § 59 ods.1,2 Zákonníka práce, Pracovný pomer možno skončiť
a)dohodou,
b)výpoveďou,
c)okamžitým skončením,
d)skončením v skúšobnej dobe.
Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

12. Podľa § 71 ods.1 až 3 Zákonníka práce, Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí
uplynutím tejto doby.
Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone
práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa
zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
Pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi
uvedenými v § 59 <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618>.

13. Podľa § 34 OZ, Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
14. Podľa § 37 ods.1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

15. Na platnosť právneho úkonu ako celku sa podľa § 37 ods.1 OZ vyžaduje sloboda, vážnosť,
určitosť a zrozumiteľnosť jeho vykonania. Právny úkon nie je urobený slobodne, ak účastník koná pod
nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka. Právny úkon nie je urobený vážne, ak konajúci
nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.
Platnosť právneho úkonu je ďalej podmienená zrozumiteľnosťou a určitosťou prejavu. Zrozumiteľný
je iba taký prejav vôle, ktorý vo vzťahu k účastníkom právneho vzťahu je objektívne, t.j. všeobecný
pochopiteľný, bez ohľadu na to, či tento prejav aj skutočne pochopia tak, ako ho interpretoval jeden z
nich. Pri skúmaní platnosti právneho úkonu z hľadiska jeho zrozumiteľnosti je preto právne irelevantné,
že niektorý z účastníkov právneho vzťahu daný úkon ako osoba pochopil v inom zmysle, než aký sledoval
druhý účastník. Určitým prejavom vôle účastníka právneho vzťahu sa rozumie taký prejav, ktorý si z
hľadiska jeho obsahu vnútorne neodporuje, alebo ak prípadný rozpor možno odstrániť jednoduchým
vysvetlením.
15.1. Je nesporné, že na vznik pracovného pomeru sa vyžaduje zhodný prejav vôle účastníkov pracovnej
zmluvy. O týchto prejavoch vôle platí úprava ustanovenia § 15 Zákonníka práce, podľa ktorého prejav
vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
Pracovná zmluva vzniká na základe prejavu vôle urobeným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, čo
chceli účastníci teda zamestnávateľ a zamestnanec prejaviť. V danom prípade takýmto prejavom vôle
bolo medzi stranami sporu uzatvorenie pracovnej zmluvy na dobu určitú počas zastupovania dlhodobej
PN W.. I.. Podľa platnej právnej úpravy pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť len pri splnení
osobitných zákonom ustanovených podmienok, ktorými sú doba trvania pracovného pomeru výslovne
určitá a to buď uvedením dňa, kedy sa pracovný pomer končí alebo uvedením okolností, za ktorých dôjde
k skončeniu pracovného pomeru, pričom v komentári Zákonníka práce je výslovne uvedený príklad „do
ukončenia pracovnej nespôsobilosti pána XY a podobne“, tzn. i na dobu trvania pracovnej neschopnosti
konkrétneho zamestnanca, čo predpokladá aj vyššie citované zákonné ustanovenie § 48 ods.4 písm.



a), podľa ktorého ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do
dvoch rokov alebo na dva roky je možné len z dôvodu zastupovania zamestnanca počas materskej
dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo
rodičovskú dovolenku najmä však je uvedené i dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa § 11b Zákona
č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch pracovný pomer na
dobu určitú s pedagogickým zamestnancom, ktorým je učiteľ, vychovávateľ, majster odbornej výchovy,
pedagogický asistent, možno s účinnosťou od 01.03.2015 dohodnúť najkratšie do 31. augusta. Uvedené
sa však nevzťahuje na pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu z dôvodu zastupovania zamestnanca
uvedeného v § 48 ods.4 písm. a) Zákonníka práce.

16. Z ustanovenia § 71 ods.1 Zákonníka práce vyplýva, že pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu
sa skončí uplynutím tejto doby. Zamestnanec sa pritom nenachádza v ochrannej dobe, nejde o výpoveď
z pracovného pomeru, ale o skončenie pracovného pomeru uplynutím doby. Na skončenie pracovného
pomeru uplynutím doby sa teda vyžaduje dohoda účastníkov o tom, kedy sa má pracovný pomer
dohodnutý na dobu určitú skončiť a uplynutie doby, ktorú si účastníci pracovného pomeru dohodli ako
dobu trvania pracovného pomeru. Právnym dôvodom ukončenia pracovného pomeru v tomto prípade je
objektívna právna udalosť - uplynutie času a nie je preto potrebný žiaden právny úkon smerujúci k jeho
skončeniu. Zo strany zamestnávateľa sa nevyžaduje, aby zamestnanca pred skončením pracovného
pomeru v stanovenej lehote na túto skutočnosť upozorňoval. Týmto spôsobom sa pracovný pomer na
dobu určitú skončí aj vtedy, kedy sa zamestnanec v tomto čase nachádzal v situácii ochrannej doby.

17. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR zaujatého v rozsudku pod sp.zn. 1Cdo193/2005 v konaní
o žalobe na určenie, že pracovný pomer trvá, sa súd obmedzí len na zistenie, či existuje právny titul
rozviazania pracovného pomeru (§ 59 ods.1 Zákonníka práce); nemôže už skúmať jeho platnosť, či
neplatnosť. Podmienkou procesnej prípustnosti takejto žaloby je preukázanie naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Tento záujem je daný len, ak požadované určenie je objektívne
spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobkyne alebo ohrozenia jej práva.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne nie je podaná dôvodne.
Súd dospel k záveru, že pracovný pomer žalobkyne so žalovaným skončil uplynutím doby, na ktorú bol
uzatvorený. Skončil tak po tom, ako došlo k naplneniu okolností, za ktorých malo dôjsť ku skončeniu
pracovného pomeru a to ukončením dlhodobej práceneschopnosti W.. I., t.j. dňom 31.08.2015.
Dohodnutý pracovný pomer tak skončil právnou udalosťou bez toho, aby žalovaný ako zamestnávateľ
uplatnil niektorý z dôvodov upravených v ustanovení § 59 ods.1 Zákonníka práce. Podľa § 59 ods.2
pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.
Z predmetnej pracovnej zmluvy jednoznačne vyplýva dohodnutá doba trvania pracovného pomeru a
nie je pritom podstatné, že v čase jej uzatvorenia žalovaný nevedel a ani nemohol vedieť konkrétny
dátum, kedy W.. I. skončí dlhodobá práceneschopnosť. Právna udalosť, po ktorú bola dĺžka trvania
pracovného pomeru dohodnutá, bola jednoznačne uvedená v pracovnej zmluve uvedením konkrétneho
mena zamestnankyne W.. I. a konkrétne bolo uvedené, že ide o pracovný pomer dohodnutý na dobu
určitú počas trvania práceneschopnosti W.. I..
Samotná pracovná zmluva nebola uzavretá v rozpore s ustanovením § 15 Zákonníka práce, t.j. v
rozpore s dobrými mravmi. Pracovný pomer na dobu určitú bol jednoznačne vymedzený konkrétnym
spôsobom, ktorým bol návrat W.. I. z dlhodobej práceneschopnosti. Takéto dojednanie nevzbudzovalo
žiadne pochybnosti, kedy sa má pracovný pomer skončiť. Takto dohodnutý pracovný pomer skončil
dohodnutou právnou udalosťou. Pri uzatváraní pracovnej zmluvy bolo zrejmé, že pracovný pomer
žalobkyňa uzatvorila na dobu určitú počas zastupovania dlhodobej PN W.. I.. Neobstojí tvrdenie
žalobkyne, že pracovný pomer bol uzavretý na neurčitý čas.
V danom prípade boli splnené podmienky na skončenie pracovného pomeru uplynutím doby a táto
doba uplynula tak, ako to bolo medzi žalobkyňou a žalovaným dohodnuté. Preto žaloba žalobkyne je
nedôvodná.

19. Pre posúdenie, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že jej pracovný pomer trvá je
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Na určovacej žalobe je naliehavý právny záujem tam, kde
by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobkyne alebo bez tohto určenia by sa jej právne postavenie
stalo neistým. Vzhľadom na vyššie uvedený záver súdu, žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem
na určení, že pracovný pomer trvá, pričom v konaní nebolo preukázané, že pracovný pomer pôvodne



uzavretý medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 17.03.2015 sa zmenil na pracovný pomer na neurčitý čas.
Preto súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

20. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Pretože žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli
titulom trov právneho zastúpenia a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).