Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava


Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/54/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200299
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200299.1

Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o.,
so sídlom advokátskej kancelárie Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929
691, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášikova
46, 832 05 Bratislava, IČO: 00 151 866, za účasti: 1/ Goldbeck, s.r.o., Dvojkrížna 9, 821 07 Bratislava,
IČO: 35 900 733, práv. zast.: CREDIS Law s.r.o., Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, 2/
K.T.Plus, s.r.o., Kopčianska 15, 851 01 Bratislava, IČO: 35 958 766, 3/ F & P, a. s., Panenská 18, 811 03
Bratislava, IČO: 35 792 990, 4/ BAUREA, spol. s r. o., Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 35 690 411,
5/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, 814 99 Bratislava, IČO:
00 603 481, 6/ Ovocné sady, s. r. o., Dvořákovo nábrežie č. 10, 811 02 Bratislava, IČO: 52 313 182, 7/
Esterian, a.s., Dvořákovo nábrežie č. 10, 811 02 Bratislava, IČO: 35 713 411, 8/ PHAROS Development,
s. r. o., Trnavská cesta 27/B, 831 04 Bratislava, IČO: 50 901 630, 9/ Cyklokoalícia, Partizánska 2, 811
03 Bratislava, IČO: 31 800 394, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
BA-OVBP2-2023/46507/CUJ zo dňa 10.01.2023, rozhodujúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 24.02.2023 z a m
i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.02.2023, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 24.02.2023,
domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného OU-BA-OVBP2-2023/46507/CUJ zo dňa
10.01.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ako aj podľa ustanovení § 46 a
§ 47 správneho poriadku a podľa príslušných ustanovení stavebného zákona zamietol odvolanie žalobcu
a odvolaním napadnuté rozhodnutie príslušného stavebného úradu Mestskej časti Bratislava – Ružinov
č. SU/CS 5141/2021/17/ZSO-45 zo dňa 29.11.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) potvrdil.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), nakoľko okamžitý
výkon alebo právne následky, najmä prvostupňového rozhodnutia, hrozia závažnou ujmou na životnom
prostredí a iným vážnym nenapraviteľným následkom a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným poriadkom. S poukazom na princípy prevencie a princíp predbežnej opatrnosti konštatoval,
že tieto je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby
v zmysle ustanovenia § 184 a nasl. SSP. Ich použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí závažná ujma
na životnom prostredí. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného
prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce
skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, pričom
rozhodnutie už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Pri



rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe síce musí správny súd prihliadať na princíp
právnej istoty a princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov, avšak len ťažko je možné
uvažovať o prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov, ak žalované rozhodnutie sa právnym
aspektom konania a odôvodnením z relevantných právnych predpisov v skutočnosti ani nezaoberá.
Vzhľadom na uvedené prevažuje požiadavka na aplikáciu predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona č.
17/1992 Zb. o životnom prostrední v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom prostredí“),
ktorú je možné zjednodušene interpretovať ako zásadu „v prípade pochybností v prospech životného
prostredia“. Ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by to nezvratný zásah
do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému
poškodeniu životného prostredia. S poukazom na uvedené ako aj aplikujúc ústavnú zásadu vyvažovania
práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky bola dôvodnosť a nutnosť priznania odkladného
účinku správnej žalobe v danom prípade riadne preukázaná. Správnej žalobe je potrebné priznať
odkladný účinok aj s prihliadnutím na záujem životného prostredia spočívajúci v povinnosti poznať
vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich zákonným procesom podľa § 17 ods. 2 a § 18 zákona
o životnom prostredí postupmi podľa osobitného zákona a v súlade s účelom a cieľmi Smernice EIA
eurokonformným spôsobom. Správnej žalobe sa napokon má priznať odkladný účinok aj s prihliadnutím
na záujem životného prostredia spočívajúci v tom, že okamžitým výkonom žalovaného rozhodnutia by
sa definitívnym spôsobom zmarilo právo podľa čl. 44 a čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 09.05.2023, pričom
administratívne spisy predložil ako prílohu podania zo dňa 31.07.2023, doručeného Správnemu súdu
v Bratislave dňa 02.08.2023. K návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že z dôvodov, pre ktoré
nepovažuje žalobu za dôvodnú, navrhuje, aby žiadosti o priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nebolo vyhovené.

4. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola
na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave
na rok 2023 v znení Dodatku č. 2 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave
a je vedená pod sp. zn. BA-5S/54/2023.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 písm. a), b) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.



9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene
ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe
za podmienok stanovených zákonom, t. j. len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne
z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou
SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle.
Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie
žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na
životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne
nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí.
Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje
určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne
následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa v svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia
správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym
súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie
nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti
realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie,
ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

12. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd
nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté rozhodnutie, ale zisťuje len existenciu
uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

13. Žalobca je povinný tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny
nenapraviteľný následok. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej
súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia.
Zároveň musí ísť o následok takej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“,
ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa
očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu
(iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a
súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení.

14. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol skutočnosti, z ktorých by bolo možné
objektívne usúdiť, že výkon napadnutého rozhodnutia, a najmä výkon prvostupňového rozhodnutia,
by mal taký dopad na životné prostredie, ktorý by predstavoval závažnú ujmu, alebo nenapraviteľný
následok na životnom prostredí.

15. Žalobca existenciu závažnej ujmy na životnom prostredí podložil len neurčitými úvahami o
možných následkoch bez konkrétneho odôvodnenia vo vzťahu k životnému prostrediu. Zároveň žalobca
dôvodnosť tvrdení o hrozbe závažnej ujmy na životnom prostredí nepodložil konkrétnymi skutkovými
okolnosťami. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v
intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená žalobcom, pričom hroziace následky musia byť
závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí
byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať
závažný dopad. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 uviedol,
že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.



Skutočnosť, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

16. Len odkaz na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v spojení s § 13 zákona o životnom prostredí
ako jednoduché tvrdenie hrozby závažnej ujmy v dôsledku okamžitého výkonu najmä prvostupňového
rozhodnutia považoval správny súd na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za nepostačujúce.
Rovnako žalobcom tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej
správy v administratívnom konaní nie sú zákonným predpokladom na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe podľa § 185 SSP. Na základe uvedených dôvodov správny súd podľa § 188 SSP návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).