Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/118/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517215240
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1517215240.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu
JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej v spore žalobcu: S.. K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. XXX, W., zast.: Advokátska kancelária Marcel Biznár, s. r. o. so sídlom Bratislava, Bajkalská 31, proti
žalovaným: 1/ Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. ul. č. XX, D., 2/ O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. ul.
č. XX, D., 3/ F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. ul. č. XXX/XX, J. R. K., 4/ T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. ul. č. XX, D., 5/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. ul. č. XX, D., 6/ C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
ul. č. XX, D., 7/ T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. ul. č. XX, D., 8/ K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. ul.
č. XX, D., 9/ K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. ul. č. XX, D., XX/ I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. ul. č.
XX, D., 11/ K.. K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. ul. č. XX, D., 12/ K.. V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
ul. č. XX, D., XX/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. ul. č. XX, D., 14/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
ul. č. XX, D., 15/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. ul. č. XX, D., 16/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
ul. č. XX, D., 17/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. ul. č. XX, D., 18/ N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
ul. č. XX, D., 19/ C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. V. č. XX, D., 20/ Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
ul. č. XX, D., 21/ V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. ul. č. XX, D., 22/ X.. C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. ul. č. XX, D., 23/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. ul. č. XX, D., 24/ W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. ul. č. XX, D., 25/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. ul. č. XX, D., 26/ Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. ul. č. XX, D., 27/ S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. ul. č. XX, D., 28/ S. D. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. ul. č. XX, D., 29/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. ul. č. XX, R., 30/ C. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. ul. č. XX, D., 31/ C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. ul. č. XX, D., 32/ A. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. ul. č. 2, D., 33/ K.. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. ul. č. XX, D., 34/ O. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. ul. č. XX, D., 35/ Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. ul. č. XX, I., 36/ X.. S. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. ul. č. XX, D., 37/ O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. ul. č. XX, D., 38/ S. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. ul. č. XX, D., 39/ S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. ul. č. XX, D., 40/ K. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. ul. č. 3, D., 41/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. ul. č. XX, D., 42/ H. mesto Slovenskej republiky
Bratislava, IČO: 00 603 481, Primaciálne nám. č. 1, Bratislava, žalovaní 1/ až 42/ zastúpení: Bytový
podnik Petržalka, s. r. o., IČO: 36 821 012, Haanova ul. č. 10, Bratislava a ten zastúpený na základe
poverenia advokátom JUDr. Marošom Palikom so sídlom: Bratislava, Muchovo nám. 12, o zaplatenie
12.110,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo 16.
januára 2019, č. k. 10 C 19/2017-124, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo 16. januára
2019, č. k. 10 C 19/2017-124, p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ až 42/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.



o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zo 16. januára 2019, č. k. 10 C 19/2017-124 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)
Okresný súd Bratislava V. (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu a žalovaným 1/ až 42/ priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti
žalovaným zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 12.110,71 Eur s úrokom z omeškania,
ktorú sumu musel zaplatiť na účet Dražobníka v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov
(žalovaných) z dôvodu, aby predišiel škode na svojom nehnuteľnom majetku - nebytové priestory
nachádzajúce sa na S. XX, 1. posch. v D. (ďalej len „nebytový priestor“) - na ktorý bol daný výkon
záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Žalobu odôvodnil tým, že vymáhaný nárok bol predmetom
exekučného konania a bol uplatnený voči spol. MIRA CAR s. r. o.. Žalovaná pohľadávka mala byť
vyčíslená za obdobie od 1.1.2011 do 30.11.2016, a mala predstavovať nedoplatok na platbách
spojených s užívaním nebytového priestoru na S. XX v D.. Žalobca nepoprel, že tieto nebytové priestory
boli ním využívané aj v spomínanom období ako advokátska kancelária. Bolo to aj v čase, keď ako
vlastník bola na LV zapísaná spoločnosť MIRA CAR s. r. o.. Žalobca, ktorý využíval túto advokátsku
kanceláriu tejto spoločnosti platil nájom. Žalobca bol toho názoru, že v období, keď táto spoločnosť bola
vlastníkom nebytového priestoru, mala si plniť svoje povinnosti a uhrádzať príslušné poplatky spojené s
užívaním. Žalobca uviedol, že nespôsobil žiaden dlh a nevidel dôvod, prečo by mal platiť nedoplatky za
túto spoločnosť, ktoré sú predmetom žaloby. Uviedol tiež, že pod tlakom prebiehajúcej dražby žalovanú
sumu zaplatil, pričom nemal vedomosť, z čoho sa dlžná pohľadávka vlastníkov bytov a nebytových
priestorov skladala.
3. Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť. Namietali nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore.
Uviedli, že predmetom uhradenej pohľadávky boli nedoplatky do fondu opráv a za služby spojené s
užívaním nebytového priestoru za obdobie od roku 2011 do 31.11.2016 spolu s príslušenstvom, a že
žalobca bol informovaný o tom, čo ním zaplatená suma 12.110,71 Eur predstavuje. Boli názoru, že
žalobca tým, že dlh zaplatil, pohľadávku uznal. Poukázali na to, že žalobca sa žalobou doručenou
Okresnému súdu Bratislava V. dňa 25.11.2011 domáhal, aby tento určil, že je vlastníkom
nehnuteľností v k. ú. Petržalka zapísaných na LV č. XXXX ako priestor č. XX-XXX na prvom nadzemnom
podlaží bytového domu súp. č. XXXX, vchod S. XX, postavený na pozemku parc. č. XXXX, druh
pozemku zast. plochy a nádvoria o výmere 318 m2 a parc. č. XXXX, druh pozemku zast. plochy a
nádvoria o výmere 322 m2, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu vo veľkosti 8215/216405 a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 8215/216405 na pozemkoch parc.
č. XXXX, druh pozemku zast. plochy a nádvoria o výmere 318 m2 a parc. č. XXXX, druh pozemku zast.
plochy a nádvoria o výmere 322 m2. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 50C 184/2011 a súd rozsudkom
zo dňa 10.11.2015 jeho žalobe vyhovel. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca bol vlastníkom
predmetného nebytového priestoru, a to minimálne od decembra 2009 do decembra 2016, kedy zaplatil
žalovanú sumu, teda aj v čase, kedy vznikol uhradený dlh od 01.01.2011 - do 30.11.2016, a teda mal
povinnosť ako vlastník nebytového priestoru platiť úhrady za plnenia spojené s užívaním nebytového
priestoru. Žalovaní tiež poukázali na to, že žalovaná suma ako pohľadávka spojená s užívaním
nebytového priestoru pozostávajúca z dlhu na úhradách do fondu opráv a za služby spojené s
jeho užívaním je viazaná na nebytový priestor, pričom prechádza pohľadávka v prípade prevodu alebo
prechodu vlastníctva na nového vlastníka. Teda žalobca ako vlastník zodpovedá za ich vyrovnanie bez
ohľadu na to, či v čase vzniku dlhu bol alebo nebol jeho vlastníkom.

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je vlastníkom nebytového priestoru v
obytnom dome v Bratislave, čo bolo deklarované rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. č. k. 50C
184/2011 zo dňa 10.11.2015, ktorý určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX vedenom pre okres Bratislava V, obec Bratislava - mestská časť Petržalka, katastrálne územie
Petržalka ako priestor č. 12-901, na prvom poschodí bytového domu, súp. číslo XXXX, vchod S. XX,
postaveného na pozemku parcely registra “C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 318 m2 a parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 322 m2, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach vo veľkosti
8215/216405 a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parcely registra “C“, parcelné číslo XXXX,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 318 m2 a parcelné číslo XXXX, druh pozemku



zastavané plochy a nádvoria vo výmere 322 m2 vo veľkosti 8215/216405. V minulosti žalobca ako
predávajúci kúpnou zmluvou zo dňa 13.08.2009 v znení dodatku zo dňa 14.08.2009 previedol vyššie
uvedené nehnuteľnosti na L&G centrum, spol. s r. o., pričom sa zmluvné strany dohodli, že ak nebude
kupujúcim zaplatená kúpna cena v celosti, kúpna zmluva sa od počiatku ruší. L&G centrum, spol. s
r .o., si svoju povinnosť nesplnil a dohodnutú kúpnu cenu žalobcovi nezaplatil. Keďže došlo k zrušeniu
zmluvy, žalobca vyzval L&G centrum, spol. s r. o., na vrátenie nehnuteľnosti. L&G centrum, spol. s r.
o., napriek skutočnosti, že došlo k zrušeniu zmluvy, nehnuteľnosť previedol kúpnou zmluvou zo dňa
19.08.2009 na spoločnosť MIRA CAR s. r. o.. Ani táto spoločnosť nezaplatila kúpnu cenu v zmysle
kúpnej zmluvy zo dňa 19.08.2009. V priebehu odvolacieho konania vo veci č. k. 50C/184/2011 doručil
žalobca do súdneho spisu Dohodu o urovnaní, ktorú dňa 14.04.2014 uzatvorili žalobca a spoločnosť
MIRA CAR s. r. o., a ktorá sa týka sporných nehnuteľností v k. ú. Petržalka, zapísaných na LV č.
XXXX. V čl. II bod 2 tejto dohody spoločnosť MIRA CAR s. r. o. uviedla, že uznáva nárok S.. K.
J. na vrátenie nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva, a týmto prevádza nehnuteľnosti v celosti
so všetkými súčasťami a príslušenstvom do výlučného vlastníctva S.. K. J., žalobcu. Žalobca zaplatil
na účet dražobníka spoločnosti Profesionálna dražobná spoločnosť s. r. o. dňa 14.12.2016 sumu
12.110,71 Eur. Žalovaní v zastúpení správcom Bytovým podnikom Petržalka v súlade so zákonom
o dobrovoľných dražbách č. 527/2001 Zb. podali návrh na výkon záložného práva viaznuceho na
nehnuteľnosti za účelom vymáhania pohľadávky v sume 11.439,65 Eur. Podľa špecifikácie pohľadávky
doručenej žalovanými dňa 11.1.2019, táto pozostávala:
1/ zo sumy 3.293,60 Eur pozostávajúca z položiek:
- istina 1.748,34 Eur (nedoplatky za plnenia poskytované pre predmetný nebytový priestor a do fondu
prevádzky, údržby a opráv bytového domu), pozostávajúcej:
- úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 681,80 Eur od 20.02.2013 do zaplatenia a zo sumy
780,54 Eur od 20.02.2013 do dňa zaplatenia v celkovej výške 408,40 Eur,
- trovy konania (súdny poplatok) 104,50 Eur,
- trovy právneho zastupovania 213,72 Eur,
potvrdených právoplatným súdnym rozhodnutím - platobným rozkazom vydaným Okresným súdom
Bratislava V pod sp. zn. 26Ro/363/2013 zo dňa 15.04.2013, vo veci Bytový podnik Petržalka proti MIRA
CAR s. r. o., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2013 a ďalšieho príslušenstva - trov exekučného
konania vedeného na exekútorskom úrade S.. D. J., súdneho exekútora vo veci vymoženia vyššie
uvedenej pohľadávky: 116,34 Eur (trov právneho zastupovania v exekučnom konaní), 16,50 Eur (súdny
poplatok za vydanie návrhu na začatie exekúcie) a 685,80 Eur (trovy exekútora);
2/ sumy 1.786,79 Eur pozostávajúca z položiek:
- istina 912,- Eur (nedoplatky za plnenia poskytovane pre predmetný nebytový priestor a do fondu
prevádzky, údržby a opráv bytového domu),
- úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 272,72 Eur od 30.04.2013 do zaplatenia a zo sumy
331,40 Eur od 30.04.2013 do dňa zaplatenia v celkovej výške 158,73 Eur,
- trovy konania (súdny poplatok) 54,50 Eur,
- trovy právneho zastupovania 142,22 Eur,
potvrdených právoplatným súdnym rozhodnutím - platobným rozkazom vydaným Okresným súdom
Bratislava V. pod sp. zn. 32Ro/31 04/2013 zo dňa 09.08.2013, vo veci Bytový podnik Petržalka proti
MIRA CAR s. r. o., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.09.2013 a ďalšieho príslušenstva - trov
exekučného konania vedeného na exekútorskom úrade S.. D. J., súdneho exekútora vo veci vymoženia
vyššie uvedenej pohľadávky: 81,04 Eur (trov právneho zastupovania v exekučnom konaní), 16,50 Eur
(súdny poplatok za vydanie návrhu na začatie exekúcie) a 421,80 Eur (trovy exekútora);
3/ sumy 4.780,13 Eur pozostávajúca z položiek:
- istina 4.359,20 Eur (nedoplatky za plnenia poskytovane pre predmetný nebytový priestor a do fondu
prevádzky, údržby a opráv bytového domu),
- úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3 715,29 Eur od 03.11.2015 do zaplatenia vo výške
159,43 Eur,
- trovy konania (súdny poplatok) 261,50 Eur,
- trovy právneho zastupovania 406,56 Eur, potvrdených právoplatným súdnym· rozhodnutím -
rozsudkom vydaným Okresným súdom Bratislava V. pod sp. zn. 29Cb/449/2015-41 zo dňa 01.06.2016,
vo veci Bytový podnik Petržalka proti MIRA CAR s. r. o.
4/ sumy 1.250,19 Eur pozostávajúca z položiek:
- istina 1.178,47 Eur - nedoplatok za plnenia poskytovane pre predmetný nebytový priestor a do fondu
prevádzky, údržby a opráv bytového domu za obdobie roku 2016,
- úroky z omeškania z dlžnej istiny vo výške 71,72 Eur.



V konečnom dôsledku teda celková výška pohľadávky žalovaných (vlastníkov bytov a nebyt. priestorov
č.1 až 42 obytného domu) predstavovala v čase ukončenia dražby sumu 13. 984,75 Eur. Za účelom
bližšej špecifikácie pohľadávok vymáhaných v exekučných konaniach, žalovaní zaslali žalobcovi list zo
dňa 28.05.2015. Žalobca zaplatil na účet dražobníka spoločnosti dňa 14.12.2016 sumu 12.110, 71 Eur,
pričom v tom čase už mal vedomosť, že plní pohľadávky, ktoré vymáhal pred súdom Bytový podnik
Petržalka od spoločnosti MIRA CAR s. r. o.. Táto spoločnosť bola v čase vydania vyššie uvedených
súdnych rozhodnutí vlastníkom predmetného nebytového priestoru ako vyplýva z LV č. XXXX . zo dňa
21.12.2011 (č.l.148 spisu 50C 184/2011 a zo dňa 5.10.2015), čo žiadna zo strán nerozporovala.

5. Žalovaní namietali svoju pasívnu legitimáciu v spore, nakoľko žalobca zaplatil pohľadávku
uplatňovanú titulom nedoplatkov za plnenia poskytovane pre predmetný nebytový priestor a do fondu
prevádzky, údržby a opráv bytového domu za obdobie, keď vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bola
spoločnosť MIRA CAR s. r. o., a to dňa 14.12.2016. Až v súdnom konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava V. pod sp. zn. 50C/184/2011 bolo rozhodnuté a právoplatne dňa 13.1.2016
deklarované vlastníctvo žalobcu k predmetným nebytovým priestorom. Žalobca zaplatil dlh v čase, keď
mal vedomosť o tom, že bol aj v spornom období (od roku 2011 do 31.11.2016 ) vlastníkom
nehnuteľnosti.

6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v
hmotnoprávnom vzťahu /niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu/. Strana sporu alebo účastník konania,
ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti /záväzku/, má pasívnu legitimáciu /Uznesenie NS SR zo
dňa 18.01.2012, sp. zn. 6Cdo 214/2011/. Správca bytového objektu v rámci správy domu, vykonávanej v
mene a na účet vlastníkov, ale samostatne, vymáha aj nedoplatky na úhradách za plnenia poskytované
v súvislosti s užívaním bytu vlastníkmi a nedoplatky na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a
opráv. Uvedené pohľadávky sú pohľadávkami vlastníkov bytov a nebytových priestorov pričom správca
v zmysle príslušných ustanovení zákona č.182/1993 Zb. je oprávnený samostatne konať v
súvislosti s vymáhaním týchto pohľadávok, a to aj v konaniach pred súdom, toto oprávnenie prináleží
len správcovi, teda osobe vykonávajúcej správu bytového domu na základe zmluvy o výkone správy,
uzavretej s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Cieľom právnej úpravy je, aby správca postupoval
pri výkone správy samostatne, vykonával činnosti stanovené zákonom a súčasne zodpovedal za
záväzky, vzniknuté v súvislosti s výkonom správy.

7. Podľa § 10 ods.1 zák. č. č.182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone
správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého
dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku
do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla
vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielu; ak k bytu alebo nebytovému priestoru v dome prilieha podľa § 19 ods.
4 balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava
do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri
určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
zohľadnia mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových
priestorov. Podľa § 10 ods.1 písm. a/zák. č. č.182/1993 Zb. Príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv
domu sú mesačné preddavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka /OZ/, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2
OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplateného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 veta prvá OZ, predmet bezdôvodného obohatenia
sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za nesporné, že žalobca vedel, že rozhodnutia
súdov boli vydané proti povinnému spoločnosti MIRA CAR s. r. o., keďže v čase rozhodovania
súdov mala ako vlastník nebytového priestoru pasívnu legitimáciu v spore, pričom za takého
stavu je irelevantné pre žalobcu, za aké obdobie boli pohľadávky vymáhané. Žalobca vo svojej



žalobe nešpecifikoval právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Žalobca žiadal vrátiť žalovanú sumu,
ktorú zaplatil v procese realizácie zákonného záložného práva žalovanými prostredníctvom dražby
predmetného nebytového priestoru v jeho vlastníctve. Žalovaní po dohode s dražobníkom upustili od
dražby a vymáhania zvyšnej pohľadávky. Súd nebol viazaný právnou kvalifikáciou uvádzanou v žalobe,
ktorá v tomto prípade absentovala.

9. V prípade, že nebytové priestory aj spoločnosť MIRA CAR s. r. o. užívala, došlo na jej strane k
bezdôvodnému obohateniu, pretože by žalobca plnil za túto spoločnosť, nie však na strane žalovaných
(vlastníkov bytov a nebyt. priestorov č.1 až 42 obytného domu). Žalobca však v nebytovom priestore
mal a užíval tieto priestory ako advokátsku kanceláriu, alebo ju užíval ako kanceláriu svojej spoločnosti
vykonávajúcu advokátsku činnosť. Žalobca teda bol nielen z právneho hľadiska vlastníkom predmetného
nebytového priestoru, ale aj jeho užívateľom. Žalobca toto tvrdenie žalovaných nerozporoval. Súd zistil
z Výpisu Obchodného registra, že v nebytových priestoroch v období od 5.8.2011 do 5.6.2017 mala
sídlo spoločnosť KRAUS & PARTNERS s. r. o., ktorej bol žalobca štatutárnym orgánom. Dôkaz, že za
užívanie nebytového priestoru platil spoločnosti nájom nepripojil.

10. Súd prvej inštancie potom žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď mal za to, že na strane žalovaných
nemohlo dôjsť ani k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu a títo ani nespôsobili žalobcovi škodu,
pretože s poukazom na § 10 ods.1 zák. č. č.182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bol
žalobca ako vlastník nebytového priestoru povinný poukazovať preddavky do fondu prevádzky, údržby
a opráv mesačne vopred. Žalobca teda uhradil dlžnú pohľadávku ako vlastník predmetného nebytového
priestoru v období kedy vznikli pohľadávky, ktoré boli predmetom exekúcie vedenej voči spoločnosti
MIRA CAR s.r.o. a bolo vecou finančného vyrovnania vzájomných vzťahov medzi žalobcom a touto
spoločnosťou.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že v konaní nepochybne preukázal, že v čase úhrady
žalovanej sumy na účet dražobníka nemal voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome na S. ul. č. XX v D., resp. voči správcovi bytového domu žiadne záväzky. Žalovaní si v dražobnom
konaní uplatnili nárok voči spoločnosti MIRA CAR, s. r. o., hoci mali vedomosť o tom, že táto spoločnosť
od 13.1.2016, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V. vo veci vedenej
pod sp. zn. 50C 184/2011 vo veci účastníkov S.. K. J. c/a MIRA CAR, s. r. o. a spol. o určenie vlastníckeho
práva k nebytovému priestoru, nebola vlastníkom tohto nebytového priestoru. Súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie vychádza z predpokladu,
že žalobca v čase, kedy vznikli údajné nedoplatky, bol vlastníkom predmetného nebytového priestoru.
Rozhodnutie v konaní vedenom pod sp. zn. 50C 184/2011 bolo vydané na základe uzavretej Dohody
o urovnaní, t. j. s poukazom na § 585 ods. 3 OZ došlo medzi účastníkmi k nahradeniu doterajšieho
záväzku záväzkom novým, ktorý bol následne priznaný súdom. Až nadobudnutím právoplatnosti tohto
rozhodnutia sa žalobca mohol stať vlastníkom predmetného nebytového priestoru. V čase vykonania
predmetnej dobrovoľnej dražby na návrh správcu bytového domu, spoločnosť MIRA CAR s. r. o. nebola
vlastníkom daného nebytového priestoru a teda záložné právo, ktorého výkon správca navrhol, pre jeho
akcesorickú povahu k hlavnému záväzku, ani nemohlo existovať. Rovnako súd prvej inštancie dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k špecifikácii vymáhanej sumy formou výkonu záložného
práva. Žalovaní síce v konaní predložili rozhodnutia súdov, ktorými im bol priznaný nárok voči spol.
MIRA CAR s. r. o., avšak z týchto rozhodnutí nebolo zrejmé, z akého titulu boli nároky žalovaným
priznané. Správca bytového domu ako navrhovateľ dražby pre vyššie uvedené dôvody nemohol v súlade
s ustanovením § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. platne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky,
pre ktorú navrhol výkon záložného práva. Žalovaní teda pri vymáhaní pohľadávky voči spoločnosti MIRA
CAR s. r. o. postupovali v rozpore s cit. ustanovením zákona o dobrovoľných dražbách, pričom v príčinnej
súvislosti s týmto postupom žalovaných vznikla žalobcovi škoda.

13. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť. Nesúhlasili s tvrdením
žalobcu, že v konaní preukázal, že nemal voči žalovaným v čase úhrady žiadne záväzky. Práve naopak,
v konaní bolo jednoznačne preukázané, že pohľadávky, ktoré žalobca uhradil, riadne existovali. Išlo o



nedoplatky za služby spojené s užívaním nebytového priestoru a nedoplatky do Fondu za kumulované
obdobia, počas ktorých bol žalobca vlastníkom tohto priestoru. Ide o nedoplatky, ktoré viaznu na
byte a za ktoré zodpovedá vlastník bytu. Pohľadávka, ktorú žalobca uhradil bola riadne preukázaná
a odôvodnená a preto ju žalobca aj uhradil, čím ju uznal. Nároky žalobcu v žalobe môžu byť potom
nanajvýš predmetom finančného vyrovnania medzi ním a spol. MIRA CAR s. r. o.. Skutočnosť, že
na LV bola v minulosti nesprávne ako vlastník vedená táto spoločnosť, a voči nej boli nedoplatky
logicky pôvodne uplatňované, nemôže ísť na vrub a zodpovednosť žalovaných. Situácia (nesúlad
zápisu vlastníctva na LV a skutočného vlastníctva) vznikla ako dôsledok právnych úkonov realizovaných
žalobcom a touto spoločnosťou (a ich následnej neplatnosti) a tieto spadajú do ich sféry zodpovednosti.
Pohľadávky sú zabezpečené zákonným záložným právom, ktoré sú vlastníci - žalovaní oprávnení
realizovať. Námietky voči realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby je povinný subjekt
oprávnený uplatniť v procese tejto realizácie záložného práva, v tomto prípade dražby. Môže namietať
proces a výsledky dražby a prevod vlastníckeho práva. Môže sa domáhať neplatnosti dražby. Ak už však
raz pohľadávku uzná a dobrovoľne uhradí, nemôže sa úspešne domáhať vrátenia takto uhradenej sumy.
Žalobca navyše v odvolaní popisuje okolnosti veci účelovo a v rozpore s realitou. Predovšetkým žalobca
bol vlastníkom nebytového priestoru počas celého obdobia, počas ktorého vznikli nedoplatky, ktoré boli
predmetom dražby. Spoločnosti L & G centrum s. r. o. ani MIRA CAR s. r. o. sa nikdy platne nestali
vlastníkmi predmetného nebytového priestoru, a to na základe tej skutočnosti, že právne úkony, ktoré boli
medzi nimi pôvodne uzavreté a ktoré mali viesť k prevodu vlastníckeho práva boli z titulu nezaplatenia
kúpnej ceny a následne úkonmi samotných účastníkov zmluvy zrušené. Dohoda o urovnaní iba potvrdila,
že vyššie uvedené skutočnosti sú medzi účastníkmi nesporné a potvrdila, že vlastníkom je žalobca.
Rozhodnutie súdu potom iba potvrdilo túto skutočnosť, ktorej určenia sa sám žalobca domáhal, teda že
právne úkony prevodu boli neplatné a vlastníkom priestoru bol žalobca. Navyše počas celého sporného
obdobia, za ktoré vznikli nedoplatky, žalobca tento priestor užíval ako svoju advokátsku kanceláriu. Teda
bol aj faktickým prijímateľom služieb a plnení spojených s užívaním tohto priestoru.

14. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.
1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť (§ 387 ods.
1, 2 C.s.p.).

15. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože ho považoval za vecne správny,
a keďže sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok
odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

16. K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd iba dodáva, že Okresný súd Bratislava V. rozsudkom
z 10.11.2015 č. k. 50C 184/2011-312 (právoplatným dňa 13.1.2016) určil, že žalobca je vlastníkom vyššie
označeného nebytového priestoru na S. ul. č. XX v D.. Išlo o spor, kde na strane žalobcu vystupoval
S.. K. J. a na strane žalovaných spoločnosti L & G centrum, s. r. o. a MIRA CAR s. r. o.. Žalobca sa
určenia svojho vlastníckeho práva k nebytovému priestoru domáhal titulom zrušenia kúpnej zmluvy z
13.8.2009 (kúpna zmluva č. 1), ktorou previedol vlastnícke právo k tomuto nebytovému priestoru na
spoločnosť L & G centrum, s. r. o., ktorá mu však neuhradila zaň kúpnu cenu. Pre prípad neuhradenia
kúpnej ceny si totiž strany dohodli zrušenie samotnej zmluvy (od počiatku). Spoločnosť L & G centrum
s. r. o. však medzičasom (kúpnou zmluvou z 19.8.2009 - kúpna zmluva č. 2) previedla tento nebytový
priestor na spoločnosť MIRA CAR s. r. o., ktorá taktiež za nebytový priestor neuhradila kúpnu cenu,
a preto spoločnosť L & G centrum s. r. o. listom zo dňa 20.12.2011 odstúpila od tejto kúpnej zmluvy
uzavretej so spoločnosťou MIRA CAR s. r. o.. Spoločnosť L & G centrum s. r. o. vlastnícke právo
žalobcu nikdy nepopierala. Spoločnosť MIRA CAR s. r. o. neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy č. 2
na súde rovnako nenapadla. V priebehu súdneho sporu (vedeného pod sp. zn. 50C 184/2011) žalobca
a spoločnosť MIRA CAR s. r. o. uzavreli Dohodu o urovnaní, v ktorej táto spoločnosť uznala vlastnícke
právo žalobcu k nebytovému priestoru, a to práve z dôvodu zrušenia prvej kúpnej zmluvy (uzavretej
medzi žalobcom a L & G centrum s. r. o.), ako aj z dôvodu zrušenia druhej kúpnej zmluvy odstúpením od
nej spoločnosťou L & G centrum s. r. o.. Odvolací súd v tomto smere potom poznamenáva, že rozsudok
súdu o určení vlastníckeho práva má vždy povahu deklaratórnu, a teda takéto rozhodnutie len deklaruje
už existujúci stav, a teda nekonštituuje (nevytvára) nový právny stav. Laicky povedané, ide o rozhodnutie,
ktorým sa len následne spravidla z dôvodu právnej istoty potvrdí určitá skutočnosť, ktorá už reálne
existovala, a to spätne odo dňa jej vzniku (ex tunc). Opakom deklaratórneho rozhodnutia je rozhodnutie
konštitutívne, ktoré odo dňa rozhodnutia (resp. právoplatnosti rozhodnutia, t. j. ex nunc) vytvára medzi



účastníkmi nový právny stav, ukladá nové povinnosti, priznáva práva, a teda týmto rozhodnutím vznikajú,
zanikajú alebo sa menia práva a povinnosti. Ak potom súd rozsudkom iba deklaroval vlastnícke právo
žalobcu k nebytovému priestoru, deklaroval, že žalobca bol jeho vlastníkom od počiatku (ex tunc), a
teda ho vlastnícky nestratil. Nie je teda pravdivým tvrdenie žalobcu, že až nadobudnutím právoplatnosti
tohto rozhodnutia sa žalobca stal vlastníkom predmetného nebytového priestoru (tento rozsudok nemá
totiž konštitutívne účinky). To, že zápis vlastníckeho práva k tomuto priestoru v evidencii nehnuteľností
po určitý čas svedčil v prospech spoločnosti MIRA CAR, s. r. o., samo o sebe neznamená, že táto
spoločnosť bola aj jeho reálnym vlastníkom (platí, že hodnovernosť údajov v katastri trvá dovtedy, pokiaľ
sa nepreukáže opak).
Možno tiež konštatovať, že žalobca nikdy platne nestratil vlastnícke právo k nebytovému priestoru,
nakoľko (pokiaľ išlo prvú kúpnu zmluvu) kupujúci - spoločnosť L & G centrum s. r. o. uznala, že za
nebytový priestor nezaplatila žalobcovi kúpnu cenu a uznala, že prvá kúpna zmluva sa od počiatku (ex
tunc) zrušila, a pokiaľ išlo o druhú kúpnu zmluvu (uzavretú len o 3 dni neskôr) od tejto spoločnosť L & G
centrum s. r. o. platne odstúpila (rovnako pre nezaplatenie kúpnej ceny kupujúcim - spoločnosťou MIRA
CAR s. r. o.), pričom spoločnosť MIRA CAR s. r. o. neplatnosť tohto odstúpenia žalobou nenapadla, a v
následne uzavretej Dohode o urovnaní so žalobcom, ako dôvod uznania vlastníckeho práva žalobcu k
nebytovému priestoru uviedla nielen zrušenie prvej kúpnej zmluvy, ale i zrušenie druhej kúpnej zmluvy
odstúpením od nej (čím potvrdila súhlas s týmto odstúpením). Keďže sa všetky subjekty zúčastnené na
prevodoch nebytového priestoru zhodli na tom, že jednotlivé zrušenia kúpnych zmlúv boli oprávnené a že
vlastníkom nebytového priestoru bol od počiatku žalobca, aj nedoplatky viažúce sa k tomuto nebytovému
priestoru, boli nedoplatkami žalobcu.
Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca a spoločnosť MIRA CAR, s. r. o. uzavreli Dohodu
o urovnaní. Urovnanie (transakcia) je zmluva, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť
vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší
záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
V danej veci však nešlo o klasickú dohodu o urovnaní, ale v podstate tu išlo o uznanie vlastníckeho
práva žalobcu, len uskutočneného formálne dohodou o urovnaní (zrejme len za účelom jednoduchšieho
dosiahnutia opätovného zápisu žalobcu do katastra nehnuteľností - v tomto smere však stačilo napr.
uznať platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy č. 2). V danej Dohode nie je uvedené, že by bolo žalobcovo
vlastnícke právo sporné, práve naopak. V dohode sa v podstate iba konštatoval skutkový stav, ktorý tu
nastal (t. j. že bola uzavretá prvá kúpna zmluva, ktorá bola zrušená a že bola uzavretá aj druhá kúpna
zmluva, od ktorej sa odstúpilo a preto spoločnosť MIRA CAR, s. r. o. uznala nárok žalobcu na vrátenie
nebytového priestoru do jeho výlučného vlastníctva). Spornosť usporadúvaných práv účastníkov tejto
Dohody z nej nevyplývala, skôr naopak (Dohoda neobsahuje zmienku o tom, že by bolo vlastnícke právo
žalobcu sporné, alebo že by niekto spochybňoval zrušenie prvej kúpnej zmluvy príp. platnosť odstúpenia
od druhej kúpnej zmluvy). Spornosť práv (ako hlavný predpoklad uzavretia Dohody o urovnaní) tu teda
absentuje. Z jej obsahu nevyplýva ani to, že by sa ňou pôvodný záväzok nahrádzal novým záväzkom,
resp. že by sa jedno (sporné) právo nahrádzalo právom druhým. Obsahovo ide skôr o inominátny
právny úkon, obsahom a účelom najbližšie inštitútu uznania práva - uznaniu vlastníckeho práva žalobcu
k nebytovému priestoru od počiatku.

17. I napriek uvedenému, vyššie uvedené skutočnosti neboli v danej veci pre rozhodnutie súdu až tak
rozhodujúce. Rozhodujúcim v danej veci totiž bolo, že na predmetnom nebytovom priestore (bez ohľadu
kto bol jeho skutočným vlastníkom) skutočne existoval dlh za plnenia spojené s jeho užívaním a dlh na
poplatkoch do Fondu, voči zvyšným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome. Existenciu tohto
dlhu deklarovali vyššie označené právoplatné rozhodnutia súdov (platobné rozkazy Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 26Ro/363/2013 zo dňa 15.04.2013, sp. zn. 32Ro/31 04/2013 zo dňa 09.08.2013,
sp. zn. 29Cb/449/2015-41 zo dňa 01.06.2016). Ak potom tento dlh uhradil žalobca (aj keby nebol jeho
dlhom - ale by bol dlhom spoločnosti MIRA CAR s.r.o.), nič to nemení na skutočnosti, že by plnil (uhradil)
dlh existujúci (a teda pohľadávku žalovaných) - hoci by ho plnil za iného. V takomto prípade by potom
síce došlo k bezdôvodnému obohateniu, avšak nie na úkor žalovaných (ktorí pohľadávku skutočne mali,
voči ktorým dlh skutočne existoval), ale na úkor spoločnosti MIRA CAR s. r. o., a teda by išlo o prípad
bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka (bezdôvodne sa obohatí aj ten, za koho
sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám). Predpokladom vzniku tohto bezdôvodného obohatenia sú dve
skutočnosti: 1/. predovšetkým musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti
plniť sám; 2/. okrem toho je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť. Možno
potom uzavrieť, že ak by sme aj pripustili, že dlh voči žalovaným (pre ktorého vymáhanie bola navrhnutá
dražba) bol dlhom spoločnosti MIRA CAR, s. r. o., ktorý za ňu splnil žalobca (ktorý túto povinnosť nemal),



došlo by tu k bezdôvodnému obohateniu, avšak na úkor spoločnosti MIRA CAR, s. r. o. (nie na úkor
žalovaných, nakoľko voči nim dlh skutočne existoval, a teda plnením tohto dlhu sa títo obohatiť nijako
nemohli). Za tohto stavu by však bola v spore pasívne vecne legitimovanou spoločnosť MIRA CAR, s. r.
o. Ak teda žalobca svoj nárok právne kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie, bol povinný si uplatňovať
voči spoločnosti MIRA CAR, s. r. o.. Záver súdu prvej inštancie, že „na strane žalovaných nemohlo
dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu“ bol teda správny (aj keď nie až
tak dôkladne vyargumentovaný - bod 20. napadnutého rozsudku).

18. Odvolací súd uznáva, že ak by žalovaní v čase podania návrhu na vykonanie dražby vedeli, že súd
medzičasom rozsudkom deklaroval vlastnícke právo žalobcu k nebytovému priestoru (a nespoliehali sa
len na zápis vlastníctva v katastri), nemali v návrhu na vykonanie dražby označiť za vlastníka predmetu
dražby spoločnosť MIRA CAR, s. r. o.. Uvedené však nič nemení na tom, že k upusteniu od dražby došlo
pre zaplatenie vymáhaného nedoplatku, hoci bol uhradený žalobcom (dlh zaplatením zanikol a preto
vykonanie dražby sa stalo bezpredmetným). K namietanej akcesorite záložného práva a vymáhanej
pohľadávky, odvolací súd dodáva, že vecnoprávna povaha záložného práva spočíva práve v tom,
že zaťažuje záloh v prospech záložného veriteľa bez ohľadu na to, kto je jeho vlastníkom, a bez
ohľadu na to, či je osoba sama osobne povinná na splnenie zabezpečeného záväzku, prípadne či
počas existencie záložného práve dochádza k zmenám v tejto osobe. Inými slovami, záložné právo je
vecnoprávnym prostriedkom zabezpečenia záväzkov. Všeobecná úprava záložného práva je obsiahnutá
v kogentných ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že ak sa k predmetnému
nebytovému priestoru vzťahoval dlh, žalovaní mohli realizovať ich zákonné záložné právo k tomuto
priestoru prostredníctvom dobrovoľnej dražby (bez ohľadu na to, kto bol jeho skutočným vlastníkom a
kto mal dlh plniť, podstatné bolo, že dlh zabezpečený zákonným záložným právom v prospech ostatných
vlastníkov bytov sa vzťahoval k tomuto nebytovému priestoru).
Ak potom žalobca žiadal žalovanú sumu aj titulom náhrady škody (z dôvodu nesprávne podaného návrhu
na vykonanie dražby, keď mal byť ako vlastník predmetu dražby označený žalobca), tak túto by nanajvýš
mohli predstavovať iba také náklady žalobcu, ktoré mu vznikli „navyše“ s touto dražbou. Škodu však
nemôže predstavovať samotná uhradená vymáhaná pohľadávka, ktorá sa stala predmetom dražby.
Táto, ako už bolo uvedené, mohla mať len povahu bezdôvodného obohatenia, avšak vzniknutého na
strane spoločnosti MIRA CAR, s. r. o. (ak by skutočne išlo o dlh tejto spoločnosti). Ak by išlo o dlh
samotného žalobcu, tak žalobca by zaplatením žalovanej sumy uhradil len svoj dlh (hoci počas dražby
vedenej proti inej spoločnosti). Možno potom zhrnúť, že v danej veci mohli nastať len dva prípady: 1/ ak
by v dražbe vymáhaný dlh bol dlhom samotného žalobcu, jeho zaplatením by potom nemohlo dôjsť ani
k bezdôvodnému obohateniu, ani ku škode na jeho majetku, nakoľko by žalobca plnil iba vlastný dlh,
2/ ak by bol dlh, dlhom spoločnosti MIRA CAR, s. r. o., v takomto prípade jeho zaplatením žalobcom,
by došlo len k bezdôvodnému obohateniu vo vzťahu k tejto spoločnosti (plnenie dlhu za iného) a teda
žalovaní by neboli v spore nositeľmi pasívnej vecnej legitimácie. Ani škoda by tu žalobcovi nemohla
vzniknúť, nakoľko žalovaná suma predstavovala len výšku skutočného existujúceho dlhu. Škoda by tu
nanajvýš vznikla v podobe nepredpokladaných nákladov, ktoré by žalobcovi touto nesprávne začatou
dražbou mohli vzniknúť (žalobca však žiadne takéto náklady nevyčíslil - napr. náklady za účasť na
dražbe, poplatky spojené s dražbou a pod.).

19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov (najmä z dôvodov uvedených v bode 17, 18 tohto
rozhodnutia), odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, potvrdil (§ 387
ods. 1, 2 C.s.p.).

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným, úspešným v odvolacom konaní, priznal nárok na ich náhradu voči
žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 C.s.p.).

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon



pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podia § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).



(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).