Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava


Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-15C/8/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322200695
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1322200695.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a Mgr. Zity Leimbergerovej v spore žalobcu: L.. N. G., narodený XX.XX.XXXX,
bytom F. XX, XXX XX N., proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom
Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o zmenu zmluvy, na odvolanie žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.januára 2023 č. k. 15C/8/2022-33, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobcu zo dňa 14.02.2022 odmietol. Poukázal
na to, že podaním vo veci samej sa žalobca domáhal voči žalovanému zmeny zmluvy. Uznesením
č. k. 15C/8/2022-8 zo dňa 21.06.2022 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia
doplnil alebo opravil neúplné a nezrozumiteľné podanie pod hrozbou odmietnutia podania, a to v rozsahu
uvedenia jasného, určitého, zrozumiteľného a vykonateľného žalobného návrhu, pravdivého a úplného
opísania rozhodujúcich skutočností a označenia dôkazov na preukázanie rozhodujúcich skutočností a
k pripojeniu dôkazov, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôžu bez svojej viny pripojiť .
Súčasne bol žalobca poučený, že ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví,
súd podanie odmietne, ak nebude možné pre uvedené nedostatky v konaní pokračovať. Poukázal
na § 127 ods. 1, § 129 ods.1 C.s.p. Napriek tomu, že žalobca na výzvu súdu reagoval písomným
podaním doručeným súdu dňa 15.02.2022, vady podania vytýkané mu v uznesení č.k. 15C/8/2022-8
zo dňa 21.06.2022 neodstránil v požadovanej miere. Až doposiaľ nie je súdu zrejmé, čoho presne
sa žalobca domáha a na základe akých rozhodujúcich skutočností. Konštatoval, že podanie žalobcu
naďalej vykazuje vady, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať. Keďže podanie žalobcu neobsahovalo
nevyhnutné náležitosti, žalobca neodstránil v súdom určenej lehote nedostatky podania, ktoré mu
vytýkal, pričom nedoplnenie uvedených nedostatkov má za následok nemožnosť v konaní pokračovať,
odmietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v ktorom sa zameriaval
výlučne na zrozumiteľnosť, jasnosť a určitosť žalobného návrhu pre jeho vykonateľnosť. Poukázal na
zmluvu o prevode vlastníctva a záložného práva zo dňa 20.07.1998, ktorou mu žalovaný previedol
do spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam, vrátane nebytových
priestorov domu, ktoré neužíva. Ide o nesprávny úradný úkon, nakoľko byt číslo XX, X poschodie
vchodu číslo XX domu bol vybudovaný v roku 1997, ktorého vlastníctvo nemôže byť spájané so
spoluvlastníckym podielom spoločných častí, nebytových priestorov užívaných vlastníkmi bytov pod
vstavbou od roku 1956, a jednak byt vstavby číslo XX, X poschodie vchodu číslo XX domu nie je
situovaný na všetkých parcelách pozemku. Pre nápravu a odstránenie korupcie z výkonu správy domu,
vyplývajúcej zo zmluvy o prevode vlastníctva, žalovaný vylúčil spoluvlastnícky podiel pre byt vstavby
číslo XX, vchod číslo XX domu zo spoločných zariadení a nebytových priestorov, ktoré neužíva a k



pozemkom, na ktorých nie je situovaný. Pre vykonateľnosť petitu predložil rozsah a dôvody redukcie
zmluvy.

3. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vo svojom podaní označenom ako "Návrh
žaloby na zmenu zmluvy č. 050481998 o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva na
skutkový stav užívaných spoločných zariadení, spoločných častí a nebytového priestoru vlastníkovi
vstavby domu" riadne neuviedol pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností ani jasný, určitý,
zrozumiteľný a vykonateľný žalobný návrh. Vzhľadom na takéto nedostatočné špecifikovanie žalobného
nároku nebolo možné považovať jeho podanie , z hľadiska zákonných náležitostí obsiahnutých v ust. §
127 ods. 1 a § 132 ods. 1 C.s.p., za riadne a zrozumiteľné.

5. Konanie sa začína žalobou, ktorá je procesným úkonom, ktorým sa žalobca obracia na súd, aby o
jeho veci autoritatívne rozhodol. Žaloba má okrem všeobecných náležitostí podľa § 127 ods. 1 C.s.p.
obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 132 a nasl. C.s.p. Existencia riadneho návrhu je základnou
podmienkou pre začatie civilného sporového konania, a preto súd v prvom rade musí skúmať, či žaloba
spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Ak zistí, že žaloba nemá predpísané náležitosti, teda je neúplná
alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto, prípadne niektoré z nich, sú uvedené nepresne, neurčito
alebo nezrozumiteľne, teda je nesprávna, je povinný vyzvať stranu na doplnenie alebo opravu žaloby
pod následkom odmietnutia podania. Základnou zložkou návrhu je tzv. žalobný nárok, ktorým žalobca
stanovuje predmet konania a tým aj rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je vymedzený žalobným
petitom a skutkovým odôvodnením žaloby. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy
je povinnosťou súdu (iura novit curia), ktorý skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe žalobcom
tvrdeného skutkového stavu, mohlo byť nároku ním uplatňovanému vyhovené; žalobca nie je povinný
uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke.

6. Zo žalobného petitu musí byť nepochybne zrejmé, čoho sa žalobca domáha, teda ako žiada, aby súd
vo veci rozhodol, a preto musí byť úplný, presný, určitý a zrozumiteľný tak, aby súd jednoznačne vedel,
o čom má konať a rozhodnúť. Súd je totiž v civilnom sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou
zásadou, viazaný žalobou, a teda nesmie strane priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než aké sú
navrhované, musí žalobný petit svojím rozhodnutím úplne vyčerpať a nesmie ho prekročiť, s výnimkou
prípadov stanovených v ust. § 216 ods. 2 C.s.p.. Žalobný petit je nesprávny vtedy, ak vymedzenie práv
a im zodpovedajúcich povinností je neúplné, nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné do takej miery,
že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho nevykonateľnosť
z materiálneho hľadiska, čím by s takýmto rozhodnutím nebolo možné spájať právne účinky, ktoré
žalobca začatím konania sledoval. Žalobca uvedie čoho sa domáha vtedy, ak v žalobe presne, určite
a zrozumiteľne označí (tak, aby bolo možné z obsahu návrhu bez pochybností dovodiť) povinnosť, ktorá
má byť žalovanému rozhodnutím súdu uložená alebo spôsob určenia práva či právnej skutočnosti.
Pokiaľ je predmetom žalobného petitu peňažné plnenie, je potrebné uviesť výšku peňažného plnenia,
na ktoré žiada žalovaného zaviazať, hoci len v približnej sume. Ak je predmetom plnenia individuálne
určená vec, je potrebné ju náležite identifikovať tak, aby nebola zameniteľná s inými vecami toho istého
druhu. Možno preto uzavrieť, že v sporovom konaní stíha žalobcu zodpovednosť za voľbu žaloby, za
jej obsah a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných
práv a povinností, nemôže však za žalobcu vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a
vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom
prípade.

7. Podanou žalobou zároveň žalobca vymedzuje rozhodujúce skutočnosti / relevantný skutkový dej/,
ktoré predstavujú údaje, nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť,
a preto sa ukladá žalobcovi uviesť v žalobe také skutočnosti, ktorými opíše skutok / skutkový dej/,
na ktorého základe uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok, a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá
umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť s iným skutkom. Popisom rozhodujúcich
skutočností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke.



8. Predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale
aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe
žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný
petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými
tvrdeniami žalobcov v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.

9. Možno preto uzavrieť, že v sporovom konaní stíha žalobcu zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej
obsah a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv a
povinností, nemôže však za neho vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a vymedziť
za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom prípade.

10. Súd prvej inštancie venoval náležitú pozornosť vadám podania a správne postupom podľa § 129
ods. 1 a 2 C.s.p. vyzval žalobcu na ich odstránenie. Odvolací súd poznamenáva, že zodpovednosť
za riadne uvedenie toho, čoho sa podaním domáha znáša žalobca, ktorý je povinný vynaložiť všetko
potrebné úsilie na jeho správne a úplné označenie (uvedenie čo sa ním sleduje) a nie je povinnosťou
súdu za žalobcu v predmetnom podaní potrebné údaje doplňovať a nahrádzať tak nedostatok jeho
aktivity v konaní, pretože takýto postup súdu v konaní by už prekračoval zákonný rámec jeho poučovacej
povinnosti danej ustanovením § 160 C.s.p. , a v konečnom dôsledku by viedol k zvýhodneniu
procesného postavenia žalovaného a k porušeniu princípu rovnosti strán sporu v konaní (čl. 6 C.s.p.).

11. Vzhľadom na to, že žalobca vady svojho podania neodstránil na výzvu súdu prvej inštancie,
postupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ podanie žalobcu podľa § 129 ods. 3 C.s.p. odmietol,
nakoľko pre uvedené vady podania nebolo možné ďalej v konaní pokračovať. Hoci žalobca v odvolacom
konaní predložil opravu a doplnenie návrhu žaloby o zmenu zmluvy o prevode vlastníctva, ani týmto
podaním neodstránil vytýkané vady podania. Z hľadiska opisu rozhodujúcich skutočností je podanie
žalobcu naďalej nezrozumiteľné, na jeho základe nemožno spoľahlivo ustáliť predmet konania po
skutkovej stránke. Žalobný petit rovnako zostal nejasný, neurčitý a nevykonateľný.

12. Záverom odvolací súd považuje za potrebné dodať, že právo na súdnu ochranu zaručené článkom
46 ods. 1 Ústavy SR nie je absolútne, ale podlieha určitým obmedzeniam stanovených zákonom a k
jeho realizácii môže dôjsť až po splnení zákonom predpokladaných podmienok, z ktorých jednou je aj
podanie riadneho a úplného podania (napr. žaloby, odvolania, dovolania). Súd prvej inštancie teda konal
tak, ako mu to ukladá zákon, a preto nemohol porušiť základné právo žalobcu priznané mu článkom 46
Ústavy SR, ak žalobca nesplnil jednu zo zákonných požiadaviek, ktorou sa podmieňuje vznik práva
na prístup k súdu.

13. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie odmietol
predmetné podanie žalobcu po tom, čo žalobca neodstránil na jeho výzvu vady podania; a to ani v
odvolacom konaní; rozhodol vecne správne, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil
(§ 387 ods. 1 C.s.p.).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).