OMV Slovensko, s.r.o.


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/134/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516205027
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2516205027.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov
senátu Mgr. Maroša Feketeho a JUDr. Róberta Foltána, vo veci žalobkyne: OMV Slovensko, s.r.o.,
Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 00 604 381, zastúpenej: ECKER - KÁN & PARTNERS, Námestie
Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, proti žalovanej: IHT s.r.o., Mlynská 10, Piešťany, IČO: 31
441 106, zastúpenej advokátom: JUDr. Martin Benický, Oravská Polhora 71, o zaplatenie 10.317,89 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo 14. augusta 2019
č. k. 4Cb/147/2016-244, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 10.317,89
eur s 9,05 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 550,14 eur od 30.12.2015 do zaplatenia, s
9,05 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.496,06 eur od 20.1.2016 do zaplatenia, s 9,05
%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 36,46 eur od 20.1. 2016 do zaplatenia, s 9,05 %-ným
ročným úrokom z omeškania zo sumy 484,88 eur od 15.2.2016 do zaplatenia, s 9,05 %-ným ročným
úrokom z omeškania zo sumy 1.533,27 eur od 15.3.2016 do zaplatenia, s 9 %-ným ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1.555,09 eur od 17.4.2016 do zaplatenia, s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania
zo sumy 1.153,42 eur od 15.5.2016 do zaplatenia, s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy
1.334,36 eur od 15.6.2016 do zaplatenia, s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.430,43 eur
od 15.7.2016 do zaplatenia, 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 743,78 eur od 30.7.2016
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1, § 261 ods. 1, § 269 ods. 1 a 2, § 324 ods. 1 a
2, § 340 ods. 1, § 365 ods. 1 veta prvá, § 369 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 1 ods. 1 a 2 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej
len „nariadenie vlády“).
Vecne dôvodil, že sporové strany dňa 17.5.2011 uzatvorili zmluvu o vystavení platobnej karty - OMV
Business Card s funkciou ROUTEX (ďalej len „zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné
obchodné a dodacie podmienky (ďalej len „VODP“) ako aj zoznam servisných poplatkov v zahraničí,
zoznam a cenník doplnkových služieb, zoznam požadovaných kariet (OMV Business Card), OMV Fleet
Online Services - žiadosť o aktiváciu. Cieľom vystavenia OMV Business Card s funkciou ROUTEX
(ďalej aj „karta“ alebo „platobná karta“) bolo umožniť vlastníkovi uvedenej karty bezhotovostný odber



tovarov a služieb na čerpacích a servisných staniciach žalobkyne, pričom úhrada ceny za dodaný
tovar, či poskytnuté služby sa v zmysle VODP realizovala prostredníctvom zúčtovania zasielaného
žalobkyňou žalovanej formou súhrnného zúčtovania (sumárneho protokolu). Na základe uzatvorenej
zmluvy mala žalovaná možnosť bezhotovostných úhrad za odobratý tovar a prijaté služby, ktorých
cenu žalobkyňa následne (v intervaloch 1 - 2krát mesačne) vyúčtovala. Žalovaná popierala dôvodnosť
žalobou uplatneného nároku žalobkyne, keď tvrdila (ale nepreukázala), že došlo k zneužitiu platobnej
karty neznámou treťou osobou. Žalovaná nevedela preukázať, že by žalobkyni oznámila stratu/krádež
platobnej karty v zmysle bodu 5.2 VODP a tým by sa zbavila zodpovednosti za škodu spôsobenú treťou
osobou (vo VODP nesprávne označené ako ručenie) bezhotovostnou úhradou za odobratý tovar/službu,
čo sa ale nestalo, a teda žalovanú stíha povinnosť zaplatiť žalobkyni cenu odobratého tovaru/služieb
tak, ako to žalobkyňa uplatnila podanou žalobou. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu. Pokiaľ strana sporu pre rozhodnutie súdu dôležité skutkové tvrdenia iba označila,
ale tieto nepodoprela dôkazmi, neuniesla dôkazné bremeno. V danej veci sa to týkalo strany žalovanej,
ktorá existenciu záväzkového vzťahu sporových strán nepoprela, ale poprela odobratie tovaru/služieb
tak, ako jej boli vyúčtované, keď tvrdila (ale nepreukázala), že tieto tovary/služby odobrala neznáma
tretia osoba, ktorá zneužila kartu (pridelenú žalovanej). Tu súd prvej inštancie uviedol, že bez znalosti
príslušného PINu nebolo možné kartu zneužiť a žalovaná (i jej zamestnanci) bola povinná držať PIN
kód v tajnosti (bod 5.2 VODP). Z vykonaného dokazovania tak mal súd prvej inštancie za preukázané,
že žaloba bola podaná dôvodne nielen čo do istiny 10.317,89 eur, ale aj čo do príslušenstva (úrokov
z omeškania). Nakoľko žalovaná neuhradila včas cenu tovaru/služieb podľa vyúčtovania, je povinná
uhradiť aj úroky z omeškania uplatnené žalobkyňou v zmysle nariadenia vlády. Na základe uvedeného
súd prvej inštancie preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 251, § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), vecne úspechom žalobkyne v konaní v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala žalovaná včas odvolanie s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila ustanovením
§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ CSP, nakoľko súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Nevykonanie navrhnutých dôkazov videla žalovaná v tom, že súd prvej inštancie sa pri svojom
rozhodovaní odvolal na elektronický systém na zablokovanie predmetných kariet, avšak existencia tohto
systému nebola v konaní preukázaná, takže nebolo preukázané, že žalovaná mala možnosť využiť tento
elektronický systém na zablokovanie platobnej karty. Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovaní nevzal do úvahy žalovanou doložené trestné konanie, pričom jeho prerušenie nebolo
chybou žalovanej.

3. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K námietke žalovanej,
že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy uviedla, že naopak súd prvej inštancie vykonal
všetky dôkazy, ktoré strany sporu predložili v konaní, pričom práve žalovaná nepredložila žiaden dôkaz
na preukázanie svojich tvrdení. Doplnila, že existenciu elektronického systému žalovaná v konaní do
vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie nenamietala, takže odvolací súd by na túto námietku nemal
prihliadať, a navyše v predmetnej zmluve je výslovný odkaz na tento elektronický systém.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba (napriek námietkam žalovanej)
považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie
zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke.



Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu
ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne
presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť
ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti
vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto,
ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP
in fine) nasledovné:

5. Pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 CSP) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť
procesného postavenia strán v sporovom konaní. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 CSP).

6. Doktrína civilného procesu tradične rozlišuje medzi procesnými povinnosťami a procesnými
bremenami. Procesná povinnosť je konkrétna a spravidla vynútiteľná procesná povinnosť stanovená
objektívnym právom a ako taká je súčasťou procesnoprávneho vzťahu medzi súdom a procesnými
stranami. Procesné bremeno je, naopak, špecifickým následkom nedodržania relevantných procesných
povinností. Procesné bremeno nie je teda súdom vynútiteľná povinnosť, jeho prípadné neunesenie
však predstavuje určitú formu procesnej sankcie. Touto procesnou sankciou je najčastejšie strata sporu.
Inak povedané, neunesenie konkrétneho procesného bremena nie je sankcionované zo strany súdu
konkrétnou sankciou (napr. peňažnou sankciou a pod.), ale sankciu predstavuje strata civilného sporu
(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 50 s.).

7. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že medzi stranami sporu bola 17.5.2011 uzavretá zmluva
o vystavení platobnej karty - OMV Business Card s funkciou ROUTEX (nepomenovaná zmluva), na
základe ktorej bol umožnený vlastníkovi karty (žalovanej) bezhotovostný odber tovarov a služieb na
čerpacích a servisných staniciach žalobkyne, pričom úhrada ceny za dodaný tovar, či poskytnuté
služby sa v zmysle VODP realizovala prostredníctvom zúčtovania zasielaného žalobkyňou žalovanej
formou súhrnného zúčtovania (sumárneho protokolu). Rovnako nebola sporná skutočnosť, že žalovaná
prostredníctvom platobnej karty bezhotovostne nakupovala tovary a služby. Sporným v konaní bolo
tvrdenie žalovanej o odcudzení platobnej karty, jej zneužití treťou osobou, ako i jej tvrdený pokus o
zablokovanie karty, resp. reklamácia.

8. K sporných skutkovým tvrdeniam strany odvolací súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožnil s
argumentáciou súdu prvej inštancie s tým, že žalovaná žiadnym predloženým, prípadne označeným
dôkazom nepreukázala oznámenie straty, resp. krádeže platobnej karty v zmysle bodu 5.2 VODP a tiež
nepreukázala, že by reklamovala žalobkyňou vystavenú faktúru, čím by sa zbavila zodpovednosti.

9. K odvolacej námietke žalovanej vo vzťahu k tomu, že súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní
odvolal na elektronický systém na zablokovanie predmetných kariet, avšak existencia tohto systému
nebola v konaní preukázaná, takže nebolo preukázané, že žalovaná mala možnosť využiť tento
elektronický systém na zablokovanie predmetnej karty, odvolací súd uvádza, že odkaz na takúto
možnosť bol výslovne uvedený v písomnej zmluve o vystavení platobnej karty - OMV Business Card s
funkciou ROUTEX zo dňa 17.5.2011. Odvolací súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje, že bez ohľadu na
uvedené, žalovaná mala povinnosť bezodkladne písomne oznámiť žalobkyni stratu alebo krádež karty
(bod 5.2 všeobecných obchodných a dodacích podmienok k predmetnej zmluve). Uvedenej povinnosti
by sa žalovaná nezbavila ani využitím elektronického systému a zablokovaním karty prostredníctvom
systému. Pretože žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie splnenie tejto svojej povinnosti
nepreukázala, rovnako ako ani reklamáciu faktúry u žalobkyne, súd prvej inštancie správne konštatoval
nedostatočnú procesnú obranu žalovanej, ktorá nebola spôsobilá spochybniť žalobkyňou uplatnený
nárok.

10. K odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy
trestné konanie, pričom jeho prerušenie nebolo chybou žalovanej, odvolací súd uvádza nasledovné.
Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie predložila ako dôkaz (a išlo o jediný ňou predložený
písomný dôkaz) uznesenie o prerušení trestného stíhania vo veci straty predmetnej karty žalovanej



(č. l. 219 a nasl. spisu). Z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trvane, odbor
kriminálnej polície, zo 4.2.2014 ČVS: ORP-172/2-OVK-TT-2013Ma vyplynulo, že trestné stíhanie bolo
vedené na tom skutkovom základe, že predmetnú platobnú kartu mal použiť zamestnanec žalovanej.
Uvedené uznesenie teda nebolo dôkazom preukazujúcim odcudzenie karty neznámou osobou (ktorú
skutočnosť, ako už bolo vyššie uvedené, by mala žalovaná povinnosť oznámiť písomne žalobkyni).
Námietka žalovanej preto nebola dôvodná. Súd prvej inštancie uvedené uznesenie zohľadnil, nebolo
však spôsobilé privodiť žalobkyni rozhodnutie v jej prospech.

11. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej nespochybnili správnosť skutkových a právnych záverov,
ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie
žalovanej z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nebolo možné považovať za opodstatnené.

12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolaním nespochybneného rozhodnutia o trovách
prvoinštančného konania.

13. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci
(žalobkyňa), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala (žalovaná).
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

15. Písomné vyhotovenie rozsudku vypracoval sudca spravodajca Mgr. Maroš Fekete.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje



sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.