Záchranná služba Košice


Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/69/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417213813
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1417213813.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci
žalobcu: Záchranná služba Košice, štátna príspevková organizácia, so sídlom Rastislavova 43, Košice,
IČO: 00 606 731, zastúpeného Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK, spol. s r.o., so sídlom Kováčska 21,
Košice, IČO: 36 601 365, proti žalovanému: V. W., narodený XX. XX. XXXX, bytom L. - G., o zaplatenie
73,49 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
73,49 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 73,49 eur od 30. 11. 2016 do
zaplatenia.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27. 11. 2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 73,49 eur titulom neuhradených nákladov poskytnutej neodkladnej zdravotnej
starostlivosti, ktorú žalobca poskytol žalovanému. V žalobe žalobca uviedol, že žalovanému dňa 29. 10.
2016 poskytol neodkladnú zdravotnú starostlivosť, a nakoľko žalovaný nebol verejne zdravotne poistený
a nepovažoval sa za poistenca v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene
a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o zdravotnom poistení“), je povinný uhradiť žalobcovi poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, vzhľadom na skutočnosť, že sa mu žalobu nepodarilo doručiť, súd
oznámil podanie žaloby prostredníctvom webovej stránky súdu a úradnej tabule súdu podľa § 116 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Žaloba sa považovala za doručenú 01. 06. 2018.

2. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, nakoľko podľa § 177 ods. 2 písm. a) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak
ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd v spotrebiteľských
sporoch na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

3. Súd sa oboznámil s listinami predloženými žalobcom, a to s faktúrou č. 21003416 zo dňa 15. 11. 2016,
zúčtovacím dokladom dopravnej zdravotnej služby a s predžalobnou výzvou a v spojení so žalobcom
tvrdenými nespornými skutočnosťami zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca poskytol žalovanému dňa
29. 10. 2016 neodkladnú zdravotnú starostlivosť Nakoľko žalovaný nebol verejne zdravotne poistený a
nepovažoval sa za poistenca v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a



doplnení zákona č. 95/2002 Z. z o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, žalobca mu
vystavil faktúru č. 21003416, v ktorej mu v zmysle cenníka č. 3/2013 Záchrannej služby Košice vyúčtoval
úhradu poskytnutej neodkladnej starostlivosti v celkovej výške 73,49 eur (cena za dopravu 70 km v sume
23,70 eur a cena za výkon v sume 49,70 eur).

4. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení, zdravotné poistenie je povinné verejné
zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia
(ďalej len „poistenec“) za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby
súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zdravotná starostlivosť“) v rozsahu
ustanovenom osobitným predpisom.

5. Podľa § 3 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba,
ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená”).

6. Z predložených listín mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný. Žalobca poskytol
žalovanému dňa 29. 10. 2016 neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Zákon o zdravotnej starostlivosti v
ustanovení § 3 ods. 1. definuje, kto je poistencom na účely tohto zákona, pričom zákon č. 577/2004 Z. z.
o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách
za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti stanovuje rozsah zdravotnej starostlivosti
uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. Nakoľko žalovaný nebol verejne zdravotne
poistený a nepovažoval sa za poistenca v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o
zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
žalobca mu vystavil faktúru č. 21003416, v ktorej mu v zmysle cenníka č. 3/2013 Záchrannej služby
Košice vyúčtoval úhradu poskytnutej neodkladnej starostlivosti v celkovej výške 73,49 eur (cena za
dopravu 70 km v sume 23,70 eur a cena za výkon v sume 49,70 eur. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd
preto priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po
splatnosti faktúry č. 21003416.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní
plný úspech, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,



e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.