Záchranná služba Košice


Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/22/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118205353
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8118205353.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: V. A., W..
XX.XX.XXXX, F. T. XX, XXX XX T., právne zastúpený: Martina Kožárová Jenčová, advokátka, IČO:
42086698, so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov proti žalovanému: Záchranná služba Košice, IČO:
00606731, so sídlom Rastislavova 43, 041 91 Košice-Juh, právne zastúpený: Advokátska kancelária
NIŽNÍK, spol. s r.o., IČO: 36601365, so sídlom Kováčska 21, 040 01 Košice o náhradu nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6 000 €, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 15.05.2018 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 15 000 €.
1.1. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa 04.09.2016 bola ošetrená posádkou záchrannej služby Košice -
Záchranná zdravotná služba rýchlej zdravotníckej pomoci Prešov 3 v domácom prostredí. Žalobkyňa sa
sťažovala na vysoký krvný tlak, tŕpnutie ľavej ruky. Posádka Záchrannej služby zhodnotila jej zdravotný
stav ako zlepšený po podanej terapii o 22.16 hod. O 22.30 hod jej bol opakovane podaný Tensiomin
a nameraný krvný tlak. EKG nebolo natočené, nebola odobratá glykémia. Transport do zdravotníckeho
zariadenia nebol odporúčaný a žalobkyňa bola ponechaná v domácej starostlivosti. Na ďalší deň ráno,
teda dňa 05.09.2016 bola žalobkyňa pre slabosť ľavostranných končatín, ťah do ľavej strany pri chôdzi
privezená do Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A.Reimana v Prešove, kde u nej bola zaznamenaná
stredne ťažká ľavostranná hemiparéza a po ďalších vyšetreniach bola potvrdená diagnóza recidívy
náhlej cievnej mozgovej príhody na podklade nedokrvenia, s ľavostrannou hemiparézou stredne ťažkého
stupňa.
1.2. Žalobkyňa následne cituje § 11 OZ ako aj § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti
a má za to, že žalovaný si nesplnením svojej povinnosti podľa tohto ustanovenia, teda nevykonaním
všetkých zdravotných výkonom na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby
s cieľom uzdravenia, resp. zlepšenia zdravotného stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej
vedy zasiahla do osobnostných práv žalobkyne a spôsobila jej ujmu, keďže sa jej výrazne zhoršil
zdravotný stav nevedela sa hýbať, mala kŕče na ľavej strane tela, to jej spôsobilo strach o seba. Je
všeobecne známe, že pri cievnej mozgovej príhode je dôležité včasne poskytnutie správnej liečby, čím
sa môže predísť ťažkým následkom, resp. tieto obmedziť. U žalobkyne došlo k zhoršeniu zdravotného



stavu, kým predtým bola samostatná, schopná sa o sebe postarať, v súčasnosti napriek intenzívnej
liečbe a terapii, nie je schopná sa o seba postarať, potrebuje asistenciu pri vykonávaní základných
životných úkonov. Ku chôdzi potrebuje francúzsku barlu, ťažie sa jej hovorí, ľavú ruku má necitlivú. Je
v dôsledku toho nesamostatná, odkázaná na pomoc iných, nemôže sa ďalej venovať svojim záľubám
a viesť riadny život.

2. Žalovaný sa k žalobe prvý krát vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.07.2018 (č.l. 17-20), v
ktorom uviedol, že obligatórnym predpokladom vzniku právnej zodpovednosti pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti je existencia príčinného vzťahu medzi protiprávnym konaním zdravotníckeho pracovníka
a škodlivým následkom na strane pacienta. To, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
konštatoval, že došlo k postupu non lege artis, ešte neznamená, že medzi týmto postupom a škodou
na zdraví je príčinná súvislosť. Žalobkyňa je teda povinná preukázať, že medzi odborným pochybením
zdravotníckeho pracovníka poskytujúceho zdravotnú starostlivosť spôsobom odporujúcim zákonu a
ujmou pacienta je vzťah príčiny a následku. Žalovaný má teda za to, že žalobkyňa nepreukázala príčinu
súvislosť medzi tvrdeným porušením povinnosti žalovaného a následkami, ktoré u nej vznikli z dôvodu
náhlej cievnej mozgovej príhody.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom zamestnancov žalovaného, svedkov a
znaleckým posudkom ako aj listinami, a zistil nasledujúce:
3.1. Z oznámenia o výsledku prešetrenia podnetu adresovaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou žalobkyni (č.l. 4) vyplynulo, že „výkonom dohľadu po preštudovaní dostupnej zdravotnej
dokumentácie, uvedených vyjadrení, ako aj na účely dohľadu prizvaného konzultanta úradu z odboru
urgentná medicína, Úrad - pobočka Prešov zistil, že zdravotná starostlivosť pani V., dňa 04.09.2016,
pri zásahu posádkou ZZS RZP stanica Prešov 3, poskytovateľa Záchranná služba Košice, nebola
poskytnutá správne. „Ako ste udali, prekonali ste cievnu mozgovú príhodu v roku 2008, tŕpla Vám ľavá
ruka a namerali ste si doma vysoký krvný tlak. Napriek tomu, že ste informovali posádku o liečbe
cukrovky, nemali ste vykonaný odber krvi na zistenie hodnoty glykémie.“ Tiež nebol v súlade záznam o
orientačnom neurologickom stave: „v medziach normy“, s údajom, zapísaným v zázname: „ v norme - bez
parézy, plégie, kŕčov a meningeálnych príznakov“. Na druhej strane bol zápis po stisku ruky: „oslabená
ľavá polovica tela po CMP“. Podľa vyjadrenia odborného konzultanta: „nebola dostatočne vyťažená
anamnéza terajšieho ochorenia, bolo dôležité získať informáciu o dĺžke trvania ťažkostí. Neurologický
nález nebol dostatočný a správne zhodnotený, pacientka s diabetom na kombinovanej liečbe inzulínom
a PAD nemala odobratú glykémiu, nebolo indikované opakované podanie Tensiominu a nebolo správne
rozhodnutie ponechať pacientku doma“. Poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti pacientke pani
A. V., pri zásahu ZZS RZP stanica Prešov 3, poskytovateľa Záchranná služba Košice, zo dňa 04.09.2016
o 22.10 hod. nebolo správne“. 3.2. Z listu zo dňa 20.06.2017 (č.l.6) vyplýva, že žalobkyňa si nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy uplatnila u žalovaného. Na tento list reagoval žalovaný odpoveďou zo dňa
17.08.2017 (č.l. 7), v ktorom uviedol, že doteraz nemá za preukázané okolnosti vzniku nároku na náhradu
škody alebo nemajetkovej ujmy, preto uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy neuznávajú.
3.3. Žalobkyňa sa ďalej k predmetu konania vyjadrila podaním zo dňa 24.09.2018 (č.l. 25-26), ktorým
reaguje na vyjadrenie žalovaného. V tomto svojom vyjadrení sa zaoberá predpokladmi občianskoprávnej
zodpovednosti za zásah do osobnostných práv a má za to, že závermi Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou o nesplnení povinnosti podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. došlo k potvrdeniu
zásahu do jej osobnostného práva.
3.4. K replike žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 19.10.2018 (č.l. 29-31),
kde zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení. Má za to, že je nevyhnutné rozlišovať medzi ujmou
majetkovou a nemajetkovou. Nemajetkovú ujmu je nutné rozlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy
na zdraví z majetkovými dôsledkami a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako dôsledok zásahu do
fyzickej integrity. Následne cituje ustanovenia OZ o ochrane osobnosti a má za to, že v prípade žaloby
o náhradu nemajetkovej ujmy je nevyhnutné preukázanie vzniku ujmy, v akom rozsahu a trvaní bola
ujma spôsobená, t.j. je nevyhnutné skúmať následky zásahu do osobnostných práv. Z podanej žaloby
ani z podanej repliky žalobkyne nevyplýva, aká nemajetková ujma ďalej žalobkyni vznikla a táto zároveň
dosiaľ nepreukázal, že protiprávny úkon je príčinnej súvislosti s ňou tvrdenými následkami. Čo sa týka
výšky nemajetkovej ujmy uplatnenej v sume 15 000 €, túto považuje za neprimeranú.
3.5. Na pojednávaní konanom dňa 19.11.2018 bola vypočutá žalobkyňa, pričom z jej výsluchu vyplynulo,
že dňa 04.09.2016 jej bolo zle, mala vysoký krvný tlak. Tabletky, ktoré užila jej nepomáhali, preto zavolala
dcére, aby zavolala záchranku. Prišli záchranári, dali jej tabletku a hovorili, že sa má vyspať, že bude
lepšie. Vravela im, že jej tŕpne ruka, na to jej však povedali, že do rána sa jej počas spánku uľaví. Do rána



jej bolo ešte horšie. Začala je tŕpnuť noha a dcéra jej vravela, že ráno znovu zavolajú záchranku. To však
žalobkyňa odmietla, pretože vychádzala z toho, že jej neposkytli pomoc. Bála sa, že zomrie, pretože
porážku už mala a tieto príznaky, ktoré mala v tejto situácii boli rovnaké, preto chcela, aby ju dcéra
odviezla priamo do nemocnice. Po príchode do nemocnice a vyšetrení jej bola nasadená infúzna liečba,
následne sa jej uľavilo. Žalovaný sa jej doteraz žiadnym spôsobom za vzniknutú situáciu neospravedlnil.
Čo sa týka samotného zásahu záchranárov, týmto povedala, že sa lieči na cukrovku, že už mala porážku
a príznaky, ktoré má teraz sú podobné ako pri predchádzajúcej porážke, a preto sa bojí. Záchranári
sa jej nepýtali ako dlho trvajú problémy, hlavne tŕpnutie ruky. Záchranári jej zmerali tlak, následne jej
dali tabletku a s rukou, ktorej cítila tŕpnutie, čiže s ľavou rukou stlačila ruku záchranárovi. Ten cítil, že
je to slabší stisk, ale povedal, že je to následok ešte prvej porážky. Následne aj po podaní tabletky
tŕpnutie ruky pokračovalo, na čo upozorňovala záchranárov. Hlava sa jej stále točila, na čo jej záchranári
povedali, že si má ísť ľahnúť, a že sa jej uľaví. Od záchranárov nebola poučená, že v prípade ak jej
nebude lepšie ako má ďalej postupovať. Do nemocnice išla až ráno preto, že záchranári jej povedali, že
sa má vyspať a bude jej lepšie, tak postupovala podľa ich pokynov. Čo sa týka jej zdravotného stavu po
prvej porážke bola schopná sama sa o seba postarať. Vedela si nakúpiť, bola sebestačná. Francúzsku
barlu používať nemusela. Pravidelne chodila na kontrolu ku neurologičke pani MUDr. Štofčíkovej.
3.6. Z výsluchu dcéry žalobkyne T. C. vyplynulo, že dňa 04.09.2016 je žalobkyňa volala v čase medzi
21.00 a 22.00 hod v panike, že sa má zle, že má vysoký krvný tlak a nedarí sa jej ho znížiť ani pomocou
tabletiek. Na to jej svedkyňa zavolala záchranku a poslala ju na adresu k žalobkyni. Následne došla
k žalobkyni, kde už boli dvaja záchranári, ktorí jej podávali liečbu. Pýtali sa jej na lieky aké žalobkyňa
berie a zároveň im táto povedala, že žalobkyňa má aj cukrovku. Záchranári jej prostredníctvom liekov
čiastočne znížili tlak, a čo sa týka tŕpnutia ľavej ruky pýtala sa, čo s týmto tŕpnutím, keďže žalobkyňa
mala paniku práve z toho, že takto došlo k prvej porážke. Na to záchranár povedal nech mu žalobkyňa
stlačí zápästie, čo urobila a konštatoval, že stisk je slabší, ale vyhodnotil to ako následok prvej porážky.
Povedali, že hospitalizácia v nemocnici nie je nutná, že tlak sa znížil a keď sa vyspí všetko bude dobré.
Vzhľadom na psychické rozpoloženie matky a na to, že nebola prevezená do nemocnice ju zobrala
svedkyňa spať k sebe. Pod vplyvom liekov asi následne matka zaspala. Spala vo vedľajšej izbe, ale
nadránom svedkyňa začula, že búcha s paličkou. Keď vošla svedkyňa do izby videla, že žalobkyňa sa
nemôže postaviť z postele kvôli oslabeným nohám, tak manželovi povedali, že idú hneď do nemocnice.
Najprv chcela zavolať záchranku, čo však matka odmietla, keďže im dôverovala, že po vyspatí sa to
zlepší ako jej povedali večer, avšak nestalo sa tak. Ráno o 07.00 hod, teda odviezli matku do nemocnice,
kde po vyšetrení sa zistilo, že je to znova porážka. Vo vzťahu k zdravotnému stavu matky pred druhou
porážkou uviedla, že žalobkyňa bola sebestačná, vedela si nakúpiť, navariť, chodila na návštevy ku
nej aj ku sestre. Teraz si už navariť nedokáže, pretože ľavú ruku má tak slabú, že nedokáže predmety
pridržať. V byte jej namontovali madlá, aby sa mala o čo chytiť. Madlo má aj na záchode a v kúpeľni, a
kúpili jej aj stoličku do vane, aby sa mohla osprchovať.
3.7. Z výsluchu záchranára T. T. po opise udalosti, ktoré sa udiali dňa 04.09.2016 pri zásahu u žalobkyne
tento uviedol, že ako záchranár pracuje už 8 rokov. Vzhľadom na množstvo výjazdov si už na konkrétny
výjazd nepamätá. Môže vychádzať iba z výjazdového lístka, kde bol uvedený vysoký krvný tlak. Svedok
teda uvádza iba okolnosti, ktoré pre neho vyplývajú z výjazdového lístka, keďže na samotný zásah si
nepamätá a zopakoval iba skutočnosti, ktoré sú už vyššie uvedené. Povedal, že v konkrétnom prípade
druhý záchranár mal vyššie vzdelanie a ten rozhodoval o tom či žalobkyňa bude alebo nebude prevezená
do nemocnice. O tom či rýchla záchranná služba na miesto dôjde s lekárom alebo bez neho rozhoduje
záchranár na operačnom stredisku.
3.8. Obdobne vypovedal aj svedok F., druhý z posádky záchrannej služby.
3.9. Súd ďalej vykonal dôkaz rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorým
žalovanému bola uložená pokuta vo výške 500 € z dôvodu, že dňa 04.09.2016 došlo k porušeniu § 4
ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. z dôvodu, že u pacientky nebol zabezpečený správny diagnostický a
terapeutický postup, a teda
- vzhľadom na udávanú prekonanú cievnu mozgovú príhodu a zistený deficit ľavej polovice tela nebola
pacientka dostatočne neurologický vyšetrená, a nebola u nej dostatočne vyťažená anamnéza,
- pacientke nebola vyšetrená glykémia napriek tomu, že sa jednalo o diabetičku na kombinovanom liečbe
inzulínom a perorálnych antidiabetikách,
- opakované podávanie tensiominu nebolo u pacientky indikované,
- pacientka mala byť prevezená do ústavného zdravotníckeho zariadenia za účelom ďalšieho vyšetrenia,
nakoľko sa jednalo o rizikovú pacientku.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že na druhý deň po odvezení do nemocnice a vykonaní
MRI vyšetrenia mozgu, bol zistený nález početných angiopatických zmien a ložisko čerstvej ischémie.



Podľa vyjadrenia odbornej konzultantky nebola dostatočne vyťažená anamnéza terajšieho ochorenia a
bolo dôležité získať informácie o dĺžke trvania ťažkosti. Neurologický nález nebol dostatočný a správne
zhodnotený. Pacientka s diabetom na kombinovanej liečbe inzulínom a PAD nemala odobratú glykémiu,
nebolo indikované opakované podanie tensiominu a nebolo správne rozhodnutie ponechať pacientku
doma. Záchranár nemá kompetenciu definitívne samostatne uzavrieť diagnózu a liečbu, ani ponechať
pacienta doma. Poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti pacientke, preto nebolo správne. Na
základe skutočnosti zistených už pri výkone dohľadu a po opätovnom preskúmaní skutkového stavu
veci, a obstaraných podkladov pri vydaní rozhodnutia má prvostupňový správny orgán pri vydávaní tohto
rozhodnutia za dostatočne a náležite preukázaný záver o tom, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti
neposkytol pacientke zdravotnú starostlivosť v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z.z., podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne.
3.10. Žalobkyňa ďalej súdu predložila súkromný znalecký posudok MUDr. Andreja Mihala, súdneho
znalca z odvetvia neurológia, ktorý vo svojom znaleckom posudku uviedol, že jednoznačne súhlasí so
skutočnosťami zistenými v oznámení o výsledku prešetrenia podnetu ÚDZS zo dňa 22.05.2017. Ďalej
poukazuje vo svojom znaleckom posudku na to, že podľa neurologičky prof. Gdovinovej približne 85 -
90 % cievnych mozgových príhod vznikne v dôsledku nedokrvenia mozgu. Čím skôr sa obnoví prietok
v postihnutej cieve, tým väčšia je šanca, že dôjde u pacienta k obnove postihnutej funkcie mozgu. Pri
všetkých týchto príznakov je potrebné zavolať rýchlu lekársku pomoc, a čo najrýchlejšie sa dostať do
nemocnice. To platí aj pre pacientov, u ktorých príznaky rýchlo ustúpili, často aj do jednej hodiny, pretože
takýto problém sa označuje ako tranzitórny ischemický atak. Vo všeobecnosti platí pravidlo, že čím
skôr sa nasadí príslušná liečba, tým sú následky mozgovej porážky menšie a je predpoklad, že lokálna
ischemizácia postihne menšiu mozgovú oblasť, kde vzniknú irreverzibilné zmeny mozgovej hmoty.
V závere znaleckého posudku znalec uviedol, že žalobkyňa vzhľadom ku aktuálnym vedomostiam
liečby náhlych cievnych mozgových príhod, mala byť už pri ošetrení rýchlou zdravotnou pomocou dňa
04.09.2016 hodnotená ako recidíva mozgovej príhody vzhľadom ku tŕpnutiu ľavých končatín, ktorým
dovtedy netrpela a mala byť akútne prevezená na neurologické oddelenie. Zároveň je daný predpoklad,
že pri nasadení liečby v akútnom stave mozgovej príhody dôjde ku menším irreverzibilným zmenám
mozgového parenchýmu, a tým aj menším hybným a citlivostným rezíduám. Toto platí aj opačne, teda
čím neskôr má pacient nasadenú liečbu, o to väčšie poškodenia v mozgu vznikajú.

4. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
Podľa § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti - Poskytovateľ je povinný poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky
zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom
uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy
a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a
štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.
Podľa § 11 OZ - Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 OZ
(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Viazanosť súdu správnym rozhodnutím ÚDZS.

5. Podľa § 194 C.s.p.
(1) Otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd
posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.
(2) Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa
s ním v odôvodnení rozhodnutia.
5.1. Vychádzajúc z vyššie uvedeného rozhodnutia ÚDZS má súd za to, že k porušeniu žalovaného
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nepochybne došlo. Túto otázku nerobil spornou ani žalovaný.



Žalovaný teda pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pochybil a to aj pri posudzovaní jeho postupu
ex ante (podľa času kedy sa dial) a nie ex post. Ak si žalovaný nebol istý, či dôvod na hospitalizáciu
žalobcu daný je alebo nie, nič mu nebránilo túto vec konzultovať telefonicky s lekárom (keďže zasahujúci
záchranári nemali lekárske vzdelanie) alebo žalobkyňu previezť do nemocnice za účelom zhodnotenia
jej stavu vyšším zdravotníckym personálom - lekárom.

6. V čase výkonu zdravotníckeho výkonu žalovaným bol v platnosti Vestník MZ SR zo dňa 28.04.2088,
čiastka 20 - 22. V tomto Vestníku pod označením 26. je zverejnené Odborné usmernenie Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky pre starostlivosť o pacientov s náhlou cievnou mozgovou príhodou
v hyperakútnom štádiu. V tomto usmernení sa uvádza:
Činnosti posádky ambulancie ZZS u pacienta
1. Meranie a zhodnotenie vitálnych funkcií (prvotné vyšetrenie)
2. Zaistenie dýchacích ciest a dýchania
3. Vykonanie celkového vyšetrenia (druhotné) so zameraním na:
· Úraz hlavy a krku
· Kardiovaskulárne ochorenia (abnormality)
· Očné znaky
· Ostatné znaky a príznaky
· Vyšetrenie glykémie (ak treba liečba)
· Opakované meranie vitálnych funkcií
4. Neurologické vyšetrenie:
· Stav vedomia
· Hodnotenie podľa CPSS (+/-)
· Hodnotenie podľa LAPSS (+/-)
· GCS
· Záznam o hybnosti pravých a ľavých končatín
· Záznam o meningeálnych príznakoch (áno/nie)
5. Oznámenie prijímajúcemu cieľovému zariadeniu ústavnej zdravotnej starostlivosti o preprave pacienta
s podozrením na NCMP
Podľa článku II. usmernenia
(2) Včasné odlíšenie klinických jednotiek podľa odseku 1 je kritické vzhľadom na rozdielnu liečebnú
stratégiu pri jednotlivých typoch NCMP.
Podľa článku IV. usmernenia
(1) Pacient s podozrením na náhle vzniknutú NCMP (ložiskový neurologický deficit - Cincinnati
Prehospital Stroke Scale - CPSS, Los Angeles Prehospital Stroke Screen - LAPSS, bolesť hlavy,
zvracanie, porucha vedomia) má byť urýchlene vyšetrený kompetentným zdravotníckym pracovníkom
ZZS alebo pracoviska urgentného príjmu ÚZS, ktorý na základe cielenej anamnézy s osobitným
zameraním na čas vzniku príznakov a orientačného vyšetrenia (podľa prílohy č. 1 a prílohy č. 2) rozhodne
či je odôvodnené podozrenie na NCMP.
(3) Základné opatrenia v rámci prednemocničnej starostlivosti sú: a) zhodnotenie a stabilizácia dýchania
a cirkulácie, b) monitorovanie saturácie O2 - pri hypoxémii kyslík, c) monitorovanie činnosti srdca - EKG,
d) kontrola tlaku krvi (ďalej len „TK“) - antihypetenzíva podať len pri hodnotách systolický TK (ďalej len
„sTK“) > 220 mm Hg alebo diastolický TK (dTK) > 120 mm Hg, iniciálne zníženie TK maximálne o 15 - 20
% , e) stanovenie glykémie a korekcia pri hodnotách < 2.7 a > 22.7 mmol/l , f) zavedenie intravenóznej
kanyly a podávanie fyziologického roztoku, g) pri kŕčoch podať antikonvulzíva.
(4) Zmyslom organizačných opatrení je zabezpečiť minimalizáciu časových strát u pacientov vhodných
pre intravenóznu (ďalej len „ i.v.“) trombolytickú liečbu, ktorá musí byť podaná do troch hodín od vzniku
prvých príznakov.

Možnosť súbehu náhrady škody na zdraví a zásahu do osobnostného práva.

7. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 7 Cdo 65/2013 (R - 1/2005) - ten istý skutkový dej môže v niektorom
prípade zakladať zároveň tak nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako
aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach; tieto
nároky treba dôsledne rozlišovať a pri ich posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých
sú vyvodzované, ale tiež právnej úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje. Zo žiadneho ustanovenia zákona
č. 437/2004 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='437/2004%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej



rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='273/1994%20Z.z.'&ucin-k-
dni='30.12.9999'> o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania bolesti a
sťaženia spoločenského uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia alebo rodinného
života poškodeného“.
V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej konštatoval, že „ nemajetkovou ujmou v zmysle ustanovenia § 13
ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252313'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho
zákonníka je ujma v nemajetkovej sfére života fyzickej osoby, ktorá sa bezprostredne
nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej osoby a treba ju dôsledne
odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami (pozri
§ 16 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252316'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho
zákonníka) a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej
integrity fyzickej osoby, za ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných predpisov (pozri §
444 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523444'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho
zákonníka). Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 <aspi://
module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252313'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka je
dosiahnuť vyváženosť medzi ujmou na hodnotách ľudskej dôstojnosti a jej konkrétnym finančným
vyjadrením. Cieľom je zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu
a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Na rozdiel od toho, zmyslom náhrady
ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej (fyzickej) integrity fyzickej osoby (§ 444 <aspi://
module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523444'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka) je
poskytnúť relutárnu náhradu za ujmu spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania
jeho následkov (bolestné), resp. za ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľne nepriaznivé následky
pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre
plnenie jeho spoločenských úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia).
NS SR nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho súdu, že rámec špeciálnej úpravy
odškodnenia ujmy na zdraví fyzickej osoby zahŕňa v sebe aj ochranu dôstojnosti osoby
dotknutej neoprávneným zásahom i práva na súkromný a rodinný život. Dovolací súd preto
skonštatoval, že „ z ustanovení § 2 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='437/2004%20Z.z.%25232'&ucin-
k-dni='30.12.9999'>, § 3 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='437/2004%20Z.z.%25233'&ucin-k-
dni='30.12.9999'> a <aspi://module='ASPI'&link='437/2004%20Z.z.%25233'&ucin-k-dni='30.12.9999'>
a § 4 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='437/2004%20Z.z.%25234'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a
<aspi://module='ASPI'&link='437/2004%20Z.z.%25234'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 437/2004
Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='437/2004%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> treba vyvodiť, že
zmyslom náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je poskytnúť peňažnú
náhradu za ujmu spôsobenú zásahom do telesnej integrity fyzickej osoby. Z nich, ani zo
zásad na hodnotenie bolesti (§ 9 <aspi://module='ASPI'&link='437/2004%20Z.z.%25239'&ucin-k-
dni='30.12.9999'> zákona č. 437/2004 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='437/2004%20Z.z.'&ucin-
k-dni='30.12.9999'>), zásad na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10
<aspi://module='ASPI'&link='437/2004%20Z.z.%252310'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 437/2004
Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='437/2004%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), ale ani zo
sadzieb bodového ohodnotenia (príloha 1. zákona č. 437/2004 Z. z. <aspi://
module='ASPI'&link='437/2004%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) nevyplýva, že by sa náhrady za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytovali za ujmu, ktorá sa premieta do osobnostnej
sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti“.

8. Súd považuje v tejto veci za potrebné uviesť, že k najčastejším prípadom postupu non lege artis
dochádza najmä pre chyby v diagnostike (nestanovenie diagnózy, hoci bolo možné; neskoré stanovenie
diagnózy pri možnosti stanoviť ju skôr; nesprávny postup konziliárnej činnosti; subjektívne faktory lekára
- absencia znalostí, atď.) a chyby v terapii. V súčasnosti v zdravotníctve nemáme schválené štandardné
diagnostické a terapeutické postupy ale pre určité diagnózy už vyšli koncepcie - odborné usmernenia
vo vestníku MZ SR. Štandardizácia potom umožní poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zistiť, čo
sa považuje za správne poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Zároveň to pomôže aj pacientovi získať
predstavu o tom, čo všetko môže od poskytovateľa žiadať pri danej chorobe.

9. V súvislosti s uvedeným možno uzavrieť, že ak bolo konštatované porušenie alebo ohrozenie práva,
možno sa domáhať jeho ochrany na súde. Nároky, ktoré takejto ohrozenej alebo poškodenej fyzickej



osobe prináležia, sú uvedené v ust. § 13 OZ. Okrem nich sa však môže domáhať aj náhrady škody
v zmysle ust. § 16 OZ. Ochranu osobnosti zabezpečujú aj osobitné právne predpisy ako Ústava SR
(najmä čl. 14, čl. 15, čl. 16 a čl. 19), Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach čl. 6, 9 a
17), Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (najmä čl. 2, 5, 6, 8, 9, 10, 14 dohovoru
a čl. 1 Protokolu č. 6) a pod. Právo na ochranu osobnosti prislúcha každej fyzickej osobe. Je to rýdzo
osobnostné právo a subjektom ochrany môže byť iba určitá konkrétna fyzická osoba, do chráneného
práva ktorej bol urobený zásah alebo právo ktorej bolo ohrozené. Práva chránené v ust. § 11 OZ patria
zo zákona všeobecne každej fyzickej osobe bez rozdielu veku, bez toho, aby sa vyžadovalo splnenie
akýchkoľvek ďalších podmienok. Fyzická osoba si môže uplatniť niektoré z nárokov uvedených v § 13
OZ, ak je tu subjekt, ktorý zodpovedá za neoprávnený zásah do osobnosti. Týmto subjektom môže
byť iná fyzická osoba, právnická osoba, štát alebo viac osôb. Pri určení subjektu, na ktorý sa vzťahujú
sankcie podľa ust. § 13 OZ v prípadoch, ak bol neoprávnený zásah do osobnosti spôsobený niekým,
kto bol použitý právnickou či inou fyzickou osobou na činnosti tejto právnickej či inej fyzickej osoby, je
potrebné vychádzať zo zásady, že tieto občianskoprávne sankcie postihujú s použitím analógie ust. §
420 ods. 2 OZ v spojení s § 853 OZ samotnú právnickú či fyzickú osobu, ktorej sa neoprávnený zásah
pripočíta (rozhodnutia NS ČR z 27. 09. 2005 sp. zn. 30 Cdo 2837/2004 a z 22. 06. 2006 sp. zn. 30Cdo
2718/2005).

10. Pokiaľ ide o samotnú náhradu nemajetkovej ujmy pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv
žalobkyne, je zrejmé, že už poskytnutím zdravotnej starostlivosti non lege artis sa do jej osobnostných
práv zasiahlo, a to výrazným spôsobom. Nesprávnym postupom žalovaného sa zasiahlo do práva na
ochranu telesnej integrity, ktorá je spolu so životom najdôležitejším osobnostným právom.
10.1. V súvislosti s podmienkami vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy možno konštatovať,
že v praxi sa rozlišuje niekoľko druhov zodpovednosti. Medzi dva hlavné druhy patria morálna a
právna zodpovednosť. Morálna zodpovednosť vzniká na základe právne nevynútiteľnej morálnej normy,
preto nie je možné uplatňovať ju pred súdom. Uplatnenie morálnej zodpovednosti nevylučuje súčasné
uplatnenie právnej zodpovednosti.
10.2. Pre vznik právnej zodpovednosti je potrebné naplnenie predpokladov zodpovednosti. Tými sú: 1.
protiprávne konanie alebo opomenutie, teda porušenie povinnosti zdravotníckeho pracovníka uloženej
zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, 2. škodlivý následok, zvyčajne ide o
spôsobenie ujmy na zdraví, no v niektorých prípadoch postačuje už len ohrozenie právom chráneného
záujmu, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním alebo opomenutím a škodlivým následkom.
Príčinná súvislosť medzi dvoma javmi je taký vzťah, keď prvý jav je príčinou druhého a druhý následkom
prvého. Druhý jav v prípadne existujúcej príčinnej súvislosti by nemohol nastať bez prvého. K danej veci
možno konštatovať, že v medicíne na súčasnej úrovni poznania však v prevažnej väčšine prípadov nie je
možné vyjadriť sa s úplnou istotou k príčinnej súvislosti, ale len s určitou pravdepodobnosťou. Občiansky
zákonník nevyžaduje pre úspešnosť uplatnenia práva na ochranu osobnosti zavinenie, či už úmyselné
alebo z nedbanlivosti, toho, kto sa dopustil neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti.
Ide teda o objektívnu zodpovednosť. Zodpovedný subjekt za svoj neoprávnený zásah zodpovedá aj
vtedy, kedy o ňom vôbec nevedel. Pre vznik nároku na občianskoprávnu sankciu - nemajetkovú ujmu
je potrebné, aby boli kumulatívne splnené všetky vyššie uvedené predpoklady, nedostatok niektorého z
nich vylučuje možnosť uplatnenia predmetnej sankcie. Občianskoprávna ochrana osobnosti na rozdiel
od ochrany trestnoprávnej a administratívnoprávnej - je založená na objektívnom princípe. To znamená,
že sa nevyžaduje zavinenie na strane ohrozovateľa či narušovateľa práva. Zodpovednosť za zásah
do ochrany osobnosti sa preto nemôže nikdy vylúčiť dôkazom tzv. ospravedlniteľného omylu (t. j.
dôkazom, že pôvodca zásahu konal dobromyseľne). Dobrá viera (osobné presvedčenie) konajúceho
nevylučuje totiž neoprávnenosť zásahu ako objektívne existujúcej skutočnosti. Ujma, ktorá vznikne
osobnosti poškodenej fyzickej osoby, je rovnaká bez ohľadu na to, či zásah bol spôsobený úmyselne
alebo bez zavinenia.
10.3. Pokiaľ ide o naplnenie podmienok pre vznik reparácie negatívneho zásahu do osobnostných práv
žalobkyne, podľa súdu z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že prišlo k zásahu,
ktorý vyvolal ujmu na strane žalobkyne, spočívajúcu v porušení jej osobnostných práv chránených ust. §
11 OZ a tento zásah mal charakter protiprávneho konania. Pojem zásahu do práva v zmysle § 13 ods. 1
OZ nemožno vykladať tak, že musí vždy ísť iba o aktívne konanie a nie o konanie pasívne - opomenutie.
Naopak, pojem chovania či konania môže mať podobu ako aktívneho konania, tak aj konania pasívneho
- t. j. opomenutie, pretože aj opomenutím môže byť porušená právna či iná povinnosť, aj opomenutím
môže byť spôsobená ujma fyzickej osobe, a to či už majetková či nemajetková. Pojem zásah v citovanom
ustanovení vyjadruje nepochybne určité chovanie, a to či už pasívne alebo aktívne. Pritom je dôležité



posúdiť skutočnú neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti a samozrejme potom aj
následky tohto zásahu pre fyzickú osobu (Pozri Na ÚS ČR z 24. 10. 1995, sp. zn. I. ÚS 15/1995).
10.4. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv
chránených ustanovením § 11 OZ a ktoré je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu
stanovenými právnym poriadkom (Uz NS ČR z 03. 12. 2002, sp. zn. 28 Cdo 1524/2002). Ide teda
o konanie smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé
znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Každý
neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby je v rozpore s objektívnym právom. Naplnenie týchto
dvoch kritérií nie je v konaní sporné.
Tam, kde v dôsledku neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby vznikla nemajetková ujma,
vznikajú pre pôvodcu tohto zásahu občianskoprávne sankcie uvedené v § 13 ods. 1 a 2 OZ. Právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 je jedným z čiastkových a relatívne
samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva a na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Vzniká
vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých
následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nepostačuje a hoci ide o satisfakciu
nemateriálnych osobnostných práv (rovnako ako v prípade bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia podľa § 444 OZ), jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo
majetkovej povahy. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dať do vzťahu mieru ujmy na
hodnotách ľudskej osobnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takej nemajetkovej ujmy (NS
ČR z 25. 09. 2003, sp. zn. 30 Cdo 1542/2003). Peňažné zadosťučinenie môže priznať súd, ak morálne
zadosťučinenie nie je v konkrétnom prípade postačujúce, pričom zníženie dôstojnosti fyzickej osoby
alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere nie je nevyhnutné (§ 13 ods.2 OZ - arg. „najmä“).

11. V prejednávanej veci je zrejmé, že časť následkov poškodenia zdravia patrí pod náhradu škody
na zdraví formou sťaženia spoločenského uplatnenia (zníženie sebaobslužnosti, nutnosť barly, slabosť
ľavej ruky, neschopnosť variť, neschopnosť si nakúpiť, neschopnosť cestovať sama MHD a pod.). Za
tieto fyzické prejavy poškodenia zdravia náhradu nemajetkovej ujmy poskytnúť nemožno.
11.1. Nemajetkovú ujmu však súd poskytol za samotný postup žalovaného non lege artis a za značnú
psychickú nepohodu spôsobenú nedostatočným zásahom žalovaného, keď vo vedomí žalobkyne
prebiehalo porovnanie existujúceho stavu so stavom pri prvej mozgovej porážke a ponechanie v
tomto stave bez odbornej lekárskej pomoci a nemocničnej starostlivosti. Tento stav bol vyvolaný práve
osobami, od ktorých sa primárne čaká pomoc v takýchto situáciách. Rovnako aj za frustráciu z terajšieho
stavu patrí náhrada nemajetkovej ujmy. Prejednávanú vec možno pripodobniť k v zahraničí aplikovanej
teórii „straty šance“, keď neodborný zásah žalovaného obral žalobkyňu o možnosť minimalizácie
nevratných zdravotných ťažkostí.
11.2. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy
- v závislosti od individuálnych okolností daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu
treba podľa právneho názoru považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú.
Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú
ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala
aj každá iná fyzická osoba.
11.3. V prejednávanej veci mal teda súd podmienky na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch za splnené. Keďže sadzobník náhrady neexistuje, súd vychádzal predovšetkým z toho, aby
náhrada bola primeraná a spravodlivá. Takouto náhradou sa súdu javí suma 6000 €.

Požiadavka žalobcu na 100% preukázanie príčinného vzťahu medzi pochybením žalovaného a
zdravotným stavom žalobcu

12. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. II. ÚS 716/2016 - požiadavka jednoznačného preukázania
príčinnej súvislosti bez možnosti pripustenia určitej rozumnej miery neistoty osobitne v sporoch, ktoré
majú svoj pôvod vo vzťahoch lekár (zdravotnícke zariadenie) a pacient (klient), je v štandardnom type
dôkazného sylogizmu neprimeraná, pretože narúša spravodlivú rovnováhu medzi dotknutými stranami
tým, že nereflektuje objektívne limity súvisiace s následným poznávaním minulých javov, zvlášť príčinnej
súvislosti, a proporcionálne nevyvažuje vzájomné asymetrické postavenie týchto subjektov, v ktorom má
z už uvedených dôvodov „navrch“ zdravotnícke zariadenie, keďže na žalobcu (poškodeného) ako slabšiu
stranu v ich vzájomnom vzťahu kladie neúmerné nároky, čím mu v súdnom konaní fakticky znemožňuje



dosiahnutie ich uspokojenia, v dôsledku čoho porušuje aj jeden z aspektov práva na spravodlivé súdne
konanie, ktorým je rovnosť jeho strán.
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu ČR, sp. zn. ÚS I./1919/08 - Závěry nalézacího soudu stran
"stoprocentního" prokázání objektivní příčinné souvislosti se jeví Ústavnímu soudu jako nereálné, neboť
nedosažitelné a neudržitelné. Určovat v lékařských postupech jednoduchý vztah příčiny a následku je
samo o sobě velmi obtížné. Podstatou lékařství je vlastně vstupovat do celého řetězce příčin a následků,
do procesů, které probíhají v lidském těle, a vnějším zásahem tyto procesy ovlivňovat, měnit jejich
směr, působení atd. Zásah lékaře tak vlastně sám o sobě mění "přirozený běh věcí" v lidském těle,
zasahuje do komplexních vztahů příčin a následků. I v případě aktivního jednání lékaře, který zvolí
určitý léčebný postup, je velmi obtížné, ba vyloučené stanovit, zda tento postup byl nade vši rozumnou
pochybnost jedinou možnou příčinou škodlivého stavu, který nastal. O to obtížnější je to v případě
opomenutí, kdy lékař nezvolí postup, který na základě soudobých a dostupných znalostí lékařství zvolit
mohl a měl. Prokázat, že právě a pouze toto opomenutí tvoří se škodlivým důsledkem ničím nenarušený
vztah, je v podstatě nemožné. V důsledku toho je výrazně oslabeno postavení poškozeného. Ostatně
z toho důvodu právní řády common law opustily v těchto případech požadavek (pravděpodobného)
prokázání kauzálního nexu a vytvořily doktrínu tzv. "ztráty šance" či "ztráty očekávání" (loss of chance,
loss of expectation), podle níž soud poměřuje či odhaduje (estimate) pravděpodobnost dosažení určitých
šancí, pokud by byl zvolen určitý postup, a reflektuje tyto šance, zda jsou vyšší nebo nižší než ty,
které by bylo možno očekávat při nenarušeném či řádném chodu věcí. Jinak řečeno, vychází se
z toho, jaké by v případě lékařského postupu lege artis byly statisticky šance (prognózy) na úplné
vyléčení, úplné odvrácení smrti či prodloužení života pacienta o určitou dobu.; blíže viz např. rozhodnutí
britské House of Lords Gregg v. Scott z roku 2005, http://www.parliament.the-stationeryoffice.co.uk/pa/
ld200405/ldjudgmt/jd050127/greg-1.htm.
Vzhledem k tomu, že pojem příčinná souvislost není právními předpisy v České republice nijak
definován, což ostatně zdůraznil ve svém rozsudku i nalézací soud, nic nebrání judikatuře
českých soudů, aby požadavek "stoprocentně" prokazované příčinné souvislosti přehodnotila a
přijala adekvátnější a realističtější výklad "způsobení škody", který by vyrovnával slabší postavení
poškozených. Naznačené řešení užívané v zemích common law se dle přesvědčení Ústavního soudu
více přibližuje ideji spravedlivého řešení následků majících původ ve vztahu lékař - pacient, který je
třeba nahlížet jako vztah panství, v němž má z mnoha důvodů, avšak především z důvodů znalostních,
převahu moci právě lékař. Proto je třeba důsledněji chránit pacientovo základní právo na tělesnou
integritu a v posledku, jak dokazuje řešený případ, i právo na život, a to i skrze výklad příslušných
ustanovení občanského zákoníku týkajících se náhrady škody.
12.1. V prejednávanej veci tak súd považuje za dostatočné všeobecné povedomie ako aj predložený
znalecký posudok, z ktorých je zrejmé, že pri mozgovej porážke je nevyhnutné nemocničné ošetrenie
a to čo najskoršie pre minimalizáciu následkov. Tvrdenie žalovaného o možnosti opätovného privolania
záchranky, nevyčkávania do rána a pod., považuje súd za účelové v snahe zmierniť svoju zodpovednosť.
Boli to totiž práve zamestnanci žalovaného, ktorí žalobcu nevzali do nemocnice a inštruovali ju, aby
si išla ľahnúť. Žalobkyňa teda plnila ich inštrukcie a akonáhle sa ráno zobudila už aj s tŕpnutím nohy,
vyhľadala lekársku pomoc. Možno teda s dostatočnou istotou uzavrieť, že ak by sa žalobca dostal do
nemocnice už dňa 04.09.2016 pred polnocou a nie až ráno dňa 05.09.2016, rozvoj mozgovej porážky
by bol menej rozsiahly z dôvodu včasnejšej liečby.

13. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13.1. Aj keď C.s.p. neobsahuje ustanovenie obdobné § 142 ods.3 O.s.p. - Aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného
plnenia., výkladom možno k takému záveru dôjsť, keďže spor o náhradu nemajetkovej ujmy ostal
sporom, kde výška plnenia závisí od úvahy súdu, preto žalobca úspešný v základe nároku má právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100%..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.

Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.



Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p.
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.