Fakultná nemocnica Trnava


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/44/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116214645
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2116214645.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, v právnej veci žalobcu: Fakultná nemocnica
Trnava, so sídlom A. Žarnova 11, Trnava, IČO: 00 610 381, zastúpený spoločnosťou: KADUC &
PARTNERS s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 4, Trnava, IČO: 50 290 762, proti žalovanému: A. B. B.,
nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. D., zastúpený advokátkou: Mgr. PhDr. Zuzanou Tománkovou
Mikovou, so sídlom Šancová 110, Bratislava, o zaplatenie 4.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 32C/46/2016-301 zo dňa 4. augusta 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol a II. výrokom
priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2 ods. 1, 6, § 4 ods. 3,
5, § 19 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o ZS“) a § 81 písm.
c), § 178 ods. 1, § 179 ods. 1, § 186 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej aj
„zákonník práce“).

3. Súd vo veci vychádzal zo skutkových zistení, že pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2012 vyplýva, že
žalovaný bol zamestnancom žalobcu na pozícií primár, s náplňou práce: špecializované diagnostické
a preventívno-liečebné zákroky a činnosť na lôžkovom oddelení v operačnom odbore vrátane
konziliárnej činnosti, riadenie organizácia, plánovanie, koordinovanie a kontrola, dátum nástupu do
práce: 01.01.2013. Z výpovede zo dňa 31.07.2013 vyplýva, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď z
pracovného pomeru s mesačnou výpovednou dobou, pracovný pomer sa skončí dňa 31.08.2013.

4. Z rozhodnutia UDZS zo dňa 15.08.2014 vyplýva, že UDZS rozhodol, že rozklad žalobcu zamieta a
rozhodnutie o uložení pokuty č. ZS 204/00005/2014 vydané dňa 17.02.2014 UDZS, pobočka Trnava vo
výške 4.000,- eur potvrdzuje. Účastník konania (žalobca) porušil §4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o
zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej aj „zákon
o ZS“) tým, že pri poskytovaní ZS p. E. F. (ďalej aj „pacientka“) a jej dieťaťu neposkytol ZS správne.
Nesprávne poskytnutá ZS spočívala v tom, že žalobca od prekladu pacientky na pôrodnú sálu dňa
17.05.2013 o 17:51 hod. nezabezpečil adekvátne monitorovanie stavu matky a plodu a nevyhodnotil



riziko možnej ruptúry maternice, pričom vzhľadom na anamnézu predchádzajúceho cisárskeho rezu išlo
z hľadiska monitorovania a vedenia pôrodu o tehotnosť rizikovú, vyžadujúcu intenzívne monitorovanie
matky aj plodu ako aj kontraktačnej aktivity maternice, ktoré je bezpodmienečne nutné najmä u
stavov po cisárskom reze, u ktorých sa rozhodlo viesť pôrod per vias naturales. Žalobca nevenoval
dostatočnú pozornosť monitorovania matky a plodu u pacientky po predchádzajúcom cisárskom reze,
nesprávne vyhodnotil stav a priebeh pôrodu a udal terminologicky nesprávnu indikáciu na cisársky
rez. Indikáciou mala byť hypoxia alebo hroziaca ruptúra maternice, ale nie nepostupujúci pôrod. V
odôvodnení rozhodnutia UDZS uvádza, že dňa 17.05.2013 došlo u pacientky k spontánnemu nástupu
pôrodnej činnosti, preto bola pacientka o 14:16 hod. prijatá na gynekologicko-pôrodnícku kliniku žalobcu
(ďalej aj „GPK“). Vstupné vyšetrenia boli v norme a nepoukazovali na ohrozenie matky alebo plodu. Po
kontrolnom CTG vyšetrení (od 16:42 do 17:08 hod.) a gynekologickom vyšetrení primárom o 17:26 hod.
bola pacientka preložená na pôrodnú sálu za účelom vedenia pôrodu per vias naturales. Na pôrodnej
sále boli intermitentne monitorované ozvy plodu, pričom od prekladu na pôrodnú sálu o 17:51 hod. do
pôrodu o 18:50 hod., t.j. za 1 hodinu sledovania boli ozvy plodu zaznamenané len 5 krát. Od prekladu na
pôrodnú sálu už nebolo vykonané žiadne CTG vyšetrenie eventuálne iné vyšetrenie na objektivizovanie
stavu plodu (pulzná oxymetria, STAN analýza) a vzhľadom k anamnéze predchádzajúceho pôrodu
cisárskym rezom nebol počas sledovania pacientky na pôrodnej sále zaznamenaný údaj o stave dolného
segmentu (pritom pri prijatí na oddelenie bol vyšetrujúcim lekárom zaznamenaný údaj o stenčení
dolného segmentu a bolestivosti v operačnej rane)... O 18:40 hod. bola bránka zájdená, o 18:50 hod.
bolo indikované ukončenie pôrodu cisárskym rezom z indikácie „nepostupujúceho pôrodu“). O 18:57
hod. pacientka porodila ťažko asfyktické dieťa... Žalobca v rozklade zo dňa 17.02.2014 o.i. uviedol, že
pri prijatí na pôrodnicu o 17:51 hod. boli vykonané štandardné výkony, pri preklade nebola zaznamenaná
žiadna závažná patológia v zmysle alterácie oziev plodu, pacientka nebola zhodnotená ako výrazne
riziková a nebol ordinovaný intenzívnejší monitoring plodu. Počas I. doby pôrodnej ozvy plodu sledované
boli a ani raz nepoklesli do patologických hodnôt. Podľa dostupnej literatúry postačuje kardiotografické
sledovanie plodu počas I. doby pôrodnej v intervale 2-3 hodín, čo dodržané bolo. Pôrod bol vedený
a ukončený lege artis, ZS bola pacientke poskytnutá správne. Predsedníčka úradu skonštatovala, že
sa s vyjadreniami žalobcu nestotožňuje. O stave plodu počas pôrodu na pôrodnej sále nie je žiadny
objektívny záznam od času, kedy bol posledný CTG záznam natočený o 17:13 hod. ešte na oddelení
rizikovej tehotnosti, teda ešte pred prekladom na pôrodnú sálu. Ozvy plodu boli po preklade na pôrodnú
sálu sledované nepravidelne, a to aj napriek tomu, že pravidelné zaznamenávanie oziev plodu, ako
aj sledovanie stavu dolného segmentu u rodičky s anamnézou predchádzajúceho cisárskeho rezu, je
povinnosťou každého pôrodníckeho pracoviska, a to aj u fyziologicky prebiehajúceho, anamnesticky
nezaťaženého pôrodu. Po preklade pacientky na pôrodnú sálu nie je v zdravotnej dokumentácii
zaznamenaný údaj (či už negatívny alebo pozitívny) o stave dolného segmentu a bolestivosti operačnej
rany. Tieto skutočnosti neboli následne službukonajúcim personálom účastníka konania adekvátne
vyhodnotené. Indikácia k cisárskemu rezu nebola správna, lebo pôrodník indikoval cisársky rez pre
nepostupujúci pôrod, hoci podľa zdravotnej dokumentácie od diagnostikovania zájdenej bránky po
indikovanie cisárskeho rezu o 18:50 hod. uplynulo len 10 minút. Prvá doba pôrodná pritom u viacrodičky
trvá priemerne 5 až 15 minút. U pacientky trvala 10 minút, preto indikáciou na cisársky rez nemal byť
nepostupujúci pôrod, ale hypoxia alebo hroziaca ruptúra maternice.

5. Zo zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie pri FN TT (žalobca) zo dňa 16.09.2015 vyplýva, že
UDZS udelil žalobcovi pokutu 4.000,- eur, A. G. F., námestník riaditeľa uviedol, že zo spôsobenú škodu
je zodpovedný žalovaný. Nakoľko tento ukončil pracovný pomer k 31.08.2013 vec bola postúpená
na Právny a kontrolný odbor na vymáhanie. Z podania označeného ako Zosobnenie škody v prípade
pacientky E. F. podpísanej A. H. I. B., primárom GPK, adresovanej A. G. F. dňa 05.11.2014 vypláva,
že A. I. B. oznámil A. F., že za rozhodnutie a managment vedenia pôrodu u pacientky bol zodpovedný
žalovaný.

6. Zo zápisnice OR PZ v Trnave o výsluchu znalca MUDr. Anna Boháčiková, znalecká organizácia
forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., pre odvetvie zdravotníctvo a farmácia zo
dňa 09.03.2016 vyplýva, že znalec bol vypočutý v trestnej veci obvineného - žalovaného pre prečin
ublíženia na zdraví. Znalkyňa je znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a
pôrodníctvo. Znalkyňa na otázku vyšetrovateľa, aké vyšetrenia je nutné realizovať po odtoku plodovej
vody u rodičky z hľadiska zabránenia možného poškodenia plodu uviedol, že po odtoku plodovej vody
je potrebné urobiť vaginálne vyšetrenie a taktiež je potrebné natočiť CTG záznam. Ďalej uviedla, že
je to štandardný postup, no u nás neexistuje nijaké záväzné ustanovenie, ako v takomto prípade



presne postupovať. Na otázku, aký status má pôrodná sála, čo do intenzity poskytovania zdravotnej
starostlivosti znalkyňa uviedla, že pôrodná sála je na úrovni jednotky intenzívnej starostlivosti. Na
otázku, či je nevyhnutné, aby pôrodná asistentka (ďalej aj „PA“) neodkladne informovala pôrodníka
o tom, že bola prijatá rodička na pôrodnú sálu znalkyňa uviedla, že áno, každý príjem pacientky na
pôrodnú sálu musí PA ohlásiť službukonajúcemu lekárovi, ktorý potom pacientku vyšetrí a ďalej sleduje
priebeh pôrodu. Na otázku týkajúcu sa monitoringu znalkyňa uviedla, že po príchode na pôrodnú sálu
by mal byť natočený tzv. vstupný monitor oziev plodu a kontrakcie maternice. Častosť prístrojového
monitorovania počas pôrodu určuje lekár pôrodník. Sú však pracoviská, kde prvý vstupný monitor
automaticky točia pôrodné asistentky aj bez príkazu lekára ešte predtým, než ho k pacientke privolajú.
Nevie však posúdiť na koľkých pracoviskách na Slovensku je takýto postup zaužívaný a na koľkých
musí každý monitor t.j. aj po prijatí pacientky ordinovať lekár. Záleží to od zvyklostí na jednotlivých GP
oddeleniach. Po nahliadnutí do dekurzu zo zdravotnej dokumentácie (ďalej aj "ZD") pacientky znalkyňa
na otázku vyšetrovateľa uvádza, že v dokumentácii nie je záznam o tom, že by niekto z lekárov
ordinoval úkony, ktoré popisuje PA v dekurze z pôrodnej sály. Lekár by mal byť volaný hneď po prijatí
pacientky. Na otázku, či bol v tomto prípade lekár privolaný včas znalkyňa uviedla, že sa k tomu vyjadriť
nemôže, nakoľko z dostupnej ZD nevyplýva, kedy bol lekár zavolaný, ani či mu bolo oznámené, že
na pôrodnú sálu bola prijatá pacientka. Na otázku, či bola rodička a plod v tomto prípade dostatočne
klinicky a prístrojovo monitorovaní s ohľadom na personálnu a materiálnu vybavenosť pracoviska, z
poznamenaním, že podľa údajov z výsluchov pacientka bola jediným pacientom v tom čase na pôrodnej
sále, znalkyňa uvádza, že vzhľadom k tomu, že po prijatí pacientky na pôrodnú sálu absentuje v ZD
záznam o vyšetrení rodičky lekárom, absentuje záznam o odtoku plodovej vody, nebol urobený ani
jeden CTG záznam počas pobytu na pôrodnej sále, musí povedať, že monitoring rodičky a plodu počas
pôrodu nebol dostatočný. Na otázku vyšetrovateľa, ktoré osoby sú zodpovedné za tieto nedostatky,
znalec uvádza, že lekárske vyšetrenie rodičky robí lekár, ktorý slúži na pôrodnej sále, ten istý lekár
ordinuje vyšetrenie CTG monitorom. Pokiaľ službukonajúci lekár konzultuje nadriadeného lekára z
dôvodu nejakej komplikácie alebo problému, potom rozhoduje a preberá zodpovednosť konzultovaný
služobne starší lekár. PA zodpovedá za to, že správne vykoná všetky ordinácie, príkazy lekára, je
zodpovedná za sledovanie oziev plodu a akúkoľvek zmenu oproti normálu je povinná hlásiť lekárovi. PA
informuje lekára o prijatí pacientky na pôrodnú sálu. V ZD nie je údaj o tom, že lekár bol PA informovaný o
príjme rodičky. Na otázku, čo z hľadiska medicínskeho znamená konzultovaťa staršieho (nadriadeného)
lekára znalec uviedol, že každú odchýlku od fyziologického priebehu pôrodu je službukonajúci lekár
povinný hlásiť svojmu nadriadenému. Nie je to záväzné pravidlo, je to všeobecná zvyklosť. V ZD nie
je údaj o tom, že sa vyskytla odchýlka od fyziologického pôrodu a lekár konzultoval nadriadeného.
Na otázku, kto je zodpovedný za vedenie ZD znalec uviedol, že za ZD je zodpovedný lekár, ktorý je
povinný zapisovať priebeh pôrodu a taktiež do ZD zaznamenáva aj PA, ktorá zaznamenáva počet oziev
plodu a kontraktačnú činnosť maternice. Znalkyňa tiež uviedla, že ZD z priebehu pôrodu je absolútne
nedostatočná. Z dostupnej dokumentácie sa nedá posúdiť, ako dlho bolo dieťa počas pôrodu v hypoxii.
Na to by sa dalo odpovedať len vtedy, keby bol k dispozícii aspoň nejaký CTG záznam robený v priebehu
pôrodu. Na otázku vyšetrovateľa, ktoré úkony mal vykonať žalovaný a nevykonal ich, resp. či vidí na
jeho postupe v čase, keď prišiel k pôrodu , postup non lege artis, znalec uvádza, že podľa záznamu v
ZD prišiel na sálu počas tlačenia, t.j. počas II. doby pôrodnej a vzhľadom na to, že pôrod nepostupoval,
alterovali ozvy plodu, indikoval ukončenie pôrodu cisárskym rezom.

7. V internej smernici manažérstva kvality - časť 2.PP-03 Vstupné vyšetrenie rodičky lekárom a určenie
ďalšieho postupu starostlivosti o rodičku je uvedené: Službukonajúci lekár po predchádzajúcom zbere
anamnestických údajov zrealizuje vonkajšie a vnútorné vyšetrenie rodičky, po zhodnotení vaginálneho
nálezu, zdravotného stavu pacientky rozhodne o prijatí pacientky na pôrodnícke oddelenie, pôrodná
sála. Zrealizuje sonografické vyšetrenie, zhodnotí CTG záznam. Výsledok zaznamená do pôrodopisu
spolu s návrhom ďalšieho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti o rodičku... Lekár rozhodne
o prijatí pacientky na pôrodnú sálu, resp. na lôžkové oddelenie ohrozenej tehotnosti. V časti 2.PP-04
je uvedené: Pôrodná asistentka z ambulancie pôrodníckeho príjmu doprevádza pacientku na pôrodnú
sálu (poprípade aj sprievodnú osobu rodičky), kde pacientku a zdravotnú dokumentáciu odovzdá do
starostlivosti službukonajúcej pôrodnej asistentke na pôrodnej sále a umiestni rodičku na čakaciu izbu.
V časti 2.PP-05 umiestnenie rodičky na čakaciu izbu je uvedené: Pôrodná asistentka na pôrodnej sále
po preštudovaní lekárskeho nálezu postupuje podľa uvedených ordinácií. V časti 2.PP-10 Sledovanie
priebehu pôrodu a hodnotenie postupu je uvedené: Službukonajúci lekár v spolupráci s pôrodnou
asistentkou intenzívne monitorujú priebeh prvej doby pôrodnej sledovaním vitálnych funkcií matky i
plodu, vaginálnym vyšetrením sa hodnotí priebeh otváracej doby, lekár ordinuje postupy pri poskytovaní



starostlivosti o rodičku. V časti 2.PP-22 Dokumentácia pôrodu je uvedené: Celý priebeh pôrodu, vo
všetkých jeho fázach sa zaznamenáva do pôrodopisu.

8. Z protokolu žalobcu č. 2/2013/MU o výsledku kontroly vyplýva, že poverené osoby A. G. F., B. A. A. D.,
J., A. K. L., B., A. M. A., A. K. N., MBA vykonali dňa 29.05.2013 prešetrenie mimoriadnej udalosti - udalosti
súvisiace s priebehom pôrodu pacientky dňa 17.05.2013 po preštudovaní dostupnej dokumentácie
pacientky, vyjadrení dotknutých zdravotníckych pracovníkov, kontrolná komisia konštatuje, že v ZD
pacientky chýba záznam o môžnostiach vedenia pôrodu a prípadných rizikách vyplývajúcich z pôrodu.
V druhej dobe pôrodnej nebola zachytená alterácia oziev, ktorá by viedla k skoršej indikácii pôrodu
cisárskym rezom. Kontrolná komisia prešetrila mimoriadnu udalosť v zmysle § 13 ods. 1 zákona o
kontrole v štátnej správe a dňa 29.05.2013 vypracovala protokol o výsledku kontroly. S obsahom
protokolu o výsledku kontroly boli oboznámený G. A. O., riaditeľ nemocnice, žalovaný a A. G. P., čo
menovaní potvrdili svojimi podpismi.

9. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní (ďalej aj „HP“) v konaní na tunajšom súde č.k. 9T/51/2016
proti obžalovanému - žalovanému pre prečin ublíženia na zdraví zo dňa 02.11.2017 vyplýva, že na HP
boli vypočutí ako svedkovia D. M. B., G. C., E. D., G. I.. D. M. B. na HP uviedla, že dňa 17.05.2013
pracovala na pozícii PA u žalovaného na pôrodníckom príjme, v daný deň mala službu, nepamätá si túto
pacientku, ak ju mala, tak ju iba prijímala. Prijímaným pacientkam sa natáčal CTG záznam, spisovali sa
osobné údaje, dal sa podpísať pacientke informovaný súhlas o príjme. G. C. uviedla, že dňa 17.05.2013
pracovala ako PA na oddelení rizikového tehotenstva. Pacientku prijala v poobedňajších hodinách okolo
16:00 hod., cítila sa dobre, odobrala odbery podľa ordinácii lekára, ktorý ju prijímal a uložila pacientku,
cítila sa dobre, tak zhruba do pol hodiny sa išla pacientky spýtať ako sa má, udávala slabé bolesti
každých 10 minút, pacientku popočúvala, ďalej sledovala a okolo 17: 00 hod jej natočila záznam CTG
a zavolala lekára. Vtedy už mala pacientka kontrakcie každé 4 minúty. Žalovaného oboznámila, že
pacientka má kontrakcie, ten obratom prišiel a pacientku vyšetril, kontrakcie mala každé 4-5 minút.
Pacientka bola vyšetrená lekárom, tým, že vaginálny bol pokročilý, tak ju preložili na pôrodnú sálu.
Na otázku obhajkyne, prečo sa natáčal CTG záznam svedkyňa uviedla, že zvyčajne zvyknú natáčať
záznam vtedy, keď pacientka udáva, že má pravidelné kontrakcie najmenej po 10 minútach, vždy pri
volajú lekára, ktorý zhodnotí záznam a vyšetrí pacientku, robia to štandardne pri každej pacientke, ktorá
je v termíne, alebo aj skôr. Záznam robia bez toho, aby ho nariadil lekár, vždy keď má pacientka problém,
že má bolesti, tak sa natočí CTG. Niekedy je ordinovaný lekárom ráno, večer, ale mimo toho sa robí
aj keď má pacientka problém. Nepamätá sa, že by sa pacientka na niečo sťažovala počas vyšetrenia,
nepamätá sa, že by pacientke odtiekla plodová voda. Je oboznámená so smernicou manažérstva kvality
- proces pôrodu, uviedla, že je to predpis, ktorým sa riadia. Po vyšetrení išla pacientka na izbu, kde si
balila veci, doktor vypisoval papiere a ona zavolala sanitárku alebo ošetrovateľa, ktorý prišiel, vyzdvihol
pacientku na oddelení a odviezol ju na pôrodnú sálu. Ich oddelenie je na III. poschodí, pôrodná sála
je na I. poschodí, čas 20 minút je štandardný, ak nie je dôvod sa ponáhľať. Na otázku obhajkyne, či v
tomto prípade nebol dôvod sa ponáhľať uviedla, že pacientka mala kontrakcie každé 4 minúty, tieto však
zvládala, ozvy bábätka boli v poriadku, dali jej čas, aby sa v kľude pobalila. Na otázku obhajkyne, ak
by prišlo k odtoku plodovej vody na ich oddelení, aké úkony sa robia, svedkyňa uviedla, že ak by tam
bol ešte pán doktor, tak by ešte raz pacientku vyšetril a keby tam nebol, tak by to oznámili lekárovi. Na
otázku obhajkyne, kto tento úkon zapíše do ZD uviedla, že ona by zapísala, že pacientke odtiekla voda a
doktor zapíše vyšetrenie. Ten, kto videl odtečenie plodovej vody je povinný to zapísať do ZD bez ohľadu
na to, či je to lekár alebo PA. E. D. na HP uviedla, že dňa 17.05.2013 pracovala ako PA na pôrodnej
sále u žalobcu. Pamätá si, že pacientka bola preložená z rizikového oddelenia na pôrodnú sálu, bola
u nich 20 minút a potom porodila. Nepamätá si, či ona sama prijímala pacientku na oddelenie. Pôrod
vykonával službukonajúci lekár, myslí si, že vtedy slúžil A. P., službu mal aj žalovaný. Bola prítomná pri
pôrode pacientky, pacientka bola uložená na pôrodné lôžko, službukonajúci lekár A. P. tam bol a potom
prišiel žalovaný. Pacientku monitorovali, počúvali, to robia vždy. Samotný priebeh pôrodu si nepamätá.
Na otázku prokurátora, či mala pred pôrodom nejaké komplikácie uviedla, že si myslí, že nie. Na otázku
prokurátora, či bolo zo zdravotnej karty zrejmé, že pacientka pri prvom pôrode rodila cisárskym rezom
uviedla, že nie, ona to nevedela. Na otázku prokurátora, či sa prihliada na predchádzajúci spôsob pôrodu
uviedla, že to závisí od priebehu pôrodu. Na otázku prokurátora, z akého dôvodu sa privolal žalovaný
uviedla, že on sa neprivolal, prišiel sám. Na otázku obhajkyne, kto vykonáva vstupný monitoring rodičky
po príjme na pôrodnú sálu uviedla, že sestra, PA, ak je tento naordinovaný, samy od seba ho nerobia,
štandard je, že sa robí po 2 hodinách, keď je rodička na pôrodnej sále. Na otázku obhajkyne, v akých
úkonoch spočíva vstupný monitoring uviedla, že sa robí CTG záznam, 20 minút sa natáčajú ozvy plodu



a činnosť maternice. Pacientka väčšinou prichádza vyšetrená z rizikového oddelenia. Iné úkony sa
nerobia. Na otázku obhajkyne, kedy sa službukonajúci lekár na pôrodnej sále dozvie, že bola prijatá
pacientka uviedla, že PA mu to hneď hlásia, určite to ohlásila aj v tomto prípade. Na otázku obhajkyne,
prečo nebol natočený CTG záznam pacientke uviedla, že pretože nebol naordinovaný. Vnútorný predpis
organizácie pozná, riadia sa ním. Svedkyňa G. I. na HP uviedla, že dňa 17.05.2013 mala nočnú smenu
od 18:00 hod a pracovala ako PA. Pacientka k nim bola preložená z rizikového oddelenia. Keď sa
pacientka prekladá, tak lekár z rizikového oddelenia naordinuje ad pôrodná sála, napríklad klyzma,
sprcha, niekedy ordinujú CTG ihneď, keď sa im niečo nezdá, niekedy CTG za hodinu, ak tam je ale
napísané ad pôrodná sála, tak zahajujú bežný štandard, uloží sa pacientka, zavedie sa jej žila, popočúva
sa. Ak CTG nie je naordinované, tak sa točí až za 2 hodiny. Myslí si, že behom dvoch hodín išla
pacientka rodiť, zaviezli ju na pôrodnú sálu, privolal sa A. P. a začalo sa lekárske vedenie pôrodu....
Začalo sa lekárske vedenie pôrodu, medzitým prišiel žalovaný, oni ho nevolali, nebol na to dôvod, on
prišiel, keď prechádzal oddeleniami, potom začalo lekárske vedenie pôrodu s A. P. aj žalovaným, potom
povedal žalovaný, že treba pacientku pripraviť na cisársky pôrod. Na otázku prokurátora, či boli nejaké
komplikácie pri pôrode, keď došlo ku zmene spôsobu vedenia pôrodu uviedla, že ona nevnímala žiaden
problém, počúvali ozvy pacientky. Na otázku obhajkyne uviedla, že po preložení pacientku popočúvala,
CTG sa hneď netočí, nebolo to naordinované, CTG sa malo natáčať až o dve hodiny. Môžu pacientku
aj vyšetrovať, aj vaginálne, ak má pacientka pocit tlaku, že ide rodiť, tak ju vyšetria a zavolajú lekára,
on však chodí pravidelne každú hodinu vyšetrovať. Vždy volajú lekárovi, že mali príjem, lekár sa opýta,
čo to je, lekári tieto pacientky z rizikového už poznajú. Nepamätá sa, že by túto pacientku svedkyňa
vyšetrovala vaginálne. Pozná predpis - proces pôrodný, riadi sa týmto postupom.

10. Zo zápisnice o HP zo dňa 10.07.2018, č.k. 9T/51/2016 vyplýva, že na HP bola vypočutá znalkyňa
MUDr. Anna Boháčiková. Znalkyňa na HP uviedla, že keď príde pacientka na pôrodnú sálu, prvé by sa
mal urobiť monitor. U tohto prípadu sa dá akceptovať, že CTG monitor, ktorý bol vykonaný na oddelení
rizikovej gravidity bol ten vstupný monitor, pred jej preložením na pôrodnú sálu. Potom nastal problém,
pretože malo prísť k odtečeniu plodovej vody a v tomto prípade sa má CTG monitor vykonať znovu, čo
v tomto prípade vykonané nebolo. Počas pôrodu sa opakovane robia krátke záznamy 15-20 minútové
podľa priebehu pôrodu. V tomto prípade pri pôrode neboli robené CTG monitory. Za vykonanie CTG
monitorov zodpovedá lekár, ktorý slúži na pôrodnej sále. Na otázku obhajkyne, či bolo vyšetrenie v
rozsahu a spôsobom, ako to žalovaný urobil pred odoslaním na pôrodnú sálu, dostatočné, znalkyňa
uviedla, že to síce urobil, pacientka tvrdí, že jej následne hneď odtiekla plodová voda a tento údaj už
nie je zaznamenaný ani žalovaným a ani lekárom, ktorý ju prijal na pôrodnú sálu. V tomto momente
mal niekto vykonať natočenie CTG monitoru. Na otázku obhajkyne, či pri príjme na pôrosnú sálu zistí
lekár alebo PA, že je odtečená plodová voda a ako, znalkyňa uviedla, že to zistí vaginálnym vyšetrením,
jednak zistí, že tam nie ja vak blána jednak vidí odtekať plodovú vodu, to stále tečie, existuje na to
špeciálne vyšetrenie. Na otázku, či zdravotný personál na pôrodnej sále zistil, či je odtečená plodová
voda, znalkyňa uviedla, že pravdepodobne nie, v ZD o tomto nie je nič uvedené. Na správne fungujúcom
pracovisku by si túto skutočnosť mala pôrodná sála zistiť sama. Ak sa kolega na pôrodnej sále spoľahne
na predchádzajúce vyšetrenie, je to jeho rozhodnutie. V ZD chýba aj záznam, že by bol službukonajúci
lekár na pôrodnú sál privolaný. Na otázku, aké úkony mal žalovaný vykonať a nevykonal ich, znalkyňa
uviedla, že mal indikovať cisársky rez hneď ako prišiel. Dieťa v tom čase už muselo byť v hypoxii. Hypoxia
nemusí nastať automaticky po odtoku plodovej vody, nastáva v prípade, ak pupočník stlačí dieťa, a
preto je po odtoku plodovej vody potrebné vykonať CTG monitoring, aby táto zdravotná komplikácia
bola vylúčená. Znalkyňa tiež uviedla, že počas pôrodu treba viac vyšetrení, ale v dokumentácii chýbajú.
V ZD nie je konkrétny údaj o zájdení bránky, avšak konkrétne vyšetrenie, keď prišiel lekár, tam chýba.
Celý menežment pôrodu od okamihu, ako prišla pacientka na pôrodnú sálu nebol správny, tam niekde
sa spravila chyba. Na otázku obhajkyne, či pod nepostupujúci pôrod môže byť zaradená hypoxia plodu
znalkyňa uviedla, že nepostupujuci pôrod je označenie, že pôrod nepostupuje tak, ako by mal, to je
všeobecná informácia a k tomu sa pridáva ako ďalšia diagnóza, ktorá je dôvodom toho nepostupovania,
to môže byť nepomer medzi hlavičkou a panvou alebo pupočníková patológia ale to pri tej diagnóze
musí byť presne určené. Pôrod nebol dobre monitorovaný, preto sa to nedá zistiť, kedy vznikla hypoxia.

11. Z dekurzu pacientky vyplývajú dňa 17.05.2013 nasledovné záznamy: 15:03 hod. C. G.: nedostatok
vedomostí v súvislosti s režimom oddelenia, pacientku poučila o režime oddelenia, odbery urobené.
16:11 hod. C. G.: OPP 140 k a 10 - 15 min. 17:13 hod. C. G.: Natočené CTG 20 min. 17:26 hod.
žalovaný: S: pacientka udáva á 5´pravidelnú kontraktačnú činnosť, O: hrdlo spotrebované, bránka tenká
otvorená na 3-4 cm, vak blán zachovalý, hlavička malým odd. vstúpená, š.š. v I. šikmom priemere,



CTG: BFHR-130, zúžene ondulujúci typ, TOCO: bez záznamu kontrakcii, preklad ad pôrodná sála. 17:51
hod. E. D.: pacientka prijatá na PS kontrakcie á 5 min. OPP 147, zavedená Chiraflex, podaná klyzma,
sprcha, poučená o ďalšom postupe. 18:23 hod. E. D.: OPP/144, kontr. a 5 min/25 sek. 19:02 hod. E.
D.: 18.40, OPP/140. pac zajdena, k.a. 3min/30 sek. 19:11 hod. E. D.: 18:40, OPP/140. pac.zajdena, k.a.
3min/30 sek., 18:45 OPP/100/30 sek., hl. P. P.. 19:16 hod. E. D.: 18:45 OPP/100/30 sek., hl. P. P., 18:50
OPP/90, k.a. 3 min/30sek. Ad s.c. ORd priprava k sekcii, B., P. B., pac premedikovana lamp Ranital.1
amp Degan i. v. ord nest, lekar. priprava k sekcii. 1 gr Vulmizolin, 10j oxyt. lamp Methergin, natrium citrici
p.os. 20:18 hod. žalovaný: Rodička s pravidelnou pôrodnou činnosťou, OPP: 132-141, počas kontrakcie
pokles max. na 100/´. Vzhľadom na nepostupujúci pôrod pri pravidelnej kontraktačnej činnosti o 18:50
indikujem ukončenie pôrodu operačne per sectionem caesaream.

12. Z protokolu o vykonanom dohľade UDZS zo dňa 09.12.2013 vyplýva, že UDZS vykonal u žalobcu
dohľad na základe podania p. C. Q., dohliadané obdobie: 05.04.2013 - 03.05.2013, so záverom, že
zo ZD je zrejmé, že pri poskytovaní ZS u A. Q. došlo k pochybeniu, ktoré viedlo následne k ťažkej
hypoxii plodu a jeho úmrtiu. Z rozhodnutia UDZS zo dňa 04.04.2012 vyplýva, že UDZS uložil žalobcovi
pokutu 5.000,- eur za porušenie povinnosti poskytnúť ZS správne, porušenie povinnosti žalobcu vo
vzťahu k A. K. I. spočívalo v tom, že žalobca dňa 09.10.2011 na GPK neposkytol pacientke v súvislosti s
pôrodom ZS správne. Nevykonal všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby, pretože nebolo
zabezpečené adekvátne monitorovanie stavu pacientky - matky a plodu pomocou CTG vyšetrení, a aj tie
CTG vyšetrenia, ktoré boli vykonané, boli vo väčšine prípadov nesprávne vyhodnotené. Z rozhodnutia
UDZS zo dňa 21.12.2011 vyplýva, že UDZS udelil žalobcovi pokutu vo výške 9.950,- eur za porušenie
povinnosti poskytnúť ZS správne vo vzťahu k pacientke F. J., ktoré spočívalo v tom, že pri poskytovaní ZS
službukonajúcim lekárom GPK dňa 14.07.2011 a 15.07.2011 neboli vykonané všetky zdravotné výkony
na správne určenie choroby a ďalšie.

13. Zo zápisnice OR PZ Trnava o výsluchu svedka zo dňa 19.02.2016 vyplýva, že v trestnej veci
obvineného - žalovaného bola ako svedok vypočutá R. A., ktorá pri výsluchu uviedla, že pracuje u
žalobcu ako PA od roku 1978. Uviedla, že keď príjme pacientku na pôrodnú sálu, tak ju uloží do postele,
popočúva ju, spýta sa jej o.i. či má bolesti, či jej odteká plodová voda, popočúva ozvy plodu, poučí ju,
nech jej hlási odtok plodovej vody. Oboznámi sa s jej chorobopisom a robí ordinácie lekára a celý čas
vedie jej dokumentáciu a priebeh pôrodu, dekurz a zaznamenáva. Jej povinnosťou je popočúvať ozvy
plodu, sleduje kontrakcie, odtok plodovej vody, či odteká, či je číra, zelená, skalená, krvavosfarbená a
sleduje aj krvácanie a celkový stav pacientky. Ozvy počúva CTG prístrojom každých 15-20 minút. Keď pri
počúvaní oziev zistí nejakú patologickú odchýlku tak automaticky pacientke natočí CTG záznam a hlási
to lekárovi. Keď už je pacientka na pôrodnom boxe a začína tlačiť, tak automaticky naloží CTG pelotu,
bez toho, aby jej to ordinoval lekár. Na otázku obhajcu uviedla, že vyšetruje pacientku vaginálne, lebo
niekedy je to nevyhnutnosť, každé 2 hodiny sa natáča CTG záznam a každé 2 hodiny chodí pacientku
pozerať lekár. Nevie o tom, že by mali na pracovisku nejaký vykonávací predpis alebo metodické
usmernenie o povinnostiach PA pri monitorovaní rodičky.

14. Zo zápisnice OR PZ Trnava o výsluchu svedka zo dňa 18.01.2016 vyplýva, že v trestnej veci
obvineného - žalovaného bola ako svedok vypočutá E. D., ktorá pri výsluchu uviedla, že keď príde do
služby, v tomto prípade to bolo na 18-tu hodinu, tak si preberá pacientku a robí úkony. Nevie uviesť,
kedy pacientke prvý krát počúvala ozvy plodu, určite to bolo až po tom, čo si prebrala službu, teda
po 18tej hodine. Nevie, kedy pacientke odtiekla plodová voda. Sestra nezaznamenáva odtok plodovej
vody, ani keď tam nie je lekár. To si robí lekár. Na otázku vyšetrovateľa, či v čase, keď vykonávala
meranie oziev plodu (o 18:23 hod., 18:40 hod., 18:45 hod.) mala vedomosť o odtoku plodovej vody a
kedy to zistila uviedla, že ona ju nevyšetrovala, ona to nezistila. Nemala vedomosť o odtoku plodovej
vody. Na otázku vyšetrovateľa, kto píše údaje do dekurzu a kto do pôrodopisu, s poznamenaním, že v
dekurze nie je zaznamenaný odtok plodovej vody a v pôrodopise je zaznamenaný odtok plodovej vody o
18:15 hod., svedkyňa uviedla, že údaje do dekurzu príše sestra aj lekár, pôrodopis píše lekár. Na otázku
vyšetrovateľa, či majú na pracovisku k dispozícii nejaký vykonávací predpis, metodické usmernenie o
povinnostiach PA pri monitorovaní rodičky, svedkyňa odmietla odpovedať. Na otázku, či robí rozdiel v
monitoringu rodičky podľa toho, či prišla z rizikového alebo ako fyziologická rodička uviedla, že nerobí.

15. Uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. 6To/105/2019 zo dňa 16.06.2020 súd zamietol odvolanie
prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29.03.2019,
sp.zn. 9T/51/2016, ktorým súd oslobodil žalovaného spod obžaloby pre prečin ublíženia na zdraví,



ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že ako zodpovedný pracovník na GPK u žalovaného
dňa 17.05.2013 počas hospitalizácie pacientky ako službukonajúci lekár na oddelení rizikovej gravidity
a tiež starší nadriadený lekár, ktorý prevzal vedenie pôrodu na pôrodnej sále, porušil § 4 ods. 3 zákona
o ZS, tým, že od vyšetrenia pacientky o 17:26 hod. a jej prekladu na pôrodnú sálu, napriek tomu, že sa
jednalo o rodičku po sekcii a konizácii, tejto nezabezpečil dostatočné a včasné sledovanie, vyšetrenie,
medikáciu a adekvátne monitorovanie stavu pacientky a plodu, nezaznamenal odtok plodovej vody,
neordinoval jej žiadne spasmoanalgetiká na uvoľnenie maternice a zmiernenie kontrakčnej činnosti,
čím tak nebola zachytená hypoxia plodu... V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Trnave uviedol,
že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd mal na základe vykonaného dokazovania
za preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal. V konaní bolo sporné zavinenie
žalovaného, ktoré prvostupňový súd skúmal v rovine nedbanlivostného zavinenia, nakoľko úmyselné
zavinenie nebolo vykonaným dokazovaním preukázané. Jedinou spornou skutočnosťou zostal čas
odtoku plodovej vody pacientky. Pacientka vo svojej výpovedi uviedla, že plodová voda jej odtiekla po
vyšetrení žalovaným, pri čom bola prítomná službukonajúca sestra a o tejto skutočnosti informovala
žalovaného. V konaní nebolo preukázané, že by mal žalovaný vedomosť o odtoku plodovej vody
poškodenej, pričom z listinných dôkazov vyplýva čas jej odtoku až v neskoršom štádiu pôrodu.
Preložením pacientky na pôrodnú sálu záto nebola v ZS žalovaného, ale v starostlivosti zdravotníckeho
personálu pôsobiaceho na pôrodnej sále. Na pôrodnej sále pacientke nebol urobený CTG záznam
a tento nebol vykonávaný ani počas prebiehajúceho pôrodu, čo znalci po odbornej stránke označili
za postup v rozpore so zákonom, keďže jeho vykonanie vzhľadom na zdravotný stav pacientky bolo
žiaduce realizovať. Pacientka bola primárne v starostlivosti sestier pôsobiacich na pôrodnej sále,
boli vykonávané predpôrodné úkony a službukonajúci lekár A. P. bol privolaný až k prebiehajúcemu
pôrodu, pričom po jeho príchode na pôrodnú sálu sa snažil viesť pôrod spontánne. Po splnení Svojich
služobných povinností sa žalovaný bez vyzvania dostavil na pôrodnú sálu na rutinnú kontrolu, pričom
pôrod už prebiehal. Podľa výpovedí priamych svedkov žalovaný v rozmedzí cca 5 minút vyšetril
pacientku, dospel k záveru, že pôrod nepostupuje, a preto nariadil akútnu sekciu, ktorá bola následne
vykonaná. S poukazom na nevykonávanie CTG monitoringu plodu maternice pacientky na pôrodnej
sále bolo ukončenie pôrodu poškodenej indikované z dôvodu nepostupujúceho pôrodu, pričom už v
tomto čase mala byť zrejmá hypoxia plodu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný
svojim podriadeným nezakázal vykonávať cisárske rezy, ale zakázal im ich vykonávanie bez zdravotnej
indikácie. Ani predchádzajúci pôrod cisárskym rezom sám osebe neznamená, že aj druhý pôrod musí
prebehnúť cisárskym rezom, čo konštatovali aj znalci, ktorí uviedli, že v čase vyšetrenia pacientky
žalovaným nebol dôvod viesť pôrod inak ako spontánne. Prvostupňový súd tak došiel k záveru, že
žalovanému nebolo preukázané zavinenie na poškodení zdravia novorodenca, pričom neexistuje ani tzv.
objektívna trestnoprávna zodpovednosť vedúceho pracovníka - primára za konanie jemu podriadeného
zdravotníckeho personálu. S poukazom na absenciu zavinenia žalovaného, rešpektujúc zásahu in
dubio pro reo prvostupňový súd žalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo preukázané, že
skutok spáchal žalovaný. Krajský súd k námietkam prokurátora uviedol, že rozhodnou skutočnosťou
vo vzťahu k ustáleniu viny či neviny žalovaného je aj podľa odvolacieho súdu čas odtoku plodovej
vody. Pokiaľ by k odtoku plodovej vody prišlo v čase o 17:26 hod., ako to tvrdila pacientka, potom by v
zmysle vykonaného dokazovania bolo povinnosťou žalovaného vykonať opakované CTG vyšetrenie. Z
vykonaného dokazovania však nie je možné jednoznačne prisvedčiť tvrdeniu pacientky o čase odtoku
plodovej vody, nakoľko ide iba o jej osamotené tvrdenie, naproti ktorému stojí tvrdenie samotného
žalovaného, tvrdenie svedkyne - zdravotnej sestry C., ktorá bola celý čas pri vyšetrení pacientky
žalovaným prítomná, ako i zápis v ZD o odtoku plodovej vody o 18:15 hod. Odvolací súd navyše dodal,
že pokiaľ by hypoxia plodu bola spôsobená práve v momente odtoku plodovej vody, tak vzhľadom na
tvrdenie svedka prof. A. K. S., J., pravdepodobnejší čas odtoku plodovej vody u pacientky by bol o
18:15 hod. tak, ako bol zaznamenaný v pôrodopise novorodenca. Prvostupňový súd správne ustálil,
že preložením pacientky na pôrodnú sálu, táto nebola v starostlivosti žalovaného, ale v starostlivosti
zdravotníckeho personálu na pôrodnej sále.

16. Vecne argumentoval tým, že „súd mal v konaní preukázané, že žalobca neposkytol pacientke ZS
správne. Žalobca určil, že za nesprávne poskytnutú ZS je v plnom rozsahu zodpovedný žalovaný. Súd
toto tvrdenie žalobcu v konaní nemal za preukázané. Žalobca na začiatku konania tvrdil, že žalovaný
ako jediný lekár - pôrodník nesprávne poskytol ZS. Toto jeho tvrdenie preukázané nebolo, keď súd mal
preukázané, že žalobca bol službukonajúcim lekárom zaradeným na oddelenie rizikovej gravidity, ktorý
pacientku v čase o 17:51 hod. vyšetril a odoslal na pôrodnú sálu, pričom starostlivosť o pacientku na
pôrodnej sále prevzali iní zdravotnícki pracovníci. Nesprávne poskytovaná ZS sa v zmysle rozhodnutia



UDZS týkala obdobia od preloženia pacientky na pôrodnú sálu. Následne žalobca v konaní uvádzal,
že žalovaný pri odosielaní pacientky na pôrodnú sálu neuviedol do ZD pokyny na intenzívny monitoring
pacientky, čím porušil časť 2.PP-03 internej smernice, podľa ktorej mal žalovaný zapísať do pôrodopisu
výsledky vyšetrení spolu s návrhom ďalšieho postupu, keď pacientka mala byť po predchádzajúcom
cisárskom reze intenzívnejšie monitorovaná. Tento úkon bol v manažmente pacienta rozhodujúci,
nakoľko následne službukonajúci personál na pôrodnej sále pristupoval k pacientke štandardne a v tom
prípade sa CTG monitor, ktorého nevykonanie UDZS vo svojom rozhodnutí napáda, vykonáva až po
2 hodinách. Hoci interná smernica hovorí o vstupnom vyšetrení po prijatí pacientky a nie o preložení
pacientky z rizikového oddelenia, osobitná úprava pri preložení pacientky z rizikového oddelenia sa v
internej smernici nenachádza a pôrodné asistentky pri výsluchoch svedkov v trestnom konaní zhodne
uviedli, že bez ohľadu na to, či pacientka bola prijatá priamo alebo preložená z rizikového oddelenia,
postupujú v zmysle ordinácii v ZD a v prípade, ak je uvedené iba odoslanie na pôrodnú sálu bez
ďalšieho, vykonávajú CTG monitor až po 2 hodinách. Nakoľko žalovaný bol primárom na uvedenom
oddelení, je zrejmé, že takáto prax (aj uvedená smernica) mu museli byť známe, a preto súd po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný porušil svoje povinnosti pri poskytovaní ZS,
keď do ZD neuviedol, že je potrebné pacientku intenzívne monitorovať, pričom súd posúdil toto ako
zavinené porušenie povinnosti zamestnanca, ktoré zavinenie posúdil ako nedbanlivosť, keď v konaní
nebol tvrdený ani preukázaný úmysel žalovaného.

17. Zároveň ale súd dospel k záveru, že následne, po porušení vyššie uvedenej povinnosti žalovaným,
došlo k ďalším pochybeniam pri poskytovaní ZS pacientke. V konaní bolo preukázané, že pôrodná
sála sa nachádza v režime jednotky intenzívnej starostlivosti. UDZS v odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že pravidelné zaznamenávanie oziev plodu, ako aj sledovanie stavu dolného segmentu u rodičky s
anamnézou predchádzajúceho cisárskeho rezu, je povinnosťou každého pôrodníckeho pracoviska, a
to aj u fyziologicky prebiehajúceho, anamnesticky nezaťaženého pôrodu. Po preklade pacientky na
pôrodnú sálu nie je v zdravotnej dokumentácii zaznamenaný údaj (či už negatívny alebo pozitívny)
o stave dolného segmentu a bolestivosti operačnej rany. V konaní bolo preukázané, že po preložení
pacientky na pôrodnú sálu až do pôrodu pacientka nebola vyšetrená lekárom (takéto vyšetrenie
nevyplýva zo ZD). Žalobca nepoprel skutkové tvrdenie žalovaného, že pacientka bola na pôrodnú sálu
odoslaná s kompletnou ZD. Lekár po prijatí pacientky na pôrodnú sálu buď túto jej ZD nepreštudoval,
nebola mu odovzdaná, alebo jej stav nevyhodnotil ako rizikový a počas 1 hodiny od prijatia pacientku
ani raz nevyšetril ani neordinoval PA častejší monitoring pacientky, čo s ohľadom na charakter daného
pracoviska predstavuje porušenie povinnosti poskytovať ZS správne. Rovnako takéto nekonanie lekára
a PA na oddelení predstavuje porušenie internej smernice žalobcu, časť 2. PP-10, podľa ktorej
Službukonajúci lekár v spolupráci s pôrodnou asistentkou intenzívne monitorujú priebeh prvej doby
pôrodnej sledovaním vitálnych funkcií matky i plodu, vaginálnym vyšetrením sa hodnotí priebeh otváracej
doby, lekár ordinuje postupy pri poskytovaní starostlivosti o rodičku. V trestnom konaní zostal sporným
čas odtoku plodovej vody, pričom v ZD je záznam o jej odtoku o 18:15 hod., PA pri výsluchu uviedla,
že nemala vedomosť o odtoku plodovej vody. PA nezisťovala, či pacientke plodová voda odtiekla. Lekár
pacientku v uvedenom období nevyšetroval (z čoho je zrejmé, že odtok plodovej vody nezisťoval). Nie je
zrejmé, kto z personálu žalobcu a kedy tento odtok plodovej vody zistil, v konaní však bolo preukázané,
že po odtoku plodovej vody nebolo vykonané vyšetrenie pacientky a plodu a CTG monitoring, čo
predstavuje ďalšie porušenie povinnosti pri poskytovaní ZS. Porušení povinností uvedených v tomto
bode odôvodnenia rozhodnutia, sa dopustili iné osoby, ako žalovaný.

18. UDZS nesprávne poskytnutú ZS videl aj v nesprávnom terminologickej indikácii na cisársky rez,
pričom cisársky rez bol indikovaný žalovaným a nesprávny zápis v ZD vykonal tiež žalovaný. V konaní
však nebolo preukázané, ani nebol žalobcom poskytnutý dostatok skutkových tvrdení, či žalovaný s
ohľadom na nedostatočný monitoring mal dostatok vedomostí o priebehu pôrodu na to, aby uviedol
správnu indikáciu na cisársky rez, ktorou mala byť hypoxia plodu, a nie nepostupujúci pôrod, keď Krajský
súd v Trnave v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že s poukazom na nevykonávanie CTG monitoringu
plodu maternice pacientky na pôrodnej sále bolo ukončenie pôrodu poškodenej indikované z dôvodu
nepostupujúceho pôrodu, pričom už v tomto čase mala byť zrejmá hypoxia plodu. Súd tak nemal za
preukázané, že uvedením nesprávnej indikácie žalovaným žalovaný porušil svoju povinnosť, keď v
konaní nebolo preukázané, ani tvrdené, že bez ohľadu na nedostatočný monitoring pacientky a plodu
mal alebo mohol žalovaný v čase ordinácie cisárskeho rezu vedieť, že dieťa je v hypoxii a cisársky rez
indikovať práve z tohto dôvodu.



19. Žalobca porušenie povinnosti žalovaného videl aj v nedostatkoch plnenia jeho povinností ako
vedúceho zamestnanca, keď žalovaný bol primárom GPK, na ktorú pozíciu bol prijatý z toho dôvodu,
aby zabezpečil plnenie povinností personálu GPK, keď žalobca bol opakovane sankcionovaný za
porušovanie povinností pri poskytovaní ZS, ktoré malo spočívať práve v nedostatočnom monitoringu
pacientiek a plodu. Súd v konaní nemal za preukázané také pochybenie žalovaného, ako vedúceho
pracovníka žalobcu, ktoré by priamo viedlo k vzniku škody žalobcu. Žalobca nepoprel skutkové
tvrdenia žalovaného, že ako primár zabezpečil, aby na pracovisku bol dostatok odborne spôsobilého
personálu. K námietkam žalobcu, že žalovaný ako primár mal zabezpečiť plnenie povinností svojich
podriadených, súd uvádza, že nadriadený nie je automaticky zodpovedný za porušenie povinností
svojich podriadených, pokiaľ sám žiadnu povinnosť neporuší. Žalobca v konaní nepreukázal, že by
žalovaný sám porušil nejakú konkrétnu povinnosť z pozície vedúceho zamestnanca. Súd tiež vzal do
úvahy aj skutočnosť, že v čase poskytovania ZS, pracoval žalovaný u žalobcu na vedúcej pozícii cca 4,5
mesiaca, čo s ohľadom na dlhodobé problémy s riadnym poskytovaním ZS žalobcom (ako uvádza sám
žalobca), nemuselo byť postačujúce na nastavenie takých pravidiel na oddelení, ktoré by zabezpečili
riadne plnenie povinností. Zároveň súd vzal do úvahy, že interná smernica žalobcu, na ktorú sa žalobca
v konaní odvoláva, je všeobecná, neobsahuje presný popis povinností zdravotníckych pracovníkov a
konkrétne minimálne štandardy, ktoré pracovisko dodržiava alebo by malo dodržiavať pri poskytovaní
ZS, pričom sa odvoláva najmä na nepísané pravidlá na pracovisku, čo následne vedie k rôznym
postupom pri poskytovaní ZS, a z toho dôvodu môže byť problematické ustáliť, kto zo zamestnancov
nevykonal niektoré kroky dostatočne, keď každé pracovisko má svoje pravidlá nastavené inak a dokonca
v konaní bolo preukázané, že aj jednotliví zamestnanci na pracovisku postupujú inak, čo samo osebe
nemusí predstavovať nedostatky v poskytovaní ZS, avšak naopak, niektoré postupy môžu znamenať
nedostatočnú starostlivosť (nap. jedna PA žalobcu uvádzala, že lekár vyšetruje pacientky na pôrodnej
sále každú hodinu, iná uvádzala každé dve hodiny, jedna PA uvádzala, že pravidelne zisťuje u pacientok
odtok plodovej vody a v prípade, ak ho zistí, tak ho zapíše do ZD, iná uvádzala, že odtok plodovej
vody do ZD zapisuje iba lekár a PA, ktorá mala službu počas predmetného pôrodu za celý čas, čo
bola pacientka na pôrodnej sále odtok plodovej vody nezisťovala a nevie, kedy pacientke plodová voda
odtiekla). Žalobca v konaní tvrdil, že v prípade, ak bol tento predpis nedostatočný, žalovaný ako primár
mal možnosť ho upraviť. Žalovaný bol však v čase predmetného pôrodu zamestnaný u žalobcu iba
4,5 mesiaca, čo nemusí byť dostatočný čas na vypracovanie takýchto štandardov, a žalobca v konaní
ani netvrdí, že by k podrobnejšej úprave následne došlo iným vedúcim zamestnancom žalobcu, keď
od predmetnej udalosti uplynulo viac ako 8 rokov. V pracovnej zmluve žalovaného boli rovnako jeho
povinnosti uvedené iba všeobecne, pričom žalobca nepreukázal, že by žalovaného poveril konkrétnou
úlohou, ktorú by žalovaný nesplnil a porušil svoje povinnosti vo vzťahu k zamestnávateľovi. Súd
tak nemal preukázané, že by žalovaný porušil svoje povinnosti ako vedúceho zamestnanca žalobcu
vyplývajúce z jeho pozície primára.

20. Súd mal v konaní preukázaný vznik škody žalobcu, ktorá spočívala v tom, že UDZS uložil žalobcovi
pokutu pre nesprávne poskytnutie ZS a žalobca uvedenú pokutu zaplatil.

21. Súd v konaní nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalobcu (neuvedenie
návrhu postupu do ZD pacientky) a vznikom škody (zaplatenie pokuty)“. Súd poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009. „Súd po vykonanom dokazovaní dospel
k záveru, že porušenie povinnosti žalovaného nebolo priamou príčinou vzniku škody žalobcu, keď po
porušení povinnosti žalovaného došlo k ďalším porušeniam povinnosti inými zamestnancami žalobcu,
čím došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody,
a teda vzniknutá škoda nebola v priamom, neprerušenom vzťahu s porušením povinnosti žalovaného.
V prípade, ak by ostatní zamestnanci žalobcu neporušili svoje povinnosti, ku škode by vôbec nedošlo,
nakoľko primárnym dôvodom udelenia pokuty bol nedostatočný monitoring na pôrodnej sále, kedy bolo
povinnosťou iných osôb ako žalovaného intenzívne monitorovať rodičku a plod“.

22. Súd tak mal v konaní preukázané zavinené porušenie povinností žalovaného ako zamestnanca
žalobcu a vznik škody, nemal však preukázanú príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti
žalovaného a vznikom škody, keď po porušení povinnosti žalovaného došlo k porušeniu povinností
ďalšími zamestnancami žalobcu, čo spôsobilo pretrhnutie príčinnej súvislosti, a preto súd žalobu
zamietol. Pre úplnosť súd dodáva, že aj v prípade, ak by následné porušenie povinnosti inými
zamestnancami žalobcu neposúdil ako pretrhnutie príčinnej súvislosti, nemohol by žalovaný zodpovedať
za škodu - pokutu žalobcu v plnom rozsahu, keď v konaní bolo preukázané, že pri predmetnom



poskytovaní ZS došlo k porušeniu povinností viacerými zamestnancami žalobcu (hoci súd s ohľadom
na skutkovo vymedzený predmet konania žalobcom neskúmal, ktorí konkrétni zamestnanci žalobcu
porušili svoje povinnosti a v akom rozsahu), avšak žalobca neuviedol ani dostatočné skutkové tvrdenia
na zistenie pomeru zodpovednosti žalovaného a ním tvrdená zodpovednosť žalovaného v rozsahu
100% bola vykonaným dokazovaním vyvrátená, a preto aj v takom prípade by súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú.

23. Súd v konaní neskúmal ďalšie skutočnosti, ktoré uvádzal žalobca ako porušenie povinností
žalovaného, napr. nevykonanie cisárskeho rezu na žiadosť pacientky, nakoľko toto preukázateľne nebolo
dôvodom uloženia pokuty, na ich preukázanie by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, a preto
ďalšie skúmanie týchto skutkových tvrdení súd považoval za nehospodárne.

24. Súd v konaní nevykonal dôkazy - výsluchy svedkov navrhované žalobcom, nakoľko tento po
skončení vyššie uvedeného trestného konania uviedol, že na navrhovaných dôkazoch netrvá, nakoľko
všetky podstatné skutočnosti, ktoré chcel výsluchom svedkov preukázať vyplývajú z trestného spisu
9T/51/2016. Súd tiež nevykonal dokazovanie navrhované žalovaným, a to výsluch svedka P., pôrodná
asistentka p. D., výsluch svedkov: B. A. A. D., J., G. A. O., A. P. I., A. G. F., P. A. K. S., J., nakoľko súd
mal z dôkazov predložených žalovaným preukázané, že žalovaný za škodu žalobcu nezodpovedá, a
ďalšie dokazovanie považoval za nehospodárne.

25. K námietke žalovaného týkajúcej sa nemožnosti uplatňovať nárok na náhradu škody z titulu
zodpovednosti zamestnanca za škodu z dôvodu, že nárok na náhradu škody nebol so žalovaným
prerokovaný v zmysle § 191 ods. 2 zákonníka práce v stanovenej lehote, súd uvádza, že hoci súd
mal za preukázané, že k prerokovaniu v zmysle uvedeného ust. zákonníka práce nedošlo, takéto
neprerokovanie nemá za následok zánik práva s poukazom na § 36 zákonníka práce.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému ako plne úspešnej strane v konaní priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu“.

27. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených
v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d), f), h) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“). Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe
v celom rozsahu vyhovie, prípadne aby rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania vrátane odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Dôvodil
predovšetkým tým, že niet pochybností o tom, že vznik ujmy na strane poškodeného pacienta nemá
spravidla len jednu príčinu. V každom jednom prípade je preto potrebné rozlišovať medzi príčinami
hlavnými, rozhodujúcimi, zásadnými, podstatnými a príčinami vedľajšími, pridruženými. Žalobca je toho
názoru, že práve neuvedenie predmetnej skutočnosti do zdravotnej dokumentácie žalovaným a to, že
pacientku je potrebné intenzívne monitorovať, bolo práve tou prvotnou, rozhodujúcou (a ďalej určujúcou)
skutočnosťou, ktorá bola spúšťačom ostatných, na ňu nadväzujúcich príčin vzniku škody. Keďže práve
žalovaný rozhodol o prijatí pacientky na pôrodnú sálu, avšak nenavrhol ďalší postup pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti o rodičku (resp. nenaordinoval intenzívne monitorovanie pacientky), čo bolo
jeho povinnosťou v zmysle internej smernice žalobcu, časť 2. PP (ďalej len „smernica“), tak ani pôrodné
asistentky nemali postupovať podľa akých uvedených ordinácií v zmysle smernice (viď presná citácia
smernice), keďže žiadne ordinácie neboli žalovaným uvedené. Pôrodné asistentky (napr. E. D., G.
I.) ako svedkyne v trestnom konaní vo výsluchoch zhodne uviedli, že ak sa prekladá pacientka z
rizikového oddelenia a lekár naordinuje „ad pôrodná sála“ (čo sa v tomto prípade stalo), tak zahajujú
bežný štandard. Zároveň uviedol, že ak CTG nie je naordinované, tak sa robí až za dve hodiny
od prekladu na pôrodnú sálu. Ak by žalovaný neporušil uvedenú povinnosť, ktorá mu vyplýva zo
smernice, tak by s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, neprišlo k vzniku škody.
Samozrejme za predpokladu, že by si ostatní zdravotnícki pracovníci (ďalej) plnili svoje povinnosti.
Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32 Cdo 192/2007, zo dňa
6.3.2008. Konštatoval, že nenaordinovaním častejšieho monitorovania pacientky žalovaným, vstúpila
do deja iná, na konaní žalovaného závislá skutočnosť, ktorá bola pre vznik škody rozhodujúca a
to nemonitorovanie pacientky pôrodnými asistentkami, resp. iným zdravotníckym personálom. Sám
súd v rozsudku uvádza, že primárnym dôvodom udelenia pokuty bol nedostatočný monitoring na
pôrodnej sále. To znamená, že omisívne konanie zo strany žalovaného (nenaordinovanie intenzívneho
monitorovania pacientky) možno považovať za konanie non lege artis medicinae, kedy sa žalovaný



nezachoval tak, ako bol povinný sa zachovať v zmysle uvedenej smernice a to opomenutím konania,
resp. zdržania sa smernicou predpísanej činnosti. Aj v prípade aktívneho konania lekára, ktorý zvolí
ďalší liečebný postup, je veľmi ťažké ba niekedy až nemožné stanoviť, či bol tento postup jedinou
možnou príčinou škodlivého stavu, ktorý nastal. O to ťažšie je to v prípade opomenutia lekára, keď lekár
nezvolí postup, ktorý zvoliť mohol a mal. Preukázať, že práve toto opomenutie lekára tvorí so škodlivým
následkom ničím nerušený vzťah, je v podstate nemožné. S ohľadom na uvedené má žalobkyňa za to,
že v konaní pred súdom prvej inštancie bola príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného
(neuvedením návrhu ďalšieho postupu) a vznikom škody (zaplatenie pokuty), preukázaná s vysokou
mierou pravdepodobnosti (ktorá sa vyžaduje v zmysle aktuálnej judikatúry, pričom uvedené potvrdil
dokonca aj samotný Krajský súd Trnava v trestnom konaní vedenom voči žalovanému), keďže porušenie
povinnosti žalovaným bolo prvotnou, prevažujúcou príčinou, od ktorej sa odvíjal celý sled úkonov
ostatných zdravotníckych pracovníkov. Žalobkyňa je toho názoru, že ak by neprišlo k porušeniu uvedenej
povinnosti žalovaným, tak by neprišlo ani k porušeniu povinností iných zdravotníckych pracovníkov,
resp. zamestnancov žalobcu. Ak by súd správne posúdil naplnenie príčinnej súvislosti ako jednej z
predpokladov zodpovednosti za škodu, tak v zmysle jeho právneho názoru, že v konaní bolo preukázané,
že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti došlo k porušeniu povinností viacerými zamestnancami
žalobcu, mal aplikovať aj ustanovenie § 187 ods. 2 Zákonníka práce. Mal tiež za to, že konanie
žalovaného (resp. opomenutie konania) viedlo k následnému nemonitorovaniu stavu matky a plodu inými
zdravotníckymi pracovníkmi, resp. zamestnancami žalobcu. Preto bol súd v zmysle § 193 CSP: ..viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave,
vzniku alebo zániku spoločnosti.

28. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca nemá jednoznačne určené, čo
je v žalovanom nároku škodlivý následok, ako je tento vymedzený, teda či škodlivým následkom je
ujma na zdraví novorodenca, alebo škoda žalobcu, ktorá mu vznikla uložením pokuty dozorového
orgánu. V rozhodnutí o pokute v správnom konaní sa totiž nenachádza žiadna taká okolnosť,
ktorá by pripisovala žalovanému zodpovednosť za kaskádu nepriaznivých následkov začínajúcu sa
pochybením zdravotného pracovníka neordinovaním intenzívneho monitoringu. Žalovaný tvrdí, že
predmetom tu riešeného občianskoprávneho sporu je zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá
vznikla žalobcovi uhradením pokuty za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Preto pri určovaní
zodpovednosti (bez významu je či delenej alebo solidárnej) jednotlivých zamestnancov poskytujúcich
zdravotnú starostlivosť rodičke sú závery rozhodnutia správneho orgánu v samotnom rozhodnutí a jeho
odôvodnení. Osoba žalovaného nie je nijako dotknutá výrokovou časťou rozhodnutia Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou. Určenie zodpovednosti a miery zavinenia na nepriaznivom následku
na zdraví novorodenca je otázkou odbornou, a závery o nej nemôže robiť žalobca. Ak mienil žalobca
tvrdiť, že zodpovednosť žalovaného spočíva v tom, že neordinoval intenzívny monitoring rodičky, túto
skutočnosť mal žalobca tvrdiť už v samotnej žalobe. Následne pre unesenie bremena dôkazu mal
predložiť znalecký posudok/odborný posudok o postupe lege artis/non lege artis žalovaného. Zdôraznil,
že ak nie je žalovaný zodpovedný za škodlivý následok na zdraví novorodenca, nemôže byť zodpovedný
ani za škodu, ktorá žalobcovi vznikla z dôvodu sankcie za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť
s následkom ťažkého poškodenia novorodenca. Pripísanie zodpovednosti v rozsahu 100% žalovanému
je zo strany žalobcu postup ignorujúci objektívnu realitu. I v samotnom rozhodnutí úradu pre dohľad je
explicitne uvedené, že k pochybeniu došlo tým, že po preklade na pôrodnú sálu nebol zabezpečený
monitoring rodičky. Žalovaný tiež poukázal na svoje podania zo dňa 9.6.2021, na ktoré odkazuje. K
aplikácii § 187 ods. 2 zákonníka práce uviedol, že bremeno tvrdenia zaťažuje žalobcu, jeho procesnú
pasivitu nemôže súd nahrádzať, nakoľko by tým porušil zásadu rovnosti účastníkov konania. K aplikácii
tohto ustanovenia by súd mohol pristúpiť až po tom, ako by žalobca tvrdil (subsumoval pod príslušnú
hmotnoprávnu normu) a zároveň preukázal (unesenie bremena dôkazu), ktoré osoby a v akej miere
nesú zodpovednosť za škodlivý následok. Toto žalobca v konaní neurobil. Žalovaný sa tiež nestotožňuje
s argumentáciou žalobcu pri aplikácii ust. § 193 CSP na daný stav a má za to, že samotné rozhodnutie
úradu pre dohľad v žiadnom prípade nešpecifikuje, kto zo zamestnancov „spáchal iný správny delikt“.
Preto z tohto rozhodnutia správneho orgánu súd svojou úvahou ani nemohol dospieť k pripísaniu
individuálnej zodpovednosti konkrétnej osobe/konkrétnym osobám. Navrhol napadnuté rozhodnutie
potvrdiť a žalovanému priznať trovy konania vo výške 100%.

29. K vyjadreniu žalovaného zaslal písomné vyjadrenie žalobca (replika), v ktorom uviedol, že ak by si
žalovaný riadne splnil svoje povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, teda keby do zdravotnej



dokumentácie uviedol, že je potrebné pacientku intenzívne monitorovať, tak by k deju udalostí, za ktoré
bola žalobkyni udelená pokuta, s najväčšou pravdepodobnosťou neprišlo. Konanie žalovaného bolo tou
prvotnou príčinou, ktorá spustila nasledujúci sled udalostí, za ktoré bola žalobkyni uložená pokuta. Ak
by si žalovaný svoju povinnosť splnil, tak by na základe jeho pokynov konal ďalší zdravotnícky personál,
ktorý by vykonával adekvátny monitoring na základe vopred naordinovaného postupu žalovaným a
žalobkyňa by tak predišla uloženiu pokuty, ktorá jej bola udelená. Teda, ak by žalovaný konal správne,
tak by škodlivý následok nevznikol. Žalobca doplnil vyjadrenie aj o medicínske skutočnosti. Uviedol,
že preklady v rámci kliniky sa u žalobkyne realizujú medzi samostatnými ošetrovacími jednotkami.
Lekár pacientku vyšetrí, zhodnotí jej zdravotný stav a pokiaľ indikuje preklad na inú ošetrovaciu
jednotku, tak je povinný urobiť zápis do zdravotnej dokumentácie, ktorého súčasťou sú samozrejme aj
ordinácie, resp. prípadné medikácie a odporúčania pre ďalší postup. Žalovaný, ktorý rozhodol o preklade
pacientky z rizikového oddelenia u žalobkyne na pôrodnú sálu, mal všetky uvedené úkony zabezpečiť
ako službukonajúci lekár. Žalovaný však iba naordinoval preklad pacientky na pôrodnú sálu, ale bez
odporúčaní a ordinácií (bez návrhu ďalšieho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, resp.
bez naordinovania intenzívneho monitorovania pacientky) pre ďalší postup, čo bolo rozhodujúce pre
(následné) poskytovanie zdravotnej starostlivosti, čím porušil ustanovenia predmetnej internej smernice
žalobkyne, aj povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 3 ZS. Zdôraznil, že zdravotné sestry postupujú pri svojej
práci výlučne na základe ordinácie lekára, pričom medzi ordinácie lekára patrí aj kardiotokografické
vyšetrenie. Je v rozpore so zaužívanou praxou, aby zdravotná sestra v prípade fyziologického stavu
pacientky svojvoľne natáčala kardiotokografický záznam, nech by bolo vyšetrenie akokoľvek pre
pacientku nebolestivé a nezaťažujúce pre matku a plod, čo potvrdzuje aj samotná interná smernica
žalobkyne v časti 2. PP-04: „Pôrodná asistentka na pôrodnej sále po preštudovaní lekárskeho nálezu
postupuje podľa uvedených ordinácií.“

30. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového
poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods.
3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

31. Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 4.000 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na rozsah
a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či súd prvej inštancie právne správne posúdil
jeho nárok.

32. Podanou žalobou sa žalobca domáha zaplatenia náhrady škody zamestnanca – žalovaného
spôsobenej zamestnávateľovi – žalobcovi. Rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou Bratislava č. ZS 2004/00005/2014/R zo dňa 15.8.2014 bolo potvrdené rozhodnutie UDZS
Trnava zo dňa 17.2.2014, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 4.000 eur z dôvodu, že dňa
17.05.2013 došlo počas pracovnej zmeny žalovaného a v súvislosti s pracovnými úlohami na pôrodnej
sále gynekologicko - pôrodníckej kliniky žalobcu k nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti
pani F. a to nedostatočný venovaním sa pacientke, nesprávnym vyhodnotením rizika možnej ruptúry
maternice, čím došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu stavu a priebehu pôrodu, čo spôsobilo nesprávnu
indikáciu na cisársky rez. Žalobca pokutu uhradil 1.10.2014. Žalobca prerokoval uhradenie pokuty
v škodovej komisii a dospel k záveru, že za vznik škody je zodpovedný žalovaný, škoda (úhrada



pokuty) bola spôsobená v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu pri plnení pracovných úloh,
respektíve v priamej súvislosti s ním.

33. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, pričom mal za preukázané, že žalobca neposkytol pacientke
zdravotnú starostlivosť správne, pričom nemal preukázané že za nesprávne poskytnutú zdravotnú
starostlivosť je v plnom rozsahu zodpovedný žalovaný. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca
ako službukonajúci lekár zaradený na oddelenie rizikovej gravidity pacientku v čase o 17:51 hod. vyšetril
a odoslal na pôrodnú sálu, pričom starostlivosť o pacientku na pôrodnej sále prevzali iní zdravotnícki
pracovníci. Žalovaný porušil svoje povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti keď do zdravotnej
dokumentácie neuviedol, že je potrebné pacientku intenzívne monitorovať, pričom súd posúdil toto
zavinené porušenie povinností zamestnanca ako nedbanlivosť, pretože v konaní nebol potvrdený ani
preukázaný úmysel. Súd prvej inštancie mal preukázaný vznik škody, ktorá spočívala v tom, že ÚZDS
uložil žalobcovi pokutu za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť a žalobca uvedenú pokutu
zaplatil. Súd prvej inštancie v konaní nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti
žalobcu a to neuvedenie návrhu postupu do zdravotnej dokumentácie pacientky a vznikom škody a
zaplatenie pokuty. Súd dospel k záveru, že porušenie povinnosti žalovaného nebolo priamou príčinou
vzniku škody žalobcu, keď po porušení povinnosti žalovaného došlo k ďalším porušeniam povinností
inými zamestnancami žalobcu, čím došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti
žalovaného a vznikom škody a teda vzniknutá škoda nebola v priamom neporušenom vzťahu medzi
porušením povinnosti žalovaného. V prípade, ak by ostatní zamestnanci žalobcu neporušili svoje
povinnosti ku škode by vôbec nedošlo, nakoľko primárnym dôvodom udelenia pokuty bol nedostatočný
monitor na pôrodnej sále. Navyše súd prvej inštancie konštatoval, že ak by následné porušenie
povinností inými zamestnanci žalobcu neposúdil ako pretrhnutie príčinné súvislosti, nemohol byť
žalovaný zodpovedný za škodu v plnom rozsahu, keď v konaní bolo preukázané, že pri predmetnom
poskytnutí zdravotnej starostlivosti došlo k porušeniu povinností viacerými zamestnancami žalobcu (súd
s ohľadom na skutkovo vymedzený predmet konania žalobcu neskúmal, ktorí konkrétni zamestnanci
žalobcu porušili svoje povinnosti a v akom rozsahu), avšak žalobca neuviedol ani dostatočné skutkové
tvrdenia na zistenie pomeru zodpovednosti žalovaného a ním tvrdenú zodpovednosť žalovaného v
rozsahu 100 % percent bola vykonaním dokazovaním vyvrátená.

34. Žalobca v odvolaní argumentoval, že žalovaný neuviedol do zdravotnej dokumentácie skutočnosť, že
pacientku treba intenzívne monitorovať, čo bolo tou prvotnou, rozhodujúcou a určujúcou skutočnosťou,
ktorá bola spúšťačom ostatných, na ňu nadväzujúcich príčin vzniku škody. Podľa názoru odvolateľa,
ak by žalovaný neporušil uvedenú povinnosť, ktorá mu vyplýva zo smernice, tak by s najväčšou
pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, neprišlo k vzniku škody. Podľa odvolateľa nenaordinovaním
častejšieho monitorovania pacientky žalovaným vstúpila do deja iná, na konaní žalovaného závislá
skutočnosť, ktorá bola pre vznik škody rozhodujúca a to nemonitorovanie pacientky pôrodnými
asistentkami resp. iným zdravotníckym personálom, pričom súd sám súd uvádza, že primárnym
dôvodom udelenia pokuty bol nedostatočný monitor na pôrodnej sále. Žalobkyňa má za to, že je
preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného, a to neuvedie návrhu ďalšieho
postupu a vznikom škody - zaplatením pokuty je preukázaná vysokou mierou pravdepodobnosti, keďže
porušenie povinnosti žalovaným bolo prvotnou a prevažujúcou príčinou, od ktorej sa odvíjal celý sled
úkonov ostatných zdravotníckych pracovníkov.

35. Na ustálenie zodpovednosti zamestnanca za škodu, musia byť naplnené predpoklady
zodpovednosti zamestnanca za škodu. Predpokladmi všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu
sú:
- existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom,
- existencia (vznik) škody na strane zamestnávateľa,
- protiprávny úkon (konanie) zamestnanca- porušenie povinnosti zamestnancom,
- protiprávny úkon (konanie, nekonanie/opomenutie konania) zamestnanca bolo pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
- priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi konaním zamestnanca (protiprávnym úkonom), (teda
konaním, nekonaním, opomenutím) pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním,
- zavinenie (vina) zamestnanca.
Predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť naplnené kumulatívne.



36. Vzhľadom na dôvody odvolania odvolací súd skúmal naplnenie predpokladu existencie príčinnej
súvislosti medzi konaním žalovaného pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním (ktoré
je protiprávny úkonom) a vznikom škody. Ide o tzv. kauzálny nexus.

37. Pojem príčinná súvislosť Zákonník práce nevymedzuje. Aj v pracovnom práve treba aplikovať
pravidlá, ktoré sa používajú v odvetví občianskeho (civilného) práva. Zhrnutie súčasných prístupov
súdov možno nájsť napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/126/2009, z ktorého vychádzal
aj súd prvej inštancie (bod 30. odôvodnenia), pričom závery z neho vyplývajúce platia aj pre pracovné
právo. Z citovaného rozhodnutia vyplývajú nasledovné pravidlá o príčinnej súvislosti. V právnej teórii
sa vzťahom príčina a následok označuje priama väzba javov objektívnych súvislostí, v rámci ktorého
jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou,
ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je
vymedzenie medzi akou ujmou, akým následkom akou skutočnosťou, akou príčinou tejto ujmy, má byť
príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto význam otázka,
v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu
medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju
vyvolala. Nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť
len napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/92). Nie nekonečná kauza, ale priama príčina
(priamy a nie sprostredkovaný následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná
a každý ňou spojený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

38. Dôkazné bremeno preukázania príčinnej súvislosti pri všeobecnej zodpovednosti za škodu zaťažuje
zamestnávateľa. On musí preukázať, že príčinou vzniku škody na jeho strane je zavinené protiprávne
konanie zamestnanca a že toto konanie je priamou príčinou škody a ide o príčinu podstatnú, hlavnú,
dôležitú. To znamená, že zamestnávateľ je povinný uviesť skutočnosti, popísať stav, ktorý nastal a
je protiprávnym konaním s následkom škody vrátane príčinnej súvislosti prepojenia. Následne na
preukázanie skutočnosti má predložiť dôkazy alebo ich navrhovať.

39. Ak sa v konkrétnom prípade zdá, že ide o viac skutočností, ktoré spolupôsobili pri vzniku škody,
je podstatné určiť, či pôvodná skutočnosť je tou skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škodlivému
následku, alebo či k tejto skutočnosti pristúpila nová skutočnosť, ktorá bez ohľadu na pôvodné
skutočnosti, samostatne pôsobila ako príčina škody. Aj viac príčin, pôsobia z časového hľadiska buď
súbežne alebo následne pričom sa časovo prekrývajú. V takomto prípade je pre existenciu príčinnej
súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku
škody natoľko prepojení, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom
škodlivého následku.

40. Súd prvej inštancie uzavrel, že porušenie povinností žalovaného nebolo priamou príčinou vzniku
škody.

41. Z vyššie uvedených teoretických východísk vyplýva, že treba skúmať vzťah medzi konkrétnou ujmou
žalobcu, ktorá spočíva v zaplatení pokuty 4.000 eur a konkrétnym konaním žalovaného a to neuvedenie
návrhu postupu do zdravotnej dokumentácie pacientky, že je potrebné pacientku a plod intenzívne
monitorovať na pôrodnej sále vzhľadom na predchádzajúci cisársky rez, keďže išlo z tohto dôvodu
o tehotnosť rizikovú.

42. Pokuta bola uložená rozhodnutím č. ZS 204/00005/2014 zo dňa 17.2.2004 v spojení s rozhodnutím
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava z 15.8.2014, žalobca porušil § 4 ods. 3
zákona č. 576/2004 Zz. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti pani E. F. a jej dieťaťu neposkytoval zdravotnú starostlivosť
správne. Nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť spočívala v tom, že účastník konania od



prekladu pacientky na pôrodnú sálu dňa 17.05.2013 o 17:51 h nezabezpečil adekvátne monitorovanie
stavu matky a plodu a nevyhodnotil riziko možnej ruptúry maternice, pričom vzhľadom na anamnézu
predchádzajúceho cisárskeho rezu išlo z hľadiska monitorovania a vedenia pôrodu o tehotnosť rizikovú,
vyžadujúcu intenzívne monitorovanie matky a plodu, ako aj kontraktačnej aktivity maternice, ktoré je
bezpodmienečne nutné najmä u stavov po cisárskom reze, o ktorých sa rozhodlo viesť pôrod per vias
naturales. Účastník konania nevenoval dostatočnú pozornosť monitorovaniu matky a plodu u pacientky
po predchádzajúcom cisárskom reze nesprávne vyhodnotil stav a priebeh pôrodu a udal terminologicky
nesprávnu indikáciu na cisársky rez. Indikáciou mala byť hypoxia alebo hroziaca ruptúra maternice, ale
nie nepostupujúci pôrod.

43. Žalobca určil, že za uvedenú nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť zodpovedá žalovaný
v plnom rozsahu. Z doloženej zdravotnej dokumentácie bolo zistené, že u pacientky išlo o druhú
graviditu, pričom prvá tehotnosť bola ukončená cisárskym rezom. Dňa 17.05.2013 bola pacientka
o 14:16 prijatá na gynekologickú a pôrodnícku kliniku žalobcu. Vstupné, vyšetrenie gynekologické
vyšetrenie, usg, laboratórne vyšetrenia boli v norme a nepoukazovali na ohrozenie matky a plodu. Bol
indikovaný príjem pacientky na oddelení rizikovej gravidity a sledovanie po kontrolnom CTG vyšetrením
a gynekologickom vyšetrení žalovaným o 17:26, ktoré preukázalo progres na pôrodných cestách bola
pacientka preložená na pôrodnú sálu za účelom vedenia pôrodu per vias naturales. Pri prijatí na
oddelenie bol vyšetrujúcim lekárom zaznamenaný údaj stenčenie dolného segmentu a bolestivosti
v operačnej rane. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný bol službukonajúcim lekárom
zariadením na oddelenia rizikovej gravidity, ktorý pacientku vyšetril a odoslal na pôrodnú sálu, kde bola
prijatá o 17:51. V tomto čase prevzali pacientku iní zdravotnícky pracovníci. Žalovaný pri odosielaní
pacientky na pôrodnú sálu neuviedol do zdravotnej dokumentácie pokyn na intenzívny monitoring
pacientky a plodu, pričom mal vedomosť o anamnéze predchádzajúceho cisárskeho rezu a udanú
bolestivosť pacientky v operačnej rane. Otázkou je, či skutočnosť neuvedenia pokynu žalovaným na
intenzívne monitorovanie pacientky a plodu bola príčinou uloženia pokuty úradom pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, teda či je naplnený predpoklad príčinnej súvislosti. Taktiež bolo potrebné
zohľadniť vzhľadom na prevzatie zdravotnej starostlivosti pacientky a plodu na pôrodnej sále, či škoda
mohla vzniknúť aj reťazou príčin a či neuvedenie pokynu žalovaným na intenzívne monitorovanie
pacientky a plodu do zdravotnej dokumentácie bola tou podstatnou príčinou. Treba zistiť, či by
k uloženiu pokutu došlo, keby žalovaný uviedol pokyn na intenzívne monitorovanie pacientky a plodu
do zdravotnej dokumentácie pacientky, teda či bez zavineného porušenia povinností žalovaným by
škoda nevznikla tak ako vznikla. Príčinou prečo bolo vydané rozhodnutie o uložení pokuty za nesprávne
poskytnutú zdravotnú starostlivosť, bolo nezabezpečenie adekvátneho monitorovania pacientky a plodu
a nevyhodnotenie rizika možnej ruptúry maternice, pričom išlo o tehotnosť rizikovú, ktorá v danom
prípade vyžadovala intenzívne monitorovanie matky a plodu, ako aj konktraktačnej aktivity maternice,
ktoré je nutné najmä u stavov po cisárskom reze, u ktorých sa rozhodlo viesť pôrod per vias naturale.
Žalovaný rozhodol u pacientky viesť pôrod per vias naturales a odoslal ju na pôrodnú sálu, pričom išlo
o tehotnosť rizikovú vzhľadom na predchádzajúcu anamnézu cisárskeho rezu, preto ak nedal pokyn na
bezpodmienečne nutné intenzívne monitorovanie matky aj plodu ako aj kontraktačné aktivity maternice
zápisom do zdravotnej dokumentácie pacientky, nastalo to, že pacientka a plod na pôrodnej sále
neboli adekvátne monitorované a nebolo včas vyhodnotené riziko možnej ruptúry maternice, teda bola
nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť v zmysle zákona, za ktoré porušenie bola uložená pokuta
žalobcovi. Z uvedeného vyplýva priama väzba, podstatný a bezprostredný vzťah príčiny a následku.

44. Súd prvej inštancie uzavrel, že porušenie povinností žalovaného nebolo priamou príčinou
vzniku škody, keď po porušení povinnosti žalovaného došlo k ďalším porušeniam povinnosti inými
zamestnancami, čím došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti. Odvolací súd takýto záver nepovažuje za
správny. Ak súd dospel k záveru, že porušenie povinností žalovaným nebolo priamou príčinou vzniku
škody žalobcu, to znamená bez ďalšieho, že príčinná súvislosť nie je daná, pretože relevantná je len
priama príčina. Pretrhnutie príčinnej súvislosti nastáva, ak vstupuje do deja nová skutočnosť, ktorá
je pre vznik škody rozhodujúca a nie závislá od konania škodcu. Príčinná súvislosť by sa prerušila
len vtedy, keby nová okolnosť spôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá spôsobila následok
bez ohľadu na konanie škodcu. Pokiaľ súd prvej inštancie uvažuje o prerušení príčinnej súvislosti,
nemožno takýto záver považovať za správny vzhľadom na to, že porušenie povinnosti žalovaným nebolo
podľa súdu prvej inštancie priamou príčinnou škody, z čoho potom vyplýva, že príčinná súvislosť nie
je daná a preto následne sa nemôže pretrhnúť. V okolnostiach danej veci podľa názoru odvolacieho
súdu nešlo o pretrhnutie príčinnej súvislosti, pretože ďalšie porušenia povinností iných zamestnancov



na pôrodnej sále nepôsobili výlučne, samostatne a nezávisle na vzniku škody, teda bez ohľadu na
konanie žalovaného. Nesprávnosť postupov na pôrodnej sále, teda nie je novou a od celého priebehu
izolovanou skutočnosťou, ktorá by do pôsobenia príčin a následkov vstúpila nezávisle na konaní
žalovaného, naopak je zrejmé, že porušenie povinností žalovaného malo priamy vplyv a podieľalo sa na
ich nesprávnom postupe vedúcom k uloženiu pokuty žalobcovi. Odvolaním žalobcu neboli spochybnené
závery súdu prvej inštancie, že po porušení povinností žalovaným došlo k ďalším pochybeniam pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke a plodu (bod 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

45. Odvolací súd považoval (na rozdiel od súdu prvej inštancie) príčinnú súvislosť za preukázanú.
V tomto smere bola odvolacia argumentácia žalobcu opodstatnená.

46. Súd prvej inštancie však následne správne zohľadnil, že nemohol byť žalovaný zodpovedný za škodu
v plnom rozsahu, keď v konaní bolo preukázané, že pri predmetnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti
došlo k porušeniu povinností viacerými zamestnancami žalobcu (súd s ohľadom na skutkovo vymedzený
predmet konania žalobcu neskúmal, ktorí konkrétni zamestnanci žalobcu porušili svoje povinnosti
a v akom rozsahu), avšak žalobca neuviedol ani dostatočné skutkové tvrdenia na zistenie pomeru
zodpovednosti žalovaného a ním tvrdenú zodpovednosť žalovaného v rozsahu 100 % percent bola
vykonaním dokazovaním vyvrátená.

47. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že je to zamestnávateľ, ktorý má povinnosť preukázať nielen to,
že škodu zavinil zamestnanec, ale aj to akou mierou zavinenia sa na spôsobení škody podieľal ten,
ktorý zamestnanec a ak mieru zavinenia na spôsobení škody viacerými zamestnancami zamestnávateľ
nepreukáže, nemôže sa úspešne domáhať náhrady škody oči žiadnemu z nich. Uvedené súdu
preukázané nebolo. Žalobca považoval žalovaného za zodpovedného v rozsahu 100% vzhľadom na
mieru jeho zavinenia, súd prvej inštancie takýto záver nezistili, na zistenie miery zavinenia žalovaného
príp. iných zodpovedných zamestnancov žalobca neuviedol skutkové tvrdenia. V konaní nebola
preukázaná miera zavinenia žalovaného v plnom rozsahu, ako tvrdil žalobca. Z uvedeného dôvodu,
preto záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby je správny.

48. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré nie sú
subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, teda nebol daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. d) Civilného sporového poriadku.

49. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

50. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie vrátane rovnako vecne
správneho závislého výroku o náhrade trov konania, ktorý nebol odvolaním osobitne napadnutý, podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní
úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením
po právoplatnom skončení veci.

52. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).