Fakultná nemocnica Trnava


Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35Pu/2/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121203107
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2121203107.3

Uznesenie
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, vo veci vyslovenia
prípustnosti prevzatia v zdravotníckom zaradení umiestneného: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. XX, U., toho času umiestnený na Psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice Trnava, A. Žarnova
11, Trnava, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom: I. Y., súdny úradník Okresného súdu Trnava,
za účasti zdravotníckeho zariadenia: Fakultná nemocnica Trnava, A. Žarnova 11, Trnava, IČO: 00 610
381, takto

r o z h o d o l :

Prevzatie Z. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, U..a t. č. umiestnený na Psychiatrickom oddelení
Fakultnej nemocnice Trnava, A. Žarnova 11, Trnava, do ústavu zdravotnej starostlivosti je v súlade so
zákonnými dôvodmi podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.05.2021 bolo tunajšiemu súdu doručené telefaxom podanie, ktorým Psychiatrické oddelenie
Fakultnej nemocnice Trnava oznámilo, že dňa 22.05.2021, o 18,05 hod. bol na oddelenie prijatý
umiestnený, ktorý dňa 24.05.2021 odvolal pôvodne udelený súhlas s dobrovoľným vstupom.

2. Uznesením, č. k. 35Pu/2/2021-3 zo dňa 25.05.2021, začal súd bez návrhu konanie o vyslovenie
prípustnosti prevzatia umiestneného v zdravotníckom zariadení a zároveň ustanovil umiestnenému
procesného opatrovníka na ochranu jeho záujmov v tomto konaní.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom ošetrujúceho lekára MUDr. S. I. D., vypočutím
umiestneného, lustráciou v registri obyvateľov a nahliadnutím do zdravotnej dokumentácie
umiestneného.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento

skutkový stav:
4.1 Dňa 22.05.2021 o 18,05 hod. bol umiestnený prijatý na psychiatrické oddelenie Fakultnej nemocnice
Trnava. Do ústavného zariadenia bol privezený cestou RLP, ktorú privolal otec umiestneného. Posledné
dni mal halucinácie, bol verbálne agresívny, vyhrážal sa samovraždou. V deň príjmu prišiel výrazne
hygienicky zanedbaný, zablatený, psychotický, iritabilný, paranoidný voči otcovi. Uviedol, že pravidelne
užíva marihuanu, čo sa potvrdilo laboratórne. Po prijatí zistené halucinácie viacerých modalít -
optické, akustické, snaha o disimuláciu. Po oznámení nutnosti zotrvania na oddelení - iritabilný,
agresívny, preto bola nutná asistencia SBS. Umiestnenému bola diagnostikovaná psychotická porucha
zapríčinená užívaním kanabinoidov, stále je psychotický. Podľa názoru ošetrujúceho lekára správanie
umiestneného predstavuje ohrozenie pre neho a okolie a vyžaduje psychiatrickú liečbu. Jeho správanie
je nepredvídateľné, umiestnený si neuvedomuje svoj stav a ani vážnosť situácie. Jeho postoj k liečbe
aj počas ústavnej starostlivosti je odmietavý.



4.2 V minulosti bol už ústavne liečený pre psychózu, následnú ambulantnú starostlivosť nevyhľadal a
ďalšiu odporúčanú liečbu neabsolvoval.
4.3 Samotný umiestnený, hoci bol pri výsluchu orientovaný v čase a priestore, má za to, že nie je
dôvodné, aby bol držaný v ústavnom zariadení, keďže sa psychicky cíti dobre. Nie sú mu známe dôvody,
prečo otec zavolala rýchlu zdravotnú pomoc, ak tak konal, tak na podnet tretích osôb. Odmietol, že by
mal halucinácie. Potvrdil, že začal pred mesiacom užívať marihuanu, hrá vo filmoch v Hollywoode.
Právne vec súd posúdil takto:

5. Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti (ďalej len „Zákon o zdravotnej starostlivosti“) upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a
právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

6. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o zdravotnej starostlivosti ošetrujúci zdravotnícky personál je povinný
informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach
voľby navrhovaných postupová rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

7. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas sa nevyžaduje v
prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej
choroby alebo s príznakmi duševnej choroby ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne
zhoršenie jej zdravotného stavu.

8. Podľa § 9 ods. 4 Zákona o zdravotnej starostlivosti, ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa
nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do
ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej
starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do
rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života
a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.

9. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že esenciálnymi podmienkami zákonnosti zadržania je
existencia duševnej choroby pacienta, ktorá vyvoláva nebezpečné správanie pacienta, pričom medzi
chorobou a nebezpečným konaním musí byť vzťah príčiny a následku. Samotná prítomnosť duševnej
choroby bez iného nemôže byť dôvodom pre nútené zadržanie.
10. Spoľahlivé preukázania naplnenia oboch podmienok (duševná choroba a nebezpečnosť) môže byť
v praxi obtiažne. Kritériá, na základe ktorých je nútené umiestnenie v zdravotníckom zariadení prípustné
vyplývajú z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), ako aj ústavného
súdu a súd ďalej na ne poukazuje.
11. ESĽP v rozhodnutí Winterwerp v. Holandsko (1979) rovnako ako v rozhodnutí Ashingdane v. Spojené
kráľovstvo (1985) konštatuje, že Dohovor o ochrane ľudských práva a základných slobôd neuvádza,
čo sa má rozumieť pod slovami „duševne choré osoby“ (unsound mind person). Tento výraz podľa
ESĽP nemôže mať konečnú interpretáciu a je prirodzené očakávať, že sa bude vyvíjať súčasne s
vývojom psychiatrie ako vedy. ESĽP k vymedzeniu pojmu pristupuje negatívnym spôsobom, keď hovorí,
že skutočnosť, že sa osoba správa v rozpore so spoločensky zaužívanými štandardami, je zvláštna
a má nezvyčajné zvyky, ktoré vzbudzujú pohoršenie ešte samo o sebe neznamená, že trpí duševnou
poruchou.
12. Za významné pri riešení tejto otázky je potrebné považovať aj rozhodnutie ESĽP v prípade Shulepova
v. Rusko (2009). Súd konštatoval, že obmedzenie osobnej slobody považovanej za duševne chorú musí
byť v súlade so zmyslom článku 5 ods. 1 Dohovoru s cieľom vyjadreným v písm. e), ktorý zabraňuje
pozbaveniu osôb osobnej slobody svojvoľným spôsobom. Na základe toho ESĽP vyslovil záver, že
vzhľadom k ustálenej judikatúre, osoba nemôže byť vyhlásená za duševne chorú a pozbavená osobnej
slobody, pokiaľ nie sú splnené uvedené podmienky:
(i) osoba sa preukázateľne javí ako duševne chorá a súčasne
(ii) stupeň alebo druh duševnej poruchy si vyžaduje nútené obmedzenie a súčasne
(iii) odôvodnenosť ďalšieho obmedzenia závisí na pretrvávaní tejto poruchy.
13. Vo vzťahu k vzájomnej prepojenosti choroby a nebezpečnosti Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí
sp. zn. I. ÚS 79/93 vyslovil názor, že „obmedzenie osobnej slobody nemôže byť samozrejmosťou vždy,
keď sú na to zdravotné dôvody. Len vtedy, keď spoločenský záujem preváži nad záujmami chorého,
Ústava SR a v súvislosti s jej ustanoveniami zákonom o starostlivosti ozdravie ľudu a Občiansky súdny
poriadok dovoľuje obmedziť osobnú slobodu chorého bez jeho súhlasu, či dokonca proti jeho výslovne



prejavenému nesúhlasu. Na dôkaz splnenia tejto podmienky (ochorenia) nestačí tvrdenie osoby, alebo
osôb domáhajúcich sa prevzatia iného do ústavnej starostlivosti bez jeho súhlasu. Súd musí zistiť, či k
prevzatiu došlo preto, lebo chorý naozaj ohrozil seba alebo svoje okolie spôsobom, ktorý je dostatočne
závažný na to, aby sa obmedzila osobná sloboda a musí sa vykonať aj výsluch chorého a ošetrujúceho
lekára.“ Ohrozenie nemôže mať latentný charakter, resp. mať podobu potenciálneho prejavu, ktorý
môže byť neskôr vyvolaný chorobou. Ohrozenie musí byť bezprostredné a aktuálne, len takýto stav
nebezpečenstva vyvolaný duševnou chorobou je dôvodom na zadržanie pacienta.
14. V prípade dvoch základných znakov detencie je nevyhnutné analyzovať aj motív zadržania pacienta.
Je ním snaha „ochrániť“ chorú osobu, prinavrátiť jej zdravie, alebo ním je snaha chrániť okolie
pred nebezpečným správaním chorej osoby? Inak povedené je daný motív liečebnej povahy alebo
bezpečnostnej povahy? Oba motívy sú vzájomne prepojené, avšak prioritu má mať ochrana spoločnosti
pred nebezpečným správaním pacienta.
15. V konaní má súd za preukázané, že umiestnený bol v minulosti už hospitalizované pre psychózu,
po prepustení z ústavnej starostlivosti, nebol liečený v ambulantnej starostlivosti. V súčasnosti
má diagnostikované závažné psychické ochorenie, ktoré je spojené so vznikom halucináciami,
diagnostikovaná psychická porucha mohla byť zapríčinená aj užívaním omamných látok, čo umiestnený
potvrdil. Správanie umiestneného je nepredvídateľné, rizikové pre neho aj pre okolie, pričom svoj
vážny stav si neuvedomuje. Vyhrážal sa samovraždou. Navyše umiestnený odmieta medikamentóznu
liečbu, napriek tomu, že jeho psychický stav je sprevádzaný vznikom bludov, halucinácií a vo vnímaní
umiestneného nastáva odklon od reality.
16. Súd zistil, že v uvedenom prípade nedošlo k zneužitiu ústavnej starostlivosti pri prevzatí
umiestneného do zdravotníckeho zariadenia po neudelení dobrovoľného súhlasu. V čase prijatia
umiestneného boli prítomné také symptómy, ktoré umožnili bez pochybností urobiť záver o tom, že je
namieste považovať jeho prevzatie za zákonné a opodstatnené a nie za svojvoľné.
17. U umiestneného ide o stav, ktorý si z psychiatrického hľadiska vyžaduje ústavnú formu liečby. Na
základe vyjadrenia ošetrujúceho lekára umiestnený je bez liečby, ktorú ale odmieta, pre seba ale aj svoje
okolie rizikový.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia Zákona
o zdravotnej starostlivosti súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CMP v spojení s § 6 ods. 9 písm. d)
Zákona o zdravotnej starostlivosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd dospel k
záveru, že k prevzatiu umiestneného do zdravotníckeho zariadenia po neudelení dobrovoľného súhlasu
došlo zo zákonných dôvodov, keďže u umiestneného ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby
ohrozuje seba aj svoje okolie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods.
1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 CSP).