TRANSPAREX

 Súd: Okresný súd Trnava Spisová značka: 12C/17/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120202399 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2120202399.6  Uznesenie Okresný súd Trnava, v právnej veci žalobcu v 1. rade: S. B. A., nar. XX. XX. XXXX, a v 2. rade: O. B., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom Trebatice, Zelená 419/21, obaja zastúpení: Advokátska kancelária KONCOVÁ y PARTNERS, s. r. o., Legionárska 7158/5, Trenčín, proti žalovanému: Fakultná nemocnica Trnava, A. Žarnova 11, Trnava, IČO: 00 610 381, zastúpený: JUDr. Ľudovít Surma, advokát, Pavlice 183, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto  r o z h o d o l :  I. Súd konanie z a s t a v u j e .  II. Žiadnej zo strán sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.  o d ô v o d n e n i e :  1. Žalobou zo dňa 06. 03. 2020, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 06. 03. 2020, sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 Eur a náhrady trov konania.  2. Podaním zo dňa 11. 02. 2021, doručeným súdu dňa 11. 02. 2021, zobrali žalobcovia žalobu v celom rozsahu späť, keď zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že zo strany žalovaného bola maloletému dieťaťu poskytnutá zdravotná starostlivosť správne. Žalobcovia súčasne požiadali, aby súd žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, a to s ohľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobcovia pritom poukázali na nepriaznivú finančnú situáciu, len s ťažkosťami po materiálnej stránke sa dokážu postarať o dve maloleté deti, z ktorých jedno je mentálne aj fyzicky postihnuté a druhé trpí fyzickým postihnutím. Disponujú iba jedným príjmom vo výške 750 Eur v hrubom. Žalobcovia žiadajú prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postup účastníkov, a to na obidvoch stranách sporu. Majú za to, že nepriznanie trov konania žalovanému nebude mať ani len minimálny dopad na jeho postavenie, prípadne finančnú situáciu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa žiadajú vziať do úvahy aj okolnosti, ktoré žalobcov viedli k súdnemu uplatneniu ich nárokov, keďže žalobcovia žalobu podali na základe rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý jednoznačne potvrdil ich domnienky, že žalovaný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pochybil. Následne však bolo ich postavenie oslabené, a to opakovaným rozhodnutím predmetného orgánu. Žalobcovia čakali na znalecký posudok, ktorý mal byť vyhotovený v lehote 6 mesiacov, avšak čakacia doba sa predĺžila na 1 rok a 6 mesiacov. Žalobcovia boli nútení podať žalobu, a to najmä s ohľadom na procesnú opatrnosť, týkajúcu sa premlčania.  3. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 22. 02. 2021 uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí. Ohľadom náhrady trov konania uviedol, že nedisponuje podkladmi, ktoré by preukazovali dôvod hodný osobitného zreteľa s tým, že v súdnom spise (okrem tlačiva) nie sú doklady, ktoré by bezpečne preukazovali skutočnú existenciu tohto dôvodu, a preto žiada, aby súd o náhrade trov rozhodol v zmysle vyjadrení žalovaného a zistených (preukázaných) skutočností. Žalobcovia vzhľadom na okolnosti mohli a mali riadne zvážiť podanie žaloby s tým, že aj uplatňovaná výška nároku svedčí o tom, že žalobcovia    chceli prostredníctvom uplatneného nároku riešiť svoje príjmové a majetkové pomery, nie náhradu nemajetkovej ujmy. Ich skutočná vôľa smerovala k obohateniu, nie k nahradeniu nemajetkovej ujmy.  4. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.  5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.  6. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.  7. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.  8. Vzhľadom na to, že žalobcovia vzhľadom na závery znaleckého posudku vzali žalobu v celom rozsahu späť, súd vo výroku I. tohto uznesenia konanie zastavil, keď v danom prípade súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko žalobcovia zobrali žalobu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.  9. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.  10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.  11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.  12. Z odôvodnenia žaloby je zrejmé, že žalobcovia túto opierali o oznámenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 29. 10. 2018, ktorý prešetroval správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti maloletému synovi žalobcov, a dospel k záveru, že zdravotná starostlivosť vo Fakultnej nemocnici Trnava (žalovaný) nebola poskytnutá správne, pretože podľa platnej koncepcie neonatológie malo byť dieťa po pôrode s komplikáciami prevezené na úroveň III+, t. j. do Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky. Úrad súčasne konštatoval, že v Národnom ústave detských chorôb boli realizované všetky diagnostické a terapeutické postupy správne a v plnom rozsahu, nebolo identifikované žiadne pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ďalej žalobcovia uvádzali, že v rámci začatého trestného stíhania bol do trestného konania pribraný znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorý má odpovedať na otázky, týkajúce sa okrem iného aj príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody (nemajetkovej ujmy).  13. Žalovaný do konania (v rámci dupliky) predložil súdu protokol Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 146/2019 o vykonanom dohľade na mieste, vypracovaný dňa 30. 08. 2019, v ktorom úrad konštatoval, že lekárska zdravotná starostlivosť maloletému H. B. zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Fakultná nemocnica Trnava v dohliadanom období bola poskytnutá správne.  14. Súd mal teda v konaní k dispozícii dva posudky Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (oznámenie o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 29. 10. 2018 a protokol o vykonanom dohľade na mieste zo dňa 30. 08. 2019), z ktorých vyplynuli protichodné názory. Je však zrejmé, že zdravotný stav maloletého dieťaťa žalobcov viedol k zhoršeniu ich psychického stavu a komplikáciám, ktorých pôvodcu chceli právne označiť a dosiahnuť finančnú náhradu nemajetkovej ujmy, popri ťažkostiach, v ktorých existujú, a ktoré sa prakticky odzrkadľujú aj vo finančnej sfére žalobcov a v kvalite ich života.  15. Vo veci došlo k späťvzatiu žaloby žalobcami z dôvodu, že znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou forensic.sk prijal záver, že zo strany žalovaného bola maloletému poskytnutá zdravotná starostlivosť správne, preto sa rozhodli v tomto konaní ďalej nepokračovať.    16. Ak žalobca vezme žalobu späť, zásadne platí, že tým procesne zaviní zastavenie konania a je povinný na náhradu trov žalovaného. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Ustanovenie § 257 CSP vytvára väčší priestor na voľnú úvahu súdu. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.  17. V prejednávanej veci súd vzal do úvahy predovšetkým pohnútky žalobcov, ktoré ich viedli k podaniu žaloby, ich psychické vypätie, frustráciu, úzkosť a traumu, ale aj samotný predmet konania, ktorým je náhrada nemajetkovej ujmy, a procesnú opatrnosť týkajúcu sa premlčania. Súd uveril tvrdeniu žalobcov, že k uplatneniu nároku ich viedlo oznámenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 29. 10. 2018, ktorý potvrdil ich domnienky, že žalovaný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pochybil, a až následne sa postavenie žalobcov oslabilo v dôsledku záverov protokolu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 30. 08. 2019. Žalobcovia boli preto nútení vyčkať na závery znaleckého posudku, ktorý v konečnom dôsledku domnienky žalobcov vyvrátil.  18. Žalobcovia požadovali, aby súd pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadol i na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery oboch strán sporu. Uvádzali, že sú v nepriaznivej finančnej situácii, starajú sa o dve maloleté deti, z ktorých je jedno fyzicky a druhé fyzicky aj mentálne postihnuté, disponujú iba jedným pravidelným príjmom, a to vo výške 750 Eur v hrubom. Žalobcovia svoje tvrdenia síce žiadnym spôsobom nepreukazovali. Na druhej strane je nevyvrátiteľné, že starostlivosť o dieťa s handicapom zasahuje do života rodičov (žalobcov) nielen po psychickej a fyzickej stránke, ale aj po finančnej a materiálnej. Preto možno podľa názoru súdu z aspektu okolností a vývoja súdneho konania vyvodiť záver pre použitie ustanovenia § 257 CSP a rozhodnúť, že žiadnej zo strán sa náhrada trov konania nepriznáva tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Súd má za to, že vzhľadom na výnimočnosť a špecifickosť daného prípadu, sa takéto rozhodnutie voči žalovanému nejaví ako neprimerane tvrdé alebo odporujúce dobrým mravom.  Poučenie:  Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.  Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.  Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.  Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.  V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).  Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.  Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:    a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.  Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.  Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.  Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.   