Gymnázium, Školská 837, Tvrdošín


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoPr/10/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815201712
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815201712.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,
sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. R. K., nar.
X.X.XXXX, bytom N., N. F.. XXX/X, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Polákom, so sídlom F. K., T.
č. XXXX, proti odporcovi: Gymnázium, so sídlom Tvrdošín, Školská č. 837, IČO: 00 626 848, zastúpený
advokátom JUDr. Petrom Vevurkom, so sídlom N., Ul. V. č. XXX/XX, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a uplatnenie nárokov s tým súvisiacich, v konaní o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 10Cpr/1/2015-87 zo dňa 22. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 10Cpr/1/2015-87 zo dňa 22. októbra 2015 potvrdzuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu navrhovateľky na určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a na zaplatenie náhrady mzdy. Zároveň rozhodol, že o trovách konania bude
rozhodnuté uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Na základe vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že navrhovateľka pracovala u
odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.1.2000 ako stredoškolský učiteľ s aprobáciou fyzika s
miestom výkonu práce v budove Gymnázia v Tvrdošíne. Vzhľadom na jej aprobáciu vyučovala predmety
fyzika, technika a informatika. Navrhovateľka tiež vykonávala funkciu triedneho učiteľa pre triedu kvinta
A.
Na základe postupného vývoja počtu žiakov na gymnáziu, kde v školskom roku 2011/2012 bolo
vytvorených 14 tried (329 žiakov), v školskom roku 2012/2013 vytvorených 13 tried (293 žiakov),
v školskom roku 2013/2014 bolo vytvorených 12 tried (260 žiakov) a v školskom roku 2014/2015
vytvorených 11 tried (232 žiakov), riaditeľka považovala za potrebné prijať organizačné opatrenia s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Pripravované organizačné zmeny boli prerokované dňa 20.10.2014 na
zasadnutí pedagogickej rady a s odborovou organizáciou a následne rozhodnutím pod č. 239/2014/
GYMTV - 1 Tvrdošín, 20.10.2014, (Predseda ZO OZ Mgr. W. V.) sa prijala organizačná zmena
spočívajúca v znížení stavu pedagogických pracovníkov o jedného (z počtu 21 na 20) a poklesu
nepedagogických pracovníkov o jedného (z počtu 7 na 6).
V príčinnej súvislosti s touto zmenou sa stala pre odporcu nadbytočná i navrhovateľka. Výpoveď podľa
§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce jej bola doručená 22.10.2014. Táto výpoveď obsahuje všetky
formálne náležitosti, je v nej jasne uvedený dôvod výpovede, ktorým je nadbytočnosť navrhovateľky
vzhľadom na organizačnú zmenu spočívajúcu v znížení stavu pedagogických zamestnancov. O
organizačnej zmene bolo vopred riaditeľkou školy rozhodnuté a výpoveď bola prerokovaná i s odbormi,
o čom svedčí rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene a prerokovanie výpovede so ZO OZ
PŠaV pri Gymnáziu v Tvrdošíne zo dňa 20.10.2014.



Účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď
v zmysle § 74 Zákonníka práce nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovaní skončenia
pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou
obsahuje náležitosti výpovede určené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Žiadosť o prerokovanie - výpovede
zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa
20.10.2014 obsahuje náležitosti výpovede určené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce (rozsudok NS SR z
28.9.2006 sp. zn. 1 Cdo/72/2006).
Zákon neukladá zamestnávateľovi v súvislosti s výpoveďou povinnosť vytvoriť iné pracovné miesto
na plný alebo skrátený pracovný čas, ale iba povinnosť ponúknuť existujúce miesto, ktoré je v čase
výpovede voľné. Ak však zamestnávateľ takéto miesto nemá, čo bolo v konaní preukázané, nemôže si
z objektívnych dôvodov splniť svoju ponukovú povinnosť a tým sa táto podmienka považuje za splnenú.
Okresný súd na základe zisteného skutkového a právneho stavu mal za to, že dôvody výpovede podľa §
63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce boli dané a odporca splnil všetky hmotnoprávne i formálne podmienky
platnej výpovede, preto považoval návrh navrhovateľky za neopodstatnený a v plnom rozsahu ho
zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala
zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo prijaté pred podaním výpovede
navrhovateľke, resp. že rozhodnutie o organizačnej zmene nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti.
Štatutárny zástupca odporcu sa na pojednávaní dňa 9.7.2015 jasne vyjadril, že za rozhodnutie
o organizačnej zmene považuje rozhodnutie, resp. dodatok č. 1 k organizačnému poriadku, ktorý
navyše ani nie je datovaný. Preto nemôže predstavovať rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej
zmene. Ďalej bolo preukázané a medzi účastníkmi to ani nie je sporné, že po tom, ako odporca dal
navrhovateľke výpoveď, medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu ďalšej dohody, ktorá svojím obsahom
spĺňa náležitosti pracovnej zmluvy. Pokiaľ odporca mal za to, že navrhovateľka je nadbytočná, nemal
dôvod uzatvárať s navrhovateľkou dodatok k pracovnej zmluve dňa 28.11.2014. Prvostupňový súd
sa v odôvodnení rozsudku touto námietkou navrhovateľky nezaoberal. Odporca predložil rozhodnutie
o organizačnej zmene až potom, ako navrhovateľka v konaní namietala jeho neexistenciu. Podľa
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 24.2.2010 sp. zn. 4Cdo/13/2000 u súkromných listín treba rozlišovať
ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je v nej uvedený ako vystaviteľ,
a správnosť, t. j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno
ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre
seba priaznivé dôsledky. Okresný súd sa nijako nevysporiadal s námietkou navrhovateľky ohľadom
antedatovania a neplatnosti listinných dokladov, ktoré do konania doložil odporca, a to rozhodnutia o
organizačnej zmene, ako aj registratúrneho denníka spisov. Zo spomínaného denníka je zrejmé, že
tento vytvoril odporca dňa 17.9.2015, to zn. tento listinný doklad nie je spôsobilý vyvrátiť námietku
navrhovateľky ohľadom pravosti a správnosti rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene.
Tvrdenie odporcu o tom, že nemá prístup k registratúrnemu denníku spisov po tom, ako je ukončený
školský rok, je absurdné a nepravdivé tvrdenie, nakoľko každý zamestnávateľ a organizácia je povinná
viesť tak evidenciu, ako aj denník prijatej a odoslanej pošty, táto povinnosť je o to závažnejšia
u odporcu, ktorý je školským zariadením. Navrhovateľka poukázala na rozpor obsahu predloženej
listiny, a to ohľadom číslovania, keď je zrejmé, že v registratúrnom denníku spisov pod por. č. 3 je
uvedené číslo 00239/2014-GYMTV bez ďalšieho členenia, pričom na žiadosti o prerokovanie výpovede
a na rozhodnutí zamestnávateľa o organizačnej zmene, ktorého pravosť a správnosť je sporná a
navrhovateľka ju kvalifikovane namietla, je už uvedené členenie por. č. 1 a por. č. 2. Táto skutočnosť len
potvrdzuje fakt, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene nebolo prijaté dňa 20.10.2014
tak, ako to tvrdí odporca. Takéto rozhodnutie o organizačnej zmene nie je k tomuto dátumu, t. j.
20.10.2014 evidované v registratúrnom denníku. Prvostupňový súd sa ďalej nijako nevysporiadal s
návrhom navrhovateľky na doplnenie dokazovania oboznámením, resp. vyžiadaním správy od odporcu
či a akým spôsobom došlo k zmene počtu žiakov a vyučovacích hodín v období od 1.9.2014 ku dňu
podania výpovede. Z podania odporcu, ktoré bolo doručené súdu dňa 4.9.2015 nijako nevyplýva, že
by sa u odporcu menil počet žiakov a tried v období od 1.9.2014 ku dňu podania výpovede. Odporca
preto neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu existencie výpovedného dôvodu, nakoľko
je zrejmé, že v období od 1.9.2014 do 20.10.2014 u odporcu nedošlo k zmene počtu žiakov, ani
k zmene počtu vyučovacích hodín, ktorých vyučovanie bol odporca povinný zabezpečiť. Výpovedný
dôvod spočívajúci v nadbytočnosti teda v čase podania výpovede neexistoval. Skutočnosti, ktoré
nastali pred, resp. po podaní výpovede nie sú pre účely tohto konania rozhodujúce. Ďalej odvolateľka



tvrdila, že v konaní bola preukázaná potreba zabezpečiť u odporcu vyučovanie celkovo 22 hodín
tzv. nadčasov, k vyučovaniu ktorých navrhovateľka spĺňala kvalifikačné predpoklady, avšak táto práca
nebola účastníčke ponúknutá. Výpoveďou svedka V. realizovanou na pojednávaní dňa 9.7.2015 bolo
jednoznačne preukázané, že k žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru
výpoveďou nebola pripojená žiadna príloha, t. j. nebol k nej pripojený ani návrh výpovede. Samotná
žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru neobsahovala náležitosti výpovede formulované
v § 61 ods. 2 Zákonníka práce. K uvedenému navrhovateľka upriamila pozornosť na obsah rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2006, sp. zn. 1Cdo/72/2006, podľa ktorého povinnosti zamestnávateľa
vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle § 74 zákonníka práce nastane
len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo
priložený návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahujú náležitosti výpovede určené v
§ 61 ods. 2 Zákonníka práce. Napokon odvolateľ argumentoval, že rozhodnutie okresného súdu nie je
dostatočne odôvodnené.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť,
pričom v podrobnostiach odkázal na obsah napadnutého rozsudku a zopakoval svoju argumentáciu
prezentovanú v konaní pred súdom prvého stupňa.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu, je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní pre danú časť odvolania obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné reagovať na argumenty odvolateľky formulované v
podanom opravnom prostriedku.

Podmienkou použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je organizačná
zmena u zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou
a nadbytočnosťou zamestnanca.
O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať
v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec,
alebo v pôvodnom rozsahu. Takýto stav môže nastať napríklad v dôsledku vnútorných organizačných
zmien, ale aj znížením celkového počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Skončenie
pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym znížením celkového počtu
zamestnancov. Môže k nemu dôjsť aj pri jeho zvyšovaní. Pre zamestnávateľa totiž nie je dôležitý
len počet zamestnancov, ale aj ich celková skladba z hľadiska profesií a kvalifikácie. Nie je teda
vylúčené, aby zamestnávateľ pri nedostatku zamestnancov určitej profesie alebo kvalifikácie uzavieral
pri organizačných zmenách nové pracovné pomery, a tým zvyšoval počet zamestnancov, a súčasne aby
mal nadbytok zamestnancov iných povolaní alebo na inom úseku pracovnej činnosti.
Na rozdiel od právneho stavu platného do 31. marca 2002, rozhodnutie o organizačnej zmene, v
dôsledku ktorej sa zamestnanec stane nadbytočným, musí zamestnávateľ urobiť písomne.
Zamestnávateľ nie je zákonom obmedzený, pokiaľ ide o rozhodnutie, s ktorým zamestnancom pracovný
pomer skončí. Aj v prípade, ak pracovnú činnosť rovnakého druhu, ktorá sa stala pre zamestnávateľa
nadbytočná, vykonáva viacero zamestnancov, o výbere zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočným,
rozhoduje zamestnávateľ výlučne sám a ani súd nie je oprávnený takéto rozhodnutie preskúmavať.
Zákon nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď.
Musí však byť o nej určeným spôsobom rozhodnuté, aby bolo nepochybné, že zamestnanec sa v istom
okamihu v dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa nadbytočným.
Nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách zamestnávateľa, jeho technického
vybavenia alebo inými organizačnými zmenami, alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení



stavu zamestnancov, ktoré má zvýšiť efektívnosť práce. Výpovedný dôvod by nebol daný, ak
by u zamestnávateľa na určitom pracovisku síce prebiehali vnútorné organizačné zmeny, avšak
zamestnávateľ by pracovný pomer chcel skončiť so zamestnancom na úplne odlišnom pracovisku alebo
so zamestnancom vykonávajúcim práce, ktoré s týmito zmenami nesúvisia. Zamestnávateľ nemôže
tento výpovedný dôvod použiť ani v takom prípade, ak nadbytočnosť nevznikla v dôsledku vnútorných
organizačných zmien u zamestnávateľa, ale v príčinnej súvislosti s uzavieraním pracovných pomerov
s novými zamestnancami.

V posudzovanej veci bola zo strany odporcu dňa 22.10.2014 doručená navrhovateľke výpoveď z
pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Výpoveď zo
dňa 20.10.2014 obsahovala aj podľa názoru odvolacieho súdu všetky podstatné náležitosti vyžadované
právnou úpravou pre tento právny úkon - je z nej zrejmé, komu bola výpoveď daná, z akého dôvodu
(nadbytočnosť na základe rozhodnutia zamestnávateľa zo dňa 20.10.2014 o organizačnej zmene) i
odkaz na právnu úpravu (§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce).
Pokiaľ ide o rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorého existenciu odvolateľka namietala, toto bolo
prijaté dňa 20.10.2014 a jeho obsahom bolo zníženie počtu pedagogických a nepedagogických
zamestnancov. Pokiaľ odvolateľka v podanom opravnom prostriedku namietala opodstatnenosť takejto
organizačnej zmeny, túto nemohol súd prehodnocovať v konaní o určenie neplatnosti pracovného
pomeru, ibaže by jej prijatie v kontexte vykonaných dôkazov znamenalo zjavnú svojvôľu, či obchádzanie
pracovnoprávnej úpravy. Takéto okolnosti neboli v priebehu dokazovania zistené. Na účely znižovania
počtu zamestnancov nebolo z pohľadu odvolacieho súdu potrebné, aby k zníženiu počtu žiakov
študujúcich u odporcu došlo bezprostredne pred rozhodnutím o organizačnej zmene. Ak objektívne
dochádzalo v predchádzajúcich obdobiach k úbytku žiakov (čo nebolo ani sporné, keďže uvedené
vyplýva z vyjadrení Žilinského samosprávneho kraja, zriaďovateľa odporcu a koniec koncov táto
okolnosť je všeobecne známa ako trend posledných rokov súvisiaci s nízkou pôrodnosťou na
Slovensku), bolo namieste, aby zamestnávateľ vytváral podmienky pre efektívne hospodárenie aj formou
znižovania počtu zamestnancov.
Odvolací súd nevidel tiež dôvod spochybniť existenciu rozhodnutia o organizačnej zmene u odporcu len
na základe číselného označenia tejto listiny 239/2014/GYMTV-1, pokiaľ sa v Registratúrnom denníku
spisov predloženého odporcom uvádza „len“ označenie 239/2014/GYMTV. Z denníka je pritom zrejmé,
že práve dňa 20.10.2014 bolo pod uvedenou spisovou značkou zaevidované „Odbory - rozhodnutie
zamestnávateľa o organizačnej zmene a prerokovanie výpovede“. Išlo zjavne o dva úkony, ktorých
následné rozlíšenie pri vyhotovení konkrétnych listín číslami 1 a 2 za pomlčkou bolo úplne racionálne
a nevyhnutné z hľadiska potreby diferencovania dvoch aktov v rámci jednej značky (rozhodnutie o
organizačnej zmene bolo definované ako 239/2014/GYMTV-1 a žiadosť o prerokovanie výpovede ako
239/2014/GYMTV-2).
Z obsahu spisu bolo zároveň zrejmé, že výpoveď prerokoval odporca so zástupcami zamestnancov -
odborovým orgánom ZO OZ PŠaV, a to dňa 20.10.2014, ako to vyplýva z listiny na č. l. 48 spisu. Žiadosť
o prerokovanie výpovede obsahovala všetky podstatné náležitosti tak, ako to vyplýva aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2006, sp. zn. 1Cdo/72/2006, na ktoré poukazovala odvolateľka. Je
zrejmé, že uvádzaná žiadosť definovala zamestnanca, ktorému mieni dať zamestnávateľ výpoveď a tiež
aj dôvod vrátane jeho právnej kvalifikácie, pre ktorý sa tak má stať. Nie je podstatné, že k žiadosti nebola
pripojená príloha - koncept výpovede, pokiaľ zo žiadosti bolo zrejmé, z akých dôvodov sa má skončiť
pracovný pomer navrhovateľky u odporcu. Naviac treba dodať, že skutočné prerokovanie výpovede bolo
potvrdené svedkom Mgr. W. V. na pojednávaní dňa 10.9.2015.
Pre posúdenie platnosti výpovede nemohla byť podstatnou skutočnosť, že odporca uzavrel dňa
28.11.2014 (teda po doručení výpovede) s navrhovateľkou dohodu o zmene pracovnej zmluvy, obsahom
ktorej bolo zníženie rozsahu pracovného času. Táto dohoda bola zjavne výrazom zníženej potreby
zamestnávateľa na vykonávaní povinností podľa pracovnej zmluvy, a to z dôvodu znižujúceho sa počtu
žiakov v období pred doručením výpovede navrhovateľke (viď listinný dôkaz - vyjadrenie Žilinského
samosprávneho kraja zo dňa 10.10.2014).

Krajský súd bol presvedčený, že listiny predložené zo strany odporcu boli pravé a tiež pravdivé. Tvrdenia
navrhovateľky, ani žiaden z vykonaných dôkazov neboli spôsobilé spochybniť konzistentnosť a logickú
súvislosť jednotlivých listín a výpovedí svedkov či účastníkov, ktoré svedčili o nedôvodnosti podanej
žaloby.



O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože o nich rozhodne okresný súd (§ 224
ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.