Mestský podnik služieb Kremnica


Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 22Csp/141/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417209702
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417209702.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, v právnej veci žalobcu:
Mestský bytový podnik Kremnica, IČO: 00 634 336, Ul. Dolná č. 49/21, 967 01 Kremnica, v konaní právne
zast.: JUDr. Eva Považanová, advokátka, Jiráskova 400/21, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovaným:
X) L. G., F.. XX.XX.XXXX, K. D. A. XXX/XX, XXX XX P., X) L. G., F.. XX.XX.XXXX, XXX XX P., o
zaplatenie 852,55 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 852,55
€, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu žalobcu v časti príslušenstva z a m i e t a.

III. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá
veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 20.9.2017 domáhal zaplatenia sumy 852,55 €,
spolu s poplatkom z omeškania 0,5 promile denne zo sumy 852,55 € od 1.11.2016 do zaplatenia, titulom
nájomnej zmluvy.
2. Žalobca použil nasledujúce prostriedky procesného útoku:
2.1. Uviedol, že je správcom bytového fondu (bytov aj nebytových priestorov) vo vlastníctve Mesta
Kremnica. Byty a nebytové priestory prenajíma a obstaráva všetky úkony s nájmom týchto nehnuteľností
spojené. Žalobca ako prenajímateľ dal do nájmu žalovaným byt č. 4 v dome č.s. XX/XX na Ulici C. v
Kremnici. Nájomná zmluva zo dňa 5.5.2006 bola uzatvorená na dobu určitú, naposledy dohodnutú v
dodatku č. 75 do 31.5.2013. Žalovaní byt užívali aj po uplynutí dojednanej doby a to do 15.11.2016, kedy
ho na základe výzvy exekútora vypratali a odovzdali. Ako dôkaz predložil: nájomnú zmluvu a dodatok
a potvrdenie o odovzdaní bytu, z ktorého vyplývajú skutočnosti tvrdené žalobcom. Zo zmluvy vyplýva
výška nájomného 2087,- Sk mesačne. Nájomná zmluva bola uzatvorená dňa 5.5.2006 na dobu do
30.6.2006. dodatkom č. 75 bola platnosť nájomnej zmluvy predĺžená na dobu určitú do 31.5.2013.
2.2. Žalovaní neplatili riadne a včas dohodnuté nájomné a platby za plnenia poskytované s užívaním
bytu a to za obdobie od 10/2014 do 11/2016, kedy dlh predstavoval čiastku 991,55 eur. Pozostáva z
dlhu na nájomnom a zálohových platbách za plnenia 991,55 eur a z vyúčtovania za rok 2016, ktoré
bolo plusové v čiastke 139,00 eur ( depozitná zálohová platba nájomného za dva mesiace ktoré prevzal
žalobca pri uzatvorení nájomnej zmluvy). Po odpočítaní depozitnej zálohy dlh so stavom k 30.06.2017
predstavuje zostatok vo výške 852,55 eur. Podľa článku 4 bod 3. nájomnej zmluvy boli zálohové



platby za nájomné a plnenia splatné mesačne do posledného dňa bežného mesiaca. Vyúčtovanie bolo
splatné k 30.06.2017. Vyúčtovanie však predstavovalo len odpočet zadržanej depozitnej platby, preto
povinnosť platiť poplatok z omeškania z nezaplateného nájomného vznikla na strane žalovaných už k
01.11.2016. Ako dôkaz žalobca predložil rozpis platieb nájomného žalovanými so stavom k 30.06.2017,
ktorý preukazuje tvrdené skutočnosti.
2.3. Žalovaní mali dlhy striedavo počas užívania bytu. Zo strany advokátskej kancelárie boli vyzvaní k
zaplateniu dlhu výzvou z 25.8.2015 kedy aktuálny dlh na platbách bol vo výške 960,69 eur. Výzva bola
zaslaná žalovaným ešte v čase kedy byt reálne užívali. Po vyprataní bytu bola žalovaným zaslaná výzva
zo 7.8.2017 na zaplatenie dlhu ktorý je predmetom žaloby v tomto konaní. Žalovaní dlh neuhradili. Ako
dôkaz žalobca predložil predmetné výzvy z 25.8.2015 a zo dňa 07.08.2017.

3. Žalovaní sa v konaní nevyjadrili, nepoužili žiadne prostriedky procesnej obrany.

Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu
prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených žalobcom a zistil skutkový stav ako
uviedol žalobca v podanej žalobe - bod 2. tohto odôvodnenia.

5. Na daný skutkový stav súd aplikoval najmä tieto právne predpisy:

5.1. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou,
ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo
bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.
5.2. Podľa § 686 ods. 1 OZ, Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania,
výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala
by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne,
vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
5.3. Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto
času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
5.4. Podľa § 696 OZ, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť
nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy,
ustanovuje osobitný právny predpis.
Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa
účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
5.5. Podľa § 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním
bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
5.6. Podľa § 451 OZ, to sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

6. Skutkové okolnosti neboli žalovanými popreté, preto ich súd považoval za nesporné. Žalobca v konaní
preukázal, že medzi žalobcom a žalovanými bola platne uzatvorená nájomná zmluva spolu s dodatkom,
v ktorom bola dohodnutá cena nájmu a určitá doba tohto zmluvného vzťahu. Taktiež súd považoval za
nesporné výšku a dátumy úhrad nájomného zo strany žalovaných.

7. Po právnom posúdení súd uvádza, že žalobca preukázal uzatvorenie písomnej zmluvy na dobu
určitú od 1.5.2006 do 30.6.2006 a následne dodatkom č. 75 na dobu určitú do 31.5.2013. Zo zmluvy v
tomto časovom období obom stranám vznikli práva a povinnosti v súlade so zmluvou. Túto zmluvu bolo
možné predĺžiť len písomným dodatkom alebo uzatvorením novej nájomnej zmluvy. V konaní nebolo
preukázané, že zmluva bola spôsobom dohodnutým v zmluve alebo spôsobom, ktorý predpokladá



zákon, predĺžená. Nebolo však sporné, že žalovaní užívali predmetný byt do 15.11.2016, kedy ho
na základe výzvy exekútora vypratali a odovzdali. Žalobca tvrdil, že dlh na nájomnom vznikol od
mesiaca 10/2014 do 11/2016. Žalobcom však nebolo preukázané, že v tomto čase bola medzi stranami
uzatvorená písomná nájomná zmluva.

8. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti sumy 852,55 € dôvodná
(dlžná suma vo výške nájomného a úhrad za užívanie bytu po odpočítaní depozitnej zálohovej platby
nájomného pri uzatvorení nájomnej zmluvy vo výške 139,- eur), pretože za obdobie od októbra 2014 do
novembra 2016 žalovaní bez právneho dôvodu užívali predmetný byt po skončení nájomnej zmluvy a
preto na ich strane došlo k bezdôvodnému obohateniu. Výšku bezdôvodného obohatenia súd v danom
prípade určil podľa výšky dohodnutého nájomného a úhrad za užívanie bytu z predchádzajúceho
obdobia, t.j. 77,52 eur mesačne a od 7/2016 vo výške 86,87 eur mesačne.

9. Čo sa týka uplatneného poplatku z omeškania, tento je možné žiadať v zmysle cit. § 697 OZ len
za obdobie trvania nájomného vzťahu. Keďže nebolo preukázané trvanie tohto vzťahu počas vzniku
dlhu žalovaných, nebolo možné tento nárok žalobcovi priznať. Z tohto dôvodu súd v tejto časti žalobu
zamietol.

10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na
náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca mal
v konaní úspech (neúspech len v časti uplatneného príslušenstva), preto mu súd ich náhradu priznal
proti žalovaným v plnej výške 100%.

11. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar
nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.



Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.