Mestský podnik služieb Kremnica


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/11/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6407201518
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6407201518.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v
právnej veci žalobcu Mestský bytový podnik Kremnica, Ul. Dolná č. 49/21, Kremnica 967 01, IČO: 00
634 336, zastúpeného JUDr. Evou Považanovou, advokátkou so sídlom Jiráskova 400/21, 965 01 Žiar
nad Hronom proti žalovanému P. O., miesto podnikania P. R. Q. XX/XX, XXX XX O., IČO: 40 391 060,
zastúpenému Advokátska kancelária mzlegal, s. r. o., Bernolákova 2425/2, P.O.BOX 88, 900 01 Malacky
IČO: 36 816 529, v mene ktorej a na účet koná konateľ JUDr. Miroslav Zobok, advokát, o zaplatenie
1.437,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom č. k. 12Cb/117/2007-404 zo dňa 20.septembra 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Cb/117/2007-404 zo dňa 20.septembra 2018
mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.437,23 eur s úrokom z omeškania vo výške
0,05% denne zo sumy 324,70 eur od 25.1.2004 do zaplatenia, zo sumy 186,93 eur od 24.2.2004
do zaplatenia, zo sumy 40,91 eur od 26.11.2004 do zaplatenia, zo sumy 282,98 eur od 20.2.2005
do zaplatenia, zo sumy 122,12 eur od 20.5.2005 do zaplatenia, zo sumy 157,19 eur od 5.7.2005 do
zaplatenia a zo sumy 322,40 eur od 8.4.2006 do zaplatenia.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie
v rozsahu 100%.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 697,88 eur spolu s úrokom z omeškania 0,05 % denne zo sumy 40,91 eur odo
dňa 26.11.2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 0,05 % denne zo sumy 264,08 eur od 20.2.2005 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania 0,05 % denne zo sumy 113,75 eur odo dňa 20.5.2005 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 157,19 eur odo dňa 5.7.2005 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 162,86 eur odo dňa 8.4.2006 do zaplatenia.
Druhou výrokovou vetou vo zvyšku súdu žalobu zamietol a treťou výrokovou vetou rozhodol, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 27.2.2007 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 1.437,23 eur (43.297,90 Sk) z titulu neuhradenej ceny za dodávku tepla žalobcom pre žalovaného
za obdobie december 2003 až apríl 2005, ako i príslušenstva - zmluvne dohodnutého úroku z omeškania
vo výške 0,05 % denne z jednotlivých dlžných súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti až do zaplatenia.
Žalovaný nárok žalobcu považoval za nedôvodný, žalobu žiadal zamietnuť s tým, že i keď uzatvoril



kúpnu zmluvu na dodávku tepla, teplo, ktoré bolo dodané do priestorov žalovaného nebolo dodané
riadne, nepostačovalo na vykúrenie nebytových priestorov, ktoré žalovaný prevádzkoval v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Súd uviedol, že vo veci opakovane meritórne rozhodol rozsudkom zo dňa
31.3.2011 a 23.1.2014 tak, že žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením sp.
zn. 41Cob/222/2011 zo dňa 28.3.2012 a tiež neskorším uznesením sp. zn. 41Cob/192/2015 zo dňa
27.1.2016 rozsudky okresného súdu zrušil a vec opakovane vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že dňa 23.9.2004
uzavrel žalobca so žalovaným kúpnu zmluvu č. 26/2002 o predaji a odbere tepla. Žalobca predložil
Kúpnu zmluvu - časť A č. 26/2002 Prihláška na odber tepla, v ktorej dohodli ročný odber tepelnej energie
60 GJ, kúpnu zmluvu - časť B nazvanú Obchodno-technické podmienky na dodávku a odber tepla a
kúpnu zmluvu - časť C, v ktorej bola dohodnutá cena tepelnej energie, a to variabilná cena tepla 302,50
Sk/GJ, fixná cena tepla 142,80 Sk/GJ, DPH podľa platných predpisov. Žalobca fakturoval žalovanému
dodávku tepla aj za obdobie pred uzavretím kúpnej zmluvy č. 26/2002, a to konkrétne faktúrou č.
528/2003 za mesiac december 2003, faktúrou č. 503/2004 za mesiac január 2004, faktúrou č. 92/2005/
V za január - júl 2004. Napriek výhradám zo strany žalovaného ku kvalite dodaného tepla argumentujúc
tým, že nepostačovalo na riadne vykúrenie nebytových priestorov, ktoré prevádzkoval ako podnikateľský
subjekt, nespochybňoval množstvo dodaného tepla, za ktoré si nárokoval žalobca úhradu ceny. Súd
ďalej uviedol, že v období od februára do apríla roku 2004 zabezpečoval žalobca rekonštrukciu tepelných
zariadení určených na dodávku tepla a podľa tvrdení žalovaného následne po ukončení takýchto
prác počnúc mesiacom september 2004 došlo k výraznému zníženiu kvality tepla. Žalobca predložil
súdu listinný dôkaz (č.l. 349) „Program kúrenie v L. F.“, ktorým preukazoval individuálne požiadavky
žalovaného ako odberateľa na dodávku tepla s určitými výlukami s tým, že zmluvnú povinnosť ku ktorej
sa zaviazal žalobca v súvislosti s dodávkou tepla v zmysle zmluvy z roku 2004 si riadnym spôsobom
plnil. Z tohto dôvodu dodávateľ (žalobca) realizoval dodávku na základe individuálnych požiadaviek
žalovaného. Žalovaný namietal absenciu právneho titulu od ktorého odvodzuje uplatňovaný nárok na
zaplatenie sumy 324,69 eur z faktúry č. 528/2003 za dodávku tepla za december 2003 a z faktúry
č. 503/2004 vo výške 186,93 eur za obdobie január 2004, keďže zmluva bola uzatvorená až dňa
23.9.2004 s účinnou od 1.8.2004, preto vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku dôvodiac
tým, že márne uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba, keďže žalobca sa domáha peňažného
plnenia bez existencie právneho titulu. Súčasne žalovaný namietol, že dňa 18.4.2005 platne odstúpil od
kúpnopredajnej zmluvy o dodávke tepla.

4. Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalovaného považoval súd prvej inštancie za neplatné z toho
dôvodu, že žalobca uplatňuje nároky na úhradu kúpnej ceny do apríla 2005, pričom s poukazom na
ust. § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka po odstúpení od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto
zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, t. j. odstúpenie
od zmluvy pôsobí od okamihu odstúpenia. Žalobca uplatňoval nároky na úhrady ceny za dodané teplo
do odstúpenia od zmluvy, ktoré mu bolo doručené dňa 23.4.2005.

5. Súd tiež uviedol, že žalobca neosvedčil existenciu akéhokoľvek zmluvného vzťahu založeného
zmluvou medzi ním ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom skôr, ako to deklaroval listinnými
dôkazmi na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 23.9.2004 pod č. 26/2002. Nárok žalobcu z faktúry č.
528/2003 a 503/2004 (pred uzavretím zmluvy) súd považoval za premlčaný vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania žalovaným. Uviedol, že predmetom premlčania v zmysle § 387 ods. 2 Obchodného
zákonníka sú všetky práva vyplývajúce z obchodných záväzkových vzťahov alebo všetky záväzkové
vzťahy spravované Obchodným zákonníkom. V ostatných vzťahoch (mimozáväzkových) sa premlčanie
spravuje právnou úpravou Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca pred uzavretím kúpnej zmluvy
zo dňa 23.9.2004 poskytol pre žalovaného plnenie, jedná sa o plnenie bez právneho dôvodu a na
strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
sa premlčuje v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka v subjektívnej dvojročnej a objektívnej trojročnej
premlčacej dobe. Vzhľadom na uvedené mal za to, že tento nárok si žalobca uplatnil žalobou po márnom
uplynutí trojročnej premlčacej doby, a preto v tejto časti žalobu zamietol.

6. Ďalej mal súd z kúpnej zmluvy časť „C“ za preukázané, že cena tepelnej energie bola dohodnutá
medzi zmluvnými stranami vo výške 529,90 Sk/GJ, ktorá bude tvorená variabilnou cenou tepla vo výške
302,50 Sk a fixnou cenou vo výške 142,80 Sk/GJ. Podľa čl. XI. bod 4 časť „B“ kúpnej zmluvy akékoľvek
zmeny kúpnej zmluvy sú zmluvné strany povinné vzájomne dohodnúť písomne bez zbytočného odkladu.



Podľa názoru súdu z dokazovania nevyplynuli akékoľvek zmeny v písomnej podobe k predmetnej zmluve
uskutočnené stranami sporu k pôvodne dohodnutej cene tepla v zmysle zmluvy zo dňa 23.9.2004.
Potom podľa názoru súdu žalobca uplatňoval nárok na úhradu ceny za dodané teplo v rozpore so
zmluvnými dojednaniami a uviedol, že z faktúry č. 521/2004 si uplatňoval žalobca sumu 40,91 eur,
čo zodpovedá cene zmluvne dohodnutej medzi stranami sporu, z faktúry č. 502/2005 za január 2005
priznal súd žalobcovi len sumu 264,08 eur, z faktúry č. 511/2005 za mesiac apríl sumu 113,75 eur, z
faktúry č. 92/205/V, ktorou si uplatnil žalobca dodávku tepla za rok 2004 priznal súd žalobcovi celú
uplatňovanú sumu 157,19 eur, z faktúry č. 108/2005/V, ktorou si žalobca uplatňoval vyúčtovanie za roky
2004 a 2005 priznal sumu 162,86 eur. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže
si uplatňoval nárok na zaplatenie ceny za dodané teplo naviac ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve
z 23.9.2004, aj napriek argumentácii žalobcu, že podľa príslušných rozhodnutí ÚRSO bola určovaná
maximálna cena za dodávku tepla. Podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ
tvrdil, že došlo k zmene ceny dojednanej kúpnou zmluvnou, pretože v zmysle čl. XI. bod B kúpnej zmluvy
akékoľvek dodatky týkajúce sa zmluvy o dodávke tepla, t. j. i dodávky ohľadom ceny je nutné realizovať
v písomnej podobe po vzájomnej dohode zmluvných strán, k čomu nedošlo. Spolu so zaplatením časti
istiny priznal súd žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžných súm tak ako je uvedené vo
výroku rozhodnutia - odo dňa nasledujúceho po splatnosti v zmysle vystavených daňových dokladov.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP a rozhodol,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože žalobca si uplatňoval žalobou
zaplatenie sumy 1.437,23 eur s príslušenstvom, súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie 697,88 eur s
príslušenstvom, teda strany sporu mali v konaní úspech len čiastočný.

8. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žalovaný. Žalobca namietol,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, teda súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd neprihliadol na dôkaz, a to Kúpnu
zmluvu č. I/2001 časť A prihláška na odber tepla (bola súdu doručená ako príloha k podaniu z 10.5.2017),
ktorou si žalovaný objednal teplo do prevádzky Q. na Q. A. v O. ako kupujúci v čase pred účinnosťou
kúpnej zmluvy č. 26/2002. Žalobca tiež doložil zmluvu o výkone správy na základe ktorej v minulosti
zabezpečoval dodávku tepla aj pre nebytový priestor F. na Q. A. v O.. Žalobca žiadal súd, aby si pripojil
spis č. k. 11Cb/71/2005 v obdobnej veci už právoplatne skončenej, v ktorom konaní žalovaný v odvolaní
uviedol „vykonaným dokazovaním bolo zistené, že účastníci konania majú zmluvný vzťah na dodávku a
odber tepla od r. 2002. V tomto období mi bolo riadne dodávané teplo a ja som za dodávky tepla riadne
platil. V roku 2004 došlo k rekonštrukcii výmeničky tepla z dôvodu nehospodárneho vyrábania tepla.....“.
V čase, keď žalobca obchodoval so žalovaným, nebolo možné dodávať teplo bez platnej písomnej
zmluvy. Podľa ust. § 32 ods. 1 zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike, (platný do 31.12.2004) bol dodávateľ
tepla povinný v súlade s uzatvorenou písomnou zmluvou o dodávke tepla dodávať teplo odberateľovi.
Podľa názoru žalobcu je nesporné, že medzi ním a žalovaným bol aj do 08/2004 obchodný vzťah (predaj
tepla). Preto premlčanie nároku na zaplatenie faktúry č. 503/2004 a 528/2003 bolo potrebné posúdiť s
odkazom na ust. § 397 Obchodného zákonníka v spojení s § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žaloba
bola podaná na súd k 12.2.2007, t. j. pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby.

9. Podľa názoru žalobcu sa súd nad rámec námietok podaných zo strany žalovaného zaoberal v konaní
cenou tepla dojednanou Kúpnou zmluvou č. 26/2002. Žalovaný nikdy v minulosti nereklamoval výšku
ceny dohodnutú za dodávku tepla. Namietal kvalitu dodaného tepla a množstvo, keď tvrdil, že po
rekonštrukcii výmenníkovej stanice mu teplo nebolo do priestorov vinárne dodávané v primeranej kvalite
a v množstve. Týchto tvrdení sa pridržiaval aj počas konania v tejto veci. Pokiaľ ide o cenu tepla za
sporné obdobie, táto bola medzi žalobcom a žalovaným dojednaná v Kúpnej zmluve č. 26/2002 v časti
„C“, kde sa uvádza, že cena tepla je určená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava (ÚRSO)
ako maximálna cena pre rok 2004. Podľa čl. IX. bodu 2 časť „B“ citovanej kúpnej zmluvy je dodávateľ
tepla povinný predložiť odberateľovi tepla zmenu časti „C“ zmluvy na potvrdenie, ak príde k novému
stanoveniu ceny, ak odberateľ o to požiada. Odberateľ tepla - žalovaný o to žalobcu nepožiadal, preto
žalobcovi nevznikla povinnosť uzatvárať písomný dodatok k zmluve o odbere tepla týkajúcej sa ceny
tepla. Rovnako aj v čl. XI. v bode 3 časť „B“ zmluvy sa uvádza, že časť „C“ kúpnej zmluvy platí do
stanovenia novej ceny tepla v zmysle platných právnych predpisov, t. j. do vydania nového rozhodnutia
ÚRSO o maximálnej cene dodávaného tepla (zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike).



10. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že jednostranným posúdením časti kúpnej zmluvy o dodávke
tepla súd opätovne dospel k nesprávnemu rozhodnutiu, keď neakceptoval vyššie uvedené zmluvné
dojednania, ktoré umožňovali cenu tepla upravovať v súlade s rozhodnutiami ÚRSO bez toho, aby došlo
k zmene časti „C“ zmluvy. Ani v tejto časti rozhodnutia sa súd s argumentáciou žalobcu nevysporiadal,
neuviedol právny názor, prečo túto argumentáciu nebral do úvahy. Následne priznal žalobcovi len
čiastkový nárok na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tepla vo výške 697,88 eur, keď nesprávne
spočítal jednotlivé priznané čiastky, pretože správne mala byť v tejto časti rozsudku uvedená priznaná
kompenzácia vo výške spolu 738,79 eur, keď súd opomenul do uvedenej sumy zahrnúť sumu 40,91 eur,
ktorú však v odôvodnení rozhodnutia ako priznanú uviedol. Pretože výrok súdu je v časti priznaného
plnenia celkovo nesprávny, nemá žalobca inú možnosť, len sa domáhať jeho zmeny ako celku.

11. Žalobca ďalej uviedol, že súd sa vysporiadal s odstúpením od zmluvy, ktoré doručil žalobcovi
žalovaný dňa 23.4.2005. Podľa názoru žalobcu Zmluva č. 26/2002 neobsahuje dojednania o možnosti
odstúpenia na strane odberateľa. Odberateľ tepla mohol predmetnú zmluvu vypovedať (časť „B“ čl. XI.
bod 5 zmluvy), podľa vtedy platného ustanovenia § 32 ods. 3 zákona o energetike - priamy odberateľ
tepla môže vypovedať zmluvu o dodávke tepla, ak výpoveď písomne oznámi dodávateľovi tepla aspoň tri
mesiace pred požadovaným skončením dodávky tepla. Poukázal na ust. § 344 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo
iný zákon. Pokiaľ išlo o množstvo dodaného tepla do priestorov žalovaného s týmto nárokom žalobcu
sa súd vysporiadal správne, keď akceptoval závery znalca, že množstvo tepla namerané na merači
na vstupe do priestorov žalovaného bolo v tomto množstve žalobcom dodané. Na základe uvedených
skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 1.437,23 eur so zmluvným úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne z jednotlivých
dlžných súm do zaplatenia.

12. V doplnení odvolania žalobca k argumentácii pod č. 5 odvolania uviedol, že žalovaný síce tvrdil,
že si nepamätá, na základe akej zmluvy mu bolo teplo zo strany žalobcu dodávané do 08/2004, avšak
nepoprel tvrdenia žalobcu, že boli v zmluvnom vzťahu aj v tomto období. Naopak, tieto potvrdil aj
v predchádzajúcom konaní 11Cb/71/2005, čo je z jeho výpovede zrejmé. Zároveň žalobca doplnil
do odvolania bod 11 týkajúci sa rozhodnutia o trovách konania s tým, že pokiaľ odvolací súd zváži
argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní a následne uzná nárok žalobcu na kompenzáciu nákladov za
dodané teplo vo výške uplatnenej v žalobe, v takom prípade je namieste právo na náhradu trov konania
posúdiť s odkazom na ust. § 255 ods. 1 CSP, t. j. priznať žalobcovi právo na ich náhradu v plnej výške.

13. Žalovaný podal odvolanie proti prvému a tretiemu výroku odvolaním napadnutého rozsudku z
dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365
ods. 1 písm. f/, h/ CSP). Podľa názoru žalobcu je potrebné akceptovať závery dvoch znaleckých
posudkov, s ktorými je rozsudok v absolútnom rozpore, a to tak vo vzťahu k jeho výrokovej časti, ako aj
vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia v merite veci, a to posudok G.. F. F., ktorý vypracoval Znalecký
posudok č. 1/2006 a G.. O. I., ktorý vypracoval Znalecký posudok č. 3/2009. Závery oboch týchto
znaleckých posudkov jednoznačne vylučujú rozhodnutie súdu v prospech žalobcu, je z nich zrejmé,
že teplo nebolo dodané žalovanému do nebytových priestorov L. F. v O. riadne ani včas. Osobitne tu
poukazuje na sumarizáciu právneho odôvodnenia vyjadrenú v priebehu zhrnutia výsledkov dokazovania
na ostatnom súdnom pojednávaní dňa 20.9.2018 a dáva do pozornosti odvolacieho súdu list G.. O. I. z
23.1.2014 adresovaný prvoinštančnému súdu označený ako „Stanovisko k uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 28.3.2012“.

14. Uviedol, že v súdnom spore bolo preukázané, že právna zástupkyňa žalobcu uvádzala nepravdivé
tvrdenia, podľa ktorých žalovaný nereklamoval dodávku tepla. Žalovaný upozornil konajúci súd na
dôkazy, ktorými sú tieto pravde odporujúce tvrdenia vyvrátené - ich špecifikáciu opakovane uviedol v
rámci ostatného súdneho pojednávania. Osobitne zdôrazňuje list žalovaného žalobcovi zo dňa 4.1.2005
označený ako „Upozornenie na neplnenie kúpnopredajnej zmluvy“.

15. K tej časti odôvodnenia rozsudku, v ktorej súd ustálil, že vyhláškou stanovené vykurovacie teploty
neboli dosiahnuté preto, že žalovaný sám požiadal o obmedzenie prevádzky, uviedol, že pred
rekonštrukciou výmenníkovej stanice mal žalovaný prístup k uzáveru vykurovacieho zariadenia do
podniku L. F. (mal vlastné kľúče). Vzhľadom na fakt, že tento podnik už od 90-tych rokov fungoval cez



týždeň ako jedáleň v čase od 10.00 do 14.00 h a v piatok a v sobotu ako vináreň v nočných hodinách
od 21.00 do 04.00 h, bolo tomu prispôsobené aj vykurovanie prevádzky. Keď došlo ku rekonštrukcii
výmenníkovej stanice, riaditeľka MsBP žalovanému oznámila, že nebude už môcť vstupovať do
priestorov tejto stanice, lebo boli vymenené zámky, čomu žalovaný celkom rozumel nakoľko sa jednalo
o pomere veľkú investíciu a bolo logické, že k novému technologickému zariadeniu nachádzajúcemu
sa v zrekonštruovanej výmenníkovej stanici nemôže mať prístup nevyškolená osoba. Vysvetlil jej ale,
že celodenné vykurovanie priestorov L. F. by bolo jednak zbytočné, ekonomicky neúnosné, doslova by
žalovaného hospodársky zruinovalo. Oboznámil ju s harmonogramom vykurovania pred rekonštrukciou,
na čo mu ona povedala, že to nebude žiaden problém, stačí naprogramovať čerpadlo a všetko
bude fungovať ako predtým, len s tým rozdielom že žalovaný nebude môcť chodiť zapínať a vypínať
technologické zariadenie osobne, ale bude sa to diať automaticky. Ďalej uviedol, že dvadsať rokov sa
podľa harmonogramu kúrilo v L. F. bez akýchkoľvek problémov a tieto časy postačovali na príjemné
vnútorné teploty aj počas najsilnejších mrazov, takže ak súd v odôvodnení tvrdí, že toto je dôvod,
prečo vnútorné teploty nezodpovedali vyhláškou stanoveným minimálnym teplotám nie je to pravda. V
tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že znalec G.. O. I. v znaleckom posudku uviedol, že dôvodom
nevykurovania bolo zle navrhnuté obehové čerpadlo a znalec G.. F. v predošlom znaleckom posudku
konštatoval, že toto čerpadlo bolo prevádzkové na stupni č. 3 - najslabšom, pričom údržbári MsBP vo
svojich výpovediach uviedli, že tento stupeň je najvyšší, hoci tomu bolo presne naopak. Vzhľadom na
vyššie uvádzané právne dôvody žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že je notoricky známou právnou skutočnosťou, že
ÚRSO určuje výlučne maximálne ceny tepla, avšak v podmienkach trhového hospodárstva založeného
na zmluvnej, slobodnej tvorbe cien, neurčuje autoritatívne konečné, nemenné ceny tepla, ktoré by
boli dodávatelia tepla povinní bez akýchkoľvek podmienok rešpektovať. V ust. čl. IX. bodu 2 časti B
predmetnej kúpnej zmluvy č. 26/2002 treba doplniť, že zásah do zmluvného vzťahu bez participácie
druhej zmluvnej strany, teda stanovenie inej ceny tepla, než tej, ktorá bola zmluvnými stranami vzájomne
dohodnutá pre rok 2004, v nasledujúcom kalendárnom roku je výlučne jednostranným úkonom žalobcu,
bez schválenia takéhoto počínania žalovaným, odporuje základným právnym princípom, na ktorých
je založený Obchodný zákonník a nemôže požívať právnu ochranu, nech by konkrétne formulácia
obsiahnutá v Kúpnej zmluve č. 26/2002 bola akákoľvek; právny výklad takéhoto ustanovenia nemôže
byť s týmito základnými právnymi princípmi v rozpore. Pokiaľ mienil žalobca dosiahnuť odo dňa nového
rozhodnutia ÚRSO o stanovení maximálnej ceny tepla zvýšenie so žalovaným dohodnutej ceny tepla,
mohlo k tomu dôjsť výlučne uzatvorením dodatku kúpnej zmluvy č. 26/2002. V opačnom prípade bolo
možné aplikovať len dovtedy dohodnutú cenu tepla, čiže dohodnutú pre rok 2004.

17. Žalovaný uviedol, že s názorom žalobcu ohľadne štvorročnej premlčacej doby nesúhlasí, stotožňuje
sa s právnym posúdením tejto lehoty prvoinštančným súdom, teda ako dvojročnej premlčacej lehoty z
dôvodu premlčania plnenia z bezdôvodného obohatenia a nie plnenia zo zmluvy. Žalobca ani v priebehu
súdneho sporu ani v odvolaní nikdy neoznačil žiadnu inú zmluvu, na základe ktorej sa mienil zaplatenia
peňažných pohľadávok vyúčtovaných faktúrami č. 503/2004 a 528/2003 domáhať.

18. K náhrade trov súdneho konania žalovaný uviedol, že prvoinštančný súd skutočne pochybil, keď
nepriznal žalovanému plnú náhradu trov súdneho konania za súčasného zamietnutia žaloby v celom
rozsahu.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že ho pokladá za účelové a argumentáciu v
ňom uvedenú za tvrdenia vytrhnuté z kontextu. Žalovaný tvrdí, že je potrebné akceptovať závery dvoch
Znaleckých posudkov č. 1/2006 a č. 3/2009, pričom opomína skutočnosť, že v obidvoch posudkoch sa
zhodne konštatuje, že množstvo tepla namerané na vstupe do priestorov žalovaného mu bolo aj dodané.

20. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že pred rekonštrukciou mal kľúče od zriadenia a kúril si podľa vlastného
uváženia je pravdou len potiaľ, že mal možnosť si tieto kľúče vyžiadať a teplo otvoriť v čase sviatkov a
voľných dní. V tomto období zariadenie OST nebolo vyregulované ani automatizované, jednoducho si
otvoril ventil na prívodnom potrubí tepla. Voda, ktorá bola používaná na vykurovanie mala takmer 100
stupňovú teplotu a intenzita vykurovania nezávisela od vonkajšej teploty. Po rekonštrukcii OST došlo k
regulácii a automatizácii zariadenia. Zariadenie mikroterm zabezpečovalo distribúciu tepla v závislosti



od vonkajšej teploty. Toto zariadenie bolo udržiavané a nastavované dodávateľom - spoločnosťou TERS
systém ZH. Preto do OST mali prístup už len osoby a obsluha odborne zaškolená. Žalovaný pred
rekonštrukciou OST ani počas jej výkonu nekomunikoval so štatutárnou zástupkyňou žalobcu , oznamy
o prípadných nedostatkoch v čase vykonania vykurovacej funkčnej skúšky ignoroval, resp. sa vyjadril,
že o tom nevedel, preto jeho tvrdenie, že harmonogram vykurovania jej predložil pred rekonštrukciou je
nepravdivé a zavádzajúce. Rekonštrukcia prebiehala na jar 2004 a preberací protokol po ukončení prác
je z 03/2004. Harmonogram kúrenia žalovaného je z 11/2004.

21. S odkazom na uvedené žalobca navrhol, aby súd rozhodol v zmysle jeho petitu uvedeného v
odvolaní a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal odvolania žalobcu
a žalovaného v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §
380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

23. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 27. 2. 2007 domáhal
proti žalovanému zaplatenia sumy 1.437,23 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa
23. 9. 2004 uzavrel s odporcom kúpnu zmluvu č. 26/2002 o predaji a odbere tepla. Predmetom zmluvy
bola dodávka vykurovacieho tepla do nebytových priestorov, ktorých vlastníkom je odporca. Zároveň
bola stanovená a dohodnutá i cena tepla v časti „C“ citovanej zmluvy. Žalovaný sa zaviazal dodávku
odobratého tepla platiť v lehote splatnosti faktúr, ktoré vystaví navrhovateľ. Žalobca uviedol, že dodal
žalovanému teplo počas obdobia 12/2003 - 12/2005 a za odobraté množstvá tepla postupne fakturoval
jednotlivé čiastky, spolu vo výške 1.437,23 eur. Žalovaný odmietal zaplatiť za odobraté množstvá tepla
z dôvodu, že podľa jeho tvrdenia mu žalobca teplo nedodal, nakoľko v objekte, ktorý prevádzkuje bola
zima. Neakceptoval vyjadrenia žalobcu, že si má odstrániť vady na vnútorných rozvodoch kúrenia, ktoré
je staré, a preto zrejme aj nie je výkonné. Žalobca uviedol, že dodal žalovanému teplo dohodnutým
spôsobom a v nameranom množstve. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že žalobca fakturoval
žalovanému dodávku tepla aj za obdobie pred uzavretím kúpnej zmluvy č. 26/2002.

24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 41Cob/222/2011-250 zo dňa 28.
marca 2012 rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Cb/117/2007-248 zo dňa 31.marca
2011 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, keď v odôvodnení okrem iného uviedol,
že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko sa nezaoberal uvádzanými rozpormi, a
to jednak ohľadne obdobia a dátumu uzatvorenia kúpnej zmluvy č. 26/2002, faktúr, ktorými fakturoval
žalobca odporcovi teplo aj za obdobie pred uzavretím tejto zmluvy, rozdielnymi cenami variabilnej a
fixnej zložky tepla uvádzanými v kúpnej zmluve - časť „C“ a v jednotlivých faktúrach, nezaoberal sa
odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného, ako aj rozpornými závermi znalca v znaleckom posudku,
ktorý na jednej strane považuje nároky žalobcu z predmetnej kúpnej zmluvy za oprávnené, avšak na
druhej strane spochybňuje dodávanie tepla zo strany žalobcu žalovanému v potrebnom rozsahu.

25. V ďalšom konaní mal okresný súd odstrániť tieto rozpory, vykonať dokazovanie ohľadne tej
skutočnosti, na základe čoho a akých zmlúv si uplatňuje žalobca nárok na zaplatenie žalovanej
sumy, odstrániť prípadne rozdiely v záveroch znaleckého posudku a až po doplnení dokazovania v
naznačenom spore opätovne o nároku žalobcu rozhodnúť.

26. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. 41Cob/192/2015-326 zo dňa
27.1.2016 rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Cb/117/2007-301 zo dňa 23.1.2014 zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, keď v odôvodnení okrem iného uviedol, že súd prvej
inštancie bude musieť v novom rozhodnutí uviesť, na základe čoho nepriznal žalobcovi uhradenie sumy
vyplývajúcej z predmetných faktúr, keď ani žalovaný nespochybňoval, že mu bolo teplo v tomto období
riadne dodávané, nariadil mu zaoberať sa odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného, s ktorým sa v
pôvodnom rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal, zaoberať sa vznesenou námietkou premlčania
žalovaného ohľadne zaplatenia faktúr č. 528/2003 a 503/2004.

27. Po opätovnom zrušení rozsudku odvolacím súdom, súd prvej inštancie vo veci rozhodol. Žalobe
čiastočne vyhovel v sume 697,88 eur, a vo zvyšku ju zamietol.



28. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie vyjadreným v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia sp. zn. 12Cb/117/2007-404 zo dňa 20.9.2018 ohľadne neplatného odstúpenia od zmluvy
zo dňa 18.4.2005. V odstúpení od zmluvy síce žalovaný poukazuje na to, že mu žalobca nezabezpečil
dodávku tepla konkrétne za mesiace november - december 2004, január - apríl 2005, keď podľa
stanoviska žalovaného z 3.5.2005 adresovaného právnej zástupkyni žalobcu nazvaného „Posledná
výzva na splatenie úhradovej povinnosti za úhradu tepla - stanovisko“ oznamuje právnej zástupkyni
žalobcu, že odstúpenie od zmluvy, ktoré zaslal jej klientovi dňa 21.4.2005 je v súlade s právnym
poriadkom, nakoľko k dodaniu objednaného tovaru jednoznačne nedošlo. Ako prílohy žalovaný priložil
faktúry č. 523/2004, 525/2004, 505/2005, 508/2005. Na toto stanovisko žalovaného reagovala právna
zástupkyňa žalobcu listom z 13.6.2005 (č.l. 176), kde žalovanému oznámila, že jej klient neakceptuje
odstúpenie od zmluvy o dodávke tepla. Teplo podľa názoru žalobcu bolo žalovanému dodané v
množstvách a v cene vyfakturovanej faktúrami 523/04, 525/04, 505/05, 508/05 a naďalej budú dodávky
pokračovať po začatí vykurovacej sezóny.

29. Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 11Cb/71/2005, v ktorom konaní si žalobca uplatňoval
voči žalovanému zaplatenie sumy 29.466,50 Sk s príslušenstvom odvolací súd zistil, že v tomto konaní
sa žalobca domáhal práve zaplatenia faktúr, na ktoré žalovaný v odstúpení od zmluvy zo dňa 18.4.2005
odkazuje, a to konkrétne faktúry č. 523/2004, 525/2004, 505/2005 a 508/2005.

30. Rozsudkom č. k. 11Cb/71/2005-105 zo dňa 19.2.2006 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi
sumu 29.466,50 Sk spolu s príslušenstvom. Jednalo sa o nárok žalobcu vyplývajúci z totožnej zmluvy,
na základe ktorej sa domáha svojho nároku aj v konaní 12Cb/117/2007, teda kúpnej zmluvy č. 26/2002.
Napriek tomu, že žalovaný podal voči rozsudku odvolanie, na pojednávaní pred odvolacím súdom
účastníci konania navrhli, aby súd schválil v predmetnej veci zmier, na základe ktorého sa žalovaný
zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 29.466,50 Sk a trovy prvostupňového konania vo výške 11.726,--Sk
ako aj trovy odvolacieho konania vo výške 5.397,--Sk.

31. Podľa názoru odvolacieho súdu aj návrh účastníkov konania o uzavretie súdneho zmieru v konaní
11Cb/71/2005 svedčí o tom, že žalovaný nárok žalobcu na zaplatenie sumy 29.466,50 Sk v konečnom
dôsledku nepoprel.

32. K možnosti odstúpenia od zmluvy musí odvolací súd poukázať aj na čl. XI. bod 5 časť „B“ kúpnej
zmluvy, ktorý ustanovoval, kto môže a za akých podmienok od kúpnej zmluvy odstúpiť. Podľa § 32
ods. 3 zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike priamy odberateľ tepla môže vypovedať zmluvu o dodávke
tepla, ak výpoveď písomne oznámi dodávateľovi tepla aspoň tri mesiace pred požadovaným skončením
dodávky tepla.

33. Žalovaný doručil odstúpenie od zmluvy žalobcovi dňa 21.4.2005, teda neodstúpil od zmluvy v súlade
s čl. XI. bod 5 zmluvy, keď si žalobca uplatňuje svoj nárok predmetnou žalobou len do apríla 2005.

34. Čo sa týka zamietnutia nároku žalobcu vyplývajúceho z faktúr č. 528/2003 a 503/2004, ktorý
zamietol súd prvej inštancie z dôvodu premlčania, dospel preskúmaním veci odvolací súd k záveru,
že v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne. Na daný právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným nie je možné aj pokiaľ sa týka práva na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu
premlčania nároku aplikovať premlčaciu lehotu v zmysle ust. § 107 Občianskeho zákonníka, keďže
vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obchodnoprávny vzťah, žalovanému bolo dodávané teplo ako
fyzickej osobe podnikateľovi, potom podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje
pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

35. Bezdôvodné obohatenie je komplexne upravené Občianskym zákonníkom, čo znamená, že aj v
prípade vzniku bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch bude aplikovaný v súlade s
ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka Občiansky zákonník, žiadna špeciálna úprava bezdôvodného
obohatenia sa v Obchodnom zákonníku nenachádza. Na druhej strane právna úprava premlčania v
Obchodnom zákonníku má komplexnú povahu a pokiaľ ust. § 387 ods. 2 hovorí o premlčaní práva zo
záväzkových vzťahov, možno dôjsť k záveru, že v zmysle § 262 a § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka bude
na premlčanie akéhokoľvek obchodného záväzkového vzťahu aplikovaná právna úprava podľa § 397,
teda štvorročná premlčacia doba. Pretože obchodný zákonník je k Občianskemu zákonníku predpisom



lex specialis, čo platí aj pre všeobecné ustanovenie Obchodného zákonníka upravujúce premlčanie (§
391 a § 397), k ustanoveniu § 107 Občianskeho zákonníka platí, že pri riešení otázky premlčania práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch sa použije predovšetkým právna úprava
obsiahnutá v Obchodnom zákonníku.

36. To znamená, že v danom prípade bolo žalovanému dodávané teplo, aj pred obdobím uzavretia
kúpnej zmluvy č. 26/2002, čo samotný žalovaný ani nepopieral, keď potvrdil, že do rekonštrukcie mu
bolo teplo dodávané riadne, s tým, že účastníci konania majú zmluvný vzťah na dodávku a odber
tepla od roku 2002, čoho dôkazom mohla byť aj Kúpna zmluva č. I/2001 časť „A“ prihláška na odber
tepla pre vykurovanie. Pri faktúre č. 528/2003 sa jedná o teplo vyúčtované za december 2003 a pri
faktúre č. 503/2004 za obdobie január 2004, teda pred uskutočnením rekonštrukcie. Následne bolo
žalovanému ako podnikateľskému subjektu dodávané teplo aj za ďalšie mesiace už na základe uzavretej
kúpnej zmluvy, teda aj keď si uvedenými faktúrami žalobca vyúčtoval teplo v období pred uzavretím
kúpnej zmluvy, dospel odvolací súd k záveru, že toto teplo žalobca žalovanému dodal, dodal mu ho
riadne, čo aj samotný žalovaný nespochybňoval, len v konaní vzniesol námietku premlčania. Na základe
takto vznesenej námietky premlčania dospel odvolací súd k záveru, že nie je dôvodná, keďže na daný
právny stav je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka
o premlčaní, teda konkrétne štvorročnej premlčaciu lehotu. Potom, keď sa jedná o faktúry splatné dňa
24.1.2004 a 23.2.2004 a žaloba bola na Okresný súd Žiar nad Hronom podaná dňa 27.2.2007, bola
podaná v štvorročnej premlčacej lehote v zmysle § 397 Obchodného zákonníka, a preto má žalobca aj
nárok na uhradenie sumy 511,63 eur spolu s úrokom z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia s tým, že sumy týchto faktúr, teda sumu 324,70 eur a sumu 186,93 eur odvolací súd zahrnul
do nároku, ktorý je žalobcovi týmto rozhodnutím odvolacieho súdu priznaný.

37. Čo sa týka nároku, ktorý súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal a krátil výšku sumy pri jednotlivých
faktúrach vzhľadom na skutočnosť, že uplatňovaný nárok nezodpovedá zmluvne dohodnutej cene, podľa
pôvodnej kúpnej zmluvy za dodávku jedného množstva tepla, keď v zmysle čl. XI. časť „B“ kúpnej
zmluvy mal súd za preukázané, že akékoľvek zmeny kúpnej zmluvy sú zmluvné strany povinné vzájomne
dohodnúť písomne bez zbytočného odkladu, a keď z dokazovania nevyplynuli akékoľvek zmeny v
písomnej podobe k predmetnej zmluve, uskutočnené stranami sporu, odvolací súd poukazuje v tejto
súvislosti aj na čl. IX. bod 1 časť „B“ kúpnej zmluvy, podľa ktorého cena tepla je stanovená v zmysle
platných právnych predpisov a je uvedená v časti „C“, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy
a na bod 2, podľa ktorého dodávateľ predloží priamemu a konečnému odberateľovi zmenu časti „C“ -
cena tepelnej energie tejto zmluvy na potvrdenie, ak príde k novému stanoveniu ceny, ak priamy alebo
konečný odberateľ o to požiada. Priamym a konečným odberateľom tepla podľa kúpnej zmluvy - časť
„B“ bol žalovaný.

38. Odvolací súd poukazuje aj na čl. XI. bod 3 kúpnej zmluvy, podľa ktorého časť „C“ kúpnej zmluvy platí
do stanovenia novej ceny tepla v zmysle platných právnych predpisov. Podľa kúpnej zmluvy časť „C“
- cena tepelnej energie je určená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, konkrétne v tejto zmluve je
odkaz na rozhodnutie číslo 0413/2003/04/T zo dňa 31.12.2003, ktorým bola určená cena tepla pre rok
2004. Zároveň sa v spise nachádza rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0248/2002/03
zo dňa 30.12.2002, ktorým bola určená cena tepla pre rok 2003 (č. l. 275) a rozhodnutie Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví č. 0262/2005/T zo dňa 31.12.2004, ktorým bola stanovená cena tepla pre
rok 2005 (č. l. 277).

39. Na základe uvedeného mal odvolací súd za to, že časť „C“ kúpnej zmluvy podľa vyššie citovaného
čl. XI. bod 3 platila len do stanovenia novej ceny tepla v zmysle platných právnych predpisov, ktoré
na každý kalendárny rok vydával Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Teda pre rok 2005 už mohol
podľa názoru odvolacieho súdu žalobca účtovať žalovanému cenu tepla podľa rozhodnutia Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví z 31.12.2004, ktorým bola stanovená cena tepla na rok 2005. Je pravda, že
podľa bodu 4 čl. XI. kúpnej zmluvy boli zmluvné strany povinné pri akejkoľvek zmene niektorej z častí
kúpnej zmluvy tieto zmeny vzájomne dohodnúť písomne bez zbytočného odkladu, na druhej strane v
bode 3 tohto článku je stanovené, že časť „C“ kúpnej zmluvy, teda stanovenie ceny tepelnej energie
platí do stanovenia novej ceny tepla v zmysle platných právnych predpisov. Keďže Úrad pre reguláciu
sieťových odvetví stanovuje cenu tepla rozhodnutím pre každý kalendárny rok, dospel odvolací súd k
záveru, že mal žalobca nárok uplatňovať si cenu tepla v zmysle jednotlivých rozhodnutí Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví tak, ako si túto cenu uplatňuje v žalobe. Vzhľadom na uvedené odvolací



súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalobcovi cenu tepla vo výške, v akej si ju uplatnil
žalobou doručenou súdu 27.2.2007, a to konkrétne pri faktúre č. 521/2004 vo výške 40,91 eur, pri
faktúre č. 502/2005 v sume 282,98 eur, pri faktúre č. 511/2005 v sume 122,12 eur, pri faktúre č. 92/2005/
V v sume 157,19 eur a pri faktúre č. 17/2006/V v sume 322,40 eur.

40. Aj napriek tomu, že súd prvej inštancie čiastočne nároku žalobcu v prvom výroku vyhovel, zmenil
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu vzhľadom na chybu, na ktorú upozornil v
odvolaní aj žalobca, a to, že súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
697,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne z jednotlivých dlžných súm tak, ako mu ich súd
prvej inštancie priznal do zaplatenia, avšak opomenul pripočítať k sume 697,88 eur sumu 40,91 eur z
faktúry č. 521/2004, ktorú sumu mu podľa odôvodnenia aj v celom rozsahu priznal, avšak opomenul ju
uviesť do výroku rozhodnutia. Aj vzhľadom na uvedenú nesprávnosť odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

41. Pri svojom rozhodovaní vychádzal odvolací súd aj zo Znaleckého posudku č. 3/2009, ktorý
vypracoval G.. O. I., ktorý v odpovedi č. 8 uviedol, že teplo do priestorov žalovaného bolo dodané v
množstve registrovanom na meradle tepla umiestneného vo výmenníkovej stanici žalobcu a tiež aj zo
Znaleckého posudku č. 1/2006, ktorý vypracoval G.. F. F. v konaní 11Cb/71/2005, ktorý uviedol, že
vyfakturované teplo namerané meračom tepla bolo do objektu vinárne dodané, avšak v množstvách,
ktoré nepostačovali pre vykúrenie týchto priestorov. Aj G.. O. I. uviedol, že teplo nebolo dodané v
množstve, ktoré by umožňovalo bezproblémovú prevádzku objektu žalovaného, avšak obidvaja znalci
potvrdili, že teplo do priestorov žalovaného v množstve registrovanom na meradle tepla dodané bolo.
Tu odvolací súd uvádza, že tak ako žalobca, aj žalovaný má povinnosť predkladať súdu dôkazy na svoju
obranu a ak tvrdil, že teplo dodané žalobcom nepostačovalo, mal možnosť predložiť dôkaz o tom, že
vnútorná teplota jednotlivých miestností v objekte, či výsledná teplota týchto priestorov nedosahovala
optimálne hodnoty. Keďže žalobca dodal žalovanému dohodnuté množstvo tepla podľa zmluvy, vznikol
mu podľa názoru odvolacieho súdu nárok na jeho úhradu.

42. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP
zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.437,23 eur s úrokom z omeškania z dlžných
súm odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia.

43. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku, ktorým súd rozhodol, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže bol žalobca v konaní v celom rozsahu úspešný.
Preto rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v konaní pred súdom
prvej inštancie v rozsahu 100% (§ 396 ods. 2 , § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP).

44. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

45. O výške trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacích trov konania rozhodne súd prvej
inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).