Mestský podnik služieb Kremnica


Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 24Csp/17/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420200807
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6420200807.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci
žalobcu: Mestský bytový podnik Kremnica, so sídlom Dolná ulica 49/21, 967 01 Kremnica, IČO: 00 634
336, zastúpeného: JUDr. Eva Považanová, advokátka, so sídlom Jiráskova 400/21, 965 01 Žiar nad
Hronom, proti žalovanej: T. Š., B.. XX. XX. XXXX, O. X. W., O..Č.. G. S. XX, X. X., o zaplatenie 803,03
€, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 803,03 € spolu s poplatkom z omeškania vo
výške 0,5 promile denne zo sumy 302,00 € od 21.03.2019 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne:
- zo sumy 351,03 € od 27.08.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 € od 30.04.2020 do zaplatenia,
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorá je mu
ich povinná nahradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 03.03.2020, doplnenou podaním zo dňa 09.03.2020si žalobca uplatnil voči
žalovanej nárok na zapletenie sumy 803,03 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného
obohatenia a zaplatenia dlžného nájomného. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania.

2. Súd žalovanú uznesením č.k. 24Csp/17/2020-29 zo dňa 06.04.2020 vyzval, aby sa v lehote 15 dní od
doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadrila, uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu
a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná sa k žalobe v súdom stanovenej lehote
nevyjadrila.

3. Tunajší súd uznesením č.k. 24Csp/17/2020-44 zo dňa 13.08.2020 pripustil zmenu žaloby v
časti príslušenstva vymáhaného dlhu v nasledovnom znení: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
vymáhaný dlh spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 302,00 € od
21.03.2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 351,03 € od
27.08.2019 do zaplatenia a zo sumy 150,00 € od 30.04.2020 do zaplatenia“.

4. Súdne pojednávania sa dňa 13.08.2020 a 17.09.2020 konali bez účasti žalovanej. Prítomná právna
zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe. Ďalej uviedla, že žalobca je správcom bytového fondu
vo vlastníctve Mesta Kremnica, na základe čoho vlastne obstaráva aj prenájmy bytov a nebytových
priestorov a všetky úkony s tým spojené. Žalobca ako prenajímateľ dal do nájmu žalovanej byt č. XX
v dome č. sup XXX/XX B. D.. Č. P. W.. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, ktorá bola
uzatvorená dňa 28.02.2018 na dobu určitú, ktorá sa neustále predlžovala. Naposledy dodatkom č. 4 do



31.03.2019. Žalovaná byt užívala aj uplynutí dojednanej doby a to do 31.10.2019, kedy ho na základe
výzvy žalobcu vypratala a zápisnične odovzdala. Žalovaná riadne a včas neplatila dohodnuté nájomné
platby, ktoré teda mala platiť mesačne vo výške 150 €. Za obdobie od apríla 2018 do dňa odovzdania
bytu t.j. do 10. mesiaca 2019 jej vznikol dlh vo výške spolu 803,03 €. S ohľadom na skutočnosť, že nájom
skončil k 31.03.2019, po uplynutí tejto doby už vlastne užívala žalovaná byt bez právneho dôvodu, čiže
v podstate aj na platbách za užívanie bytu, ktoré neplatila sa bezdôvodne obohacovala.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa obsahom súdneho spisu: žaloba na č.l. 1,
Nájomná zmluva č. XX/XX/XXXX zo dňa 28.02.2018 č.l. 6, dodatok č. 4 k nájomnej zmluve zo dňa
25.03.2019 č.l. 8, plnomocenstvo právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 28.02.2020 č.l. 9, protokol o
odovzdaní a prevzatí bytu č.l. 10, sumárna analýza platieb za obdobie od 01.03.2018 do 31.10.2019 č.l.
11, výzva na zaplatenie dlhu a vypratanie bytu pred podaním žaloby zo dňa 26.08.2019 č.l. 12, odpoveď
na lustráciu žalovanej v RO č.l. 15, oprava podania žaloby zo dňa 05.03.2020 č.l. 16, podanie právnej
zástupkyne žalobcu č.l. 20, lustrácia žalovanej v Sociálnej poisťovni č.l. 33, lustrácia žalovanej v ZVJS
č.l. 34, zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 01.03.2018 žalobca, ako prenajímateľ a žalovaná, ako nájomca uzatvorili Nájomnú zmluvu č.
XX/XX/XXXX na základe ktorej prenajímateľ prenechával nájomcovi do užívania byt č. XX o výmere
30,31m2 nachádzajúci sa na 2 poschodí bytového domu súp. číslo XXX postaveného na W.-S. parcele
č. XXXX, v katastrálnom území W. B. D.. Č.U. XXX/XX zapísané na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len
ako ,,byt“). Prenajímateľ prenajímal byt nájomcovi na dobu určitú a to od 01.03.2018 do 31.03.2018.
Dodatkom č. 4 k Nájomnej zmluve č. XX/XX/XXX8 zo dňa 28.02.2018 uzatvoreným dňa 25.03.2013,
sa zmluvné strany dohodli na predĺžení doby nájmu bytu na dobu určitú do 31.03.2019. Výzvou na
zaplatenie dlhu zo dňa 26.08.219 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu a vypratanie bytu.
Žalovaná byt užívala až do 31.10.2019, kedy byť odovzdala žalobcovi o čom sporové strany spísali
Protokol o odovzdaní a prevzatí bytu.

7. V zmysle Sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.03.2018 do 31.10.2019 dlh žalovanej na
nájomnom a úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu do 31.03.2019 činil 302,00 €, do
26.08.2019 činil 653,03 € (vrátane dlhu z predchádzajúceho obdobia) a do 31.10.2019 činil 803,03 €
(vrátane dlhov z predchádzajúcich období).

8. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované
s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne
zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej
zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje
inak.

9. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola daná dôvodne. Je
nesporné, že medzi stranami sporu vznikol nájomný vzťah na základe riadne uzavretej Nájomnej zmluvy
č. XX/XX/XXXX zo dňa 01.03.2018, uzatvorenej medzi žalobcom, ako prenajímateľom a žalovanou, ako
nájomcom, ktorej predmetom bol nájom bytu č. XX o výmere 30,31m2 nachádzajúci sa na 2 poschodí
bytového domu súp. číslo XXX postaveného na W.-S. parcele č. XXXX, v katastrálnom území W.



na ul. Č. XXX/XX zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. Nájom bytu bol dohodnutý na dobu určitú
a v zmysle Dodatku č. 4 k Nájomnej zmluve č. XX/XX/XXXX zo dňa 28.02.2018 uzatvoreného dňa
25.03.2013, nájom bytu končil dňa 31.03.2019. Nájom bytu je odplatný vzťah a nájomca je povinný
platiť prenajímateľovi dohodnuté nájomné, ktoré je odplatou za prenechanie bytu do jeho dočasného
užívania a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Žalovaná svoje zmluvné povinnosti porušila
a nájomné ani úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu žalobcovi neplatila, v dôsledku čoho jej
v zmysle Sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.03.2018 do 31.10.2019 dlh vznikol dlh vo výške
302,00 €. Žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprela, nebolo preukázané, že by si žalovaná
svoju povinnosť zaplatiť nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu splnila, resp. že by
tento jej záväzok zanikol iným spôsobom než splnením. Vzhľadom na preukázanie nároku žalobcu na
zaplatenie odplaty za užívanie bytu žalovanou, súd návrhu žalobcu o zaplatenie dlžného nájomného a
úhrad spojených s užívaním bytu v plnom rozsahu vyhovel.

10. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

11. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané a nesporné, že žalovaná v období
od 01.04.2019 do 31.10.2019 bez právneho dôvodu užívala byt žalobcu č. XX o výmere 30,31m2
nachádzajúci sa na 2 poschodí bytového domu súp. číslo XXX postaveného na W.-S. parcele č. XXXX,
v katastrálnom území W. B. D.. Č. XXX/XX zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. V dôsledku takéhoto
správania žalovanej došlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu na úhor žalobcu. Cieľom právnej
úpravy bezdôvodného obohatenia je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného
právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov, pričom primárnou funkciou inštitútu
bezdôvodného obohatenia je tak náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu
absencie relevantného právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový
vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Podstatou
bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.
Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové
majetkové hodnoty, ale aj vtedy, ak sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo pri riadnom
chode udalostí. Za takýto riadny chod udalostí je potrebné považovať aj užívanie nehnuteľnosti za
odplatu na základe riadne uzatvorenej zmluvy. Ak k uzatvoreniu zmluvy nedošlo je na mieste vyžadovať
od subjektu užívajúceho nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške zodpovedajúcej cene obvyklého nájomného. Možnosť vydania bezdôvodného obohatenia nie je
viazaná iba na osoby pôvodných vlastníkov, ale vzťahuje sa i na ich právnych nástupcov a trvá až do
momentu, kedy dôjde k odstráneniu stavu bezprávneho užívania nehnuteľnosti. (rozsudok Krajského
súdu v Prešove spis. zn. 7Co/19/2013 zo dňa 23.05.2013). Poskytovaná peňažná náhrada predstavuje
peňažný ekvivalent hodnoty veci alebo výkonu, ktorý sa mal vrátiť. Zo žalobcom predloženej Sumárnej
analýzy platieb žalovanej za obdobie od 01.03.2018 do 31.10.2019 dlh vyplýva, že výška bezdôvodného
obohatenia žalovanej za obdobie od 01.04.2019 do 31.10.2019 činí 501,03 € (do Výzvy na zaplatenie
dlhu a vypranie bytu zo dňa 26.08.2019 činila 351,03 €, do 31.10.2019 sa zvýšila ešte o 150,00 €).
Keďže v konaní nebolo preukázané, že by si žalovaná svoju povinnosť vydať žalobcovi na jeho úkor
získané bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.04.2019 do 31.10.2019 vo výške 501,03 € splnila,
resp. že by tento jej záväzok zanikol iným spôsobom než splnením, súd považoval žalobu za dôvodnú
aj v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia.



12. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedeného právneho posúdenia veci súd považoval
žalobu za dôvodnú tak v časti o zaplatenie dlžného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s
užívaním bytu vo výške 302,00 € ako aj v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 501,03
€, a preto jej vyhovel v plnom rozsahu a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 803,03 €
(302,00 € + 501,03 €) v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však
0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.

14. Žalovaná sa ako dlžník žalobcu dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, v dôsledku
čoho jej okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť príslušenstvom
pohľadávky v podobe úrokov z omeškania, resp. poplatku z omeškania v zákonom stanovenej výške.
Nakoľko sa žalovaná ako nájomca dostala do omeškania so zaplatením nájomného a úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu, vznikla jej povinnosť zaplatiť žalobcovi poplatok z omeškania vo výške 0,5
promile denne zo sumy 302,00 € od 21.03.2019 do zaplatenia. Poplatok z omeškania súd, rešpektujúc
dispozičné oprávnenie žalobcu, priznal žalobcovi odo dňa splatnosti nájomného a zálohových platieb na
nasledujúci mesiac. Úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal
do omeškania. Keďže Občiansky zákonník pri nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
nestanovuje splatnosť nároku veriteľa, vzťahuje na splatnosť tohto práva § 563 Občianskeho zákonníka
a veriteľ je povinný v záujme determinovania splatnosti vlastnej pohľadávky požiadať dlžníka o plnenie.
Žalobca žalovanú na vydanie pomernej časti bezdôvodného obohatenia vo výške 351,03 € vyzval
Výzvou na zaplatenie dlhu a vypranie bytu zo dňa 26.08.2019 a na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo zvyšnej časti vo výške 150,00 € až podanou žalobou, ktorá bola žalovanej doručená postupom podľa
§ 106 ods. 3 CSP dňa 29.04.2020. Keďže k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. dňa
27.08.2019 a 30.04.2020 platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00
% žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške vo výške 5,00 % ročne zo sumy
351,03 € od 27.08.2019 do zaplatenia a zo sumy 150,00 € od 30.04.2020 do zaplatenia.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods.
1 CSP. V konaní mal žalobca plný celkový úspech a preto mu súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.



V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.