Mestský podnik služieb Kremnica


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/172/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410200118
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6410200118.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v exekučnej veci
oprávneného: Mestský bytový podnik Kremnica, so sídlom Dolná 49/21, 967 01 Kremnica, IČO: 00 634
336, právne zastúpený JUDr. Eva Považanová, advokátka so sídlom Jiráskova 400/21, 965 01 Žiar nad
Hronom proti povinnému: U. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. X. XXXX/XX, XXX XX J. J., vedenej
súdnou exekútorkou JUDr. Bronislavou Pračkovou, so sídlom Exekútorského úradu Cyrila a Metoda 22,
965 01 Žiar nad Hronom vedenej pod sp. zn. EX 234/09 o vymoženie 2.124,41,- Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 13Er/5/2010-24 zo dňa
28. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 13Er/5/2010-24 zo dňa 28. februára 2019 p o t v r
d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh povinnej na zastavenie
exekúcie.

2. Na odôvodnenie uviedol, že dňa 25.1.2010 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie v
prospech oprávneného na podklade exekučných titulov - platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad
Hronom č.k. 5Ro/281/2004 zo dňa 30.11.2004, uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
9C/104/2005 zo dňa 7.6.2005, platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9Ro/73/2007 zo
dňa 4.4.2007 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9Ro/73/2007 zo
dňa 14.10.2009.

3. Dňa 22.2.2017 doručila povinná súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedla,
že žiada exekúciu zastaviť a vyhlásiť ju v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku za
neprípustnú, nakoľko je vedená v rozpore so zákonom, a teda ju nemožno vykonať. K návrhu povinnej
sa vyjadrila súdna exekútorka ako aj oprávnený.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný
po formálnej a materiálnej stránke. Oprávnenosť uplatneného nároku sa pritom skúma v základnom
konaní, t.j. v konaní, ktoré predchádza exekúcii. Vo vykonávacom konaní musí okresný súd vychádzať
z vykonaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo
rozhodnuté, a teda nenahrádza súd v základnom konaní a je viazaný exekučným titulom. Na základe
uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že v danom prípade boli splnené obidva procesné
predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie
ako exekučný titul ako aj skutočnosť, že povinná dobrovoľne neplnila to, čo jej ukladá vykonateľné
rozhodnutie.



5. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnej dôvodne, keďže povinná oprávnenému neuhradila pohľadávky priznané exekučnými titulmi.
V závere uviedol, že nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný
rozhodnutím súdu v základnom konaní, čo znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže
byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. Povinná zároveň na preukázanie svojich
tvrdení o neprípustnosti exekúcie nepredložila žiaden dôkaz, preto súd jej návrh na zastavenie exekúcie
zamietol.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná. V
odvolaní uviedla, že v predmetnom byte nebývala do augusta 2005, odišla z neho k 31.3.2005 a napriek
tomu je v platobnom rozkaze 9Ro/73/2007 započítaná suma až po mesiac august 2005. Uviedla aj, že po
doručení platobného rozkazu zaplatila sumu 44.300,- Sk (1.470,49,- Eur), avšak tieto úhrady jej neboli
zarátané do podania návrhu na vykonanie exekúcie. Spolu s odvolaním predložila súdu potvrdenie o
zrážkach zo mzdy, z ktorého vyplýva, že jej stále ostáva nezaplatená suma 11.423,22,- Eur a zaplatila
už viac ako 9.000,- Eur. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil
tak, že exekúciu zastaví.

7. K odvolaniu povinnej sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že v čase podania návrhu na vykonanie
exekúcie povinná dlhovala oprávnenému sumu 2.124,41,- Eur. Spolu s exekučnými titulmi priložil
oprávnený k návrhu aj dohodu o uznaní a splátkach dlhu z 10.5.2007 a povinnou vykonané splátky.
Podľa predmetnej dohody dlhovala povinná oprávnenému sumu vo výške 104.728,- Sk (3.476,33,-
Eur). Splátky prestala splácať k 27.6.2008, v dôsledku čoho stratila výhodu splátok. Ku dňu podania
návrhu splatila povinná z predmetného dlhu 40.728,- Sk (1.351,92,- Eur). V závere vyjadrenia oprávnený
uviedol, že umožnil povinnej splácať dlh formou splátok na základe dohody, t.j. mohla dlh splniť bez
ďalších zbytočných nákladov a po splatení istiny mala možnosť požiadať o zníženie poplatkov z
omeškania. Povinná však opätovne nesplnila svoje záväzky. Na základe vyššie uvedeného oprávnený
navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

8. Povinná sa vyjadrila k vyjadreniu oprávneného. V podaní uviedla, že návrh na zastavenie exekúcie
podala z dôvodu, že vymáhanie dlhu sa zmenilo na poskytovanie právnej ochrany úžere. Opätovne
poukázala na sumy, na zaplatenie ktorých bola zaviazaná exekučnými titulmi a uviedla, že pokračovanie
exekučného konania je neúnosným bremenom.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie povinnej nie je dôvodné.

10. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 28.12.2009 začalo exekučné konanie doručením
návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Dňa 8.1.2010 požiadal súdny exekútor o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade exekučných titulov - platobného rozkazu Okresného
súdu Žiar nad Hronom č.k. 9Ro/73/2007 zo dňa 4.4.2007 v spojení s opravným uznesením 9Ro/73/2007
zo dňa 14.10.2009, platobného rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Ro/281/2004 zo dňa
30.11.2004 a uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9C/104/2005 zo dňa 7.6.2005. Dňa
25.1.2010 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie.

11. Zo spisu ďalej vyplýva, že povinná dňa 22.2.2017 podala súdu prvej inštancie návrh na zastavenie
exekúcie, v ktorom poukázala na platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9Ro/73/2007,
vo výroku ktorého je uvedené, že má zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile denne,
najmenej 25,- Sk mesačne za každý aj začatý mesiac, čo slúži len na to, aby si súd nevšimol, že
oprávnený žiada 91,25 % ročný úrok z omeškania. Vyjadrila sa aj k výške dlhu, ktorý bol k 20.4.2015 v
sume 20.025,11,- Eur. Vzhľadom k tomu, že právny poriadok Slovenskej republiky narába aj s pojmami
ako dobré mravy navrhla, aby súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a zastavil ju.

12. K návrhu povinnej na zastavenie exekúcie sa vyjadrila súdna exekútorka, ktorá uviedla, že povinná
mala zákonnú možnosť podať opravný prostriedok už v základnom konaní, čo nevyužila a nepodala ani
námietky proti exekúcii v zákonom stanovenej lehote. K návrhu povinnej sa vyjadril taktiež aj oprávnený,
ktorý uviedol, že povinná ako nájomníčka dlhodobo neplatila nájomné a zálohové platby za plnenia a



dlhy z vyúčtovania. Súčasne porušila dohodu a nerealizovala splátky v dohodnutom čase a výške, preto
bol oprávnený nútený podať návrh na vykonanie exekúcie. Vo vyjadrení uviedol, že doposiaľ bolo v
prospech oprávneného vymožené plnenie vo výške 5.486,07,- Eur a zaplatené neboli exekučné trovy
vo výške 3.140,- Eur. Napriek skutočnostiam, ktoré oprávnený uviedol vo svojom podaní navrhol, aby
povinná zaplatila dlh na exekučných trovách a doposiaľ nezaplatených trovách súdneho konania a pokiaľ
ide o zostatok poplatku z omeškania, oprávnený v prípade, že povinná zaplatí označené trovy, nebude
trvať na jeho vymáhaní.

13. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

14. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

15. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k názoru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne
a svoje rozhodnutie dostatočne podrobne a zrozumiteľne odôvodnil. Z uvedeného dôvodu nepovažoval
odvolací súd za hospodárne opätovne sa vyjadrovať k totožným skutočnostiam a v zmysle § 387 ods. 2
CSP konštatuje len správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na podporu správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že súd vo vykonávacom konaní nie je oprávnený preskúmavať
vecnú správnosť exekučného titulu, preto bolo povinnosťou odvolacieho súdu vyhodnotiť námietky
povinnej ako nedôvodné. Skutočnosťami, ktoré povinná uvádza v podanom odvolaní sa totiž mala
brániť v základnom konaní podaním odporu proti platobnému rozkazu. V týchto konaniach bola povinná
nečinná, preto sa platobné rozkazy stali právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi, na základe
ktorých sa oprávnený domáha vykonania exekúcie.

18. Odvolací súd na doplnenie uvádza, že povinná mala taktiež zákonnú možnosť podať v lehote 14 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, avšak ani túto zákonnú možnosť
nevyužila.

19. Exekučné konanie je zamerané na vynútenie plnenia povinnosti, ktorá je obsiahnutá v exekučnom
titule a nebola splnená dobrovoľne. Povinná, ako vyplýva aj z vyjadrení doručených súdu, neplnila svoje
povinnosti, na ktoré bola zaviazaná platobnými rozkazmi. Tieto pritom boli vydané v súlade s vtedy
platnými právnymi predpismi a výška poplatku za omeškanie bola priznaná v zmysle ustanovenia § 4
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., a teda nie je možné tvrdiť, že by sa jednalo o
konanie v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd zdôrazňuje, že konanie povinnej, resp. jej nekonanie,
tak v základnom, ako aj vo vykonávacom konaní, nemôže smerovať v neprospech oprávneného, ktorý
disponuje právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi, na základe ktorých sa domáha vymoženia
svojej pohľadávky.

20. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie pritom vyplýva ochota
oprávneného, ktorý uviedol, že v prípade, že povinná uhradí exekučné trovy a trovy súdneho konania,
nebude trvať na uhradení poplatku za omeškanie. Uvedené však musí vyplývať zo vzájomnej dohody
povinnej a oprávneného.



21. Námietky povinnej, ktoré uviedla v odvolaní, neboli v exekučnom konaní, ktoré smeruje k uspokojeniu
judikovanej pohľadávky oprávneného, relevantné na zmenu právneho názoru odvolacieho súdu. Na
základe vyššie uvedeného preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1,
2 CSP ako vecne správne potvrdil.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).