SIXING spol. s r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/1443/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107215377
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vavreková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6107215377.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného SIXING spol. s r.o. so sídlom Námestie
A.Hlinku 25/30, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 00 652 539, zast. JUDr. Janou Čigášovou, advokátom
so sídlom Nám. A. Hlinku 25/30, 017 01 Považská Bystrica, proti povinnému t.č. neexistujúci právny
subjekt CASTLE, spol. s r.o. naposledy so sídlom Sládkovičova 8, 976 32 Badín, IČO: 36 025 976,
na vymoženie pohľadávky vo výške 2 259,18 eura (68 060,- Sk) s príslušenstvom vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom sídlom exekútorského úradu Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, pod
spis. zn. EX 1154/2007, na základe podnetu súdneho exekútora, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 60,90 eura, a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
na vymoženie pohľadávky vo výške 2 259,18 eura (68 060,- Sk) s príslušenstvom, a to na základe
exekučného titulu, právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
2Rob/629/2006-16 zo dňa 21. 08. 2006.

Poverením č. 5601 032392 zo dňa 31. 07. 2007 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana sídlom exekútorského úradu Pivovarská 1069, 010
01 Žilina, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 1154/2007.

Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 15. 10. 2012, podal súdny exekútor
podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 08. 06. 2012 vymazaný z obchodného
registra. Zároveň si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 126,69 eura.

V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastaví súd na návrh
alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.



Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
65Cbr/54/2011-21 zo dňa 08. 03. 2012, právoplatného 04. 05. 2012 bola obchodná spoločnosť zrušená
bez likvidácie. Následne bola obchodná spoločnosť dňa 08. 06. 2012 z obchodného registra vymazaná,
dôvod výmazu: ex offo výmaz.

Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 65Cbr/54/2011-21 zo dňa 08. 03. 2012 súd zistil, že
v predmetnom konaní súd zisťoval, či obchodná spoločnosť má obchodný majetok, ktorý by bolo možné
likvidovať, pričom nezistil existenciu obchodného majetku.

V danej veci je zrejmé, že povinný v priebehu konania zanikol výmazom z obchodného registra bez
likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného
zákonníka. Predpokladom výmazu z obchodného registra v zmysle uvedených ustanovení Obchodného
zákonníka je nedostatok majetku dlžníka (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka). Zániku povinného a jeho
strate spôsobilosti na právne úkony teda predchádzala skutočnosť, že povinný ako dlžník bol nemajetný,
a preto práve nedostatok jeho majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho zánikom (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2 M Cdo 11/2012).

Nakoľko súd zistil, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu zastavil podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 126,69 eura.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, (ďalej
len „vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky (v znení platnom do 30.4.2008), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje:

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.



Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia
citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť
súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške, ako si ich tento uplatnil.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení vyhlášky má súd za to, že pokiaľ vyhláška v ustanovení
§ 15 ods. 1 uvádza, že paušálnou sumou sa odmeňujú tieto (ďalej vymenované) úkony exekučnej
činnosti vyplýva z toho, že v prípade taxatívne vymenovaných úkonov exekučnej činnosti prináleží za
každý takýto jednotlivý úkon iba paušálna suma 3,32 eura. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná
skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú
náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii

Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri
úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou
3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval
aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné
upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu exekútorovi
neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín
účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkony, ktoré
sú odmeňované paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu. Ide o úkony: prijatie
návrhu, kontrola, zaevidovanie, založenie spisu (30 min.) a žiadosť o vydanie poverenia (10 min.), ktoré
sú nevyhnutne zahrnuté v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky - získanie poverenia
na vykonanie exekúcie, súčinnosť 2x, upovedomenie + výzva (30 min.), ktorý je nevyhnutne zahrnutý v
úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
a podľa § 15 ods. 1 písm. j) vyhlášky - každé ďalšie zisťovanie majetku povinného, upovedomenie o
začatí EZP + exekučný príkaz EZP (15 min.), ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa
§ 15 ods. 1 písm. b) doručenie príkazu na začatie exekúcie a podľa § 15 ods. 1 písm. d) doručenie
exekučného príkazu, príkaz na začatie exekúcie 4x (20 min.), ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone
odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, exekučný príkaz 4x
(15 min.), ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. d) doručenie
exekučného príkazu. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedené úkony odmenu podľa
počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Súd podporne poukazuje aj na tú skutočnosť,
že súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa počtu hodín aj z dôvodu, že v zmysle § 25
vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v
súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora -
prijatie, zapísanie či vypracovanie paušálnou sumou odmeňovaných úkonov či zaevidovanie nemožno
priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky.

Pokiaľ ide o úkon zrušenie príkazov (10 min.), zaslanie spisu + vyúčtovanie (30 min.), tieto úkony nie
je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený
výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Pokiaľ
teda súdny exekútor zrušil príkazy, zaslal súdu spis a vyúčtoval si trovy, tieto úkony podľa názoru súdu
nie sú vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu
núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho
exekútora, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, a pokiaľ si uplatňuje
trovy exekúcie, ide o činnosť vykonávanú vo svoj vlastný prospech, inak je vyčíslenie trov imanentnou
súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov
vykonávaných súdnym exekútorom. Navyše, pokiaľ súdny exekútor má postavenie účastníka konania v
časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania.

Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej
činnosti „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu“, má súd za to, že súdny exekútor má
podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť vykonanú počas exekúcie,
t. j. do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas spolu 30 min., ktoré si súdny exekútor
podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za doposiaľ nevykonané



úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie a
to za budúce úkony: vrátenie poverenia, archivácia, žurnalizácia, vystavenie daň.dokladu. Po zastavení
exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora
je už zahrnutá v jeho odmene.

Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 6,64 eura za jednu začatú hodinu exekučnej činnosti,
a to za úkon návrh na zriadenie EZP + žiadosť o udelenie súhlasu (25 min.).

Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 23,24 eura za 7 paušálnou sumou odmeňovaných
úkonov exekučnej činnosti, a to za 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie príkazu
na začatie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x doručenie exekučného príkazu,
1x doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 1x každé zisťovanie účtu povinného a 1x každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného.

Pokiaľ súd posudzoval účelnosť trovy exekúcie, neuznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony
doručenie príkazu na začatie exekúcie zriadením exekučného záložného práva a doručenie exekučného
príkazu zriadením exekučného záložného práva, nakoľko zriadenie exekučného záložného práva je
možné zriadiť len na návrh oprávneného (§ 167 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom z obsahu
predloženého exekútorského spisu nevyplýva, že tento v danom prípade bol daný. Súd taktiež neuznal
súdnemu exekútorovi odmenu vyúčtovanú za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti
vo výške 33,19 eura. Súd v tejto súvislosti jednak konštatuje, že odmenu súdneho exekútora pri
zastavení exekúcie upravujú ustanovenia tretieho oddielu druhého dielu vyhlášky - „Odmena pri vylúčení
súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie“, a to § 14, 15 a 16 vyhlášky,
pričom z ich znenia nevyplýva oprávnenie pre exekučný súd, aby odmenu súdneho exekútora v
prípade jej zastavenia určoval podľa § 6 vyhlášky. Zároveň má súd za to, že pod pojem „zexekvovaná
nehnuteľnosť“ nemožno zahŕňať iba doručenie exekučného príkazu či príkazu na začatie exekúcie
dotknutým subjektom, ale predovšetkým ďalšie úkony súdneho exekútora smerujúce k vymoženiu
pohľadávky predajom nehnuteľnosti. Pokiaľ súdny exekútor len zriadil exekučné záložné právo na
nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného, nedošlo ešte k vykonaniu exekúcie, ale len k zabezpečeniu
predmetných nehnuteľností.

Súd neuznal súdnemu exekútorovi trovy za „kataster - lustrácia“, nakoľko z predloženého exekútorského
spisu nevyplýva vykonanie takéhoto úkonu. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patria trovy, tieto však
musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom
vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod
na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté
nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii
žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania
súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou
týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré
mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.

Súd posudzoval aj účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi
už vyčíslené budúce náklady ako hotové výdavky - poštovné za žiadosť o vyznačenie doložky
právoplatnosti a vykonateľnosti a za vrátenie poverenia vo výške spolu 1,30 eura. Súd má za to, že
tieto trovy by mali byť už zahrnuté v režijných nákladoch v náhrade za jednotlivé úkony podľa ust. §
14 vyhl. č. 288/1995 Z. z., preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré reálne vznikli a boli
reálne preukázané.

Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 20,87 eura za poštovné.



Súd zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou
sumu spolu 60,90 eura, z toho odmena predstavuje 29,88 eura, hotové výdavky predstavujú 20,87 eura
a uplatnená 20 % DPH (základ dane 50,75 eura) predstavuje 10,15 eura.

Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie. Oprávnenému vzniká nárok na
náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne
ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Keďže
exekúcia nebola úspešná a bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, v danom prípade nie je
možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách
oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie
dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho
dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné
sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s
ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene
a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so
zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd
Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 O. s. p.).

Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom
rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O. s. p.).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,



e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p.
pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.