MBL, spol. s r.o.


Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/11/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514206645
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3514206645.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajsky súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: Y. Y., nar. dňa XX.XX.XXXX,
bytom F., L. XXXX/XX, právne zastúpeného: Bardač, s.r.o., so sídlom Bratislava, Lovinského 22, IČO:
47 243 252, proti žalovaným: l/ Obec Lubina, so sídlom Lubina 56, IČO: 00 311 731, 2/ MBL, spol. s
r.o., so sídlom Chorvátsky Grob, Pezinská 901/05, IČO: 00 681 903, obaja žalovaní v konaní zastúpení
R.. A. I., advokátkou v W. Y. nad U., U. XX, v spore o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 9Cb/140/2014-98, zo dňa 23.
septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalovanému 1/ a 2/ proti žalobcovi p r i z n á va nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol a žalovaným l/ a 2/ priznal náhrada trov
konania vo výške 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou, aby súd určil, že Nájomná
zmluva uzatvorená 04.01.2010 medzi žalovaným l/ ako prenajímateľom
a žalovaným 2/ ako nájomcom je neplatná. Uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a/
lyžiarskeho vleku a príslušenstva typu H-XXX, rok výroby XXXX, b/ značky M., typ S, rok výroby XXXX,
dolný, c/ časti vleku značky M., typ S, rok výroby XXXX, horný, a súvisiacich budov a zariadení (ďalej
len „vlek“), ktorý sa nachádza na pozemku- parcely registra C- parc. č. XXXXX/X o celkovej výmere
99225 m2, parc. č.XXXXX/X o celkovej výmere 816 m2, parc. č. XXXXX/X o celkovej výmere 12.685
m2. Žalobca nadobudol vlek na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2009, stavba vleku bola povolená
stavebným povolením ONV Trenčín zo dňa 17.12.1980 a skolaudovaná bola kolaudačným rozhodnutím
ONV zo dňa 20.02.1984. Pozemky sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného l/. Ten uzatvoril podľa zákona
č. 504/2003 Z.z. dňa 04.01.2010 nájomnú zmluvu so žalovaným 2/, na základe ktorej žalovaný
1/ ako prenajímateľ odplatne prenajal žalovanému 2/ ako nájomcovi pozemky vo vlastníctve žalovaného
1/, ktoré sa nachádzajú v obci N., a to na dobu určitú od 01.01.2010 do 31.12.2020. Žalobca uviedol,
že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti nájomnej zmluvy z dôvodu, že žalovaný 2/
má nárok užívať nehnuteľnosti, z ktorých sa viaceré nachádzajú pod vlekom, ktorého vlastníkom je
navrhovateľ. Žalobca potrebuje mať vyriešenú otázku, kto je v danom momente oprávnený užívať
predmetné nehnuteľnosti, na ktorých sa nachádza jeho vlek, t.j. či ich oprávnene užíva žalovaný 2/ alebo
tieto užívacie práva patria stále žalovanému 1/, nakoľko tieto užívacie práve aktuálne a bezprostredne
kolidujú s vlastníckymi a užívacími právami žalobcu, ktoré vyplývajú z vlastníctva vlekov. Neplatnosť
nájomnej zmluvy vidí žalobca v tom, že táto bola v mene žalovaného 2/ podpísaná len jedným z
konateľov žalovaného 2/, napriek tomu, že podľa výpisu z obchodného registra majú konatelia konať



vždy spoločne dvaja. Druhým dôvodom neplatnosti je skutočnosť, že zmluva je neurčitá a z tohto
dôvodu absolútne neplatná, keďže „predmetom zmluvy je nájom pozemkov na poľnohospodárske
účely, ktorých výlučných vlastníkom je prenajímateľ, a to v celkovej výmere 94,8793 hektára“. Nájomná
zmluva nešpecifikuje, aké nehnuteľnosti sú predmetom nájmu, uvedenie rozlohy nemožno považovať
za dostatočné identifikovanie nehnuteľností. Uvedená špecifikácia nie je ani v texte nájomnej zmluvy a
ani ako súčasť jej prílohy. Nie je tak možné posúdiť, či sú v rámci nájomného vzťahu dodržané všetky
povinnosti zákona č. 504/2003 Z.z.. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Z vykonaného dokazovania mal súd
prvej inštancie za preukázané, že žalobca uzatvoril dňa 30.11.2009 kúpnu zmluvu v pozícii kupujúceho
s Lyžiarskym klubom Z. ako predávajúcim, na základe ktorej sa mal stať vlastníkom lyžiarskych vlekov
a príslušenstva uvádzaných
v návrhu. K tejto kúpnej zmluve bol uzatvorený dňa 25.11.2013 Dodatok č. 1, na základe ktorého bola
upravená platba za vleky a bolo dojednané, že žalobca sa stáva majiteľom predmetu kúpy. Na základe
tejto predloženej zmluvy vrátane dodatku žalobca preukázal, že je vlastníkom lyžiarskych vlekov a
príslušenstva tak, ako to uvádza v návrhu. Predmetné vleky sa majú podľa vyjadrenia žalobcu nachádzať
na pozemkoch, ktorých vlastníkom je žalovaný 1/. Toto žalobca preukazuje listom vlastníctva č. 1 pre
k.ú. N.. Medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom
a žalovaným 2/ ako nájomcom bola dňa 04.01.2010 uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej
mal byť nájom pozemkov na poľnohospodárske účely, ktorých výlučných vlastníkom je žalovaný 1/, a
to v celkovej výmere 94,8793 hektára. Súčasťou tejto nájomnej zmluvy majú byť doklady o vlastníctve.
Ako vyplýva z dokladov predložených žalovanými, súčasťou tejto zmluvy bol výpis pôdy pre vlastníka
s uvedením parcelných čísiel, s uvedením typu pôdy, výmery, ceny pôdy, sadzby zo dňa 04.01.2010.
Za použitia ust. § 80 O.s.p. súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal žalobu, ktorou sa domáhal
určenia, že nájomná zmluva zo dňa 04.01.2010 uzatvorená medzi žalovanými je neplatná, teda ide o
návrh podľa § 80 písm. c) O.s.p., t.j. ide
o tzv. určovaciu žalobu. Predpokladom úspešnosti takejto žaloby je, že účastníci majú vecnú legitimáciu a
že na takomto určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu má ten, kto je účastníkom právneho
vzťahu, alebo koho právnej sféry sa sporný právny vzťah týka. Naliehavý právny záujem potom vyjadruje
spôsob právnej ochrany, ktorá sa má poskytnúť súdnym rozhodnutím tomu, kto má vecnú legitimáciu.
Nedostatok či už vecnej legitimácie alebo naliehavého právneho záujmu vedie k zamietnutiu žaloby.
Naliehavý právny záujem, ako vyplýva z obsahu tohto pojmu, je daný tam, kde by bez tohto určenia
bolo práva žalobcu ohrozené, alebo tam, kde by sa bez takéhoto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým.
A k tomu v danom prípade nedošlo. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti nájomnej zmluvy
by mohol byť daný iba vtedy, ak by určenie neplatnosti bolo spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty
žalobcu. Sám žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že svoje vleky od roku 2009 reálne prevádzkuje,
užíva, nikto mu v užívaní nebránil. Svoj záujem na určení neplatnosti vidí
v tom, že momentálne nevie, ako si plánovať investície. Dochádza podľa neho ku kolízii jeho
užívateľských práv a užívateľských práv žalovaného 2/, ktoré nemôžu prebiehať súčasne. Vie, že nemá
nárok na uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalovaným 1/, avšak má záujem si predmetné pozemky
prenajať. Svoje užívacie právo má tak v kontraste s užívacím právom žalovaného 2/, jeho užívacie
právo vychádza zo stavebného povolenia. Ak by došlo k určeniu neplatnosti nájomnej zmluvy, bola by
situácia rozdielna v tom, že užívacie právo by opäť patrilo vlastníkovi pozemkov, ktorý by na pozemkoch
nevykonával rovnakú činnosť ako žalovaný 2/, keďže žalovaný 1/ má okruh svojich činností definovaný
zákonom, zatiaľ čo žalovaný 2/ na pozemkoch vykonáva podnikateľskú činnosť. Súd prvej inštancie
uzavrel, že na určení neplatnosti nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými žalobca naliehavý
právny záujem nemá a žiadnym spôsobom ho ani nepreukázal. Samotná skutočnosť, že žalobca vlastní
nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch žalovaného l/, ktoré tento prenajíma žalovanému 2/,
síce môže preukazovať záujem žalobcu na tom, kto nehnuteľnosti reálne užíva, avšak nie naliehavý
právny záujem. V prípade, že by došlo k určeniu neplatnosti nájomnej zmluvy by sa situácia žalobcu
žiadnym spôsobom nezmenila. Opäť by právo užívať pozemky pod vlekmi patrilo žalovanému l/ a nie
žalobcovi, resp., ak žalobca tvrdí, že právo užívať pozemky mu vyplýva zo stavebného povolenia na
vleky, nastala by opäť situácia, že by užívacie právo patrilo tak žalobcovi ako aj žalovanému l/. V
súčasnosti je situácia obdobná, právo užívať pozemky patrí žalovanému 2/. Právne postavenie žalobcu
by sa tak určením neplatnosti nájomnej zmluvy nezmenilo, nebolo by istejšie. Určovacia žaloba má mať
predovšetkým preventívnu ochranu, teda poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než
dôjde k porušeniu jeho práva. K tomu tu však rovnako nedochádza. Podľa názoru prvoinštančného súdu
žalobca nielenže neosvedčil naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ale ani svoj reálny
záujem. Žalobcovi až doposiaľ nikto



v užívaní pozemkov nebránil, reálne ich aj užíval. Pozemky sú trávnatými pozemkami, sú kosené
žalovaným 2/, pričom je možné i spoločné využívanie týchto pozemkov v jednotlivých ročných obdobiach.
Určením neplatnosti tak právne postavenie žalobcu nebude ani iné a ani istejšie.
Z uvedených dôvodov, keďže žalobca svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy
neosvedčil, žalobu zamietol a neskúmal, či samotná nájomná zmluva je alebo nie je platná. O trovách
konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaní boli
v konaní úspešní, preto im patrí náhrada trov konania v celosti. O konkrétnej výške trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 151 ods. 7 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie za platnosti a účinnosti O.s.p. žalobca a odvolaciemu súdu
navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť, alternatívne tento zrušiť a vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny a
nezákonný pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pričom súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým ziseniam. Zdôraznil, že na pozemkoch,
ktoré može užívať žalovaný 2/ na základe nájomnej zmluvy, konkrétne na pozemku s p.č. XXXXX/X,
XXXXX/X a XXXXX/X sa nachádza nehnuteľnosť žalobcu lyžiarsky vlek s príslušenstvom, ktorý žalobca
nadobudol na základe kúpnej zmluvy a jej dodatku. Táto stavba bola povolená stavebným povolením a
skolaudovaná. Naliehavý právny záujem žalobca zdôvodňoval tým, že určenie neplatnosti predmetnej
nájomnej zmluvy by odstránilo neistotu, pretože uvedené nehnuteľnosti by mohol užívať ich vlastník,
žalovaný 1/.
Súd prvej inštancie uzavrel, že v súčasnej dobe tieto nehnuteľnosti môže užívať výlučne žalovaný 2/
v čom žalobca videl stav objektívnej neistoty na jeho strane. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie
pristúpil k výkladu ust. § 80 písm. c/ O.s.p. neprimerane formalisticky a prísne, čím jeho výklad zbavil
praktického významu. Prvoinštančný súd mal dospieť k záveru o existencii žalobcovho naliehavého
právneho záujmu a k záveru, že uvedená nájomná zmluva je neplatná z viacerých dôvodov. Prvým
dôvodom jej neplatnosti je jej rozpor so zákonom a to ust. § 9a
ods. 1, 2, 3, 5, 7 a 9 z.č. 138/1991 Z.z. Nájomná zmluva nebola schválená obecným zastupiteľstvom
žalovaného 1/, ktoré ju vzalo len na vedomie a to mesiac po jej uzatvorení. Žalovaný 1/ mohol nájomnú
zmluvu uzatvoriť len dvoma spôsobmi a to po vykonaní verejnej súťaže, alebo priamym nájmom za cenu
vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa osobitného predpisu, čo však nebolo dodržané.
Druhým dôvodom je skutočnosť, že za žalovaného 2/ nebola zmluva o nájme podpísaná spôsobom
súladným so zápisom v obchodnom registri, teda oboma konateľmi žalovaného 2/ ale len jedným.
Tretím dôvodom neplatnosti nájomnej zmluvy jej neurčitosť, pretože v nej nie sú presne špecifikované
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom nájmu. Tieto súd špecifikované len výmerou a ich špecifikácia má
byť v prílohe zmluvy, ktorá však nie je podľa žalobcu jej prílohou, nie je zmluvnými stranami podpísaná.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní a odvolaciemu súdu navrhli napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a žalobcu zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali za správne a zákonné. Mali za to, že žalobca nepreukázal
naliehavý právny záujem na určení predmetnej neplatnosti predmetnej zmluvy, pretože jej vyslovením
by sa jeho právne postavenie nezmenilo. Nájomnú zmluvu považujú žalovaní za platnú a túto dodržujú.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p..

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom
konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP, pričom v súlade s § 470 ods.
2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci
súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti O.s.p. Odvolací súd tak rešpektuje
základné princípy CSP o spravodlivosti, ochrane porušených práv a právom chránených záujmov a na



plnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (článok 2 ods. 1 a 2 CSP).

8. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil
správne v súlade so zásadami v § 191 CSP (do 30.06.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobu pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu zamietol, žalovanému 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania proti žalobcovi
v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s
požiadavkami § 220 ods. 2 CSP
(do 30.06.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom
prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán
prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá
veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II.
ÚS 78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať
na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

11. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v
konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm.
a/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v
konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných
právach a o procesných povinnostiach.

12. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu
prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len
zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia
s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade
s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého
odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého
pokiaľ v odvolacom konaní dôjde
k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie
odôvodnenia nižšieho súdu.

13. V súlade s obsahom podaného odvolania považoval odvolací súd za základnú a podstatnú
odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej zotrval na svojich tvrdeniach, že má na určení neplatnosti nájomnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a 2/ naliehavý právny záujem. Túto odvolaciu námietku
odvolací súd považoval za nedôvodnú. Ako už odvolací súd uviedol, plne sa stotožňuje s právnym
záverom o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení. Len na zdôraznenie



správnosti odvolací súd uvádza nasledovné. Žalobca uzatvoril dňa 30.11.2009 podľa ust.§ 409 a nasl.
Obch.zák. kúpnu zmluvu s Lyžiarskym Klubom Z., predmetom ktorej bol lyžiarsky vlek s príslušenstvom
špecifikovaným v čl I. tejto zmluvy. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca nie je vlastníkom
pozemkov na ktorých vlek stojí, ani k nemu priľahlých pozemkov, ani k nim nemal uzatvorenú žiadnu
zmluvu. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že uvedená nájomná zmluva medzi žalovaným 1/ a 2/
bola uzatvorená na nájom pozemkov v omnoho väčšej výmere než pozemky, ktoré sa týkali lyžiarskeho
vleku. Zároveň nebolo sporné že od roku 2010 až do vynesenia napadnutého rozsudku v roku 2015
žalobcovi nik nebránil vo využívaní predmetných nehnuteľností. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že
uplatnená žaloba na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vdanej veci nie je spôsobilá eliminovať stav
ohrozenia práva, či neistoty v právnych vzťahoch strán sporu, nakoľko žiadna neistota medzi stranami
sporu neexistuje. Skutočnosť, že žalobca sa cíti byť v práve, ešte neznamená, že jeho všetkým návrhom
musí súd vyhovieť - vidˇ nález ÚS sp.zn. I. ÚS 50/04 z 3. marca 2004, v zmysle ktorého, právo na
spravodlivý súdny process, podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, neznamená právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami,
resp. právnymi názormi.

14. Žalobca podal v danej veci určovaciu žalobu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. Podľa tohto zákonného
ustanovenia návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
o určení,či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Citované
zákonné ustanovenie pripúšťa návrh, smerujúci k určeniu, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie
je, len za podmienky, že na takomto určení je naliehavý právny záujem. Právny záujem ako podmienka
úspešnosti návrhu o určenie musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu
môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty (spornosti)
a ochranu práv a oprávnených záujmov práve určovacím návrhom. Ak návrh na určenie neslúži
potrebám praktického života, netýka sa neistej situácie, alebo ju nerieši, alebo ak má žaloba inú možnosť,
ako odstrániť vzniknutú neistú situáciu právneho vzťahu účastníkov, nie je takýto návrh spravidla účelný,
a tým ani procesne prípustný. V niektorých prípadoch však možno návrh na určenie požadovať za
procesne prípustný aj napriek existencii možnosti žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv inak. Medzi
iným ide o prípady, v ktorých je reálny predpoklad, že požadovaným súdnym určením sa predíde súdnym
sporom v iných veciach. Podstatnou otázkou pre procesnú prípustnosť určovacieho návrhu je, či žalobca
v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením odstránenie spornosti a ochranu svojich práva
oprávnených záujmov, ktoré nemožno dosiahnuť iným právnym prostriedkom, a či sa požadovaným
určením, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, dosiahne pevný základ pre právne vzťahy
účastníkov sporu a predíde sa návrhu na plnenie.

15. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálil názor, že určovacia žaloba má miesto jednak tam, kde je
pomocou nej možné eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu, ak
k zodpovedajúcej náhrade nie je možné dospieť inak a tiež v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba
účinnejšie, než iné právne prostriedky, vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu,
prostredníctvom ktorej možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou
odvrátenia budúcich sporov. Súd prvej inštancie sa otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení neplatnosti nájomnej zmluvy, t. z. otázkou procesnej prípustnosti určovacej
žaloby zaoberal a dospel k správnemu záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení v
posudzovanej veci nie je daný. Žalobu zamietol nie z vecných dôvodov, ale z dôvodov procesných, pre
absenciu naliehavého právneho záujmu, ktorý bol pri žalobách na určenie, či tu právny vzťah alebo právo
je, či nie je, ust. § 80 O.s.p. vyžadovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá ustálenej súdnej
praxi. Z týchto dôvodov sa preto správne súd prvej inštancie nezaoberal hmotnoprávnymi námietkami
žalobcu voči uvedenej nájomnej zmluve a z rovnakých dôvodov sa preto nimi nezaoberal ani odvolací
súd v rámci odvolacích dôvodov. Ak totiž súd zamieta žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah
je, alebo nie je pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súd
súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky. Rozsudok NS ČR, sp. zn. 3 Cdon 1338/96 (citované podľa
časopisu Soudní judikatura č. 3/1997).

16. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 142 ods. 1 O.s.p. platného v čase jeho
rozhodovania.



17. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny a táto vecná správnosť
predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne
zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie a na ich právne posúdenie. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli
predmetom jeho posudzovania.

18. Žalobcom uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v
právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

19. O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s
§ 255 ods.1 CSP tak, že žalovanému 1 / a 2/ proti žalobcovi, priznal nárok náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262
ods. 2 CSP. Žalovaní 1/ a 2 / boli v konaní úspešní, preto im patrí náhrada trov konania v plnej výške.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule
(§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa
§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom
(§ 429 ods. 1 CSP).