Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 27Cb/226/2013 zo dňa 23.05.2019

Druh
Rozsudok
Dátum
23.05.2019
Oblasť
Obchodné právo
Podoblasť
Ostatné
Povaha rozhodnutia
Potvrdené
Navrhovateľ
00681903
Odporca
30794323
Zástupca navrhovateľa
31817432
Spisová značka
27Cb/226/2013
Identifikačné číslo spisu
1113241602
ECLI
ECLI:SK:OSBA1:2019:1113241602.9
Súd
Okresný súd Bratislava I
Sudca
JUDr. Lea Gubová


Text


Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 27Cb/226/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113241602
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1113241602.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Leou Gubovou v spore žalobcu: MBL, spol. s r. o.
so sídlom Pezinská 901/5, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 00 681 903, zast.: JUDr. Ján Polák, advokát so
sídlom Miletičova 64, 821 08 Bratislava, IČO: 31 817 432, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná
agentúra so sídlom Hraničná 12, 815 26 Bratislava, IČO: 30 794 323 o určenie neplatnosti odstúpenia
od zmluvy

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03. 12. 2013 domáha, aby súd určil, že
odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. TN00080 uzavretej dňa 20.
03. 2009, uskutočnené žalovaným listom zo dňa 10. 02. 2012 č. 400/870/2012 je neplatné. Požadoval
priznanie náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe a svojich vyjadreniach písomných a ústnych tvrdil najmä nasledovné skutočnosti:
Dňa 20. 03. 2009 uzatvorila žalovaná (ako „Poskytovateľ podpory“) s obchodnou spoločnosťou
AGROMER s. r. o., IČO: 34 120 661 (ako „Konečným prijímateľom“) „Zmluvu o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. TN00080“ (ďalej aj „Zmluva o PNF“ alebo „Zmluva o NFP“). Po uzatvorení
Zmluvy o PNF sa zmenil jej subjekt na strane Konečného prijímateľa tak, že na miesto spoločnosti
AGROMER s. r. o. vstúpil do postavenia Konečného prijímateľa žalobca (právnym dôvodom tejto zmeny
sa stala „Zmluva o predaji časti podniku - živočíšnej výroby“ zo dňa 14. 09. 2009 medzi AGROMER
s. r. o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, ktorou žalobca prevzal a sanoval živočíšnu
výrobu). Predmetom Zmluvy o PNF je úprava práv a povinností strán pri poskytnutí finančného príspevku
žalobcovi zo strany žalovanej za účelom spolufinancovania výdavkov žalobcu na realizáciu projektu
identifikovaného v Zmluve o PNF. Predmetom projektu je obstaranie/modernizácia hnuteľných vecí
a rekonštrukcia/modernizácia nehnuteľných vecí (čl. I bod 2. Zmluvy o PNF). Uzatvoreniu Zmluvy o
PNF predchádzalo „Rozhodnutie žalovanej o schválení Žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného
príspevku“ vydaného podľa zák. č. 528/2008 Z. z.. Žalovaná sa v Zmluve o PNF (čl. III a IV) zaviazala
poskytnúť žalobcovi nenávratný finančný príspevok vo výške 50 % z celkových oprávnených výdavkov
žalobcu na realizáciu predmetu projektu a to na základe žiadostí žalobcu o platbu (ďalej aj „ŽoP“).
Žalovaná na základe takýchto ŽoP refundovala žalobcovi výdavky v celkovej výške 571 970,57 € v
členení: 219 277,50 € dňa 24. 03. 2011, 246 831,20 € dňa 27. 07. 2011, 105 561,86 € dňa 02. 12. 2011.
Žalobca zastáva názor, že svoje povinnosti neporušil a svojím správaním nedal dôvod na odstúpenie



od Zmluvy o PNF, a to najmä z nasledovných dôvodov: Samotné zriadenie exekučných záložných práv
má výlučne zabezpečovaciu funkciu a nie je výkonom exekúcie (§ 63 exek. poriadku) čo znamená,
že nie je ani exekučným konaním na majetok tvoriaci predmet projektu. Aj v prípade exekučného
záložného práva, ale platí princíp akcesority čo znamená, že záložné právo existuje iba do okamihu
zániku pohľadávky a to bez ohľadu na stav zapísaný na LV. Existenciu pohľadávky zabezpečenej
záložným právom žalovaná ale neskúmala. Z informácií, ktoré sú žalobcovi dostupné vyplýva, že viaceré
z uvedených exekučných záložných práv boli zriadené a zapísané na LV č. XXX ešte pred rozhodnutím
žalovanej vydaného podľa § 37 zák. č. 528/2008 Z. z. a ďalšie ešte pred uzavretím Zmluvy o PNF.
Žalovaná sa v preverovacom procese materiálnych i formálnych podmienok musela oboznámiť aj s
obsahom LV č. XXX a nedá sa rozumne predpokladať, že by nemala už pri uzatváraní Zmluvy o PNF
vedomosť o obsahu zápisov na LV č. XXX v jeho časti „C“ a to aj s poukazom na publicitu zápisov v KN,
v rámci ktorej platí princíp spočívajúci v tom, že údaje katastra nehnuteľnosti sa považujú za všeobecne
známe a nikto sa nemôže odvolávať na ich neznalosť. Z uvedeného možno preto podľa žalobcu vyvodiť
záver, že so stavom zapísaným na LV č. XXX boli strany uzatvárajúce Zmluvu o PNF oboznámené a
uzrozumené ešte pred jej uzatvorením a tak skutkový ako aj právny stav tam zapísaný nebol prekážkou
uzatvorenia zmluvy samotnej. Za týchto okolností by sa mohol žalobca dopustiť porušenia povinnosti
uloženej v čl. VII ods. 2/ Zmluvy o PNF iba vtedy, ak by v čestnom vyhlásení pri podaní ŽoP vedome
zamlčal vznik takej novej skutočnosti (výkonu exekúcie na majetok), ktorá ešte neexistovala a nebola
stranám známa už v čase uzavretia Zmluvy o PNF. Povinnosť žalobcu preukazovať čestným vyhlásením
skutočnosť, že na majetok, ktorý je predmetom projektu nie je vedené exekučné konanie, je plnenie
od počiatku nemožné a právny úkon je preto v tejto časti neplatný podľa § 37 ods. 2 Obč. zák.. Podľa
§ 36 ods. 1, 2 Exek. poriadku sa exekučné konanie začína na návrh dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený exekútorovi. Ak začalo exekučné konanie s vplyvom na majetok, ktorý
tvorí predmet projektu a žalobca nie je subjektom takéhoto konania, potom sa objektívne nemá možnosť
dozvedieť kedy, kde a aké exekučné konanie začalo, či súd exekútora poveril, či vyhovel námietkam,
či exekúciu zastavil, povolil odklad a pod.. Samotné začatie, zmena alebo zánik exekučného konania,
týkajúceho sa majetku tvoriaceho predmet projektu je preto okolnosť, ktorá nastáva nezávisle od vôle
žalobcu, a ktorá nie je konaním žalobcu vyvolaná (ak sám žalobca nie je účastníkom konania). Začatie a
existenciu exekučného konania potom nemožno hodnotiť ako porušenie zmluvnej povinnosti s právom
na odstúpenie od zmluvy.V čl. XII. ods. 5 Zmluvy o PNF určujú strany tie zmluvné ustanovenia, ktorých
nedodržanie má za následok porušenie zmluvy podstatným spôsobom. Podľa § 345 ods. 1 Obchodného
zákonníka je pri podstatnom porušení zmluvy veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť vtedy, ak to oznámi
strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedel. Z uvedeného
vyplýva, že ak by aj konanie žalobcu znamenalo porušenie čl. VII. ods. 2) Zmluvy o PNF a teda
porušenie podstatným spôsobom, žalovaná neoznámila odstúpenie bez zbytočného odkladu čo malo
za následok zmeškanie zákonnej lehoty.V tejto súvislosti žalobca pripomína, že podľa § 8 ods. 10 zák.
č. 523/2004 Z. z. nepodlieha výkonu rozhodnutia hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z
prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie a v tej súvislosti nepodlieha
takýto majetok ani konkurzu (§ 72 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z.). Žalobca okrem toho zabezpečil všetky
pohľadávky žalovanej záložnými právami na svoj vlastný majetok. Po vrátení veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie žalobca na pojednávaní tvrdil, že má naliehavý právny záujem na určení touto
žalobou tým, že konanie o vrátenie podpory vedené u žalovaného je prerušené, čiže nebolo právoplatne
ukončené potom, čo bolo rozhodnutie zo dňa 14. 06. 2013 zrušené, je toho názoru, že voči žalovanému
sa nemôže domáhať vrátenia celej sumy 571 970,57 eur. Predchádza tomu, aby nedošlo k vzniku dvoch
rozhodnutí na vrátenie tejto sumy, ktoré môžu byť eventuálne protichodné a to tak rozhodnutím súdu
ako žalovaného v správnom konaní. Naliehavý právny záujem odôvodňoval tým, že žalovaný prerušil
konanie do právoplatnosti rozhodnutia súdu, nakoľko predmetom tohto konanie je otázku, ktorú žalovaný
nie je oprávnený riešiť. Žalobca ako dôkaz navrhol vykonať najmä: Zmluva o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku v znení dodatkov č. 1 a č. 2, Odstúpenie od zmluvy, potvrdenie o registrácii v NCR,
Rozhodnutie žalovaného č. 600/1778- R/12 zo dňa 14. 06. 2013 s rozhodnutím MPRV SR, vyjadrenie
žalovaného, čestné vyhlásenie, zmluva o predaji časti podniku zo dňa 14. 09. 2009, čestné vyhlásenie
zo dňa 07. 05. 2010, Rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka č. 3741/2013-640,
Uznanie záväzku a dohoda o splátkach zo dňa 10. 12. 2013, Zápisnica o udelení príklepu pri dražbe
nehnuteľností, uznesenie OS Nové Mesto nad Váhom, výpis z obchodného registra žalobcu, prehľad
výdavkov projektu, rozhodnutie žalovaného č. 600/1778-Rpr/12 zo dňa 28. 07. 2017 o prerušení konania.

3. Žalovaný sa v spore vyjadril, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť a priznať náhradu
trov konania. Tvrdil, že žalobca ako právny nástupca pôvodnej zmluvnej strany (spol. AGROMER s. r. o)



porušil svoje povinnosti v tvrdení skutočností, ktoré neboli pravdou. Týmto bola zmluva medzi účastníkmi
podstatným spôsobom porušená, v dôsledku čoho žalovaný od zmluvy odstúpil. Žalovaný má za to, že
žalobca o skutočnostiach existencii exekučných konaní vedel napriek tomu vo vzťahu k žalovanému túto
skutočnosť poprel. Po vyúčtovaní vrátenie nenávratného príspevku došlo medzi účastníkmi k uzavretiu
dohody o splátkach v rámci ktorej žalobca uznal záväzok voči žalovanému vyplývajúci z rozhodnutia č.
600/1778- R/12 v spojitosti s rozhodnutím MPRV SR č. 30033/2013 a zaviazal sa zaplatiť žalovanému
sumu vo výške 571 970,57 EUR. Následne bola medzi účastníkmi podpísaná Dohoda o vzájomnom
započítaní pohľadávok zo dňa 06. 06. 2014. Podanú žalobu považuje žalovaný za účelové podanie.
Absentuje preukázanie naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu a to v tom, že po odstúpení
od zmluvy v roku 2012 a po podaní tejto žaloby v roku 2013 bolo medzi účastníkmi tohto konania
jednak vydané rozhodnutie zo strany žalovaného, ktorým uložil žalobcovi povinnosť vrátiť neoprávnenú
platbu a žalobca mal uznať na základe uznania záväzku zo dňa 10. 12. 2013 uvedený nárok a zároveň
malo dôjsť k vzájomnému započítaniu nárokov, a to dohodou zo dňa 06. 06. 2014, na základe čoho
má za to, že došlo k zmene záväzkov, čím odpadla aj naliehavosť právneho záujmu žalobcu na určení
neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie K napadnutému
odstúpeniu od zmluvy o NFP v zmysle § 345 ObchZ. došlo listom zo dňa 10. 02. 2012 doručeným
žalobcovi dňa 16.2.2012, čím v zmysle § 349 ObchZ. zmluva o NFP zanikla, teda už došlo k porušeniu
práva, prevencia už nemá zmysel a žalobca už žiada len o odstránenie dôsledkov porušenia práva
preto aj z tohto hľadiska je takáto žaloba neprípustná. Podľa čl. XII. bod 1 zmluvy o NFP záväzky
zo zmluvy zanikajú po uplynutí piatich rokov od vydania rozhodnutia zo dňa 16.2.2009 podľa § 37
zákona č. 528/2008 Z.z. a čl. 72 ods. 1 Rady (ES) č. 1698/2005 s výnimkou prípadu uvedeného v
čl. XII/2 a čl. XII/8 zmluvy, teda právny vzťah už nemôže trvať, dňa 16.2.2014 skončil a nemožno ho
obnoviť. Zmluva o NFP zo dňa 20.3.2009 a záväzky z nej vyplývajúce t.č. zanikli a má za to, že
žalobcom tvrdený naliehavý právny záujem neexistuje resp. nemôže byť právo, právny vzťah súdom
určený pri neexistencii zmluvného vzťahu ku dňu vydania rozhodnutia súdom. Tvrdenie žalobcu, že
žalovaný sa musel oboznámiť s ťarchami zapísanými na LV č. 225 s poukazom na publicitu zápisov v KN
môžeme konštatovať, že takúto povinnosť mal predovšetkým žalobca a jeho predchodca, aby v čestnom
vyhlásení, ktoré v tejto veci požadoval žalovaný neuviedol žalovaného do omylu lebo inak vedome
zamlčal sporné skutočnosti a to nie raz ale aspoň 4x počnúc žalovanému predloženou žiadosťou o
schválenie projektu, osobitným čestným vyhlásením žalobcu pri prevode podniku a žiadostiach o platbu
3x, na základe ktorých žalovaný refundoval žalobcovi celkom 571 970,57 Eur v predmetnom projekte
a to 24. 03. 2011, 27. 07. 2011, 02. 12. 2011. Napadnuté odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny
úkon, obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 345 ObchZ. vykonané podľa § 344 ObchZ, teda podľa
zmluvy dokonca obsahuje aj odôvodnenie, čo zákon nevyžaduje a bolo podľa § 349 ObchZ, riadne
doručené žalobcovi. Teda máme za to, že k odstúpeniu došlo v súlade so zákonom a zmluvou a nie je
preukázaný žiadny dôvod na neplatnosť tohto právneho úkonu. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti
odstúpenia od zmluvy o NFP určovacou žalobou, pri ktorej v zmysle § 137 písm. c) CSP je potrebné
preukázať naliehavý právny záujem. Určovacia žaloba má zásadne povahu preventívnu a jej účelom je
poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo
práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Naliehavý právny záujem nie
je preukázaný a odstúpenie od zmluvy o NFP zo strany žalovaného bolo dôvodné a platné a navrhuje,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania. Žalovaný na
pojednávaní uviedol, že považuje prípad za finančné vyrovnaný. Žalovaný navrhol ako dôkaz vykonať:
odstúpenie od zmluvy, Rozhodnutie zo dňa 16. 02. 2009, Zmluva o predaji časti podniku, Zmluva o
nájme budov, Zmluva o podnájme, Žiadosť o prevod záväzku, Výpis z LV č. XXX, k. ú. Lubina, okres
Nové Mesto nad Váhom , LV č. XXX z 14. 04. 2014, čestné vyhlásenie zo dňa 07. 05. 2010, žiadosť o
NFP, Žiadosti o zmenu stanoviska, dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 06. 06. 2014,
dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 16. 12. 2014, Zápisnicu o udelení príklepu pri
dražbe nehnuteľností EX 2/2001 zo dňa 16. 06. 2006, prehľad financovaných projektov, list zo dňa 19.
07. 2012, Zmluva o NFP v znení dodatkov č. 1 a 2, výpisy platieb na účet žalobcu, Podklady k Správe
o nezrovnalosti č. 1291400298 s emailom, žiadosť o informáciu a predloženie dokladov s doručenkou,
oznámenie z 4.7.2013 žiadosť o zmenu stanoviska, žiadosť o prevod záväzkov, žiadosť o platbu, popis
projektu, Rozhodnutie žalovaného č. 600/1778- R/12 zo dňa 14. 06. 2013 a ministerstva z 4.11.2013,
uznanie záväzku a dohoda o splátkach z 10.12.2013, uznesenie zo dňa 16.9.2013.

4. Súd prvej inštancie v spore rozhodol rozsudkom č. k. 27Cb/226/2013-98 zo dňa 20. 06. 2016 tak, že
žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd rozsudok odôvodnil nedostatkom
naliehavého právneho záujmu na určení, ktorého sa žalobca žalobou domáha.



5. Žalobca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 27Cb/226/2013-98 zo dňa 20. 06. 2016
podal odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie.

6. Krajský súd Bratislava Uznesením č. k. 3Cob/12/2017-145 zo dňa 16.5.2018 vo veci rozhodol tak,
že rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Svoje rozhodnutie
odôvodnil najmä tým, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci tým, že nevykonal
všetky potrebné dôkazy objasňujúce okolnosti sporného odstúpenia od zmluvy a nadväzujúceho
rozhodnutia o povinnosti žalovaného vrátiť poskytnutý nenávratný finančný príspevok a nadväzujúcu
dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok, uznanie záväzku a dohodu o splátkach. Poukázal na
Rozsudok Krajského súdu Bratislava č. k. 2S/6/2014-76 o dňa 28. 01. 2015, ktorým bolo zrušené
rozhodnutie žalovaného o povinnosti vrátiť nenávratný finančný príspevok v spojení s rozhodnutím
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka č. 3741/2013-640. Uviedol, že je potrebné opätovné
posúdenie, či toto odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného bolo založené na relevantných dôvodoch
a následne sa vysporiadať s tým, či v danom prípade a za daných okolností možno hovoriť o existencii
naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že odstúpenie od zmluvy o poskytnutí NFP je neplatné.
Pri posudzovaní je potrebné vychádzať z rozsudku 2S/6/2014-76 o dňa 28.1.2015 v spojení s rozsudkom
NS SR sp. zn. 3Sžo/241/2015 zo dňa 22.2.2017.

7. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa
ustanovenia § 192 CSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. Súd vykonal dokazovanie listinami
založenými v súdnom spise, vykonal vo veci pojednávanie, vychádzal zo zhodných tvrdení strán a ustálil
nižšie uvedený skutkový a právny stav.

8. Súd prvej inštancie viazaný názorom odvolacieho súdu predvolal strany sporu na pojednávanie,
ktoré sa konalo dňa 22.3.2019 a dňa 26.4.2019. Strany sporu trvali na svojich doterajších vyjadreniach,
poukázali na listiny založené v súdnom spise, vyjadrili sa k aktuálnemu skutkového a právnemu stavu.

9. Na pojednávaní dňa 22.3.2019, na ktorom boli prítomné strany spory súd určil skutkové tvrdenia medzi
stranami sporné a nesporné. Sporné naďalej medzi stranami sporu zostali skutkové tvrdenia ohľadom
existencie dôvodov na odstúpenie od zmluvy o NFP a porušenia zmluvy žalobcom, t.j. existencia
dôvodov na odstúpenie.

10. Nesporné medzi stranami sporu je, že:

- došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, ktoré žalobcovi ukladalo povinnosť vrátiť NFP a že
- suma 571 970,57 eur bola v plnom rozsahu žalobcom žalovanému zaplatená, jednak vzájomným
započítaním pohľadávok na základe písomnej dohody a jednak priamo zaplatením.

11. Žalovaný sa počas súdneho konania vyjadril svojim písomným vyjadrením zo dňa 18. 03. 2019,
založil do súdneho spisu ďalšie listiny na pojednávaní dňa 22. 03. 2019 ako aj dňa 26. 04. 2019, na tieto
žalobca žiadal aby súd neprihliadal ako na oneskorene predložené. Súd poučil strany sporu v zmysle
ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého : Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

12. Súd sa oboznámil s Rozsudkom Krajského súdu Bratislava 2S/6/2014-76 o dňa 28.1.2015 v
spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 3Sžo/241/2015 zo dňa 22.2.2017 ako aj Rozhodnutím žalovaného
o prerušení konania vo veci vrátenia neoprávnenej platby vo výške 571 970,57 eur.

13. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/6/2014 <http://merit.slv.cz/2S/6/2014>-76 zo dňa
28. januára 2015 súd rozhodol vo veci preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 3741/2013-640 zo dňa 4.11.2013 že napadnuté



rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako aj rozhodnutie Pôdohospodárskej
platobnej agentúry č. 600/1778-R/12 zo dňa 4.6.2013 zrušuje a žalovanému vec vracia na ďalšie
konanie. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR napadnutým rozhodnutím zamietlo
odvolanie žalobcu a potvrdilo rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorým prvostupňový
orgán uložil žalobcovi povinnosť vrátiť neoprávnenú platbu v celkovej sume 571 970,57 eur spolu s
príslušenstvom z dôvodu odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí NFP.

14. Žalovaný proti rozsudku podal odvolanie, o ktorom rozhodoval NS SR. Podľa odôvodnenia
Rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžo/241/2015 pokiaľ ide o Krajský súd Bratislava : Z administratívneho spisu
mal súd preukázané a nesporné, že v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí príspevku, žiadne ďalšie
exekučné záložné právo na majetok, ktorý bol predmetom projektu nepribudlo a zo strany žalobcu ako
právneho nástupcu pôvodného prijímateľa príspevku, nemohlo dôjsť k porušeniu podmienok zmluvy
po poskytnutí nenávratného finančného príspevku a podmienok jeho poskytnutia. Projekt, ktorý bol z
poskytnutých príspevkov spolufinancovaný bol úspešne zrealizovaný a splnil svoj účel. Ak nezrovnalosť
spočívajúca v existencii exekučného záložného práva na predmete projektu bola jediným dôvodom
vydania napadnutých rozhodnutí, tak prvostupňový správny orgán niesol na nezrovnateľnosti podstatný
podiel. Predmetné pochybenie by nemalo byť na ťarchu dobromyseľného žalobcu, ktorý nastúpil na
miesto prijímateľa príspevku dodatočne.

15. NS SR v odôvodnení svojho rozsudku uviedol najmä, že:

- Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 20. 03. 2009 nadobudla účinnosť Zmluva o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku číslo TN00080, uzatvorená medzi Pôdohospodárskou
platobnou agentúrou a spoločnosťou AGROMER s.r.o. so sídlom Lubina, na základe ktorej bol
prijímateľovi poskytnutý nenávratný finančný príspevok vo výške 602.393,45 €, čo predstavuje 50 % z
celkových výdavkov na realizáciu predmetu projektu.
- Povinnosti konečného prijímateľa spočívali v podmienke, aby spoločnosť nebola v likvidácií, nesmie
byť na jeho majetok vyhlásené konkurzné konanie, na majetok, ktorý je predmetom projektu nesmie
prebiehať exekučné konanie, pričom tieto skutočnosti je konečný prijímateľ povinný preukázať pri každej
podanej žiadosti o príspevok formou čestného vyhlásenia.
- Povinnosťou prijímateľa bolo uvádzať platné, úplné a pravdivé informácie ako i informovať
Pôdohospodársku platobnú agentúru o vzniku novej skutočnosti a to aj o správnom, súdnom,
exekučnom alebo inom konaní súvisiacom s predmetom plnenia ako i každej zmene, ktorá môže mať
vplyv na riadne plnenie zmluvy.
- Konečný prijímateľ vzal na vedomie, že každé porušenie zmluvy z jeho strany, možno považovať za
porušenie finančnej disciplíny, majúceho za následok aj možnosť ukončenia zmluvy.
- Žalobca doručil Pôdohospodárskej platobnej agentúre tri žiadosti o platbu, a to dňa 30. 12. 2010, 30.
6. 2011 a 31. 8. 2011. Vo všetkých žiadostiach žalobca vyhlásil, že na majetok, ktorý je predmetom
projektu, neprebieha exekučné konanie.
- Listom doručeným žalobcovi dňa 16. 2. 2012, odstúpila Pôdohospodárska platobná agentúra od zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Uviedla, že predchádzajúcim listom zo dňa 8. 12. 2011
požiadala žalobcu o predloženie dokladov v súvislosti s exekúciami evidovanými na liste vlastníctva
číslo 225.
- Porovnaním špecifikácie nehnuteľností podľa parcelného čísla pozemku, na ktorom sa nachádzajú
budovy, ktoré boli predmetom projektu a na modernizáciu ktorých boli poskytnuté finančné prostriedky
(čl. 1, bod 2.2 zmluvy) s LV č. XXX a ďalšími dokladmi, dospel odvolací súd k rovnakému poznatku
ako prvostupňový súd, a to, že z nich nevyplýva existencia záložných práv na konkrétne budovy,
identifikované v Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.
- V danom prípade nebolo zo strany správnych orgánov preukázané, že by na konkrétne stavby
špecifikované v zmluve exekúcia prebehla, a teda, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinností,
majúcich za následok odstúpenie od zmluvy s následnou povinnosťou vrátiť príspevok..

16. NS SR rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/6/2014 <http://
merit.slv.cz/2S/6/2014>-76 zo dňa 28. januára 2015, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného: Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a vec mu vrátil na ďalšie konanie, je vo výroku vecne správny,
a preto ho v zmysle ustanovenia § 246 ods. 1 O.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/1963/99/> v spojitosti s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/
SK/ZZ/1963/99/> potvrdil.



17. V nadväznosti na uvedené rozhodnutie žalovaný (PPA) rozhodol Rozhodnutím č. 600/1778 -
Rpr/12 zo dňa 28.7.2017 o prerušení konania začatého pod číslom 600/1778-SK/12 vo veci vrátenia
neoprávnenej platby vo výške 571 970,57 eur voči žalobcovi a to s ohľadom na toto súdne konanie
vedené pod sp. zn. 27Cb/226/2013.

18. Z vykonaného dokazovanie je teda zrejmé, že medzi stranami vznikol vzťah ohľadne poskytnutia
nenávratného príspevku. Zo strany žalobcu ako prijímateľa príspevku malo dôjsť podľa tvrdení
žalovaného k porušeniu povinností riadne a pravdivo informovať žalovaného ako poskytovateľa
príspevku o skutočnostiach, na ktoré odkazovala Zmluva o poskytnutí nenávratného príspevku ako aj
dohodnuté podmienky. Zo Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v znení dodatkov
č. 1 a č. 2 vyplývala povinnosť podľa ustanovenia čl. VII ods. 2, s následkom možnosti odstúpenia od
zmluvy podľa ustanovenia čl. XII a vrátanie poskytnutého príspevku. Z podania označeného Odstúpenie
od zmluvy je uvedené porušenie uvedenej povinnosti a popísanie skutkového stavu. Rozhodnutie
žalovaného č. 600/1778- R/12 zo dňa 14.06.2013 s rozhodnutím MPRV SR č. 3741/2013 - 640, č.
záznamu 30033/2013 zo dňa 04.11.2013 uložilo povinnosť žalobcovi vrátenia nenávratného príspevku.
Z dokumentu Uznanie záväzku a dohoda o splátkach z 10. 12. 2013 vyplýva, že žalobca ako dlžník
uznal záväzok vyplývajúci s rozhodnutí žalovaného č. 600/1778- R/12 zo dňa potvrdeného rozhodnutím
MPRV SR č. záznamu 30033/2013, ktorý sa zaviazal uhrádzať v splátkach uvedených v dohode.

19. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

20. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď
v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane.

21. Podľa ustanovenia § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky
práva a povinnosti strán zo zmluvy.

22. Podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 01.07.2016 návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a)určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

23. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

25. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Citované ustanovenie § 137 písm. c) CSP vychádza
z doterajšieho stanovenia § 80 písm. c) OSP. Zachováva základné predpoklady určovacej žaloby,
ktorými sú vecná legitimácia a existencia naliehavého právneho záujmu. Jediným obmedzením je, že
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, ktoré však na
danú vec nedopadá. Z ustanovenia § 80 písm. c) OSP, rovnako ako z § 137 písm. c) CSP, vyplýva,
že predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, je okrem
skutočnosti, že strany sporu majú vecnú legitimáciu (aktívnu a pasívnu), aj skutočnosť, že na tomto
určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo
je či nie má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. V určovacom petite
však nemusí ísť len o určenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným alebo o právo žalobcu voči



žalovanému. Nemožno vylúčiť, že predmetom určovacieho petitu bude právny vzťah medzi žalovaným a
treťou osobou. V takom prípade podmienkou úspešnosti žalobného návrhu je, že určenie (ne)existencie
tohto právneho vzťahu ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Len tak môže byť daný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná
jednak tým, že žalovaný popiera (ne)existenciu práva či právneho vzťahu žalobcu, teda ide o stav,
že právo, alebo právny vzťah je medzi stranami sporný, čo vyvoláva stav objektívnej právnej neistoty.
Zároveň musí existovať ohrozenie práva či právneho vzťahu, teda stav neistoty právneho postavenia
žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom. Musí tiež jestvovať potreba odstránenia
tejto neistoty, odstránenia ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem na určení
je teda daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto
určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Pre naplnenie zákonného predpokladu, ktorým je danosť
naliehavého právneho záujmu, musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym
prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny
záujem na určení právneho vzťahu alebo práva (dôkazné bremeno) zaťažuje žalobcu. Žalobca je
povinný tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Podľa ustálenej judikatúry súdov žaloba uplatnená podľa ust. § 137 písm. c) CSP
nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa ust. § 137
písm. b) CSP. Ak žalobca preukáže, že má právny záujem na tom, aby bolo určené určité právo, hoci by
mohol žalovať priamo na splnenie povinnosti, nie je možné mu určovaciu žalobu odoprieť. Podstatnou
otázkou pre procesnú prípustnosť určovacieho návrhu teda je, či žalobca v danom právnom vzťahu
môže navrhovaným určením odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré
nemožno dosiahnuť iným právnym prostriedkom, a či sa požadovaným určením, či tu právny vzťah alebo
právo je, alebo nie je, dosiahne pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa návrhu
na plnenie.

26. Súd sa musí v prvom rade vysporiadať s tým, či žalobca má na určení právneho vzťahu naliehavý
právny záujem. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu musí súd posúdiť, či podaný
návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, a či snáď o takomto rozhodnutí o
určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla
opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti
daného právneho vzťahu a alebo práva.

27. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby, musí mať určitú relevanciu,
významovú zásadnosť a istú nástojčivosť a neodkladnosť. Zákon vyžaduje, aby tento právny záujem bol
naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie spornosti
a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov práve navrhovaným určením. Pri skúmaní existencie
naliehavého právneho záujmu ide zo strany súdu o posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodný,
účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany žalobcovho práva. Súd v tomto prípade dospel
k záveru, že žalobca môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva v konaní o zaplatenie finančného
príspevku zo zmluvy a v prípade prejednávanej žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o
poskytnutí finančného príspevku ide len o zbytočne vyvolané (akési „čiastkové“) konanie po ktorom by
takéto prípadné iné súdne konania museli nasledovať. Nejde teda o samotný určovací návrh, ale o to,
akého určenia sa ním žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza.

28. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti odstúpenia, lebo v čase vyhlásenia rozhodnutia, ku ktorému momentu
skúma súd naliehavý právny záujem už prišlo k porušeniu práva.

29. Rozhodnutím Krajského súdu Bratislava a NS SR došlo k zrušeniu rozhodnutia, ktoré ukladalo
žalobcovi povinnosť NFP vrátiť, zo skutkových tvrdení nesporných medzi stranami sporu má súd
za preukázané, že žalobca vrátil žalovanému sumu 571 970,57 eur, ktorej sa spätne domáha
od žalovaného, preto je zbytočné a nedôvodné sa v samostatnom konaní zaoberať neplatnosťou
odstúpenia od zmluvy o NFP.

30. Žalobca už nemá žiaden objektívny záujem na požadovanom určení a právne vzťahy vzniknuté
zo zmluvy o poskytnutí NFP a jej odstúpenia je možné vyriešiť už len žalobami o plnenie a tým
odstrániť následky porušenia práva, pričom v tomto konaní sa bude otázka platnosti odstúpenia



od zmluvy o poskytnutí NFP riešiť ako prejudiciálna. Rozhodnutie žalovaného o prerušení konania
začatého pod číslom 600/1778-SK/12 vo veci vrátenia neoprávnenej platby vo výške 571 970,57 eur
neodôvodňuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Naliehavý právny
záujem je potrebné skúmať s ohľadom na hmotné právo a v súlade s vyššie uvedeným odôvodnením
preukazovania naliehavého právneho záujmu.

31. Súd dospel k záveru, že žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázal,
a preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako neprípustnú,
bez skúmania jej vecnej stránky (viď rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp.zn.
3 Cdo 98/2004, 1 Cdo 91/2006, 3 Cdo 240/2006, 1 Cdo 13/2010, 3 Cdo 56/2011). Aj Ústavný súd
Slovenskej republiky zastáva názor, že ak všeobecný súd dospeje k záveru, podľa ktorého naliehavý
právny záujem nie je daný, vecnou stránkou podaného určovacieho návrhu sa už ďalej nezaoberá
(sp.zn.II. ÚS 137/08).

32. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

36. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

37. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitné
zreteľa.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, preto mu súd nárok na náhradu
trov konania priznal a o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul
ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2
zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).