MBL, spol. s r.o.


Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/241/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200052
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014200052.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a
členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: MBL, spol. s r.o.,
so sídlom Pezinská 901/15, Chorvátsky Grob, IČO: 00 681 903, právne zastúpený: Mgr. Ján Polák
advokát, so sídlom Miletičova 64, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 3741/2013-640 zo dňa 04.11.2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 2S/6/2014-76 zo dňa 28.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/6/2014-76 zo dňa
28.01.2015 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného číslo 3741/2013-640
zo dňa 04.11.2013 v spojení s rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry číslo 600/1778-R/12
zo dňa 14.06.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 70 € titulom náhrady súdneho poplatku a na
účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 778,29 €, všetko do 30 dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorým prvostupňový orgán uložil žalobcovi povinnosť vrátiť
neoprávnenú platbu v celkovej sume 571.970, 57 € spolu s príslušenstvom, z dôvodu odstúpenia od
Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku Pôdohospodárskou platobnou agentúrou pre
porušenie článku XII ods. 5 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku číslo TN000680 zo
dňa 20. 3. 2009 v znení dodatkov a z dôvodu porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n)
zákona číslo 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon číslo 523/2004 Z.z.).

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej aj PPA)
je platobným orgánom, ktorej pôsobnosť vymedzuje aj zákon číslo 528/2008 Z.z. V rámci svojej
kompetencie dohliada tiež na dodržiavanie finančnej disciplíny dotknutými subjektmi.



V prípade subjektov, ktorým bol zo štátneho rozpočtu poskytnutý nenávratný finančný príspevok,
porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, je považované
za porušenie finančnej disciplíny. Pokiaľ bolo dotknutému subjektu preukázané takéto konanie,
Pôdohospodárska platobná agentúra uloží odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penálov vo
výške 0, 1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny za každý aj začatý deň porušenia
finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov vrátane, najviac do výšky tejto sumy.

S poukazom na exekučné záložné právo zriadené na predmet projektu, ktoré existovalo ešte pred
uzavretím zmluvy o poskytnutí predmetného príspevku a rozhodnutím správneho orgánu bolo otázne,
či vôbec malo byť rozhodnuté o schválení nenávratného finančného príspevku, a či žiadateľ spĺňal
podmienky pre jeho poskytnutie. Práve existenciu exekučného záložného práva následne považovali
správne orgány za dôvod pre vrátenie neoprávnenej platby s konštatovaním porušenia finančnej
disciplíny.

Z administratívneho spisu mal súd preukázané a nesporné, že v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí
príspevku, žiadne ďalšie exekučné záložné právo na majetok, ktorý bol predmetom projektu nepribudlo a
zo strany žalobcu ako právneho nástupcu pôvodného prijímateľa príspevku, nemohlo dôjsť k porušeniu
podmienok zmluvy po poskytnutí nenávratného finančného príspevku a podmienok jeho poskytnutia.
Projekt, ktorý bol z poskytnutých príspevkov spolufinancovaný bol úspešne zrealizovaný a splnil svoj
účel. Ak nezrovnalosť spočívajúca v existencii exekučného záložného práva na predmete projektu
bola jediným dôvodom vydania napadnutých rozhodnutí, tak prvostupňový správny orgán niesol na
nezrovnateľnosti podstatný podiel. Predmetné pochybenie by nemalo byť na ťarchu dobromyseľného
žalobcu, ktorý nastúpil na miesto prijímateľa príspevku dodatočne.

Súd zároveň pripustil, že žalobca sa dopustil chyby, ak pri svojich troch žiadostiach a čestných
vyhláseniach deklaroval, že na majetok, ktorý je predmetom projektu, sa nevedie exekučné konanie.
Neoznámenie danej skutočnosti nebolo možné považovať za neúmyselné opomenutie. Bolo potrebné
vziať do úvahy, že od uzavretia zmluvy a nástupu žalobcu, ktorý sa stal konečným prijímateľom
príspevku na miesto jeho právneho predchodcu sa právny stav nezmenil. S prihliadnutím na splnenie
účelu poskytnutého príspevku a úspešnosť z neho financovaného projektu považoval súd prístup
správnych orgánov v danej situácii za príliš formalisticky. Podľa názoru súdu, právny formalizmus
nemôže prevládnuť nad materiálnym hľadiskom. Úlohou súdu je nielen rešpektovať právo ale jeho výklad
a aplikáciu smerovať k spravodlivému výsledku.

Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí poukázal na rozdiel medzi predmetom projektu podľa zmluvy a
nehnuteľnosťami, na ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo. Stavbami, podľa projektu uvedenými
v zmluve, bol kravín, silážny žľab, žumpa, prípravovňa, pričom exekučné záložné právo bolo zriadené
na stavbe teľatník, kováčska dielňa, vrátnica, sýpka, sklad, sociálna budova, kravíny, senník, maštaľ,
sklad, hala, zemiakareň, čerpacia stanica a ovčín. Túto nejasnosť v predmete porušenia podmienok,
za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, vo svojich rozhodnutiach nevysvetlili žalovaný ani
prvostupňový správny orgán. Je podstatné, že zmluva uvádza iné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
projektu a iné nehnuteľnosti sú uvedené na podkladoch rozhodnutia: LV č.XXX, k. ú. N., Správa o
nezrovnalosti č. 1291400298 zo dňa 19.07.2012. Uvedené svedčí o nekvalitnej práci Pôdohospodárskej
platobnej agentúry, čo vyvoláva pochybnosť o dostatočnom zaoberaní sa vecou a rozlišovaním medzi
nehnuteľnosťami, ktoré boli skutočne predmetom projektu a či skutočne posudzovali nehnuteľnosti,
ktorých sa uvedený projekt týkal. Správne orgány bez pochybností nepreukazujú porušenie čl. VII bod 2,
11 a 13 zo strany žalobcu, keď neobjasnili, že nehnuteľnosti uvedené na LV č. XXX, katastrálne územie
N. sú nehnuteľnosťami týkajúcimi sa projektu a Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.

Krajský súd sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s námietkou žalobcu ohľadom zriadených exekučných
záložných práv na nehnuteľnosti, ktoré považoval za nedôvodné. Vysporiadal sa aj s námietkou preklúzie
týkajúcej sa možnosti uložiť povinnosť zaplatiť odvod podľa § 31 ods. 14 zákona číslo 523/2004 Z.z.,
ako aj námietkou zmätočnosti výroku ohľadom použitia neexistujúceho ustanovenia zákona.

O trovách konania rozhodol Krajský súd v Bratislave v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p.

II.



Voči rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonom určenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Tvrdenie súdu, že od schválenia žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a
následného uzatvorenia zmluvy zo dňa 20. 3. 2009 nepribudli na majetok, ktorý je predmetom projektu
žiadne ďalšie exekučné záložné práva je nepravdivé a v rozpore s vykonanými dôkazmi. Žalovaný vo
svojom rozhodnutí zo dňa 4. 11. 2013 uviedol, že počet zriadených exekučných záložných práv vo
výpise z Listu vlastníctva zo dňa 28. 10. 2013 v porovnaní s výpisom zo dňa 3. 12. 2009 bol zvýšený o
záznamové listiny za roky 2009 a 2011. Z uvedeného vyplýva, že došlo k zriadeniu nového exekučného
záložného práva na majetok, ktorý bol predmetom projektu po uzatvorení danej zmluvy.

Právny názor súdu, podľa ktorého, aj keď sa žalobca dopustil chýb, keď pri svojich troch žiadostiach
o platbu v čestných vyhláseniach deklaroval, že na majetok, ktorý je predmetom projektu sa nevedie
exekučné konanie sa nejedná o naplnenie skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny podľa
§ 31 ods. 1 písm. n) zákona číslo 523/2004 Z.z., pretože poskytnuté finančné prostriedky neboli
spreneverené a boli použité na stanovený účel, zakladá precedens, podľa ktorého po predložení
nepravdivých a nesprávnych údajov, na základe ktorých dôjde k poskytnutiu finančných prostriedkov z
verejných zdrojov, dôjde ich použitím na dohodnutý účel ku konvalidácii nezákonného konania. V tejto
súvislosti poukázal na právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Sžo/5/2012 zo dňa 18. 4. 2012, v zmysle ktorého trestnoprávna zodpovednosť za trestný
čin subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona a za trestný čin poškodzovania finančných
záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 a § 263 Trestného zákona vzniká nielen v prípade,
že poskytnuté finančné prostriedky sú použité v rozpore s účelom, na ktorý boli poskytnuté, ale tiež v
prípade, že sú nezákonne vylákané poskytnutím nepravdivých, nesprávnych alebo neúplných údajov, a
to aj v prípade ich následného použitia na dohodnutý účel. Žalovaný sa z uvedeného dôvodu nemôže
stotožniť s názorom, že na naplnenie administratívnoprávnej zodpovednosti za skutkovú podstatu
porušenia finančnej disciplíny je nevyhnutné použitie poskytnutých verejných prostriedkov v rozpore s
účelom ich poskytnutia.

Vo vzťahu k poukázaniu na špecifikáciu nehnuteľností, ktoré boli predmetom projektu a na ktorých boli
zriadené exekučné záložné práva žalovaný uviedol, že v rámci odvolacieho konania nebol predmet
projektu sporný, pretože žalobca vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu uviedol, že na niektoré z nehnuteľností, ktoré sú predmetom projektu, boli zriadené exekučné
záložné práva. Správny orgán mal preto uvedenú skutočnosť za preukázanú. Okolnosť o existencii
záložných práv potvrdil žalobca aj na pojednávaní.

Podľa žalovaného, opakované podávanie čestných vyhlásení deklarujúcich nepravdivé skutočnosti zo
strany žalobcu, bolo porušením pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté,
čím žalobca naplnil skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona.
Cieľom podávania čestných vyhlásení je preukázanie stavu, ktorý platí v čase jeho podania a teda i
zistenie, či v čase podania žiadosti o platbu je na majetok, ktorý je predmetom projektu, vedené exekučné
konanie.

Na základe uvedených dôvodov žiadal odvolací súd, aby rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil
tak, že žalobu zamietne.

III.

Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona
č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 1.7.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.).



Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom
deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s §
246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a podľa 219 ods. O.s.p., rozhodnutie krajského súdu ako
vecne správne potvrdil.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).

Súdy prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola
na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu
odvolacích dôvodov žalovaného konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.):

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 3741/2013-640 zo dňa 04.11.2013 v
spojení s rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry číslo 600/1778-R/12 zo dňa 14.06.2013.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 20. 03. 2009 nadobudla účinnosť Zmluva o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku číslo TN00080, uzatvorená medzi Pôdohospodárskou platobnou
agentúrou a spoločnosťou AGROMER s.r.o. so sídlom Lubina, na základe ktorej bol prijímateľovi
poskytnutý nenávratný finančný príspevok vo výške 602.393,45 €, čo predstavuje 50 % z celkových
výdavkov na realizáciu predmetu projektu. Predmetom projektu bola modernizácia fariem podľa čl. I.
predmetnej zmluvy, pričom modernizácia sa mala týkať hnuteľných vecí v rozsahu tabuľky č. 14 ako i
modernizácie nehnuteľností, identifikovaných v bode 2.2. zmluvy.

Nenávratný finančný príspevok mal byť prijímateľovi poskytnutý formou refundácie na základe
skutočne vynaložených výdavkov, po predložení čiastkových žiadosti o nenávratný príspevok (jedna za
kalendárny rok za podmienok podľa čl. V. zmluvy) počas obdobia troch rokov. V čl. VII. boli zadefinované
povinnosti prijímateľa.

Povinnosti konečného prijímateľa spočívali v podmienke, aby spoločnosť nebola v likvidácií, nesmie
byť na jeho majetok vyhlásené konkurzné konanie, na majetok, ktorý je predmetom projektu nesmie
prebiehať exekučné konanie, pričom tieto skutočnosti je konečný prijímateľ povinný preukázať pri každej
podanej žiadosti o príspevok formou čestného vyhlásenia.

Povinnosťou prijímateľa bolo uvádzať platné, úplné a pravdivé informácie ako i informovať
Pôdohospodársku platobnú agentúru o vzniku novej skutočnosti a to aj o správnom, súdnom,
exekučnom alebo inom konaní súvisiacom s predmetom plnenia ako i každej zmene, ktorá môže mať
vplyv na riadne plnenie zmluvy.
Konečný prijímateľ sa zaviazal, že neprevedie podnik alebo časť podniku na inú osobu bez
predchádzajúceho písomného súhlasu Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Konečný prijímateľ sa
zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v prípade porušenia povinností stanovených v zmluve.

Spôsoby ukončenia zmluvy boli stranami dohodnuté v čl. XII, podľa ktorého záväzky zo zmluvy zanikajú
po uplynutí piatich rokov od vydania rozhodnutia. K ukončeniu zmluvy pred uplynutím doby trvania
záväzkov zo zmluvy môže dôjsť aj písomnou dohodou a odstúpením od zmluvy jednou zo zmluvných
strán. S odstúpením od zmluvy bola spojená povinnosť prijímateľa, vrátiť Pôdohospodárskej platobnej
agentúre celý vyplatený nenávratný finančný príspevok, vrátane penále. Konečný prijímateľ vzal na



vedomie, že každé porušenie zmluvy z jeho strany, možno považovať za porušenie finančnej disciplíny,
majúceho za následok aj možnosť ukončenia zmluvy.

Dňa 14. 9. 2009, Zmluvou o predaji časti podniku - živočíšnej výroby, predávajúci AGROMER s.r.o.,
previedol na žalobcu ako kupujúceho, práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a následne došlo k
zmene konečného prijímateľa nenávratného finančného príspevku. Žalobca doručil Pôdohospodárskej
platobnej agentúre tri žiadosti o platbu, a to dňa 30. 12. 2010, 30. 6. 2011 a 31. 8. 2011. Vo všetkých
žiadostiach žalobca vyhlásil, že na majetok, ktorý je predmetom projektu, neprebieha exekučné konanie.

V spise sa nachádza zmluva o nájme budov uzatvorená medzi Poľnohospodárskym družstvom Lubina
a žalobcom dňa 28. 9. 2009, v zmysle ktorej prenajímateľ dal do nájmu žalobcovi stavby využívajúce
sa na poľnohospodárske účely, špecifikované v čl. I.

Listom doručeným žalobcovi dňa 16. 2. 2012, odstúpila Pôdohospodárska platobná agentúra od zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Uviedla, že predchádzajúcim listom zo dňa 8. 12. 2011
požiadala žalobcu o predloženie dokladov v súvislosti s exekúciami evidovanými na liste vlastníctva číslo
225. Podľa správneho orgánu, konečný prijímateľ porušil zmluvu podstatným spôsobom, keď uviedol
nepravdivé informácie v súvislosti s prehlásením, že na majetok, ktorý je predmetom projektu neprebieha
exekučné konanie.

Podaním zo dňa 23. 7. 2012 Pôdohospodárska platobná agentúra vyzvala žalobcu na zaplatenie sumy
571.970,56 € titulom vrátenia neoprávnene poskytnutých peňažných prostriedkov.

Podaním zo dňa 5. 12. 2012 správny orgán informoval žalobcu o začatí správneho konania vo veci
vrátenia neoprávnenej platby, žalobca sa k podaniu písomne nevyjadril.

Následne bolo dňa 14. 6. 2013 vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená
povinnosť vrátiť neoprávnenú platbu 571.970,57 € ako i penále z predmetnej sumy vo výške 0,1 % za
každý aj začatý deň omeškania. Dôvodom bolo porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm.
n) zákona číslo 523/2004 Z.z. žalobcom, podaním nepravdivých informácii, že na predmete projektu
neprebieha exekučné konanie, čo je v rozpore so zápisom na LV č. XXX. Žalovaný prvostupňové
rozhodnutie po podaní odvolania žalobcom, napadnutým rozhodnutím potvrdil.

Podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona číslo 523/2004 Z.z., porušením finančnej disciplíny je porušenie
pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.

Podľa ods. 4 a 9, cit. ustanovenia, za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá
odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu
finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Za porušenie
finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny
a penále vo výške 0,1% zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň
prekročenia lehoty na odvedenie finančných prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane. Ak právnická
osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b), c) a d)
alebo ak sa porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b), c) a d) zistí pri výkone kontroly
alebo vládneho auditu a právnická osoba alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni alebo odvedie
finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny do dňa skončenia kontroly alebo vládneho
auditu, správne konanie sa nezačne.

Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami
ukladá a vymáha ten kontrolný orgán, auditujúci orgán alebo orgán dozoru štátu, ktorý je oprávnený
vykonávať kontrolu, vládny audit alebo dozor verejných prostriedkov v rozsahu svojej pôsobnosti
ustanovenej osobitným predpisom. Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny štátnou
rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou organizáciou alebo za porušenie finančnej disciplíny
inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu a
s prostriedkami Európskej únie ukladá príslušná správa finančnej kontroly, ktorá ich aj vymáha.
Ustanovenie druhej vety sa nevzťahuje na ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty za porušenie
finančnej disciplíny prijímateľom pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie a s prostriedkami štátneho
rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie poskytnutými



Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis. V prípade potreby
odvod, penále a pokutu môže uložiť a vymáhať ministerstvo financií.

K poskytnutiu finančných prostriedkov správnym orgánom došlo postupom podľa príslušných
ustanovení zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v
pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

V danom prípade dôvodom pre vydanie žalobou napadnutých rozhodnutí bolo konštatovanie správnych
orgánov, že žalobca porušil finančnú disciplínu, keď neuviedol pravdivé informácie o zriadení záložných
práv a exekučných konaniach na majetok, ktorý je predmetom projektu a na rekonštrukciu ktorého mu
boli finančné prostriedky poskytnuté.

Podpora bola žalobcovi poskytnutá za účelom plnenia zámerov podľa čl. 20 písm. b) bod i) Nariadenia
Rady (ES) č. 1698/2005, na modernizáciu poľnohospodárskeho podniku z verejného príspevku (čl. 2,
bod i).

Podľa čl. 51 Nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, ak príjemcovia, ktorí dostávajú platby podľa článku
36 písm. a) bodu i) až v) a písm. b) bodu i), iv) a v) v dôsledku konania alebo opomenutia, ktoré sa
im dá priamo prisúdiť, nedodržia v celom podniku povinné požiadavky ustanovené v článkoch 4 a 5 a
prílohách III a IV nariadenia (ES) č. 1782/ 2003, celková výška platieb, ktoré sa im majú poskytnúť v
kalendárnom roku, v ktorom k nedodržaniu dôjde, sa zníži alebo zruší.

Podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2988/95 Článok 1 bod. 2. "Nezrovnalosť" je akékoľvek porušenie
ustanovenia práva spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu,
dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi
spravovaných, buď zmenšením, alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo
v mene spoločenstiev alebo neoprávnenou výdajovou položkou.

Podľa čl. 4, bod 1. cit. nariadenia, je všeobecným pravidlom, že pri akejkoľvek nezrovnalosti sa neprávom
získaná výhoda odníme: - povinnosťou zaplatiť alebo vrátiť dlžné alebo neprávom získané sumy,

Podľa čl. 5, bod 1. Nariadenia, úmyselná nezrovnalosť alebo nezrovnalosť spôsobené nedbanlivosťou
môžu mať za následok tieto správne sankcie: a) zaplatenie správnej pokuty; b) zaplatenie sumy väčšej
ako sú sumy neprávom získané.

Pred poskytnutím dotácie je žiadateľ povinný akceptovať všetky podmienky, ktoré sú s dotáciou a
jej využívaním spojené (pričom tieto podmienky musia byť formulované presne, výstižne a jasne).
Príjemca si má byť vedomý rizika, že pri nedodržaní týchto podmienok bude musieť platby vrátiť späť
poskytovateľovi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa oboznámil so Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku, Listom vlastníctva číslo XXX, k. ú. N. a inými v spise založenými dokladmi, preukazujúcimi
výkon exekúcie na stavby nachádzajúce sa na predmetnom LV č. XXX. Porovnaním špecifikácie
nehnuteľností podľa parcelného čísla pozemku, na ktorom sa nachádzajú budovy, ktoré boli predmetom
projektu a na modernizáciu ktorých boli poskytnuté finančné prostriedky (čl. 1, bod 2.2 zmluvy) s LV č.
XXX a ďalšími dokladmi, dospel odvolací súd k rovnakému poznatku ako prvostupňový súd, a to, že
z nich nevyplýva existencia záložných práv na konkrétne budovy, identifikované v Zmluve o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku.

Pre poskytnutie príspevku bola stanovená podmienka, aby na majetok, ktorý je predmetom projektu
neprebiehala exekúcia, spolu s povinnosťou prijímateľa, aby takúto skutočnosť, ak nastane, oznámil v
určenej lehote PPA.

V danom prípade nebolo zo strany správnych orgánov preukázané, že by na konkrétne stavby
špecifikované v zmluve exekúcia prebehla, a teda, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinností,
majúcich za následok odstúpenie od zmluvy s následnou povinnosťou vrátiť príspevok.

V tejto časti sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu.



Záver prvostupňového súdu o nepreukázaní dôvodov na odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku zo strany PPA a žalovaného, preto považuje aj najvyšší súd za
správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožňuje s vysloveným názorom Krajského súdu v Bratislave,
podľa ktorého v prípade, ak by v čase od uzavretia zmluvy nepribudlo žiadne ďalšie exekučné záložné
právo na majetok, ktorý je predmetom projektu (aj keby v čase uzavretia zmluvy existovalo), nemohlo
dôjsť k porušeniu podmienok zmluvy, ktoré boli dané v čase rozhodnutia za skutkových a právnych
okolností, ktoré sa odvtedy nezmenili. Uvedený záver by mohol viesť subjekty k účelovému zamlčaniu
informácií, ktoré by tvorili prekážku poskytnutia príspevku a využívaniu neoprávnene získaných
finančných prostriedkov. Je povinnosťou konečného prijímateľa uvádzať platné, úplné a pravdivé
informácie. Nie je spravodlivé poskytovať výhody prijímateľom, ktorí vedome uvádzajú nepravdivé
informácie za účelom získania výhody.

Je však spravodlivé, aby subjekt, ktorý nesplnil riadne svoju povinnosť pri uzatvorení zmluvy tým, že
uviedol nepravdivé informácie, niesol za takéto konanie následok, spočívajúci minimálne vo vrátení
neprávom získaných prostriedkov a príslušného sankčného postihu. Ak dôjde počas zmluvného vzťahu
k právnemu nástupníctvu na strane prijímateľa, práva a povinnosti v plnom rozsahu preberá právny
nástupca, ktorý je pred uzavretím alebo prebratím akejkoľvek zmluvy, povinný riadne sa oboznámiť so
všetkými právami a povinnosťami, ktoré na seba preberá. Nemožno preto súhlasiť s názorom, že ak v
čase pred priznaním finančného príspevku existovala okolnosť brániaca poskytnutiu príspevku, o ktorej
nebol správny orgán zo strany prijímateľa informovaný, táto by nemala byť na ťarchu dobromyseľného
žalobcu, ktorý nastúpil na miesto prijímateľa príspevku dodatočne.

Predmetný rozpor v právnom názore Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky nemá však vplyv na vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/6/2014-76 zo dňa 28. januára 2015, ktorým zrušil rozhodnutie
žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, je vo výroku vecne správny, a preto ho v zmysle
ustanovenia § 246 ods. 1 O.s.p. v spojitosti s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2
O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,
pretože mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.