Zariadenie pre seniorov Harmónia, Prešov - Cemjata


Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Cpr/7/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114208662
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114208662.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne E. M., nar.
XX.X.XXXX, trvale T. T. X, XXX XX T., právne zastúpenej JUDr. Petrom Vrabcom, advokátom so sídlom
Popradská 68, 040 11 Košice, proti žalovanému Zariadenie pre seniorov Harmónia, so sídlom Cemjata 4,
080 01 Prešov, IČO: 00 691 976, v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 24. Februára 2014 dané zo strany
žalovaného žalobkyni je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá,

II. Nárok žalobkyne na náhradu mzdy vylučuje na samostatné konanie v ktorom bude rozhodnuté aj o
trovách tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26. Marca 2014 žiadala, aby súd určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.2.2014 zo strany žalovaného je neplatné a pracovný pomer
naďalej trvá. Rovnako žiadala od žalovaného náhradu mzdy v sume priemerného zárobku žalobkyne.
Žalobu vo veci samej odôvodnila tým, že dňa 27.2.2014 jej bolo zo strany žalovaného doručené okamžité
skončenie pracovného pomeru. Listom zo dňa 4. Marca 2014 oznámila žalovanému, že trvá na tom,
aby ju ďalej zamestnával. Okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, keďže je v rozpore
s obsahom a zmyslom § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Žalovaný sa v okamžitom skončení
pracovného pomeru opiera o zákonné ustanovenie, ktoré neexistuje. V okamžitom skončení pracovného
pomeru nie je uvedený dôvod, to znamená skutok, ktorým žalobkyňa hrubo porušila pracovnú disciplínu.

Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 14.8.2014, kde
žalobu žalobkyne žiadal v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že dôvodom skončenia
pracovného pomeru bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny a to na základe zápisnice- návrhu
postihu za porušenie pracovnej disciplíny spísaného dňa 24.2.2014, ako aj na základe porušenia
pracovnej disciplíny - upozornenia. S týmito dokumentmi bola žalobkyňa oboznámená, boli jej doručené
spolu s okamžitým skončením pracovného pomeru. Z tohto dôvodu mal žalovaný za to, že nedošlo
z ich strany k žiadnemu pochybeniu a jednotlivé dokumenty boli napísané v tej istý deň, žalobkyňa s
ich obsahom bola oboznámená v súlade so zákonom. Žalobkyňa si jednotlivé dokumenty prečítala a
podpísala iba jediný a to porušenie pracovnej disciplíny - upozornenie zo dňa 24.2.2014. Následne vstala
a bez akéhokoľvek vysvetlenia opustila miestnosť.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, svedkov a listinnými dôkazmi a to žalobou zo
dňa 26. Marca 2014, Pracovnou zmluvou zo dňa 1. Decembra 1997, Dodatkom č. 3 k pracovnej zmluve



zo dňa 1.7.2012, Okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 24.2.2014, Porušením pracovnej
disciplíny zo dňa 24.2.2014, Zápisnica - návrh postihu za porušenie pracovnej disciplíny zo dňa
24.2.2014, Oznámením zamestnávateľovi zo dňa 4. Marca 2014, Pracovným poriadkom, Záznamom o
prejednaní zo dňa 24.2.2014, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa bola zamestnaná v Dome dôchodcov Prešov - Cemjata, na základe Pracovnej zmluvy č.
190/97 zo dňa 1. Decembra 1997, z ktorej pre súd vyplynulo, že do práce nastúpila dňom 1. Decembra
1997 do funkcie sanitárka na zdravotnom úseku s miestom výkonu práce Domov dôchodcov Prešov -
Cemjata. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31. Decembra 1998 so skúšobnou dobou 3
mesiace a rozsahom pracovnej doby 40 hodín týždenne.

Dňa 1.7.2012 bol uzatvorený Dodatok č. 3 k pracovnej zmluve, na základe ktorého žalobkyňa začala pre
žalovaného vykonávať prácu opatrovateľka 1, pričom tento dodatok nadobudol účinnosť dňom 1.7.2012.

Dňa 24.2.2014 bolo žalobkyni doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré sa nachádza na
č. l. 9 súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že na základe písomného upozornenia o porušení pracovnej
disciplíny zo dňa 24.2.2014 pod č. 144/2014, ktoré žalobkyňa potvrdila svojim podpisom s tým, že ako
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný v listine uviedol, že žalobkyňa závažne
porušila pracovnú disciplínu.

Súd sa oboznámil aj s porušením pracovnej disciplíny - upozornením zo dňa 24.2.2014, ktoré žalovaný
ako zamestnávateľ eviduje pod č. 144/2014, v ktorom žalovaný uviedol, že žalobkyňa porušila pracovnú
disciplínu v zmysle článku XIV. bod 8 a závažne porušenie pracovnej disciplíny podľa ods. e/, ktorým je
neodborný alebo nekvalifikovaný postup pri plnení pracovných úloh, alebo pochybenie pri ich realizácii,
ktoré sú spôsobilé poškodiť Zdravotné zariadenie Harmónia Prešov - Cemjata a ktoré je spôsobilé
poškodiť prijímateľov sociálnej služby. O tejto skutočnosti bol spísaný záznam z dennej služby zo dňa
23.2.2014, ktorý bol podpísaní zamestnancami A. Č., J. J., C. T. a I. P., ktoré bolo spísané dňa 24.2.2014
a na základe spísanej zápisnice zo dňa 24.2.2014, kde je dopodrobna popísaný priebeh zistenia
závažného porušenia pracovnej disciplíny. Ako postih bolo uvedené okamžité skončenie pracovného
pomeru podľa § 68 ods. b/ Zákonníka práce a to ku dňu 24.2.2014. Uvedené porušenie pracovnej
disciplíny bolo podpísané štatutárnym zástupcom žalovaného, ako aj zamestnancom v tomto konaní
žalobkyňou dňa 24.2.2014.

Dňa 24.2.2014 bola spísaná zápisnica - návrh postihu za porušenie pracovnej disciplíny, ktorý návrh
podala T.. I. P., poverená vedením opatrovateľsko ošetrovateľského úseku, kde je uvedené, že žalobkyňa
sa mala dopustiť porušenia pracovnej disciplíny podľa bodu 8 pracovného poriadku ods. e/ a to
neodborného a nekvalifikovaného postupu pri plnení pracovných úloh, ako aj pochybenia pri ich
realizácii, ktoré sú spôsobilé poškodiť ZpS Harmónia Prešov - Cemjata navonok, alebo ktoré sú
spôsobilé poškodiť prijímateľov sociálnej služby. S pracovným poriadkom platným od 1.7.2012 bola
žalobkyňa oboznámená. Zároveň v tejto zápisnici- návrhu postihu za porušenie pracovnej disciplíny je
dopodrobna popísaná udalosť, ktorá sa mala stať a to po nástupe do dennej služby. Pani C. T.Á. v čase
7.15 hod. prišla na izbu č. 6 k prijímateľke pani W. robiť rannú toaletu. Bola upozornená žalobkyňou,
ktorá mala nočnú službu, že prijímateľka sociálnej služby pani W. spí. Pani T. nemohla pani W. zobudiť.
Na servírovacom stolíku si službukonajúca pani T. všimla prázdnu liekovku od hypnotík, ktoré po podaní
majú byť zamknuté v skrinke na lieky v izbe sestier. Následne oslovila pani M., ktorá vykonávala nočnú
službu, koľko tabliet bolo v liekovke. Pani M. udala počet 5-6 tabliet jedného druhu, po pol tablete. Sestra
vyberá lieky z blistru a lomí ich. Liekovka nebola žalobkyňou uložená na miesto, t. j. do skrinky na lieky,
ktorá sa nachádzala v izbe sestier. V tom čase vykonával rannú toaletu aj pán Č. A. na izbe č. 16. Bol
privolaný na izbu, kde sa pokúšali spolu s C. T. pani W. zobudiť. Prijímateľka reagovala na bolestivé
podnety, ale slovne nereagovala vôbec. Následne bola privolaná sestra, ktorá v tom čase vykonávala
službu na oddelení Viktória, bola oboznámená čo sa stalo. Lekárka z pohotovostnej služby po udaní
problému odporúčala zavolať záchrannú zdravotnú službu. Fyziologické funkcie ukazovali tlak 95/60
a tep mala 66 za minútu. Po príchode zdravotnej služby sestra J. oboznámila lekárku o dôvode ich
privolania a informovala ju o celej situácii. Následne pri obliekaní pán Č. a sestra J. našli v posteli ďalšie
tabletky, pol tabletky zobrala lekárka spolu so sebou. Žalobkyňa svojim nedbanlivým a neodborným



konaním nedodržala ošetrovateľské štandardy platné u žalovaného s tým, že liekovku s liekmi po podaní
liekov prijímateľke sociálnej služby neodložila na určené miesto, ale nechala túto liekovku v dosahu
prijímateľky sociálnej služby celú nočnú službu, následne čoho prijímateľka sociálnej služby užila lieky,
ktoré boli v liekovke a tým došlo k predávkovaniu liekmi a poškodeniu zdravia, ohrozenia života a
následne bola nutná hospitalizácia prijímateľa sociálnej služby.

Žalobkyňa listom zo dňa 4. Marca 2014 oznámila žalovanému, že v okamžitom skončení pracovného
pomeru nie je vymedzený dôvod tak, aby ho bolo možné zameniť s iným. Tým považuje okamžité
skončenia pracovného pomeru za neplatné a trvá ďalej, aby ju ďalej žalovaný zamestnával.

Dňa 24.2.2014 za prítomnosti riaditeľa žalovaného, T.. I. P., C. P., ako aj E. M. bol spísaný záznam
z prejednania zápisnice návrhu postihu za porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 24.2.2014, kde bolo
kvalifikované čo žalovaný považuje zo strany žalobkyne za závažné porušenie pracovnej disciplíny. V
tomto zázname je uvedené, že žalobkyňa opustila miestnosť bez uvedenia dôvodu a bez podpísania
predložených dokumentov, čo podpísali prítomní svedkovia, štatutárny zástupca žalovaného a T.. I. P.,
ako aj C. P..

Žalovaný súdu predložil Pracovný poriadok účinný od 1.7.2012, z ktorého súd zistil tieto skutočnosti:

Podľa článku 13 bod. 1 zamestnanec je povinný dodržiavať základné povinnosti upravené v § 81
Zákonníka práce, v § 8 zákona o výkone práce a vedúci zamestnanec aj v § 82 Zákonníka práce. Podľa
bodu 2 tohto článku, je zamestnanec povinný oboznámiť sa s ustanoveniami pracovného poriadku a
vnútorných predpisov, dodržiavať príslušné právne predpisy, pracovať svedomito a riadne podľa svojich
síl, vedomostí a schopností, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, plniť
svoje úlohy v súlade s pracovnou zmluvou a pracovnou náplňou, nepoužívať alkoholické nápoje alebo
iné návykové, ako aj omamné látky, podrobiť sa dychovej skúške, či nie je pod vplyvom omamných alebo
psychotropných látok, ako aj písomne upozorniť zamestnanca na porušenie pracovnej disciplíny menej
závažným porušením.

Podľa článku 14 predloženého pracovného poriadku bod 1., porušením pracovnej disciplíny
zamestnanca je zavinené konanie alebo opomenutie, ktorým pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej
súvislosti s nimi zamestnanec porušil povinnosti alebo nedodržal obmedzenia, ktoré mu vyplývajú z
právnych predpisov, služobných predpisov, pracovnej zmluvy, pracovnej náplne a inej dohody.

Podľa bodu 2 porušenie pracovnej disciplíny sa z hľadiska intenzity, závažnosti a dôsledkov za porušenie
delí na menej závažné a závažné. Za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje každé
porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca, ktoré nie je možné
právne kvalifikovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, aj keď nie je priamo zadefinované v
bode 7. tohto článku. Podľa bodu 4 opakovaným konaním alebo opomenutím podľa bodu 8 sa rozumie
konanie alebo opomenutie, ku ktorému zo strany zamestnanca dôjde minimálne dvakrát. Podľa bodu
8 uvedeného článku za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje bod e/ neodborný alebo
nekvalifikovaný postup pri plnení pracovných úloh alebo pochybenie pri ich realizácii, ktoré sú spôsobilé
poškodiť žalovaného navonok, alebo ktoré sú spôsobilé poškodiť prijímateľov sociálnej služby.

Podľa článku 16 bod 2 pri závažnom porušení pracovnej disciplíny písmeno b/, vedúci zamestnanec
navrhne so zamestnancom skončiť pracovný pomer okamžite.

Podľa článku 16 bod 4, zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomeru okamžite v lehote dvoch
mesiacov odo dňa keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka
odo dňa keď tento dôvod vznikol.



Skutočnosti, ktoré sa stali pri nočnej službe dňa 22. Februára 2014 až 23. Februára 2014 boli spísané
v zázname z dennej služby zo dňa 23.2.2014, podpísanom zamestnancami žalovaného pánom A. Č.,
J. J., C. T. a pani I. P., kde bolo popísané konanie žalobkyne, ktorého sa mala dopustiť pri vykonávaní
nočnej služby.

Postup pri podávaní liekov je dopodrobna opísaný v listine, ktorú súdu predložil žalovaný, a to podávanie
liekov cez ústa, štandard č. 15, kde do kritéria štruktúry patria pracovníci, sestra, opatrovateľka v
prostredí u žalovaného.

Žalobkyňa uviedla, že u žalovaného pracovala na základe Pracovnej zmluvy z roku 1997, najprv
pracovala ako sanitárka, neskôr si urobila strednú zdravotnícku školu cirkevnú a pracovala ako
opatrovateľka. Miesto výkonu práce bolo Zariadenie pre seniorov Harmónia na Cemjate. Svoje
povinnosti si vždy plnila riadne, čestne a svedomite. Plnila si všetky úlohy, ktoré sa jej dali, ničoho
závažného sa nikdy nedopustila, nikdy nebola z ničoho obvinená. Až po nástupe nového riaditeľa, ktorý
je prítomný na pojednávaní bola dvakrát na pohovore. Prvý pohovor bol ten, keď sa po nočnej službe
po 12 a pol hodinách nezúčastnila na schôdzi. Na to mu povedala, že má právo na odpočinok, keď po
12 a pol hodinovej nočnej službe sa nezúčastnila na schôdzi. Druhý prípad bol, keď ostrihala klientku,
ktorá bola cigánka a ktorá mala vši. Vtedy ju ostrihali nakrátko a pán riaditeľ jej povedal, že porušili jej
základné ľudské práva. V nočnej službe na prelome dňa 22. a 23. Februára vykonávala nočnú službu
na oddelení č. 8, kde mala na starosti 47 ľudí. Časť z nich boli ležiaci a časť z nich boli riadne chodiaci
pacienti. Bola to nočná služba ako za posledných 16 rokov. Pri odovzdávaní nočnej služby ju kolegyňa
E. C. upozornila v tichosti, že má podozrenie, že pani J., klientka ma nazhromaždené nejaké lieky a
že nočné lieky jej nemá dávať. Rovnako takéto podozrenie bolo u pani E. I. a E. E., došlo k výmene
liekov, keď na močenie stále chodila pani E. I. a mala chodiť E.. Týmto spomínané nočné lieky nedala.
Pani P. bola po zlomenine nohy, preto ju polohovala. Pani O. kričala, že nemôže dýchať, navarila jej
čaj, dala jej liek na dýchanie, čo mali povolené. Potom išla po ďalších izbách, najmä k pani T., ktorá
mala špinavú posteľnú bielizeň, ktorú jej menila trikrát a dala jej päť kvapiek, ktoré mala naordinované.
Následne išla do izby k pani W., ktorá je zdravotná sestra a ktorá bývala s ďalšími J., P. a O.. Pani J.
lieky nedala, ona už spala a tieto lieky ani v liekovke nemala. Pani P. mala v liekovke nejaké lieky, ktoré
jej dala, polku tabletky a ešte brala antibiotiká. Zároveň ju upozornila pani Ň., nech zhasne svetlo. Pokiaľ
ide o klientku W., tej dala lieky Zopitin, je to modrý liek na spanie. Pri svojej posteli mala pani W. stolík,
na ktorom mala svoje osobné veci, ktoré odtiahla nabok, nakoľko stále tam hľadala nejaké veci a pani
Ň., jej spolubývajúca sa sťažovala, že nemôže spať. Stolík na jedenie bol v prostriedku izby od postele
vedľa. Pokiaľ ide o stolík na jedenie, bola v ňom fľaša s vodou, bol tam kelímok prázdny od liekov a
kelímok od liekov prázdny nechala ona. O pol noci volala dve kolegyne, aby jej pomohli polohovať pani
P., pretože ona už nevládala. V tom čase jej kolegyňa Ľ. a R. prišli polohovať pani P. a videli, že kelímky
od liekov sú prázdne. Pani W. celú noc do rána nespala, nebola kľudna, stále sa otáčala a vŕtila. Ráno
o šiestej ju prebalila, spala, ale povedala jej, že ju prebalí. Vôbec nie je pravda, aby pod ňou boli nejaké
lieky. Keď ju prebalila, išla k iným pacientom. Do dennej služby potom nastúpila pani C. T. a J. J., ktoré
sa pýtali, či nechala nejaké lieky na izbe, na to im povedala, že nie. Následne pani W. zmerali funkcie,
mala nízky tlak. J. J. povedala, že bude potrebné volať zdravotnú pomoc a dať jej nejakú infúziu na
zlepšenie. Volali rýchlu zdravotnú službu. Okolo 8.00 hodiny už išla domov. O druhej jej staničná sestra
poobede volala, že otrávila pani W.. Následne volala do nemocnice, informácie jej nechceli podať, ale
povedali jej, že pani W. je prebratá a je v poriadku. Keď 24. Februára nastúpila do práce volali ju k
riaditeľovi. Následne mala dostať nejaké kárne opatrenia, vypísali zápisnicu, ktorú vôbec nečítala, len
ju podpísala a urobila chybu. Následne k nej prišiel riaditeľ spolu s výpoveďou. Riaditeľ jej dal podpísať
kopu listín, nepodpísala len výpoveď, lebo s ňou nesúhlasila. Pohovor s ňou uskutočnil v kancelárii u
riaditeľa, kde mu staničná sestra povedala skutok, ktorého sa mala dopustiť. Domov jej bolo doručené
okamžité skončenie pracovného pomeru. Toto aj osobne prevzala.

Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že na pracovisku v dňoch, keď sa stal skutok, ktorý sa kladie
za vinu žalobkyni, prítomný nebol. Informácie dostal len od osôb, ktoré preberali po žalobkyni službu.
Informácia bola taká, že ráno služba, ktorá nastúpila do dennej služby, našla pri posteli pani W. liekovku,
kde po konzultácii so žalobkyňou im bolo povedané, že v liekovke bolo 5-6 tabletiek na polovicu. Zároveň
žalobkyňa upovedomila pani T., že pani W. hlboko spí. Následne pani T., pán Č. sa pokúšali pani W.
zobudiť, reagovala však iba na bolestivé podnety. Bola zavolaná rýchla zdravotná služba. Tá odviezla



pani W. do nemocnice s tým, že im bolo povedané, že v jej moči našli látky a to lieky. V nedeľu zisťoval
od zamestnancov, ktorí mali službu, čo sa v tento deň stalo. Hlavná sestra ho informovala o skutočnosti,
ktorá sa stala, preto jej dal pokyn, aby zavolala v pondelok na pohovor všetkých zamestnancov, ktorí
mali službu, vrátane žalobkyne. Všetkých dopodrobna vypočul. Pani T. mu povedala, že v liekovke
jej pani M. ako žalobkyňa povedala, že bolo 5-6 liekov. Následne si zavolal do svojej kancelárie
žalobkyňu, vypočul ju a uviedol, či je si vedomá skutku o ktorý ide. Dávali jej podpisovať listiny, so
všetkými sa mohla oboznámiť a prečítať si ich. Keď videla návrh postihu okamžité skončenie pracovného
pomeru zápisnicu zahodila, odmietla ju podpísať a odišla. Rovnako nepodpísala ani okamžité skončenie
pracovného pomeru, preto jej ho posielali poštou, ktoré riadne prevzala. Existuje presný štandard a
postup, ako sa lieky uchovávajú, dávkujú, ako sa dávajú jednotlivým klientom. Zo strany žalobkyne tento
postup dodržaný nebol. Listiny smerujúce k skončeniu pracovného pomeru pripravovala personálna
pracovníčka zariadenia.

Svedkyňa C. T. uviedla, že preberala službu od žalobkyne a žalobkyni sa opýtala, kto ešte nemá urobenú
rannú toaletu. Tá jej povedala, že pani W.. Následne, keď prišla k pani W. zistila, že tá ešte spala.
Na jej toaletnom stolíku našla položenú prázdnu liekovku. Na podnety nijakým spôsobom nereagovala.
Následne zavolala pána Č., aby jej pomohol. Pani Ň. sa pýtala, prečo je liekovka u pani W. prázdna,
pani Ň. ako jej spolubývajúca jej povedala, že celú noc pani W. s nimi šušťala. Na to sa obrátila na
žalobkyňu a opýtala sa jej, koľko liekov bolo v danej liekovke. Žalobkyňa jej povedal 5-6 tabliet. O celej
situácii informovala zdravotnú sestru J.. Zavolala pohotovosť a lekár jej povedal, že má zavolať rýchlu
zdravotnú službu. Následne táto dorazila k pani W.. Lieky dávkuje sestra v piatok na celý týždeň, lieky sa
nachádzajú v košíku v liekovej skrinke. Opatrovateľka si zoberie lieky z košíka a na izbách ich roznáša
jednotlivým klientom.

Svedkyňa J. J. uviedla, že keď prišla ráno do zamestnania vykonávala svoju prácu na inom oddelení.
Následne pred pol ôsmou ráno jej kolegyňa povedala, že u pani W. našla prázdnu liekovku s hypnotikami
a zároveň sa jej pýtala čo má robiť. Upozornila ju, že treba volať rýchlu zdravotnú službu. Neprešlo ani
päť minút, keď jej kolegyňa volala, že dorazila rýchla zdravotná služba. Dostavila sa na dané oddelenie,
kde pani W. slovne, keď sa ju pokúšali s kolegom zobudiť vôbec nereagovala, reagovala len na bolestivé
podnety. V tom čase sa rozprávala so žalobkyňou, ktorej povedala, že musí volať rýchlu zdravotnú
službu. Tá prišla o 7.50 hod. Tlak u pani W. bol 95/60 a pulz 66. Lekárku informovala o celej situácii.
Následne pani W. obliekli, pripravili a odišli s ňou do nemocnice. Potom čo otočili nabok pani W., našli
jej pod zadkom tabletky. Ak ide o nočnú službu, opatrovateľka má presne pripravené v liekovke lieky,
ktoré smie podať klientovi.

Svedok A. Č. uviedol, že ráno o 7.00 hod. nastúpil do služby, išiel na oddelenie do izby č. 316, kde sú
chlapi. Neskôr ho volala C. T., že sa niečo deje s pani W., aby jej išiel pomôcť. Keď prišiel do izby k
pani W., tá bola v kóme, tvrdo spala, nevedeli ju zobudiť, reagovala len na bolestivé podnety. Následne
sestra J. preskúmala jej zdravotný stav a zavolali sanitku. Ak s kolegyňou prebaľovali pani W., našli pod
ňou dve polovičky tabletky.

Svedkyňa I. P. uviedla, že kolegyne z pavilónu okolo 10.00 hodiny ráno ju informovali, čo sa stalo pani W.,
že museli volať rýchlu zdravotnú pomoc a nevedeli ju prebrať. V pondelok zavolali kolegov a kolegyňu,
ktorá prišla ako sestra z iného oddelenia, o celej situácii spísali záznam a informovali riaditeľa. Sama
navrhla návrh postihu. Pani W. bola predávkovaná liekmi na spanie, nakoľko volali do nemocnice a tí
ich informovali, že ju nemôžu prebrať, pretože v moči našli sedatíva. Psychiatrička predpisuje lieky na
spanie s tým, že ich informuje, aby tieto sedatíva podávali o 9.00 hodine večer, nakoľko účinkujú päť až
šesť hodín, následne ich klient vymočí. Ak sa však sedatíva zoberú vo väčšom množstve, jeho stopy
sa prejavia v moči. Žalobkyňa bola v nočnej službe, podávala lieky na spanie okolo 21.00 hodiny. Zo
strany žalobkyne došlo k závažnému porušenie pracovnej disciplíny, návrh postihu spisovala a podávala
sama. Žalobkyňa sa k listinám, ktoré jej boli dané na podpis mala možnosť vyjadriť. Pani žalobkyňa bola
informovaná o celom priebehu, rovnako povedala vetu, že pani W. aj tak chcela zomrieť. Mala možnosť
sa vyjadriť k všetkým listinám, vrátane okamžitého skončenia pracovného pomeru.



Svedkyňa C. P. uviedla, že v pondelok 24. Februára pripravovala doklady potrebné k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou v súlade s pracovným poriadkom. Rovnako pripravovala
aj porušenie pracovnej disciplíny. Sadli si spolu s pani P., pánom riaditeľom a prítomná bola aj žalobkyňa.
Pán riaditeľ dopodrobna vysvetlil žalobkyni daný priebeh udalostí, začal jej vysvetľovať, rozprávali sa a
postupne jej predkladal na podpis dokumenty. Pani M. tieto dokumenty čítala a popritom sa s riaditeľom
rozprávala. Podľa jej vedomostí žalobkyňa podpísala porušenie pracovnej disciplíny, pokiaľ však zobrala
do rúk ďalšie doklady, dostala sa možno do polovice, položila ich, povedala, že niečo na ňu ušili a odišla
z miestnosti bez podpísania ďalších podkladov. Všetky listiny pripravovala k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru, pripravovala ich sama, po konzultácii s riaditeľom. Samotná žalobkyňa sa vyjadrila,
že aj tak pani W. chcela zomrieť. Jej výpoveď, ako aj rozprávanie sa s riaditeľom je spísané vo forme
zápisnice. O priebehu rozhovoru bol spísaný záznam, kde bolo aj uvedené, že žalobkyňa opustila danú
miestnosť.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c)
okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 68 ods. 1 písm. a), b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)
porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2, 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť
pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí
lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5. Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť
pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so
zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s
osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa
osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s
výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods.
1) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť



mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

Podľa § 79 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec
netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne
písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím
výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom,
keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je mimoriadny spôsob skončenia pracovného pomeru v
prípade, že nie je možné použiť iný, menej razantný spôsob skončenia pracovného pomeru. Dôvodom
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je, že zamestnanec závažne
porušil pracovnú disciplínu. Zákonník práce nevymedzuje, čo možno považovať za závažné porušenie
pracovnej disciplíny, ktoré treba vždy skúmať individuálne v závislosti od všetkých okolností konkrétneho
prípadu. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať a pokiaľ ide o
zamestnanca, musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti.

Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v
ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). Okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov
(viď § 74 Zákonníka práce). Z ustanovenia § 15 Zákonníka práce vyplýva, že prejav vôle treba vykladať
tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Platnosť právnych
úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru) je potrebné
posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený.

Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení
pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti
o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť.

K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda
potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného

pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie
zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer
okamžite končí. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je
potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je
okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu
vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený.

Súd v tomto prípade preskúmal formálne a obsahové náležitosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru dané zo strany žalovaného žalobkyni ako zamestnancovi zo dňa 24.02.2014 a zistil, že spĺňa
formálne náležitosti vyžadované zákonom pre ukončenie pracovného pomeru. Súd konštatuje, že
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.02.2014 bolo vykonané písomne a zároveň bolo
doručené žalobkyni ako zamestnancovi, pričom súd uvádza, že uvedené nebolo medzi účastníkmi tohto
konania sporné.



Súd však mal za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.02.2014 nespĺňa obsahové
náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorým je presne vymedzenie dôvodu, pre
ktorý sa zamestnávateľ rozhodol so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer. V okamžitom
skončení pracovného pomeru zamestnávateľ uviedol iba to, že žalobkyňa ako zamestnanec porušila
pracovnú disciplínu bez akejkoľvek bližšej špecifikácie. Samotný odkaz žalovaného ako zamestnávateľa
na ďalšie listiny, ktoré boli žalobkyni dané na podpis, resp. zamestnávateľ ju s nimi oboznámil ako
porušenie pracovnej disciplíny- upozornenie zo dňa 24.02.2014 a Zápisnica - návrh postihu zo dňa
24.02.2014, nestačia. Dôvod pre ktorý sa zamestnávateľ rozhodol so žalobkyňou ako zamestnancom
okamžite skončiť pracovný pomer mal byť presne špecifikovaný a konkretizovaný v okamžitom skončení
pracovného pomeru.

Súd uvádza, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru sa nesmie dodatočne meniť.
Dôvod by mal byť formulovaný tak, aby bolo zrejmé, v čom sa vidí dôvod okamžitého skončenia.
Táto požiadavka je formulovaná najmä s cieľom, aby sa mohla druhá strana účinne brániť voči
tvrdeným skutočnostiam. Dôvod musí byť skutkovo konkretizovaný a ten bude, na rozdiel od uvedenej
právnej kvalifikácie, rozhodujúcim v prípadnom spore o neplatnosť jeho skončenia. Pred doručením
okamžitého skončenia musí mať zamestnávateľ dôvod jasný a zistený, nestačí len podozrenie, že dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru je daný. Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru
sú predmetom kogentných ustanovení § 68 ods. 1 Zákonníka práce a ustanovenia § 69 ods. 1 Zákonníka
práce.

Z dôvodu, že okamžité skončenie pracovného pomeru neobsahuje obsahové náležitosti a to uvedenie
dôvodu pre ktorý žalovaný so žalobkyňou okamžite skončil pracovný pomer, súd ho považoval v celom
rozsahu za neplatné, a preto žalobnému návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

Žalobkyňa žiadala, aby súd doplnil dokazovanie vyžiadaním správy z Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, či je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, aby opatrovateľ podával
klientom lieky.

Súd návrh na doplnenie dokazovanie v celom rozsahu zamietol.

Zákon v ustanovení § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov
odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné,
účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich
nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu
konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu
vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie
povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného
teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania
najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí
súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov
konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

(uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 5 Cdo 170/2008 zo dňa 25. novembra 2008).

Súd vzhľadom na vyššie uvedený právny názor, vykonanie tohto dôkazu považoval za nadbytočné,
nehospodárne, predlžujúce toto konanie, preto návrh žalobkyne na vykonanie tohto dôkazu v celom
rozsahu zamietol.

S poukazom na to, že o náhrade mzdy je možné rozhodnúť až po právoplatnom skončení konania
o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd postupom podľa § 112 O.s.p. nárok
žalobkyne na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie v ktorom zároveň rozhodne aj o trovách
tohto konania.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.