INTERTEC s.r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2er/994/1999
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6199897030
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriána Magdolenová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6199897030.1

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného INTERTEC obchodná spoločnosť s
ručením obmedzeným, so sídlom Hronská 6, 974 06 Šálkova, IČO: 00 692 972, právne zast.: JUDr.
Peter Kočička, advokát, so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému t.č. neexistujúci
právny subjekt BB šped s.r.o., so sídlom 29. augusta 35, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 591 159,
na vymoženie pohľadávky vo výške 93,75 Eur (2 824,20 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym
exekútorom Mgr. Monikou Mikulíkovou, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, so sídlom
Rudlovská cesta 2, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 218/99, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.

Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 93,75 Eur (2 824,20 Sk) s príslušenstvom a to na základe
vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Rob/299/99 zo dňa 12. 03. 1999.

Poverením č. 5601 011240 * zo dňa 06. 05. 1999 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora Mgr. Róberta Gogu, so sídlom Exekútorského úradu Nám. Š. Moysesa 2,
974 01 Banská Bystrica, ktorý ju viedol pod sp. zn. EX 218/99.

Mgr. Róbert Goga bol rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 05027/2012/52 zo
7. augusta 2012 odvolaný z funkcie súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave,
Jakubovo námestie 13. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 8. septembra 2012, čím Mgr.
Róbertovi Gogovi zanikol výkon funkcie exekútora v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov. Za jeho náhradníka určila Slovenská komora exekútorov Mgr.
Moniku Mikulíkovú, súdnu exekútorku so sídlom Exekútorského úradu: Nám. M. R. Štefánika 49/41, 977
01 Brezno (t.č. so sídlom Rudlovská cesta 2, 974 01 Banská Bystrica). V súčasnosti vykonáva exekúciu
súdna exekútorka Mgr. Monika Mikulíková, ktorá ju vedie pod rovnakou sp. zn. 218/99.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 31. 03. 2014, súčasný súdny exekútor podal podnet
na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný subjekt bol dňa 18. 07. 2008 ex offo vymazaný z obchodného
registra. V podaní súdny exekútor vyúčtoval aj trovy exekúcie a predložil exekučný spis EX 218/99.



Súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 29. 04. 1999, kedy bol pôvodnému súdnemu
exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Súd na základe aktuálneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro,
vložka číslo 1395/S považoval za preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
27Cbr/166/2007-22 zo dňa 20. 03. 2008, súd zrušil obchodnú spoločnosť BB šped s.r.o., so sídlom
29. augusta 35, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 591 159, bez likvidácie. Následne bol povinný z
obchodného registra ex offo vymazaný bez právneho nástupcu ku dňu 18. 07. 2008.

Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie
sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že povinný zanikol
výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom
občianskoprávneho konania, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie. Keď povinný, ktorý je
právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho
predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, je zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti prakticky
dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. (viď
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 13/2012 zo dňa 15. 08. 2012, sp. zn. 3M Cdo 10/2011
zo dňa 24. 11. 2011).

Z uvedených dôvodov súd potom vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa § 151 ods. 1 vety prvej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len "OSP") o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny vo výške 33,19 Eur (1 000,00,- Sk)
(za 5 začatých hodín 5 x 6,64 Eur (200,00,- Sk) a za 2 úkony x 3,32 Eur (200,00,- Sk), náhrady hotových
výdavkov vo výške 5,44 Eur (163,90,- Sk) a 20 % DPH z celých trov 9,72 Eur (základ dane 48,59 Eur).

Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti
patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ ak dôjde k zastaveniu
exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy



potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie.

Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a
záverečných ustanoveniach zakotvuje, podľa ktorého zákona sa má postupovať v súvislosti s účinnosťou
jednotlivých noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou ust. § 235 ods. 2 Exekučného
poriadku rešpektujú zásadu platnú v občianskom súdnom konaní, podľa ktorej konanie začaté pred
účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Znamená to, že ak aj
exekúcia začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku, v exekučnom konaní sa už postupuje
podľa novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve
ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie
novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak
sa teda táto predmetná exekúcia začala pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa
predpisov platných do 1. februára 2002.

Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť
exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku) bude mať túto
povinnosť oprávnený. Keďže v priebehu exekúcie bol zistený zánik povinného bez právneho nástupcu,
súdny exekútor žiadal, aby bol na úhradu trov zaviazaný oprávnený. Vyššie citované ustanovenie § 203
Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere
jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd má za to, že v danom prípade oprávnený
nemohol predvídať dôvod zastavenia ani pri náležitej opatrnosti. Za podmienky pridŕžania sa zákonného
ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002 má súd za to, že samotná skutočnosť,
že na strane povinného došlo k zániku spôsobilosti byť účastníkom konania a nemožno mu preto
uložiť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie
oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť
povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.

Nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má svoj základ v ustanoveniach procesného práva,
preto o zavinení oprávneného možno uvažovať len z tohto hľadiska, podľa procesného výsledku
konania. V danej veci súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu straty spôsobilosti
povinného byť účastníkom konania v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie dňa 29. 04. 1999 a povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania
dňom 18. 07. 2008, kedy bol vymazaný z obchodného registra. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od
podania návrhu na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o výmaze povinného, oprávnený ani pri náležitej
opatrnosti zánik povinného ako dôvod na zastavenie exekúcie nemohol predvídať. Nakoľko exekučné
konanie začalo pred 1. februárom 2002 a je nutné postupovať podľa právnej úpravy účinnej do 31.
januára 2002, súd má za to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne
obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie.

Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré
exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným
postavením vo výkone funkcie /III ÚS 351/2007-11/. Súdny exekútor je osoba podľa Exekučného
poriadku splnomocnená na realizovanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, t.j. na exekučnú
činnosť. Prenesenie uvedených kompetencií na súdnych exekútorov je zvýraznené ich inštitucionálnou
nezávislosťou, teda nezávislosťou od účastníkov v tom zmysle, že svoje rozhodnutia vynáša slobodne a
samostatne. Z tohto dôvodu riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá aj i riziko neuhradenia
odmeny za odvedenú prácu je v danom prípade vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie
(viď uznesenie KS BB č.k. 12CoE 302/2010-40). Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa
§ 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "ústava") je nepochybne aj nárok na náhradu trov



konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1
ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných
procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok /IV ÚS 236/08-12/.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné
sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia
eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa
konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania. Oprávnenému
vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný,
prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Keďže
exekúcia nebola úspešná a bola zastavená z dôvodu zániku spôsobilosti povinného byť účastníkom
konania, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného.
Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti
rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca,
ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie,
predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a
datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak



a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.