Slovenský filmový ústav


Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 26Cb/41/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106214137
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Buľubašová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1106214137.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej
veci žalobcu: Slovenský filmový ústav, príspevková organizácia zriadená MK SR, Grösslingova 32,
Bratislava, IČO: 89 14 44, zast. JUDr. Milan Švec, advokát, Vajnorská 98/D, 831 04 Bratislava proti
žalovanému: JAKUBISKO FILM, s.r.o., Nad údolím 113/72, Praha 4, Česká republika, IČO: 45 548 819,
zast. Mgr. Mária Karcolová, advokát, Panenská 8, 811 03 Bratislava vo veci zaplatenia zmluvnej pokuty
vo výške 18.573,99 EUR (559.660,- Sk)

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.842,52 EUR
na účet právneho zástupcu žalovaného č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajší súd dňa 27.04.2006 žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 559.560,- Sk odo dňa nasledujúceho po uloženej zmluvnej
povinnosti na vrátenie až do dňa 31.12.2003 za omeškanie s vrátením filmových kópií, ktoré žalobca
uviedol v žalobnom návrhu, a to filmových kópií: Vtáčkovia, siroty a blázni - od 25.05.2003 do 31.12.2003
(221 dní) ide o sumu 66.300,- Sk, Perinbaba - od 03.06.2003 do 31.12.2003 (212 dní) ide o sumu
63.600,- Sk, Pehavý Max a strašidlá - od 27.05.2003 do 31.12.2003 (219 dní) ide o sumu 65.700,- Sk,
Bubeník červeného kríža - od 05.06.2003 do 31.12.2003 (210 dní) ide o sumu 63.000,- Sk, Sedím na
konári a je mi dobre - od 31.05.2003 do 31.12.2003 (215 dní) ide o sumu 64.500,- Sk, Postav dom a
zasaď strom - od 02.06.2003 do 31.12.2003 (213 dní) ide o sumu 63.900,- Sk, Dovidenia v pekle priatelia
- od 28.05.2003 do 31.12.2003 (218 dní) ide o sumu 65.400,- Sk, Tisícročná včela od 24.05.2003 do
31.12.2003 (222 dní) ide o sumu 106.500,- Sk, Portrét C. C. od 05.06.2003 do 06.06.2003 (2 dni) ide
o sumu 600,- Sk. Spolu je teda žalovaný povinný uhradiť žalobcovi sumu 559.560,- Sk za omeškanie
s vrátením zapožičaných filmových kópií za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni uloženej zmluvnej
povinnosti na vrátenie do dňa 31.12.2003, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako aj
uhradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

K žalobe žalobcu sa písomným podaním doručeným súdu dňa 11.07.2007 vyjadril žalovaný, ktorý
okrem iného uviedol, že žalobca svoju procesnú legitimáciu opiera o tvrdenie, že „vykonáva práva
výrobcu k slovenským filmom vyrobenými organizáciami vo výlučnej pôsobnosti štátu. Neoznačil však
dôkazy, ktorými by sa malo toto jeho tvrdenie preukázať. Vo vzťahu k tejto svojej povinnosti tvrdenia
nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, a preto jeho žaloba nemá náležitosti uvedené v § 79 odsek 1
Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril písomne tiež dňa 20.10.2011, ktoré



podanie bolo súdu doručené toho istého dňa. Uviedol, že zo žalobného návrhu je zrejmé, že medzi
účastníkmi konania malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy v súlade s § 262 odsek 2 Obchodného zákonníka.
S takýmto tvrdením žalobcu sa však žalovaný nestotožňuje. Ustanovenie § 262 odsek 2 Obchodného
zákonníka dáva stranám konkrétneho záväzkového vzťahu možnosť dohodnúť sa, že na ich vzťah sa
bude vzťahovať režim Obchodného zákonníka v prípadoch, keď v zmysle § 261 Obchodného zákonníka
tento vzťah nemožno podriadiť režimu Občianskeho zákonníka. Na platnosť takejto dohody sa však
vyžaduje písomná forma. List žalovaného zo dňa 14.03.2003 neobsahuje ani len poukaz na údajnú
osobitnú dohodu účastníkov konania o príslušnosti Obchodného zákonníka, ktorým by sa predmetný
zmluvný vzťah mal spravovať. K platnému uzatvoreniu písomnej dohody teda medzi účastníkmi strán
nikdy nedošlo.

Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu o údajnom konvalidovaní a potvrdení predtým ústne
dohodnutého zapožičania filmových kópií v súlade s Výpožičným poriadkom žalobcu. Žalobca
žalovaného nikdy neoboznámil so skutočnosťou, že sa pri svojej činnosti riadi nejakým Výpožičným
poriadkom, nebol s ním oboznámený a nebol oboznámený s jeho podmienkami. Žalovaný žiadnym
spôsobom neakceptoval, že by sa vypožičanie predmetných kópií malo spravovať Výpožičným
poriadkom žalobcu. Práve naopak medzi účastníkmi konania prebiehali rokovania na prípravu
nekomerčnej putovnej prehliadky „Jakubisko očami Jakubiska“, na ktorej mal žalobca participovať
práve vypožičaním dotknutých filmových kópií. Išlo teda o bezodplatné vypožičanie filmových kópií
zo strany žalobcu čo jednoznačne vyplýva z písomnej komunikácie žalovaného a žalobcu, dotknutá
aktivita priamo spadala do základného účelu a predmetu činnosti žalobcu, ktorý v tom čase ako aj v
súčasnosti je príspevkovou organizáciou - teda v zásade nepodnikateľským subjektom, ktorá v zmysle
§ 22 odsek 3 zákona 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách mohol vykonávať podnikateľskú činnosť
len po predchádzajúcom súhlase zriaďovateľa, žalobca však súdu ani žalovanému nikdy takýto súhlas
zriaďovateľa nepredložil.

V predmetnom súdnom spore žalobca a žalovaný neuzatvorili žiadnu písomnú zmluvu v zmysle §
252 odsek 2 Obchodného zákonníka, a tak ani žiadnu písomnú zmluvu, v ktorej by bola zmluvnými
stranami dohodnutá zmluvná pokuta, teda jej výška a vznik nároku na jej zaplatenie. Okolnosti, či a akým
spôsobom došlo k prevzatiu filmových kópií a kto ich má v súčasnosti v držbe nemajú podľa žalovaného
vplyv na posúdenie údajne vzniknutého nároku žalobcu na finančné plnenie zo strany žalovaného.
Žalovaný preto navrhuje, aby súd žalobný návrh zamietol ako nedôvodný a priznal mu náhradu trov
konania.

Písomným podaním zo dňa 09.03.2012 doručeným súdu dňa 15.03.2012 žalobca žiadal predmetné
konanie odročiť z dôvodu hospodárnosti konania, poukázal na skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky, do dňa jeho písomného podania na tunajší súd, nerozhodol o odvolaní medzi identickými
účastníkmi konania v právnej veci o zaplatenie výpožičného za požičanie filmových kópií a zmluvnej
pokuty za omeškanie s vrátením filmových kópií za obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2004 (pôvodná
sp. zn. na Krajskom súde v Bratislave 3 Cbm 39/2004 a zo strany Najvyššieho súdu do dňa tohto
písomného podania nebol urobený žiaden procesný úkon). V tomto písomnom podaní žalobca ďalej
uvádza, že list žalovaného zo dňa 14.03.2003 považoval vzhľadom na jeho obsah za písomnú
objednávku bez ohľadu na to, že neobsahuje náležitosti podľa Výpožičného poriadku. Vypožičanie
filmových kópií bolo medzi stranami uskutočnené za štandardných podmienok Výpožičného poriadku
žalobcu, ktorý bol žalovanému známy a ktorý okrem iného bol dostupný aj na webovej stránke žalobcu.
Akceptácia objednávky (predovšetkým z jej textu) zo dňa 14.03.2011 je žalobcom považovaná za
požičanie filmových kópií v súlade s Výpožičným poriadkom. Podľa žalobcu český výraz „zapujčení“,
ktorý je uvedený v objednávke žalovaného, nemožno považovať za právny termín, ktorý by vyjadroval
bezodplatnosť. Žalobca je názoru, že žalovaný nesprávne posúdil komunikáciu medzi účastníkmi sporu
a pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca nie je podnikateľským subjektom, tu uvádza, že výpožičná činnosť
nie je podnikateľskou činnosťou aj napriek tomu, že žalobca si za ňu účtuje poplatky. Z takejto činnosti
žalobca nedosahuje zisk, nakoľko náklady na požičiavanie niekoľkonásobne prevyšujú a presahujú
príjmy žalovaného.



Písomným podaním zo dňa 14.05.2012 doručeným súdu dňa 18.05.2012 právny zástupca žalobcu
požiadal tunajší súd o prerušenie predmetného konania z dôvodov, ktoré uviedol v písomnom podaní
zo dňa 21.10.2011 a zo dňa 09.03.2012.

Uznesením sp. zn. 26 Cb/41/2006 - 113 zo dňa 13.12.2013 súd návrh na prerušenie konania zamietol.
Žalobca ani žalovaný voči predmetnému uzneseniu v zákonnej lehote nepodali opravný prostriedok.

Na pojednávaní konanom dňa 24.10.2011 sa zúčastnila iba právna zástupkyňa žalovaného, právny
zástupca žalobcu sa nedostavil, písomným podaním doručeným súdu požiadal o odročenie termínu
pojednávania do skončenia veci vedenej v tom období na Najvyššom súde Slovenskej republiky o
odvolaní medzi identickými účastníkmi konania v právnej veci o zaplatenie výpožičného za požičanie
filmových kópií a zmluvnej pokuty za omeškanie s vrátením filmových kópií za obdobie od 01.01.2004
do 31.03.2004 (pôvodná sp. zn. na Krajskom súde v Bratislave 3 Cbm 39/2004 a zo strany Najvyššieho
súdu do dňa tohto písomného podania nebol urobený žiaden procesný úkon). Na pojednávanie súdu
konané dňa 04.03.2013 sa účastníci nedostavili, z dôvodu, že medzi nimi v tom čase prebiehali
mimosúdne rokovania, ktorú skutočnosť oznámili aj súdu. Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2013
právni zástupcovia strán zotrvali na svojich písomných vyjadreniach založených v súdnom spise.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 10.10.2013 navrhol výsluch svedkyne p.
H., ktorá aj v roku 2003 pracovala u žalobcu, pracuje u neho i teraz a práve ona by sa mohla
vyjadriť k vypožičaniu kópií sporných filmových kópií. Návrh na výsluch svedkyne p. H. súd zamietol z
dôvodu, že zastáva názor, že žalobca mal od podania žalobného návrhu dostatočný časový priestor na
zabezpečenie účasti p. Valkovej na konaných pojednávaniach, resp. mohol (od roku 2006, kedy podal
na súd žalobný návrh) založiť do súdneho spisu jej písomné vyjadrenie. Na základe uvedeného mal súd
návrh na jej vypočutie v konaní trvajúcom od roku 2006 za snahu mariť pojednávanie a oddialiť meritórne
rozhodnutie súdu. Navyše je dôvodné poukázať aj na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, ktorý vo
svojom prednese pred súdom dňa 10.10.2013 konštatoval, že „nevie ako a či si bude p. H. pamätať ako
došlo k vypožičaniu kópií žalovaným.“

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrhom vo veci samej,
Výpožičným poriadkom z roku 2001 vrátane príloh, ktorého fotokópiu však do súdneho spisu založila
právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 10.10.2013, Rozhodnutím Ministerstva
kultúry Slovenskej republiky o zmene a doplnení Zriaďovacej listiny Národného centra pre audiovizuálne
umenie zo dňa 30.07.1999, Listom žalovaného zo dňa 14.03.2003, Retrospektívnou prehliadkou
„Jakubisko očima Jakubiska“, preberacím protokolom zo dňa 04.03.2004, 11.04.2003, faktúrou č.
204104 na sumu 1.083.200,- Sk splatnou dňa 27.07.2004, podkladom pre penalizáciu zo dňa
30.06.2004, Dodacím listom č. 27 - 04 zo dňa 30.06.2004, č.k. 3BM 39/2004 - 308 zo dňa 13.07.2011,
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Obo/78/2011 zo dňa 26.09.2012, písomným
podaním žalovaného zo dňa 09.10.2013 ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise
a zistil a ustálil nasledovný skutkový stav:

Žalobou podanou na tunajší súd dňa 27.04.2006 žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 559.560,- Sk odo dňa nasledujúceho po uloženej zmluvnej
povinnosti na vrátenie až do dňa 31.12.2003 za omeškanie s vrátením filmových kópií, ktoré žalobca
uviedol v žalobnom návrhu. Žalobca v žalobnom návrhu ako aj počas súdneho konania tvrdil, že žalovaný
písomnou objednávkou potvrdil, že bol oboznámený s Výpožičným poriadkom žalobcu.

Z výpožičného poriadku z roku 2001 vrátane príloh súd zistil, že žalobca je subjektom prevádzkujúcim
Národný filmový archív ako archív osobitného významu na základe zák. č. 332/92 Zb, ktorý vypožičiava
filmové kópie a audiovizuálne záznamy tretím osobám.

V liste žalovaného zo dňa 14.03.2003 (č.l. 14 súdneho spisu) je uvedené, že žalovaný oficiálne žiada
o zapožičanie filmových kópií filmov p. C. C.. Do súdneho spisu však žalobca založil ako dôkaz iba



fotokópiu, ktorá nie je podpísaná štatutárnym zástupcom žalovaného - p. N. T. - C. a počas celého
súdneho konania nepredložil originál predmetného listu, ktorým by deklaroval pravosť tohto listu.
Súd preto vyvodil záver, že vzhľadom na to, že žalobca nepredložil originál tohto listu, s najväčšou
pravdepodobnosťou ním vôbec nedisponuje. Predmetný list žalovaného súd nepovažuje za objednávku
a ani žalobca ho za objednávku považovať nemohol s poukazom na čl. 5 Výpožičného poriadku. Vo
Výpožičnom poriadku Článku 5 - Objednávka sa v písmene g/ uvádza: pečiatku používateľa, čitateľne
uvedené meno a priezvisko a podpis zodpovedného pracovníka NFA.

Žalobca sa pridržiaval svojich tvrdení, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy podľa §
262 odsek 2 Obchodného zákonníka. Tu sa súd stotožnil s obranou žalovaného, že ustanovenie § 262
odsek 2 Obchodného zákonníka dáva stranám konkrétneho záväzkového vzťahu možnosť dohodnúť
sa, že na ich vzťah sa bude vzťahovať režim Obchodného zákonníka v prípadoch, keď v zmysle § 261
Obchodného zákonníka tento vzťah nemožno podriadiť režimu Občianskeho zákonníka. Na platnosť
takejto dohody sa však vyžaduje písomná forma. List žalovaného zo dňa 14.03.2003 neobsahuje ani len
poukaz na údajnú osobitnú dohodu účastníkov konania o príslušnosti Obchodného zákonníka, ktorým
by sa predmetný zmluvný vzťah mal spravovať. K platnému uzatvoreniu písomnej dohody teda medzi
účastníkmi strán nikdy nedošlo. V tomto prípade ide o bezodplatné vypožičanie kópií filmových diel zo
strany žalovaného, o čom svedčí aj ich písomná komunikácia. Správna je aj argumentácia žalovaného
v tom smere, že žalobca bol a aj v súčasnosti je príspevkovou organizáciou, ktorá podľa § 22 odsek
3 zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov mohla vykonávať
podnikateľskú činnosť len s predchádzajúcim súhlasom zriaďovateľa, pričom žalobca takýto súhlas nikdy
od svojho zriaďovateľa nemal.

Z dôkazov, ktoré žalobca založil do súdneho spisu, predovšetkým však s poukazom na samotný účel
organizovania prehliadky filmov „ Jakubisko očami Jakubiska“ je zrejmé, že v tomto prípade mohlo ísť
iba o zmluvu o výpožičke podľa § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Skutočnosti, za ktorých došlo k prevzatiu filmových kópií, resp. skutočnosť kto má predmetné filmové
kópie teraz v držbe, nemajú žiaden vplyv na posúdenie a predmet tohto sporu.

Súd je názoru, že účastníci konania neuzatvorili žiadnu písomnú zmluvu, žiadnu zmluvnú pokutu si
ani písomne nedohodli. Podklad za penalizáciu zo dňa 30.06.2004 podpísaný vtedajším generálnym
riaditeľom SFÚ, obsahujúci znenie: V zmysle Výpožičného poriadku SFÚ z 01.06.2001 - časť III. bod 1.2.,
ak filmová kópia alebo audiovizuálny záznam neboli vrátené v stanovenej lehote, je používateľ povinný
zaplatiť SFÚ zmluvnú pokutu vo výške 30% sadzby za jedno premietnutie za každý deň omeškania s
jej vrátením. Predmetná zmluvná pokuta je primeraná hodnote a významu zabezpečovacej povinnosti
a v prípade sporu sa vylučuje použitie § - u 301 Obchodného zákonníka, je jednostranným právnym
úkonom, čím nedošlo k naplneniu základnej podmienky pre platne dohodnutú zmluvnú pokutu podľa §
544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Žalobca vyššie uvedeným „podkladom pre penalizáciu“ nepreukázal, že by bol žalovaného oboznámil s
podmienkami Výpožičného poriadku, nepreukázal, že by bol býval žalovaný v minulosti tento Výpožičný
poriadok akceptoval.

Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2013 právny zástupca žalobcu okrem iného uviedol, že celý
zmluvný vzťah, ktorý zakladá nárok žalobcu na zmluvnú pokutu prebehol za osobitných podmienok
vzhľadom na osobu majstra pána C. C..

List žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 14.03.2003 neobsahuje predpísané náležitosti
Výpožičného poriadku v súlade s článkom 6., bod 6.3. Tento list nie je taktiež podpísaný zodpovedným
pracovníkom žalovaného. Táto písomnosť nemala náležitosti podľa už zmieňovaného Výpožičného
poriadku. Tu je možné aj predpokladať, že žalobca ju pravdepodobne nevyžadoval práve pre ním už



vyššie uvedené nadštandardné vzťahy so spoločnosťou žalovaného (majster pán C. C.), čo je však
súdom hodnotené v jeho neprospech.

Podľa ust § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa ust § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 155 ods. 1 O.s.p. obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na
základe objednávky uzatvoril so žalovaným zmluvu o odplatnom zapožičaní predmetných filmových
kópií, nepreukázal, že žalovaný bol plne oboznámený s Výpožičným poriadkom žalobcu, a preto mu
z dôvodu omeškania s vrátením zapožičaných filmových kópií za obdobie uvedené a špecifikované v
žalobnom návrhu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu. Súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania žalovanému.

Výška trov konania žalovaného pozostávala z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1.842,52 EUR
podľa ust. § 10 ods. 1, ust. § 13a a ust. § 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb za nasl. úkony právnej služby:

1.) 1 úkon PS - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 04.07.2007 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení
s ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.: vo výške 353,54 EUR + režijný paušál: 5,91 EUR +
20 % DPH: 70,71 EUR,

2.) 1 úkon PS - vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 05.07.2007 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v
spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.: vo výške 353,54 EUR + režijný paušál: 5,91
EUR + 20 % DPH: 70,71 EUR,

3.) 1/4 úkonu PS - účasť na odročenom súdnom pojednávaní dňa 24.10.2011 v zmysle ust. § 10 ods. 1
v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) a s ust. § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z.: vo výške 88,39
EUR + režijný paušál: 7,41 EUR + 20 % DPH: 19,16 EUR,

4.) 1 úkon PS - vyjadrenie zo dňa 01.03.2013 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm.
b) vyhl. č. 655/2004 Z.z.: vo výške 353,54 EUR + režijný paušál: 7,81 EUR + 20 % DPH: 72,27 EUR,



5.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 10.10.2013 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s
ust. § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z.: vo výške 353,54 EUR + režijný paušál: 7,81 EUR +
20 % DPH: 72,27 EUR.

Súd priznal žalovanému DPH z režijných paušálov len za úkony urobené po 01.06.2009, DPH z režijných
paušálov za úkony uskutočnené pred týmto dátumom súd nepriznal, nakoľko až od 01.06.2009 sa podľa
vyhl. č. 655/2004 Z.z. priznáva DPH aj z režijných paušálov.

Súd žalovanému nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, za podanie
vyjadrenia zo dňa 20.10.2011 a za podanie vyjadrenia zo dňa 09.10.2013, nakoľko súd uvedené
vyjadrenia nepovažoval za potrebné a žalovaný nebol ani súdom vyzvaný, aby takéto vyjadrenia podal.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd berie do úvahy len tie úkony právnej služby, ktoré sú
nevyhnutne vynaložené na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka a náhradu ktorých
možno spravodlivo požadovať od účastníka, ktorý v konaní úspešný nebol. Súd tak pri rozhodovaní
o náhrade trov konania skúma predovšetkým účelnosť vynaloženia týchto trov. V danom prípade
požiadavka účelnosti vynaloženia trov na účelné bránenie práva účastníka nie je splnená a súd vyššie
uvedené úkony právneho zástupcu žalovaného považuje za nadbytočné.

Súd žalovanému nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, za podanie
vyjadrenia zo dňa 02.07.2007, nakoľko žalovaný mal v tom čase dvoch právnych zástupcov, a každý z
nich sa vyjadroval k návrhu na začatie konania. Súd navyše nemal preukázané, že právny zástupca,
ktorý uvedené vyjadrenie zo dňa 02.07.2007 podal, bol právnym zástupcom žalovaného, keďže v spise
sa nenachádzala plná moc, ktorá by ho oprávňovala na zastupovanie žalovaného.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v
dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú
vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti
rozsudku ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ doteraz súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.