Slovenský filmový ústav


Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 26Cb/132/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108239342
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Hrneková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1108239342.4

Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Hrnekovou v právnej
veci navrhovateľa: IC Centrum BA, s.r.o., Bancíkovej 1/A, 821 03, Bratislava, IČO: 46 168 184, Bratislava,
proti odporcovi: Slovenská republika, v zastúpení správcu Slovenský filmový ústav Štátna príspevková
organizácia zriadená MK SR, Grösslingova 32, 811 09 Bratislava, IČO: 891 444 v zast.: JUDr. Milan
Švec, advokát, Vajnorská 98/D, 831 04 Bratislava vo veci určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 335,56 EUR v lehote do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajší súd dňa 27.11.2008 žiadal navrhovateľ, aby súd určil, že navrhovateľ je
povinný uzatvoriť novú nájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorých predmetom bude nájom
nebytových priestorov nachádzajúcich sa v suteréne a na prízemí v budove na Špitálskej ul. č. 4 v
Bratislave.

Svoj návrh odôvodnil tým, že ako obchodná spoločnosť IC centrum s.r.o. zmluvou o predaji časti
podniku vstúpil do práv a povinností nájomcu za spoločnosť Istropolis Cinema s.r.o. do zmluvy o
nájme nebytových priestorov zo dňa 09.07.2002. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú
od 01.08.2002 do 31.07.2007 a týkala sa nebytových priestorov v suteréne a na prízemí v budove
na Špitálskej ul. č. 4 v Bratislave. V nájomnej zmluve sa nájomca zaviazal investovať do prenajatých
priestorov, zariadení a predmetov sumu vo výške 5.000.000,00 Sk. Vzhľadom na investície vykonané
počas nájomného vzťahu z dôvodu zabezpečenia možnosti užívať predmet nájmu na dohodnutý účel,
požiadal navrhovateľ odporcu pred ukončením nájomného vzťahu o predĺženie nájomnej zmluvy, čo
odporca odmietol z dôvodu, že by došlo k porušeniu ust. § 13 ods. 2 Zák. č. 278/1993 Z.z. o správe
majetku štátu v znení neskorších predpisov. Odporca ako prenajímateľ vyhlásil na nájom uvedených
nebytových priestorov osobitné ponukové konanie. Navrhovateľ konanie správcu, kedy svojvoľne
odmieta predlženie nájomnej zmluvy, považuje za svojvoľné a v rozpore so základnými zásadami
hospodárenia s majetkom štátu.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 24.03.2009 uviedol, že nie je sporné, že premet
nájmu bol dočasne prebytočný majetok, o čom svedčí aj vyhlásenie štatutárneho orgánu odporcu o
jeho prebytočnosti. Spornou zostáva otázka, či odporca ako správca majetku štátu, bol povinný ďalej
ponechať prebytočný majetok štátu do nájmu pôvodnému nájomcovi, teda navrhovateľovi. Poukázal
na § 13 ods. 3 a 4 Zák. č. 278/1993 Z.z., z ktorého vyplýva, že správca by práve nevykonaním
osobitného ponukového konania porušil zákon, čiže by konal v rozpore so zákonom. Predmetného



osobitného konania sa zúčastnil aj navrhovateľ, ak však v konaní neuspel, nakoľko neponúkol najvyššie
nájomné a začal vykonávať v danej veci prieťahy. Napriek tomu, že nájom k predmetným priestorom
skončil odporcovi k 31.07.2008, naďalej nepretržite neoprávnene užíva predmetné priestory, na čo bol
navrhovateľ nútený ako správca majetku štátu podať návrh na vypratanie predmetných priestorov, ktorý
je vedený na Okresnom súde Bratislava I, č.k. 18C50/2007 a návrh na vydanie hnuteľných vecí, ktorý
je vedený na Okresnom súde Topoľčany, č.k. 8C190/2007. Z týchto dôvodov navrhol žalobný návrh v
celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadrením odporcu, listinnými dôkazmi
a to zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 09.07.2002, prílohou č. 1- podlahová plocha
Charlie´s Bratislava, dodatkom č. 1 k zmluve bez uvedenia dátumu a bez podpisu, stanoviskom k
predloženému návrhu dohody o urovnaní zo dňa 16.09.2008, výzvou na inventarizáciu, fotokópiou
inzertnej stránky, súťažnými podkladmi k osobitnému ponukovému konaniu zo dňa 07.07.2007, výpisom
z katastra nehnuteľností, špecifikáciou priestorov, zápisom z otvárania obálok z ponukami v osobitnom
ponukovom konaní, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co440/11-298, ktorým bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 18C50/2007-271, ktorým rozhodol o povinnosti navrhovateľa
vypratať a odovzdať nebytové priestory, rozsudok č.k.18C50/2007 a ostatnými listinnými dôkazmi.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu ku dňu 01.08.2007, správa majetku
štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.

Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo
v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky
právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo
zmenšeniu.

Majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu
jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s
prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou
v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi. O prebytočnosti majetku štátu pre jeho správcu
rozhoduje štatutárny orgán správcu. Rozhodnutie musí byť písomné a musí obsahovať najmä označenie
prebytočného majetku štátu a jeho identifikačné údaje. Správca je povinný k rozhodnutiu dodatočne
pripojiť doklad o tom, ako bolo naložené s prebytočným majetkom štátu.

Majetok štátu, ktorý prechodne neslúži správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo
v súvislosti s ním, sa považuje za dočasne prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s dočasne
prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v
súlade s týmto zákonom. Na rozhodovanie správcu o dočasnej prebytočnosti majetku štátu sa vzťahuje
odsek 3.

Podľa § 13 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, správca môže dočasne prebytočný
majetok štátu prenechať do nájmu nájomcovi nájomnou zmluvou len za nájomné platené v peňažných
prostriedkoch. Ak sa prenajíma viac ako 30% celej podlahovej plochy stavby alebo ak sa prenajíma viac
ako 30% celej výmery pozemku, môže správca prenechať tento majetok štátu do nájmu na určitý čas,
najviac na päť rokov. Ak je takýto majetok štátu po uplynutí päťročnej lehoty naďalej dočasne prebytočný,
možno ho nájomnou zmluvou prenechať nájomcovi najviac na ďalších päť rokov. Obmedzenie času
nájmu sa nevzťahuje na nájom priestorov na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti. Obmedzenie
času nájmu sa nevzťahuje ani na nájom nehnuteľnosti alebo jej časti na účely realizácie projektov
energetickej efektívnosti.

Správca je povinný vykonať osobitné ponukové konanie podľa § 8 ods. 3 aj pri nájme nehnuteľných vecí
štátu a je povinný dohodnúť také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú



do nájmu na dohodnutý účel také alebo porovnateľné nehnuteľnosti, s výnimkou podľa odsekov 3 a 4.
Správca môže uzatvoriť nájomnú zmluvu len s tým záujemcom, ktorý ponúkne najvyššie nájomné.

Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie a je povinný dohodnúť nájomné podľa
odseku 2, ak nájomcom je vlastník stavby a predmetom nájmu je pozemok zastavaný touto stavbou
vrátane priľahlej zastavanej plochy a nádvoria 12a) určeného na spoločné užívanie s touto stavbou alebo
ak nájomcom je doterajší nájomca rodinného domu vo vlastníctve štátu vrátane pozemku zastavaného
týmto rodinným domom a priľahlej zastavanej plochy a nádvoria 12a) určeného na spoločné užívanie s
týmto rodinným domom alebo ak ide o krátkodobý nájom nepresahujúci 48 hodín a nehnuteľný majetok
štátu bude využívaný nájomcom na podnikateľský účel.

Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie a môže dohodnúť nižšie nájomné, ak
nájomcom je

a) štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia,

b) obec alebo vyšší územný celok za podmienky, že bude tento nehnuteľný majetok štátu využívať na
poskytovanie všeobecne prospešných služieb,

c) obec alebo vyšší územný celok za podmienky, že bude tento nehnuteľný majetok štátu využívať na
prenesený výkon štátnej správy,

d) vyšší územný celok za podmienky, že bude tento nehnuteľný majetok štátu využívať na činnosť
orgánov samosprávneho kraja,

e) právnická osoba alebo fyzická osoba za podmienky, že bude tento nehnuteľný majetok štátu využívať
na účely, pre ktoré platia maximálne ceny nájomného pre nebytové priestory, alebo

f) nezisková organizácia alebo iná právnická osoba, ktorá nie je podnikateľom, za podmienky, že ide
o krátkodobý nájom nepresahujúci 48 hodín a nehnuteľný majetok štátu bude využívať na vzdelávacie,
kultúrne a osvetové účely,

g) právnická osoba alebo fyzická osoba poskytujúca správcovi služby, pri ktorých je správca povinný
používať metódy verejného obstarávania.

Ak sa prenajíma len časť nehnuteľnosti, správca ju nemôže prenajať na také účely, ktoré by boli v rozpore
s účelom užívania ostatnej časti nehnuteľnosti správcom alebo by mohli narušiť tento účel.

Na platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

Zo zápisu z osobitného ponukového konania vyplýva, že najvyššiu ponuku vykonal Slovciean, s.r.o.
Bratislava.

Z vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobný návrh nie je
dôvodný. Zo žiadneho ustanovenia Zák. č.278/1993 Z.z. o správe majetku štátu platného a účinného k
01.08.2007 takáto povinnosť pre odporcu nevyplýva, ale naopak, odporca ako správca majetku štátu má
zo zákona povinnosť vypísať osobitné ponukové konanie na prenájom nebytových priestorov a môže
uzatvoriť nájomnú zmluvu len s tým záujemcom, ktorý ponúkne najvyššie nájomné.



Podľa § 80 písm. c O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehaný právny záujem.

Navyše, navrhovateľ musí preukázať, že má právny záujem na žiadanom určení a bez takéhoto
určenia by bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený, alebo, že bez
takéhoto určenia by sa jeho právne postavenie stalo neistým. K určeniu navrhovateľovho právneho
záujmu postačí také chovanie odporcu, ktoré nasvedčuje úmyslu odporcu porušiť právo navrhovateľa
alebo spôsobiť navrhovateľovi ujmu na jeho právnom postavení. Jedná sa teda o poskytnutie ochrany
právneho postavenia navrhovateľ skôr, než jeho postavenie bolo porušené. Ak už navrhovateľovo právo
bolo porušené, stráca prevencia akýkoľvek zmysel a navrhovateľ už nemôže mať právny záujem na
určení daného práva alebo právneho vzťahu.

Z tohto dôvodu navrhovateľ taktiež neuniesol dôkazové bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať,
že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem.

Na základe vyššie uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalovaný návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Súd preto
uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Výška trov konania odporcu predstavovala sumu 335,56 EUR a pozostávala z trov právneho zastúpenia
vo výške 335,56 EUR (5 x úkon právnej služby vo výške 61,85 EUR a 5 x režijný paušál po 8,04 EUR v
zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb.

Právny zástupca odporcu si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia podaním doručeným súdu dňa
19.12.2014.

Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne,
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. odvolanie musí byť podpísané a datované, musí
byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a
aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy
účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti rozsudku , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym



skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/ f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.