Stredná odborná škola technická, Levočská 40, Stará Ľubovňa


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoPr/4/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203401
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8517203401.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: H.. F. G. (pôvodne Y.), nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. V., Z. XX, zastúpená Mgr. Petrom Piatnikom, advokátom so sídlom Poprad,
nám. Sv. Egídia 29/69, IČO: 42 090 903, proti žalovanému: R. odborná škola technická, so sídlom Stará
Ľubovňa, Levočská 40, IČO: 170 50 405, zastúpený Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom AK Poprad,
Murgašova 86/1, IČO: 42 239 290, o určenie neplatnosti výpovede a o antidiskriminačnej žalobe, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 15.02.2019, č. k. 20C/34/2017-441
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok s výnimkou výrokov o pripustení zmeny petitu žaloby a vec vracia súdu 1. inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd 1. inštancie rozhodol tak, že:

„Súd pripúšťa zmenu petitu žaloby tak, že nový petit znie:

I. Súd určuje, že výpoveď zo dňa 30.05.2017, daná žalobkyni z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce, ktorá bola žalobkyni doručená dňa 31.05.2017, je neplatná a pracovný pomer naďalej
trvá.

II. Žalovaný je povinný zdržať sa rozdielneho zaobchádzania a obťažovania voči žalobkyni na
pracovisku. Najmä je povinný upustiť od rozdielneho zaobchádzania voči žalobkyni pri prístupe
k ďalšiemu vzdelávaniu, prideľovaní zastupovania za absentujúcich pedagógov a od správania, v
dôsledku ktorého dochádza k vytváraniu nepriateľského prostredia voči žalobkyni na pracovisku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej diskrimináciou na
pracovisku, vo výške 2.000,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

Súd žalobu zamieta.

Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznáva.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa
31.7.2017 sa žalobkyňa domáhala vydania určenia neplatnosti výpovede zo dňa 30.5.2017 a doručenej
dňa 31.5.2017.



Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 28.8.2006 uzavreli strany sporu pracovnú zmluvu, v
zmysle ktorej žalobkyňa u žalovaného pracovala na pozícii učiteľa. Dňa 31.5.2017 žalovaný žalobkyni
oznámil, že ku dňu 31.5.2017 so žalobkyňou končí pracovný pomer pre nadbytočnosť v zmysle ust. §
63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práca. Žalobkyňa je presvedčená, že dôvodom výpovede je opakované
upozorňovanie na nesprávne či protizákonné postupy žalovaného pri výchovno-vzdelávacom procese
a hodnotení študentov.
Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že neboli splnené podmienky výpovede pre nadbytočnosť, nakoľko
pred koncom školského roka 2016/2017 nebola u žalovaného schválená žiadna organizačná zmena
a predbežné plány úväzkov neboli definitívne a nemohli byť zákonným podkladom pre výpoveď z
pracovného pomeru. Podľa žalobkyne sa úväzky pravidelne rozdeľovali a plánovali na konci mesiaca
august predchádzajúceho školského roka. Pri neexistencii finálneho rozdelenia úväzkov na ďalší školský
rok nemohol byť ani známy počet nadčasových hodín u všetkých pedagogických zamestnancov, z
ktorého by bolo zrejmé, že žalovaný ako zamestnávateľ skutočne nemá možnosť žalobkyňu ďalej
zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas. Podľa žalobkyne tak žalovaný nesplnil podmienku
poskytnutia inej vhodnej ponuky práce.
Podľa žalobkyne dôvodom výpovede bolo opakované upozorňovanie na porušovanie predpisov, nakoľko
žalobkyňa viackrát ústne a písomne informovala žalovaného na nesprávny postup pri výchovno-
vzdelávacom procese a hodnotení žiakov. Podľa žalobkyne štatutárna zástupkyňa žalovaného -
riaditeľka - robila kroky, ktoré postupne redukovali úväzok žalobkyne v jej aprobačných predmetoch,
t.j. výučbe nemeckého jazyka. Podľa žalobkyne v školskom roku 2016/2017 malo záujem o nemecký
jazyk v triede I.B 14 žiakov z 18, avšak riaditeľka rozhodla o tom, že sa nemecký jazyk vyučovať nebude
a bude sa vyučovať anglický jazyk. Toto rozhodnutie má nadväzovať na prijatie novej pedagogičky s
aprobáciou anglický a nemecký jazyk. V auguste 2016 bol žalobkyni ponúknutý skrátený úväzok 9,5
hodiny týždenne, preto dňa 2.9.2016 požiadala o doplnenie úväzku podľa pracovnej zmluvy. Ponúknutý
10,5 hodinový úväzok žalobkyňa opätovne odmietla. Dňa 8.9.2016 mala riaditeľka žalobkyni predložiť
návrh dohody o zmene pracovných podmienok, čo žalobkyňa opätovne odmietla a koncom mesiaca
september 2016 bol žalobkyni pridelený úväzok v rozsahu 22,5 hodín týždenne, pričom riaditeľka sa
mala vyjadriť: „Ale už posledný krát“. Podľa žalobkyne sa úväzky delia arbitrárne a už v septembri 2016
sa riaditeľka rozhodla žalobkyni v ďalšom školskom roku úväzok neprideliť.
K diskriminácii žalobkyňa uviedla, že dňa 9.9.2013 jej riaditeľka podpísala prihlášku na Lyžiarsky
inštruktorský kurz zjazdového lyžovania, avšak po doručení pozvánky riaditeľka nedovolila žalobkyni sa
tohto vzdelávania zúčastniť. V nasledujúcom školskom roku 2014/2015 už riaditeľka odmietla žalobkyni
prihlášku schváliť čím jej znemožnila sa vzdelávať. Následne v školskom roku 2015/2016 a 2016/2017
riaditeľka žalovaného, podľa žalobkyne, nedovolila žalobkyni absolvovať predatestačné vzdelávanie
pred II. atestáciou, čo však mohli absolvovať ďalší pedagógovia, čím bolo žalobkyni znemožnené
zvýšenie platu. Nakoľko sa žalobkyňa nemohla prihlásiť na predatestačné vzdelávanie, považuje to
žalobkyňa zo strany žalovaného za diskriminačné konanie. Rovnako za diskriminačné konanie považuje
žalobkyňa skutočnosť, že v dňoch 18.1.-22.1.2016 sa s ďalšími dvoma pedagógmi zúčastnila ako
inštruktorka na lyžiarskom kurze s tým, že dvaja pedagógovia mali za kurz priznaných 22 nadčasových
hodín, avšak žalobkyni nadčasové hodiny priznané neboli.
Ďalej žalobkyňa uviedla, že súčasná riaditeľka žalovaného počas svojho pôsobenia uložila jediné
disciplinárne opatrenie, a to žalobkyni dňa 19.10.2016 avšak dôvod mal byť vykonštruovaný a
spočíval v porušení pracovnej disciplíny, konkrétne neplnení si povinnosti riadnej evidencie v triednych
knihách. Podľa žalobkyne sa kontrola triednych kníh týkala výlučne žalobkyne a netýkala sa ostatných
pedagógov. Tento postup žalobkyňa považuje za šikanózny a obťažujúci. Rovnako za diskriminačné
žalobkyňa považuje prideľovanie zastupovania v prípade neprítomnosti pedagógov, kedy dňa 24.3.2017
zástupkyňa riaditeľa pridelila na zastupovanie v hodinách telesnej výchovy nekvalifikovaného pedagóga
a nie žalobkyňu.
Žalobkyňa tiež namietala obťažovanie zo strany žalovaného, ktoré malo spočívať v tom, že po
upozornení na nedostatky a pochybenia vedenie školy začalo vytvárať nepriateľské a ponižujúce
prostredie. Žalobkyňa mala ako triedna učiteľka v mesiaci apríl 2017 navrhnúť pokarhanie a
podmienečné vylúčenie dvom žiakom pre opilstvo a vulgárne správanie, avšak riaditeľka žalovaného
jej návrh odignorovala a mala ignorovať aj ďalšie návrhy žalobkyne, čo žalobkyňa považuje za
odmietavé a nepriateľské správanie sa. Na porade dňa 25.8.2016 mala riaditeľka pedagogický zbor
informovať, že žalobkyňa ju obvinila z „bossingu“, čo však nebola pravda, avšak následne sa kolegovia
kontaktu so žalobkyňou vyhýbali. Starší kolega žalobkyne žalobkyňu mal zase ponižovať pred žiakmi
na hodinách telesnej výchovy a kritizovať pred kolegami. Na lyžiarskom výcviku ju zase ubytoval v
jednoposteľovej izbe v podkroví ubytovacieho zariadenia, izolovanú, čo vyústilo do pocitu samoty,



frustrácie, menejcennosti a neistoty. Sťažnosti žalobkyne na správanie kolegov vedenie žalovaného
neriešilo k spokojnosti žalobkyne.
Žalobkyňa má za to, že neplatnosť výpovede vyplýva z popísaných situácií a diskriminačného
zaobchádzania.
Pred podaním žaloby podaním zo dňa 3.7.2017 navrhla žalobkyňa nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhala odkladu účinnosti výpovede zo dňa 30.5.2017. Uznesením zo dňa 9.8.2017
č.k. 20C/34/2017-58, v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov zo dňa 19.6.2018, č.k.
25Co/32/2018-236, súd návrhu vyhovel.
Podaním doručeným dňa 5.12.2018 žalobkyňa navrhla pripustenie zmeny žalobného petitu, ktorým
žiadala, aby súd určil neplatnosť výpovede zo dňa 31.5.2017 a ďalšie trvanie pracovného pomeru a
súčasne uložil žalovanému povinnosť zdržať sa rozdielneho zaobchádzania a obťažovania žalobkyne a
povinnosť priznať žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- eur.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, poprel žalobné tvrdenia žalobkyne a uviedol, že
postupoval v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Na porade vedenia školy
dňa 24.05.2017 bol pod bodom č. 4 prerokovaný stav zapísaných žiakov do prvého ročníka a následne
určený stav počtu tried pre školský rok 2017/2018 a z toho vyplývajúci stav hodín jednotlivých predmetov.
Celkový počet hodín činil 146 hodín. Základný úväzok učiteľa predstavuje 22 hodín a stav učiteľov
vyučujúcich všeobecno-vzdelávacie predmety na škole v tomto období bol 8. Skutočná potreba teda
bola 6,64, čo je o 1,36 osoby menej. Podľa aprobácii jednotlivých učiteľov všeobecno-vzdelávacích
predmetov nastal najväčší pokles u hodín nemeckého jazyka a telesnej výchovy. Z uvedeného dôvodu
žalovaný vyhodnotil, že je potrebné pristúpiť k organizačnej zmene a zrušeniu jedného pracovného
miesta pedagogického zamestnanca pre teoretické vyučovanie a rozhodol, že pracovný pomer bude
ukončený so žalobkyňou. Nakoľko žalovaný zároveň nemal v čase podania výpovede žiadnu možnosť
zamestnávať žalobkyňu, a to ani na kratší pracovný čas, nemohol jej teda ponúknuť ani inú pre ňu
vhodnú prácu. Výpoveď sa žalovaný pokúsil doručiť žalobkyni dňa 31.05.2017 o 7:30 hod. Žalovaná
uvedenú písomnosť odmietla bezdôvodne prevziať a v súlade s § 38 ods. 4 Zákonníka práce sa výpoveď
považuje za doručenú ku dňu 31.05.2017. Žalobkyňa v popoludňajších hodinách toho istého dňa prišla
na sekretariát školy a priniesla tam list s dátumom 30.05.2017, ktorý žalobkyňa označila ako písomné
upozornenie na niektoré porušenia zákona. Žalovaný absolútne odmieta tvrdenia žalobkyne, že výpoveď
je reakciou žalovaného na jej opakované upozorňovania na porušovanie zákonov. Žalovaný považuje
výpoveď za platnú a má za to, že pri podaní výpovede postupoval v súlade so Zákonníkom práce.
Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne, že na škole zo strany vedenia školy dochádzalo k účelovej
zmene štruktúry vyučovacích jazykov. Tieto jej tvrdenia považuje žalovaný za zavádzajúce a nepravdivé.
Výber cudzieho jazyka totiž určujú pri zápise do školy zákonní zástupcovia žiakov a žiaci, a to na základe
dotazníka nimi podpísaného. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že do platnosti vstúpil zákon o
povinnom vyučovaní anglického jazyka a nemecký jazyk a ruský jazyk ostali len ako výberové predmety.
V triede I. B, ktorú uvádza žalobkyňa z 18 žiakov ako prvý cudzí jazyk malo angličtinu 16 žiakov. Na
základnej škole malo nemecký jazyk 7 žiakov, ostatní žiaci mali ruský jazyk. Okrem toho, z ďalšej triedy
I. C mali záujem o nemčinu 3 žiaci, z iného odboru tiež 3 žiaci. Keďže sa jedná o malé skupiny žiakov,
je to pre školu ekonomický náročné a nevýhodné. Okrem toho v školskom roku 2015/2016 došlo pri
vyučovaní nemčiny v triedach kde učila žalobkyňa k poklesu počtu žiakov. Bežnú skupinu pri vyučovaní
cudzích jazykov tvorí 12 - 15 žiakov, žalobkyňa v školskom roku 2015/2016 mala skupiny, kde vyučovala
len dvoch či piatich žiakov, najviac 8 či 10 žiakov. Žalovaný odmietol tvrdenia žalobkyne, že by počas
trvania jej pracovného pomeru so žalovaným ako zamestnávateľom dochádzalo vo vzťahu k nej k
diskriminačnému správaniu zo strany zamestnávateľa, a že výpoveď z pracovného pomeru je reakcia
žalovaného na opakované oznamovanie údajnej protispoločenskej činnosti žalobkyňou.
K tvrdenému bráneniu vo vzdelávaní žalovaný uviedol, že v období od roku 2011 do roku 2017
sa žalobkyňa zúčastnila 9 - krát na vzdelávaní, čím získala 79 kreditov, toto považuje žalovaný za
jednoznačný dôkaz o tom, že zo strany zamestnávateľa jej nebolo vo vzdelávaní bránené. Kontinuálne
vzdelávanie „Lyžiarsky inštruktorský kurz zjazdového lyžovania“ vyhodnotil žalovaný ako duplicitné
resp. nadbytočné, nakoľko žalobkyňa po ukončení VŠ s aprobáciou telesná výchova získala zároveň
oprávnenie na lyžiarskeho a plaveckého inštruktora. Ďalej v súvislosti so vzdelávaním žalovaný
poukazuje na to, že samotné vzdelávanie zamestnancov žalovaného zároveň závisí aj od finančných
možností a rozpočtu žalovaného. Z týchto dôvodov preto nebolo umožnené absolvovať predatestačné
vzdelávanie pred druhou atestačnou skúškou nielen žalobkyni, ale aj iným zamestnancom. Riaditeľka
žalovaného tak postupovala v zmysle pokynov zriaďovateľa (Prešovský samosprávny kraj), ktorý na
pracovnej porade upozornil riaditeľov škôl, že povolené môžu byť len tie vzdelávania, ktoré budú kryté



rozpočtom a budú pre školu účelné. Taktiež s ohľadom na finančnú situáciu v škole došlo k dohode so
všetkými pracovníkmi školy, že vzdelávanie budú realizovať na úkor pracovného voľna resp. dovolenky.
Čo sa týka nadčasov, žalovaný uviedol, že nadčasové hodiny za lyžiarsky výcvik mali presne podľa
rozpisu služieb započítané všetci zamestnanci žalovaného, ktorí sa výcviku zúčastnili, teda aj žalobkyňa.
Prehľad o počte nadčasových hodín majú vyučujúci na nástenke v zborovni, kde si to mohla porovnať
aj žalobkyňa.
Čo sa týka kontroly triednych kníh, k tomuto žalovaný uviedol, že kontrola vykonaná dňa 17.10.2016 sa
netýkala len žalobkyne, ale kontrolovaní boli aj ďalší zamestnanci. Pri kontrole zápisov do triednych kníh
bolo okrem žalobkyne kontrolovaných aj ďalších 14 pedagogických zamestnancov. Zistené nedostatky,
ktoré boli zistené u iných zamestnancov boli menej závažného charakteru a na tieto nedostatky boli
títo zamestnanci upozornení priamo na pedagogickej porade dňa 19.10.2016. Keďže u žalobkyne
bolo zistené neuspokojivé plnenie viacerých pracovných úloh, žalovaný písomne upozornil na tieto
skutočnosti žalobkyňu listom z 19.10.2016. V predmetnom upozornení bola žalobkyňa upozornená,
aké nedostatky boli zistené a aké pracovné úlohy boli z jej strany plnené neuspokojivo. Žalovaný
odmieta, že by pri výkone svojich kontrolných oprávnení vo vzťahu k svojim zamestnancom postupoval
diskriminačne.
K tvrdenej diskriminácii pri prideľovaní zastupovania žalovaný uviedol, že v škole sa pri rozdeľovaní
zastupovania postupovalo a postupuje podľa pravidla, že ak to bolo možné, na zastupovanie bol určený
kvalifikovaný pedagóg, ak to možné nebolo, zastupovaním bol poverený nekvalifikovaný pedagóg.
Uvedené pravidlo popisuje aj samotná žalobkyňa. Čo sa týka zastupovania dňa 24.03.2017, v uvedený
deň mala pri vypisovaní zastupovania za neprítomnosť Mgr. L. oznámiť žalobkyňa žalovanému, že
musí ísť na lekárske vyšetrenie. Nakoľko žalobkyňa neuviedla žalovanému, ako dlho resp. v akom
čase nebude prítomná na pracovisku z dôvodu lekárskeho vyšetrenia, žalovaný neurčil na zastupovanie
žalobkyňu, ale určil iného pedagóga, o ktorom vedel, že na pracovisku bude.
Žalovaný zásadne odmieta, že by na pracovisku dochádzalo k obťažovaniu žalobkyne. Počas pôsobenia
riaditeľky Mgr. G. Y. na škole (r. 2004 až doposiaľ) nedochádzalo a nedochádza k vykonávaniu
zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo
urážajúceho prostredia voči zamestnancom školy alebo žiakom. Podľa žalovaného vedenie školy
pristupuje k všetkým zamestnancom zodpovedne, ústretovo a s pochopením pri riešení pracovných
problémov. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že počas pôsobenia súčasného vedenia školy nebola
podaná zo strany pracovníkov, rodičov žiakov, či samotných žiakov školy, žiadna sťažnosť na riaditeľku
školy resp. iných vedúcich zamestnancov.
Vo vzťahu k návrhu žalobkyne na pokarhanie žiakov žalovaný uviedol, že o návrhoch žalobkyne ohľadne
spomínaných žiakov rozhodovala Pedagogická rada, ktorá svoje rozhodnutie prijíma hlasovaním.
Žalobkyňa navrhla u žiaka Y. H. vylúčenie zo štúdia, Pedagogická rada dňa 26.04.2017 rozhodla, že
išlo o žiaka, ktorý počas štúdia nemal žiaden priestupok, preto rozhodla o udelení nižšieho trestu, a
to pokarhania riaditeľkou školy. U žiaka K. P. Pedagogická rada na svojom zasadnutí dňa 26.04.2017
rozhodla, že navrhované pokarhanie žiakovi neudelí. Pri rozhodovaní prihliadala na všetky okolnosti
posudzovaného prípadu, ako aj na skutočnosť, že sa jedná o žiaka, ktorý školu počas troch rokov
úspešne reprezentoval na medzinárodnej súťaži.
K tvrdeniu žalobkyne, že ju jej starší kolega pravidelne na hodinách telesnej výchovy pred žiakmi
ponižoval, že ju ponižoval a kritizoval na lyžiarskom výcviku a vo vzťahu k okolnostiam ubytovania na
lyžiarskom výcviku žalovaný uviedol, že žalovaná nikdy u žalovaného nepodala sťažnosť na správane
iného kolegu voči nej, a už vôbec nie v čase, keď sa údajné skutky mali stať. Tieto skutočnosti
uviedla žalobkyňa prvý krát až v liste adresovanom žalovanému ako „Písomné upozornenie na niektoré
porušenia zákona v SOŠT z 31.05.2017, resp. v podanej žalobe, ktoré sú však podľa žalovaného iba jej
účelovou reakciou na výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti.
Čo sa týka ubytovania žiakov a pracovníkov na lyžiarskom výcviku, k tomu žalovaný uviedol, že
ubytovanie bolo vždy podmienené možnosťami, ktoré poskytol prevádzkovateľ zariadenia, kde boli
žiaci a pedagógovia ubytovaní. K dispozícii boli dve izby pre pedagogický dozor, ktoré sa nachádzali
v objekte, kde boli ubytovaní aj žiaci. Žalobkyňa nikdy nenamietala, že bude na izbe ubytovaná sama.
Počas lyžiarskeho výcviku bola žalobkyňa viackrát upozorňovaná Mgr. L., že žiaci z jej skupiny lyžovali
samostatne bez dozoru, čo nie je v súlade s bezpečnostnými predpismi. Ak boli zistené nedostatky aj
u iných pedagógov počas lyžiarskeho výcviku, aj títo boli rovnako upozorňovaní na ich dodržiavanie.
Podobne to bolo aj v prípade nedostatkov, pri vedení a zvládaní žiakov na hodinách telesnej výchovy,
kedy na tieto nedostatky upozornil žalobkyňu kolega Mgr. L.. Podľa žalovaného sa v žiadnom prípade
nejednalo o ponižovanie alebo šikanovanie.



Žalovaný má za to, že z uvedených skutočností a listinných dôkazov vyplýva, že vo vzťahu k žalobkyni na
pracovisku nedochádzalo k žiadnemu diskriminačnému konaniu. Na podporu svojich tvrdení ohľadom
pomerov a situácii na pracovisku žalovaného predložil žalovaný písomné stanovisko zamestnancov
školy z 18.09.2017, ktoré podpísalo 34 pedagogických a nepedagogických zamestnancov školy.
Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvej inštancie opísal podstatný obsah prednesov
žalobkyne, štatutárnej zástupkyne žalovaného, výsluchov svedkov: Ing. H. F., Mgr. C. H., RNDr. G. H.,
E. L., C. M., Mgr. M. Y., Ing. E. V., Mgr. Z. P., Y. L., E. L., Ing. H. J., pričom uviedol, čo z ich výpovedi zistil.

5. Z pracovnej zmluvy zo dňa 28.8.2006 (č.l. 6) súd zistil, že od 28.8.2006 žalobkyňa u žalovaného
pracovala ako učiteľka všeobecno-vzdelávacích predmetov s miestom výkonu práce Stredné odborné
učilište, Z. XX, R. V..

6. Zo žiadosti o stanovisko k vykonaniu komisionálnej skúšky zo dňa 18.5.2017 (č.l. 7) súd zistil,
že uvedenou žiadosťou žalobkyňa žiadala žalovaného o vysvetlenie úvah, ktoré viedli k nariadeniu
vykonania komisionálnej skúšky u žiaka IV.A triedy V. Z..

7. Z písomného upozornenia na porušenia zákona v SOŠT zo dňa 30.5.2017 (č.l. 8) súd zistil, že
uvedeným podaním žalobkyňa vedenie žalovaného upozorňovala na požívanie alkoholických nápojov,
fajčenie v priestoroch areálu školy, fyzické útoky na žiakov či neprimerané správanie sa kolegu L.a a
žiadala o upustenie od šikanujúcej komunikácie.

8. Z výpovede z pracovného pomeru zo dňa 30.5.2017 (č.l. XX) súd zistil, že uvedeným podaním
žalovaný žalobkyni dal výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z
dôvodu nadbytočnosti, nakoľko žalovaný nemá pracovné miesto, ktoré by žalobkyni mohlo ponúknuť,
nakoľko pre školský rok 2017/2018 pre žalobkyňu nemá úväzok.

9. Zo žiadosti o pozastavenie účinnosti výpovede zo dňa 5.6.2017 (č.l. 13) adresovanej Inšpektorátu
práce Prešov súd zistil, že uvedenou žiadosťou žalobkyňa žiadala o pozastavenie účinnosti výpovede
z pracovného pomeru, pričom v žiadosti popisuje, že vedenie školy upozornila na nezákonný postup pri
vykonaní komisionálnej skúšky, oznámení výpovede z pracovného pomeru, namieta postup žalovaného
a domnieva sa, že podaná výpoveď je neplatná.

10. Z potvrdenia Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 16.6.2017 č. S/XXXX/XXX/XXXX (č.l. 14) súd zistil,
že Inšpektorát práce pozastavil účinnosť výpovede zo dňa 30.5.2017 a súčasne žalobkyňu poučil o
možnosti obrátiť sa na súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Zo žiadosti o doplnenie pracovného úväzku zo dňa 2.9.2016 (č.l. 15) súd zistil, že nakoľko nebola
uzavretá zmena pracovnej zmluvy, žalobkyňa žalovaného požiadala o doplnenie pracovného úväzku o
nadčasové hodiny ostatných zamestnancov s tým, že so skráteným úväzkom nesúhlasí a naďalej má
v úmysle pracovať u žalovaného.

12. Z rozhodnutia o určení úväzku zo dňa 31.8.2016 (č.l. 33) súd zistil, že uvedeným rozhodnutím
žalovaný žalobkyni určil úväzok s účinnosťou od 1.9.2016 v rozsahu 22,5 hodín týždenne.

13. Z oznámenia zo dňa 5.6.2017 (č.l. 38) súd zistil, že uvedeným oznámením žalobkyňa žalovanému
oznamovala, že s podanou výpoveďou nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní.

14. Z Dohody o zmene pracovných podmienok (č.l. 42), ako dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa
28.8.2006, súd zistil, že uvedeným dodatkom sa mali strany dohodnúť na skrátenom pracovnom úväzku
žalobkyne na 16,5 pracovných hodín týždenne v období od 1.9.2016 do 31.8.2017. Uvedený dodatok
nebol žalobkyňou podpísaný.

15. Z Dohody o zmene pracovných podmienok (č.l. 321), ako dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa
28.8.2006, súd zistil, že uvedeným dodatkom sa mali strany dohodnúť na skrátenom pracovnom úväzku
žalobkyne na 10,5 pracovných hodín týždenne v období od 1.9.2016 do 31.8.2017. Ani tento dodatok
nebol žalobkyňou podpísaný.



16. Z prihlášky na vzdelávania č. 133123 (č.l.43) súd zistil, že dňa 9.9.2013 sa žalobkyňa prihlásila
na lyžiarsky inštruktorský kurz zjazdového lyžovania, pričom riaditeľka žalovaného prihlášku taktiež
podpísala a vyslovila s absolvovaním kurzu súhlas. Prihláška bola podaná poštou dňa 9.9.2013, o čom
svedčí podací lístok (č.l. 44).

17. Z pozvánky (č.l.45) na vzdelávací program Lyžiarsky inštruktorský kurz zjazdového lyžovania
č. L._J._XXXX_XXXX_RM súd zistil, že prihláška žalobkyne bola akceptovaná a program sa mal
uskutočniť dňa 10.1.2014 - 14.1.2014.

18. Z mesačného výkazu odučených, zastupovaných a nadčasových hodín (č.l. 47) za mesiac január
2014 súd zistil, že v dňoch 10.1.2014 - 14.1.2014 sa žalobkyňa zúčastňovala vyučovacieho procesu.

19. Z prihlášky na vzdelávania č. XXXXXX (č.l. 48) súd zistil, že dňa 25.9.2014 mala žalobkyňa opätovne
snahu prihlásiť sa na vzdelávací program Lyžiarsky inštruktorský kurz zjazdového lyžovania. Prihláška
nie je podpísaná riaditeľom školy.

20. Z prihlášky na vzdelávania č. XXXXXX (č.l. 49) súd zistil, že dňa 30.9.2015 mala žalobkyňa
snahu prihlásiť sa na vzdelávací program Prípravné atestačné vzdelávania na vykonanie II. Atestácie
pedagogických a odborných zamestnancov. Prihláška nie je podpísaná riaditeľom školy.

21. Z potvrdení o účasti zo dňa 12.1.2015 a 13.1.2015 (č.l. 50) súd zistil, že v uvedených dňoch sa
žalobkyňa zúčastnila na podujatí organizovanom Metodicko - pedagogickým centrom, pobočka Prešov.

22. Z mesačného výkazu odučených, zastupovaných a nadčasových hodín (č.l. 51) za mesiac január
2015 súd zistil, že v dňoch 12.1.2015 - 13.1.2015 sa žalobkyňa nezúčastňovala vyučovacieho procesu
a čerpala dovolenku.

23. Z mesačného výkazu odučených, zastupovaných a nadčasových hodín (č.l. 52) za mesiac január
2016 súd zistil, že v dňoch 18.1.2016 - 22.1.2016 sa žalobkyňa nezúčastňovala vyučovacieho procesu
a absolvovala lyžiarsky kurz. Výkaz obsahuje údaj o počte nadčasových hodín v rozsahu 2 hodiny.

24. Z písomného upozornenia na neuspokojivé plnenie pracovných úloh zo dňa 19.10.2016 (č.l. 53)
súd zistil, že žalovaný žalobkyňu upozornil na neplnenie si pracovných povinností, pričom žalovaný ako
zamestnávateľ pri kontrole zistil:
1. nesúlad vypracovaných tematických plánov a Školského vzdelávacieho programu a Štátneho
vzdelávacieho programu,
2. nevyplnené záznamy v predmetoch nemecký jazyk, telesná výchova, informatika a slovenský jazyk
v triednych knihách v IV.A triede, II.C triede, a IV.B triede,
3. nerešpektovanie pokynov nadriadeného, svojvoľného opustenia pracoviska a nepracovanie
tematických plánov ani po vyzvaní a
4. hrubé a neprístojné správanie voči nadriadeným.
Žalobkyňa bola vyzvaná, aby nedostatky odstránila v lehote 15 dní od doručenia výzvy a súčasne
bola upozornená, že v prípade opakovania sa nedostatkov zamestnávateľ vyvodí ďalšie opatrenia.
Upozornenie nie je žalobkyňou podpísané, fotokópia predložená žalovaným (č.l. 99-100) obsahuje
záznam o tom, že uvedené podanie žalobkyňa odmietla podpísať a podpisy svedkov.

25. Z odpovede na písomné upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh zo dňa 18.11.2016
(č.l. 54) súd zistil, že uvedenou odpoveďou žalobkyňa žalovanému oznamovala dôvody nesplnenie
svojich povinností vytýkaných v bode 1. písomného upozornenia s tým, že uznala „preklepy“, avšak
súčasne vedenie školy upovedomila o tom, že za jej nedostatky môže vedenie školy, ktoré k nej
pristupuje diskriminačne tým, že jej nevrátilo podpísané tematické plány a súčasne jej umelo znižuje
počet hodín nemeckého jazyka a odmieta iniciatívu žalobkyne na skvalitnenie vzdelávacieho procesu. Vo
vzťahu k chýbajúcim záznamom v triednych knihách žalobkyňa argumentovala tým, že nakoľko nemala
k dispozícii podpísané tematické plány, evidenciu v triednej knihe vykonať nemohla. Rovnako odmietla
aj ďalšie výhrady s tým, že postup vedenia školy považuje za diskriminačný a účelový.



26. Z mesačného výkazu odučených, zastupovaných a nadčasových hodín (č.l. 56) za mesiac marec
2017 súd zistil rozsah odučených hodín s označením jednotlivých tried, rozsah čerpanej OČR a voľných
hodín žalobkyne.

27. Z prehľadu o žiakoch za III. Štvrťrok školského roka 2016/2017 ku klasifikačnej porade dňa 26.4.2017
súd zistil, že v tride III.C žalobkyňa ako triedny učiteľ označila žiakov s nevhodným správaním či
neuspokojivou dochádzkou a navrhla ich potrestanie.

28. Zo zápisu z pedagogickej rady zo dňa 17.5.2017 (č.l. 76) súd zistil, že pedagogická rada v bode 7.
programu prerokovala stav zapísaných žiakov zapísaných do prvého ročníka, počet žiakov a otváraných
tried v školskom roku 2017/2018 a konštatovala celkový pokles úväzkov s tým, že nemecký jazyk bol
zistený v rozsahu 2 vyučovacích hodín a telesná výchova v rozsahu 23 vyučovacích hodín. Súčasne
pedagogická rada vzala na vedomie vykonanie komisionálnej skúšky u žiaka V. Z. z nemeckého jazyka
dňa 18.5.2017. Žalobkyňa sa predmetnej pedagogickej rady podľa priloženej prezenčnej listiny taktiež
zúčastnila, zápis neobsahuje záznam o jej prípadných výhradách.

29. Zo záznamu o odmietnutí doručenia výpovede z pracovného pomeru zo dňa 31.5.2017 (č.l. 80) súd
zistil, že svedkovia Mgr. G. Y., Ing. H. F., Mgr. M. Y. a C. M. potvrdili, že uvedeného dňa boli očitými
svedkami pokusu o doručenie výpovede žalobkyni, čo žalobkyňa odmietla.

30. Zo zápisu z porady vedenia zo dňa 24.5.2017 (č.l. 86) súd zistil, že uvedeného dňa vedenie
školy konštatovalo nedostatočný počet prihlásených žiakov, čo si vyžiadalo druhé kolo prijímacích
skúšok a súčasne zníženie počtu vyučovacích hodín v jednotlivých predmetoch. Vo vyučovacom
predmete nemecký jazyk boli konštatované 2 vyučovacie hodiny, v predmete telesná výchova 23
vyučovacích hodín. V predmete nemecký jazyk sa z dôvodu nedostatočného počtu vyučovacích hodín
konštatuje potreba uvoľnenia pedagogického pracovníka s tým, ež je potrebné požiadať Odborový zväz
pracovníkov školstva o prerokovanie výpovede pre žalobkyňu pre nadbytočnosť, pričom sa jedná o
zamestnanca, ktorý mal v predchádzajúcom období úväzok doplnený o výuku v predmetoch, na ktoré
žalobkyňa nemal kvalifikovanosť a neosvedčila sa pri vyučovaní týchto predmetov. Termín bol stanovený
do 30.5.2017.

31. Z rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 24.5.2017 (č.l. 89) súd zistil, že
uvedeným rozhodnutím s cieľom zabezpečiť efektívnosť žalovaný zrušil jedno pracovné miesto ku dňu
1.9.2017, a to pracovné miesto pedagogického zamestnanca pre teoretické vyučovanie, na základe
čoho sa žalobkyňa stala nadbytočným zamestnancom. Z dôvodu klesajúceho počtu žiakov v školských
rokoch 2015/2016, 2016/2017 žalovaný rozhodol o znížení počtu pedagogických zamestnancov pre
teoretické vyučovanie zo 17 na 16.

32. Zo zápisu z prerokovania výpovede zo dňa 30.5.2017 (č.l. 90) súd zistil, že ZO OZ PŠaV
na Slovensku piatimi členmi prerokoval žiadosť riaditeľky žalovaného o prerokovanie výpovede pre
žalobkyňu z dôvodu nadbytočnosti z dôvodu nízkej naplnenosti počtu žiakov v predmete nemecký
jazyk a nemožnosti vytvorenie pracovného úväzku. Členovia výboru ZO OZ PŠaV prerokovanie potvrdili
vlastnoručnými podpismi.

33. Z prehľadu o vzdelávaní (č.l. 93) súd zistil, že žalobkyňa v rokoch 2011 - 2015 absolvovala celkovo
9 vzdelávacích programov.

34. Z rozpisu služieb Lyžiarskeho kurzu v dňoch 18.1 - 22.1.2016 (č.l. 94) súd zistil, že žalobkyňa
sa zúčastnila lyžiarskeho kurzu, za čo jej bolo priznaných celkovo 22 nadčasových hodín. Na
uvedené nadväzuje mesačný výkaz odučených, zastupovaných a nadčasových hodín, kde uvedený
počet nadčasových hodín bol zaevidovaný (č.l. 95-96) a stav nadčasových hodín žalobkyne oproti
predchádzajúcemu mesiacu jednoznačne vykazuje zmenu (č.l. 97-98).

35. Z prehľadu zastupovania (č.l. 105-108) súd zistil, že v dňoch 24.3.2017 a 27.3.2017 žalobkyňa
absolvovala lekárske vyšetrenie a bolo potrebné za ňu určiť zastupovanie.

36. Zo zápisu z pedagogickej rady zo dňa 26.4.2017 (č.l. 110) súd zistil, že pedagogická rada v bode 2.
bod i) programu prerokovala svojvoľné opustenie areálu školy 3 žiakmi, pričom žalobkyňa ako triedna



učiteľka týmto žiakom neprítomnosť ospravedlnila bez ospravedlneniek, na čo zareagoval žiak P.,
ktorého žalobkyňa navrhovala pokarhanie riaditeľom školy. Súčasne bolo rozhodnuté o ďalších žiakoch,
ktorým žalobkyňa navrhovala uloženie trestu (č.l. 113). Súčasne boli učitelia informatiky upozornení na
to, že v školských počítačoch boli nainštalované hry, čo je porušením školského poriadku a učitelia boli
vyzvaní na vykonanie kontroly počítačov. Žalobkyňa sa predmetnej pedagogickej rady podľa priloženej
prezenčnej listiny taktiež zúčastnila, zápis neobsahuje záznam o jej prípadných výhradách.

37. Zo zápisu o poškodení podlahy v telocvični zo dňa 21.3.2017 (č.l. 114) súd zistil, že dňa 20.3.2017
zapisujúci Mgr. L. zistil poškodenie podlahy telocvične počas hodiny telesnej výchovy. Nevhodným
vykopnutím lopty sa táto dostala po stropnú konštrukciu a následne žiaci R. a P. bez súhlasu vyučujúcej
(žalobkyne), ktorá bola v tom čase v posilňovni, zobrali z náraďovne výsuvný rebrík, po ktorom,
napriek zákazu, vyšli pre loptu. Žiaci nerešpektovali vyučujúcu, vyučujúca žiakom v uvedenom konaní
nebránila a mohlo dôjsť k zraneniu žiaka z výšky 6 metrov. Pri odkladaní rebríka žiak P. spôsobil na
podlahe ryhu v rozsahu 2 metrov dĺžky a 5mm hĺbky. Následne sa vyučujúca snažila škodu spolu
so žiakmi svojpomocne odstrániť a neoznámila ju nadriadeným. Po oznámení škody Mgr. L. vedeniu
školy žalobkyňa konštatovala, že ju žiaci nerešpektovali a nenavrhla žiadne výchovné opatrenia. Zápis
obsahuje vyjadrenie, že žalobkyňa ho odmietla podpísať.

38. Zo stanoviska zamestnancov žalovaného zo dňa 18.9.2017 (č.l. 115-118) súd zistil, že 34
zamestnancov žalovaného poprelo šikanózne či diskriminačné správanie sa vedenia školy a naopak
potvrdilo seriózny prístup k zamestnancom. Súčasne konštatovali, že žalobkyňa sa sama izolovala od
zvyšku pracovného kolektívu prekrúcaním faktov, odmietaním konštruktívneho dialógu, devalvujúcou
komunikáciou, jednostranným posudzovaním ľudí, ohováraním, manipulovaním s informáciami a
pokryteckým správaním. Poukázali na cielené lekárske vyšetrenia v dňoch, v ktorých mala odučiť viacero
hodín, dozor a v triedach bol plný počet žiakov. Stanovisko konštatuje, že na prístup žalobkyne sa
sťažovali žiaci i rodičia a popiera konzumáciu alkoholu či tolerovanie fajčenia v areáli školy.

39. Z oznámenia o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa zo dňa 18.9.2017 (č.l. 129) súd zistil, že
napriek tomu, že bolo nariadené neodkladné opatrenie žalovaný nemá pre žalobkyňu možnosť pridelenia
zodpovedajúcej práce, čo považuje za prekážku na strane zamestnávateľa od 1.9.2017 do odvolania.

40. Zo žiadosti o umožnenie vstupu do kabinetu, o prideľovanie práce a podpis prihlášok na vzdelávanie
zo dňa 27.9.2017 (č.l. 130) súd zistil, že po oznámení prekážok v práci na strane zamestnávateľa
žalobkyňa žiadala o prístup na prevzatie si osobných vecí. Účasť dvoch zamestnancov odboru školstva
PSK (zriaďovateľa) dňa 13.9.2017 žalobkyňa považuje za zastrašujúce metódy a žiada vedenie, aby
voči nej „neštvalo“ celý kolektív. Žiadala o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy a podpísanie
prihlášok na vzdelávanie.

41. Z fotografie krátkej textovej správy (č.l. 154) zo dňa 14.9.2017 súd zistil, že žalobkyňa zástupkyňu
riaditeľa žalovaného informovala o nemožnosti dostaviť sa do práce zo zdravotných dôvodov, avšak
súčasne oznamuje potrebu odcestovania a prípadnú nemožnosť dostaviť sa dňa 18.9.2017 do práce.

42. Z harmonogramu internej časti maturitných skúšok v školskom roku 2016/2017 (č.l. 155-157) súd
zistil, že v mimoriadnom termíne dňa 14.9.2017 sa mala žalobkyňa ako skúšajúca zúčastniť maturitných
skúšok z nemeckého jazyka. Nemožnosť účasti žalobkyňa ospravedlnila o 7:00 hod. krátkou textovou
správou a priepustkou potvrdenou MUDr. L. F. (viď predchádzajúci bod a č.l. 158).

43. Z výsledného hodnotenia ústnej formy internej časti maturitnej skúšky (č.l. 159) zo dňa 29.5.2017
súd zistil, že predmetová maturitná komisia hodnotila žiadal Z. stupňom „dobrý“, pričom členom komisie
bola aj žalobkyňa.

44. Z mesačných výkazov odučených, zastupovaných a nadčasových hodín, evidencie dochádzky a
ospravedlneniek (č.l. 169-209) súd zistil zmeny v rozsahu priznávaných nadčasových hodín, rovnako tiež
dôvody neprítomnosti žiakov a tiež závery finančnej kontroly k stavu nadčasových hodín na preplatenie.

45. Z prihlášok na vzdelávania (č.l. 212-217) súd zistil, že ani ďalší pedagogickým pracovníkom neboli
prihlášky potvrdené vedením školy z dôvodu potreby efektívneho čerpania finančných prostriedkov či
už absolvovaného vzdelávania.



46. Z potvrdenia Matričného úradu Mesta R. V. zo dňa 18.10.2018 (č.l. 277) súd zistil zmenu priezviska
žalobkyne.

47. Zo správy o výchovno-vzdelávacej činnosti za školský rok 2016/2017 (č.l. 410-422) súd zistil aktivity
školy, aktivity Rady školy, pedagogickej rady, počty prijatých študentov či výsledky hodnotení. Čo sa týka
vzdelávania, aktualizačné predatestačné vzdelávanie absolvovali 3 zamestnanci, aktualizačné odborné
2 zamestnanci a druhú atestáciu vykonali 4 zamestnanci. Žalobkyňa sa nezúčastnila žiadnej súťaže,
zúčastnila sa dvoch účelových cvičení a viedla fitnes krúžok.

48. Zo záznamov o vykonaní skúšok na požitie alkoholu súd zistil, že u žiadneho zamestnanca nebolo
požitie alkoholu zistené.

49. Z personálnych spisom Mgr. Z. P.ove, Mgr. Y. L. a Mgr. Z. Z. súd zistil dosiahnuté vzdelanie, priebeh
ich pracovného pomeru a dôvod ich prijatia do pracovného pomeru, rovnako tiež ich aprobáciu.

50. Z triednych kníh II.C, IV.A, III.C a IV.B triedy súd zistil, že dňa 17.10.2016 bola vykonaná
kontrola evidencie, čo vedenie školy potvrdilo červeným záznamom s uvedením dátumu a podpisom.
Z predložených kníh je zrejmé, že preberanú učivo za mesiac september a október 20016 je doplnené
až za záznam o kontrole.

51. Súd vec správne posúdil podľa ust. § 59 ods. 1, § 61 ods. 1, ods.2, ods. 3, § 63 ods. 1, § 74, § 237
ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Zákonníka práce, § 7 ods. 1 písm. a), ods. 3, ods. 4 zákona č. 317/2009
Z. z., § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky a dospel k nasledovným záverom.

52. Z vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu prvej inštancie je zrejmé, že v školskom roku
2017/2018 došlo k rapídnemu poklesu záujemcov o štúdium a predovšetkým o výuku nemeckého
jazyka (dve hodiny týždenne). Čo sa týka telesnej výchovy, predpokladaný rozsah výučby zahŕňal 23
hodín, ktoré boli pridelené Mgr. L.ovi. Vzhľadom na malý počet hodín v predmetoch, na ktoré má
žalobkyňa aprobáciu tak nebolo možné ani teoreticky prideliť žalobkyni pracovný úväzok s výučbou
iných predmetov, pretože ustanovenie § 4 zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancov síce
umožňuje zamestnávateľovi znížiť kvalifikačnú požiadavku učiteľa na rozsah 1/3 jeho týždennej priamej
výchovno-vzdelávacej činnosti, avšak iba za predpokladu, že by nebolo možné zabezpečiť vyučovací
proces iným učiteľom, ktorý kvalifikačné predpoklady na vyučovanie aprobačných predmetov spĺňa, čo
v danom prípade u žalobkyne splnené nebolo.

53. S poukazom na citovanú právnu úpravu súd konštatuje, že predpokladom výpovede z pracovného
pomeru podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je, že o zmene úloh zamestnávateľa,
jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov alebo o iných organizačných zmenách prijal
zamestnávateľ alebo príslušný orgán písomné rozhodnutie, že sa podľa tohto rozhodnutia zamestnanec
stal pre zamestnávateľa nadbytočným, a že je tu príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca
a prijatými organizačnými zmenami.

54. Zamestnávateľ nie je zákonom obmedzený, pokiaľ ide o rozhodnutie, s ktorým zamestnancom
pracovný pomer skončí. Aj v prípade, ak pracovnú činnosť rovnakého druhu, ktorá sa stala pre
zamestnávateľa nadbytočná, vykonáva viacero zamestnancov, o výbere zamestnanca, ktorý sa stal
nadbytočným rozhoduje zamestnávateľ výlučne sám a ani súd nie je oprávnený takéto rozhodnutie
preskúmavať.
Zákon nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď.
Musí však byť o nej určeným spôsobom rozhodnuté, aby bolo nepochybné, že zamestnanec sa v istom
okamihu v dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa nadbytočným a nadbytočnosť musí byť
v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo inými
organizačnými zmenami alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov, ktorý má
zvýšiť efektívnosť práce.

55. Ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonník práce stanovuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa,
ktorej splnenie je hmotno-právnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru. Výsledkami
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 24.5.2017 bolo vypracované písomné rozhodnutie



žalovaného o organizačnej zmene (č.l. 89), ktoré spočívalo v znížení stavu pedagogických
zamestnancov z dôvodu poklesu počtu tried na počet 16 v školskom roku 2017/2018 a z celkového počtu
pedagogických zamestnancov 17 v školskom roku 2016/2017 evidovaných sa znížil stav pedagogických
zamestnancov v školskom roku 2017/2018 na 16 s účinnosťou od 1.9.2017. Je nepochybné, že
organizačná zmena riešila zníženie počtu pedagogických zamestnancov na tej istej pracovnej pozícii na
taký počet, ktorý bol potrebný na zabezpečenie vyučovania na školský rok 2017/2018, t.j. 16 učiteľov,
a preto bola organizačná zmena aj takto zadefinovaná. Až posúdenie všetkých úväzkov (priamej
vyučovacej činnosti) a teda výchovno-vzdelávacej činnosti učiteľov logicky poukázal na predmety v
ktorých je v skladbe pedagogických zamestnancov previs, čo znamenalo žalovaným vybratie učiteľa
konkrétneho pedagogického zamestnanca. Stále išlo iba o zníženie počtu pedagogických zamestnancov
na rovnakej pracovnej pozícii učiteľ. Ako vyplynulo z dokazovania na súde, pre 17. pedagogického
zamestnanca v danom školskom roku objektívne nebola práca. Pokiaľ žalobkyňa napadá neplatnosť
organizačnej zmeny, ide o rozhodnutie, v ktorom zamestnávateľ zrozumiteľným spôsobom deklaroval
počet zamestnancov potrebných na zabezpečenie vyučovania v školskom roku 2017/2018 a tých
bolo 16. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že nebola na túto možnosť upozornená, súd poukazuje na to, že jej
bol opakovane ponúknutý skrátený pracovný úväzok, ktorý odmietala. Zníženie počtu žiakov okrem
listinných dôkazov a vyjadrenia riaditeľky školy potvrdili aj vypočutí svedkovia.

56. Zamestnávateľ v zastúpení riaditeľky školy, za účasti zástupcu riaditeľa a predsedu odborovej
organizácie, ktorí boli v konaní vypočutí ako svedkovia zhodne potvrdili, že žalobkyni bola ponúknutá
dohoda o zmene pracovnej zmluvy na kratší pracovný úväzok s upozornením, že v prípade ak s touto
nebude súhlasiť, bude jej daná výpoveď z pracovného pomeru.
Žalobkyňa vyslovila nesúhlasné stanovisko s dohodou o zmene pracovnej zmluvy, a preto žalobkyni dňa
31.5.2017 bola daná výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť v zmysle ust. § 63 ods.1 písm.
b) Zákonníka práce. Organizačná zmena prijatá žalovaným dňa 24.5.2017 bola v príčinnej súvislosti s
nadbytočnosťou žalobkyne ako zamestnankyne. Je nesporné, že organizačná zmena sa týkala zníženia
počtu zamestnancov vykonávajúcich výchovno-vzdelávaciu činnosť, a preto ani prípadnú námietku,
že z prijatej zmeny nevyplýva nadbytočnosť pedagogického zamestnanca súd nehodnotil ako právne
irelevantnú.
Žalobkyňa bola v zmysle pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.8.2006 prijatá do zamestnania v
pracovnej pozícii učiteľka všeobecno-vzdelávacích predmetov bez uvedenia jej kvalifikácie. Navyše z
predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa vykonávala vzdelávaciu činnosť v prevažnej
miere vyučovaním iných predmetov a predmet vo svojej druhej aprobácii učila iba okrajovo. Žalovaný
ako zamestnávateľ má zákonné právo regulovať počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie
tak, aby zamestnával len takých zamestnancov v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho
potrebám. Žalovaný bol ako zamestnávateľ oprávnený urobiť také rozhodnutie o organizačnej zmene
týkajúcej sa zníženia počtu pedagogických zamestnancov, aby bol schopný vzhľadom na zníženie počtu
tried a tomu zodpovedajúci znížený počet vyučovacích hodín v školskom roku 2017/2018 zabezpečiť
vyučovací proces vo všetkých vyučovacích predmetoch pri súčasnom dodržaní základného pracovného
úväzku učiteľa strednej školy v zmysle nariadenia vlády č. 422/2009 Z.z.
Preto žalovaný ako zamestnávateľ bol oprávnený regulovať počet svojich pedagogických zamestnancov
tak, aby ich kvalifikačné zloženie zodpovedalo jeho potrebám a nekonkretizovanie odbornej aprobácie
nespôsobuje neurčitosť prijatej organizačnej zmeny. Tiež námietky žalobkyne, že zo strany žalovaného
nebol splnený hmotno-právny predpoklad dania výpovede, a to nesplnením ponukovej povinnosti inej
vhodnej práce v súvislosti s tým, že pri prerokovaní návrhu na dohodu o zmenu pracovnej zmluvy nebola
žalobkyňa upozornená na možnosť dania výpovede, aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Ponúkaná práce nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej
zmluvy. Môže ňou byť aj práca na kratší pracovný čas, aj keď zamestnanec doteraz pracoval na celý
pracovný úväzok. Niet akýchkoľvek pochybností, že žalovaný v čase dania výpovede žalobkyni nemal
voľné pracovné miesto pre pedagogického zamestnanca - učiteľa s 22 hodinovým pracovným úväzkom.
Mohol žalobkyni ponúknuť len prácu na kratší pracovný čas (dve hodiny týždenne), ktorú ponukovú
povinnosť ako hmotno-právnu podmienku danej výpovede žalovaný splnil. Žalobkyňa sama potvrdzuje,
že bola prizvaná na prejednanie návrhu dohody o zmene dohodnutých pracovných podmienok, ktorú
ponuku neprijala a trvala na pridelení plného úväzku. To, že si sama pripravila plán úväzku bez ohľadu
na oprávnené potreba žalovaného v tomto prípade je taktiež irelevantné. Za takéhoto stavu súd uzavrel,
že výpoveď je platná a žalobu ako nedôvodnú v tejto časti zamietol.



57. Čo sa týka tvrdenej diskriminácie žalobkyne, v tejto časti má súd za to, že žalobkyňa síce tvrdila
diskriminačný prístup žalovaného v prístupe k jej hodnotenie či vzdelávaniu, avšak žiadne z tvrdení
žalobkyne sa nepreukázalo pravdivým. Čo sa týka prístupu k vzdelávaniu, súd mal za preukázané, že aj
ostatným pedagogickým pracovníkom nebolo umožnené dodatočné vzdelávanie. Je logickým prístupom
vedenia školy, ak umožňuje svojim pedagógom vzdelávanie v oblasti, ktorú dokážu ďalej pri svojej
práci využiť, rovnako ako je nevyhnutné sa v tomto smere riadiť pokynom zriaďovateľa, ktorý obmedzil
pokynom rozsah tohto vzdelávania, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania. Nebolo preukázané, že
by k akejkoľvek forme nerovného zaobchádzania zo strany vedenia žalovaného či ostatných členov
pedagogického zboru došlo.

58. Čo sa týka diskriminačného či šikanózneho prístupu vedenia žalovaného k osobe žalobkyne,
vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že to bola práve žalobkyňa, ktorá nepatričným
prístupom k svojej práci dávala žalovanému príčinu na svoje negatívne hodnotenie, čo sa týka výkonu
jej zverených aktivít. Nedôsledné vedenie nevyhnutnej evidencie, šikanovanie kolegov pri využívaní
špecializovanej učebne či nedostatočná kontrola žiakov svedčí o tom, že žalobkyňa si neplnila svoje
pracovné povinnosti riadne, čo jej samozrejme privodilo opakované výhrady zo strany zamestnávateľa.
Tento postup žalovaného bol v súlade so zákonom, nakoľko sa jedná o plnenie povinností ust. čl. 5 a § 47
Zákonníka práce. Naopak prístup žalobkyne možno kvalifikovať ako postup v rozpore s ust. § 13 ods. 3
veta prvá a druhá Zákonníka práce, nakoľko výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu
druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Svedeckými výpoveďami mal
súd za preukázaný rozpor konania žalobkyne s predmetným ustanovením.

59. Čo sa týka návrhu na doplnenie dokazovanie vo vzťahu k preukázaniu, že nedošlo k riadnemu
prejednaniu výpovede odborovou organizáciou, návrh žalobkyne súd ako nadbytočný zamietol.
Vykonané dôkazy (výsluch svedkov L. a L.a) spoľahlivo preukázali, že k prejednaniu výpovede dňa
30.5.2017 došlo a ani prípadné rozporné vyjadrenia o tom, kde sa malo rokovanie konať nemožno
vyvodzovať záver, že sa tak nestalo (nemohlo stať). Žiaden člen výboru odborovej organizácie svoj
podpis na zápise nepoprel, teda možno predpokladať, že s obsahom zápisu súhlasí.

60. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

61. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný
úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom,
t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na
náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

62. Výnimkou pri rozhodovaní o trovách konania je ust. § 257 C.s.p., ktorého účelom je umožniť
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.
Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom
prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov,
v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym
aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov
konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto
prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliadne na
postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti. Môže tak dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov
konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných
dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď. uznesenie Ústavného súdu SR z 08.12.2011, sp. zn. II.
ÚS/563/2011).

63. Žalobkyňa v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ak dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné



dôvody pre postup podľa § 389 CSP, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobkyne vyhovie
v celom rozsahu.

64. Odvolateľka má za to, že rozsudok súdu 1. inštancie trpí vadou jeho nepreskúmateľnosti.
Odôvodňujúca časť rozsudku (body 83 a 84), ktorá sa týka diskriminácie žalobkyne, neobsahuje žiadne
úvahy súdu k žalobným tvrdeniam o diskriminačnom nepriznaní nadčasových hodín (bod III. 2 žaloby),
diskriminačnom zaobchádzaní udelením disciplinárneho opatrenia (bod III. 3 žaloby), diskriminačnom
zaobchádzaní pri prideľovaní zastupovania - nadčasov (bod III. 4 žaloby), či obťažovaniu (bod III. 5
žaloby).

65. Nie je preto zrejmé, ako v súvislosti s diskriminačnou žalobou súd 1. inštancie posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré v skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ani
akými myšlienkovými pochodmi sa súd spravoval. Takéto nedostatočné odôvodnenie, resp. absencia
časti odôvodnenia má za následok, že rozhodnutie o tejto časti je nepreskúmateľné, teda neumožňuje
odvolaciemu súdu preskúmať jeho vecnú správnosť, a i v prípade jeho vecnej správnosti nemožno takýto
výrok v odvolacom konaní potvrdiť.

66. V ďalšej odvolacej námietke žalobkyňa namietala, že súd zamietol procesný návrh na vykonanie
dokazovania vo vzťahu k prerokovaniu výpovede so zástupcami zamestnancov. Pokiaľ ide o
prerokovanie výpovede odborovou organizáciou, vzhľadom na existujúce rozpory v tvrdeniach svedkov
L., L. a riaditeľky žalovaného (ohľadom miesta konania, času trvania a prítomnosti riaditeľky pri
prerokovaní), existujú dôvodné pochybnosti o tom, že prerokovanie sa reálne aj uskutočnilo pred
doručením výpovede žalobkyni. Žalobkyňa má za to, že záznam z prerokovania mohol byť podpísaný
členmi odborovej organizácie aj dodatočne po výpovedi, keď jej neplatnosť žalobkyňa napadla žalobou.

67. Podľa názoru odvolateľky je výpoveď z pracovného pomeru neurčitá. Vo výpovedi podľa ust.
§ 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, musí byť riadne špecifikované konkrétne rozhodnutie o
organizačnej zmene, ktoré zamestnávateľ prijal, aby sa s ním zamestnanec mal možnosť (po doručení
výpovede) v záujme ochrany svojich oprávnených záujmov riadne oboznámiť, pokiaľ o tom prejaví
záujem. (Napríklad, aby si mohol overiť, či skutočne bolo predmetné rozhodnutie prijaté). Pokiaľ takéto
rozhodnutie vo výpovedi špecifikované nie je, výpovedný dôvod je nepreskúmateľný. Aj keď sa môže
javiť, že ide o formalistickú požiadavku voči zamestnávateľovi, jej zmyslom je preventívna ochrana
oprávnených záujmov zamestnanca voči možnému účelovému postupu zamestnávateľa, ktorý by si
mohol rozhodnutie o organizačnej zmene dodatočne vyhotoviť až potom, čo zamestnanec napadne
neplatnosť výpovede z pracovného pomeru. Vzhľadom na skutočnosť, že vo výpovedi zo dňa 30.05.2017
sa rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene č. 1/2017 zo dňa 24.05.2017 vôbec neuvádza,
ale sa len v nej vágne uvádza, že „vedenie SOŠ technickej rozhodlo“, žalobkyňa má za to, že výpoveď
zo dňa 30.05.2017 je z dôvodu jej neurčitosti neplatná.

68. V ďalšej časti odvolania odvolateľka napáda neefektívnosť a účelovosť organizačných zmien ako aj
neexistenciu dôvodu nadbytočnosti.
Napokon odvolateľka poukazuje na nesplnenie ponukovej povinnosti. Súd 1. inštancie vo vzťahu k
ponukovej povinnosti uviedol: „zamestnávateľ v zastúpení riaditeľky školy, za účasti zástupcu riaditeľa
a predsedu odborovej organizácie, ktorý boli v konaní vypočutí ako svedkovia zhodne potvrdili, že
žalobkyni bola ponúknutá dohoda o zmene pracovnej zmluvy na kratší pracovný úväzok s upozornením,
že v prípade, ak s touto nebude súhlasiť, bude jej daná výpoveď z pracovného pomeru.“ V predmetnom
bode sa nesprávne uvádza, že v konaní bol vypočutý predseda odborovej organizácie (Bc. H. F.), ktorého
výsluch súd zamietol. Takisto nie je zrejmé, na výsluch ktorého zástupcu riaditeľa školy (p. Y. alebo p.
F.) súd v tejto súvislosti poukazoval.

69. Súd 1. inštancie ďalej uviedol, že „niet akýchkoľvek pochybností, že žalovaný v čase dania výpovede
žalobkyni nemal voľné pracovné miesto pre pedagogického zamestnanca - učiteľa s 22 hodinovým
pracovným úväzkom. Mohol žalobkyni ponúknuť len prácu na kratší pracovný čas (2 hodiny týždenne),
ktorú ponukovú povinnosť, ako hmotnoprávnu podmienku danej výpovede žalovaný splnil. Žalobkyňa
sama potvrdzuje, že bola prizvaná na prejednanie návrhu dohody o zmene dohodnutých pracovných
podmienok, ktorú ponuku neprijala a trvala na pridelení plného úväzku.“



70. Súd 1. inštancie síce správne uviedol, že žalovaný mohol žalobkyni ponúknuť len prácu na kratší
pracovný čas, avšak nesprávne uvádza, že túto ponukovú povinnosť si žalovaný splnil. Je síce pravdou,
že žalovaný ponúkol žalobkyni prácu na skrátený úväzok, ale stalo sa tak len na začiatku školského roka
2016/2017. Neskôr, t. j. ani v čase rozhodnutia o organizačnej zmene a ani pred podaním výpovede
žalobkyni jej žalovaný už neponúkol žiadny, teda ani skrátený úväzok. Žalovaný vo vzťahu k splneniu
ponukovej povinnosti neprodukoval žiaden dôkaz, ani takáto skutočnosť nevyplýva z vykonaného
dokazovania. Je logické, že až po rozhodnutí o organizačnej zmene môže mať zamestnávateľ reálne
ustálené, aké následky toto rozhodnutie bude mať na ďalšie trvanie pracovného pomeru zamestnanca, t.
j. či jeho pracovné miesto úplne zanikne (kedy zamestnávateľovi žiadna ponuková povinnosť nevznikne),
alebo či ešte existuje možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať aspoň na čiastočný úväzok. Až vtedy
zamestnávateľ môže urobiť zamestnancovi ponuku v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce, ktorá môže
byť po obsahovej stránke iná, ako predchádzajúce ponuky, ktoré dal zamestnancovi pred rozhodnutím
o organizačnej zmene pred niekoľkými mesiacmi. Zároveň skutočnosť, že zamestnanec v minulosti
odmietol ponuky zamestnávateľa na skrátenie úväzku ešte automaticky neznamená, že danú ponuku
práce po rozhodnutí o organizačných zmenách nebude akceptovať. (Napríklad z dôvodu zmeny
osobných pomerov, aktuálnej nemožnosti sa zamestnať na trhu práce a pod.). Z vyššie uvedeného
dôvodu ponuku práce na skrátený úväzok, ktorú žalovaný dal žalobkyni deväť mesiacov pred vlastným
rozhodnutím o organizačnej zmene, nemožno považovať za splnenie ponukovej povinnosti v zmysle §
63 ods. 2 Zákonníka práce.

71. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu 1. inštancie ako
vecne správny potvrdiť.

72. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že rozhodnutie
súdu 1. inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

73. Uvedený záver sa v celom rozsahu vzťahuje aj na tú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá
sa týka diskriminácie žalobkyne.

74. Napriek tomu, že žalobkyňa v podanej žalobe presne špecifikovala oblasti, v ktorých vedenie
žalovaného s ňou zaobchádzalo po dlhší čas diskriminačne, súd 1. inštancie (v čom sa treba s
odvolateľkou stotožniť) v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol žiadne úvahy k žalobným tvrdeniam
o diskriminačnom nepriznaní nadčasových hodín (bod III. 2 žaloby), diskriminačnom zaobchádzaní
udelením disciplinárneho opatrenia (bod III. 3 žaloby), diskriminačnom zaobchádzaní pri prideľovaní
zastupovania - nadčasov (bod III. 4 žaloby), či obťažovaniu (bod III. 5 žaloby). Nie je preto zrejmé, (čo
tvrdí žalobkyňa v podanom odvolaní), ako v súvislosti s diskriminačnou žalobou súd 1. inštancie posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré
nie, ani akými myšlienkovými pochodmi sa súd spravoval.

75. Napriek tomu, že odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami týkajúcimi sa zamietnutia
procesného návrhu na vykonanie dokazovania vo vzťahu k prerokovaniu výpovede so zástupcami
zamestnancov z dôvodu existencie písomného dôkazu (č. l. 90) o prerokovaní a potvrdení uvedenej
skutočnosti svedkami L. a L., pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku v
tomto smere v bode 85 ako aj námietkou neefektívnosti organizačnej zmeny z toho dôvodu, že podľa
ustálenej súdnej praxe súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie o organizačnej zmene (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/14/2000), je potrebné zo strany odvolacieho súdu poukázať na
nasledovné skutočnosti, ktoré odvolateľka v podanom odvolaní zvýrazňuje.

76. Žalobkyňa už v podanej žalobe poukázala na to, že výpoveď doručená žalovaným je neurčitá. Vo
výpovedi zo dňa 31.05.2017 žalovaný uviedol, že so žalobkyňou končí pracovný pomer výpoveďou
v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce „na základe plánovania úväzkov pre školský rok
2017/2018. Žalovaný neodkazuje na žiadne písomné rozhodnutie zamestnávateľa či zriaďovateľa školy
o zmene organizácie vyučovania v školskom roku 2017/2018 alebo o znížení stavu pedagogických
zamestnancov.

77. V tejto súvislosti je potrebné ďalej poukázať na názory uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR
pod sp. zn. 5Cdo/31/2003, v zmysle ktorých Zákonník práce ani iné právne predpisy neustanovujú, žeby



rozhodnutie o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov
za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo o iných organizačných zmenách muselo byť prijaté (vydané)
vždy len písomne a ani nepredpokladajú, žeby muselo byť zamestnávateľom „vyhlásené“ alebo iným
spôsobom zverejnené. Zamestnanec, ktorého sa rozhodnutie o organizačnej zmene týka, s ním však
musí byť oboznámený; stačí však, ak sa tak stane až vo výpovedi z pracovného pomeru. Táto
požiadavka vyplýva z ust. § 44 ods. 2 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia zamestnávateľ môže
dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov výslovne uvedených v § 46 ods. 1; dôvod výpovede sa musí
vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. K splneniu o hmotno-právnej podmienky platnej
výpovede z pracovného pomeru je vždy potrebné, aby výpovedný dôvod bol určitým spôsobom
konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých zamestnávateľ vidí naplnenie zákonného výpovedného
dôvodu tak, aby neskôr nemohli vzniknúť pochybností, z ktorého dôvodu sa so zamestnancom rozväzuje
pracovný pomer. K tomu, aby v konkrétnom prípade bolo možné posúdiť, či výpoveď z pracovného
pomeru je platným právnym úkonom, treba zistiť, či nastali také skutočnosti, ktoré právna norma
predpokladá ako dôvod k tomuto rozviazaniu pracovného pomeru. V prípade výpovede podľa § 46
ods. 1 písm. c) Zákonníka práce dôvod výpovede musí byť uvedený nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý
z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 Zákonníka práce bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom,
aby bolo nepochybné, v čom spočíva. Len takáto konkretizácia použitého dôvodu po skutkovej stránke
zabezpečuje, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom rozviazaný
pracovný pomer, a že výpovedný dôvod nebude možné dodatočne meniť. Výpovedný dôvod podľa §
46 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce musí byť preto skutkovo vymedzený tak, aby z neho bolo zrejmé
také rozhodnutie predpokladané týmto ustanovením (rozhodnutie o organizačnej zmene), v dôsledku
ktorého sa podľa názoru zamestnávateľa stal zamestnanec nadbytočným, pokiaľ zamestnanec s ním
dovtedy oboznámený nebol.“

78. S prihliadnutím na hore uvedené v napadnutom rozsudku absentuje záver vo vzťahu k tvrdeniam
žalobkyne o neurčitosti výpovede.

79. Odvolací súd však za zásadný nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku považuje jeho
odôvodnenie vo vzťahu k hmotno-právnej podmienke platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa, a
to ponukovej povinnosti zamestnávateľa pri výpovedi danej z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce.

80. Súd 1. inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že niet akýchkoľvek pochybností,
že žalovaný v čase dania výpovede žalobkyne nemal voľné pracovné miesto pre pedagogického
zamestnanca - učiteľa s 22 hodinovým úväzkom. Mohol žalobkyni ponúknuť len prácu na kratší pracovný
čas (2 hodiny týždenne), ktoré povinnosť si ako hmotno-právnu podmienku danej výpovede žalovaný
splnil. Podľa názoru súdu 1. inštancie žalobkyňa sama potvrdzuje, že bola prizvaná na prejednanie
návrhu dohody o zmene dohodnutých pracovných podmienok, ktorú ponuku neprijala a trvala na
pridelení plného úväzku.

81. Z akých dôkazov súd 1. inštancie pri stanovení tohto záveru vychádzal v odôvodnení svojho
rozhodnutia neuviedol.

82. Odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyšších súdnych autorít, v zmysle
ktorej „ponuka inej vhodnej práce podľa § 46 ods. 2 Zákonníka práce je hmotno-právnou podmienkou
výpovede zo strany zamestnávateľa. Jej nesplnenie spôsobuje neplatnosť výpovede. Hoci Zákonník
práce neurčuje pre ponuku vhodnej práce písomnú formu, v záujme právnej istoty oboch účastníkov
pracovného pomeru, ako aj preukaznej povinnosti zamestnávateľa v prípade súdneho konania, je
správne, keď zamestnávateľ túto ponuku urobí v písomnej forme. Z hľadiska času sa ponuka musí
uskutočniť ešte pred tým, než zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď. Najskôr však po rozhodnutí
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo iných organizačných zmenách. Až po tomto
rozhodnutí zamestnávateľ môže mať reálnu vedomosť o celkovom počte pracovných miest, ktoré bude
mať v organizácii k dispozícii po vykonaní organizačnej zmeny, ako aj to, ktoré pracovné miesta budú
neobsadené - teda voľné, aby ich mohol ponúknuť zamestnancovi. Ponuka vykonaná pred rozhodnutím
o organizačnej zmene, pokiaľ nebola po tomto rozhodnutí potvrdená zo strany zamestnávateľa,
nezakladá totiž splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa v zmysle § 46 ods. 2 Zákonníka práce.“



83. Súd 1. inštancie nešpecifikoval, kedy bola žalobkyňa prizvaná na prejednanie návrhu dohody o
zmene dohodnutých pracovných podmienok, kde uvedenú ponuku neprijala. Bez ustálenia uvedených
skutočností je záver o splnení ponukovej povinnosti žalovaného nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov.

84. Vyššie uvedené vytýkané nedostatky rozsudku spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť. Či je rozhodnutie
preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia. V tejto súvislosti je právne významné
ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom
náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do
30.06.2016.

85. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich
veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej.

86. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

87. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný
postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobkyni, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom, odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

88. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

89. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).